pomer obrátený. Tam máme stavy vysoko predimenzované, čo, pravda, súvisí s mechanizáciou, s celkovou zastaranou organizáciou vnútrozávodnej dopravy u nás.
Pritom v celom rade podnikov v snahe "zvýšiť" produktivitu práce, prikročili k znižovaniu počtu pracovníkov technickej kontroly, niekde dokonca k zrušeniu útvarov vôbec, ako tzv. neproduktívnej zložky. Napríklad Závody S. M. Kirova Tlmače v roku 1957 zamestnávali na úseku technickej kontroly 66 technikov, v tomto roku už len 30 technikov, hoci objem výroby sa za toto obdobie podstatne zvýšil. V Azbestocementových závodoch v Nitre majú pri trojsmennej prevádzke len jedného pracovníka technickej kontroly.
Značné medzery sú v kvalifikačnej úrovni pracovníkov technickej kontroly. V strojárskych podnikoch pracuje na úseku technickej kontroly len 2, 5 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním, 23, 7 % má strednú odbornú školu; plných 50 % pracovníkov nemá predpísanú kvalifikáciu. V Turčianskych strojárňach zo 400 pracovníkov technickej kontroly je len jeden s vysokoškolským vzdelaním a 127 so stredoškolským vzdelaním. V podnikoch Vihorlat Snina, Strojáreň Piesok, BEZ Bratislava, Mostáreň Brezno a Kovosmalt Trnava nepracuje na úseku technickej kontroly ani jeden vysokoškolák. V Závodoch 29. augusta v Partizánskom z 213 pracovníkov technickej kontroly nespĺňa predpísané odborné vzdelanie vyše 85 % a odbornú prax 62 % pracovníkov.
Veľké nedostatky sú však aj v rozmiesťovaní, v metódach práce a úrovni práce útvarov technickej kontroly.
V prevažnej väčšine podnikov sa kontrola kvality zúžila na následné hodnotenie a triedenie výrobkov, oslabila sa medzioperačná a niekde i vstupná kontrola, pričom používané formy a metódy neumožňujú odhaliť často ani veľmi vážne chyby vo výrobe. Tak napr. kontrola objemových panelov v panelárni Košice sa robí tak, že sa odvážia po 5-7 kusov na vozovej váhe vrátane dopravného prostriedku a potom sa váha spriemeruje. V niektorých výrobniach stavebných hmôt vstupná kontrola zisťuje kvalitu len asi pri štvrtine výrobkov, takže prevažná časť sa dostáva na stavby bez kontroly.
V konzervárni Záhorská Ves nedôslednou kontrolou technickej kontroly skazilo sa 70 ton hotových jedál v cene 750 tis. Kčs, pretože sa nepreverilo zatváranie vrchnákov a nevykonali sa termostatické skúšky, hoci išlo o nový spôsob uzatvárania.
Na nedôslednú prácu výstupnej kontroly v konzervárni Rimavská Sobota poukazuje to, že dovolili expedíciu 2200 kusov skazeného slivkového kompótu.
Veľmi nedostatočná je práca technickej kontroly pri overovaní novej výroby a najmä v jej technickej a technologickej príprave, hoci práve tu sa utvárajú predpoklady na výrobu dobrých a progresívnych výrobkov alebo výrobkov nekvalitných, funkčne nespoľahlivých a neraz i zastaralých. Potreba účinnejšej kontroly sa ukazuje aj v projektovej príprave výstavby.
Vládne uznesenie dáva riaditeľom podnikov do ruky mocný nástroj vo forme organizačného, kádrového i hmotného posilnenia útvarov technickej kontroly. Pôjde teraz o to, aby každý riaditeľ plne využíval výsledky ich práce na bezprostredné a cieľavedomé zásahy vo výrobe, aby k tomu viedol všetkých vedúcich a majstrov, u ktorých kontrolóri pracujú. Plne a systematicky bude treba využívať výsledky práce skúšobní, laboratórií a ostatných útvarov exaktného zisťovania úrovne výrobkov. Bez toho bude naša riadiaca práca neúčinná.
Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!
Pri rozbore príčin a nedostatkov v technickej úrovni a kvalite vyrábanej produkcie sa nezriedka stretávame s názormi, že je to hlavne dôsledok objektívnych príčin, napríklad zastaraného výrobného zariadenia a strojného parku, nedostatku kapacít, nekvalitných surovín, a teda že zlepšenie terajšieho stavu v kvalite našich výrobkov možno dosiahnuť len cestou nákladnej rekonštrukcie našich závodov a ich vybavením potrebnými kontrolnými prístrojmi a zariadeniami, slovom zlepšením materiálnych podmienok výroby.
