Středa 24. dubna 1968

Bez súčasného vytvorenia nových národných orgánov u oboch častí štátu by zmeny v pôsobnosti a štruktúre slovenských národných orgánov boli pokusom o vylepšenie doterajšieho asymetrického systému, ktorý, ako to vyjadrila SNR vo svojom prehlásení, sa počas svojho doterajšieho uplatňovania v štátoprávnej a politickej praxi na Slovensku preukázateľne zdiskreditoval a jednotu republiky nielenže neposilňoval, ale naopak oslaboval.

Požiadavku federalizácie nemožno chápať jednostranne. Nejde len o záujem slovenského národa. Požiadavka federatívneho usporiadania vyjadruje záujem oboch našich národov. Tak treba chápať tvorbu nového systému, že ho majú vytvoriť oba naše národy na základe vzájomného porozumenia, na základe rešpektovania záujmov oboch národov a národností na prospech všetkého ľudu Československa.

Sme toho názoru, že pripravovaný ústavný zákon sa nebude dotýkať len VI. hlavy platnej ústavy, ale že bude nevyhnutne meniť viac ustanovení a iných kapitol ústavy - o NZ, vláde, súdoch a prokuratúrach. Zatiaľ len v najnutnejšom rozsahu tak, aby sa zabezpečila zhoda s navrhovanými štátoprávnymi úpravami vrátane vzťahov v republike žijúcich národnosti.

Ak z politických dôvodov treba predpokladať, že k vypracovaniu novej ústavy sa prikročí v dohľadnom čase, sme za to, aby návrh ústavného zákona o federalizácii ČSSR bol vypracovaný tak, aby sa v podstate mohol stať súčasťou tejto novej ústavy.

I keď dnes nemožno ešte určiť presný termín, kedy bude vypracovaný a celej našej verejnosti predložený návrh federačného zákona, sme toho názoru, že budúce voľby do vrcholných zastupiteľských zborov by sa mali konať tak, aby z nich vzišli nové české a slovenské národné orgány a tiež nový spoločný parlament.

Rovnako treba zdôrazniť, že pre účinnejšie riadenie hospodárstva v nových podmienkach bude zvlášť dôležité, aby sa i hospodárska politika vlády, príprava plánov a štátneho rozpočtu na budúci rok už od začiatku robila so zreteľom na pripravované štátoprávne zmeny. Sme presvedčení, že federatívne usporiadanie štátu posilní našu socialistickú demokraciu a upevní československú štátnosť založenú na zásadách bratstva a najužšej spolupráce našich národov a národností, ich jednoznačnej a neochvejnej oddanosti veci socializmu, priateľstva a spojenectva s ľudom ZSSR a ostatných krajín socialistického spoločenstva.

Súdružky a súdruhovia, teraz mi dovoľte, aby som vyjadril náš názor na niektoré otázky týkajúce sa hospodárskej politiky vlády na Slovensku. To, čo sa hovorí vo vyhlásení vlády o hospodárskej politike celoštátne, platí v rovnakej miere aj pre Slovensko a myslím, že nenadsadím, keď poviem, že v niektorých smeroch ešte viac.

Disproporcie v oblasti ekonomiky sa prejavovali v základnom zameraní štruktúry hospodárstva. Doteraz sa dostatočne nerešpektovala potreba rozvoja odvetví náročných na pracnosť, i keď základným a dodnes otvoreným problémom je práve otázka využívania zdrojov pracovných síl.

Ekonomický vývoj na Slovensku sa nerealizoval na takej štrukturálnej a technickej úrovni, ktorá by odrážala súčasný stav vedeckého, technického a ekonomického poznania vo svete. Extenzívny rozvoj, rovnako ako celoštátne, viedol k sústavnému a neúmernému zvyšovaniu výrobnej spotreby a tým k zníženiu podielu národného dôchodku na spoločenskom produkte.

Tým sa v podstate nevytvárali dostatočné predpoklady pre potrebný rozvoj celej infraštruktúry, životného prostredia a v konečnom dôsledku i životnej úrovne. Z tejto príčiny sa nedostatočne riešili rozdiely v ekonomickej úrovni Slovenska a Čiech. Syntetickým vyjadrením toho je skutočnosť, že pri relatívne rýchlejšom raste národného dôchodku na jednoho obyvateľa Slovenska absolútny rozdiel v tvorbe národného dôchodku sa proti českým krajom výrazne zväčšil.

