Čtvrtek 27. října 1966

(Schůze zahájena v 14.11 hod.)

Mpř. NS dr. Škoda: Soudružky a soudruzi poslanci, zahajuji přerušenou schůzi, konstatuji, že podle § 10 jednacího řádu máme nadpoloviční většinu a jsme usnášení schopni.

Omlouvám předsedu Národního shromáždění s. Laštovičku, který je zaneprázdněn přijetím zahraniční delegace Arabského socialistického svazu, které bylo plánováno na původně stanovenou polední přestávku.

Budeme pokračovat v rozpravě. Do rozpravy jsou přihlášeni ještě k pětiletému plánu tito poslanci: Macho, Galaba, Zíma Rudolf, Pištělka Konstantin a posl. Holatová. Dávám slovo prvnímu poslanci s. inž. Machovi.

Posl. inž. Macho: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! V súčasnosti nie je už treba zvlášť výrazne dokazovať význam rozvoja chemického priemyslu, ale stojí pred nami oveľa ťažšia úloha, zabezpečiť jeho maximálnu ekonomickú, ale tiež sociálnu efektívnosť. Starostlivosť o zvyšovanie úlohy chemického priemyslu je v popredí záujmov našej strany a vôbec celej spoločnosti, ako o tom napokon svedčia i údaje o prostriedkoch na investičnú výstavbu, zaistenie surovín pre chemický priemysel a pod. Tieto tendencie sú v súlade s trendom rastu chemickej výroby vo svete. Pri skúmaní ekonomiky priemyselne vyspelých krajín možno zistiť, že sa síce navzájom líšia v priemyslovej štruktúre, pravdepodobne následkom nerovnomernosti doterajšieho vývoja, ale že napriek tomu v celom komplexe sa zreteľne rysujú obecné tendencie. Takými je výrazný rast podielu chemického priemyslu, ďalej pokračujúci rast podielu strojárstva a klesajúci podiel odvetví vyrábajúcich konvenčné suroviny, materiály a polotovary, t. j. hlavne hutníctva, drevospracujúceho priemyslu a čiastočne i výroby stavebných hmôt.

V chemickom priemysle taktiež dochádza k štrukturálnej zmene surovinovej základne z uhlia na ropu. Tak podľa stavu z roku 1963 napr. v aromatických uhľovodíkoch z celkového množstva uhlíka v európskych kapitalistických štátoch (Rakúsku, Vel. Británii, Francii, Taliansku a NSR) z 1,42 mil. ton a v USA z 5,24 mil. ton pochádzalo z uhlia v európskych štátoch 82% a v USA 18%, v základných organických chemikáliách sa vyrába v európskych kapitalistických štátoch z ropy a zemného plynu 61%, zatiaľ čo v USA 93%. K prechodu z uhlia na ropu a zemný plyn došlo v poslednom desaťročí i v krajinách, ktoré chemický priemysel mali založený takmer výhradne na uhlí, ako je napr. Rakúsko, Veľká Británia a Nemecká spolková republika.

Pre ilustráciu uvediem ešte prehľad výroby niektorých organických chemikálií v priemere na vyspelý štát (v kg na 1 obyvateľa v zahraničí a u nás). Tak napr. kaprolaktam. V zahraničí pripadá na 1 obyvateľa teraz 1 kg-1,5 kg, u nás 0,5 kg. V roku 1970 v zahraničí by to malo byť 1,5 - 2 kg a u nás 1,32 kg.

Vo fenole v zahraničí pripadá teraz 2 kg, u nás 1 kg. V roku 1970 by to malo byť v zahraničí 2,5 kg a u nás 2,6 kg. V dimetyltereftaláte, teda ako jednej základnej suroviny pre tesilové vlákna, v zahraničí pripadá 0,7 - 1 kg, u nás 0,05 kg. V roku 1970 v zahraničí by malo byť 1,2 - 1,5 kg, u nás 1,3 kg. V glykoloch (to je ďalšia komponenta pre tesilové vlákna) v zahraničí v súčasnosti pripadá 1/2 kg, u nás 0,27 kg, v roku 1970 v zahraničí 1 kg, u nás 1,5 kg. Ftalanhydrid v zahraničí v súčasnosti 1 kg, u nás 0,13 kg, v roku 1970 v zahraničí 1,5 - 2 kg, teraz 0,7 kg, v dianie v zahraničí v súčasnosti 0,1 - 0,2 kg, u nás 0,12 kg, v roku 1970 v zahraničí 0,2 - 0,3, u nás 0,41 kg.

