technikov i riaditeľov, ako sa podarí zamerať ostrie verejnej mienky na nezmieriteľnú kritiku tých, ktorí vyrábajú zle a utvoriť ovzdušie úcty a pozornosti celej spoločnosti voči tým hospodárskym vedúcim, ktorí vedia so svojimi kolektívmi vyrábať kvalitné výrobky pre naše hospodárstvo a docielovať celkove dobré výsledky. A práve tu čakáme účinnú pomoc súdruhov z tlače, rozhlasu a televízie.

Slovom, každý na svojom pracovisku urobme všetko pre to, aby sme zvýšením kvality výrobkov vo všetkých podnikoch na Slovensku prispeli v čo najväčšej miere k zvýšeniu efektívnosti rozvoja celej našej republiky. To nám káže česť a svedomie statočných hospodárov a pocit zodpovednosti za ďalší rozkvet našej socialistickej vlasti. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem s. Krahulcovi za podanú zprávu.

Cez prestávku sa súdruhom poslancom rozdá návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k prednesenej zpráve, ktorý pripravila Slovenská plánovacia komisia.

Prosím preto, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu tohto uznesenia odovzdali s. Krahulcovi.

Nasleduje 30 minútová prestávka. (Prestávka)

(Po prestávke: ) Predseda Chudík:

Pokračujeme v rokovaní rozpravou k prednesenej zpráve.

Vzhľadom na závažnosť otázok, o ktorých rokujeme, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa uznieslo, aby na dnešnom rokovaní bolo udelené slovo aj pozvaným riaditeľom a ostatným vynikajúcim pracovníkom zo závodov.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci Emil Píš

Ladislav K o m p i š Vilma Ď u r a t n á Michal P á l e n í k Peter P o r u b e n.

Ďalej požiadali o udelenie slova

Ján M a r c e 11 y, riaditeľ združenia konzervárni

Jozef Š i š o v s k ý, riaditeľ národného podniku Kovosmalt

Trnava

Ján Mrázik, riaditeľ Odevných závodov kpt. Nálepku Trenčín inž. Karol Klein, riaditeľ národného podniku Pozemné stavby Bratislava inž. Ján M a t i s, riaditeľ národného podniku Chemosvit zo Svitu.

Udeľujem slovo poslancovi Emilovi P í š o v i. Poslanec Píš:

Vážená Slovenská národná rada! Súdružky a súdruhovia poslanci!

Starostlivosť o vysokú kvalitu produkcie, o spoľahlivosť vyrábaného zariadenia a o zvyšovanie technickej úrovne výrobkov je významnou oblasťou rezerv. Vysoká akosť výrobkov vytvára značné možnosti pre úspory práce a materiálu a pre lepšie uspokojovanie potrieb spoločnosti.

Vo svojom príspevku chcem uviesť niektoré poznatky z oblasti kvality výrobkov potravinárskej výroby v celokrajskom meradle pod zorným uhlom vládneho uznesenia č. 491 z roku 1963.

Otázka kvality je nanajvýš aktuálna. Veď akoby aj nie. Rub kvalitného výrobku - nepodarok - je predmetom mnohých sťažností. Ozývajú sa spotrebitelia, píšu sa kritické poznámky v dennej tlači a hlavne zápisnice kontrolných orgánov. Vyskytujú sa sťažnosti na skysnuté mlieko, nevypečený chlieb a pečivo, tvrdé a neforemné cukríky, ale aj na nový televízor, auto a iné priemyselné výrobky. Spotrebiteľ, ktorému sa výrobok dostáva do rúk, zistí každú chybu, ktorú nevidela kontrola alebo nepoznali ruky výrobného pracovníka. Vykazované nepodarky to zďaleka nevystihujú, hoci ich výška je značná.

V potravinárskom priemysle na Slovensku straty z nepodarkov činili v roku 1961 3 mil. Kčs, t. j. 0, 05 % z nákladov na hrubú výrobu, v roku 1962 už 5, 1 mil Kčs, t. j. 0, 1 % z nákladov na hrubú výrobu a za I. polrok tohto roku až 4, 1 mil Kčs, t. j. 0, 2 % z nákladov na hrubú výrobu.

Alebo konzervárenské výrobky dodávané v sklenených obaloch (vykupovaných od spotrebiteľa) prichádzajú do siete na 15-20 % s nepresne a nedostatočne uzatvorenými vrchnákmi, čo predstavuje ročne jednomiliónovú stratu na tovare.

