POKRAČOVANIE
15. schôdzky Slovenskej národnej rady
18. októbra 1963 o 8. 00 hod.
Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Pokračujeme v programe 15. schôdzky Slovenskej národnej rady.
Prv, kým pristúpime k rokovaniu, dovoľte mi, aby som na dnešnom našom rokovaní privítal predsedu Národného zhromaždenia Zdeňka Fierlingera, poslancov NZ Š t a i n e r a, inž. F l i e g r a a inž. L i t v a j a, vedúceho Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva inž. Štefana Gašparíka, ďalej námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie, námestníkov ministra zahraničného obchodu, vnútorného obchodu, potravinárskeho priemyslu, ako aj všetkých pozvaných našich hostí.
Prerokujeme piaty bod programu, ktorým je zpráva podpredsedu SNR a predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách podnikov a závodov na Slovensku pri zvyšovaní kvality výrobkov a technickej úrovne výroby.
Prosím podpredsedu Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej plánovacej komisie, ministra Vincenta K r a h u l c a, aby sa ujal slova.
Minister Krahulec:
Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia!
Na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady prerokujeme otázky súvisiace s kvalitou a technickou úrovňou výrobkov a materiálov vyrábaných priemyselnými a stavebnými podnikmi a závodmi na Slovensku. Máme najmä zhodnotiť, ako sa zabezpečuje uznesenie vlády z júna t. r. o opatreniach na zvyšovanie starostlivosti o kvalitu výrobkov a na posilnenie technickej kontroly.
Navrhujem, aby sme sa na dnešnom pléne nezaoberali otázkami kvality služieb poskytovaných obyvateľstvu či už komunálnymi podnikmi, obchodnými, reštauračnými i rekreačnými organizáciami alebo dopravou. O tomto probléme vzhľadom na jeho závažnosť, ale aj odlišnosť od otázok kvality vyrábanej produkcie bude plénum Slovenskej národnej rady rokovať na budúcom zasadnutí.
Požiadavka vyrábať dostatok výrobkov vysokej technickej úrovne, s vysokými úžitkovými a estetickými hodnotami, nie je požiadavkou novou. Je to zmysel a cieľ celej spoločenskej výroby, ktorý spočíva v stále dokonalejšom uspokojovaní potrieb členov socialistickej spoločnosti.
Výroba nekvalitných, technicky nedokonalých výrobkov znižuje nielen efektívnosť národného hospodárstva tým, že dochádza k stratám spoločenskej práce, ale vedie i k politicko-morálnym škodám. Naproti tomu vysoká akosť výrobkov, ustavičné hľadanie najprogresívnejších úžitkových vlastností vyrábanej produkcie, spoľahlivého a hospodárneho výkonu zariadení a strojov utvára trvalé možnosti rastu spoločenskej produktivity práce úsporami práce a materiálov, uvoľňuje zdroje pre trvalý rast výroby bez ďalších nákladov a lepšie uspokojuje potreby spoločnosti.
K tomu pristupujú zďaleka nie druhoradé otázky stáleho zvyšovania našej účasti na svetovom obchode. Vysoká úroveň priemyslu v našej republike za daných prírodných a ekonomických podmienok vyžaduje, aby sme pomerne veľkou časťou spoločenskej práce uhradzovali náklady na nákup surovín a materiálov, ktorých máme nedostatok, alebo ich vôbec postrádame a tiež výrobkov, ktoré sa u nás nevyrábajú. Nemalý podiel na dovoze tvoria potravinárske a poľnohospodárske produkty.
Našimi výrobkami prispievame k zvyšovaniu ekonomickej sily krajín socialistického tábora a pomáhame rozvoju nezávislých štátov v Afrike, Ázii, Južnej Amerike, od ktorých na druhej strane získavame nevyhnutné surovinové zdroje pre ďalší vzostup našej ekonomiky.
Aj keď sa v posledných rokoch dosiahli mnohé pozitívne výsledky, nemôžeme sa so súčasným stavom uspokojiť. Naším cieľom má byť nielen dosiahnuť svetovú úroveň výrobkov, ale tam, kde na to máme predpoklady, ju aj predstihnúť.
