Předseda NS s. Smrkovský (zvoní): Vážené Národní shromáždění, vážené soudružky a soudruzi poslanci, přítomno je 168 poslanců, jsme tedy schopni jednání.

Zahajuji přerušenou schůzi. Budeme pokračovat v rozpravě k programovému prohlášení vlády. Kromě poslanců, kteří byli na dnešek omluveni už včera, omlouvají se dále tito poslanci: Korečková, Voleník, Sopr, Bubník, Trojan, Kalkus a Tesař.

Dále sděluji, že do diskuse je přihlášeno ještě 19 poslanců a každou hodinu se hlásí ještě další, takže je skutečná obava, zda budeme moci do 15 hod. naše jednání skončit. Vláda má už své povinnosti, řada dalších poslanců oznámila, že déle se zdržet nemůže. Prosím, aby se to vše bralo v úvahu.

Dnešní rozpravu zahájí posl. Šulek, kterému dávám slovo. Připraví se posl. Tomášik.

Posl. Šulek: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia, pred troma rokmi - v apríli 1965 - som hovoril na pléne Národného zhromaždenia o problémoch málo rozvinutých oblastí na Kysuciach, Orave, Gemeri, Horehroní a v oblasti Krupiny. Po časovom odstupe musím znova konštatovať skutočnosť, že sa tu len veľmi málo zmenilo. Aj naďalej je veľmi nepriaznivá situácia najmä v Rimavsko-sobotskom okrese. Nebudem hovoriť o všetkom, čo treba riešiť v školstve, v zdravotníctve, v bytovej výstavbe, v rozvoji služieb a obchodnej sieti.

V okrese tiež žije asi 14 000 občanov cigánskeho pôvodu, prevažne v cigánskych osadách za veľmi ťažkých podmienok, v chatrčiach, ktoré sú semenišťom nemocí, je tu vysoká negramotnosť a máme i celý rad ďalších problémov, ktoré však chceme prejednať s ministrom stavebníctva s.Trokanom.

Mnohí jednotlivci, ale aj orgány vedia, že príjem na hlavu obyvateľov v našom okrese činí asi 60 % celoštátneho priemeru príjmu na obyvateľa. Zmienim sa len o niektorých základných problémoch.

Základné príčiny zaostávania nášho okresu spočívajú v trvalej disproporcii medzi rastom zdrojov pracovných síl a nedostatkom pracovných príležitostí, najmä v priemysle. V okrese v roku 1966 z 1000 obyvateľov pracovalo v priemysle len 66 osôb, kým v Stredoslovenskom kraji skoro 150 osôb a v celom štáte 185 osôb. V južnej časti okresu, ktorá je osídlená prevážne obyvateľstvom maďarskej národnosti, na 1000 obyvateľov pripadá dokonca len 46 osôb zamestnaných v priemysle. Aj keď zamestnanosť v priemysle postupne vzrastá, z 51 osôb v roku 1961 na 68 osôb na 1000 obyvateľov v roku 1967, celkový rast zamestnanosti, najmä v súvislosti s trvalým znižovaním pracovných síl v poľnohospodárstve, zaostáva za rastom zdrojov pracovných síl. Pretože sa nejedná o jednorázovú disproporciu, ale o dlhodobé a trvalé nevyužívanie zdrojov pracovných síl pre nepostačujúci rast pracovných príležitostí, dochádza k zarážajúcemu, a na Slovensku k výnimočnému zjavu, t.j. k celkovému poklesu počtu obyvateľov so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Od roku 1961 do konca roku 1967 sa znížil počet obyvateľov v okrese o 342 osôb. Je to neveľké číslo, jeho pozadie však je veľmi znepokojivé. Podľa štatistických údajov sa za posledných 7 rokov z okresu vysťahovalo 10 301 obyvateľov, a pretože v rovnakom období sa prisťahovalo len 5345, je celkový úbytok obyvateľstva zo sťahovania v rokoch 1961 až 1967 celkom 4956 osôb. Poslanci Národného zhromaždenia, ktorí si v minulom roku overovali situáciu v našom okrese, zhrnuli dôvody vysťahovalectva vo svojej zpráve takto: "Dôvodom je nedostatok pracovných príležitostí, značná sezónnosť v potravinárskom priemysle, nižšie zárobky, nekultúrne pracovné podmienky. Mládež nevidí perspektívu v uplatnení svojej vyššej kvalifikácie. Veľmi nízka úroveň celej infraštruktúry je príčinou, že pre mnohých občanov je okres z hľadiska trvalého osídlenia málo atraktívny."

