Předseda NS s. Laštovička:
Děkuji s. poslanci Zimovi. Nyní promluví
s. posl. Šulek.
Posl. Šulek: Súdružky,
súdruhovia, vážené Národné
zhromaždenie! Vo svojom vystúpení budem hovoriť
o tej časti činnosti vlády, ktorá
sa týka oblastnej problematiky. Hneď úvodom
chcem vyjadriť plnú podporu úsiliu vlády,
ktoré vynakladá pri odstraňovaní nedostatkov
v našom hospodárstve a opatreniam smerujúcim
k rýchlejšiemu rozvoju našej spoločnosti.
V práci vlády všeobecne je veľmi kladne
prijímaný doraz, aký sa prikladá riešeniu
oblastnej problematiky.
Uplynulých 20 rokov budovania socializmu
znamená aj pre obyvateľstvo Stredoslovenského
kraja nebývalý rozkvet na všetkých úsekoch
nášho života. Dnes už len v spomienkach
možno hovoriť o masovom vysťahovalectve, ako dôsledku
nezamestnanosti a nepredstaviteľnej biedy najmä dedinského
obyvateľstva. Zatiaľ čo buržoázia
zatvárala a demontovala fabriky, prepúšťala
pracujúcich, naproti tomu za 20 rokov vybudovalo a rekonštruovalo
sa v kraji viac ako 160 priemyselných závodov. V
roku 1937 bola intenzita priemyselnej zamestnanosti 5,2 na 100
obyvateľov, v súčasnej dobe už dosahuje
14,2.
Rozvoj ekonomiky je tiež zdrojom pokroku
na úseku školstva, kultúry, sociálnej
starostlivosti a rastu bytovej kultúry. Kým v období
predmníchovskej republiky len 1/3
žiakov bolo umožnené navštevovať meštiansku
školu a len 6 - 7 % žiakov navštevovalo gymnázium,
dnes je povinná 9-ročná školská
dochádzka a cca 26 200 žiakov študuje v kraji
na odborných a všeobecnovzdelávacích
školách a v učňovských zariadeniach
je okolo 30 tisíc žiakov. Oproti 315 lekárom
v roku 1935, ktorý boli na území kraja, je
dnes
1 850 lekárov. Výsledkom tohoto pokroku je napríklad
aj taká skutočnosť, že len na Kysuciach
v dôsledku veľkej biedy temer žiadnej lekárskej
starostlivosti umierala až polovica narodených detí,
dnes je kojenecká úmrtnosť 24,7 %, na tisíc
narodených detí v priemere v kraji a na Kysuciach
27,2.
Súdružky, súdruhovia!
Úspechy, ktoré sme dosiahli od oslobodenia sú
veľké a dokazujú prednosti nášho
socialistického zriadenia. No nemôžeme si zakrývať
oči pred skutočnosťou, že dosiaľ
sa nám nepodarilo odstrániť dedičstvo
kapitalistickej spoločnosti vo všetkých oblastiach
nášho štátu, pretože sú ešte
oblasti, ktoré zaostávajú za úrovňou,
aká sa dosahuje v priemere našej republiky. Toto zaostávanie
je v prvom rade na úseku hospodárskom, čo
má priamy dopad na životnú úroveň
obyvateľstva. Od doby, ako sa vynorila na "svetlo svata"
zaostalosť Uličsko-Ublianskej doliny, sa už mnoho
písalo okolo hospodárskeho zaostávania niektorých
oblastí, najmä na Slovensku, ale i menej sa pre riešenie
tejto situácie urobilo. Faktom je že nemožno
krivdy napáchané po stáročia na pracujúcich
za 20 rokov odstrániť, ale i tak sme pri našom
budovateľskom úsilí pozabudli na problematiku
zaostávajúcich oblastí.
V Stredoslovenskom kraji, súdružky
a súdruhovia, citeľne ekonomicky zaostávajú
najmä tieto oblasti:
Kysuce - Orava - sú známe,
ktoré za čias buržoáznej republiky patrili
medzi najzaostalejšie oblasti. Tieto okresy patria medzi
najpopulačnejšie v kraji a dnes už dosahujú
spolu zhruba 200 tisíc obyvateľov. Ide o územie
s drsnými prírodnými podmienkami a s rozptýleným
osídlením. I napriek vybudovaniu niekoľkých
priemyselných závodov, ktoré pozdvihli tieto
oblasti, nedosiahla sa ešte ani zďaleka úroveň
ostatných. Tak napríklad celý bývalý
okres Námestovo je prakticky bez priemyslu.
