Posledné mesiace sú poznamenané nezvyčajnou aktivitou našej verejnosti. Je to výrazný doklad toho, že si naši občania so samozrejmosťou uvedomujú, akou je táto republika ich domovinou. Prejavujú o ňu vrelý záujem, obávajú sa o jej osud, k jej rozvoju chcú prispievať svojou kritikou, svojimi návrhmi a hlavne novými činmi.

Veľká aktivita dnešných dní je iste povzbudivým prísľubom pre našu budúcu prácu. Tešíme sa osobitne z aktivity mladej nastupujúcej generácie. Aktivita je prvým základným predpokladom akejkoľvek a zvlášť socialistickej demokracie. Zároveň však všetko, čo súvisí s rozvojom socialistickej demokracie, musí mať aj svoje pravidlá a svoje patričné záruky. Myslím, že takáto požiadavka nie je v rozpore s demokraciou, ale naopak, v plnom súlade s ňou. Najvážnejším politickým problémom socialistickej demokracie dnes, ale aj v budúcnosti je to, ako docieliť, aby občania boli skutočne subjektom a nie objektom politického diania.

Dnes predstupuje pred najvyšší zákonodárny zbor s návrhom svojho programového vyhlásenia nová vláda, ktorý vychádza z podnetov Akčného programu Komunistickej strany Československa. Považovali sme a naďalej považujeme Akčný program za dokument otvorený, lebo sme si vedomí toho, že nemôže v plnej komplexnosti postihnúť všetky oblasti spoločenských činností a s úplnou presnosťou zachytiť jej súčasný stav i budúce potreby. Akčný program - dúfam, že to tak môžem vyjadriť - predstavuje dôležitý a neobyčajne významný bod politického procesu, ktorý prežívame a ktorý smeruje k plnšiemu rozvoju socialistickej demokracie.

Úlohou Akčného programu bolo, aby komunistická strana, vedúca politická sila nášho štátu, vyhlásila novú koncepciu svojej politiky a uplatnila ju v činnosti v najbližšom období. Som presvedčený, že túto úlohu Akčný program splnil a naďalej splňuje, a sme na to i my, príslušníci KSČS, hrdí. Akčný program sa stretol s veľkým ohlasom medzi našimi obyvateľmi, v štátnych a hospodárskych orgánoch i iných politických stranách. Chcem povedať, že ani hlasy kritiky a nespokojnosti nie sú disharmonickým prvkom, ale práve naopak splňujú to, čo sme očakávali - že totiž občania tejto krajiny sa budú kriticky dívať na naše predsavzatia a na ich realizáciu.

Obsah a celý duch Akčného programu pôsobil a pôsobí ako impulz, ako podnet, ktorý vyvolal vypracovanie akčných programov v rôznych orgánoch a organizáciách na všetkých stupňoch. V nich sa napĺňajú a konkretizujú tieto zásady. V tom je napokon aj ich význam, pretože sa stavajú prejavom politickej aktivity časti nášho obyvateľstva, dokladom záujmu o novú formujúcu sa koncepciu našej politiky.

My, komunisti, chceme najmä teraz osvedčiť svoju avantgardnú úlohu všade na všetkých stupňoch, vo vláde i v parlamente, rovnako ako v národných výboroch a spoločenských organizáciách.

V celkovom súhrne programových vyhlásení má kľúčové miesto vládny program, s ktorým dnes vláda predstupuje pred parlament. Vyjadruje hlavné úlohy, na ktoré sa chce naša vláda v najbližšej dobe zamerať, a vymedzuje tak tvárnosť svojej politiky a svojho postavenia v súčasnom spoločenskom živote.

Verím, že návrh vládneho programu najde plné pochopenie parlamentu i našej verejnosti a že sa stretne s dobrým prijatím v odboroch i u našej mládeže, u starších, ale tiež u nastávajúcej generácie.