Život a skúsenosti popredných kolektívov nás však presviedčajú, že technická úroveň strojného zariadenia, vybavenosť pracovísk kontrolnými a meracími prístrojmi sú síce významnými, no predsa len nie rozhodujúcimi činiteľmi, ktoré ovplyvňujú úroveň kvality práce. Ostatne, keď sú na výške vedúci pracovníci utvárajú systematicky podmienky na to, aby sa postupným uskutočňovaním rekonštrukcie a modernizácie výrobného zariadenia, vybavením pracovísk potrebnými kontrolno-meracími a skúšobnými prístrojmi zlepšovala aj materiálna základňa výroby a rozvoja techniky. Konečne na to ich v našich závodoch máme.
Podľa nášho názoru základným určujúcim faktorom našich úspechov i mnohých nedostatkov sú pracujúci, ich pracovná zručnosť, majstrovstvo a každodenné obetavé úsilie odovzdať spoločnosti len kvalitnú prácu a výrobok. Hlavnou devízou je tu svedomitosť ľudí v prekonávaní často i protichodne pôsobiacich vplyvov v záujme úžitku pre spoločnosť, v boji proti sebeckým a úzko podnikovým záujmom, proti pohodlnosti a, kde treba, aj proti lajdáctvu a nedisciplinovanosti.
Dvanásty sjazd KSČ dal nový podnet pre široký rozmach socialistického súťaženia, v ktorom naši pracujúci vyjadrujú svoje pevné odhodlanie prekonať prechodné ťažkosti nášho hospodárstva, ďalej zvyšovať, zhospodárňovať a skvalitňovať našu výrobu. Podľa údajov Slovenskej odborovej rady pracujúci na Slovensku uzatvorili v prvom polroku 410 000 individuálnych, 175 000 kolektívnych a 2800 celozávodných a celopodnikových záväzkov. Mnohé z nich sú zamerané na zvýšenie kvality výrobkov.
Do hnutia brigád socialistickej práce je zapojených 18 700 kolektívov, 560 dielní a prevádzok a 20 celých závodov spolu takmer s 200 000 súťažiacimi. V kolektívoch a brigádach socialistickej práce je veľká spoločenská a hybná sila, ktorá je schopná nielen odhaliť, ale vo väčšej miere aj odstrániť príčiny nepodarkov a zlej kvality výrobkov tým, že stoja v čele boja proti všetkým prejavom nezodpovednosti a porušovania štátnej, technologickej i pracovnej disciplíny.
V poslednom čase Revolučné odborové hnutie spolu s hospodárskymi orgánmi rozvíjajú súťaženie "Za česť továrenskej značky" a v stavebníctve "Za stavbu vzornej kvality". Účastníci tohto hnutia utvárajú brigády vzornej kvality, hliadky kvality výrobkov, prijímajú socialistické záväzky pod heslom "Ručím za svoju prácu" a pod. Napríklad pracovné kolektívy Stavomontáží v Bratislave pod vedením predákov Horáčka, Uhra a Dostálka a Bureša prijali záväzok pracovať bez kolaudačných závad a s 18 mesačnou zárukou za vykonanú montáž.
Hospodárski vedúci majú podporiť rozvíjanie tejto cennej iniciatívy pracujúcich a plne ich zainteresovať na realizácii opatrení akčných plánov na zvýšenie kvality výrobkov. Spolu s ROH sa starať o to, aby socailistické záväzky obsahovali okrem ukazovateľov na zvýšenie a zhospodárnenie výroby aj ukazovatele kvality vyrábanej produkcie. V sústavnom vytváraní predpokladov pre rozvoj súťaženia, v pravidelnej kontrole a zhodnocovaní sú veľké rezervy zvyšovania kvality našich výrobkov.
Dôležitým činiteľom pri zabezpečovaní technickej úrovne výroby a zvyšovania kvality výrobkov je úroveň kvalifikácie pracovníkov tak vo výrobe, ako aj v predvýrobných útvaroch.
