často predmetom reklamácií pre nesprávny záber ozubených kôl a malú životnosť prevodov.

Doterajšie typy televíznych prijímačov z Tesly Orava v technických parametroch dosahujú iba priemernú úroveň, pričom ich kvalita zvlášť v minulom roku podstatne poklesla. Najhoršiu kvalitu mal televízor Azurit nielen pre konštrukčné závady a nízku kvalitu subdodávok niektorých typov elektroniek, ale aj značné nedostatky v technologickej disciplíne, v práci vstupnej a výstupnej kontroly. Nový typ televízora Štandard, ktorý je pripravovaný pre rok 1964, bude znamenať v tomto smere krok dopredu.

Za zahraničnými výrobkami zaostávajú kvalitou prevedenia aj niektoré druhy rádioprijímačov bratislavskej Tesly. Tu sa výrazne prejavuje nepriaznivý vplyv širokého sortimentu a roztrieštenej súčiastkovej základne na technický rozvoj. Veľmi kriticky hodnotí kvalitu rádioprijímačov podnik zahraničného obchodu KOVO, ktorý požaduje urýchlenú nápravu, pretože hrozí strata niektorých zahraničných trhov.

Pracie stroje pre práčovne z Kovosmaltu v Trnave zaostávajú vo funkčných parametroch a váhových ukazovateľoch. Západonemecká pračka fy Pulman o kapacite 44 kg má príkon elektrického prúdu 1, 36 kW pri rozmeroch stroja 3, 4 m3 a váhe stroja 1160 kg. Náš výrobok o kapacite 40 kg má príkon, 2, 1 kW, rozmery 5, 6 m3 a váži 2200 kg.

Naproti tomu pri elektrickej práčke pre domácnosť typu Perex dosahuje podnik v porovnaní s podobným západonemeckým i anglickým strojom priaznivé relácie v spotrebe elektrického prúdu, v dĺžke pracovnej doby i vo váhových rozmerových ukazovateľoch. Nekvalitné je však prevedenie a povrchová úprava, čo sa potom výrazne prejavuje na počte reklamácií.

V hutníckom priemysle majú vysokú úroveň výrobky z Kovohút v Istebnom. Podľa hodnotenia odberateľského podniku Spojené oceliarne Kladno, kvalita ferromolybdénu predstihuje úroveň všetkých zahraničných výrobkov tohto druhu.

Naproti tomu magnezitové výrobky nedosahujú úroveň zahraničných výrobkov a ich kvalita sa v posledných rokoch zhoršuje. Hlavným nedostatkom našich bázických staviv je malá objemová stálosť pri vysokých teplotách. Kým zahraničné výrobky vykazujú v laboratórnom zistení pri teplote 1700 °C domrštenie v medziach 0, 5-2 %, naše sa pri tejto teplote zmršťujú o 3 až 3, 5 % a len výnimočne 2-2, 5 %.

Základný problém je vo východiskovej surovine, ktorá obsahuje vysoké % minerálnych nečistôt. V tomto smere je najhoršia situácia v lome v Košiciach, kde kvalita ťaženej suroviny veľmi kolíše. Je to dôsledok nesprávnej aplikácie výsledkov geologického prieskumu, ako aj postupu a kvality skrývkových prác.

Aj na výrobky z kovových tkanín v Brezovej je v poslednom čase veľmi mnoho reklamácií od odberateľov. Až 50 % perovníc dodaných v uplynutom roku Tesle Liptovský Hrádok nezodpovedalo technickým podmienkam. Na príčine je tu nedodržiavanie technologickej disciplíny, ale aj nedostatočná výstupná kontrola, pretože nevhodnosť pružín bola zjavná už pri zbežnej prehliadke.

Rozdielne výsledky sa dosahujú aj pri výrobkoch chem. priem.

Chemické vlákna vo fyzikálno-mechanických vlastnostiach dosahujú úroveň zahraničných výrobkov. Ich spracovateľnosť v podnikoch textilného priemyslu je však v porovnaní so zahraničnými vláknami horšia. Pri viskózovom hodvábe spôsobuje spracovateľským podnikom trvale značné ťažkosti rozvláknenosť, pruhovitosť, veľký počet uzlov a prietrhy vlákien.

Najčastejšími kvalitatívnymi závadami viskózovej striže je vyššia nopkovitosť, zlepené vlákno a nedodržiavanie obchodnej vlhkosti. Odberatelia polyamidovej striže reklamujú nerovnomerný rez a dlhé vlákna.