Na uskutočňovaní týchto cieľov sa rastúcou mierou podieľajú i pracujúci v podnikoch a závodoch na Slovensku. Pre rozvoj priemyslu na Slovensku v doterajšom období je charakteristická nielen rozsiahla výstavba, rekonštrukcia a rozšírenie mnohých závodov, ale aj výrazná orientácia na nové technicky náročné výrobné odbory, ktoré vyžadujú mnoho kvalifikovanej práce. Sú to napríklad farebná a prášková metalurgia, výroba dieselhydraulických lokomotív, úpravárenských liniek, chemických zariadení, prístrojovej techniky, televízorov, valivých ložísk, umelých hmôt a syntetických vlákien, niektorých výrobkov základnej chémie, agrochemikálií, gumárenských chemikálií, dusíkatých hnojív, antibiotík a celého radu ďalších výrobkov. Pri viacerých z nich zabezpečujú podniky na Slovensku buď celú, buď rozhodujúcu časť celoštátnej produkcie.
Viac ako deväť a pol násobný vzostup výroby od roku 1946 umožnil zapojiť do pracovného procesu len v priemysle doteraz 193 tisíc nových pracovníkov. Pritom prevažná časť týchto pracovníkov získala potrebnú kvalifikáciu a pracovné návyky alebo priamo vo výrobnom procese, zaškolením v závodných školách práce, alebo zaučením v príbuzných podnikoch na Slovensku a v českých krajoch.
O veľkej pracovnej zručnosti a tvorivom úsilí pracovníkov na Slovensku, ktorá často nahrádzala chýbajúcu skúsenosť a kvalifikáciu, svedčí nielen rýchly rozvoj výroby, ale tiež to, že naši ľudia i v oblastiach bez priemyselnej tradície dokázali v krátkom čase osvojiť si mnohé náročné výroby. Sú to napr. pracujúci závodu na výrobu ferrozliatín v Istebnom, hliníka v Žiari nad Hronom, syntetických vlákien v Humenom, televízorov v Nižnej na Orave, stavebných a cestných strojov v Detve, v krátkom čase vyrástol v Bardejove nový moderný obuvnícky závod s viac ako 2500 pracovníkmi, vo Svidníku odevný závod, v Stropkove a Snine strojárske závody. Takýchto príkladov sú na Slovensku desiatky.
Mnohé z výrobkov vyrábaných podnikmi na Slovensku už úspešne súťažia s výrobkami svetoznámych značiek a v rade prípadov dosahujú aj špičkovú svetovú úroveň. Možno tak hovoriť o valcovacích zariadeniach zo Strojárskych a metalurgických závodov v Dubnici, stavebných vežových žeriavov z Mostárne v Brezne, o prístrojoch a pomôckach liečebnej techniky z Presnej mechaniky v Starej Turej, tabuľových nožniciach na plech zo Strojární v Piesku, zváracích lisov VUS-250 z Bratislavských elektrotechnických závodov, o slade z Trnavy, o niektorých druhoch vín z Malokarpatskej a Nitrianskej oblasti, ale aj o ďalších výrobkoch.
No na druhej strane si nesmieme zakrývať skutočnosť, že celý rad výrobkov našich závodov nedosahuje úroveň zahraničných výrobkov. Niektoré nespĺňajú ani požiadavky československých štátnych noriem, sú predmetom vážnych reklamácií tuzemských i zahraničných odberateľov. Vo svojich dôsledkoch zapríčiňujú národohospodárske straty a nespokojnosť spotrebiteľov.
Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom májovom zasadnutí osobitne zdôraznil, že zvýšenie starostlivosti o vysokú kvalitu vyrábanej produkcie, o spoľahlivú funkciu výrobného zariadenia a zvyšovania technickej úrovne výrobkov stáva sa rozhodujúcou cestou zabezpečenia ďalšieho kvalitatívneho vzostupu celej našej ekonomiky. V tom sú značné možnosti úspory práce a materiálov i kapacitné rezervy pre ďalší rast výroby bez nárokov na investície a pre lepšie uspokojovanie potrieb národného hospodárstva.
Uvediem niektoré údaje o rozsahu týchto rezerv a zdrojov:
Vývoj nepodarkov má v priemyselných podnikoch na Slovensku stále stúpajúcu tendenciu. V roku 1960 dosahovali nepodarky z celkových nákladov na výrobu 0, 56 %, v minulom roku to už bolo 0, 6 % a za prvých 8 mesiacov t. r. už 0, 67 %. Výška nepodarkov sa pohybuje ročne okolo 180-190 mil. Kčs.