Je nespornou skutočnosťou, že v tejto oblasti sme dosiahli pokrok; 40 % robotníkov má dnes výučný list, v závodných školách práce sa každoročne zaškoľuje 12 až 15 % z celkového počtu pracovníkov:
V uplynutých rokoch sa výrazne zvýšil aj počet odborných pracovníkov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Kým v roku 1955 bolo v celom socialistickom sektore na Slovensku zamestnaných 90 000 odborníkov, z toho 20 000 s vysokoškolským vzdelaním, v minulom roku to bolo už 194 000 osôb a z toho takmer 44 000 vysokoškolákov. Pritom počet odborníkov s technickým zameraním vzrástol za toto obdobie na 2, 7 násobok, v strojárstve a v elektrotechnike viac ako na trojnásobok. Kým na 1000 obyvateľov pripadlo v roku 1955 23, 1 odborníkov, v minulom roku to už bolo 45, 4 odborníkov.
Hoci sa nám zdajú tieto čísla na pohľad pekné, vysoké, nemôžeme byť s terajšou úrovňou kvalifikácie našich pracujúcich spokojní. A to jednak preto, lebo stále ešte celá pätina robotníkov (v strojárstve dokonca až 30 %) nespĺňa požadovanú kvalifikáciu, ale aj preto, lebo neprestajný rozvoj výrobných síl kladie čoraz väčšie nároky na odborné vedomosti našich ľudí.
Aj pri skúmaní kvalifikácie technických pracovníkov z hľadiska kritéria školského vzdelania sa ukazuje, že kvalifikácia ešte stále nezodpovedá potrebám hospodárstva. Pritom vzdelanostná úroveň technikov vo výrobe je značne nižšia ako technikov vo funkčných útvaroch podnikov. Kým požadované odborné vzdelanie nespĺňa 52 % inžiniersko-technických pracovníkov, z vedúcich výrobných prevádzok a cechov 62, 4 %, u hlavných majstrov a majstrov až 64, 4 %. Pritom musíme brať do úvahy aj to, že prevažná časť inžiniersko-technických pracovníkov a majstrov, hoci majú potrebné odborné vzdelanie, sú ľudia mladí, bez dlhšej výrobnej praxe a skúseností. Tento stav sa odstráni rokmi práce vo výrobe, no je to faktor, ktorý naši ľudia musia vyvažovať obetavosťou a húževnatosťou, ale aj učenlivosťou od starších a skúsenejších súdruhov.
Údaje, ktoré som uviedol, sú súhrnné, ukazujú stav na Slovensku. Vybavenosť jednotlivých podnikov technickými a inžinierskymi kádrami je však veľmi rozdielna. Napríklad v Kovosmalte Trnava z 594 technicko-hospodárskych pracovníkov je len 24 inžinierov, v Chladničke Zlaté Moravce z 238 iba 16, v SEZ Krompachy z 561 je len 13 inžinierov. Vo VHJ Slovena Žilina z celkového počtu 580 technicko-hospodárskych pracovníkov je 22 inžinierov. Naproti tomu v Tesle Orava zo 433 technicko-hospodárskych pracovníkov je 70 inžinierov, v Tesle Bratislava zo 489 je 41 inžinierov.
Tu sa prejavuje veľmi rozdielna starostlivosť riaditeľov podnikov nielen o získanie, ale, aj o výchovu vlastných odborníkov. Príčiny treba hľadať v nesprávnej kádrovej práci vyplývajúcej z nedoceňovania úlohy inžiniersko-technických kádrov, niekde v neochote riešiť ich bytové a iné problémy, čo vo svojich dôsledkoch oslabuje úsilie podnikov o technický rozvoj, koncepciu vo výrobe, a teda i o trvalé zvyšovanie úrovne nimi vyrábanej produkcie.
To znamená, že nesmieme ani na chvíľku pustiť zo zreteľa povinnosť vytvárať všetky podmienky pre plánovité zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v každom podniku a prednostné posilňovanie výroby odborne zdatnými a skúsenými kádrami. Možnosti tu sú. I veľká snaha našich mladých ľudí. Dokazujú to čísla o štúdiu popri zamestnaní na školách všetkých smerov a stupňov. Svedčia o tom desiatky zriadených podnikových inštitútov, priemysloviek a iných foriem zvyšovania kvalifikácie a vzdelanostnej úrovne pracovníkov. To je, pri dostatku pracovných síl na Slovensku jedna z najdôležitejších úloh každého z nás.
Domnievam sa tiež, že je v našich možnostiach vyrovnať sa s doteraz ešte stále vysokou fluktuáciou pracovníkov. Údaje, ktoré sú k dispozícii, ukazujú, že priemerne každý 4. -5. robotník v priemysle zmení v priebehu roka pracovisko. Netreba dokazovať, k akým stratám to vedie na produkcii, na produktivite i kvalite výrobkov a koľko peňazí stojí každý podnik zaúčať nových pracovníkov.