Z uvedeného prehľadu vidno, jednak ako dôležité je na jednej strane kvalitne realizovať plánovanú investičnú výstavbu, jednak že v rade výrob za uvedeného predpokladu sa môžeme dostať z hľadiska kvantitatívneho na solídnu úroveň. Problém spočíva však v tom, či z dôvodov nedostatočnej stavebnej kapacity, najmä však produkcie chemického strojárstva budeme schopní v únosných termínoch výrobne realizovať. Ešte stále trvá situácia, že činiteľ času dosť málo rešpektujeme, výsledkom čoho je potom výstavba alebo aj prevádzka technicky zastaralých a tým aj ekonomicky málo efektívnych výrob.

Zarážajúca je však skutočnosť, že málo efektívne využívame našu pomerne solídnu surovinovú bázu - drevo. Zatiaľ čo niektorí diskutéri predomnou si vcelku právom nariekali na nevďak prírody v surovinách, v prípade dreva a vôbec využitia nášho drevného bohatstva je tomu práve opačne. Ak sú tu nedostatky, rozhodne ich nemôžeme zvaľovať na prírodu. Tá je v tomto ohľade pre nás veľmi prajná. Na túto skutočnosť sme už tiež dávnejšie upozornili. Je totiž známe, že hodnota 1 plnometra ťaženého dreva v dolároch po spracovaní na rôzne výrobky vypadá približne takto: V palivovom dreve u nás podľa cien Ligny je to 6,3; v USA 5,6 a vo Švédsku 4,8.

V piliarskej guľatine u nás je to 17,16; v USA 9,02; vo Švédsku 13,28. Avšak v buničine sulfitovej nebielenej je to už u nás 26,2; v USA 29,1 a vo Švédsku 30,6 a v bielenej je to ešte vyššie, u nás 28,9; v USA 33 a vo Švédsku 33. V papieri grafickom - dokonca tenkom - je to u nás až 85,5 dolárov z 1 plnometra dreva.

Napriek takýmto reláciám sa ani nie v tak dávnej minulosti dokazovala neefektívnosť do papierensko-celulózárenského priemyslu. Podmienky pre takéto dokazovanie vytvárali zrejme aj výsledky mnohých našich závodov. Napokon nieto ani divu. Veď vek papierenských strojov bol a je stále príliš vysoký. Z celkového počtu papierenských strojov postavených v rokoch 1861-1880 je 5%, z rokov 1681 - 1900 je 24%, postavených v rokoch 1900 - 1920 je 31%, v rokoch 1920 - 1940 je 22% a v rokoch 1941 - 1964 iba 17%.

V porovnaní s vyspelými štátmi značne zaostávame ďalej najmä vo výrobe syntetických pracích prostriedkov, detergentov a saponátov. Doterajší vývoj výroby a plánovaná spotreba saponátov v kilogramoch na rok a na 1 obyvateľa, prepočítané na 100% aktívnej látky ukazuje, že v roku 1965 v NSR táto činila 3,2; vo Veľkej Británii 4,3 a v ČSSR činí 0,6 a v roku 1970 by mala byť 1,1.

Z uvedeného i ďalších materiálov vyplýva, že rozvoj chemickej výroby sa ešte stále v niektorých smeroch oneskoruje. Vzhľadom na prudký rozvoj chémie v priemyselne vyspelých štátoch nemožno preto vylúčiť, že sa doterajšia miera zaostávania nášho chemického priemyslu bude i napriek investíciám do roku 1970 ďalej prehlbovať.

Chemická komisia výboru NZ pre hlavné priemyslové odvetvia a dopravu sa postupne zaoberala s problémami rozvoja výroby a kvality syntetických vlákien, s otázkami výroby čistých chemikálií a kvalifikovanej chémie vôbec, chemizáciou poľnohospodárstva a napokon s problémami výroby a aplikácie plastických hmôt. V súvislosti s prejednávaním ročných plánov, ako aj plánu 4. päťročnice, zaoberala sa aj ostatnými najdôležitejšími otázkami alebo problémami chemického priemyslu. Pri prieskumoch navštívila rad závodov a výskumných ústavov, konzultovala s vedeckými pracovníkmi, so špecialistami a po prejednaní vo výboroch boli prijaté závery dané k dispozícii vláde a príslušným rezortom.