Chcem sa obrátiť nielen ku komunistom, ale ku všetkým občanom tejto republiky, Čechom a Slovákom, i príslušníkom všetkých národností, ku všetkým sociálnym skupinám, mladým i starým, k mužom a ženám, aby návrh vládneho programového vyhlásenia skutočne podporili. Viem, že je a ešte bude mnoho problémov, ktoré návrh vládneho programu zatiaľ nezahrnuje.

Budú stovky, ba tisíce názorov, návrhov, ale tiež požiadavky. Vláda je tu postavená pred veľmi závažnú úlohu, stanoviť poradie riešenia závažných a naliehavých úloh našej spoločnosti.

Vyjadrujem svoje presvedčenie, že vláda pri stanovení poradia a závažnosti úloh, ktoré treba v najbližšom období riešiť, vychádzala z reálneho rozboru súčasnej situácie, z možností, ktoré dnes máme. Na to, prosím, ani dnes nezabúdajme.

Z tohto zorného uhla by sme mali predovšetkým pristupovať k návrhu vládneho programu a vytvárať novej vláde skutočne optimálny priestor pre riešenie úloh, ktoré si stanovuje.

Vážnou otázkou celého procesu je otázka hospodárskej politiky. Naša socialistická demokracia, prehĺbenie ľudských slobôd a sebarealizácie človeka, musí mať v centre pozornosti predovšetkým tie otázky, ktoré sa dotýkajú širokých más nášho ľudu. Z tohto hľadiska momentálnych potrieb i zásadného riešenia sa ukazuje nesmierna závažnosť otázok súvisiacich s prekonávaním obtiažnej situácie, ako o tom hovoril predseda vlády inž. Černík, v ktorej sa teraz nachádzame, a problémy úspešného rozvoja nášho národného hospodárstva vo všetkých budúcich rokoch. Nezastierame, že vládu pritom čakajú veľmi obtiažne problémy, usilovať o novú dynamiku a pritom tiež čeliť ostrému tlaku často i oprávnených nárokov investičných, mzdových a iných, ktoré presahujú dnešné možnosti našej spoločnosti. Vláda bude v tejto situácii potrebovať tiež plnú podporu parlamentu, verejnosti a tiež našej strany, aby dokázala všetky tieto otázky vyriešiť nielen z hľadiska dnešného, ale pre dlhodobé potreby našej socialistickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že už teraz a v najbližšej budúcnosti bude celá naša verejnosť predovšetkým od vlády očakávať skutočné činy. Očakáva, že vláda bude riešiť tie základné problémy a požiadavky, ktoré naša verejnosť v priebehu minulých mesiacov i v súčasnosti riešiť požadovala a i naďalej požaduje.

Neoddeliteľnou súčasťou nášho demokratizačného procesu je uplatňovanie účinnej deľby moci. Jedným z vážnych nedostatkov doterajšieho politického systému bola neobyčajná koncentrácia moci, ktorá spôsobila podceňovanie celej sústavy zastupiteľských orgánov. Dôsledné uskutočnenie deľby moci je nutnou podmienkou socialistickej demokracie. Musíme všetci, ale predovšetkým parlament, usilovať o to, aby sme nielen prijali, vytvorili, ale tiež trvale zabezpečovali sústavu účinných záruk, aby vláda skutočne vládla a parlament v rámci svojej pôsobnosti zákonnými opatreniami rozhodoval. Som presvedčený, že náš parlament má všetky predpoklady presadiť sa ako najvyšší zákonodarný orgán a že bude uplatňovať svoje právo kontrolovať činnosť vlády a jej orgánov, konfrontovať ich prácu s programom, obhajovať záujmy a požiadavky obyvateľov. Národné zhromaždenie sa tak môže plne stať skutočným predstaviteľom vôle ľudu, vyjadrovateľom záujmov rôznych sociálnych skupín obyvateľov, ktoré sa na pôde parlamentu budú iste prejavovať a ktoré parlament bude svojím rokovaním zjednocovať a vyrovnávať. Bude záležať predovšetkým na práci samotného parlamentu, ako sa budú vytvárať predpoklady pre to, aby mohol svoje poslanie v politickom systéme socialistickej demokracie stále plnšie uplatňovať.