Sme preto toho názoru, že pri riešení ekonomických problémov bude i naďalej základnou oblasťou výrobná sféra, v ktorej pôjde o dosiahnutie štrukturálnych zmien, predovšetkým v priemysle. Pochopiteľne pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja jeho výrobnej základne bude treba orientovať sa na výstavbu progresívnych výrob v spracovateľskom a potravinárskom priemysle, v záujme plného využitia rýchle mobilizovateľných zdrojov ekonomického rozvoja Slovenska tak, aby sa čo najviac urýchlila tvorba národného dôchodku a na podklade toho aby sa zvyšovala i účasť Slovenska na užití celospoločenských zdrojov.

Pokračovanie v rozvoji výrobnej základne priemyslu na Slovensku je potrebné hlavne s ohľadom na potreby využitia vysokých prírastkov pracovných síl a tiež s ohľadom na využitie ostatných prírodných a ekonomických možností a podmienok Slovenska.

Budeme musieť vynaložiť veľké úsilie, aby sme správne využili vysoké zdroje pracovných síl na Slovensku, a už do roku 1970 musíme vytvárať podmienky v dostatočnej rozostavanosti kapacít, najmä spracovateľského priemyslu. V období rokov 1971 až 1975 bude na Slovensku okolo 90 % z celoštátneho prírastku zdrojov pracovných síl. Zvýšenie počtu pracovných príležitostí pre silné populačné ročníky mládeže na Slovensku do roku 1970, ako aj v ďalších rokoch, a cieľavedomé usmernenie ich výchovy v súlade s koncepčnými zámermi rozvoja jednotlivých odvetví je jedným z najvážnejších problémov rozvoja ekonomiky Slovenska v budúcnosti.

Od riešenia týchto problémov, od úlohy dať prácu, uvoľniť iniciatívu mladých ľudí nemožno ďalej unikať. Novej generácii treba dať perspektívu pracovného a spoločenského uplatnenia. Keď je na programe dňa požiadavka zvýšenia dynamiky nášho hospodárstva, potom čerstvé sily, elán, kvalifikácia, iniciatíva a odvaha mladej generácie sú tu prvoradým faktorom.

Pri využívaní prírodných zdrojov Slovenska pôjde tiež o také odvetvia a odbory, ktoré môžu v celoštátnom rámci omnoho výraznejšie prispieť k rozvoju hospodárstva celej republiky. Mám na mysli najmä všestranné využívanie vodných zdrojov, dreva, nerudných surovín, špeciálne pre výrobu stavebných hmôt.

Našu pozornosť bude treba sústrediť na ďalší rozvoj a technický vzostup existujúcej výrobno-technickej základne v póloch rozvoja, v smeroch dosahovania optimálnej finality výroby predovšetkým v oblasti spracovania hliníku, plechov, petrochemických výrobkov, umelých vlákien a pod.

Prínosom pre ekonomický rozvoj Slovenska i republiky môže byť i lepšie využívanie výhodnej geografickej polohy Slovenska.

Takýmto zameraním rozvoja výroby chceme usilovať o širšie a účelnejšie zapojenie hospodárstva na Slovensku do celoštátnej ekonomiky i do medzinárodnej deľby práce.

Uplatňovaním zásad novej sústavy riadenia v súlade s objektívnymi tendenciami, ktoré sú príznačné pre moderné, vysoko vyspelé hospodárstvo, budú slovenské národné orgány vytvárať priaznivé ekonomické podmienky pre progresívne integračné procesy vhodné pre podniky a zodpovedajúce i celospoločenským záujmom.

Okrem ďalšieho veľmi cieľavedomého rozvoja priemyslu na Slovensku pôjde o plnšie využívanie možností poľnohospodárstva, a to najmä v jeho produkčných oblastiach. Možno povedať, že doterajší rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku bol vcelku úspešný. Objem produkcie v porovnaní s predvojnovou úrovňou sa zvýšil zhruba o polovicu, najmä na podklade rýchleho rastu živočíšnej výroby. Tento rast predstavuje podstatne vyššie tempo oproti celoštátnemu priemeru. Jednak ale ani zdaleka nevyužívame všetky možnosti, ktoré sú najmä v racionálnom využívaní intenzifikačných faktorov, zvyšovaním výnosov a úžitkovosti. Pôjde o investície do pôdy - meliorácie. Ďalej bude treba prihliadať k niektorým zvláštnostiam Slovenska, najmä hospodáreniu v horských a podhorských oblastiach s ohľadom na diferencovanú kvalitu pôdneho fondu i odlišné podmienky pre rozvoj, kde bude treba zo strany štátu uplatňovať diferencované regulačné nástroje.

V nevýrobnej sfére si bude trvalú starostlivosť vyžadovať najmä zabezpečenie rozvoja školstva, zdravotníctva a bytovej výstavby. Pôjde predovšetkým o vytváranie primeranejších predpokladov vo vybavenosti základného školstva v záujme zníženia smennosti. Riešenie týchto problémov si vyžaduje výstavbu vyše 1200 učební ročne v podstate až do roku 1975.

