Proto i ekonomika kulturní oblasti musí vycházet
z těchto perspektiv, že současných i
budoucích potřeb a strukturálních
společenských změn.
Strana věnovala rozvoji kultury vždy velkou pozornost,
viděla v ní velmi důležitý nástroj
k působení na myšlení lidí, na
vzájemné společenské vztahy, na celkovou
myšlenkovou úroveň obyvatelstva. Formulovala
program své kulturní politiky přímo
průkopnicky v nových podmínkách rozvoje
naší společnosti ve své rezoluci ze
XIII. sjezdu.
Nyní jde tedy o to, aby při posuzování
ekonomiky kultury, která vystupuje výrazně
do popředí, byly vytvořeny reálné
a specifice této oblasti odpovídající
podmínky, které by celé této sféře
daly dostatečný prostor k působení.
Konečně i od rozvoje ideologické a kulturně
politické činnosti všech nástrojů
kultury bude do značné míry odviset, jak
budou lidmi pochopeny nové zásady rozvoje národního
hospodářství a jak aktivně se budou
podílet na jejich realizaci. A na stupni této občanské
aktivity bude do značné míry závislé
i tempo postupu. Proto - nebo také proto - nelze ekonomiku
kultury opomíjet.
V této souvislosti se setkáváme se dvěma
krajními názory. Jeden tvrdí, že na
kulturu je nutno uplatnit ve stejném rozsahu pravidlo tvorby
zisku, rentability a stanovených procent odvodů
jako na celé národní hospodářství
a druhý pak zase, že kultura nemá anebo dokonce
nesmí sledovat žádné ekonomické
cíle a že nemá nic společného
s komerčními hledisky.
Ani jeden, ani druhý názor nelze přijmout.
l kultura má pochopitelně své ekonomické
aspekty a finanční normy, které je nutno
respektovat a slaďovat jejich působení s ideovým
a politickým posláním této sféry.
Představy o tom, že stát je mecenáš,
který může v kultuře všechno, jsou
dávno tytam. Tyto představy nás stály
v minulosti mnoho prostředků. Zůstalo z nich
často jen trpké poučení. Monumenty
velikášských domů kultury, které
musely být stavěny co nejblíže závodu,
bez ohledu na strukturu volného času občanů,
budov, divadel, které chtěly být největšími
ve střední Evropě - a ještě kousek
dál za humny - nám dělají nebo budou
dělat brzy velké starosti. A na druhé straně
nelze přijímat jako jediné ekonomické
pravidlo mechanisticky fiskální zásady nebo
přízemní ekonomistické pohledy, jak
o nich v našem kulturním výboru hovořil
ministr školství s. Hájek. Jde prostě
o to, aby byl i v ekonomice doceněn podíl kultury
na rozvoji intelektuálních schopností v nejlepším
slova smyslu.
Mezi jistou částí naší veřejnosti
panuje jakýsi podivný názor, že kultura
je něco, na co se soustavně doplácí
a co je tedy svým způsobem zbytečné,
bez čeho by se společnost případně
i obešla.
Nepochybuji, že je mnoho lidí, kteří
se bez kultury obejdou a domnívají se, že pivní
kultura je také kultura a že míra, jak jí
holdují, nahradí všechny ostatní lidské
potřeby; prosím, to je také názor,
i když velmi primitivní a se socialistickým
člověkem nemající nic společného.
Kdo dnes může odpovědně tvrdit, že
se na kulturu doplácí? Dokud nebude všestranně
zpracována tato sféra jako jediný komplex
ve všech jejích působeních a dopadech,
pak má přinejmenším stejné oprávnění
i opačné tvrzení, které chci vyjádřit,
že kultura je v ekonomickém slova smyslu jako celek
rentabilní. Ponechávám zcela stranou hodnoty,
které nelze nijak vyčíslit v korunách,
hodnoty, které se projevují v úrovni poznání
a myšlení, v dobré náladě lidí
- dobrá nálada lidí je mimochodem i velmi
významná ekonomická kategorie -, nechci vyčíslovat
co znamená pro propagaci naší republiky zájezd
Národního divadla, Slovenského národního
divadla, Černého divadla, Fialkovy pantomimy, Laterny
magiky, výstavy našich výtvarníků,
scénografů, zájezdy Smetanova kvarteta, Filharmonie
atd. atd. Ať někdo spočítá, co
by stála propagace naší země podle běžných
sazeb, kdybychom museli platit ty tisíce stránek
zahraničních novin a žurnálů,
které psaly - a to ve zdrcující většině
s obdivem a s hlubokým uznáním - o naší
kultuře. A to jsou - podle mého soudu - velmi jasné
i finanční hodnoty.