Ďalším problémom
je tu zamestnanosť žien a osôb so zníženou
pracovnou schopnosťou, pre ktoré sa pracovné
príležitosti na Kysuciach a Orave nenachádzajú.
Obidva okresy sú zásobným
zdrojom pracovných síl pre Ostravsko, kde odchádza
za prácou zhruba okolo 17 - 18 tisíc osôb.
Títo pracovníci cestujú do práce denne
a týždenne. Doposiaľ i napriek naliehaniu krajských
a okresných orgánov sa prakticky byty pre týchto
pracovníkov na Ostravsku neprideľujú. Musíme
si uvedomiť, že dochádzku autobusmi alebo vlakom
3 - 4 hodiny jedným smerom do zamestnania nebude možné
v takom masovom meradle na dlhšiu dobu ponechať.
Myslím si, že príslušné
ministerstvá by mali citlivejšie reagovať na
mnohonásobné požiadavky orgánov i pracujúcich
a usilovnejšie hľadať možnosti zrýchlenia
prepravy cestujúcich do práce i z práce.
Treba riešiť pripadne osobitné vlaky aspoň
v sobotu a v pondelok a uspokojovať podľa možnosti
u záujemcov o byty na Ostravsku.
Ďalšou oblasťou je Horehronie,
ktoré tvorí východnú časť
okresu Banská Bystrica, s počtom obyvateľstva
asi 45 tisíc. Nedostatok pracovných príležitosti,
najmä v priemysle, spôsobuje nadmernú dochádzku
do zamestnania, nad 20 km dochádza až 6 200 osôb.
Nie sú dostatočne využívané ani
zdroje pracovných síl, najmä ženských,
keď 3 504 osôb dosiaľ nie je zamestnaných,
z toho 2 894 žien.
V tomto rajóne má dôjsť
k likvidácii niekoľkých zastaralých
závodov. Ide najmä o tie, ktoré, i keď
sú schátralé, ale z hľadiska ich umiestnenia
v centre surovinovej základne aj pre zamestnanosť
sú veľmi výhodné. Preto by bolo potrebné
preskúmať, či je únosné odsúvať
termín vybudovania drevokombinátu v Bacúchu,
ktorý je už niekoľko rokov odkladaný a
pritom ani do roku 1970 sa s jeho vybudovaním nepočíta.
V záujme rozvoja ekonomiky celého
štátu a pozdvihnutia životnej úrovne obyvateľstva
je nutné využiť surovinové zdroje najmä
dreva i pracovných síl, ktoré sa v tejto
oblasti nachádzajú, čomu by pomohlo vybudovanie
uvažovaných kapacít v Sigme Závadka,
rekonštrukcia Podbrezovej, výstavba drevárskeho
kombinátu v Bacúchu a okrem toho by bolo tiež
potrebné v Brezne riešiť zamestnanosť žien.
I Krupinsko - južná časť
okresu Zvolen s počtom asi 35 tisíc obyvateľov,
ktoré zaberá asi 1/3 územia
okresu, nemá ani 500 pracovných príležitostí
v priemyselných závodoch. A tiež ani pre rozvoj
poľnohospodárstva nie sú tu výhodné
podmienky. Je to hornatý kraj a temer polovica obyvateľstva
býva na lazoch a ich životné podmienky sú
veľmi sťažené. Majú nedostatok pitnej
vody a 32 % bytov je bez elektrického prúdu. Doterajšie
sľuby, ba i uznesenie vlády o výstavbe priemyselného
závodu v Krupine, ktorá tvorí centrum tejto
oblasti, sa nerealizovali a výstavba bola presunutá
do iných oblastí, ako napríklad závod
Meopta, skrutkáreň a závod na výrobu
dopravných zariadení. Horšie je, že ani
v úvahách do roku 1970 sa s vybudovaním priemyselného
závodu tu nepočíta, i keď jeho výstavba
je viac ako opodstatnená.