Na úseku syntetických vlákien sa venuje značná pozornosť ďalšiemu zvyšovaniu kvality. Končí výstavba druhej výrobne dimetyltereftalátu, avšak oneskoruje sa výstavba druhej výrobne kaprolaktamu. Začína skúšobná výroba ikumenového fenolu. Na úseku plastických hmôt máme v súčasnosti značnú disproporciu medzi nízkou kapacitou polymérov a relatívne vysokými spracovateľskými kapacitami. Situácia sa čoskoro iste zlepší, lebo začína už skúšobná výroba polyetylénu, na ktorý už dávno čaká nielen ťažký a spotrebiteľský priemysel, ale aj obchod a poľnohospodári, lebo polyetylénové vrecia pre priemyselné hnojivá sú obzvlášť atraktívne.

Československé gumárenské a plastikárske závody sa veľmi zodpovedne snažia vysporiadať s nedostatkom výrobkov z technickej gumy. Vlani nami kritizovaný stav v zaisťovaní lisovanej technickej gumy sa zlepšil natoľko, že už tohto roku sa vyrobí viac o 31,4% oproti roku 1965, čo je vcelku viac, ako pôvodne predpokladal plán na rok 1970.

Zreteľne sa zvyšuje kvalita PVC a pre trvalý vzrast kvality sa vytvárajú podmienky vo výskume i vo výrobe. V investičnej činnosti treba však urýchliť rozhodovanie, aby sa mohla podstatne zvýšiť kapacita výroby tohto veľmi žiadaného polyméru.

Na úseku chemizácie poľnohospodárstva, kde sa nejedná iba o nejakú pomoc, ale o podiel chemického priemyslu, sa ukazuje, že uznesenie XIII. zjazdu našej strany čo do kvantity výroby priemyselných hnojív sa v podstate úspešne plní a podľa súčasného stavu rozostavanosti výrobní v Lovosiciach, v Šale, v Strážskom a Pardubiciach bude iste i splnené. Ukazuje sa však, že bude treba doriešiť nedostatky v terajších výrobniach priemyselných hnojív, ďalej venovať pozornosť ich kvalite, najmä ich fyzikálnym a mechanickým vlastnostiam.

Zvlášť výrazne sa ukazuje potreba ešte užšej spolupráce Ministerstiev potravinárskeho, chemického i ťažkého priemyslu, ako aj poľnohospodárstva a ČSAV na rýchlom doriešení a realizácii výroby syntetických bielkovín z ropných surovín. Výskumu a realizácii týchto bielkovín venujú značnú pozornosť i štáty, ktoré majú rybárske flotily a možnosť podieľať sa na 5% celkového využívaného rybného bohatstva sveta. Realizácia syntetických bielkovín by u nás znamenala tiež úsporu ročne zhruba asi 300 mil. obchodnej parity.

Myslím, že táto otázka tiež súvisí s tým na dnešnom našom pléne často diskutovaným problémom výživy ľudstva.

Pre splnenie uvedených úloh prakticky postačuje už v súčasnosti zaistená surovinová báza. Navyše nám zostávajú málo efektívne využité uhľovodíky C3 a C4, ako aj niektoré aromatické uhľovodíky, najmä toluén a etylbenzén, na využitie ktorých by bolo treba oveľa pružnejšie vytvárať podmienky tak vo výskume, ako aj v realizácii.

Náš chemický priemysel disponuje rozsiahlou výskumnou základňou. Avšak s využitím výsledkov výskumu sa mnoho váha. Je známe, že jednou z podmienok úspešného uplatňovania vedy a techniky v národnom hospodárstve je aj odpovedajúca kvalifikácia odborníkov. Avšak celková skladba riadiacich a technických pracovníkov v chemickom priemysle ešte nezodpovedá požiadavkám modernej výroby. Ak odborné znalosti pracovníkov sú nízke, nemôžu sledovať rozvoj vedy a techniky a tým menej organizovať jej uplatnenie vo výrobnej praxi. Vysoká a najvyššia kvalifikácia musí byť u pracovníkov podieľajúcich sa a povinných vytvárať koncepcie a perspektívy rozvoja chemického priemyslu.