Pravda, podstatné zníženie nezdravej fluktuácie vyžaduje vykonať v nejednom podniku zo strany vedúcich hospodárskych pracovníkov i odborových funkcionárov rad opatrení na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok. Veľa napríklad dlhujeme matkám s deťmi (mám tu na mysli jasle, škôlky, ktoré neraz odďaľujeme na úkor rekreačných chát a iných zariadení). Na mnohých stavbách, ale aj iných pracoviskách často nemožno hovoriť ani len o najprimitívnejších hygienických podmienkach. Otvorene treba povedať, že ešte v mnohých podnikoch sa musíme usilovať o takú úroveň starostlivosti o pracovníkov, ktorá je v podnikoch v českých krajoch už dávno bežná. Tu bude rozhodne treba pomôcť aj zo strany národných výborov.
Dovoľte mi teraz niekoľko slov k otázkam hmotnej zainteresovanosti i hmotnej zodpovednosti za výsledky práce, s ktorými narábame často veľmi neekonomický a ktoré doteraz málo využívame na zvyšovanie kvality. Svedčí o tom skutočnosť, že ešte začiatkom tohto roku bolo v celoštátnom meradle zhruba 40 % robotníkov odmeňovaných formou časovej mzdy, prémiované podľa objemových ukazovateľov a sotva 18 % robotníkov podľa kvalitatívnych ukazovateľov.
XII. sjazd Komunistickej strany Československa znovu zdôraznil nutnosť zdokonaliť systém osobnej hmotnej zainteresovanosti, zvlášť prémiovanie tak, aby sa účinnejšie zabezpečovali celospoločenské záujmy. V tomto smere boli prepracované a zavedené vo všetkých priemyselných a stavebných podnikoch s účinnosťou od 1. apríla 1963 do praxe nové prémiové poriadky. Sú zamerané na rozhodujúce úlohy plánu podľa diferencovaných podmienok jednotlivých podnikov a závodov. Realizovali sa takto nové zásady pre prémiovanie a poskytovanie odmien schválené uznesením Štátnej mzdovej komisie č. 1/1962, ktoré orientujú prémiovanie robotníkov a technicko-hospodárskych pracovníkov predovšetkým na sortimentmi skladbu výroby, na technický rozvoj a investičnú výstavbu, na dodržanie stanovenej kvality výroby, maximálnej hospodárnosti a efektívnosti výroby.
Aj keď uplynul pomerne krátky čas od zavedenia nových prémiových poriadkov, skúsenosti ukazujú, že hlavným problémom je vytváranie technických a organizačných predpokladov vo výrobe zo strany vedúcich hospodárskych pracovníkov a majstrov. Ide najmä o zabezpečenie plynulého a rytmického chodu výroby, vytváranie progresívnej sústavy noriem kvality a stanovenie mobilizačných limitov na nepodarky a pod. Napríklad v Kovových tkaninách v Brezovej nepodarky vo výrobe dosiahli za prvý polrok len 80 % limitu, no podnik dostal na svoje výrobky 374 reklamácií, na ktoré uhradil 533 tis. Kčs.
Ak máme dosiahnuť obrat v kvalite vyrábanej produkcie a celkovej efektívnosti výroby bude nám treba rozhodnejšie a dôslednejšie využívať najmä prémiové poriadky a diferencované odmeňovanie podľa práce. Doterajšia prax, podľa ktorej napríklad majster dosahuje nižší zárobok ako robotníci, ktorích prácu riadi, oslabuje postavenie majstra a znižuje jeho záujem o prácu. Tak napr. je to v prevádzke destilácia III. a parafínke v Slovnafte, kde vedúci, zaradení v T-10 mali v auguste t. r. o 200 až 400 Kčs menší plat ako robotníci v triedach 7-8, majster v T-8 na píle v Drevoimpregne Bratislava vrátane 56, - Kčs prémií dostal 1662, - Kčs, gátristi v R-6 dostali 1956, - Kčs, z čoho na prémiách 408, - Kčs. Aj v Západoslovenských nábytkárskych závodoch v prevádzkach prírezovňa a dokončovňa mali majstri nižšie platy ako robotníci zaradení v R-5 o 30 až 50 Kčs.