Z okresu sa skutočne sťahujú mladí ľudia. Potvrdzujú to prepočty za roky 1961-1965. V tomto období sa podiel obyvateľov v produktívnom veku z celého počtu obyvateľov znížil o 4 %, pričom podiel starších vekových skupín vzrástol o 5 %.

Z hľadiska perspektívy rozvoja okresu najvážnejšie dôsledky spočívajú v tom, že súčasne so zvyšovaním priemerného veku sa znižuje reprodukčná schopnosť obyvateľstva. V posledných 7 rokoch bol tento pokles veľmi rýchly, pretože proti roku 1961 bol prirodzený prírastok obyvateľstva v okrese v roku 1967 nižší o 411 osôb, t.j. o 48,1 %.

To sú hlavné príčiny, ktoré nás viedli k nastoleniu požiadavky pristúpiť k zásadnému riešeniu zamestnanosti obyvateľstva v okrese, ktorá vyústila do návrhu vybudovať v južnej časti okresu priemyslový závod, ktorý by zamestnal cca 2000-2500 osôb, i možnosť realizácie všetkých rozvojových úloh podnikov a ich generálnych riaditeľstiev na posilnenie ekonomiky zaostávajúcich oblastí.

Musím pripomenúť, že uplynul už skoro jeden rok, čo orgány Stredoslovenského KNV a Predsedníctvo SNR prijali vo svojich uzneseniach opatrenia na riešenie niektorých našich problémov. Šlo o obdobie, v ktorom sa prevádzal prevod plánu na roky 1968-1970, na nové ekonomické podmienky. To vytváralo predpoklady na realizáciu prijatých uznesení a celkové urýchlenie rozvoja tohto zaostávajúceho okresu. Podľa našich skúseností tieto možnosti na urýchlenie rozvoja zaostávajúcich oblastí v prvom rade nevyužila pri stanovení úloh plánu Štátna plánovacia komisia. To vidieť aj z toho, že sa limit novozahajovaných stavieb o rozpočtovej cene nad 1 a pol milióna Kčs v roku 1968 vzťahuje aj na zaostávajúce okresy. V tomto opatrení, ktoré je iste z hľadiska celého národného hospodárstva správne, sa podľa nášho názoru vo vzťahu k zaostávajúcim oblastiam prejavuje nedôslednosť pri uskutočňovaní uznesení XIII. zjazdu KSČ už najvyšších štátnych orgánoch.

Možnosti na urýchlenie rozvoja zaostalých okresov nevyužil v úlohách plánu na roky 1968-1970 ani Stredoslovenský KNV. Naopak prevod plánu hospodárenia národných výborov v Stredoslovenskom kraji predpokladá proti pôvodným úlohám 4. päťročného plánu a v niektorých prípadoch aj proti skutočnosti dosiahnutej v r. 1967 spomalenie rozvoja hospodárstva národných výborov. Napr. v rozpise úloh na roky 1968-1970 pre okres Rimavská Sobota došlo ku kráteniu počtov odovzdaných bytov proti opatreniam pre prevod plánu o 255 bytov, hoc v súlade s uznesením rady Stredoslovenského KNV č. 73 zo dňa 6. júna 1967 bolo potrebné v našom okrese urýchliť rozvoj bytovej výstavby.