Súdružky a súdruhovia, ukazuje sa, že v chemickom priemysle sú objektívne podmienky pre splnenie uznesení XIII. zjazdu KSČ. Za predpokladu odstránenia známych nedostatkov sa dokonca úlohy môžu v žiadanom sortimente prekročiť. Ukazuje sa, že u nás hlavné predpoklady pre rast modernej chemickej výroby spočívajú v schopnosti strojárstva dodávať potrebné zariadenia, vo vhodnom spojení s inžinierskymi organizáciami pri budovaní chemických výrobní vysokej produktivity, vo vysokej úrovni našej vedy a v dlhodobom zaistení veľkých dodávok ropy. Napokon bezpochyby je treba venovať väčšiu pozornosť príprave kádrov, najmä pre nové investičné celky.

V poslednom období sa v chemickom priemysle začína prehlbovať cieľavedomosť v činnosti. Výrazne sa prejavujú pozitívne vplyvy nadviazania úzkej spolupráce s ČSAV a vysokými školami. Nedostatky sa riešia, zdá sa, že i rozhodovanie bude pružnejšie, najmä v investičnej a obchodnej činnosti tak, aby zostávalo skôr viac času na vlastnú technickú prípravu. Súčasná situácia naznačuje, ak som sa už zmienil, že chemický priemysle úspešne splní úlohy nielen tohoto roku, ale aj úlohy do roku 1970. Sú teda v odvetví chemického priemyslu splnené predpoklady, aby sme mohli správu vlády so súhlasom vziať na vedomie a s istotou hlasovať za vládny návrh zákona o 4. päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva ČSSR. (Potlesk.)

Mpř. NS dr. Škoda: Děkuji. Nyní promluví posl. ing. Viliam Galaba.

Posl. ing. Galaba: Vážené Národné zhromaždenie, vážené súdružky, vážení súdruhovia! V súlade s politicko-hospodárskym programom vytýčenom na XIII. zjazde KSČ hlavnou úlohou 4. päťročného plánu je vytvorenie takých podmienok v chozrasčotnej sfére výroby, aby nastúpený proces konsolidácie a rekonštrukcie národného hospodárstva i naďalej pokračoval a aby sa vytvorili dostatočné predpoklady pre vzostup efektívnosti celého národného hospodárstva. Uskutočnenie týchto zámerov si vyžaduje zabezpečiť do roku 1970 priemerné medziročné rasty národného dôchodku indexom 4,4% a ďalej zabezpečiť také štrukturálne zmeny v národnom hospodárstve, ktoré budú orientované na výstavbu vysoko efektívnych výrobných kapacít, modernizáciu existujúcich výrobných kapacít, na výrobu neefektívnych prevádzok atď.

Spoločenská potreba si vynucuje zvyšovanie objemu výstavby v nevýrobnej sfére, ktorý na celkových investíciách vo 4. päťročnici sa má podieľať 39,4%. Predovšetkým sa v tomto smere posilňuje bytová a občianska výstavba. Realizátorom týchto cieľov, ktoré sa musia postupne odzrkadľovať v stúpajúcej životnej úrovni, má byť stavebníctvo. Práve z tohoto aspektu musíme posudzovať súčasný stav a perspektívny rozvoj stavebnej a priemyselnej výroby rezortu Ministerstva stavebníctva.

Stavebníctvo od znárodnenia zvýšilo svoju produkciu temer štyrikrát. Tento rozvoj stavebníctva bol zaisťovaný rovnomerne v dôsledku nepravidelného a nerovnomerného tempa rastu investičnej výstavby. Napríklad v 3. päťročnici stavebná a priemyselná výroba Ministerstva stavebníctva stagnovala, najmä bol značne spomalený rozvoj stavebných a výrobných kapacít. Stavebníctvo síce od roku 1964 zahájilo konsolidačný proces, o čom svedčia dosahované výsledky, avšak stavebné kapacity i naďalej zaostávajú za potrebami investičnej výstavby.