Vo výrobe autoplášťov dosahujú Gumárne 1. mája v Púchove v porovnaní s ostatnými domácimi výrobcami pomerne dobré výsledky no v životnosti zaostávajú za úrovňou zahraničných výrobkov. Podobná je situácia aj pri autodušiach. Na príčine je nielen horšia surovina, ale i kvalita práce najmä v príprave zmesí a pri lisovaní. Svedčí o tom pokles kvality týchto výrobkov v porovnaní s minulým rokom. Pri autoplášťoch sa I. A voľba znížila z 96, 58 % v roku 1962 na 94, 15 % v tomto roku a u autoduší z 85, 3 % na 81, 18 %. Dopravné pásy v životnosti dosahujú úroveň najlepších zahraničných výrobkov, no aj tu je rad výrobných chýb, ako nerovné okraje, nerovnomerná hrúbka krycej vrstvy, povrchová úprava a pod.

V podnikoch spotrebného priemyslu zvlášť pri bavlnených vlnených a ľanových tkaninách, odevoch, pletiarskych výrobkoch a obuvi je úroveň v porovnaní s českými krajmi charakterizovaná nižším podielom vysoko náročných druhov a vzorov i finálnych výrobkov.

Vyššiu technickú úroveň dosahujú tesilové tkaniny z Meriny Trenčín, buničité šatovky zo Sloveny Žilina a pletená bielizeň z Trikoty Vrbové. Pletiarske výrobky dosahujú zahraničnú úroveň. No životnosť niektorých druhov výrobkov, najmä pančuškových nohavičiek, teplákov, silonových ponožiek a pančúch je značne nižšia. Aj konfekčné zpracovanie úpletkov je len priemerné. Odberatelia reklamujú najmä nedodržiavanie predpísaných rozmerov, nekvalitne vypracované dierky, praskanie švíkov, vyťahovanie a zrážanie výrobkov a podobne.

Konfekčné vypracovanie zvrchných odevov je tiež len priemerné. Najčastejšie sú reklamované krivo, našité vrecká, goliere, nesprávne všité rukávy. Niektoré výrobky nezodpovedajú referenčným vzorom, nie sú označené visačkou a pod.

Estetická úroveň koženej i gumovej obuvi je na svetovej úrovni, výrobky však často znehodnocuje okrem nízkej kvality použitých surovín a chemických prípravkov, rýchla deformácia tvaru, nestálosť farby a aj výrobné chyby.

Pomerne vysoké percento obuvi podradnej akosti je najmä zo závodu v Bardejove. Súdruhovia z Partizánskeho tu musia účinnejšie pomôcť pri odstraňovaní kvalitatívnych závad.

Vo výrobe nábytku vysokú technickú a estetickú, úroveň dosahujú obývačky typu 0-46 a M-300/1 - stavebnicová zo Západoslovenských nábytkárskych závodov Bratislava a typu 0-47 z Tatra nábytku Pravenec a Nového Domova v Spišskej Novej Vsi. Svetovú úroveň dosahuje aj ohýbaný nábytok z Pravenca. Celkove však zaostávame za technickou úrovňou výrobkov Švédska, Francúzska a Nemeckej spolkovej republiky hlavne preto, že v týchto krajinách sa venuje podstatne väčšia pozornosť povrchovej úprave. Dobré námety našich nábytkových architektov a konštruktérov znehodnocuje často nižšia kvalita finálneho prevedenia vo výrobe, ako aj nízka kvalita preglejok, dýh a chemických prípravkov.

Nízku kvalitu majú najmä televízne skrinky vyrábané závodom Mier v Hlohovci. V II. štvrťroku reklamoval podnik Tesla v Nižnej plných 36 % dodaných skriniek pre také hrubé chyby, ako je odpadanie nožičiek, uvoľnené rožné spoje, prebrúsenú dýhu, nevhodné retušovanie a ďalšie.

Obyvateľstvo prichádza najčastejšie do styku s potravinárskymi výrobkami. Ich akosť je preto pod dennou kontrolou najširších vrstiev spotrebiteľov. Osobitnosťou potravinárskych výrobkov oproti iným spotrebným tovarom je, že musia okrem vonkajších znakov vykazovať pri hodnotení kvality ešte ďalšie špecifické vlastnosti, ako sú chuťové, výživná hodnota, čerstvosť, bakteriologická čistota a pod. Súčasná úroveň kvality niektorých základných potravín sa určuje i danými normami, prípadne pri pive i výnimkami z noriem.

Treba povedať, že kvalita týchto výrobkov nie je nateraz uspokojivá, pričom jednotlivé podniky dosahujú značne rozdielnych výsledkov.