Jednou z prvých základných úloh parlamentu je, aby v spolupráci s vládou pripravil a prijal také ústavné zmeny, ktoré skutočne odrazia novú sociálnu štruktúru a budú plne garantovať práva našich občanov. Tieto ústavné zmeny musia tiež vytvoriť optimálny priestor pre rozvoj našich národov a našich národností. To sú dnes závažné úlohy, pred ktorými stojí Národné zhromaždenie ako najvyšší štátny orgán a ja tiež, ako poslanec tohto parlamentu, sa k tomu hlásim. Vyrovnať sa s nimi je nielen jeho nezadateľné právo, ale aj jeho prvoradá povinnosť. Národné zhromaždenie musí vytvoriť systém inštitúcií a garancií občianskych práv. Celý tento systém musí byť budovaný tak, aby nebránil všetkým našim občanom v ich záujme o veci verejné. Musí byť však zároveň taký, aby tento záujem nielen garantoval, ale povedal by som i provokoval politické záujmy našich občanov o všetko dianie v našej Československej socialistickej republike.

Dovoľte mi, aby som sa na záver svojho vystúpenia obrátil k našej verejnosti: Vládny program, tak ako aj Akčný program, je časove ohraničený. Ačkoľvek obsahuje hlavné zásady novej koncepcie politiky, ktoré majú dlhodobý charakter, predsa len musíme vidieť, že splnenie hlavných úloh programu predpokladáme zhruba v priebehu najbližších rokov. Domnievam sa, že realizácia programových zásad vytvorí podmienky pre to, aby sa mohlo začať zodpovedne pracovať na dlhodobom politickom programe rozvoja Československej socialistickej spoločnosti. Táto úloha je veľmi náročná. Náročnejšia ako tá, ktorú sme splnili v minulých troch mesiacoch. Vyžaduje rozhodný a premyslený krok od kritiky minulosti a súčasnosti k vytváraniu premyslenej realizácie predstáv budúcnosti. Na ňu musíme sústrediť všetky tvorivé sily našej spoločnosti. Rozhodujúcu podporu a pomoc pri formovaní dlhodobého programu očakávame od našich vedeckých pracovníkov. Akčný program sa spolieha na tvorivé schopnosti nášho ľudu. Chce burcovať a získavať k spolupráci všetky sociálne skupiny všetkých občanov. Len všeobecná mobilizácia duchovných, mravných a fyzických síl našich národov môže prelomiť bariéru prekážok, môže uvoľniť cestu k ďalšiemu novému vzostupu. Na všetkých, vážené súdružky a súdruhovia, záleží. Akčný program komunistov počíta s každým, komu leží na srdci rozkvet našej československej socialistickej vlasti. Naše úsilie nebude nik, ani naši občania, ani naši priatelia v zahraničí posudzovať podľa toho, čo sme hovorili, čo vyhlasujeme, ale predovšetkým podľa toho, čo sme urobili a čo urobíme. Obraciam sa, vážení poslanci, tiež k vám, ako ku svojim kolegom, i k vám, drahí spoluobčania, k vám Čechom, Slovákom i ostatným národnostiam, aby ste v duchu Akčného programu upevňovali našu socialistickú republiku, našu spoločnú československú štátnosť. Obraciam sa k vám, mladí priatelia, ktorí usilujete uplatniť svoje schopnosti v prospech našej vlasti. K vám, vedeckým a umeleckým tvorcom, pracovníkom tlače, televízie a rozhlasu, k vám, robotníci a roľníci, ktorí ste niesli a nesiete ťarchu každodennej všednej práce, k vám všetkým sa obraciam o podporu Akčného programu a vládneho prehlásenia.