Tento rozpor medzi rastom investičnej výstavby a rozvojom stavebných kapacít nutne vytvára podmienky pre monopolné postavenie stavebníctva. Za takejto situácie je veľmi obtiažne vytvoriť také ekonomické nástroje, ktoré by mali dostatočný účinok na odstránenie hlavného nedostatku v investičnej výstavbe, na zníženie priemernej doby výstavby. Keď k tomuto prirátame nepriaznivý stav vo výrobe stavebných hmôt a ostatných kompletujúcich materiálov vyrábaných inými rezortmi pre stavebníctvo, tak úloha znížiť priemernú dobu výstavby zo 6 rokov v roku 1965 na 3 a pol roka v roku 1970 sa ukazuje ako problematická. Vývoj rozostavanosti v tomto roku plne podporuje tento názor.

Ako som uviedol, jedným z faktorov, ktorý môže ovplyvniť plnenie plánu investičnej výstavby, je rozvoj výroby stavebných hmôt. Preto skupina poslancov výboru NZ pre investičnú výstavbu a stavebníctvo previedla v dňoch 12. - 13. októbra 1966 prieskum u troch generálnych riaditeľstiev, a to u Československých tehliarskych závodov v Brne, u Čs. keramických závodov v Prahe a u Cementární a vápeniek v Radotíne. Účelom tohoto prieskumu bolo overiť si pôsobenie prvkov novej ekonomickej sústavy a zoznámiť sa s rozvojovými problémami odborov, a to najmä so zreteľom na vážne nedostatky v zásobovaní základnými stavebnými materiálmi.

Prieskum ukázal, že nové ekonomické nástroje spolu s dobrými poveternostnými podmienkami v tomto roku pôsobili priaznivo na plnenie kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh plánu. Tak napr. v tehliarskej výrobe sa prekračujú úlohy a je daný reálny predpoklad pre prekročenie výroby o 200 220 mil. tehlových jednotiek v tomto roku a hrubý dôchodok za prvých 9 mesiacov tohto roku je prekročený o 11 mil. Kčs. Vo výrobe maltovín sa predpokladá prekročenie výroby cementu o 300 000 ton v tomto roku a za prvých 8 mesiacov bol vyprodukovaný hrubý dôchodok v nadpláne o 24 mil. Kčs. U keramických závodov za 7 mesiacov tohto roku bol hrubý dôchodok prekročený o 28 mil. Kčs, pričom objemové ukazovatele plánu odbor prekračuje. Ďalej sa ukázalo, že ekonomické nástroje. mali vplyv i na zvyšovanie kvality výrobkov.

Súčasne však tento prieskum ukázal na niektoré vážne problémy v rozvoji výroby stavebných hmôt v 4. päťročnici a po roku 1970. Možnosti a tvorba zdrojov u jednotlivých odborov priemyslovej výroby Ministerstva stavebníctva sú v súčasnej dobe už prehodnotené. Prevedené prepočty u odborov nasvedčujú tomu, že prostriedky, ktoré vytvárajú, nestačia kryť i pri 65% úveroch potrebný a požadovaný rozvoj výroby. Ďalšie zvyšovanie úverov nie je možné, lebo by narušilo ekonomickú rovnováhu odborov a ovplyvnilo ich životaschopnosť. Tak napr. pre nedostatok zdrojov na investície doposiaľ nie je vyriešené financovanie niektorých rozhodujúcich investícií, ako sú: Cementáreň Mokrá, temer 50 % investičného programu u Čs. tehliarskych závodov v Brne a nie je doriešená otázka využitia dunajských štrkopieskov.

Osobitnou kapitolou je výstavba závodov na dlaždice v Chlumčanoch a Michalovciach, ktoré vo výberovom riadení investícií prešli, avšak pri súťažnom riadení o dovoze strojov a zariadení zo zahraničia vypadli z plánu. Treba otvorene povedať, že efektívnosť investícií u odboru Čs. keramických závodov je zatiaľ neujasnená. Pri výpočte efektívnosti je nedostatočne zohľadnený vývoz keramických výrobkov, hlavne do kapitalistických štátov. Myslím, tak ako o tom hovoril podpredseda vlády s. Černík, že keď vývoz keramických výrobkov je výnosný a opiera sa o domáce suroviny, že by sa otázka výstavby týchto závodov mala veľmi rýchlo a operatívne riešiť.