Bylo by možno spočítat, co znamená hudba
našich skladatelů vydávaná na 8 nebo
9 miliónech gramodeskách ročně pro
národní hospodářství. Za koupi
televizorů bylo vydáno víc než 8 miliard
Kčs, nepočítaje v to údržbu,
stavbu antén atd., velké prostředky získává
národní hospodářství z prodeje
radiopřijímačů, gramofonů,
magnetofonů, z knih, v nichž je koncentrován
talent spisovatelů, básníků. Je zvláštností
ekonomiky této oblasti, že získané prostředky
se nevracejí zpravidla zpět, ale jsou příjmovými
zdroji jiných sprostředkovatelů, distributorů,
výrobců, kteří by bez kulturní
tvorby neměli co vyrábět ani distribuovat.
Právě proto bylo tak naléhavé na základě
důkladných analýz připravit jednotný
pohled na kulturu. Je nutný i proto, aby nedocházelo
k ukvapeným dílčím opatřením,
která vedou ke skutečně zbytečnému
plýtvání prostředky nebo nejsou tak
efektivní, jak se původně zamýšlelo;
příkladem tu může sloužit zákon
o literární dani a autorských honorářích,
který jsme před časem přijali, přesvědčování,
jaké výhody z toho vzniknou pro stát i pro
kulturu. 0bávám se, že novelizace těchto
norem nás čeká v brzké době.
Příkladem tu může sloužit oněch
téměř 150 mil. Kčs vynaložených
na provizória televize, které budou jednou nenávratně
ztraceny, když se zatím ještě o pár
miliónů zvýší.
Proto považuji vytvoření komplexního
pohledu na ekonomiku za velmi důležité. Nestane-li
se tak včas, hrozí nebezpečí, že
kultura přestane plnit to poslání, které
je jí v naší společnosti svěřeno
a které vyjadřuje rezoluce XIII. sjezdu. Hrozí
nebezpečí, že v kultuře budou velmi
mechanicky uplatňovány požadavky zisku na každém
úseku, ať to stojí co stojí. Důsledky
by mohly být katastrofální pro kulturu jako
takovou a pro kulturnost našich národů zvlášť.
Mohlo by se totiž velmi snadno stát, že se počnou
v nakladatelství vydávat jen detektivky a bestselery
a ne potřebná literatura, že gramozávody
budou chrlit jen šlágry s bigbeatem, že divadla
budou hrát jen "My fair lady", že v kinech
poběží samí vinetouové atd. Ekonomové
budou spokojeni, kultuře můžeme vystrojit tichý
státní pohřeb. To není vymyšlené
nebezpečí. Finanční zainteresovanost
národních výborů může
k takovým důsledkům četná zařízení
dovést. A tím nechci zdaleka říkat,
že v národních výborech není
o kulturu zájem. To se může stát výsledkem
zcela objektivně působících potřeb
finančních zdrojů, dříve než
si to někdo uvědomí, pod tlakem objektivně
existujících rozporů mezi kulturně
politickým zájmem společnosti a mezi ne zcela
vyhraněnou úrovní vkusu a vyspělosti
značné části publika.
V oblasti kultury je skryto mnoho finančních rezerv,
které musí být důsledně objevovány
zdatností, podnikavostí, cílevědomostí
a hlavně pak stanovením takových pravidel
a zásad jejího ekonomického řízení,
které by těmto rezervám daly možnost
se projevit. Rytmus života moderního člověka
se mění. I těmto změnám musí
odpovídat změny v metodách kulturně
politické práce. Prázdné kulturničení,
heslování, papírování, nevyužívané
kluby, klubovny, sály, domy, besedy se buď naplní
bohatou činností, která bude prospěšná
společnosti, nebo budou postupně přeměňovány
na účelnější zařízení.
Myšlenka o sdružování prostředků
jednotlivých organizací v místech musí
přejít k realizaci z dosavadního stadia námluv.
Partikulární zájmy musí jít
stranou.
Takto komplexně chápaná ekonomika kultury,
která bude respektovat zájmy státu, vážícího
si kultury jako významného nástroje společenského
života nikoliv pouze jako luxusní ozdoby, musí
umožňovat rozvoj progresívních kulturních
sil, jejích jednotného působení v
intencích rozvoje všestranného, bohatě
rozvinutého občana socialistické společnosti.
A to je současně hlavní důvod, pro
nějž je nutno v plánu čtvrté
pětiletky věnovat ekonomice kultury pozornost. (Potlesk.)
Místopředseda NS s. Chudík: Ďakujem
a prerušujem jednanie na 30 minút.
Podpredseda NZ s. Chudík (zvoní):
Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v
rokovaní. Vystúpi poslanec Jozef Hajmacher.
Posl. Hajmacher: Vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, s materiálmi, ktoré
sme dostali k preštudovaniu a s prednesenou správou
sú v zhode i problémy, ktoré v mojom volebnom
obvode v okrese Bardejov treba zabezpečovať a splniť.
Sme si vedomí toho, že závery plenárneho
zasadnutia NZ budú rozhodujúcim činiteľom
pri uskutočňovaní línie. XIII. zjazdu
KSČ. Podklady, ktoré sme pre dnešné
rokovanie obdržali, sú obsahove bohaté a nie
je možné sa ku všetkým otázkam
vyjadriť. Obmedzím sa len na niektoré.
Na všetkých úsekoch v súčasnom
období pristupuje sa už konkrétne k realizácii
záverov XIII. zjazdu. V prvom období nám
išlo o zoznámenie všetkých pracujúcich
s výsledkami zjazdového rokovania a prijať
opatrenia na ich realizáciu. Účasť a
vystúpenie pracujúcich na schôdzach boli dôkazom
záujmu našich ľudí o ďalší
rozvoj socialistickej spoločnosti.
Hlavné ťažisko práce v súčasnom
období v okrese je sústredené na dôkladnú
prípravu vedúcich hospodárskych pracovníkov,
majstrov a technikov na urýchlené zavedenie novej
sústavy a v tejto súvislosti na prípravu
plánu na rok 1967 a 4. päťročný
plán. Za tým účelom sa previedol celý
rad školení a seminárov.
Nešlo tu len o rámcové smernice hospodárenia,
ktoré vstúpili a vstupujú v platnosť
od 1. januára 1967, ale o celý rad otázok
a vnútrozávodných problémov, ktoré
možno smernicami ťažko podrobne obsiahnuť.
Mám tu na mysli také otázky, ako je poznanie
zásad novej sústavy všetkými pracujúcimi,
vzťahy medzi ľuďmi vo výrobe, vzťahy
robotníkov k technikom a opačne, a celý rad
ďalších ekonomických otázok. Práve
v tomto smere nová sústava prináša skutočne
niečo nové na kvalitatívne vyššej
úrovni a podceňovanie toho mohlo by mať pre
nás nie najlepšie dôsledky.
Nemáme si čo zakrývať, že v práci
riadiacich hospodárskych pracovníkov sa budú
musieť rýchlejšie prekonávať vžité
šablóny, návyky, rutinérstvo a podstatne
viac prehlbovať socialistické ekonomické myslenie.
V tejto súvislosti chcel by som ukázať, akých
výsledkov dosahujeme v plnení úloh plánu.
Treba otvorene povedať, že aktivita našich pracujúcich,
ktorá sa rozvinula k XIII. zjazdu, neklesá ani v
tomto období. V priemysle nášho okresu - tak
v minulosti, ako aj v súčasnom období - úlohy
sa plnia úspešne, keď za 9 mesiacov je plán
splnený na 103,8% a oproti tomu istému obdobiu
minulého roku vzrástla priemyslová výroba
o 17,6%. Tento rast je zabezpečovaný prevažne
rastom produktivity práce, ale časť i zvýšením
počtu pracovníkov. No napriek tomu sú ešte
značné rezervy v organizácii práce,
v pracovnej disciplíne, vo využívaní
fondu pracovnej doby atď.
Dnes sa v okresných orgánoch, organizáciách
i závodoch hlbšie zamýšľajú
nielen nad tým, či sa plán plní alebo
nie, ale za čo vyrábajú v porovnaní
s inými, aká je efektívnosť, čo
to pre spoločnosť prináša, aká
je situácia na trhu a v nemalej miere ako sú vytvárané
prostriedky na odmeny pracujúcich a ako sa zlepšuje
pracovné a životné prostredie. Ovšem ak
to majú robiť naše závody z týchto
hľadísk, potom nutne musia byť vybavené
základnými informáciami o dosahovaných
výsledkoch v najvyspelejších podnikoch republiky,
ale i v zahraničí. V tomto smere musia väčšiu
úlohu zohrať podnikové a nadpodnikové
orgány.
Okrem celého komplexu kladných stránok novej
sústavy prejavujú sa i niektoré negatívne
javy, ktoré v tomto roku, ale i v budúcom, môžu
mať pre naše národné hospodárstvo
nepriaznivý dopad. Ide o to, že namiesto zásady
vytýčenej XIII. zjazdom o socialistickom podnikaní
začínajú niektoré podniky doslova
špekulovať. Prejavuje sa to v odberateľsko-dodávateľských
vzťahoch, kde na jednej strane vzrástli zásoby,
ale na druhej strane dodávky niektorých potrebných
materiálov sa neplnia a pre štvrtý štvrťrok
sa situácia ešte zhoršuje, pretože v niektorých
podnikoch sa vyčkáva na generálnu prestavbu
veľkoobchodných cien. Tieto tendencie môžu
mať veľmi nepriaznivý dopad ako pre tento rok,
tak i pre začiatok budúceho roku. Napr. Tesla Stropkov
má pre budúci rok zmluvne zabezpečené
asi 50% položiek a zbytok dodávateľov odmieta
uzavrieť zmluvu. Jasno by bolo treba vniesť aj do voľných
cien, kde najmä podniky s monopolným postavením
stavajú menšie závody tak povedané ku
stene. Myslím si, že by sa ťažko znášal
taký problém, keď napr. Lisovne nových
hmôt na svoje výrobky postavia voľné
ceny a Tesla, ktorá tieto výrobky odoberá,
má svoje výrobky odpredávať za pevne
stanovené ceny.
V zpráve návrhu 4. päťročného
plánu sa venuje zvláštna pozornosť problémom
oblastného rozvoja. Tieto otázky si skutočne
zasluhujú prístup v riešení, najmä
v oblasti investičnej činnosti. Už pred XIII.
zjazdom bolo povedané, že nedostatky investičnej
činnosti v uplynulom období a nízka efektívnosť
pri vynakladaní spoločenských prostriedkov
vyplývajú z nedostatočnej hmotnej zodpovednosti
investorov a ostatných účastníkov
výstavby. Financovanie investícií prevážne
zo štátneho rozpočtu spôsobilo neobmedzené
rastúce požiadavky na nové investície
a nezáujem investorov o technickú úroveň
budovaných stavieb a zariadení a o náklady
budúcej prevádzky. Preto je správne, ak otázka
hmotnej zodpovednosti za efektívnosť investícií
sa považuje za základnú a vypracovanie spôsobu,
ako uplatniť túto zodpovednosť, sa neustále
venuje veľká pozornosť.
Na druhej strane je aj otázka, či je správny
postup niektorých podnikov, ktoré túto zodpovednosť
chápu tým spôsobom, že chcú zastaviť
rozostavané akcie i v takých oblastiach, ako je
poddukelská oblasť. Nechcem zoširoka rozoberať
problém tejto oblasti. Skutočnosťou zostáva,
že to, čo z priemyslu je tu vybudované, je
všetko nové, pretože v minulosti tu nebol žiadny
priemysel. Napríklad za prvej republiky na troch starých
pílach v celom okrese bolo zamestnaných okolo 300
pracujúcich. Niet skoro domácnosti na dedine, aby
v minulosti z nej niekto nebol nútený z biedy odísť
za prácou do zahraničia.
Dnes v Závodoch 29. augusta, Tesle, odevnom a ďalších
menších závodoch, službách i zariadeniach
pracuje vyše 19 000 pracujúcich, okrem toho celý
rad vo Východoslovenských železiarňach.
V okrese je cca 8000 novovybudovaných domov a ľudia
už nežijú v zemľankách, ako tomu
bolo v minulosti. Mohol by som uviesť celú radu faktov,
ktoré dokazujú veľké zmeny v raste životnej
úrovne našich pracujúcich v socialistickom
Československu. No aj napriek tomu zaraďujeme sa medzi
najzaostalejšie oblasti v rámci republiky.
Sme si pritom vedomí, že všetko naraz vyriešiť
nemožno. Je ovšem treba uvážiť, či
práve na nás by mala nová sústava
doľahnúť tým, že sa zastaví
ďalšia výstavba obuvníckeho závodu,
na ktorej je už prestavané 1,5 mil. Kčs. Závod
vlastné prostriedky nemá, podnik tiež a redistribúciu
prostriedkov nie je nikto ochotný previesť. Sme v
takej situácii, že po splnení plánovaného
odsunu 5500 pracovných síl do iných okresov
v rámci kraja i mimo neho pri plánovanom zvýšení
zamestnanosti v okrese budeme mať prebytok ku koncu roku
1970 1200 pracovných síl. Ak by sa ale zastavila
ďalšia výstavba obuvníckeho závodu,
znamenalo by to neumiestniť okolo 3700 pracovných
síl.
Chceme či nechceme, ale ľudia v okrese chcú
ostať naďalej žiť, najmä tí, ktorí
tu majú svoje domčeky, sú tu miestne viazaní.
A ak odídu na dva až tri roky, aj tak sa potom vracajú
nazad a potom sú s nimi len problémy, kde ich umiestniť,
nehovoriac o riešení národnostného problému
v okrese. Myslím si, že takýto prístup
zo strany podnikových ale i nadpodnikových orgánov
obuvníckeho priemyslu nie je správny.
Ešte stručne k vládnemu uzneseniu o riešení
zaostalých oblastí. Isteže nemožno poprieť
dobrý úmysel, ako prispieť k rýchlejšiemu
ekonomickému riešeniu týchto oblastí.
Avšak naši pracujúci majú vážne
obavy, či toto opatrenie sa neminie svojho účinku.
Ak si podniky prehodnotia situáciu z hľadiska podmienok,
že prakticky náš podnik je bez železnice
a automobilová doprava je veľmi drahá, potom
15% dotácie zo štátneho rozpočtu a
niektoré prechodné úľavy na nové
investície ťažko vyrovnajú tieto vyššie
náklady. Myslím si, že by bolo treba zvážiť,
či pre tieto oblasti nebude lepšie vytvoriť prostriedky
v centre, a tým ich vyriešiť.
Súdružky a súdruhovia, aj v novej sústave
základným nástrojom riadenia socialistického
hospodárstva je národohospodársky plán
vyjadrujúci ciele, ktoré si dnes pre obdobie ďalších
4 rokov vytyčujeme, ktorý ukazuje cesty a prostriedky,
ako možno týchto cieľov dosiahnuť. Návrh
plánu v tejto podobe, ako bol dnešnému zasadnutiu
predložený, je konkretizáciou hospodárskej
politiky strany a základom pre riadenie národného
hospodárstva štátom.
Preto s ním súhlasím ako s koncepciou ako
obnoviť proporcionalitu a dosiahnuť sprogresívnenie
ekonomiky umožňujúcej trvalý rast životnej
úrovne. (Potlesk.).
Podpredseda NZ s. Chudík: Ďakujem. Ďalej
diskutuje poslanec Anton Perkovič.
Posl. Perkovič: Vážené súdružky,
vážení súdruhovia poslanci, vo svojom
vystúpení chcem hovoriť k úlohám
rozvoja spotrebného priemyslu v období rokov 4.
päťročného plánu v náväznosti
na výklad s. podpredsedu vlády inž. Černíka
a výklad zpravodajcu súdruha Tymeša.
My sme otázky a problémy rozvoja spotrebného
priemyslu v 4. päťročnom pláne vo výbore
pre potravinársky a spotrebný priemysel veľmi
podrobne prerokovali, podrobili sme kritike niektoré nedostatky
a doporučili sme opatrenia na riešenie. Teraz chcem
hovoriť len k niektorým hlavným otázkam
tohto odvetvia.
Úvodom treba povedať, že spotrebný priemysel
za osem mesiacov tohto roku splnil z ročného plánu
celkovú výrobu vo výške 67,8.%, dodávky
pre vývoz na 68%, z toho do kapitalistických štátov
na 69,2% a svoje odvodové úlohy na 72,4%. Sú
to výsledky vcelku veľmi priaznivé.
Spoluprácou výroby a obchodu sa podarilo odstrániť
nedostatkovosť v celom rade výrobkov, ako napr. u
lôžkovín, prestieradiel, tesilových šatoviek
a oblekovín, umelohodvábneho pleteného prádla,
pánskych košieľ, kobercov, bavlnenej pracovnej
konfekcie, porcelánových nádob atď.
Oproti roku 1965 vzrástla celková výroba
o 6,7%. U niektorých výrobných odborov ďaleko
viac. Napr. výroba pletených odevov vzrástla
o 51%, obuvi z plastických hmôt o 15,8% atď.
Možno povedať, že aj starostlivosť o kvalitu
výrobkov bola na vyššej úrovni, i keď
v tomto smere nemôže byť ešte plná
spokojnosť. Spotrebnému priemyslu sa podarilo previesť
i celý rad progresívnejších technológií
vo výrobe a nových výrobkoch. Všetky
tieto skutočnosti treba hodnotiť kladne.
Súdružky a súdruhovia, uznesenie XIII. zjazdu
našej strany orientuje prácu spotrebného priemyslu
do roku 1970 na tieto hlavné smery:
- rekonštrukciou a výstavbou závodov spotrebného
priemyslu a jeho vybavením progresívnymi strojmi
a zariadením podstatne zvýšiť technickú
úroveň základných fondov;
- zvýšiť výrobu z vlastných surovín,
urýchľovať obmenu spotrebného tovaru,
zlepšovať jeho kvalitu a plynulo kryť potreby obyvateľstva;.
- lepšie využívať v textilnom a kožiarskom
priemysle vlastnú chemickú surovinovú základňu;
- postupne modernizovať sklársky a keramický
priemysel, ako aj drevospracujúci a polygrafický
priemysel;
- previesť opatrenie na komplexné využitie drevnej
hmoty a dosiahnuť vysokú efektívnosť výroby
drevospracujúceho priemyslu a vývozu jeho výrobkov.
Sú to skutočne veľmi náročné
úlohy. Podľa kvantifikácie návrhu štátneho
päťročného plánu vzrastie výroba
spotrebného priemyslu najmenej o 22% oproti roku 1965.
Podľa predbežných prác na päťročnom
pláne sa počíta s rastom výroby:
u sklárskeho a keramického priemyslu | o 39,8% |
u drevárskeho priemyslu | o 17,3% |
u textilného priemyslu | o 21,3% |
u konfekčného priemyslu | o 17,9% |
u kožiarskeho priemyslu | o 20,4% |
a u polygrafického priemyslu | o 20,0% |
Tieto tempá rozvoja rastu výroby podľa našich
posledných informácií ešte plne nezodpovedajú
potrebám národného hospodárstva. Na
uvedený rozvoj naväzuje aj zameranie investícií,
ktorých objem je o 35,3% vyšší ako v
období rokov 1961-1965. Dnes pôjde o to, aby rezort
včas projekčne a technologicky pripravil zamýšľané
stavby, aby dodávateľské organizácie
mohli veľmi rýchlo realizovať túto výstavbu.
Bude to veľká úloha za daných dodávateľsko-odberateľských
vzťahov, ale musí sa zvládnuť, aby sa
uviedli do života uznesenia XIII. zjazdu KSČ. My si
nemôžeme dovoliť v súčasnej dobe,
aby sme v investičnej výstavbe pokračovali
tak, ako v minulých rokoch, keď v mnohých prípadoch
stavby neboli riadne a včas pripravované, zvyšovali
sa rozpočtové náklady a predlžovala
doba výstavby. Ide o to, ako to zdôraznil súdruh
podpredseda vlády inž. Černík, že
s danými investičnými prostriedkami treba
vysoko efektívne hospodáriť.
V tejto súvislosti je treba považovať za veľmi
významný záver XIII. zjazdu KSČ adresovaný
pre spotrebný priemysel, aby sa zrýchlila rekonštrukcia
a výstavba nových závodov v tomto priemyselnom
odvetví, a aby sa podstatne zvýšila technická
úroveň základných fondov zabezpečením
progresívnych strojov a zariadení, čo je
dnes najvážnejším problémom celého
spotrebného priemyslu.
Súčasná technická zaostalosť
dosiatia už kritického štádia, takže
zahájenie postupnej komplexnej modernizácie spotrebného
priemyslu sa stáva úlohou dňa.
Dnes; súdružky a súdruhovia, spotrebný
priemysel svojím rozsahom a významom je druhým
najväčším odvetvím nášho
priemyslu. Napriek tomu, že základné fondy
využívané v spotrebnom priemysle nepredstavujú
ani jednu desatinu základných fondov nášho
československého priemyslu, produkuje sa na nich
15% všetkej našej priemyselnej produkcie. Spotrebný
priemysel zamestnáva viac ako 21% pracujúcich nášho
priemyslu, pritom zvlášť vysoký je podiel
žien, ktorý činí viac ako 62% z celkového
stavu pracujúcich v tomto odvetví. Táto vysoká
zamestnanosť žien je spojená s radom vážnych
problémov, ktoré sa prakticky každodenne riešia
v podnikoch a závodoch. Z celkového objemu dodávok
pripadá 27% na dodávky pre vývoz, 33% na
dodávky pre tržné fondy a 38% na dodávky
pre ostatných odberateľov. Podniky spotrebného
priemyslu sa zúčastňujú významnou
mierou na úlohách v zahraničnom obchode.
V roku 1965 činil podiel vývozu spotrebného
tovaru 16% celoštátneho vývozu. To znamená,
že v minulom roku vyprodukoval spotrebný priemysel
aktívne devízové saldo vo výške
1 1/2 mld Kčs v obchodnej paríte,
z čoho je podstatná časť s kapitalistickými
štátmi.
Pri dovoze surovín dokázal spotrebný priemysel,
samozrejme aj vrátane dodávok surovín z tuzemska,
zabezpečiť ešte spotrebný tovar pre náš
vnútorný obchod, čo predstavuje zhruba 40
% maloobchodného obratu v priemyselnom tovare. Za posledných
10 rokov zvýšila sa výroba v spotrebnom priemysle
o 74%. Toto zvýšenie sa dosiahlo 62% rastom produktivity
práce. Za rovnaké obdobie sa súčasne
zvýšil vývoz spotrebného tovaru viac
ako trojnásobne.