Rozbor kvality výrobkov ukazuje, že príčiny, ktoré pôsobia na jej úroveň, treba rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie príčiny nie sú schopné podniky a závody ovplyvniť samy. Avšak na vnútorné príčiny má závod bezprostredný vplyv. Kde pracovníci závodu spolu s vedením závodu a masovými organizáciami poľavujú z požiadaviek na kvalitu a je len honba za splnenie plánu za každú cenu, tam nevyhnutne dochádza k nekvalitnej výrobe. Sústavné zvyšovanie akosti výrobkov vyžaduje vytvárať v celej výrobe už od prvých štádií jej prípravy potrebné podmienky pre kvalitnú produkciu. To znamená, že treba na všetkých úsekoch preventívne pôsobiť. A to je vecou všetkých pracujúcich nielen pri konečnom spracovaní výrobkov, ale aj v prvovýrobe. Výrazne to vidieť pri mlieku. Napríklad pri kontrolnej previerke u dodávateľov Západoslovenských mliekární, n. p. Bratislava sa zistilo, že 7 % nakúpeného mlieka malo vyššiu kyslosť. Z 553 dodávok bolo vodou porušených 358 tak u súkromníkov, ako aj u JRD a ŠM. Pri kontrole dojenia sa zistili vyššie hodnoty mlieka v tučnosti a v špecifickej váhe, ako malo mlieko dodané mliekárni. U JRD Jarok tučnosť mlieka bola 4, 4 % a špecifická váha 1, 03. Pri dodávke do mliekární už malo 3, 1 % tuku o špecifickej váhe 1, 026. Alebo u JRD Dolné Držkovce, kde pri dojení malo mlieko 3, 9 % tučnosti a špec. váhu 1, 0305. Pri dodávke však tučnosť klesla na 3, 7 % a špec. váha na 1, 0254. Vcelku z 553 poľnohospodárskych závodov len dva dodali mlieko zaradené do I. skupiny akosti, 15 do II. skupiny a 536 poľnohospodárskych závodov dodalo mlieko, ktoré bolo zaradené do III. skupiny akosti, teda také, z ktorého už nie je možné vyrobiť mliečne výrobky prvotriednej akosti. I keď toto znehodnocovanie mlieka poľnohospodárskymi závodmi má klesajúcu tendenciu (v roku 1960 to predstavovalo 4, 7 % vody, v roku 1961 3, 8 % vody, v roku 1962 2, 8 % vody v celkove vykúpenom mlieku), predsa jeho vplyv na kvalitu, mliečnych výrobkov je podstatný. Nie je výnimkou, že zvodňovanie u jednotlivých závodov predstavuje aj viac ako 15 %.

I v mäsovom priemysle sú sťažené podmienky v kvalite suroviny pri jej získavaní a presune. Stav v chove hovädzieho dobytka, celého kraja s výnimkou nitrianskeho okresu je taký, že je premorený brucelózou. Infikovaný dobytok po izolácii sa určuje na porážku a veterinárna služba takéto mäso určuje na spracovanie do výrobkov, ktoré sa ďalej tepelne opracúvajú. Prevažná časť mäsa je však akostná a musí sa spracovať na menej hodnotné výrobky, čo spôsobuje tvorbu značných zásob tohto mäsa. Len v Bratislave bolo v období od 1. 4. do 30. 8. 1963 takto skladované 80 t brucelózneho mäsa, ktoré podľa veterinárnych predpisov nemôže byť presunuté do iného kraja alebo iného okresu.

I s presunom mäsa je spojené riziko, hlavne v letných mesiacoch, pretože presun sa deje bez dostatočného vychladenia po porážke a bez dostatočného ochladenia pri presune. Mesačne sa takto presúva 1500 až 2000 t čerstvého mäsa do iných krajov na veľké vzdialenosti.

V  poslednom čase majú starosti so surovinou aj pekárne. Dodávaná múka sa zomieľa z obilia novej úrody alebo s primiešaním podstatnej časti tohto obilia a dodáva sa bez odležania v úplne čerstvom stave. To spôsobuje nápadný pokles akosti a výťažnosti pekárskych výrobkov. Takúto dodávku uskutočňujú napríklad Mlyny v Sládkovičove, Ivanke pri Nitre. Úroveň kvality pekárskych výrobkov je potom vážnym problémom, ktorý sa postupne rieši.

V  záujme zabezpečenia kvalitnejšej suroviny mlyny uskutočňujú prebierku obilia priamo na mieste vhodnou analytickou rýchlometódou, pri ktorej sa zhodnotia pekárenské hodnoty preberaného obilia. Pekárne potom ďalej kontrolujú preberanú múku, ktorá musí mať normou požadované vlastnosti.