Nazdávam sa, že bude treba dôraznejšie presádzať zásadu, že platy majstrov a vedúcich vo výrobe majú byť vyššie, ako sú mzdy dosahované robotníkmi v najvyšších triedach v dielni, ktorú vedú. To bude treba dosiahnúť napr. cestou výraznejšieho diferencovania výšky percenta prémií atď.
Nemožno sa uspokojiť ani s doterajšou nesprávnou praxou a falošnou benevolenciou pri vyvodzovaní hmotných dôsledkov voči tým, ktorí nepodarok zavinili, či už porušením technologickej alebo pracovnej disciplíny. V strojárenských podnikoch predstavujú úhrady vzniknutých škôd často iba 2-3 promile. V bratislavskej Tesle z 975 000, - Kčs strát na nepodarkoch a 1, 32 mil. Kčs nákladov na záručné opravy predpísali v minulom roku na úhradu len 255, - Kčs. Aj v stavebných podnikoch z vyúčtovaných nepodarkov za minulý rok vo výške 566 000 Kčs predpísalo sa na náhradu iba 14 500, - Kčs, avšak zaplatených bolo len 1700, - Kčs, t. j. asi 3 desatiny percenta.
K nedostatočnému využívaniu predpisov o hmotnej zodpovednosti za nekvalitnú výrobu zo strany vedúcich prevádzok a majstrov dochádza predovšetkým preto, že v podnikoch chýbajú spoľahlivé podklady o zavinení, že sa zanedbáva ekonomická analýza príčin neplnenia kvality, a tým aj účinné opatrenia u konkrétnych pracovníkov, slovom, že sa nedôsledne uplatňuje vnútropodnikový chozrasčot.
No, treba si otvorene povedať, že príčinou takejto praxe je nielen zmierlivý postoj majstrov a ostatných hospodárskych vedúcich, ale často aj nesúhlas zo strany odborovej organizácie s vymáhaním náhrad za spôsobené škody od vinníkov.
Nazdávam sa, že v súvislosti s týmito požiadavkami a problémami v kvalite a technologickej disciplíne vôbec, treba si položiť aj otázku zodpovednosti, ale i autority hospodárskych vedúcich majstrami počínajúc a riaditeľmi končiac. V mnohých podnikoch sa zahniezdila akási pohoda, ktorá nemá nič spoločné so vzťahmi súdružskej spolupráce. Oslabila sa náročnosť vedúcich hospodárskych pracovníkov voči podriadeným pracovníkom, nevyvodzujú sa opatrenia voči tým, ktorí si neplnia zverené úlohy. Falošná zásada "dnes ja tebe, zajtra ty mne" sa prenáša i do vzťahov medzi oddeleniami a závodmi i podnikmi atď. Aj v tom je jedna z príčin nedostatkov v kvalite výrobkov a v nízkej technickej úrovni výroby vôbec.
I v tejto oblasti nám treba skoncovať s doterajšími praktikami. Treba nám upevniť autoritu majstra a tých hospodárskych vedúcich, ktorí riadia výrobu a útvary. Dôležitá úloha tu pripadá aj odborovej organizácii. Tá má pomáhať pri dôslednom uskutočňovaní opatrení, ktoré vedú k zvýšeniu úrovne riadenia, k vyššej disciplíne a zodpovednosti za výsledky práce každého jednotlivého pracovníka.
Avšak akokoľvek, hlavnú úlohu tu musia zohrať vedúci hospodárski pracovníci sami. Vysokou náročnosťou v práci i v živote k sebe i iným musia vytvárať podmienky na upevňovanie disciplíny i plnenia povinností zo strany každého, kto sa vo výrobnom procese zúčastňuje. Za túto snahu musia byť ochotní bojovať, ju presádzať. Neustupovať pred prekážkami, netrpieť ľahostajnosť, nevšímavosť k nedostatkom, zlú pracovnú morálku len preto, aby aj oni mali pokoj, aby vyzerali pekne "hore, aj dolu", mali povesť "dobrých" ľudí a pod.
Takýto postoj v práci mnohých vedúcich ešte existuje a spôsobuje našej spoločnosti značné škody. Oni musia byť dôslednými obhájcami spoločenských záujmov aj vtedy, ak sa domnievajú, že im hrozí strata osobnej popularity. Táto podmienka je konečne chybná, pretože väčšina našich pracujúcich má veľmi dobre vyvinutý zmysel pre spravodlivosť a vedúcich, ktorí pre svoj "pokoj" obetujú štátne záujmy, si ľudia rovnako nevážia a v práci ich nepodporujú.