Obdobná situácia ako na Krupinsku
je v severnej časti lučeneckého okresu. Najschodnejšie
riešenie by to bolo v rozvoji Podpolianskych strojární
a najmä sklárskeho priemyslu, ktorý tu má
bohaté tradície.
Súdružky, súdruhovia!
Medzi zaostávajúce oblasti patrí celý
okres Rimavská Sobota a najmä jeho južná
časť. Pre zaujímavosť uvediem i národnostné
zloženie obyvateľstva. 55 % tvoria občania slovenskej
a 45 % maďarskej národnosti a z celkového počtu
je 12,8 % občanov cigánskeho pôvodu.
I samotné národnostné
zloženie obyvateľstva nás nabáda k tomu,
aby sme veľmi intenzívne hľadali možnosť
riešenia zamestnanosti a tým aj trvalého zvyšovania
životnej úrovne a vyrovnávania medzioblastných
rozdielov. Ako nám je známe, vcelku úspešne
sa rieši tento problém vo Východoslovenskom
kraji výstavbou Východoslovenských železiarní
i ďalších závodov a tiež sa robia
rozsiahle vodohospodárske úpravy východoslovenskej
a moldavskej nížiny. Čiastočne sa rieši
i v Západoslovenskom kraji rozvojom chemického a
ďalšieho priemyslu, ako aj intenzívnym rozvojom
poľnohospodárskej výroby.
Avšak južnej časti Stredoslovenského
kraja bola doposiaľ venovaná len veľmi malá
pozornosť, pričom práve s prihliadnutím
na národnostné zloženie i tejto oblasti by
bolo potrebné venovať ďaleko väčšiu
pozornosť. Ako to vyzerá v okrese Rimavská
Sobota, ukážem na niektorých faktoch.
V roku 1963 z celkového počtu
obyvateľstva pracovalo v priemysle 5,1 % a v poľnohospodárstve
18,7 %. Od roku 1961 došlo v dôsledku likvidácie
niektorých neefektívnych prevádzok k relatívnemu
zníženiu pracovných príležitosti
o 1 050 a k absolútnemu o 378. Na vzdialené pracoviská
mimo okres odchádza 7 218 ľudí. Za tri roky
sa natrvalo vysťahovalo z okresu 3 020 občanov, pričom
nedosahujeme na 1 km2 ani polovičnú hustotu
obyvateľstva, aká je v republike.
Počet nepracujúceho obyvateľstva
v produktívnom veku sa znížil z
13 677 osôb v roku 1961, na 13 012 v roku 1963 a jeho podiel
na celkovom počte obyvateľstva v produktívnom
veku z 25,6 % v roku 1961 na 24,5 % v roku 1963.
Z úhrnného počtu 13
012 nepracujúcich obyvateľov v produktívnom
veku v roku 1963 bolo 10 225 žien z domácností,
1 228 invalidov, 746 osôb neplatených služieb
a 813 ostatných pracujúcich. Mimo toho 8 578 žien
pracuje v poľnohospodárstve, kde sú práce
prevážne sezónneho charakteru. Z celkového
počtu 5 613 občanov cigánskeho pôvodu
v produktívnom veku nepracuje vôbec 1 970 a príležitostne
je zamestnaných 803 osôb.
Využitie voľných zdrojov
pracovných síl by bolo možné predovšetkým
rozvojom spotrebného a potravinárskeho priemyslu.
Na základe intenzívneho rozvoja
poľnohospodárskej výroby by bolo možné
rozvíjať konzervárenský priemysel, pre
ktorý máme prirodzenú surovinovú základňu
zeleniny, ovocia a pod.
Rozšíriť alebo presunúť
pracnejšiu výrobu z tabaku, napríklad cigariet,
pre ktorú máme značnú surovinovú
základňu v okrese i v širokom okolí
a potrebné objekty.
Tiež máme možnosti umiestniť
takmer bez nákladov, alebo len s malými nákladmi
výrobu spotrebného priemyslu, ako napr. odevné
závody, čo pozná i súdruh minister
Lomský.
Stav v pomalom rozvoji hospodárstva
má svoj dopad i na spoločenskú spotrebu.
Z toho vyplývajú i nízke príjmy na
hlavu jedného obyvateľa.
