V mojom volebnom obvode, v okrese Dolný Kubín, kde je ešte veľa súkromne hospodáriacich roľníkov, s týmto zákonom získa 4000 občanov bezplatnú liečbu a zdravotnícku starostlivosť. Toto významné opatrenie bude musieť viesť všetky orgány, organizácie i zdravotnícke zariadenia k tomu, aby sa veľmi účelne a hospodárne využívali rozpočtované prostriedky, nie však na úkor liečby, pretože uvedený návrh si vyžiada naviac ročné náklady vo výške asi 5 miliónov Kčs.

Lekári, pracovníci zo zdravotníctva, národných výborov a zariadení vyjadrujú plný súhlas, že dochádza k zrušeniu množstva dosiaľ vydaných zákonov, vyhlášok a nariadení. Návrh zákona i pripravované vyhlášky Ministerstva zdravotníctva zjednodušia administratívne práce a umožnia lekárom zabezpečovať preventívnu a výkonnú odbornú službu v zdravotníckych zariadeniach.

V súvislosti s prejednávaním zákona o starostlivosti o zdravie ľudu chcem poukázať na niektoré základné úlohy, ktoré vyplývajú pre národné výbory. Nejde v podstate o nové úlohy. Národné výbory vo svojej činnosti zabezpečovali a zabezpečujú úlohy rozvoja zdravotníctva. I dnes riadia prevažnú časť zdravotníckych zariadení, čo možno vyjadriť i množstvom finančných prostriedkov, ktoré z celoštátneho rozpočtu sa dostávajú na zdravotníctvo. Napríklad: na rok 1966 činia výdavky u národných výborov na zdravotníctvo 7 miliárd 432 miliónov Kčs, čo je 94,7 % celkových výdavkov a z celkových výdavkov na zdravotníctvo je to 20,2 % z rozpočtovaných výdavkov okresných národných výborov z celého hospodárstva riadeného národnými výbormi.

Dnes konštatujeme, že sme dosiahli veľkých úspechov na úseku rozvoja zdravotníctva, poskytovanie zdravotníckych služieb na patričnú úroveň, sprístupnili sa priamo až do zdravotníckych obvodov. Na týchto úspechoch majú značný podiel i zásluhu národné výbory.

Národné výbory správne pochopili, že starostlivosť o zdravie je nedeliteľnou súčasťou starostlivosti celej spoločnosti o zvyšovanie životnej úrovne a správne preto zameriavali svoje úsilie k plneniu úloh na tomto úseku.

Úloha národných výborov vystupuje viac do popredia v kolektívnych orgánoch, komisiách, v práci s masovými a spoločenskými organizáciami, predovšetkým Revolučným odborovým hnutím, Zväzom mládeže, ČSČK, účasťou všetkých pracujúcich na kontrole a vytváranie podmienok pre rozširovanie zdravotníckych služieb, výchovu obyvateľstva, preventívnu činnosť a vytváranie dobrého pracovného prostredia.

V tejto súvislosti bude iste správne poukázať na závery celoštátnej konferencie NV, konanej dňa 9. - 10. februára t. r., podľa ktorých záverov má byť právomoc národných výborov zvýšená tak, aby mohli účinnejšie postihovať porušovanie celospoločenských záujmov. Ide o škody na poľnohospodárstve, živočíšnej výrobe, lesnom hospodárstve, bytovom fonde exhaláciami, znečisťovaní vôd a pod. Podniky budú nútené zaistiť si prevádzku tak, aby nedochádzalo k znečisťovaniu pracovného prostredia, vznikaniu nežiadúcich škôd, pretože vyššie sankcie budú pôsobiť na rentabilnosť podnikov.

Veľmi významná je i tá skutočnosť, že všetky podniky, úrady, mestá, dediny, masové a spoločenské organizácie sa budú musieť podieľať na vytváraní takého prostredia, aby sa odstránili akékoľvek škodlivé vplyvy, dosiahla sa čistota, zlepšila hygiena a zvýšila sa starostlivosť o výchovu pracujúcich. Národné výbory všetkých stupňov musia kontrolovať a zabezpečovať plnenie plánov ozdravných opatrení v podnikoch a organizáciách.

V poslednom období sa viac venuje pozornosť budovaniu zdravotníckych zariadení, výstavbe nemocníc, zdravotníckych obvodov i strojnému vybaveniu. Chybou bolo, že sa investičné prostriedky plne nevyužívali. Stavebné organizácie neboli hmotne ani prémiami zainteresované na plnení plánu. Plán sa neplnil a prostriedky prepadali.