Zvláštnu starostlivosť bude vyžadovať tiež zabezpečenie komplexnej bytovej výstavby. Pôjde nielen o dodržanie pôvodného programu výstavby 157 000 bytov vo štvrtej päťročnici, ale tiež o ďalšie opatrenia na jej zvyšovaní po r. 1970.

Zlá úroveň bývania na Slovensku, ktorú po sebe zanechali predchádzajúce režimy i vojna, a rýchlejší vzrast počtu obyvateľov a domácností si vyžadovali rýchlejšie tempo bytovej výstavby, ako to umožňovali plánované spoločenské predpoklady, pridelované na bytovú výstavbu Slovenska, a preto riešenia bytového problému sa muselo ujať vo veľmi významnej miere obyvateľstvo Slovenska samo.

Od oslobodenia do konca minulého roku sa postavilo na Slovensku 482 000 bytov, z čoho asi 50 % v individuálnej bytovej výstavbe. Naproti tomu v českých krajoch sa za rovnaké obdobie postavilo 701 000 bytov, a z toho v individuálnej výstavbe len 124 000. Možno povedať, že doterajší spôsob zabezpečovania výstavby nepriaznivo ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva na Slovensku. Ku koncu februára 1968 činili pôžičky na výstavbu rodinných domkov od Štátnej sporiteľne 755 mil. Kčs. Priemerná výška pôžičky na jeden rodinný domček činí asi 30 000 Kčs. Nazdávame sa preto, že v programe vlády bude treba, aby v súvislosti s posudzovaním rozvoja životnej úrovne a vytyčovaním opatrení a podmienok pre jej plynulý rast sa k bytovej výstavbe zvlášť prihliadalo. Bude treba najmä prijať zásadu, aby sa Slovensko väčšou váhou podieľalo na tých formách bytovej výstavby, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska sociálnej skladby a príjmov obyvateľstva.

Vážené Národné zhromaždenie, vieme, že uskutočňovanie rozvoja hospodárstva na Slovensku bude možné len postupne a takým tempom, ktoré bude úmerné možnostiam, najmä však tomu, ako sa nám podarí presadiť žiadúce štrukturálne premeny a zvyšovanie efektívnosti našej ekonomiky.

Slovenský ľud sa 50 rokov podieľal na budovaní tohto štátu. Budoval ho nielen prácou svojich rúk a umom, ale bojoval zaň aj so zbraňou v ruke. Plne si uvedomuje tak svoje práva, ako aj povinnosti, ktoré vyplývajú z riadenia a správy štátu.

Staviame sa preto za predložený program hospodárskej politiky vlády, v ktorom vidíme rámec pre usmernenie rozvoja nášho hospodárstva a činnosti centra pre najbližšie obdobie. Sme presvedčení, že jeho realizácia povedie k podstatnému zlepšeniu rozvoja ekonomiky ČSSR i Slovenska. Predsedníctvo SNR si je vedomé závažnosti a zložitosti úloh, ktoré bude musieť vláda bezodkladne uskutočniť. Zo svojej strany urobíme všetko, čo bude treba, aby sme úlohy vlády pomohli úspešne riešiť. (Potlesk.)

Předseda NS s. Smrkovský: Děkuji místopředsedovi SNR ing. Marko. Slovo má posl. Dohnal, připraví se posl. Toman.

Mpř. NS posl. Dohnal: Vážené Národní shromáždění, před Národní shromáždění předstupuje naše nová vláda s programovým prohlášením. V prohlášení se konstatuje, že nová vláda je vládou Národní fronty. Stranická skupina poslanců Československé strany socialistické, z jejíhož pověření hovořím, se domnívá a vychází ze stávající skutečnosti, že tato vláda ve svém složení zcela neobráží představu našeho lidu o vládě široké Národní fronty.

Proto vítáme v tomto vládním prohlášení konstatování, že vláda bude vytvářet podmínky k tomu, aby v širším rozsahu politické strany, společenské skupiny i občané bez stranické příslušnosti se na naší vládě podíleli.

V popředí pozornosti celé naší společnosti je nyní otázka dalšího prohloubení demokratizačního procesu směřujícího k novému modelu socialistické občanské společnosti. Jsou to momenty, které vyplývají ze specifičnosti československé cesty k socialismu. Humanistické a demokratické ideály minulosti nebyly dosud zcela realizovány, naopak docházelo k jejich pošlapávání, k jejich deformacím. Možnosti socialismu, který odstranil třídní zábrany, jsou však takřka neomezené. Jde nyní o to, všestranný rozvoj práv a svobod občanů, především práv a svobod politických, nejen deklarativně proklamovat, ale institucionálně zajišťovat, plně legalizovat.