Z 12 564 obyvateľov cigánskeho
pôvodu žije väčšia polovica v cigánskych
osadách.
Máme nedostatok škôl a
z tých, čo máme, je značná
časť nevyhovujúca, ako už hovoril s. Perkovič,
nízka je úroveň služieb poskytovaných
obyvateľstvu i úroveň bytovej kultúry
u veľkej časti obyvateľstva.
Len riešenie cigánskej otázky
nám robí vážne starosti. A to tiež
nie je kultúrno-osvetová záležitosť,
ale aj týmto ľuďom treba vytvárať
pracovné podmienky, aby ich vstrebávalo do seba
a pretváralo pracovné prostredie, ktoré sa
nakoniec musí prejaviť i v ich rastúcej kultúrnej
úrovni.
Táto situácia sa najvýraznejšie
prejavuje v južnej časti okresu, v oblasti Šafárikova
a Rimavskej Soboty, kde je až na malé výnimky
len sezónna zamestnanosť a kde žijú prevážne
občania maďarskej národnosti.
Ako som uviedol, veľký počet
odchádzajúcich za prácou už mnohé
roky do rôznych krajov a okresov v republike, sa viaže
z rôznych dôvodov k domácemu prostrediu. Stavajú
rodinné domky vo svojich obciach a robia na naše okresné
i krajské orgány veľký tlak, aby bola
riešená ich zamestnanosť bližšie miesta
ich bydliska.
I veľký počet sezónne
zamestnaných a využitie veľkých zdrojov
pracovných síl v tejto oblasti by bolo v prospech
rozvoja nášho hospodárstva. Táto otázka
sa stáva stále vážnejšou politickou
záležitosťou, ktorú treba riešiť.
Bolo by potrebné, aby tieto problémy
hlbšie, pozornejšie a citlivejšie skúmala
Štátna plánovacia komisia a hľadala možnosti
riešenia tak, aby sa už do roku 1970 aspoň časť
z nich vyriešila. (Potlesk.)
Předseda s. Laštovička:
Děkuji. V diskusi pokračuje s. posl. Jedlička.
Posl. Jedlička: Vážené
Národní shromáždění, soudružky
a soudruzi poslanci, ve zprávě o činnosti
vlády bylo kromě jiného uvedeno, že
na úseku zdravotnictví došlo k podstatnému
zlepšení, pokud jde o péči o zuby. Věřím,
že při zpracování této zprávy
vycházelo se z prověrek a docílených
výsledků v mnohých okresech a krajích
a jistě se také vycházelo i z prověrky
plnění vládního usnesení č.
225 ze dne 25. dubna m. r.
Vzhledem k tomu, že v našem Jihomoravském
kraji byla nedávno zpracována zpráva o výsledcích
provedené kontroly plnění vládního
usnesení č. 225, myslím si, že stav,
který na úseku péče o chrup v mnohých
okresech našeho kraje ještě máme, zdaleka
nás nemůže uspokojovat, ba naopak. Vládní
usnesení po důkladném rozboru situace péče
o chrup stanovilo celou řadu úkolů, a to
nejen pro jednotlivé okresní ústavy národního
zdraví, ale i pro rady krajských národních
výborů i ONV a stanovilo také úkoly
i pro ministerstvo zdravotnictví a všeobecného
strojírenství. Všechny tyto úkoly, které
vládní usnesení uložilo, je možno
v podstatě shrnout asi takto:
1. Posílit kádrově
úsek péče o zuby.
2. Postupně zajišťovat
lepši materiální zabezpečení
tohoto úseku.
Ministerstvu všeobecného strojírenství
zmíněné vládní usnesení
uložilo zajistit zvýšení výroby
stomatologického zařízení, včetně
nástrojů a přístrojů, a radám
KNV a ONV zajišťovat v ročních plánech
na všech stupních řízení dostatečný
kádrový, materiálový a investiční
rozvoj stomatologické péče.