Vážená Slovenská národná rada a súdruhovia poslanci!
Vláda svojím uznesením zo 14. júna uložila všetkým hospodárskym orgánom vykonať dôsledný rozbor príčin nedostatkov v kvalite vyrábanej produkcie a za širokej účasti pracujúcich vypracovať v každom podniku konkrétne akčné plány na zvýšenie a trvalé udržanie vysokej kvality výrobkov a na zvyšovanie ich úžitkových hodnôt i ostatných vlastností. Priemyselné podniky vypracovali svoje akčné plány do konca septembra, kým stavebné podniky ich dopracúvajú v tomto období.
Podľa poznatkov, ktoré získali pracovníci Slovenskej plánovacej komisie a ďalších komisií Slovenskej národnej rady, výskumných a kontrolných ústavov i Domu techniky možno povedať, že prijaté opatrenia vlády sa stali podnetom pre hospodárskych pracovníkov v podnikoch na vykonanie podrobnej analýzy kvality a technickej úrovne svojich výrobkov, a to nielen z hľadiska podniku, ale tiež vo vzťahu k súčasným problémom národného hospodárstva a zahraničného obchodu.
Úspešná realizácia vypracovaných akčných plánov podnikov môže účinne prispievať k prekonaniu súčasného stavu a k trvalému vzostupu kvalitatívnej stránky výroby.
V mnohých podnikoch iniciatívne prikročili k uskutočneniu viacerých krátkodobých opatrení skôr, ako dostali rozpracované súhrnné opatrenia z ministerstiev a nadriadených výrobno-hospodárskych jednotiek. Prikročili k revízii technologických postupov, posilnili vstupnú a medzioperačnú kontrolu, prepracovali a spresnili limity nepodarkov i prémiové poriadky atď., pričom sa súčasne zamerali aj na starostlivé posúdenie svojich možností a potrieb v pláne na rok 1964.
No v nejednom podniku - a to si povedzme otvorene - alebo vyčkávali na smernice zhora, alebo zostali pri obvyklom administratívno-byrokratickom postupe; rozpísali uznesenie na závody a vyžiadali si od nich opatrenia. Takýto stav sme zistili v Konzervárni v Liptovskom Mikuláši i Východoslovenských pekárňach v Košiciach.
Pokiaľ ide o vecné riešenie úloh vládneho uznesenia možno ich predbežne zhrnúť takto:
V podnikoch strojárstva zamerali sa predovšetkým na zlepšenie práce vstupnej, medzioperačnej a výstupnej kontroly a ich posilnenie kvalifikovanými pracovníkmi, na kontrolu výrobných pomôcok, na budovanie prototypových skúšobní a defektoskopiských pracovísk. V bratislavskej Tesle napr. kladú dôraz na posilnenie technickej kontroly najmä v druhých a tretích smenách a na organizovanie kolektívov vzornej kvality.
Tiež v praktickej činnosti podnikov prejavili sa už niektoré nové prvky smerujúce k zlepšeniu kvality. V Závode S. M. Kirova Tlmače za pomoci najlepších odborníkov pokúsili sa uplatniť 100 %-nú vstupnú kontrolu kotlových rúrok. Avšak takáto kontrola u odberateľa je veľmi zložitá, náročná na odborných pracovníkov i metódy kontroly. V Tlmačoch by musela byť rozšírená vstupná kontrola o niekoľko desiatok kvalifikovaných pracovníkov.
Ukazuje sa teda, že otázky kvality dodávaných materiálov a výrobkov presahujú rámec jedného odberateľského podniku a musia byť nutne riešené v úzkej spolupráci dodávateľov a odberateľov. Hlavné ťažisko kontroly kvality musí byť u výrobcu, ktorý už v priebehu výrobného procesu a posilnením výstupnej kontroly musí zaručiť kvalitu svojich výrobkov.
Aj Slovenské lodenice v Komárne sprísnili vstupnú kontrolu lodných motorov a v dohode s dodávateľom ju organizujú priamo u neho. Rovnako postupujú aj v Turčianskych strojárňach v Martine pri hydraulických prevodovkách a vstrekovacích čerpadlách, ktoré preberajú priamo od výrobcu. Ďalej zaviedli pravidelnú mesačnú kontrolu technologickej a konštrukčnej úrovne lokomotív a naftových motorov za účasti príslušných dodávateľov a odberateľov.