Z mliekárskych výrobkov sa to týka niektorých druhov syrov a masla. Maslo z podnikov na Slovensku vykazuje nižší podiel výrobkov prvej akosti, ako je celoštátny priemer asi o 4, 5 %. Aj pri syroch je podiel I. akosti o 10, 7 % nižší. Stredoslovenské mliekárne dosahujú však v porovnaní s celoštátnym priemerom podiel I. akosti vyšší o 5, 1 %.

Dôležitým činiteľom je tu kvalita nakupovaného mlieka. Napríklad v najprodukčnejšom Západoslovenskom kraji z celkového množstva nakúpeného mlieka v minulom roku bolo len 8, 5 % v prvej akostnej triede a 13 % v druhej akostnej triede. Až 4/5 celkového množstva nakúpeného mlieka bolo nakyslasté, znečistené a falšované vodou.

Množstvo mäsových výrobkov zaradených do I. akostnej triedy je tiež pod celoštátnym priemerom asi o 3 %. Závady sú vo vyššom obsahu vody a soli, rozdielnom obsahu tuku, použití nevyhovujúcej suroviny a nezriedka aj v narušení výrobku cudzími predmetmi. Lepšie výsledky dosahuje Západoslovenský mäsopriemysel, hlavne v závodoch Trenčín, Nitra a Trnava, čo sa prejavilo aj v celoštátnom hodnotení kvality, kde sa podnik umiestil v II. štvrťroku na štvrtom mieste.

Aj v pekárskej výrobe je kvalita jednotlivých produktov značne rozdielna. Podľa výsledkov kontroly Štátnej inšpekcie bola v I. polroku kvalita chleba v celoslovenskom priemere vyššia ako celoštátna. Opačne to bolo pri tukovom a jemnom pečive, kde slovenské podniky v kvalite veľmi zaostávajú. Najlepší chlieb pečú Stredoslovenské pekárne v Banskej Bystrici, tukové a jemné pečivo zasa Západoslovenské pekárne v Nitre. Východoslovenské pekárne okrem chleba v Prešove majú najhoršiu kvalitu pekárskych výrobkov v republike. V tomto podniku bolo 42 až 47 % vyrobeného jemného pečiva v I. polroku zaradené do III. akostnej triedy.

Konzervárenské výrobky na Slovensku dosahujú celoštátnu úroveň. Kvalita kolíše pri hotových jedlách a ovocných vínach a značne rozdielna je aj kvalita výrobkov jednotlivých konzervárni. V I. polroku vyrobili v Trebišove 72 % výrobkov I. akosti, v Trenčíne 77 %, Mikuláši vyše 93 %, v konzervárni cukrovaru v Trnave takmer 96 % výrobkov I. akosti. Dobré výsledky dosiahli pracovníci konzervárni v Prievidzi v osvojení výroby dehydrovaných polievok, ktoré svojou kvalitou predstihujú výrobky Vitany v Bišiciach.

Kvalita piva vyrábaného na Slovensku je vcelku nepriaznivá, pričom v I. polroku sa oproti predchádzajúcemu obdobiu ďalej značne zhoršila. Takmer 54 % výroby piva sa odchyľovalo od štátnej normy. Najhoršie výsledky sú Vo Východoslovenských pivovaroch, ale aj ostatné pivovary majú značne horšiu kvalitu ako pivovary v českých krajoch.

Zhoršovanie kvality piva je zapríčinené - prečo si to tajiť snahou vyhovieť stále vzrastajúcemu dopytu spotrebiteľov i za cenu nedodržania technológie v dôsledku nedostatku kapacít, ktoré v lete t. r. boli preťažované až o 60 %.

Osobitne sa nám treba zaoberať úrovňou kvality stavebnej výroby, ktorá v súčasnom období rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje efektívnosť celej investičnej výstavby. Ide tu o nedostatky v kvalite nových progresívnych stavebných konštrukcií a metód, nedostatky v kvalite tradičných stavebných prác, ako sú napr. betóny a hlavne dokončovacie práce a nedostatky v kvalite výrobkov, ktoré stavebníctvo dostáva od podnikov spotrebného, strojárskeho a chemického priemyslu. K tomu pristupujú nedostatky v územníckej príprave a vo výbere stavenísk, ale najmä v samej projekcii.

Najvážnejšie sú problémy v kvalite nových progresívnych konštrukcií a metód v panelovej výstavbe. Koreň problémov nie je vonkoncom v samotnom systéme používaných progresívnych metód. Ich pomerne rýchly rozvoj treba hodnotiť veľmi kladne, pretože znamenajú spriemyselnenie stavebníctva, zvyšovanie produktivity práce a skracovanie času výstavby.