Práve tak nepriaznivo pôsobí stanovenie limitu na počet odovzdaných bytov zabezpečovaných organizáciami Ministerstva stavebníctva. V rozpise tohto limitu sa berie ohľad viac na záujmy stavebných organizácií, ako na ich možnosti urýchliť výstavbu bytov. Keď toto tvrdím, vychádzam z toho, že v našom okrese úlohy bytovej výstavby pre Podzemné stavby i pre investora stanoví dokončiť v r. 1968 celkom 230 bytov, zatiaľ čo táto stavebná organizácia mala začiatkom r. 1968 rozostavaných 390 bytov v takom štádiu, že je schopná ich ukončiť do konca tohto roku.

Súdružky a súdruhovia, nepredstavujem si pomoc pre riešenie zaostalosti tak, ako to rieši celkový objem rozpočtu pre náš okres, ktorý proti skutočnosti v r. 1967 klesá v r. 1968 o 5 mil. 451 tisíc Kčs, v r. 1969 o
15 360 000 Kčs. Toto teda nepomáha riešiť, ale vedie k prehlbovaniu zaostalosti týchto oblastí .

Vieme, že akýmkoľvek rýchlym rozvojom nevýrobnej sféry zaostalosť nevyriešime. Tá v prvom rade vyplýva z nízkej úrovne ekonomiky. Aké sú však podmienky zvýšenia jej úrovne v našom Rimavsko-sobotskom okrese, keď máme len jediný samostatný priemyslový podnik a závody sú prevážne so zastaralým technologickým zariadením a z toho vyplývajúcou nízkou úrovňou produktivity práce a značne sezónneho charakteru. Podniky mimo sídlo okresu doteraz neprejavili záujem o zásadné riešenie rozvoja svojich závodov na územie nášho okresu, ako napr. Rudné bane Kremnica, Slovenské magnezitové závody Košice, Stredoslovenské konzervárne Liptovsky Mikuláš a ďalšie.

Naše úsilie o zvýšenie zamestnanosti rozvojom priemyslovej výroby sa doteraz nestretlo s porozumením podnikov, a to i napriek výhodným podmienkam a ekonomickým nástrojom na riešenie oblastnej proporcionality, ktoré platia pre okres. Napr. v meste Šafárikovo, pre ktoré platí zľava 40 % dotácie na investičnú výstavbu, bolo treba pri zahájení výstavby haly Odevných závodov poskytnúť prostriedky z rozpočtu ONV.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ centrum uznáva potrebu riešiť proporcionálny rozvoj zaostalých oblastí a vytvára pre to i určité podmienky vo forme dotácií a úľav, bolo by žiadúce zabezpečiť, aby túto spoločenskú potrebu uznala aj chozrasčotná sféra, t.j. podniky a odborové riaditeľstvá. Vychádzajúc z týchto skúseností navrhujem, aby rozvojové investície boli do zaostalých oblastí schvaľované direktívne v rámci hospodárskej politiky štátu.

Ukazuje sa, že zaostávanie okresu v ekonomickej oblasti sa stále naliehavejšie prejavuje ako vážny politický problém. Výrazne to ukázali verejné a rôzne zhromaždenia pracujúcich v poslednom čase, na ktorých mnohí občania naliehavo žiadajú prijať konkrétne opatrenia na rýchlejšie prekonávanie zaostalosti. V súvislosti s tým, že skoro polovica občanov okresu je maďarskej národnosti a zaostávanie okresu je najvýraznejšie na území obývanom občanmi maďarskej národnosti, tieto problémy sa zostrujú a vyúsťujú i do národnostných rozporov. V riešení ekonomickej zaostalosti vidíme hlavný predpoklad národnostnej rovnoprávnosti Slovákov a Maďarov, ktorí v tomto okrese žijú.

Uzatváram svoje vystúpenie tým, že "rozvoj ekonomickej základne volebného obvodu č. 267 a 268 je o to zložitejší a dôležitejší, že patrí medzi najzaostalejšie oblasti. Táto otázka bola doteraz predmetom rokovania vyšších štátnych orgánov, ktoré našu zaostalosť uznávajú. Len uznávanie tohto faktu však nestačí. Treba prejsť od slov k činom. Vypracovať konkrétny a časove vymedzený program ich rozvoja, aby bolo ľudom jasné, akú majú perspektívu v ďalšom rozvoji.