Závažné problémy v oblasti rozvoja výroby stavebných hmôt by mali byť z pozície centra urýchlene riešené, pretože v chozrasčotnej sfére nie sú riešiteľné. Totiž ekonomické nástroje, ktoré sú doteraz platné, nedávajú možnosť tú zaostalosť, ktorá bola u výroby stavebných hmôt, momentálne riešiť. V opačnom prípade budeme sústavne hovoriť o nedostatkoch v zásobovaní investičnej výstavby stavebnými materiálmi.

Okrem problémov financovania investícií v stavebných hmotách existujú mnohé ďalšie závažné problémy, ktorých riešenie je mimo generálnych riaditeľstiev. Dovoľte mi, aby som aspoň niektoré spomenul.

V tehliarskej výrobe sú predpoklady intenzifikácie 110 závodov pomocou prechodu na tekuté a plynné palivá. Týmto opatrením by sa zvýšila výroba tehál o 140 mil. tehlových jednotiek, usporilo by sa 40% pracovníkov u pecných prevádzok. Návratnosť týchto investícií je veľmi krátka, 4 roky. Či sa tento zámer odboru podarí realizovať, je to predovšetkým odvislé od pridelenia palivovej základne, ktorú doposiaľ odbor zaistenú nemá. Jedná sa cca o 200 000 ton topných olejov v rokoch 1967 - 1970.

Na porade u predsedu vlády súdruha Lenárta, kde sa prejednávali otázky tehliarskej výroby, bolo okrem iného rozhodnuté, že pre odbor bude strojno-technologické zariadenie zaisťované z tuzemskej výroby. Treba povedať, že strojárenstvo nezabezpečuje dostatočnú technickú úroveň strojov nielen pre tehliarsku výrobu (napr. lisy, mlecie zariadenia), ale aj pre ostatné odbory. Tak sa stane, že v 4. päťročnici nové závody budú budované na starej technike nezodpovedajúcej ani zďaleka svetovému priemeru. Uvediem príklad. Kým v súčasnej dobe na výrobu 1 mil. tehlových jednotiek je potrebné 7 pracovníkov, zatiaľ nám Rakúsko ponúka dodávky, ktoré umožňujú znížiť potrebu pracovníkov pri výrobe 1 mil. tehál na jedného pracovníka. Tento príklad neuvádzam preto, aby tento dovoz strojov bol realizovaný, ale z tých dôvodov, aby bolo vidieť značné zaostávanie našej strojárenskej výroby a aby táto serióznejšie pristupovala k vývoju strojov pre stavebné hmoty.

Na záver by som chcel poukázať na veľmi závažný problém stabilizačného odvodu v stavebníctve, najmä jeho zložky ovplyvňujúce rast pracovníkov. Treba vidieť, že táto časť stabilizačného odvodu je v priamom rozpore so zámermi rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt. I keď, ako o tom hovoril súdruh podpredseda vlády Černík, stavebníctvo bude mať úľavy z odvodov, no vzhľadom na značné napätia tvorby vlastných zdrojov a značných úverov v podnikoch Ministerstva stavebníctva, predsa dopad týchto odvodov bude do značnej miery pôsobiť negatívne na rozvoj stavebníctva.

Myslím, že môžem za všetkých poslancov, investorov i stavebníkov vysloviť presvedčenie, že vláda použije svoju právomoc, ktorá jej je uložená v návrhu zákona o 4. päťročnom pláne a v maximálnej miere pomôže stavebníctvu. (Potlesk.).

Mpř. NS dr. Škoda: Děkuji. Dávám slovo poslanci Rudolfu Zímovi.

Posl. Rudolf Zíma: Vážené soudružky a soudruzi poslanci! Při projednávání úkolů plánu jednotlivých odvětví národního hospodářství nelze opomenout ani resort dopravy, který svou funkcí v národním hospodářství je spojujícím článkem mezi průmyslovou a zemědělskou výrobu a spotřebou a plní důležité úkoly i v zajišťování životní úrovně obyvatelstva a na úseku obrany státu.