Nedostatočná kvalita montovaných panelových stavieb sa prejavuje hlavne v nízkej tepelno-izolačnej účinnosti obvodových panelov. Tie sú predovšetkým závislé od použitia normou predpísanej hrúbky ľahkých plnív a z nich utvorených betónov. Ich kvalita však často nezodpovedá norme. Je podstatne horšia tak čo do frakcií, ako aj objemovej váhy. Úroveň kvality panelov je ďalej znižovaná nedodržiavaním technológie výroby vlastnej zmesi, rozprestieraním zmesi do foriem a nedostatočným vibrovaním, použitím deformovaných a nepresných foriem, ako aj zlou povrchovou úpravou.

Ak k tomu prirátame neodborne navrhnuté konštrukcie plochých striech, konštrukčne nedokonalé a nekvalitne spracované otvorové výplne okien a dvier, umocnené nekvalitnou prácou pridruženej stavebnej výroby a dokončovacích omietkárskych prác, dostaneme celkový obraz o príčinách nespokojnosti obyvateľov týchto obytných domov. Iste sa o tomto probléme podrobnejšie bude hovoriť v diskusii.

Nedostatočnú starostlivosť o kvalitu dokumentujú aj výsledky skúšok betónu na pevnosť v tlaku, ktoré vykonal Technický a skúšobný ústav v Bratislave v minulom roku u všetkých stavebných podnikov. Najhoršie výsledky zistili u Stavoindustrie Bratislava, kde bolo 59 % skúšok nevyhovujúcich, u Priemstavu Bratislava - 42 %, Hutných stavieb Košice - 40 % a Váhostavu Žilina - 32 %. Podniky riadené krajskými národnými výbormi majú výsledky ešte horšie. U Pozemných stavieb Trnava a Priemstavu Bratislava nevyhovelo 53 % skúšok, Pozemných stavieb Košice 46 %, Poprad 42 %.

Na rade prípadov by bolo možné dokumentovať často veľmi rozdielnu kvalitu projektovej dokumentácie, čo v nemalej miere ovplyvňuje potom kvalitu a technickú úroveň celej stavby. Popri veľmi dobrých výsledkoch a neraz i smelom projekčnom riešení stavieb, ako sú homogenizačná skládka na Východoslovenských železiarňach, výškové obytné domy na Februárovej ulici v Bratislave, most na Váhu v Seredi i celý rad ďalších stavieb, stretávame sa na mnohých miestach so závažnými chybami v projektoch, ktoré neraz hraničia s porušovaním štátnej disciplíny.

Pre chyby v projektoch a statických výpočtoch museli sa stavebne upravovať niektoré objekty nemocnice v Žiari n/Hr; na hospodárskej budove reumatologického ústavu v Dudinciach sa prevalili stropné nosníky. Na prepracovanom gottwaldovskom type školy nie je projekčné doriešená plochá strecha s odtokovým žľabom v strede. To zapríčiňuje zatekanie stropov a múrov a odpadávanie omietky na školách v Strečne, Košťanoch, Bobrove, Rudinej, Skalitom atď.

Na stavbe podchodu pod železnicou v Turanoch sa neurobil prieskum spodnej vody a kolísania jej hladiny, takže došlo k nesprávnej voľbe protitlakovej izolácie. Samu izoláciu podnik Stavoindustria urobil nesprávne. Výsledok? Podľa sanačného projektu musí sa znova vynaložiť na podchod okolo 600 tis. Kčs, nehovoriac o sťaženej doprave v tomto úseku.

Alebo si vezmime kvalitu poľnohospodárskych objektov, ako sú napr. kraviny bez povalových priestorov typu 177-3 a 174-4. Je pravda, že konštrukčne sú tieto stavby na výške - riešením univerzálnej železobetónovej konštrukcie umožňujú rôzne skladobné variácie, a teda stavebne sú vysoko produktívne, ale svojmu cieľu nevyhovujú pre veľmi zlé tepelnoizolačné vlastnosti.

Dalo by sa uviesť viac príkladov aj na nesprávne umiestenie a zakladanie stavieb, chybné riešenie interiérov v budovách a iných nedostatkov v práci projektových organizácií a v príprave výstavby.