Riešenie tohto úkolu presahuje možnosti okresu, a preto bude potrebná veľmi účinná a konkrétna pomoc vyšších štátnych orgánov, včetne tohto najvyššieho zákonodarného orgánu.

Verím, že nová vláda bude rozvoj málo rozvinutých oblastí riešiť urýchlene a plánovite, a preto podporujem jej programové prehlásenie.

Předseda NS s. Smrkovský: Děkuji. Promluví posl. Tomášik.

Posl. Tomášik: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci! Na našom zasadaní dňa 24. apríla t. r. som sa zoznámil s programovým vyhlásením československej vlády, ktoré predniesol predseda vlády ing. Černík. Dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Strany slobody, ako aj našich členov, zaujal toto stanovisko.

Strana slobody ako súčasť NF sa chce aktívne podieľať na tvorbe krajšieho života nášho socialistického človeka. My v našej strane sme sa priklonili a dnes sa jednoznačne staviame k našej socialistickej spoločnosti ako jej organizovaná časť v pevnom presvedčení, že KSČ a vláda NF nielen chce, ale má i presné ciele, ako vybudovať dokonalejší, spravodlivejší spoločenský poriadok. Môže to však uskutočniť len za aktívnej uvedomelej účasti všetkých pracujúcich našej vlasti. Každému je známe, že ekonomická sila nášho tábora je najpevnejšou základňou a zábezpekou v zachovaní mieru a že i naďalej platí osvedčené heslo - buduj vlasť, posilníš mier! Takto chápeme i my politické poslanie našej strany, úlohou ktorej je viesť členov k aktívnej účasti vo verejnom a spoločenskom živote, k spoluúčasti pri tvorení základných noriem ekonomického, kultúrneho rozvoja spoločnosti.

Našej strane a jej členom je jasné, že vedúcou politickou silou v našom štáte je KSČ. Postavenie iných politických strán v socialistickom zriadení a v socialistickej spoločnosti je teda v podstate odlišné proti buržoáznodemokratickému systému. Komunistická strana je vedúcou silou NF a program NF je teda naším spoločným programom, všetkých spoločenských organizácií, záujmových zväzov a politických strán v ňom združených. Táto skutočnosť však nijako nebráni iniciatívnemu špecifickému prístupu zložek NF už pri tvorení akčného programu a najmä pri jeho plnení.

Uskutočňovanie takéhoto programu si priamo vyžaduje aktívnu a zodpovednú účasť každého jedného občana v politickom, ekonomickom a kultúrnom dianí. Všetka naša práca bola preniknutá citom vrelého vlastenectva, ktoré sme dokazovali predovšetkým svojou každodennou prácou na rôznych úsekoch. Aby táto práca bola aj v budúcnosti ocenená, prejavujeme svoj kladný postoj k uskutečňovanému obrodnému procesu, ktorý u nás prebieha. Poslanci Strany slobody nesúhlasia s diskusiou v poslednom období na pôde parlamentu o našej strane a o jej vedúcich funkcionároch. Chceme dokumentovať a dokázať, že milujeme túto socialistickú vlasť, že budeme aj naďalej dávať všetky svoje sily na plnenie spoločenských úloh. Preto si vyhradzujeme právo, že sa nemôžu paušalizovať otázky okolo vedúceho funkcionára v našej strane na celé členstvo našej strany. Máme dosť síl, aby sme si v našej strane udržali čistý štít. Strana však od nás očakáva, aby sa naplnil Akčný program KSČ do dôsledkov, aby si boli všetky politické strany navzájom partnermi a vychádzali zo zásad socialistického charakteru spoločenských vzťahov v našej krajine. To by sa malo zachovať i pri tvorení štátnych volených orgánov, kde sa chceme spolupodielať pri rozvíjaní všetkých predností socialistického zriadenia.