Jak ve skutečnosti vypadá
plnění vládního usnesení a
přijatých opatření k tomuto vládnímu
usnesení radami ONV, je patrno ze situace na okrese Brno-venkov,
který v našem kraji není atypický, a
myslím, že to není lepší ani v
jiných okresech naší republiky. V péči
o chrup pracuje v tomto okrese 21 lékařů
a 24 dentistů. Na jednoho ošetřujícího
v zubní péči v r. 1964 připadalo 0,83
úvazku zubního laboranta a 0,95 místa zubní
instrumentářky. I když plán na rok 1965
zajišťuje nárůst dvou laborantů
a jedné instrumentářky, k zajištění
vládního usnesení 225 bude zapotřebí
ještě dalších 30 míst zubních
laborantů a 14 míst zubních instrumentářek.
Také vybavení zubních pracovišť
je nevyhovující. Přístrojů
je nedostatek a většina stávajících
je již zastaralá. Tak OÚNZ Brno-venkov potřebuje
podle provedené prověrky obnovit zastaralé
zubní přístroje starší 15 let,
přičemž mnohé jako např. zubní
vrtačka na závodní ambulanci Dolu Nosek v
Oslavanech je vyrobena roku 1927 a takových, myslím
tím zastaralých přístrojů,
zubních vrtaček, je na okrese ještě
několik a u mnoha dalších přístrojů
rok výroby nelze zjistit vůbec. Tato nutná
obnova zastaralých zubních přístrojů
podle výsledků prověrky si má vyžádat
částku 860 tis. Kčs. Ministerstvu zdravotnictví
byla v červnu m. r. na základě již zmíněného
vládního usnesení nahlášena naléhavá
potřeba investičních solo-strojů pro
rok 1965 ve stomatologii, podle které vyplývalo,
že je zapotřebí pro rok 1965 zajistit částku
nejméně 277 tisíc Kčs a zajistit také
vydodání potřebných přístrojů
pro tento úsek. Ve skutečnosti však v celém
rozpočtu pro rok 1965 je na zubní úsek, na
stroje a přístroje, pamatováno částkou
pouze 77 tis. Kčs. Nevím, zda tato částka
byla snížena proto, že není dostatek prostředků
anebo snad proto, že výroba zdravotní techniky
není schopna plně požadované množství
potřebných přístrojů zajistit.
V souvislosti s tím chci ještě poznamenat,
že právě v tom je příčina,
proč zdravotní výbor NS vyslovil požadavek,
aby zdravotní technika byla vyčleněna z resortu
ministerstva všeobecného strojírenství
a byla přímo podřízena ministerstvu
zdravotnictví. Viděli bychom v tom zásadní
obrat přispívající k modernizaci našeho
zdravotnictví, zejména pokud jde o vybavenost zdravotnickou
technikou.
Z uvedeného vyplývá,
že kdyby tímto tempem, jak je patrno z plánu
na rok 1965 v okrese Brno-venkov, a o mnoho lepší
to není na jiných okresech, pokračovala obnova
zastaralého zařízení na úseku
péče o zuby, že za 12 roků výměnu
přístrojů dokončíme, přičemž
mezitím dojde k zastarání přístrojů
dalších. Také při zajištění
správné relace mezi zuboléčiteli a
zubními laboranty a zubními instrumentářkami
se ukazuje, že při dnešním tempu materiálního
zajištění cíle zmíněného
vládního usnesení naplníme za dalších
15 let. Z uvedených poznatků vyplývá,
že nemůžeme být v našem okrese plně
spokojeni se situací, kterou máme na úseku
péče o zuby. Ukazuje se, že úkoly, které
vládní usnesení i rady ONV uložily ředitelům
OÚNZ a které se týkají zlepšení
organizace na stomatologickém úseku především
pomocí lepšího využití pracovní
doby, zvýšení úvazků, hospodaření
s dentálními kovy, že zde došlo ke zlepšení
a že úkoly jsou plněny. Ovšem to rozhodné,
to je především finanční a materiální
zajištění celého tohoto úseku,
s tím už to je podstatně horší.
Uvažovaná částka, která má
být v příštích letech přidělena
našemu kraji pro zdravotnictví na stroje, nedává
okresům velkou naději na to, že by v brzké
době došlo na úseku péče o zuby
k rychlému zlepšení v zubolékařské
technice. Proto se jeví potřeba urychleně
hledat nové zdroje a nové formy pro rychlé
řešení poměrně tíživé
situace v péči o chrup našich pracujících.