Najvyššie straty vykazujú podniky všeobecného strojárstva, ktoré mali do konca augusta 2, 04 % nepodarkov z celkových nákladov na výrobu. Len v preverovaných 22 strojárskych podnikoch a závodoch zapríčinili tieto nepodarky v minulom roku stratu kapacity v rozsahu 1, 64 mil. normohodín, čo zodpovedá celoročnej práci 1000 robotníkov.
Horšie je však to, že časť nekvalitnej produkcie i nepodarkov preniká do kooperujúcich podnikov, kde. reťazovité spôsobuje ďalšie nepodarky a tie sa často dostávajú k spotrebiteľovi aj na zahraničný trh. Svedčí o tom veľký a žiaľ rastúci počet reklamácií týchto odberateľov i našich občanov. O ich dosahu si môžeme urobiť aspoň približnú predstavu z nasledujúcich údajov:
Podniky Združenia obchodu s priemyselným tovarom pozastavili a reklamovali v uplynutom polroku výrobky najmä strojárskych a nábytkárskych podnikov v hodnote 109, 4 mil. Kčs. Podnik Presná mechanika v Starej Turej dostal za minulý rok 1343 reklamácií, za prvých 6 mesiacov t. r. už 919, Tesla Orava v uplynutom roku 1749 a do konca polroka už 1107. Rozsah garančných opráv televízorov za uvedené obdobie dosiahol takmer 14 mil. Kčs, čo je viac ako za celý minulý rok. Západoslovenský veľkoobchod potravinami reklamoval za I. polrok t. r. tovar v hodnote 4, 0 mil Kčs.
Za uznané reklamácie poskytli za prvých 6 mesiacov odberateľom zľavy textilné podniky v rozsahu 5, 6 mil. Kčs a odevné podniky 2, 9 mil. Kčs. Podniky vyrábajúce chemické vlákna zaplatili v uplynutom polroku na náhradách z dôvodu nižšej kvality 624 tis. Kčs.
Nedostatky v kvalite výrobkov zapríčiňujú národnému hospodárstvu vážne ekonomické, ale i politické ťažkosti na zahraničných trhoch, kde poškodzujú dobré meno celého československého priemyslu a neraz vedú i k strate zákazníkov. Tento stav je o to závažnejší, že takmer jednomesačná produkcia podnikov na Slovensku v tomto roku je určená pre export.
Na exportných úlohách sa najviac podieľajú podniky strojárske i podniky spotrebného priemyslu. Pritom viaceré podniky dodávajú na vývoz viacej ako tretinu svojej produkcie. Slovenské lodenice v Komárne vyvážajú 74 % svojej produkcie, Východoslovenské strojárne v Košiciach 49 %, Továreň obrábacích strojov v Trenčíne 57 %, sklárske podniky 37 %, Závody 29. augusta v Partizánskom 34, 5 % výroby atď..
Za tohto stavu nadobúda kvalita vyvážaných výrobkov mimoriadny význam pre každý exportujúci závod. Mnohé reklamácie zahraničných odberateľov ukazujú, že niektorí súdruhovia riaditelia túto skutočnosť plne nedoceňujú, hoci vývoz kvalitných výrobkov je najlepším propagátorom predností našej socialistickej výroby a konečne aj úrovne ich vlastnej práce.
Pozrime sa, o aké reklamácie zo strany zahraničných odberateľov ide.
Závod S. M. Kirova v Tlmačoch dodal pre elektráreň Luduš v Rumunsku kotly, ktoré mali až 30 % nekvalitných zvarov. Továreň na obrábacie stroje v Trenčíne odoslala do zahraničia sústruhy s konštrukčnými a výrobnými závadami. Pre tieto príčiny vrátil holandský zákazník 22 sústruhov, inde stornovali objednávky, hoci tieto výrobky vo výkonových parametroch predstihujú podobné stroje zahraničnej výroby. Nemalé reklamácie došli v tomto roku Závodom 29. augusta v Partizánskom na kvalitu koženej obuvi. Kovosmaltu Trnava došli z Nemeckej demokratic-, kej republiky reklamácie na práčky typu Perex v hodnote 10 mil. Kčs, pre nekvalitné elektromotory a povrchovú úpravu, na ktoré podnik poskytol 3 % bonifikáciu. Anglický odberateľ vrátil Polygrafickým závodom v Bratislave knihy a brožúry za 330 tis. Kčs pre nekvalitné lakovanie. Slovenské lodenice v Komárne poskytli odberateľovi zľavu 452 tis. Kčs za každú z dodaných 17 lodí, keď k výrobe použili neupokojenú oceľ. Podpolianske strojárne dostali 14 reklamácií na hydraulické otočné nakladače z Nemeckej demokratickej republiky, na ktoré uhradili 245 -tis. Kčs. Hydinárskym závodom vo Zvolene dal anglický odberateľ k dispozícii 10 ton sušených vajec v cene 550 tis. Kčs pre závady v kvalite a trvá na náhradnej dodávke.