Cesta od suroviny ku konečnému výrobku je poznačená prácou ľudí a strojového zariadenia vždy v určitom pomere, danom miestnymi podmienkami a platnými normami. O tomto pomere rozhoduje však často len práca ľudí a normy, lebo výrobné zariadenie sa len postupne modernizuje a rozširuje a v priebehu roka sa nikde takmer nezmení.

Nastolenie všetkých podmienok kvalitnej práce na program každej pracovnej hodiny aj pracovného dňa je potrebnou zásadou každej výrobnej jednotky. Z tejto zásady sa vychádza aj pri soc. súťaži za dosahovanie výrobkov vzornej akosti.

Záujem o zvyšovanie kvality sa dosiaľ akosi opomínal pre mnohé iné naliehavé úlohy a že tento záujem je pred nami ako veľký cieľ, možno dokumentovať príkladmi.

Slovenské sladovne, n. p. Trnava splnili v I. polroku exportné úlohy na 102, 3 % s vývozom doteraz najväčšieho množstva sladu od založenia tohto podniku, a to s dobrou akosťou a bez reklamácií. Zabezpečenie kvality vyrábaného sladu sa začína vykupovaním vyhovujúcej suroviny. Pred začatím kampane sa zhodnotí predbežný technologický postup na základe mikrosladovacích skúšok. A mikrosladovanie stále paralelne kontroluje výrobu. Pritom v novovybudovaných závodoch sa prakticky odstránila všetka namáhavá práca. V starších závodoch sa postupne odstraňujú namáhavé práce rekonštrukciou, obnovou i opravami.

V  cukrovinkárskom priemysle, ktorý vykazuje nedostatok niektorých surovín alebo nutnosť ich usporiť na základe nových receptúr, starostlivo sledujú ich pohyb a dodržiavanie technologických postupov. Tie boli upravené tak, aby vyhovovali technickému vybaveniu výrobných oddelení. Na závodoch preto prebieha súťaž o titul "Brigáda výbornej akosti", do ktorej je zapojených 82 kolektívov a 66 jednotlivcov, s celkovým počtom 334 pracovníkov. Za I. polrok tak dosiahli 82, 4 % výrobkov v í. akostnej skupine.

V  mäsovom priemysle koncentráciou výroby sa dosiahlo podstatné zvýšenie technickej úrovne výroby, produktivity práce, hygieny a kvality výrobkov.

Na základe poznatkov a skúseností došlo k zmenám v niektorých materiálových normách, kde v letnom období bolo potrebné použiť vyšší obsah bravčového mäsa a znížiť obsah vody. V niektorých výrobkoch sa zvýšil obsah bravčového mäsa až do 20 % so znížením obsahu vody, čo malo vplyv na výslednú kvalitu. A tá, vyjadrená množstvom I. akostnej skupiny presahovala 80 % a v porovnaní s odborovým priemerom III. akostná skupina klesla mesačne takmer o 2 % výrobkov.

V  mliekárskej výrobe pri raste hrubej výroby o 69, 7 % od roku 1956 sa neuskutočnila potrebná mechanizácia a modernizácia. Strojové vybavenie nemá potrebnú technickú úroveň a mnohé práce sa vykonávajú za mimoriadne ťažkých pracovných, priestorových a povetrnostných podmienok. Technická nevybavenosť a nekvalitná surovina spôsobili, že v Západoslovenských mliekárňach v tomto roku z výrobkov nevyhovovalo chemicky 1, 8 % a mikrobiologický 30, 9 % tekutých výrobkov. Strata vyjadrená v Kčs predstavuje oproti výrobe I. akostnej skupiny 11 595 Kčs. Za I. polrok 1963 sa vyrobilo 20, 9 t masla III. akosti, čo predstavuje stratu 41 770 Kčs. Z titulu preradenia výrobkov do nižšej akostnej skupiny vznikla národnému podniku v I. polroku 1963 strata vo výške 108 000 Kčs. V absolútnych množstvách v I. polroku z tekutých výrobkov nevyhovelo 27 500 litrov, z masla 1920 ton.

V   I. polroku dosiahla akosť pekárskych výrobkov 84, 4 % bodu a všetky výrobky dosiahli priemerom I. akostnú triedu.

Podobne aj akosť cukrárskych výrobkov dosiahla svojím priemerom I. akostnú skupinu pri bodovej hodnote 83, 6. V tomto období sa laboratórne prešetrilo 7236 pekárskych vzoriek, z ktorých 22, 9 % nevyhovelo ČSN.