V první řadě bude ovšem nutno urychleně napravit porušování lidských práv a poskytnout plné záruky, aby k nim v budoucnosti nedocházelo. To by se mělo stát neodkladným úkolem vlády v době co nejkratší. Předpokládáme proto, že již nebude trvat tak dlouho jako dosud a že Národnímu shromáždění bude předložen vládní návrh zákona o rehabilitaci.

l ze stručného nástinu naší hospodářské situace je patrno, že v důsledku dřívějšího administrativně direktivního systému jsme v mnoha směrech hluboce zaostali za průmyslově vyspělými zeměmi. V neposlední řadě vyplývá to z toho, že dosud nebyl uspokojivě vyřešen problém koncepce efektivní socialistické ekonomiky. Správné teoretické závěry nové soustavy byly nedůsledně zaváděny do praxe, často uměle brzděny i z osobních důvodů.

V současné době nejde však jen o důsledné zavedení nové soustavy, ale do popředí vystupují také nezbytné strukturální změny naší ekonomiky, která musí napomoci k optimálnímu hospodářskému vývoji v budoucích letech.

Hlavním smyslem naší hospodářské činnosti se musí stát uspokojování zájmů a potřeb jednotlivců. Rozvoj ekonomiky je tedy prostředkem a nemůže být cílem. Proto je velmi správné, že otázkám životní úrovně je věnována ve vládním prohlášení zvýšená pozornost a jsou uváděny na předním místě.

Jedním z nejtíživějších problémů je vyřešení bytové otázky. Proto program v tomto směru bude nutno bezodkladně předložit. Na úseku sociálního zabezpečení bude nutno zajistit, aby nejnižší důchody byly určeny v souladu s pevným a objektivně stanoveným životním minimem. K tomu přistupují otázky služeb a celé terciární sféry, kde nejvýrazněji se projevuje naše zaostávání za vyspělými zeměmi. Zejména tyto problémy nebylo by možno urychleně vyřešit, kdyby se postupovalo dosavadním způsobem. Proto je nutné v této oblasti mimo jiné i všestranně podporovat rozvoj drobného soukromého podnikání bez cizích pracovních sil. Takovým podnikatelům je třeba poskytnout veškerou právní a sociální jistotu a společenské postavení včetně záruk v oblasti cenové a daňové politiky.

V hospodářském řízení nutno prosazovat důsledné oddělení ekonomiky od politiky, což v programovém prohlášení postrádáme. Dále bude třeba bojovat proti monopolistickým zájmům výrobních a obchodních organizací a podporovat rozvoj československé tradice družstevního podnikání. Prosazovat socialistické manažerství spojené s odpovědností, právy a hmotnými výhodami.

Ozdravující proces naší ekonomiky nelze odloučit od plného zabezpečení potřeb každého pracujícího podle jeho schopnosti, aby měl nejen možnost získat jemu odpovídající vzdělání, ale též zastávat místo podle své kvalifikace bez jakéhokoli politického omezení.

Při soustavném zabezpečování podmínek plné zaměstnanosti bude třeba vymezit jasněji pojem tzv. sociální jistoty, zejména pokud působí jako brzda dalšího ekonomického rozvoje.

Na druhé straně ve vládním prohlášení postrádáme větší zdůrazňování záruk práv odborů jako skutečných ochránců zájmů pracujících, které mají současně tvořit určitou protiváhu řízení.

Vnější ekonomické vztahy vykazují vysoké úvěrové aktivum u socialistických zemí. Je proto třeba usilovat, zejména v rámci RVHP, o podstatné zefektivnění její práce, o to, aby naše účast i při respektování všech internacionálních vazeb byla více než dosud určována vlastními zájmy našich národů.

Kromě těsnějšího obchodního spojení s kapitalistickými státy pokládáme za nutné podrobněji prozkoumat otázku zahraniční půjčky, která při vhodném využití by mohla popř. výrazně přispět k urychlené modernizaci a zvýšení efektivnosti některých zaostávajících odvětví našeho národního hospodářství.

Nás současný vnitřní vývoj se odehrává v podmínkách, kdy garantem naší bezpečnosti je Sovětský svaz. Proto trvalým základem zahraniční politiky je přátelství a spolupráce se Sovětským svazem a ostatními socialistickými zeměmi. V rámci této spolupráce chceme však vyvinout maximální iniciativu ke zvýšení aktivní úlohy ve formování koordinované zahraniční politiky.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP