Pokud jde o obvody a navrhovaná opatření,
že by si občan po dobré úvaze mohli
zvolit v nejbližším okruhu lékaře,
ke kterému má důvěru, to považuji
za správné a moudré, za více než
dobré. Vztah k lékaři to je vztah důvěry
jako málo ke komu. Lékaři řekneme,
co neřekneme při žádném řízení.
Lékař o nás mnoho ví, má na
nás ohromný vliv. Spokojenost lékaře
má velký význam pro spokojenost celé
naší společnosti.
Myslím, že všecky závěry našich
poslanců, kteří doporučovali zákon,
je možno jedině podepřít a podtrhnout,
je to nesmírně důležitý zákon
a dobrý zákon. (Potlesk.)
Předseda NS s. Laštovička: Děkuji
poslanci Dobiášovi. Promluví posl. Hanzlík.
Posl. Hanzlík: Súdružky, súdruhovia
poslanci! Návrh zákona o zdraví ľudu,
ktorý prejednávame, je priliehavou súčasťou
našich súčasných problémov v
oblasti materiálnej výroby, aby rozvoj výroby
účelne pôsobil na materiálny a vedecký
rozvoj zdravotníctva a opačne, aby vysoká
úroveň zdravotnej starostlivosti pôsobila
na lepšie využitie pracovnej sily.
Návrh zákona o zdraví je novým dôkazom,
ako sa v našej spoločnosti doceňuje človek
a starostlivosť o jeho dobro. Preto je správne, že
najvýraznejším rysom navrhovaného zákona
je tak široké poňatie starostlivosti o zdravie
ľudu a tejto starostlivosti je daný celospoločenský
charakter. Tiež je správne, že v návrhu
sa vytyčujú povinnosti všetkých organizácií
vo vytváraní podmienok na ochranu zdravia a tomu
zodpovedajúceho životného prostredia.
Z doterajších skúseností vieme, koľko
nedostatkov sme prežívali z doterajšej izolovanej
úpravy a smerníc v liečebnej, preventívnej,
hygienickej a protiepidemickej starostlivosti. Nový zákon
veľmi správne spojil, kompletizoval do jednotného
pôsobenia úlohy a povinnosti na celom úseku
zdravotníctva. K ďalším významným
zmenám patrí uzákonenie obecnej platnosti
zdravotníckych služieb pre všetko obyvateľstvo,
čo doteraz v plnom rozsahu nebolo uskutočnené.
To dokazuje vysokú humánnosť voči všetkým
občanom v našej socialistickej spoločnosti.
Prínosom návrhu zákona ďalej je, že
decentralizuje starostlivosť o zdravé životné
prostredie na úseku hygieny, epidemiológie i na
národné výbory. To umožňuje,
vzhľadom na lepšiu znalosť miestnych pomerov, zo
strany národných výborov nielen lepšie
a rýchlejšie riešiť mnohé hygienické
problémy, ale i častejšie kontrolovať
jednotlivé zariadenia, najmä v obciach, ako tomu bolo
doteraz.
Nejednotnosť a mnoho subjektívnych zásahov
do zámerov investičnej výstavby s prihliadnutím
na konkretizáciu i z hľadiska zdravotného a
bezpečnostného zapríčinilo mnoho nedostatkov.
Kladným prínosom návrhu zákona je,
že starostlivosť o zdravé životné
podmienky sa stáva súčasťou hospodárskej
a kultúrnej výstavby. Toto ustanovenie zákona
zaväzuje vedúcich pracovníkov a funkcionárov,
aby sa popri zabezpečovaní výrobných
úloh starali aj o neustále zlepšovanie zdravotných
a hygienických podmienok v nimi spravovaných závodoch
a zariadeniach. Takto sa otázka starostlivosti o zdravé
životné prostredie stáva tiež prvýkrát
kritériom kvality práce príslušného
závodu a zariadenia a zainteresovanosť v tomto sa
musí v budúcnosti odrážať pri hodnotení
spolu so zabezpečením výrobných úloh.
Samozrejme, súdružky a súdruhovia, že
návrh zákona umožní mnohé zlepšenie
aj v tej oblasti, kde nejde o požiadavky na priame investície.
Ovšem tie požiadavky, ktoré sa tu kladú,
a bolo ich tu dnes nemálo, zabezpečenie týchto
treba hľadať predovšetkým v materiálnej
výrobe. Je vecou pričinenia nás všetkých,
aby sme pôsobili na vytváranie hodnôt, aby
vláda republiky mohla štedrejšie rozdeľovať
aj do nevýrobnej oblasti.
Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, ďalej
zaujať stanovisko k jednému problému, ktorý
v minulosti spôsobil nemálo starostí zdravotníckym
pracovníkom a najmä postihnutým rodinám.