Vo vinárskom priemysle pre analytické hodnoty nevyhovelo v I. štvrťroku 2, 8 % v II. štvrťroku 2, 6 % a na výslednú kvalitu mala vplyv úprava cien vo februári minulého roku, ktorá viedla k hromadeniu zásob vo veľkoobchodnej a maloobchodnej sieti v ich nevyhovujúcich skladoch. Takýchto zásob je dnes 15 mil. litrov, čo reprezentuje celkovú sumu 360 mil. Kčs. Po poslednej úprave maloobchodných cien hroznového a ovocného vína je nádej, že sa táto nadmerná zásoba, viažúca 360 mil. Kčs hodnotu, v krátkom čase zredukuje. Trvanlivosť vinárskych výrobkov ďalej ovplyvňuje dlhá garančná lehota za takýchto podmienok, keď dochádza k dlhému a pre teplotu nevhodnému skladovaniu a k častému presunu výrobkov. Vidno to aj z počtu prepracovaných partií: v roku 1961 sa vrátilo vinárom v garančnej lehote 3610 hl vína, v roku 1962 však až 7450 hl.

Základnou podmienkou rastu úrovne výrobkov je, aby sa všetci pracujúci podieľali na splnení tejto úlohy. To nie je možné docieliť jednorazovým opatrením. Vyžaduje to trvalé svedomitú a statočnú prácu na každom jednom úseku s vylúčením anonymity aj tam, kde výrobok prechádza rukami viacerých alebo cez dve smeny. Každý jeden pracovník je zodpovedný za výslednú kvalitu. Alebo prispieva k jej zlepšeniu, alebo svojou ľahostajnosťou jej hodnotu zmenšuje.

Druhou stránkou zdôrazňovanou vedľa kvality práce jednotlivca je úroveň technologického výrobného zariadenia, ktoré rozhoduje o produktivite i výslednej kvalite pri správne využívanej optimálnej kapacite. Nie je možné žiadať vysokú úroveň kvality tam, kde je kapacita prepätá, vyťažená na úkor nutných systematických opráv, čistenia, dezinfekcie a sterilizácie, ako je to napríklad pri výrobe droždia. Tu postupne narastala výťažnosť avšak za podmienok neustálej trojsmenovej prevádzky i cez nedele bez potrebných opravárenských a dezinfekčných prác. I samo technologické zariadenie je často zastarané, málo obnovované pre nedostatok investičných prostriedkov.

Tak napríklad technická úroveň hydinárskej výroby v porovnaní s ostatnými odvetviami je pomerne stále na nízkej úrovni a na mnohých prevádzkach prebieha za sťažených podmienok, za ktorých je potrebná ustavičná kontrola stavu kvality a upevňovania technologickej disciplíny. Až nové kombináty budú vybavené najnovšou technológiou a primeranými chladiarensko-mraziarenskými kapacitami.

V mliekárňach je technická úroveň vybavenosti závodov strojovým zariadením tiež nedostatočná. Okrem závodov v Bratislave, Galante a Trenčíne ani v jednom závode nie je strojové vybavenie na umývanie kaňví. Ďalej masliarne sú vybavené starými, opotrebovanými, drevenými sudovými maselnicami a maslo do štvrtiek sa zväčša formuje na ručných formovacích strojoch značky APP.

Pri výrobe tvrdých syrov v Trnave, Novom Meste n/V. a v Topoľčanoch sa syrenina mieša ručne pri vysokých teplotách. Ošetrovanie syrov sa vykonáva ručne, syry se prekladajú na vysoké regále a prenášajú ručne. V Žemberovciach má pivnica 30 m dlhý vchod, cez ktorý sa ručne prenášajú syry pri uskladnení a vyskladnení.

I cukrovary majú zastarané strojovo-technologické zariadenie, ktoré je v priemere až na niektoré stanice vo väčšine závodov 50-60 rokov staré. Jedným z najstarších je cukrovar v Šuranoch so svojimi 110 rokmi. Zvyšovanie spracovateľskej kapacity viedlo k rekonštrukciám hlavne surovárenskej časti. V rafinérskej časti sa len v niektorých závodoch vykonala obnova zastaraného dôležitého strojového zariadenia. Preto tieto stanice sú vo väčšine závodov v kampani preťažené, predovšetkým v rokoch s vyššou digesciou.

Výrobky, ktoré sa dostávajú do spotrebiteľskej siete, musia byť svedectvom starostlivej práce jednotlivcov a kolektívov. Nie preto, že kontrola v závodoch i v spotrebiteľských sieťach sa sprísňuje, ale preto, že výrobok a jeho kvalitatívna stránka je vizitkou závodu, každého jedného pracovníka.