Vás všetkých volám tiež i ja ako poslanec tohto Národného zhromaždenia k aktívnej tvorivej práci. Len s vašou účasťou, našou spoločnou prácou na riešení všetkých pálčivých problémov môžeme uskutočniť to, čo si všetci prajeme - ďalší rozkvet našej československej socialistickej vlasti. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Předseda NS s. Smrkovský: Soudružky a soudruzi poslanci, děkuji soudruhu Dubčekovi za jeho projev. Vyhlašuji polední přestávku. Budeme pokračovat ve tři hodiny.

(Schůze přerušena ve 13.31 hod.)

(Schůze opět zahájena v 15.03 hod.)

Předseda NS s. Smrkovský (zvoní): Soudružky a soudruzi poslanci, přistupujeme k jednání. Dovolte mi, abych řekl, že čas, který ztrácíme při začátku, budeme ke konci náramně potřebovat. Opravdu bych prosil, aby schválený program, i časový, se dodržoval.

Máme představu, že by plénum NS trvalo dnes do 18.30 hod., aby se pak mohly sejít k jednání výbory. Zítra ráno bychom začali v půl deváté a na žádost mnoha poslanců bychom měli končit zítra odpoledne v 15 hodin vzhledem k tomu, že se poslanci musí rozjíždět do svých krajů na konference. Zítra ráno o tom ještě rozhodneme. Dnes to předběžně oznamuji.

Jako první požádal o slovo místopředseda SNR s. inž. Marko. Prosím, aby se ujal slova. Připraví se místopředseda NS Lubomír Dohnal.

Podpredseda SNR Ing. Marko: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! Predsedníctvo SNR uvítalo pozvanie Predsedníctva NZ k účasti na tomto významnom rokovaní o programovom vyhlásení vlády. Dovoľte, aby som menom Predsedníctva SNR zaujal stanovisko k vyhláseniu, ktoré predniesol predseda vlády Ing. Černík, a súčasne aby som vás aspoň stručne informoval o niektorých opatreniach Predsedníctva SNR na rozpracovaní Akčného programu strany ako základne, na ktorej sa bude môcť tvorivo realizovať i program našej vlády.

Občania celej našej vlasti prijali závery posledných rokovaní ÚV KSČS s veľkým uspokojením a odhodlaním uvádzať ich do života. Doteraz vykonané opatrenia na dôslednú demokratizáciu života spoločnosti vyvolali najmä na Slovensku veľký ohlas a široký záujem o novú úpravu štátoprávnych vzťahov.

Je to pochopiteľné, lebo zásadné marxisticko-leninské riešenie otázok vzťahu medzi našimi národmi je zákonite zvlášť dôležitou súčasťou demokratizačného procesu.

Som preto toho názoru, že bude správne, keď predovšetkým zaujmem stanovisko k tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá hovorí o nových štátoprávnych vzťahoch medzi našimi národmi. So zadosťučinením zisťujeme, že ako ÚV KS S, SNR vo svojich uzneseniach z marca a apríla t. r., tak i vláda republiky zhodne konštatuje, že doterajšie asymetrické usporiadanie nevytvorilo pre oba národy rovnaké predpoklady a záruky rovnoprávnej účasti na riešení vlastných národných ani spoločenských záležitostí. Toto usporiadanie teda už v samom svojom základe znemožňuje uplatniť zásadu rovnoprávnosti.

Požiadavka upraviť vzťahy slovenského a českého národa v spoločnom štáte na princípoch federatívneho usporiadania sa nezrodila dnes, ale má svoje historické korene. Bez jeho realizácie nemôžeme hovoriť o dôslednom demokratizovaní spoločenských vzťahov u nás. Niet socialistickej demokracie bez národnej rovnoprávnosti. Niet jednoty bez vytvorenia rovnakých podmienok rozvoja každého národa. A ako to predvčerom povedal prezident republiky v Bratislave: "Čím spokojnejšie a rozvinutejšie budú oba naše národy, tým silnejšia, spokojnejšia a pevnejšia bude celá naša republika."