Na neuspokojivé vykonanie stavebných prác značne vplýva nízka kvalita stavebných, materiálov. Kvalita cementu v priemere síce vyhovuje československým normám; no jednotlivé druhy cementu vykazujú výkyvy, najmä v počiatočných pevnostiach. Pritom treba povedať, že i samotné československé normy čo do požiadaviek na kvalitu zaostávajú za svetovou úrovňou predstavovanou medzinárodnými normami (BSS alebo DIN).

Podobne je to s kvalitou aj vo výrobe tehál. Skusnou kontrolou v 10 vybraných závodoch sa zistilo, že prevažná časť výrobkov nezodpovedá Československej štátnej norme hlavne v rozmerových toleranciách.

Azbestocementové tlakové rúry, ktoré vyrábajú Azbestocementové závody v Nitre, nedosahujú normou predpísanú pevnosť vo vrcholovom tlaku a v ťahu za ohybu. Skutočná pevnosť v ťahu za ohybu nedosahuje ani 2/3 predpísanej hodnoty. Pritom sa časť týchto materiálov dostáva í na veľkoplošné závlahy, kde praskajú často už pri tlaku 6-7 atm, hoci podľa predpisu majú znášať tlak 12 atm. Je tomu tak na JRD Tôň, JRD Zvolenská Slatina, JRD Michal na Ostrove, JRD Streda nad Bodrogom i ďalších.

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

Poukázal som len stručne na najvážnejšie problémy v kvalite a technickej úrovni niekoľkých významných výrobkov v priemysle a v stavebníctve. Aj to nám umožňuje zhrnúť pod spoločného menovateľa rozhodujúce činitele, ktoré ovplyvňujú kvalitu práce našich podnikov.

V čom sú teda hlavné príčiny nedostatkov v kvalite vyrábanej produkcie? Na prvom mieste sú to činitele, ktoré určujú úžitkovú hodnotu vyrábanej produkcie, to znamená progresívne výkonové parametre, funkčnú spoľahlivosť, hospodárny chod, životnosť a trvanlivosť výrobkov, bezpečnosť a jednoduchosť obsluhy strojov a zariadení, praktickosť, vzhľad i ďalšie vlastnosti, ktorých súhrn predstavuje schopnosť uspokojovať potreby spoločnosti na danom stupni jej rozvoja.

Jedným z rozhodujúcich činiteľov je vývojová základňa a dostatočná kapacita útvarov pre prípravu výroby, najmä projekčných, konštrukčných a technologických útvarov na podnikoch a ich vybavenosť kvalifikovanými kádrami - inžiniermi, výskumníkmi a skúsenými technikmi.

Možno povedať, že tieto úseky nemajú potrebný predstih na zvládnutie vývoja a všestranného overenia prototypov v prevádzke, ktoré je spravidla veľmi zdĺhavé. V súčasnej praxi sa táto situácia rieši výnimkami z technologickej disciplíny a skracovaním skúšobného obdobia, čo vedie k zníženiu spoľahlivosti a k poruchám v ďalšej prevádzke.

Tieto nedostatky zväčšuje i nízka úroveň technických podmienok, v ktorých sa nepresne a často i neúplne stanovujú metódy a rozsah skúšok, či už u výrobcu alebo užívateľa. V niektorých prípadoch takéto preberacie podmienky ani neexistujú.

O dobudovanej vývojovej základni možno hovoriť len u niektorých podnikov, ako sú Strojárske a metalurgické závody Dubnica, Považské strojárne Považská Bystrica, Turčianske strojárne Martin, Kotláreň Tlmače a Mostáreň Brezno, kým v celom rade podnikov tieto útvary alebo vôbec nie sú, alebo sú nedostatočne vybavené a obsadené. Prejavuje sa to tiež v oveľa menšej schopnosti včas reagovať na požiadavky tuzemských i zahraničných odberateľov. V mnohých prípadoch podniky a závody na Slovensku sa podieľajú len na výrobe niektorých častí alebo uzlov strojných zariadení, ktoré boli vyvinuté alebo konštrukčne vyriešené v iných podnikoch. Za takejto situácie niektoré strojárske závody nepoznajú s dostatočným časovým predstihom výrobky, ktoré sa pripravujú pre zaradenie do výroby v najbližšom období. Preto sa nevedia ani dosť účinne podieľať na prípadných konštrukčných a technologických úpravách svojich výrobkov v období predvýrobnej prípravy. Ťažko sa pracuje v tých podnikoch, kde nevedú dokumentáciu a sústavne nesledujú technický vývoj v zahraničí.

Nedostatočná kapacita a kvalifikačná úroveň pracovníkov vývojových a konštrukčných útvarov v Kovosmalte Trnava, SEZ Krompachy a ďalších prejavuje sa v nízkej kvalite nimi odvádzanej práce. K tomu pristupuje niekde i nadmerný sortiment vyrábanej produkcie, súčiastok alebo uzlov, takže sily podniku v technickom rozvoji sa nežiaduco trieštia, čo v konečnom dôsledku zapríčiňuje oneskorovanie vo vývoji i pri hlavnom výrobku, ako je to dnes napríklad vo výrobe rádioprijímačov. Ďalšia plánovitá a cieľavedomá špecializácia i v rámci RVHP môže v tomto smere situáciu len zlepšiť.

Pozdvihnutie technickej úrovne niektorých výrobkov je do istej miery závislé aj od vybavenia závodov skúšobňami a laboratóriami, regulačnými a meracími stanicami, prístrojmi a zariadením potrebným na odskúšanie funkcie, spoľahlivosti a parametrov výrobkov nielen v strojárstve, ale aj v chémii, spotrebnom a potravinárskom priemysle. Doteraz nie je vybudovaná napr. ani skúšobňa prevodových zariadení vo Východoslovenských strojárňach, skúšobňa naftových motorov v Turčianskych strojárňach, vzduchotechnických zariadení v Novom Meste n/V. O nedostatočnej vybavenosti kontrolnými a meracími prístrojmi a skúšobnými zariadeniami by bolo možné uviesť veľmi mnoho príkladov.

Rozhodujúcim faktorom, ktorý najviac ovplyvňuje úroveň kvality vyrábanej produkcie, je technická a technologická príprava výroby. Prepracovanosť technologických postupov vo všetkých fázach výroby pre každú operáciu, ich zviazanosť s jednotlivými faktormi výrobného procesu, zvlášť materiálovými normami, nástrojmi a pomôckami i časovými komponentami určuje, či každý jednotlivý výrobok bude, alebo nebude zodpovedať stanoveným požiadavkám.

Druhou stránkou je však technologická disciplína. Práve v tejto oblasti treba hľadať koreň vzniku rozhodujúcej väčšiny nepodarkov a nezodpovedajúcej kvality a z toho vyplývajúcich reklamácií domácich i zahraničných odberateľov.

Vezmime si len charakter reklamácií napríklad od zahraničných odberateľov: nerovnomerné vyfarbenie, nestálofarebnosť a zrážanlivosť tkanív, balenie, adjustácia, vyťahovanie a zrážanie pletenej bielizne, nedodržiavanie referenčných vzorkov pri odevoch, tvarové chyby, odlepovanie spodkov z obuvi, nasiakavosť spodkových usní, nedostatočná povrchová úprava nábytku, neúplné a chybné sady rádioprijímačov pre Egypt, nerovnomerný povrch dopravných pásov, cudzie predmety vo výrobkoch, nedovažovanie na deklarovanú váhu. Rovnakého charakteru je prevažná časť reklamácií aj z podnikov vnútorného obchodu.

Alebo si vezmime chyby a nedostatky z výstavby. Pri výrobe panelov sa nedodržiava predpísaná technológia výroby vlastnej zmesi i samotných panelov. Rozprestieranie zmesi do jej foriem, vibrovanie vo všetkých panelárňach robí sa nedokonale. Prekračuje sa objemová váha výrobku, ktorá dosahuje v niektorých prípadoch až 1800 kg/m3 oproti stanoveným 1340. Výrobky nemajú rovnaké rozmery. V Prefe Krásna nad Hornádom značnú časť nepodarkov spôsobila nesprávne zvarovaná alebo nedbanlivo uložená armatúra.

Uvedieme ešte príklady z výroby potravín: v pekárenskej výrobe sa sústavne nedodŕžajú normy spotreby. Náhodnou kontrolou v pekárni na Slovanskej ul. v Bratislave sa zistilo, že do makových závinov dali o polovicu vajec menej ako je norma. V pekárni na ul. Čs. armády počas 4 dekád dávali menej lekváru, cukru, maku, arašidov, škorice atď.

Len na základe vyššieho obsahu vody získal v I. polroku Západoslovenský mäsopriemysel 39 tis. Kčs a Stredoslovenský mäsopriemysel o 13 tis. Kčs. Aj keď tieto sumy nie sú vysoké, mohla by vzniknúť otázka, prečo ich tu spomínam? Sú zaujímavé tým, že sa získali - za vodu. Zo zámeny surovín získali oba podniky v uvedenom období spolu ďalších 120 tisíc Kčs.