V prehlbovaní vedomia spolupatričnosti všetkého ľudu v našej vlasti pri uskutočňovaní politiky NF pod vedením KSČ, ako aj v prehlbovaní triedneho základu jednoty našich bratských národov a celej našej spoločnosti vidíme základ predpokladu ďalšieho úspešného rozvoja rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Toľko som považoval za potrebné vyhlásiť v našom parlamente k prehláseniu vlády, k prebiehajúcemu obrodnému procesu a k samotnému Akčnému programu. Členovia našej Strany slobody k uvedenému vyjadrujú jednoznačné stanovisko - stotožňujeme sa s ním. A že to hovorím úprimne, toho presvedčivým argumentom bude náš prístup k vybudovaniu socialistickej spoločnosti, zodpovedajúcej našim podmienkam a tradíciám.

Posl. Hanúsek: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci! Programové prehlásenie vlády považujeme za starostlivo vypracovaný dokument, ktorý sa dotýka všetkých oblastí našej vnútornej a zahraničnej politiky. Je to vecný a triezvy rozbor ťažkostí, ktoré sa nahromadili za posledné roky a ktoré musíme postupne riešiť. Je to aj rozbor úloh, ktoré pred nami stoja nielen na poli ekonomickom, ale aj v oblasti demokratizácie života našej spoločnosti a novej úpravy štátoprávnych vzťahov na základe dôsledného uplatnenia rovnoprávnosti oboch našich národov. Menom skupiny poslancov Strany slobody, ktorú v NZ zastupujem, vyslovujem vláde plnú podporu pri uskutočňovaní vytýčených úloh.

Vláda sľubuje, vedomá si závažných úloh a zodpovednosti, že bude častejšie ako doteraz predstupovať pred NZ so správami o závažných otázkach vnútornej i zahraničnej politiky. Ako často, to bude závisieť hlavne na NZ, na nás poslancoch. A na tejto zásade musíme trvať, pretože podľa nášho názoru otázka zodpovednosti v budúcnosti by nemala byť otázkou dobrej vôle vlády, ale povinnosťou, bez ktorej nemožno v socialistickej demokracii vládnuť.

Veľké úlohy čakajú vládu v uskutočňovaní novej hospodárskej politiky. Jej úloha tu nie je vôbec závideniahodná. Chceme od nej, aby v čo najkratšom čase vyriešila problémy nahromadené desaťročiami, aby konečne vyviedla naše hospodárstvo zo slepej uličky. Vieme, že žiadne zázraky čakať nemôžeme. Schvaľujeme a súhlasíme, že vláda vyriešenie niektorých úloh konkrétne termínovala. Podľa prehlásenia vlády v celej ekonomickej politike sa bude vychádzať z toho, že rozhodujúcim bude to, do akej miery sa nám podarí využiť veľkej možnosti zapojiť sa do svetovej ekonomiky. V súvislosti s touto otázkou vládne prehlásenie konštatuje, že viaceré závažné opatrenia bude možno uskutočniť vo veľmi krátkom čase.

Jedným z prvých krokov by malo byť vypracovanie programu, ako premeniť doterajšiu sústavu ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode. Pretože však podľa vládneho prehlásenia ide o jednu z najdôležitejších úloh, mala by vláda konkrétne povedať, o ktoré závažné opatrenia pôjde a v akom časovom termíne ich chceme realizovať. Rovnako by bolo treba presne stanoviť termín vypracovania programu na premenu sústavy ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode.

Pri uskutočňovaní hospodárskej politiky na Slovensku sa bude vláda snažiť, aby sa vytvárali podmienky sociálne ekonomického vyrovnania Slovenska na úroveň českých krajov a aby sa maximálne využívali všetky špecifické zdroje a možnosti Slovenska v prospech rozvoja celého národného hospodárstva. Pre dosiahnutie tohto cieľa bude treba jednak dokompletizovať závody, aby sa dosiahla finalizácia výroby, jednak zakladať ďalšie nové výrobné kapacity najmä v spracovateľských odvetviach priemyslu na Slovensku.