Uviedol som len niektoré reklamácie z posledného obdobia, ktoré zbytočne sťažujú situáciu v zahraničnom obchode a ktorým bolo možné pri trochu väčšej starostlivosti predísť.
Veľké straty spôsobuje národnému hospodárstvu nekvalitná práca na úseku investičnej výstavby. Prejavuje sa najmä v, tom, že v nových a rekonštruovaných závodoch sa nedosahujú stanovené parametre jednotlivých zariadení a kapacity, s ktorými sa počítalo v projektoch. Charakterizujú to i výsledky z 12 preverovaných dôležitých závodov, uvedených do prevádzky v posledných rokoch. Úroveň produktivity práce v týchto závodoch dosahuje len 86, 3 % produktivity plánovanej v projektoch, ale vlastné náklady na 1 Kčs výroby sú oproti projektovaným nákladom vyššie o 16%. Investori počítali, že na každú korunu investícií získajú ročne 2, 06 Kčs produkcie, projektanti uvažovali už len o 1, 71 a skutočnosť bola 1, 23 Kčs. To znamená, že na týchto kapacitách sa ročne vyprodukuje o 400 mil. Kčs menej, ako sa predpokladalo v projektoch, takže na zabezpečenie pôvodne plánovaného objemu výroby treba vynaložiť ešte ďalších 200-300 mil. Kčs investícií.
Napríklad v Skrutkarni v Starej Ľubovni takmer jedna pätina strojov nedosahuje projektovanú výkonnosť a ostatné stroje majú vysokú poruchovosť. Ročná kapacita linky na drevotrieskové dosky v Liptovskom Hrádku je o štvrtinu nižšia, ako sa počítalo v projekte. Pritom sušiace zariadenie dosahuje len polovičný výkon a doba lisovania sa zvýšila z projektovaných 3, 5 min. na 5 min. Výrobné náklady na 1 m3 sú v dôsledku toho vyššie o 22 %.
Alebo sa pozrime na niektoré údaje o kvalite prác v stavebnej výrobe, kde veľký počet stavieb ma vážne kolaudačné závady. Napríklad podniky Krajského združenia v Banskej Bystrici zo 725 kolaudovaných objektov v minulom roku odovzdali 481 objektov, t. j. plných 66 % s kolaudačnými závadami. Náklady na ich odstránenie dosiahli 2, 1 mil. Kčs, pričom na penále zaplatili ďalších 2, 3 mil Kčs.
Podniky Krajského združenia v Košiciach z 1354 kolaudovaných objektov odovzdali so závadami až 76 % objektov. Náklady na ich odstránenie boli 2, 7 mil. Kčs a ďalších 3, 7 mil. Kčs podniky zaplatili za oneskorené odstránenie závad.
Veľký počet chýb je aj v školskej výstavbe. Na škole v Trebišove bolo zistených 325 kolaudačných chýb, v Bytči 280, v Matejovciach 248, v Spišskom Bystrom 326, v Poprade - Veľkej 233 atď. Len odstránenie závad na školách, postavených v rokoch 1960 a 1962 si vyžiada náklady vo výške 20 mil. Kčs. Je to suma, za ktorú by bolo možné vybudovať ďalšie školy pre viac ako 3500 žiakov.
Nekvalitne spravené betonárske práce zapríčiňujú v niektorých prípadoch dokonca i deštrukcie stavieb alebo ich častí, ako to bolo napríklad na stavbe závodu na chladničky v Zlatých Moravciach; betónovej rampy v Stupave, garáží a skladov v Sečovciach, jadrovej elektrárne, pri výstavbe Meriny v Trenčíne, obytných domov systémom liaty betón v Nitre, šatní pre ústredné mechanické dielne na Východoslovenských železiarňach a ďalších.
Ďalším príkladom je stavba obilného sila v Sládkovičove, ktoré Stavoindustria odovzdala do užívania v júli minulého roku. Po naplnení sila obilím prejavili sa na stavbe trhliny na vonkajších stenách obvodových buniek, vnikanie vody do suterénu sila a podstrešia. Sanácia sila si vyžiadala náklad asi 800 000 Kčs, odhliadnuc od toho, že silo celý rok nemohlo slúžiť svojmu cieľu.