Rozsiahla investičná výstavba zdravotníckych zariadení by si zaslúžila zvýrazniť hmotnú zainteresovanosť cieľovými prémiami za plnenie a prekračovanie plánu.

I v našom okrese sme započali s výstavbou nemocnice s celkovým nákladom 52 miliónov Kčs. Pre tento rok bolo uvažované prestavať 2 milióny 100 000 Kčs. Na základe osobitného jednania, za účasti ministra súdruha inž. Marku, povereníka zdravotníctva súdruha Zvaru, riaditeľa Pozemných stavieb súdruha Gejdoša bolo dohodnuté za osobitných opatrení prestavať 4,5 mil. Kčs a tak vytvoriť podmienky pre skrátenie doby výstavby. Pri zabezpečovaní výstavby sú i niektoré materiálové ťažkosti, ktoré znemožňujú stavebným organizáciám načas kompletizovať jednotlivé objekty. Dodávateľské organizácie ani na základe hospodárskych zmlúv neprisunujú načas potrebný materiál, ako technologické zariadenie, ako je vzduchotechnika, ústredné kúrenie, armatúra pre inštaláciu, sanitná inštalácia a ďalšie materiály. Je potrebné, aby sa príslušné orgány a organizácie zaoberali týmto stavom a hľadali zlepšenie a odstránenie nedostatkov v materiálnom a technickom zásobovaní zdravotníckych stavieb.

Nový zákon nerieši, ani dopodrobna nemôže riešiť rozmiesťovanie a odmeňovanie pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach.

Doterajšie smernice Ministerstva zdravotníctva o umiesťovaní a odmeňovaní nenapomáhali proporcionálne podľa potrieb rozmiestňovať zdravotnícke kádre. V súčasnom období je situácia v pohraničných, horských a zaostalých oblastiach u lekárskych miest veľmi nepriaznivá, s malým počtom lekárov.

Bude iste správne o tomto stave aj informovať. Tento vývoj od roku 1960 do roku 1964 je v číslach takýto: v ČSSR v roku 1960 pripadalo 571 obyvateľov na jedného lekára. V roku 1964 504 obyvateľov na jedného lekára. Napr. v okrese Dolný Kubín v roku 1960 pripadalo 1183 obyvateľov na jedného lekára a v roku 1964 pripadalo 953 obyvateľov na jedného lekára. V ČSSR na 10 000 obyvateľov pripadá 19,8 lekára a v dolnokubínskom okrese na 10 000 obyvateľov pripadá 10,4 lekára, čo je veľmi málo. Isteže počet obyvateľov na jedného lekára nemôže byť jedným z ukazovateľov, predsa však tam, kde je málo lekárov, nemôžu byť preto ani zdravotnícke služby poskytované ku spokojnosti občanov. Týchto niekoľko čísiel svedčí o skutočnom stave a ukazuje, že doterajšie opatrenia Ministerstva zdravotníctva neboli dosť účinné, aby odstraňovali uvedené rozdiely a docielilo sa určitej rovnomernosti v rozmiesťovaní zdravotníckych kádrov podľa potrieb v zaostalých oblastiach, ako o tom hovorila súdružka zpravodajkyňa Petrusová.

V okrese máme pre rok 1966 120 plánovaných lekárskych miest. V skutočnosti ich máme 97 a k 1. marcu 1966 podalo žiadosti o uvoľnenie 13 lekárov. Dôvody sú zhruba nekvalitné ubytovanie, málo možností pre kultúrne vyžitie, nízka hmotná zainteresovanosť a podobne.

V zákone sa iste nedá dopodrobna vyjadriť mzdová politika. Je však treba riešiť otázku hmotnej zainteresovanosti pre oblasti, kde sú sťažené podmienky i vyššie životné náklady. Myslím si, že by bolo správne, keby mali možnosť v rámci zvýšených i jestvujúcich mzdových fondov krajské alebo okresné národné výbory pohyblivými príplatkami zvýhodňovať lekárov k základným platom vo výške 10 - 30 % pre tých, ktorí pracujú v pohraničných, horských i zaostalých oblastiach.

Pre riešenie nedostatku bytov by sa mohlo uvažovať v zaostalých oblastiach poskytovať zvýhodnenú stabilizačnú družstevnú výstavbu, ktorá by napomáhala stabilizácii zdravotníckych kádrov.