Bola to otázka tuberkulózy. Je známe, ako
silne boli postihované tuberkulózou najmä južné
časti Západoslovenského kraja v minulosti.
Odvtedy, tak ako sa zlepšovalo životné prostredie,
životná úroveň obyvateľstva, došlo
k podstatnému zlepšeniu. Tuberkulóza je stále
na ústupe vďaka vysokej starostlivosti zdravotníckych
pracovníkov a celej spoločnosti. Rozbor novozistenej
aktívnej tuberkulózy v prepočte na 100 000
obyvateľov napr. od roku 1960 v Západoslovenskom kraji
zo 159 sa znížil na 99. Za ČSSR je to približne
80. Počet evidovanej aktívnej tuberkulózy
na 100 000 obyvateľov za Západoslovenský kraj
za rok 1960 bol 1090 a v roku 1965 už len 690. V celej republike
do konca roku 1964 to bolo 562. Oproti celoštátnemu
priemeru je to zrejme horší stav. Aj keď sa veľa
dosiahlo na úseku boja proti tuberkulóze, v Západoslovenskom
kraji je situácia na tomto úseku boja proti tuberkulóze
stále veľmi aktuálna.
Chcel by som vyzdvihnúť veľmi záslužnú
prácu mnohých pracovníkov v zdravotníctve
na tomto úseku. Osobitne takých, ako je s. dr. Krutý
a jeho kolektív v Krajskej tuberkulóznej liečebni
v Nitre - Zobor. V tejto tuberkulóznej liečebni
okrem dokonalej starostlivosti o vyliečenie pacientov zaviedli
systém výcviku, školenia tak, aby pacient po
vyliečení mohol pracovať v takom pracovnom
prostredí, ktoré by maximálne vyhovovalo
zmeneným pracovným schopnostiam.
V čom je význam celého? Pri kontrole a poskytovaní
liečebnopreventívnej starostlivosti na úseku
boja proti tuberkulóze a pracovného začlenenia
tuberkulóznych osôb do práce po vyliečení
bolo zistené, že časť týchto bola
začlenená do nevhodného zamestnania, čím
sa zvýšilo riziko znovuvzplanutia tuberkulózy.
V podmienkach Západoslovenského kraja, najmä
na dedinách, sú sťažené podmienky
vyhľadávania tzv. ľahkých pracovných
príležitostí pre vyliečených
pacientov. Potom sa stretávame so skutočnosťou,
že títo tuberkulózni, pre ktorých po
vyliečení sa nenašla ich zdravotnému
stavu a zmenenej pracovnej schopnosti primeraná, fyzicky
ľahšia práca, sú dávaní
do invalidného dôchodku alebo pracujú na úkor
svojho zdravotného stavu v nevhodných zamestnaniach.
Často z týchto príčin sú dávaní
do invalidity mladí ľudia, ktorí pre onemocnenie
nemohli dokončiť štúdium alebo sa doučiť
v učebnom pomere a sú bez kvalifikácie. A
tu v takýchto prípadoch jediným účinným
prostriedkom zostáva umožniť získať
odbornú kvalifikáciu v určitých profesiách
školením a takýmto spôsobom im zabezpečiť
možnosť vhodného pracovného začlenenia.
A práve túto prácu vykonávajú
s veľkým úspechom v Krajskej tuberkulóznej
liečebni na Zobore. Za hlavnú náplň
školenia vybrali odbor s elektrotechnickou náplňou:
elektromechanik, elektromontér. Náplň výcviku
je taká, že absolventi sa môžu uplatniť
na mnohých pracoviskách národného
hospodárstva. Liečebňa má dokonalé
zariadenie na výučbu, učebné pomôcky
a výučbu vykonáva 14členný
zbor pedagogických a odborno-technických pracovníkov.
Výcvik sa ukončuje záverečnými
skúškami a absolventi dostanú vysvedčenie
s vykonanou učňovskou skúškou a obdržia
i výučný list.
Za posledné roky bolo vyškolených v liečebni
242 občanov, ktorí boli bez kvalifikácie,
teda prevažne nekvalifikovaní robotníci alebo
ťažko fyzicky pracujúci. 74 občanov, ktorí
pre tuberkulózne ochorenie nemohli pokračovať
v štúdiu na základných školách
alebo dokončiť učebný pomer v rôznych
odboroch. Okrem toho samozrejme výsledky liečenia
tuberkulózy ukazujú, že toto vhodným
spôsobom volené školenie počas liečenia
u pacientov udržuje dobrú náladu, životný
optimizmus, čo tiež pomáha k skoršiemu
uzdraveniu.
Sledovaný prieskum bývalých pacientov - absolventov
odborného výcviku - ukazuje, že pod vplyvom
priliehavého zamestnania je znovuvzplanutie tuberkulózy
u týchto až desaťnásobne nižšie,
ďalej že tí, ktorí brali individuálne
dôchodky v priemere okolo 360 Kčs, ich mesačný
plat po liečení a výcviku je okolo 1400 Kčs.
K tomu keď pripočítame úspory na individuálnych
dôchodkoch, ktoré občania už nepoberajú,
a hodnota ich práce, ako sa v plnom rozsahu ukazuje, aký
prínos pre spoločnosť i po ekonomickej stránke
je dosiahnutý, a najmä vedomie, ktoré sa vrátilo
týmto občanom v tom, že i naďalej sú
platnými členmi našej spoločnosti.
Myslím, že skúsenosti z Krajskej tuberkulóznej
liečebne v Nitre by sa mohli širšie uplatniť
aj na ostatných liečebniach v republike. Vychádzam
pritom z téz Ústredného výboru našej
strany k XIII. zjazdu, že v celej našej spoločnosti
treba nastúpiť kurz zreálnenia pohľadu
na hospodársky, spoločenský a štátny
život a na všetkých úsekoch spoločenskej
spotreby treba prehĺbiť hospodárnosť s
prihliadnutím na hodnotové hľadiská.
Pretože nový návrh zákona o zdraví
ľudu plne odráža tieto požiadavky, budem
za zákon nielen hlasovať, ale s plnou zodpovednosťou
i zabezpečovať. (Potlesk.)
Předseda NS s. Laštovička: Děkuji
posl. Hanzlíkovi, promluví posl. Sedláček.
Posl. Sedláček: Vážené
Národní shromáždění, při
dnešním projednávání tak důležitého
zákona, jakým je zákon o péči
o zdraví lidu, bych chtěl přednést
několik připomínek, které by mohly
být vzaty v úvahu ministerstvem zdravotnictví
při projednávání a při vydání
prováděcích předpisů k tomuto
zákonu. O těch návrzích, o kterých
hovořila s. zpravodajkyně, již hovořit
nebudu.
V gottwaldovském okrese se podařilo ve spolupráci
s národními výbory v posledních letech
zlepšit situaci v některých zdravotnických
zařízeních. Tak např. bylo nově
přebudováno zdravotnické středisko
v Luhačovicích, ve Slavičíně,
v Tlumačově, ve Štítně, v Újezdě
apod. Byla dána do provozu nová poliklinika ve Valašských
Kloboukách. Tím došlo v této části
okresu k podstatnému zlepšení a vybavení
zdravotnických služeb, které v dřívějších
letech byly velmi opomíjeny.
Rovněž vývoj nemocnosti spojený s pracovní
neschopností byl v posledních letech vcelku příznivý
a nedosahoval ani 4 %. Došlo k podstatnému snížení
kojenecké a novorozenecké úmrtnosti, která
se pohybuje kolem 14 promile, což je jedno z nejnižších
čísel ve státě.
Naproti tomu máme určité slabiny, které
brzdí práci ve zdravotnictví. Je to především
nedobrý stav gottwaldovské nemocnice, která
je dnes technicky zcela nevyhovující a provozně
velmi drahá pro svůj pavilónový systém.
Značné nedostatky zatím máme i v mechanizaci
hygienické služby, jako např. vybavení
pomocnic na odděleních, které denně
udržují hygienu ve zdravotnických zařízeních.
Jediným mechanizačním prostředkem
je často smeták a mokrý hadr. Schází
leštiče podlah. Bylo by žádoucí,
aby ani na takové maličkosti se nezapomínalo.
Někdy prostředky jsou, ovšem my tyto věci
nikde nedostaneme koupit.
V souvislosti se zaváděním nové soustavy
řízení se domnívám, že
by tato soustava měla být vhodným způsobem
aplikována i na zdravotnictví. Zdravotnictví
považujeme za služby, na které má každý
bezplatný nárok, často se však ve zdravotnictví
provádějí četné práce,
které jsou ve vlastním zájmu některých
jednotlivců nebo v zájmu některých
organizací. Tak např. jsou to cesty našich
lidí do zahraničí, kde si často jedinci
vyžadují očkování ve vlastním
soukromém zájmu a nic za ně neplatí;
nebo zdravotní služba poskytuje v celém státě,
ve všech okresech, vojenské správě služby
lékařů pro vojenské účely.
Stejně tak požaduje sociální zabezpečení
účast lékařů, dokonce dvou
pro každou komisi.
Domnívám se, že by měla na tyto služby
dostat vojenská správa i sociální
zabezpečení rozpočtové položky,
kterými by se hradily tyto služby. Jsem přesvědčen,
že by nároky obou těchto organizací
na počty lékařů podstatně klesly
a na druhé straně zdravotní správa
by mohla za získané prostředky honorovat
ty lékaře, kteří musejí pracovat
navíc za ty, kteří zasedají ve vojenské
správě nebo v posudkových komisích
sociálního zabezpečení.