Na pomoc kvalitatívnej stránke výroby prispieva rozširujúca sa kontrolná organizácia, laboratóriá, stobodové hodnotenie, aktívy kontroly akosti a komisie akosti. Je s tým však spojené viac písania ako tvorivej práce, viac stereotypnosti než presádzania výsledkov vedy a techniky do našej výroby a každodennej práce.

Je to akési polovičaté riešenie problému kvality s bodovaním, niekoľkonásobnou evidenciou, mnohokolonkovými hláseniami, zprávami a pod. Skutočné riešenie problému kvality spočíva v rukách a ume tých, ktorí na výrobkoch pracujú.

Úsilie o skvalitnenie stále rastúcej potravinárskej výroby je dôležitým prvkom v našej starostlivosti o dobre spracovanú surovinu a o čoraz hodnotnejšie výrobky pre spotrebiteľský trh. Moderný výrobný proces si to vyžaduje tak, ako si socializmus vyžaduje socialistického človeka a hlboký socialistický vzťah k práci. Socialistický vzťah k práci je vyjadrený mierou iniciatívnosti v socialistickej súťaži, od ktorej sme si sľubovali, že ju zbavíme formálnosti a že ju v plnej miere oživíme-ako jednu zo základných podmienok dobre vykonanej práce. Teda aj kvalitnej. Podľa toho výzva popredných pracovníkov nášho hospodárstva všetkým pracujúcim "Pracujeme a žijeme tak, ako to vyžaduje česť robotníka, česť poľnohospodára socialistickej krajiny" - definuje náš vzťah k práci, k jej kvalitám. Uvedomelosť našich pracovníkov je veľká. Preto problém kvality nachádza možnosť uplatnenia v prehlbovaní vnútropodnikového súťaženia za docielenie vzornej akosti potravinárskych výrobkov s cieľom získania titulu "závod vzornej akosti". Súťaž o tento titul sa rozširuje medzi závodmi v troch základných kritériách - docielenie čo najvyššieho množstva finálnych výrobkov zaradených do I. akostnej skupiny podľa jednotného a záväzného systému hodnotenia akosti, po druhé dosiahnutie najmenšieho počtu reklamácií zo strany odberateľov za niektoré nekvalitné znaky zavinené priamo výrobou a po tretie dosiahnutie najnižšieho počtu sťažností na neakostné výrobky, najmä na výskyt cudzích predmetov vo výrobkoch.

Ohlas tejto súťaže je vo všetkých závodoch. Mnohé z nich majú vypracované už i súťažné podmienky podľa jednotlivých prevádzok alebo kolektívov.

Na nové kvalitatívne hodnotenie nadväzuje aj nový prémiový poriadok, zameraný predovšetkým na dodržanie noriem akosti, ktorý sa bude postupne zavádzať do jednotlivých odvetví potravinárskeho priemyslu.

Finalita výrobkov je spojená aj s problémom obalov, dopravy a vzťahu k vnútornému obchodu. Z obalov pre ich návratnosť sú najproblematickejšie obaly zo skla na konzervárenské výrobky, nápoje a pod. Nového skla je nedostatok a dodávané partie sú často nekvalitné, porézne, z krehkého skla (napr. 2 dcl fľaše na drobné balenie liehovín sú tak porézne, že obsah počas prepravy takmer úplne vytečie), takže výroba je nútená preorientovať sa na výkup starého skla. To je často mimoriadne nečisté (to je príčinou mnohých sťažností na nečistoty) a násilnejším otváraním znehodnotené - to je napr. jednou z hlavných príčin nepodarkovosti konzervárenských výrobkov pre vysoké množstvo bombáže. Preto napr; konzervárne, v I. polroku 1963 prekročili technickohospodársku normu pri hotových jedlách z 1030 ks na 1000 ks výrobkov na 1037, čo u Západoslovenských liehovarov, n. p. Trenčín predstavuje 6260 Kčs, pri sterilizovanej zelenine z 1030 na 1043 ks, čo reprezentuje 9474 Kčs na vyrobené množstvo.

Aj doprava potravinárskych výrobkov má svoje veľmi tienisté stránky. Ide zväčša o tovar podliehajúci skaze, ktorého doprava trvá dlho a takým spôsobom, že kvalita výrobku sa naruší.

Tak napr. doprava margarínu, pekárskeho droždia, zeleniny, ovocia sa vykonáva v obyčajných vagónoch, čo v letných mesiacoch nevyhovuje a rastie tak počet reklamácií priamo na výrobky. V Trenčianskej droždiami za júl 1963 vykázali reklamácie na 4096 kg, z čoho len 781 kg bolo možné označiť za reklamácie pre výrobné príčiny. Zvyšok bol spôsobený nevhodnosťou prepravy v letných mesiacoch.

Vo vzťahoch k vnútornému obchodu sú osobitnými problémami zjednodušenie sortimentu, zníženie počtu oporných bodov, zvýšenie plynulosti zásobovania (vrátane nevyužívania garančných lehôt až do posledného dňa), vhodnosť obalov, paletizácie, vylúčenie nepriaznivých vplyvov na výrobok na ceste od výroby k spotrebiteľovi a mnohé iné, ktoré sa podľa svojho významu dostávajú do popredia a postupne sa stávajú úlohou na riešenie.

Na zvýšenie úrovne kvality potravinárskych výrobkov, navrhujem tieto opatrenia:

1.   podľa zásady každá práca musí byť vykonaná tiež kvalitne - stále vychovávať všetkých pracovníkov, aby každý pracovný úkon robili s najvyššou mierou mierou kvality a aby sa ustavične upevňoval socialistický vzťah k práci, pracovná morálka;

2.   výkonové normy musia rešpektovať všetky hodnoty kvality a pritom voľba sledovaných ukazovateľov ekonomického efektu nesmie umenšovať vplyv hodnôt kvality;

3.   rozprúdiť iniciatívu v socialistickej súťaži s prémiovým poriadkom, zabezpečiť hmotnú zainteresovanosť na kvalite. Odstrániť zo soc. súťaže všetku formálnosť a nevyžadovať ju tam, kde pre ňu nie sú dostatočne pripravené všetky podmienky;

4.   zabezpečiť dôslednú kontrolu preberania surovín a prijímať len kvalitnú surovinu, i keď by išlo o neplnenie plánovanej úlohy;

5.   vybudovať kontrolné a prevádzkové laboratóriá a doplniť stavy pracovníkov kvalifikovanými silami, aby rozsah kontroly mohol zabezpečiť optimálne podmienky kontroly;

6.   venovať investičnú podporu výrobným linkám, aby sa umožnila čo najširšia modernizácia;

7.   prehodnotiť preferencie v priemysle vo vzťahu k potravinárskemu priemyslu podľa dôležitosti a objemu výroby;

8.   spresniť vzťahy k vnútornému obchodu v dodávkach, ich vybavení a časovom rozložení;

9.   skrátiť cestu potravinárskych výrobkov k spotrebiteľovi zjednodušením inštancií, hlavne pri tovaroch z priamej výroby;

10. v oblasti obchodnej siete riešiť a riadiť objednávky tak, aby bol tovar vždy čerstvý a neležal na sklade až do uplynutia garančnej lehoty.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Otázka kvality, ktorá nás dnes znepokojuje, z hľadiska výroby a spotrebiteľov je mnohoznačná. Je preto programom i pre nás poslancov, ktorí máme s výrobnými jednotkami bezprostredný a osobný styk, a teda na zvyšovanie kvality a technickej úrovne výroby môžeme mať kladný vplyv. Lebo vysoká úroveň kvality, to nie je len výslednica technickej úrovne výroby, ale predovšetkým výslednica kvality podielu práce na výrobku, starostlivosti o každý zverený úsek a neuhasínajúcej iniciatívy.

Treba sa nám preto podieľať na výchove pracovníkov a podpore iniciatívy v socialistickej súťaži za kvalitný výrobok. Musíme napomáhať zavádzanie vedeckých a technických poznatkov do výroby, organizácie a riadenia reprodukčného procesu spoločnosti s odstraňovaním všetkého toho, čo brzdí rozvoj výrobných síl a je v nesúlade s potrebou socialistickej spoločnosti. Musíme sa snažiť o vytvorenie podmienok potrebných na to, aby pracovný proces prebiehal hladko, aby jeho technická úroveň bola v zhode so svetovými parametrami, aby zadelenie pracovníkov bolo v zhode s kvalifikáciou, aby odmeňovanie bolo podľa zásluh z hľadiska kvality a aby zápas proti nedostatkom a neporiadkom dosiahol potrebnú aktivitu a žiadúci účinok. Lebo plné využitie pracovného času, plné využitie a zavádzanie novej techniky, nových pracovných metód za cieľom vysokej kvality, hospodárnosti a úspornosti, súdružská vzájomná pomoc, to sú všetko klady, čo pôsobia maximálnym efektom na vývoj výrobných procesov v potravinárskom a ostatnom priemysle.