Chtěl bych vás proto s těmito úkoly i s problémy vznikajícími při jejich zajišťování ve stručnosti seznámit. Celkový předpokládaný růst průmyslové výroby o 30 - 32% a zemědělské produkce o 22,5% ve 4. pětiletém plánu se promítá i do vzrůstu přepravy, která roste o 17,4%. Je třeba s uspokojením konstatovat, že doprava si již v roce 1966 zlepšenou prací i vytvořením vyšších rezerv připravila solidní základnu pro splnění dále rostoucích požadavků na přepravu. Také připravovaný 4. pětiletý plán rozvoje dopravy pokračuje v této tendenci, když k zajištění základních cílů 4. PLP v dopravě, stanovených XIII. sjezdem KSČ, co nejúčinněji využívá zvýšených prostředků poskytnutých k tomuto účelu vládou.

Doprava ve 4. PLP vyrovnává tak postupně a ve zvýšeném tempu disproporci předchozích let, v nichž se ve svém rozvoji opozdila za rozvojem národního hospodářství a v mnohém směru parametry její výkonnosti byly ve srovnání se světovým měřítkem předstiženy. Týká se to nejen dopravy železniční, ale zvlášť dopravy silniční, letecké a vodní.

V centru pozornosti zůstává doprava železniční, neboť na ni připadá 78,8% celkového výkonu v tunokilometrech, zatímco na silniční automobilovou a závodovou dopravu 10,7%, na vodní 4,6%. Potrubní přeprava (ropa) zaujímá 5,9%. Přitom nelze podceňovat význam zejména silniční automobilové dopravy, která především plní funkci dopravy na krátké vzdálenosti a přepraví 236 mil. tun, tj. z celkové přepravy v tunách 47,5%. Celkem je na investice pro přímo i nepřímo řízené obory dopravy určeno více než 28 mld Kčs, z toho pro železnici 17,7 mld.

Z těchto prostředků bude zejména:

- nově elektrifikováno 959 km železničních tratí a bude rozšířena dále dieselizace. Koncem roku 1970 bude v parní trakci prováděno 9,2% výkonů, včetně mazutové trakce, 13,5%;

- autoblokem bude vybaveno nově 386 km tratí;

- 4000 výhybkových jednotek bude zapojeno do reléového zabezpečovacího zařízení;

- bude dodáno 42 300 v. j. nákladních vozů 4nápravových, takže tyto vozové jednotky budou tvořit více než 50% celkového parku železničních vozů;

- bude zřízeno 217 stanic soustředěné nakládky a vykládky vybavených nakládacími a vykládacími mechanismy, což zmechanizuje ložné manipulace na 80%;

- budou dokončeny a dále rozšiřovány i kapacity seřaďovacích stanic a tratí;

- bude rozšířen letecký park o moderní letadla s dálkovým a středním doletem, což umožní rozšířit vnitrostátní i zahraniční linky;

- bude dokončena výstavba velkých letišť;

- bude rozšířen lodní park;

- započato bude se stavbou dálnice a modernizována bude i část dalších silnic v délce 13 600 km, zejména pak nejdůležitějších tahů v délce 3600 km;

- v městské dopravě bude přednostně řešena situace v Praze výstavbou podpovrchových tras, nuselského přemostění a jiné.

Těmito investicemi v dopravě bude dosaženo výrazného pokroku v její modernizaci a doprava bude takto vyzbrojena a připravena v těsné spolupráci s přepravci zvládnout všechny oprávněné nároky. Přesto však nelze nevidět, že zpoždění ve vybavenosti dopravy, které se nakupilo v období několika posledních let, nebude ještě odstraněno. Tento problém bude možno postupně dořešit až v dalších letech. Závažné jsou však některé dílčí problémy dopravy, kterými je provázeno zajišťování a plnění úkolů dopravy v příštích letech 4. pětiletky.

Alespoň na některé z nich bych chtěl zaměřit vaši pozornost.

Jeví se zejména na úsecích

- stavební činnosti a investic,

- opravárenské činnosti,

- kultury cestování a bezpečnosti,

- plán práce a

- ekonomiky dopravy.