Nízka kvalita stavebných prác ďalej spôsobuje, že značná časť prostriedkov určených na údržbu a opravy starších budov je odčerpávaná na predčasné opravy nových domov. Napríklad v obvode Domovej správy č. 2 v Nitre si vyžiadali v minulom roku opravy novostavieb 30 % prostriedkov určených na bežné opravy bytov, t. j. 463 tis. Kčs. V okrese Trenčín v rokoch 1960-1962 na opravu každého nového bytu odovzdaného v týchto rokoch do používania sa vynaložilo 550 Kčs, čo v úhrne predstavuje sumu 629 tis. Kčs. Taký stav bol zistený aj v ďalších preverovaných okresoch.
Uviedol som len niekoľko málo príkladov o rozsahu škôd a strát, ktoré nekvalitná práca zapríčiňuje. Pravda, to čo štatistika a účtovná evidencia podchycujú, ani zďaleka nezahrňuje skutočný rozsah národohospodárskych strát či už na kapacitách, produktivite práce, v spotrebe energie, dopravných nákladov, prostriedkov na opravy a nákladnú údržbu.
A to už nehovorím o škodách, ktoré si sami navzájom ako občan občanovi spôsobuje nekvalitným výrobkom, nekvalitným bytom, či nekvalitnou opravou. To sa nedá peniazmi vyčísliť, ale verte, súdruhovia, že sú to veľké škody nielen ekonomické, ale
A preto nikomu z nás nemôže byť jedno, ako pod naším vedením pracujú robotníci a technici, aké výrobky odovzdávame spoločnosti, aké vyvážame a, čo si kupujú naši spoluobčania.
V ďalšej časti mi dovoľte v krátkosti ukázať na súčasnú technickú úroveň a kvalitu aspoň niektorých významnejších výrobkov, ktoré na Slovensku vyrábame, porovnať ich s rovnakou výrobou v rámci Československej socialistickej republiky, prípadne so zahraničnými výrobkami.
Už na začiatku som uviedol, že s viacerými výrobkami strojárskej produkcie úspešne konkurujeme i zahraničným výrobkom.
Sú to predovšetkým:
Stavebné vežové žeriavy MB 40 a MB 80 z Mostárne v Brezne. Ich výkonové a váhové parametre znesú porovnanie s najlepšími súčasnými zahraničnými výrobkami. Západonemecký Liebher váži 22, 9 ton, poľský ŽB-45 22, 5 ton a náš MB 40 len 15, 6 ton. Príkon na 1 tonu vo vzťahu k výške háka činí pri západonemeckom výrobku 1, 06 kW, poľskom 0, 92 kW a pri našom 0, 93 kW.
Valcovacie zariadenia a úpravarské linky, ktoré sa vyrábajú v Strojárskych a metalurgických závodoch v Dubnici, dosahujú a v niektorých parametroch i predstihujú úroveň zahraničných výrobkov. Napríklad kalibrovacia linka západonemeckej firmy Schumag a anglickej Norton majú maximálnu rýchlosť ťahania 95m/min. a pevnosť materiálu maximálne 70 kg/mm2, naša linka dosahuje rýchlosť až 120 m/min, a pevnosť materiálu 95 kg/mm2. Pritom pri našom výrobku sú všetky operácie v linke, prípadne kontinuálne a automatizované, kým pri zahraničných sú mimo linky, prerušované a zavádzanie materiálu je ručné. V dôsledku toho vyžaduje naša linka zhruba o 30 % menej obsluhy ako linky známych svetových výrobcov.
Aj dieselhydraulické lokomotívy vyrábané Turčianskymi strojárňami v Martine, sa svojimi technickými parametrami približujú a v niektorých aj predstihujú svetovú úroveň. Napríklad lokomotíva T 444. 1 pri rovnakej váhe a tlaku na nápravu dosahuje v porovnaní so západonemeckou vyšší výkon o 8, 5 %. Vysokú technickú úroveň však znižujú niektoré výrobné chyby zapríčinené nielen nekvalitnými dodávkami, ale hlavne nedostatočnou kvalitou vlastných odliatkov. Pri každej vyrobenej lokomotíve sa vyskytuje niekoľko reklamácií na netesnosť motorov, poruchy regulátora, chybné bloky a ďalšie výrobné chyby.
Lode vyrábané v Slovenských lodeniciach majú vysokú technickú úroveň najmä v riešení automatizácie centrálneho ovládania. Motorová nákladná loď typu MNL 2000 dosahuje preto v porovnaní so zahraničnými výrobkami tejto kategórie nižšie náklady plavebnej prevádzky o cca 10 % pri súčasnom zvýšení produktivity práce o 45 %. Podobné progresívne riešenie v riadení má aj prototypová chladiarenská loď, ktorá má okrem toho aj unikátne riešené ovládanie chladiacich prístrojov, ktoré sú úplne automatizované s možnosťou nezávislej regulácie teploty v jednotlivých komorách. Aj týmto výrobkom technickú úroveň znižujú niektoré nekvalitné subdodávky najmä elektromotory s hliníkovým vinutím, naftové motory vysokotlakového klimatizačného zariadenia, izolačné materiály a konštrukčná oceľ vyššej pevnosti.
Svetový priemer dosahujú aj parné kotly zo Závodu S. M. Kirova v Tlmačoch vo výkonových parametroch do 330 t pary a tepelnej účinnosti 85-88 %, a to hlavne kotly na menej hodnotné druhy uhlia. Zaostávajú však vo váhových ukazovateľoch, kde sa na 1 tonu pary výkonu spotrebuje 5-10 ton ocele, kým svetový priemer je 5-7 ton. Aj tu sú však značné nedostatky v kvalite samotnej výroby, zvlášť vo zváracích prácach ako som už o tom hovoril.
Sústruhy SV 18 R a SN 40 z Továrne obrábacích strojov v Trenčíne sa výkonovými parametrami vyrovnávajú najlepším svetovým výrobkom a v počte stupňov obrátok, rozsahu obrátok a posuvov, v možnostiach rezania závitov ich aj predstihujú. Švajčiarsky výrobok firmy Schnebli pri 12 stupňoch vretena a točnej dĺžke 1000 mm má rozsah obrátok 40/1060 za minútu, kým náš sústruh rady SN 40 pri rovnakom počte stupňov má točnú dĺžku až 2000 mm a rozsah obrátok dosahuje 45/2000 za minútu.
Zaostávajú však vo váhových parametroch a celkovým vzhľadom. Náš výrobok váži 1500-1750 kg, švajčiarsky 1170 kg. Popri konštrukčných chybách vyskytujú sa na sústruhoch rady SN 40 aj nedostatky v kvalite vlastnej výroby, ako som už na začiatku
o tom hovoril v súvislosti s reklamáciami zahraničných odberateľov.
Svetovému štandartu zodpovedajú viaceré druhy výrobkov liečebnej mechaniky. Špeciálne striekačky, prístroje na umelý krvný obeh, vodoliečebné a svetloliečebné prístroje, bronchoskopické prístroje, narkózne prístroje nových typov, univerzálne operačné stoly a defibrilátory sú skutočne na svetovej úrovni. No aj tu v kvalite výrobkov dochádza k výkyvom, o čom svedčia i viaceré reklamácie na praskanie sklenených valcov injekčných striekačiek 20 ml, ako aj na nekvalitné horáky horských sĺnk Premalux.
Naproti tomu je však celý rad strojárskych výrobkov, pri ktorých zaostávame tak ich technickou úrovňou, ako aj kvalitou za zahraničnými výrobkami.
Sú to napríklad striekacie lisy z Vihorlatu Snina, ktoré zaostávajú najmä v spotrebe elektrickej energie, vo váhe, ale i v kvalite samotnej výroby. Výrazne sa to prejavuje pri lise CLO 1000/85 v porovnaní s talianskym strojom, ktorého váha je o 30 % a príkon až o 40 % nižší ako nášho výrobku. Pomer váhy stroja na 1 tonu uzavieracej sily je pri našom 50 kg, kým pri talianskom 35 kg. V príkone je rozdiel ešte výraznejší. Na 1 tonu uzavieracej sily spotrebuje náš o 59 % viac elektrickej energie.
Valivé ložiská zo závodu Presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste sú v porovnaní so zahraničnými výrobkami hlučnejšie a majú menšiu životnosť. Odchyľujú sa aj od štátnych noriem, a to hlavne v drsnosti obežných dráh, axiálnej výchylke a trvanlivosti.
Prevodové skrine z Východoslovenských strojární Košice sú