Slovenský národ sa v priebehu pol storočia dvakrát dobrovoľne a jednoznačne hlásil k štátnej jednote s bratským národom českým. Tak tomu bolo v roku 1918 pri vzniku prvej republiky, keď, nadväzuje na pokrokové štúrovské tradície, videl náš národ ako logické vyústenie svojich doterajších dejín vstup do spoločného zväzku s jemu najbližším národom českým. Oficiálna koncepcia československého národa znemožnila spravodlivé vyriešenie národnostnej otázky, a tým vážne narušila rozvíjanie bratského spolužitia oboch našich národov. Hitlerovské Nemecko i tieto nezhody využilo proti Československej republike.

V čase druhej svetovej vojny slovenský národ podruhé sa hlási k československej štátnosti. Už v prvom dokumente ilegálna SNR z r. 1943 vo Vianočnej dohode zdôrazňuje prianie, aby slovenský a český národ utvorili novú spoločnú Československú republiku na podklade princípu rovný s rovným. Nás ľud pod vedením Komunistickej strany Slovenska so zbraňou v ruke až do oslobodenia viedol ťažký boj proti hitlerovským okupantom a ich domácim pomáhačom za obnovu Československej republiky. V Slovenskom národnom povstaní sme prejavili rozhodnutie žiť v bratskej zhode v spoločnom štáte s národom českým. Ešte nebolo centrálnej moci a príkazov, keď v auguste r. 1944 na povstaleckom Slovensku zaviali československé vlajky.

Košickým vládnym programom nebola doriešená bohužiaľ otázka spolunažívanie Čechov a Slovákov v ľudovodemokratických podmienkach. Naviac pri realizácii zásad tohto programu dochádzalo v ústavných opatreniach i v politickej praxi k postupným deformáciám a k oslabeniu postavenia slovenských národných orgánov. Samotné asymetrické usporiadanie nebolo principiálne schopné vyjadriť štátoprávne vzťahy dvoch rovnoprávnych národov, pretože postavenie každého z týchto orgánov vyjadrovalo odlišným spôsobom. V atmosfére politických deformácií sa postavenie slovenských národných orgánov ďalej oslabovalo. Ústava ČSSR z roku 1960 znamenala ďalšie obmedzenie vplyvu slovenských národných orgánov.

Z toho vyplynul záver, že asymetrický model sa vo svojich 23 rokoch trvania neosvedčil. Úprimne vítame vyhlásenie vlády, že pri realizovaní Akčného programu KSČS v záujme rozvoja našej spoločnosti, upevnenie jednoty československého ľudu a vzájomnej dôvery považuje za nevyhnutné previesť zásadný obrat v štátoprávnom usporiadaní vzájomných vzťahov oboch národov, a to na zásade socialistickej federácie.

Rovnako vítame, že vláda zabezpečuje, aby potrebné práce súvisiace so všetkými otázkami nového štátoprávneho usporiadania boli rozvinuté bezodkladne.

V Predsedníctve SNR sme vykonali viac organizačných opatrení na rozpracovanie úloh Akčného programu strany a v tejto súvislosti i na prípravu legislatívnych návrhov na nové štátoprávne usporiadanie. Pritom vychádzame z uznesení schválených najvyššími slovenskými národnými orgánmi k štátoprávnemu usporiadaniu vzťahov českého a slovenského národa, ktoré na celom Slovensku boli prijaté s vrelým súhlasom a ochotou aktívne pracovať na uskutočnení Akčného programu KSČS.

Preto nemôže byť sporu o tom, že pripravovaný ústavný zákon má zakotviť princíp federatívneho usporiadania. Zakotvenie tohto princípu nevyhnuteľne predpokladá, aby v rovnakom postavení, poslaní a kompetencii, teda vo svojej podstate tak ako slovenské národné orgány, vznikli i české národné orgány. Z toho plynie, že nepôjde o ústavný zákon, ktorý by hovoril len o slovenských národných orgánoch, ale o ústavný zákon o federalizácii ČSSR.