Iniciatívne si počínajú súdruhovia v Továrni na obrábacie stroje v Trenčíne, ktorí zvolali aktív všetkých svojich dodávateľov o kvalite odliatkov. Ukázalo sa, že väčšina chýb je spoločných a že majú aj spoločného menovateľa v technologickej disciplíne a metódach práce technickej kontroly v zlievárňach. Ani v jednej zlievárni sa napríklad nepoužíva metóda nedeštruktívnej kontroly, ani odliatky nehrubujú, čiže nemajú možnosť presvedčiť sa o vnútorných chybách odliatkov bez toho, aby sa výrobok nepoškodil. Opatrenia zamerajú preto hlavne týmto smerom.
V podnikoch chemického priemyslu sa rozpracovali opatrenia najmä na zlepšenie technológie výroby a organizácie práce, uplatnenie nových kontrolných a meracích prístrojov a pod. Vo výrobe sa posilňuje medzioperačná kontrola vo všetkých smenách.
V podnikoch potravinárskeho priemyslu prikročilo sa k novému systému hodnotenia na kvalite výrobkov. Na všetkých závodoch a prevádzkach sa utvorili odborné komisie, ktoré akosť výrobkov pravidelne hodnotia. Jedným z hlavných predpokladov zvýšenia a udržania kvality však je dobudovanie prevádzkových a mikrobiologických laboratórií, ich vybavenie moderným zariadením a odbornými pracovníkmi. Nie menší význam bude mať ďalšie zdokonalenie vedeckých kontrolných a skúšobných metód na princípoch biológie a chémie a postupné odstránenie vizuálnej kontroly. Popri týchto úlohách viac-menej dlhodobého charakteru zameriavajú sa podniky najmä na dôslednejšie dodržiavanie hygienických pomerov vo výrobe, skladovaní a expedícií.
Na úseku stavebnej výroby sa zvýšený dôraz kladie na doriešenie technických a technologických podmienok panelovej výstavby a prehĺbenie kontroly jednotlivých stavebných prác. Odbor Slovenskej národnej rady pre výstavbu v tejto súvislosti rozpracoval technicko-ekonomické i organizačné opatrenia na zabezpečenie skvalitnenia bytovej výstavby, s ktorými sa máte možnosť oboznámiť.
Uviedol som len niektoré z poznatkov, ako podniky prikročili k uskutočňovaniu úloh vyplývajúcich z vládneho uznesenia. Prítomní súdruhovia poslanci i súdruhovia riaditelia nám iste povedia o svojich skúsenostiach a prvých výsledkoch realizovaných opatrení.
Ako som už povedal, v čase previerky na podnikoch neboli opatrenia ešte hotové v plnom rozsahu. Celkový prístup k riešeniu problémov kvality však ukazuje, že súdruhovia vo väčšine podnikov sami pociťujú nutnosť urýchlene sa vyrovnať s doterajšími, v prevažnej miere subjektívnymi nedostatkami, zapríčinenými často nedôslednou prácou i nedostatočnou kontrolou.
Preto starostlivejšie zvažujú všetky opatrenia, najmä však opatrenia na úseku výchovy kádrov, dobudovanie laboratórií, skúšobní a ich vybavenie modernými prístrojmi a možnosť ich realizácie prerokúvajú s nadriadenými orgánmi v súvislosti s prípravou plánu na rok 1964 a výhľadu na rok 1965.
Očakávame, že nadpodnikové riadiace orgány budú sa na riešení týchto otázok aktívne podieľať a že zabezpečia postupnú realizáciu tých opatrení akčných plánov, ktoré presahujú rámec možností jednotlivých podnikov.
Vážená Slovenská národná rada a súdruhovia poslanci!
V závere dovoľte mi stručne zhrnúť naše najbližšie spoločné úlohy pri uskutočňovaní opatrení na výrazný vzostup technickej úrovne a kvality vyrábanej produkcie.
Musíme si byť plne vedomí toho, že od vyriešenia týchto problémov, t. j. od pozdvihnutia úrovne kvality práce pracovníkov v predvýrobných útvaroch, v projekcii, konštrukcii, v príprave technológie výroby a tiež v samotnej výrobe v rozhodujúcej miere závisí ďalší rozvoj našej ekonomiky. Preto zabezpečovanie realizácie opatrení vlády treba považovať v súčasnom období za dôležitú súčasť riadiacej práce a kontrolnej činnosti všetkých hospodárskych orgánov, národných výborov i Slovenskej národnej rady.
Ak máme dosiahnuť v tomto smere trvalé zlepšenie, treba na riešení otázok kvality výrobkov plne zainteresovať každého pracovníka. Mali by sme dosiahnuť taký stav, aby továrenská značka robila česť a napĺňala hrdosťou každého riaditeľa podniku i každého pracovníka vyvážať bezchybný tovar do stále väčšieho poctu krajín, dodávať kooperujúcim závodom, stavebnej výrobe a obchodu výrobky len vysokej kvality, nedať dôvod k reklamáciám odberateľov na svoje výrobky a na prevedenú prácu. A naopak orientovať verejnú mienku tak, aby vedúci, ktorý vyrába nekvalitné výrobky, sa cítil zle a bol volaný na zodpovednosť.
Pravda, nejde tu o opatrenia izolované od ostatných činností a riadiacej práce pri zabezpečovaní hospodárskeho plánu a mobilizácie vnútorných rezerv podnikov na prekonanie súčasného zaostávania, v plnení plánu v záujme vyrovnania schodkov a prekročenia úloh vo výrobe, výstavbe, doprave, ale aj na ostatných úsekoch.
Ide tu teda o široký okruh problémov, ktoré pred nami stoja. Treba zabezpečiť splnenie záväzkov a akčných plánov podnikov na prekročenie úloh vo výrobe a súčasne čo najstarostlivejšie pripravovať úlohy plánu na budúce dva roky. V súvislosti s tým treba, aby sme v ďalšej etape plánovacích prác sústredili úsilie na doriešenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, zvlášť v investičnej výstavbe a v zabezpečení výroby odbytom i materiálovým krytím.
Ide o zodpovedné posúdenie potreby i možností urýchleného dokončenia rozhodujúcich kapacitných stavieb a ich uvedenia do prevádzky aj za cenu prechodného obmedzenia iných, menej dôležitých a nezahájenia nových stavieb. V priemyselnej výrobe zvýšenú pozornosť treba venovať otázkam skladby a štruktúry výrobných programov a tomu, aby sa do plánov podnikov nedostala výroba, ktorú v danom období národné hospodárstvo nepotrebuje. S tým úzko súvisí naliehavá požiadavka v maximálnej miere využiť pre rast výroby vlastné zásoby každého podniku.
To sú hlavné úlohy, ktoré musíme každý na svojom úseku v najbližšom období zabezpečovať. V komplexe týchto problémov vystupuje do popredia naliehavá požiadavka rýchle skoncovať s nekvalitnou a zastaranou výrobou.
Ako som ukázal, popredné podniky začali tieto otázky riešiť rôznymi formami a každý na inom úseku podľa svojich špecifických potrieb. Tak je to správne. Tu niet receptu na šablónovitý postup. Hlavné je, aby opatrenia boli účinné, neformálne. To koniec koncov zakrátko preveria výsledky.
Vláda na riešenie súčasných problémov v národnom hospodárstve okrem iných uznesení pripravuje tiež zvýšiť technickú úroveň všetkých odvetví národného hospodárstva vyradením zastaraných a neefektívnych prevádzok a závodov a zvýšením technickej úrovne vyrábaných výrobkov, najmä v strojárstve, chémii, v hutnom a spotrebnom priemysle; tým súčasne riešiť zvýšenie efektívnosti zahraničného obchodu. K tomu previesť v budúcom roku rozsiahlejšiu previerku technickej úrovne vyrábaných výrobkov a výroby.
Stranícke a odborové organizácie i orgány budú žiadať od hospodárskych pracovníkov účty - výsledky. V tejto oblasti nebude možno naďalej veci ospravedlňovať. Inými slovami to znamená, že musíme so všetkou rozhodnosťou prebojovať nezmieriteľný postoj voči súčasnej nedisciplinovanosti v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, ospravedlňovaniu nekvalitnej práce, voči lajdáctvu a porušovaniu technologickej disciplíny.
Veľa bude záležať na tom, ako vedenie každého podniku a závodu v spolupráci s odborovou i mládežníckou organizáciou zainteresujú pracujúcich na riešení týchto problémov. Treba, aby v podriadených podnikoch účinne riešili tieto otázky aj orgány národných výborov. Bude treba, aby všetky odbory Slovenskej národnej rady i súdruhovia poslanci vo svojich obvodoch sústavne preverovali, ako sa zabezpečujú a realizujú akčné plány v podnikoch.
No najviac záleží dnes na tom, a to znovu podčiarkujem, ako sa nám podarí upevniť disciplínu, pozdvihnúť autoritu majstrov,