Nemalý vplyv má tu i hygiena na pracoviskách a celková kultúra práce, s ktorými sú v niektorých našich podnikov akoby rozkmotrení.

V Gumárňach 1. mája v Púchove si s nedodržiavaním receptúr v návažke chemikálií a kaučuku nerobia veľké problémy. Ide to aj od oka. Hlavný je výkon. Preto ani odchýľka od normy hore i dolu 15 aj viac percent nie je zvláštnosťou. Ešte jednoduchšie si to zariadili súdruhovia v Bratislavských elektrotechnických závodoch Bratislava. Pri niektorých výrobkoch jednoducho nemajú technologické postupy vypracované vôbec. Takto robotníci aspoň nič neporušia, no vedúci ani nemôže žiadať dodržiavanie technologickej disciplíny.

Alebo ako môžu chcieť súdruhovia v Košiciach, aby im pekári upiekli dobrý chlieb, keď im zásobovači dodávajú múku často priamo z mlyna, hoci norma hovorí, že múka má 14 dní stáť. Súdruhovia tvrdia, že nemajú toľko skladovacích priestorov. Ale ani moderná pekáreň priamo v objekte podniku, kde sú sklady dostatočné, normovanú zásobu múky nemá. Nie je to predsa len nezáujem vytvárať podmienky pre kvalitné výrobky?

A toto, súdruhovia, nie sú ojedinelé prípady. Stretávame sa s nimi v mnohých podnikoch. Zakorenili sa všade tam, kde vedúci hospodárski pracovníci a odborová organizácia,, zabudli" na uplatňovanie základných požiadaviek poriadku a rytmickosti v práci, v zodpovednosti za dôsledné vykonanie každej zverenej práce a prestali byť nároční voči technikom v príprave výroby, voči majstrom vo výrobe a tí ďalej voči robotníkom. Slovom, poľavili sme na našu škodu v technologickej a pracovnej disciplíne. V tejto oblasti je, súdruhovia, najväčšia rezerva v kvalite ich výrobkov. Predovšetkým týmto smerom treba preto zamerať úsilie hospodárskeho vedenia každého podniku i odborovej organizácie.

Pri zisťovaní príčin zlej kvality, reklamácií a vysokej nepodarkovosti v podnikoch sa neraz stretávame s tým, že značná časť chýb ide na vrub dodávateľských podnikov, či už na nekvalitné materiály, polotovary, alebo i celé súčasti a uzly pre kompletizáciu finálneho výrobku.

A tu sme pri ďalšej nedobrej praxi, ktorá sa za posledné roky vyvinula v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, a to tak v oblasti odbytu, ako aj celého materiálno-technického zásobovania. Nová metodika platná od roku 1958 preniesla značnú časť bilančných prác na výrobno-hospodárske jednotky. Aj tam, kde sa ponechalo centrálne bilancovanie, rozhodujú spravidla dodávateľské výrobné hospodárske jednotky o termínovom rozpise dodávok a sortimente. Vznikla tak pomerne veľká závislosť odberateľov od dodávateľov, a to nielen pri určovaní dodacích lehôt, ale často aj technických podmienok a kvality dodávok. Malá náročnosť odberateľov v dôsledku hrozby nesplnenia plánu pre oneskorovanie dodávok vedie k tomu, že neraz preberú i nekvalitné subdodávky. Vypadá to niekde tak, ako by dodávateľské podniky chceli ťažiť z napätej situácie v bilanciách materiálov. Nedostatočne sa tu prejavuje i práca odbytových útvarov, ktoré ani zďaleka nevytvárajú na výrobu tlak z pozície potrieb odberateľov a rovnako to platí aj o výstupnej kontrole.

Treba povedať, že nie vždy uplatňujú svoj vplyv na kvalitatívnu stránku výrobkov a ich sortimentnú skladbu aj pracovníci obchodu. Neuspokojivá spolupráca s výrobnými podnikmi pri zisťovaní potrieb obyvateľstva vedie v nejednom prípade k výrobe takých výrobkov, ktoré obchod nevie predať. Ale uskladňovanie výrobkov nezriedka i v nevyhovujúcich priestoroch znižuje ich úžitkovú hodnotu.

V súčasnom období nemáme dostatočné ekonomické podnety, ktoré by prinútili dodávateľské podniky dodávať výrobky v kvalite a parametroch podľa stanovených technických podmienok, v dohodnutých termínoch a sortimente.

Pri terajšej praxi dodávateľ nekvalitných materiálov a kooperovaných dodávok alebo investičných celkov nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu.

Napríklad dodávatelia strojov a zariadení nie sú povinní hradiť investorom straty spôsobené nedosahovaním projektovanej výkonnosti strojov. Svoje povinnosti plnia tým, že v garančnej lehote odstránia závady zistené pri individuálnych skúškach. Prax je taká, že sa dodávateľ zaviaže dodať zariadenie o vyššej výkonnosti a lepšej kvalite oproti bežným typom, za čo samozrejme požaduje aj vyššiu cenu. Dohodnutá výkonnosť sa nedosiahne, ale drahšie zariadenie už predtým bolo zaplatené.

Trvajúce problémy v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, vyplývajú teraz zo závažných nedostatkov už v samom plánovaní, predovšetkým z nízkej stability nielen dlhodobého, ale i ročného plánu. K tomu v celom rade podnikov pristupujú už po niekoľko rokov nevyjasnené koncepčné otázky výrobných programov a v dôsledku toho ich časté zmeny.

Pravda, nemožno ani pre budúcnosť počítať s tým, že by výroba v našich podnikoch nemala podliehať ekonomicky zdôvodneným zmenám, ovplyvňovaním predovšetkým technickým rozvojom a neprestajne rastúcimi nárokmi tuzemských i zahraničných odberateľov na nové, progresívnejšie výrobky a pod.

Nijako predsa nesvedčí o pružnosti a ochote našich podnikov prispôsobiť sa požiadavkám odbytu skutočnosť, že napríklad v uplynutom polroku nové výrobky tvorili z celkového objemu výroby na Slovensku iba necelých 5 %, vyradené zastarané výrobky predstavovali len asi 2, 5 % objemu výroby tovaru. Na nutnosť urýchliť cyklus obmeny doterajších výrobkov novými výrobkami upozornila aj vláda pri schvaľovaní smerných úloh na rok 1964 a výhľadu na rok 1965. Preto podniky spolu s návrhmi plánu predkladajú aj zoznamy nových výrobkov a výrobkov určených na vyradenie. To má veľký význam i vo vzťahu k práci pracovísk vedecko-technického rozvoja, ktoré už vyriešili nejednu efektívnu úlohu, no v ich uplatnení a zavedení do výroby veľmi pokuľhávame. Mnohí naši riaditelia dávajú prednosť zabehanej výrobe, tam sú istejšie výsledky i spokojnejší ľudia vo fabrike. No takýto "pokoj" je škodlivý a skôr či neskôr sa takto zmýšľajúcim hospodárskym pracovníkom musí vypomstiť.

V   súvislosti s rastúcimi požiadavkami na zvyšovanie kvality bude preto treba preskúmať aj vhodnosť terajšej sústavy plánovacích ukazovateľov na hodnotenie výsledkov realizácie nových výrob, ale i celkovej výroby a najmä odbytu, a to aj vo vzťahu k rozsahu reklamácií, poskytovaných úhrad odberateľom a pod.

V  záujme veci bude treba nájsť aj účinné stimuly na regulovanie plynulosti vo výrobe a odbyte. Vieme, že práve šturmovčina v práci mnohých našich podnikov je veľkým nepriateľom kvality i celkovej hospodárnosti výroby.

Tam, kde sa často až dve tretiny produkcie dohotovuje v poslednej dekáde mesiaca, a tieto podniky na Slovensku máme, nezriedka aj za cenu veľkého počtu nadčasových hodín, keď v prvých dvoch dekádach robotníci premrhávajú "čakaním na prácu drahocenný čas, nemožno očakávať kvalitnú robotu. Taký rytmus práce nemôže utvárať podmienky pre vysokokvalitnú výrobu bez nepodarkov.

Zvyšovanie kvality a spoľahlivosti výrobkov je ďalej podmienené kádrovým a materiálovým vybavením, ako aj úrovňou práce útvarov technickej kontroly. Nie náhodou práve na tento úsek upriamilo pozornosť aj júnové uznesenie vlády. Tieto útvary nie sú v rade podnikov dostatočne obsadené pracovníkmi ani čo do počtu, ani čo do kvalifikácie.

Kým v priemyselne vyspelých štátoch, napríklad v Spojených štátoch amerických, majú strojárske podniky v technickej kontrole 4-6 % z celkového počtu pracovníkov, u nás máme napríklad v Považských strojárňach len 1, 2 % v BEZ Bratislava 1 %, v Závodoch S. M. Kirova 1, 6 %, v Slovenských lodeniciach 2, 5 % a v Turčianskych strojárňach 3, 5 %. Pravda, treba vidieť, že v iných úsekoch, hlavne na úseku vnútrozávodnej dopravy, je