Hmotnou zainteresovanosťou a ďalšími opatreniami môžeme vyriešiť problémy obsadenia zdravotníckych obvodov lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi a tak umožniť pracujúcim poskytovanie zdravotníckych služieb k plnej spokojnosti.

Vo výbore Národného zhromaždenia pre národné výbory bol návrh zákona prerokovaný. Vznesené návrhy a pripomienky sú v predloženom návrhu zákona upravené.

Z poverenia výboru Národného zhromaždenia pre národné výbory doporučujem predložený vládny návrh zákona o starostlivosti o zdravie ľudu schváliť. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Garajovi. Promluví posl. Lacina.

Posl. dr. Lacina: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci! Předložený návrh zákona o péči o zdraví lidu se stává významným tím, že nerozpracovává pouze ústavně zajištěné právo na ochranu zdraví a na léčebnou péči, ale stanoví povinnost každého občana i celé naší společnosti pomáhat při vytváření podmínek zdravého životního prostředí.

Především jde o základní otázky rozvoje zdravého a stálého životního prostředí, které je jedním ze základních předpokladů zdraví člověka a tedy, jak říká preambule vládního návrhu zákona, "jedním ze základních předpokladů šťastného a tvůrčího života jednotlivce i celé společnosti; je zároveň významným činitelem v rozvoji výrobních sil."

Dochází tak k naplnění čl. 15 naší ústavy, kde se stát - ČSSR - zavazuje provádět takovou hospodářskou, zdravotní, sociální a kulturní politiku, aby se souběžně s růstem výroby, se vzestupem životní úrovně obyvatelstva a postupným zkracováním pracovní doby neustále rozvíjely fyzické i duševní schopnosti všeho lidu.

Zvlášť důležitou je péče o zdravé životní prostředí v současné době, kdy je uplatňována nová soustava řízení našeho národního hospodářství, v níž jsou kladeny na prvé místo otázky technické a ekonomické. Je tedy nebezpečí, že v některých oblastech výroby mohou za určitých okolností převládnout ekonomické požadavky natolik, že budou opomíjeny některé základní požadavky rozvoje společnosti, které neskýtají momentální ekonomický efekt, avšak při dlouhodobém zanedbávání mohou velmi nepříznivě působit.

Proč zdůrazňuji tuto skutečnost v souvislosti s navrhovaným zákonem? Péče o zdravé životní a zvláště pracovní prostředí je jedním z problémů výroby a společného soužití, který vyžaduje neodkladného řešení, aniž náklady na jeho vynaložení v každém případě přinášejí okamžitý ekonomický efekt. Důkazem toho jsou některé nedobré zásahy do životního prostředí ze strany průmyslu i zemědělství. Mám na mysli dodnes v praxi nevyřešenou problematiku čistoty vod a ovzduší, přestože k těmto tak závažným problémům byla přijata celá řada vládních usnesení, jak jsme slyšeli z nižších předpisů.

Bylo už na tomto místě hovořeno o tom, kolik na kterém místě spadne tun popílku na 1 km², nebo kolik km našich řek je bez života anebo kolik hektarů lesa ročně odumírá a kolik ha půdy ztrácí svoji úrodnost. Jsou to jistě věci všeobecně známé. Dosud málo jsme však udělali k jejich zlepšení. Kladu zde tedy stejnou otázku, která byla položena při projednávání návrhu zákona ve výboru pro potravinářský a spotřební průmysl a zemědělském výboru na jejich společné schůzi.

Vyřeší jen tento nový zákon otázky zdravého životního prostředí? Bude vždy správně a rigorózně používáno § 7 zákona? Předpokládám, protože se jedná o vládní návrh zákona, který máme schválit, že vláda se touto otázkou jistě podrobně zabývala a jistě všichni očekáváme, že k řešení těchto problémů budou jednotlivé resorty přistupovat daleko seriózněji než dosud. Vím, že není lehké zastavit provoz některému většímu podniku, který ohrožuje své okolí, vzniknou tak veliké finanční ztráty. Zamyslel se však někdo z vedoucích pracovníků takového závodu, jak drahá byla úspora na čistícím zařízení na lidském zdraví? Bylo by jistě zajímavé, jak by se přistupovalo k řešení těchto otázek, kdyby se závody měly podílet na úhradě invalidního důchodu lidí, jimž jejich činností bylo poškozeno zdraví, nebo na nákladech zemědělských závodů ve svém okolí, které poškozují.