Aktívne devízové saldo, ktorým spotrebný
priemysel prispieva k riešeniu platobnej bilancie, sa zvýšilo
za posledných päť rokov vo vzťahu k zemiam
socialistického tábora o 1/3 a vo vzťahu ku
kapitalistickým štátom o 3/4. Takýchto
výsledkov dosiahol spotrebný priemysel napriek tomu,
že podniky tohto odvetvia pracujú so značne
zastaralými a morálne opotrebovanými základnými
fondmi. Zatiaľ čo celoštátne vykazujú
základné fondy opotrebenie strojov a zariadení
vo výške 56,7% v spotrebnom priemysle činí
takéto opotrebovanie až 72%. Napr. v textilnom priemysle
je súčasný stav taký, že máme
75% strojov a zariadení v prevádzke v priemere
27 rokov, to znamená, že v prevážnej väčšine
už prekročili ekonomickú životnosť.
Popri takejto zastaralej výrobnej základni je ďalším
obmedzujúcim faktorom rozvoja spotrebného priemyslu
pomalý a naprosto nedostačujúci rozvoj domácej
surovinovej základne, najmä pre textilný a
kožiarsky priemysel. Spotrebný priemysel stojí
aj pri takejto situácii pred jednou z rozhodujúcich
úloh nášho národného hospodárstva,
a to v posilňovaní vzťahov zahraničného
obchodu. Má za úlohu zvýšiť dodávky
do zemí socialistického tábora o 45,7%.
Najväčšie zvýšenie bude zabezpečované
dodávkami do Sovietskeho zväzu, a to najmä vývozom
obuvi, konfekcie a dreveného nábytku. Takéto
úlohy, ktoré už boli rozpracované na
podniky, spôsobujú v podnikoch určitý
rozruch a máme o tom viac signálov.
V spotrebnom priemysle je rad odborov, najmä v skle a keramike,
kde s ohľadom na dnešný vysoký objem vývozu
sa musí ďalšie zvýšenie zabezpečovať
popri uplatňovaní novej techniky i prostým
zvyšovaním počtu pracovníkov. Je pravda,
že takýto spôsob zabezpečovania rastu
výroby v záujme splnenia direktív v exporte
je v rozpore s účinnosťou nových ekonomických
nástrojov, najmä s dôsledkami stabilizačného
odvodu.
Okrem toho v spotrebnom priemysle máme také prípady,
že pôsobenie stabilizačného odvodu nie
je na všetky podniky rovnako tvrdé, pretože podnik,
ktorý vypláca 5 - 10% miezd z celkového
objemu výroby, je v absolútnej čiastke postihnutý
podstatne menej oproti takému podniku, ktorý vypláca
5 - 6násobne väčší podiel miezd
na výrobkoch. Pritom sú to spravidla výrobky
s takou vysokou prácnosťou devízove veľmi
zaujímavé. Napríklad bohato brúsený
olovnatý krištáľ, kde je 70% miezd vo
výrobku, bude musieť príslušný
podnik zaplatiť vysoký stabilizačný
odvod v dôsledku extenzívneho rozvoja tejto výroby,
i keď devízová rentabilita je nad priemerom.
Na zabezpečenie novej techniky z dovozu bude možno
v roku 1967 použiť devízové podiely. K
tomu je potrebné pripomenúť, že paušálne
uplatnenie 1% podielu za 1% zvýšenia vývozu
znova podstatne zvýhodňuje tie podniky, ktoré
majú vysoké úlohy v raste exportu, pretože
zvyšovanie vývozu asi nebude možné zabezpečiť
krátením dodávok pre domáci trh, ako
sa to bežne robilo, ale absolútnym zvyšovaním
výroby často extenzívnym spôsobom pri
tvrdom dopade všetkých ekonomických nástrojov.
Domnievam sa, že by bolo správne posúdiť
tieto otázky, aby nedochádzalo k prílišnej
tvrdosti pre určitú skupinu podnikov a doporučujem,
aby pri definitívnom schválení novej vyhlášky
č. 90 sa na to pamätalo.
Realizácia investičného plánu, ako
to zo skúsenosti môžeme potvrdiť, naráža
taktiež na ťažkosti pri zabezpečovaní
stavebných kapacít i strojových dodávok.
V tomto smere sa očakáva väčšie
porozumenie pre potreby spotrebného priemyslu od príslušných
odborových organizácií v rezorte stavebníctva
a strojárenstva. Pokiaľ ide o strojné dodávky,
požaduje spotrebný priemysel, aby dostal stroje s
technickými parametrami približujúcimi sa svetovej
úrovni. Bohužiaľ, v celom rade prípadov
nezaisťuje naše strojárenstvo požiadavky
spotrebného priemyslu nielen pokiaľ ide o parametre,
ale tiež aj pokiaľ ide o termíny.
Domnievam sa, že je potrebné pripomenúť
Ministerstvu strojárenstva a jeho podnikom, že sú
nositeľmi technického pokroku v našej republike
a že podľa toho, ako rýchle budú vedieť
zlepšiť dodávky strojov a zariadení -
najmä ich parametre -, môžeme očakávať
intenzifikáciu výrobného procesu v prevážnej
väčšine odvetví nášho národného
hospodárstva.
Na úseku spotrebného priemyslu nachádzajú
pochopenie smernice vlády dovážať špičkovú
techniku zo zahraničia na dlhodobý úver,
ale realizácia týchto zámerov je brzdená
tým, že v priebehu procesu tvorby plánu dochádzalo
permanentne k zvyšovaniu vývozných úloh,
takže podniky a odbory nemali pevnú základňu,
z ktorej by boli schopné vyjadriť svoje možnosti
zvýšiť vývoz a tým kryť úverové
záväzky za dodávky strojov.
Samotné zvyšovanie vývoznej úlohy reálnosť
týchto záväzkov zmenšuje. Takýto
postup sa prejaví v pomalejšom tempe modernizácie
spotrebného priemyslu.
Textilný a kožiarsky priemysel je do značnej
miery odkázaný na dovoz surovín, a to predovšetkým
z kapitalistických štátov. Rozvíjanie
domácej surovinovej základne, či už
ide o výrobu syntetických vlákien, alebo
plastických usní, prebieha veľmi pomaly a tým
znemožňuje do roku 1970 vôbec vyrovnať
náskok, ktorý majú v používaní
nových hmôt vyspelé priemyselné štáty.
Tak napr. pokiaľ ide o podiel syntetických vlákien,
napriek tomu, že sa zvýši do roku 1970 o dvojnásobok
a dosiahne 12% celkového objemu spracovaných vlákien,
bude stále ešte hlboko za podielom, ktorý už
v dnešnej dobe dosahujú vyspelé štáty.
Očakávame, že opatrenia, ktoré prijal
XIII. zjazd Komunistickej strany Československa, aby sa
vytvorili podmienky pre rýchlejší rozvoj chemického
priemyslu, budú riešiť i tieto výrobné
programy a tým vytvoria podmienky pre rýchlejší
rozvoj textilného a kožiarskeho priemyslu.
Záverom chcem zdôrazniť, že spotrebný
priemysel svojou koncepciou vytvára predpoklady pre uskutočnenie
zámerov XIII. zjazdu KSČ. Nutno však upozorniť,
že tempo realizácie môže byť ovplyvnené
schopnosťami a zdrojmi, aké budú vytvárať
podniky a odbory pri uplatňovaní rámcových
podmienok hospodárenia od 1. januára 1967.
Ukazuje sa, že najmä v rozvojových oboroch, kde
je predpokladaná pomerne rozsiahla investičná
výstavba, nie sú podniky schopné vytvoriť
včas dostatok vlastných finančných
zdrojov. Vysoké úverové zaťaženie,
ktoré by museli k zabezpečovaniu rozvojových
investícií použiť, zvyšuje však
náklady za úroky. Nároky na finančné
zdroje sa tým zvyšujú v takej miere, že
bez diferencovaného využitia ekonomických nástrojov
a najmä aj primeraného uplatnenia vyšších
cien, by podniky neboli schopné vyprodukovať vlastné
finančné prostriedky. Najpodstatnejšie rozpory
z tohto hľadiska sa prejavujú v odboroch úžitkového
skla, technického skla, porcelánu a keramiky, polygrafického
priemyslu a drevárskeho priemyslu na Slovensku.
Súdružky a súdruhovia poslanci! Týmito
pripomienkami som chcel ukázať, že uskutočňovanie
rozvoja zodpovedajúceho intenciám XIII. zjazdu KSČ,
je i v spotrebnom priemysle možné, musí ovšem
nájsť plné pochopenie u naväzujúcich
odvetví, najmä v strojárenstve, chemickom priemysle
a stavebníctve a ďalej pri citlivom uplatňovaní
ekonomických nástrojov, účelnej a
prijateľnej diferenciácie uplatňovania operatívnych
ekonomických nástrojov.
Zákon o 4. päťročnom pláne, ktorý
dnes prejednávame, určuje základné
ciele rozvoja nášho národného hospodárstva
a stanovuje rámcové podmienky, za ktorých
bude hospodárenie prebiehať. Je správne, že
dochádza k obmedzeniu záväzných ukazovateľov
a uvoľňuje sa priestor pre zdravú socialistickú
podnikavosť. Som presvedčený, že naši
pracujúci budú plne podporovať ďalšie
uplatňovanie nových princípov riadenia a
plánovania nášho národného hospodárstva
v prospech zdravého vývoja celého nášho
hospodárstva a celej našej socialistickej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)