To sú úlohy i pre nás všetkých, ktorí sa podieľame na pulzácii nášho socialistického života za neprestajného mohutného napredovania k splneniu uznesení XII. sjazdu KSČ, ako základného programu nás všetkých. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi P í š o v i za prejav.

Dávam slovo povereníkovi SNR pre stavebníctvo Ladislavovi Kompišovi.

Povereník Kompiš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Pri prekonávaní prechodných ťažkostí, ktoré sa nám v poslednom období vyskytujú v národnom hospodárstve, do popredia vystúpil zvlášť problém kvality. Vážnosť, dôležitosť a neodkladnú naliehavosť podstatne zvýšiť kvalitu výrobkov a technickej úrovne výroby, zvýraznilo aj uznesenie ÚV KSČ z mája a vlády republiky z júna tohto roku.

Kritika v referáte ministra, predsedu Slovenskej plánovacej komisie s. K r a h u l c a, platí v plnom rozsahu aj na stavebníctvo. Chcel by som povedať niekoľko slov a poznámok k nedostatkom, ktoré sa prejavujú v kvalite investičnej výstavby ha Slovensku, ako aj o opatreniach, ktoré Komisia a Odbor SNR pre výstavbu urobili a robia, aby nastalo zlepšenie aj na tomto úseku našej práce.

Stavebníctvo na Slovensku dosiahlo v posledných rokoch významné úspechy. Z niekdajšieho rozdrobeného remeselného podnikania stalo sa po znárodnení, vďaka sústavnej starostlivosti našej strany, moderné vysokospriemyselnené odvetvie národného hospodárstva.

Inak by stavbári nemohli plniť svoj podiel na pretváraní našej krajiny v jej socialistickej výstavbe. Všetci sme svedkami veľkých zmien v našom hospodárstve, ku ktorým prispeli svojimi výsledkami aj pracujúci v stavebníctve. Len na Slovensku sme vybudovali vyše 230 nových závodov a 180 podstatne rozšírili alebo zrekonštruovali, postavili sme moderné parné i vodné elektrárne, nové mosty, stovky kilometrov bezprašných ciest a mnoho ďalších stavieb a objektov, ktoré veľkou mierou prispeli k zvýšeniu potenciálu nášho národného hospodárstva, a tým aj k významnejšiemu postaveniu našej republiky. Podobné sú výsledky doterajšej práce desaťtisícov stavbárov na Slovensku aj na úseku bytovej, školskej, zdravotníckej i poľnohospodárskej výstavby. Na miestach, kde boli ešte pred nedávnom pusté priestranstvá, neúrodné lúky, alebo nevyužité zanedbané plochy, sú dnes moderné sídliská, nové, krásne mestské štvrte. Takmer každá tretia rodina na Slovensku býva v byte, postavenom po oslobodení.

Aj tohto roku, i keď sa nám veľmi nedarí, predsa stavebníctvo urobilo kus statočnej nášmu hospodárstvu i spoločnosti, užitočnej práce. Do prevádzky sme uviedli nové kombináty a závody, ako napríklad Niklovú huť v Seredi, časť Dusikárne v Šali, nový priemyselný závod v Rudňanoch, niektoré kapacity Slovnaftu a pred spustením sú nové agregáty na stredovážskej kaskáde, na veľkej tepelnej elektrárni v Novákoch, tepláreň Východoslovenských železiarní, závod na výrobu pórobetónu v Bratislave a iné. Na dobré bývanie sme pripravili za 3/4 roka tohto roku 10 800 nových bytov. Na všeobecnovzdelávacích školách sa učí okolo 40 000 detí v nových učebniach, postavených v tomto roku; v prevádzke sú nové zdravotnícke zariadenia s celkovou kapacitou 900 postelí a ďalšie verejnoprospešné ustanovizne.

K veľkým zmenám došlo aj v samotnom stavebníctve. To už dávno nie je roztrieštený rezort s primitívnou, takmer manufaktúrnou výrobou.

V procese spriemyselňovania sa hádam najviac zmenila technika. V širokom rozsahu uplatňujeme prefabrikáciu, podstatne sme znížili prácnosť, disponujeme výkonnými mechanizačnými prostriedkami. Staviame lacnejšie, rýchlejšie a s nižšou spotrebou materiálu ako kedykoľvek predtým. Pritom budujeme objekty z každej stránky mimoriadne náročné. I napriek tomuto veľkému kvalitatívnemu vzrastu vyskytujú sa nám mnohé nedostatky, ktoré našu prácu zľahčujú a znehodnocujú, a to tak vo výrobe stavebných hmôt, projektovej, predvýrobnej i výrobnej príprave, ako aj pri realizácii. Nevyrábame a neodovzdávame také kvalitné výrobky a diela, ako nám možnosti dovoľujú a ako by sme si to želali.

Investičná výstavba je veľmi zložitá a náročná činnosť. Na nej sa podieľa viac, niekedy i desiatky výrobcov a dodávateľov z rozličných priemyslových odvetví z celej republiky. Takým typickým príkladom je výstavba Východoslovenských železiarní, turboelektrárne v Novákoch, vážskych stupňov i ďalších náročných priemyslových objektov. Výsledné dielo - stavba, objekt - ako také - vo svojej konečnej podobe a úžitku je takej kvality, z akých materiálov a akými metódami výstavby a montáže ho postavíme. Jedno staré príslovie hovorí: "Z planej múky dobrý chlieb nenapečieš". Táto ľudová múdrosť platí aj pre stavebníctvo. Bez dobrých stavebných materiálov ani tí najlepší nepostavia kvalitnú budovu. Vysoko kvalitné materiály sú preto jedným z rozhodujúcich predpokladov i pre vysokú kvalitu celého stavebného diela.

Medzi najdôležitejšie a najpotrebnejšie patrí cement, ktorý v rozhodujúcej miere podmieňuje rozvoj prefabrikácie ako hlavného smeru technického rozvoja a pokroku, a tým aj celkového tempa spriemyselňovania stavebníctva. Aký je stav pri výrobe cementu? Čo do objemu výroby na hlavu obyvateľa dosiahli sme už svetovú úroveň. Zaostali sme však v kvalite.

Príčiny sú v zlej a nerovnomerne dodávanej vysokopecnej troske, ako aj v jej vysokom obsahu v cemente. I keď sme sprísnili v cementárňach vstupnú a výstupnú kontrolu, i naďalej sa vyskytuje cement, ktorý nezodpovedá stanoveným normám. Takýto cement vyrábajú a dodávajú najmä cementárne Ladce, Lietavská Lúčka a pri vysokohodnotných cementoch aj Banská Bystrica.

Pre zlepšenie sa zameriavame okrem iného aj na dôkladnejší geologický prieskum. Robíme opatrenia v oblasti hmotnej zainteresovanosti so zameraním na kvalitu slinku, ktorý tvorí hlavnú zložku pri výrobe. Jedine cement vyšších pevnostných značiek umožňuje stavať hospodárne a efektívne konštrukcie, čo je veľkým prínosom pre ďalšie spriemyselňovanie.

Úspešný rozvoj prefabrikácie, ako hlavného technického pokroku, pravda, nezávisí len od kvality cementu. Rozhodujúcim činiteľom je tu dodržiavanie technologickej disciplíny, kvalitné výrobné zariadenie, správne dávkovanie a dodržiavanie technolo-. gického procesu vo výrobe betónov a stavebných dielcov, správne skladovanie a doprava hotových výrobkov.

Aby sa zlepšila výroba prefabrikátov, používame čoraz viacej oceľových foriem, čím dosiahneme predpísané rozmery, výrobne postupne vybavujeme dávkovacími zariadeniami a pristupujeme k automatizácii výrobných liniek.

Tieto opatrenia sa v praxi plne osvedčia a prinesú obrat vo výrobe vtedy, ak sprievodným zjavom ich realizácie bude aj zvýšenie technologickej a pracovnej disciplíny, lebo inak by to boli opatrenia samoúčelné a mnoho úžitku by nám nepriniesli. K zlepšeniu prispeje aj nové organizačné usporiadanie a riešenie prefabrikácie odborovým združením.

V  zásobovaní podnikov a stavieb štrkopieskami sa situácia zlepšila, a to hlavne v úprave a v triedení, i keď nie je vo všetkých krajoch rovnako priaznivá. V súčasnom období používa stavebná výroba okolo 70 % upravených štrkopieskov, čím pri výrobe betónových a oceľobetónových prvkov a konštrukcií ušetríme značné množstvo cementu. Nedostatok upravených štrkopieskov pociťuje najmä Stredoslovenský kraj.

Pokiaľ ide o tehly, najviac šomrú stavbári na ich nepresné rozmery, nízku pevnosť a ich nedostatočné vypálenie, čo má za následok ich rozsýpanie. Rekonštrukcie a modernizácia tehelní nás pritom stáli značné prostriedky, ale kvalita výroby sa s nimi úmerne nezvýšila.

V  súvislosti so zlepšením stojí pred nami úloha vyrábať ich zásadne z hlín, ktoré majú pre tehliarsku výrobu dobré, doklad-