Potřebné tempo rozvoje dopravní základny by vyžadovalo rozšíření stavebních investic alespoň o 1 mld Kčs. Jen tak by se vytvořila potřebná a účelná rezerva. Je třeba si totiž uvědomit, že zejména železniční stavby jsou spjaty s nezbytným rozvojem velkých měst a každý investiční počin směřující k rozšíření kapacit dopravy je velmi nákladný. Tak např. nákladní průtah uzlem Brno nebo přeložka Holešovické trati v uzlu Praha vyžaduje průměrně 50 mil. Kčs na 1 km takové trati. Také vyvolané investice v důsledku důlní činnosti a stavby údolních přehrad spotřebují nejen mnoho finančních prostředků, ale i stavebních kapacit. Vyvolané investice jen v severočeském uhelném revíru spotřebují cca 460 mil. Kčs.

Brzdícím momentem dalšího rychlejšího rozvoje je však i to, že železniční stavebnictví nestačí plně pokrýt požadavky železniční investiční výstavby pro nedostatek kapacity, zejména v pozemních stavbách a pro zabezpečovací techniku. Ve stavební výrobě se projevuje i nedostatek základních materiálů, prefabrikátů, kamenin, cihel i speciálních výrobků přidružené výroby a nedostatek pracovníků. Tyto problémy nebude možno vyřešit ani ve 4. pětiletce. Je to problém celého národního hospodářství. Proto další finanční prostředky, i kdyby byly k dispozici, by nemohly být za současného stavu ani využity.

Na úseku opravárenském plán rozvoje dopravy sice předpokládá zrekonstruovat a nově zahájit 11 akcí, z nichž jsou zejména důležité dílny na opravy dieselových lokomotiv, na opravu nákladních a osobních železničních 4nápravových vozů, dílny na opravu elektrických lokomotiv a elektrických motorových jednotek. Tyto kapacity však zůstanou ještě i po roce 1970 vysoce rozestavěny - budou uvedeny do provozu až v letech 1972 - 1975. Proto i nadále zůstávají opravy dieselových lokomotiv sovětské výroby v opravnách SSSR. Je předpoklad, že opravy parních lokomotiv, elektrických lokomotiv a motorových vozů budou v těchto dalších letech zabezpečovány dílnami ČSD pro opravu vozidel. Periodické opravy nákladních vozů (2- a 4nápravových) jsou ve 4. pětiletém plánu zajištěny až na nepatrný počet 4nápravových vozů, u nichž podle dohody na SPK bude provedena ve vozových depech bezpečnostní prohlídka a revize bude posunuta o 1 rok.

Z centrálně řízených organizací nemůžeme opomíjet ani leteckou a vodní dopravu. Letecký park je nutno rozšířit tak, aby se vážné mezinárodní konkurenci čestně obstál; zvýšit i hustotu pravidelné letecké přepravy. Nutno proniknout i na další zahraniční dálkové linky a rozšířit naši leteckou síť do Severní a Střední Ameriky, Afriky a Japonska. Dodávka nových speciálních typů letadel umožní zvýšit rozsah letecky ošetřené zemědělské půdy asi o 90%. Zvýšený letecký provoz bude zajištěn dovršením výstavby našich letišť a modernizací pozemní zabezpečovací a řídící techniky.

Pokud se týká letecké dopravy, bude muset být hlavní pozornost resortu zaměřena na obnovu letadlového parku a na zajišťování náhradních dílů. Dále pak bude třeba sledovat harmonogram výstavby letiště zejména v Praze a v Bratislavě. Dbát o úspěšné pokračování prací na letišti v Brně a v Popradu. Nevyjasněná je až dosud další koncepce umístění letiště v Košicích. V minulých dnech prováděla dopravní komise průmyslového výboru NS průzkum situace v letecké dopravě a zjistila, že nevyjasněné názory na umístění letiště v Košicích brání budování potřebných zabezpečovacích a leteckých zařízení a nutí resort provozovat leteckou dopravu v nákladných provizóriích.

Obdobná nepříznivá situace je rovněž na letišti v Holešově, které slouží potřebě několika okresů. I zde bude nutno s konečnou platností uzavřít diskusi o umístění letiště pro střední Moravu a pokud možno co nejdříve začít s budováním rozjezdové plochy. Dopravní komise při průmyslovém výboru NS doporučuje, aby nevyjasněné koncepční otázky letiště Košice a Holešov byly urychleně příslušnými orgány projednány a s konečnou platností vyřešeny.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP