vy, t. j. stavy úmerné úživnosti poľovných revírov o asi 20 %, hovorím tu aj veľmi sebakriticky za poľovnícku obec.
Aby sa odstránili, alebo aspoň podstatne znížili škody spôsobené poľovnou úžitkovou zverou na lesných a poľnohospodárskych kultúrach, treba predovšetkým udržiavať len únosné normované stavy.
Súdružky a súdruhovia, musíme teda kultúrno-hospodársku úpravu lesov, ktoré u nás ako nemorského štátu tvoria základ prírody, značne povzniesť. Hoci prírodná základňa lesov bude tvoriť na Slovensku 46 %, lesnícky výskum tvorí iba 2 % z celkovej vedecko-výskumnej základne, z celkového poľnohospodárskeho výskumu tvorí iba 8 %, pričom ide o výskum rezortný, aplikovaný, teda nie základný. V Banskej Štiavnici sme mali prvú banícku a lesnícku vysokú školu v Európe, preto zaostávanie výskumu neslúži dobrému menu našej lesníckej vedy, to si povedzme otvorene. Myslím si, že by bolo správne, aby akadémia vied si vybudovala čím skorej lesnícky výskum. Treba zároveň dobudovať aj inštitúcie, ktoré majú za úlohu starať sa o ochranu prírody. V Demänovej na 3000 ha priestoru nie je ani jeden pracovník, kým údajne, ako som sa dopočul, v akomsi parku pri Lučenci sú 12.
Ako sa budeme starať o lesy, o ich krásu, o zver, tak budú hodnotiť našu prácu budúce pokolenia. Učme prijímať krásu, ktorú často deformujú naši súčasní umelci, čoho dôkazom je aj značná časť exponátov na výstave mladých výtvarníkov v Bratislave, vyučených u profesorov a usmerňovaných umeleckou kritikou, platenou našou socialistickou spoločnosťou, učme prijímať našu mládež aj krásy z prírody. Súdruh C h u d í k sa nebál dať za vzor ochranu prírody v SSSR, i keď to často dnes mnohí menujú dogmatizmom, keď ide o preberanie sovietskych skúseností. Bude dobre, ak naši lesníci-odborníci sa budú viac učiť od svojich sovietskych kolegov, než sa učia naši pracovníci kultúrneho frontu od svojich spolubojovníkov pera, štetca a leninskej myšlienky. Vladimír Iljič Lenin prejavoval neobyčajnú starostlivosť o ochranu prírody, ba trval aj na trestných opatreniach proti rušiteľom prírodných krás, o čom iste vie aj náš novopečený, ešte horúci povereník súdruh Colotka. Dnes, keď sa u nás neraz berie meno Leninovo nadarmo ako štít na neleninské, ba i meštiacke názory.
Súdružky a súdruhovia, dovoľte, aby som meno Vladimíra Iljiča oprávnene použil na náš starostlivý vzťah k lesom: Starajme sa leninsky o našu prírodu. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby naše lesy boli stálym žriedlom bohatstva i radosti. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem súdruhovi K r n o v i za prejav.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
v prestávke sa do rozpravy prihlásil súdruh rektor Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene inž. Elígius Hromada, ďalej námestník ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva súdruh Bohumil Pospíšil a súdruhovia poslanci Jozef R o n d í k a Martin H r a š k o.
Prosím súdruha inž. Hromadu, aby sa ujal slova. Doc. inž. Hromada:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!
Pracovníci všetkých organizácií lesného hospodárstva na Slovensku iste vítajú dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady. Prerokúvanie úloh rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku dotýka sa, pochopiteľne, veľmi úzko aj našej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Je to preto, lebo od problémov rozvoja lesného hospodárstva nie je možné oddeľovať ani výchovu kádrov na vysokej škole, ani vedeckú a výskumnú činnosť, na ktorej sa plne katedry našej vysokej školy podieľajú.
Iste uvedenými okolnosťami je motivované aj porozumenie a súhlas poslancov Slovenskej národnej rady pre moje vystúpenie v diskusii.
V správe povereníka SNR pre pôdohospodárstvo bola komplexne zhodnotená situácia v lesnom hospodárstve na Slovensku a na podklade tohto hodnotenia i rozvedené úlohy, ktoré je potrebné v súčasnej dobe i perspektívne na Slovensku zaisťovať.
V našich súčasných podmienkach, charakterizovaných vysokou úrovňou výrobných síl a rýchlym tempom ich rozvoja, veľmi výrazne vystupuje do popredia naliehavá úloha zintenzívňovania lesného hospodárstva. Je to tak preto, že naše lesné hospodárstvo je odvetvím s relatívne veľmi priaznivou bázou pre výrobu dôležitej domácej suroviny - dreva. Zvlášť je to tak na Slovensku, kde zabezpečenosť v drevnej produkcii na jedného obyvateľa vyzerá asi tak, že je vyššia ako celoštátny a európsky priemer. U nás pripadá na jedného obyvateľa 0, 45 ha lesnej pôdy a približne 1, 25 plm ťažby. Úlohu zintenzívňovania lesného hospodárstva na Slovensku je potrebné vidieť v nerozlučnej spojitosti s rozvojom celého československého lesného hospodárstva, na úlohách a objeme ktorého sa lesné hospodárstvo na Slovensku podieľa vyše 40 %, pričom tento podiel bude postupným zalesňovaním delimitovaných pôd ustavične do roku 1980 vzrastať.
Ak hovoríme o zintenzívňovaní lesného hospodárstva, sledujeme tým cieľ - všestranne a komplexne zvyšovať produktívnosť lesov v záujme účinného a stále účinnejšieho podieľania sa lesného hospodárstva v procese rozšírenej socialistickej reprodukcie.
Intenzifikácia nášho lesného hospodárstva, a to najmä na Slovensku, nevyhnutne predpokladá i vynakladanie vyšších materiálových a finančných prostriedkov, ako to bolo doteraz. Súviselo to, domnievame sa, tak v lesnom hospodárstve, ako aj v drevospracujúcom priemysle, s nedostatočným pochopením takej významnej surovinovej bázy, akú predstavuje drevo, že rozvoj týchto odvetví nášho národného hospodárstva zaostával za ostatnými odvetviami. Možno to ilustrovať aj na niekoľkých údajoch o vzraste základných fondov. Tak napríklad za roky 1955 - 1960 vzrástli základné fondy v národnom hospodárstve ČSSR o 28 %, pričom výrobné základné fondy o 38 %. Na Slovensku vzrástli za to isté obdobie základné fondy celkom o 44 % a z toho výrobné základné fondy o 61 %. V lesnom hospodárstve na Slovensku však sa zvýšila hodnota základných fondov v roku 1960 oproti roku 1955 iba o 8 %, pričom obdobné, ba ešte nižšie bolo tempo rozvoja základných fondov v lesnom hospodárstve celej ČSSR.
O týchto otázkach, vážené súdružky a súdruhovia, pokladám za potrebné hovoriť preto, aby plne vynikli úlohy, o ktorých vo svojej správe hovoril aj súdruh povereník, pretože zvýšenie úrovne nášho československého lesného hospodárstva vyžaduje riešiť najmä problémy rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku. O aký rozsah úloh ide, možno posúdiť z ukazovateľov vybavenosti lesného hospodárstva základnými fondami a pracovníkmi, prípadne z celého radu ďalších ukazovateľov. Tak napríklad v roku 1961 pripadalo v ČSSR na 1 ha lesnej pôdy za 2295 Kčs výrobných základných fondov, kým na Slovensku 1315 Kčs. Podiel výrobných aj nevýrobných základných fondov na 1 ha lesnej pôdy činil v roku 1961 v celej ČSSR 2445 Kčs, na Slovensku 1385 Kčs. K podobným ukazovateľom dôjdeme pri sledovaní vybavenosti lesného hospodárstva podielom hodnoty základných fondov na 1 pracovníka, prípadne na jedného robotníka, t. j. vybavenie tým, čím vládnu. V lesnom hospodárstve ČSSR disponuje jeden robotník základnými fondami v hodnote 97 000 Kčs, na Slovensku 58 000 Kčs.
Závažné rozdiely vo vybavenosti základnými fondami, vzniklé vplyvom rozdielneho ekonomického vývoja v období kapitalizmu, sú hlavne pri budovách a stavbách, osobitne lesných ciest, kým pri strojoch a dopravných prostriedkoch sa vybavenosť hodnotove vyrovnáva, no stupeň výkonového využitia týchto prostriedkov je pochopiteľne nižší a vyplýva najmä z nepriaznivejších podmienok, daných hustotou a stavom dopravnej siete v lesnom hospodárstve na Slovensku. Preto vrelo vítame zvýšenie prostriedkov na výstavbu cestnej siete, daných mimoriadne v tomto roku a očakávame, že aj v budúcich rokoch.
Problémy rozvoja základných fondov v lesnom hospodárstve na Slovensku vyžadujú seriózne riešenie, pričom východiskom môžu byť rozsiahle analýzy, spracované Slovenskou plánovacou komisiou v súvislosti s vypracovaním koncepcie plánu do roku 1980 i poslednej koncepcie do roku 1970. Netreba myslím podrobnejšie hovoriť o tom, že vybavenosť základnými fondami úzko súvisí nielen so zhospodárnením ťažobnej činnosti, ale aj so zvýšením úrovne samého pestovania lesov a konečne i so zlepšením sociálnych podmienok pracujúcich, keď máme na mysli dopravu na pracoviská, ako o tom súdruhovia poslanci diskutovali.
V tejto súvislosti so zintenzívňovaním československého lesného hospodárstva súvisí aj úroveň bezprostredného riadenia výroby na nižších, ale aj vyšších organizačných stupňoch. Okrem kvalifikácie pracovníkov závisí táto úroveň aj od rozsahu úloh a možností ich odborného zvládnutia. V tomto smere pôjde ďalej o plnenie úloh znižovania výmer lesných závodov, polesí a lesníckych úsekov, pričom treba organizačné usporiadanie polesí a lesníckych úsekov v závodoch riešiť na základe analýzy výrobných úloh v daných podmienkach.
Pre zvýšenie úrovne výroby utvárame priaznivé podmienky zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov všetkých kategórií. Osobitne prudký rast zaznamenáva v poslednom období výchova stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, a to tak vo forme denného štúdia, ako aj vo forme štúdia popri zamestnaní.
Na našej vysokej škole študuje dnes na Lesníckej fakulte 3 razy viac poslucháčov ako v školskom roku 1952/1953, teda pred desiatimi rokmi, a úlohy v tomto smere ďalej narastajú. Rastú úlohy vo výchove najmä formou štúdia popri zamestnaní. Organizujeme zvyšovanie kvalifikácie niektorých pracovníkov formou štúdia vybraných predmetov. Začali sme v letnom semestri tohto školského roku postgraduálny štúdium zo špecializácie lesnícke stavby a zo špecializácie lesnícka ekonomika. Pripravujeme ďalšie špecializované druhy postgraduálneho štúdia i všeobecné postgraduálne štúdium. Zvyšuje sa i počet pracovníkov z praxe, ktorí formou vedeckej externej ašpirantúry pripravujú sa na obhájenie vedeckej hodnosti kandidátov vied. Rozrastá sa čo do množstva, aj keď nie dosť úmerne úlohám, i čo do vedecko-pedagogickej úrovne kolektív učiteľov. Na našej škole dnes učí 23 profesorov a docentov, 13 kandidátov vied. Možno teda povedať, že sme vytvorili už dosť dobré podmienky pre ustavičné zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov všetkých kategórií, že máme celú sústavu vzdelávania kolektívu pracujúcich v lesnom hospodárstve.
Túto sústavu výchovy, podľa nášho názoru a skúseností, narúšajú niektoré opatrenia, urobené v poslednom čase Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Je to v prvom rade ustálenie tzv. skúšok pre odborných lesných hospodárov v zmysle vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva číslo 17 z 9. februára 1961, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k lesnému zákonu č. 166/1960. Podľa tejto vyhlášky je odborným lesným hospodárom ten, kto preukáže spôsobilosť skúškou pre odborných lesných hospodárov (článok 40 tejto vyhlášky). Podľa článku 46 môže túto skúšku nahrádzať aj skúška, vykonaná podľa nariadení 30/1903 a 116/1907 ríšskeho zákona. Na túto skúšku pre odborných lesných hospodárov, či už ide o absolventov vysokoškolského alebo stredoškolského štúdia, prípadne aj kandidátov vied, napojilo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva aj systém hmotnej zainteresovanosti, t. j. stanovilo ju ako jednu z podmienok pre zatriedenie v rozpätí tarifnej triedy pri určitých technických funkciách v organizáciách lesného hospodárstva.
Myslíme si, vážené súdružky a súdruhovia, že odporuje zásadám našej sústavy vzdelania i na úseku lesného hospodárstva statický charakter tohto opatrenia (jednorázovosť, platnosť skúšok z Rakúsko-Uhorska alebo býv. ČSR) a že to našu pokrokovú sústavu výchovy narúša. Prejavujú sa nám celkom vážne tendencie prerušovania alebo opúšťania štúdia vo formách popri zamestnaní, pretože je pochopiteľne pre poslucháčov výhodnejšie urobiť si vyžadovanú skúšku pre odborných lesných hospodárov a splniť tak podmienku pre zvýšenie platu, ako nadobudnúť vysokoškolskú kvalifikáciu. Komplikácie obdobného charakteru sa nám - ale ako mi je známe aj na školách v Brne - začínajú prejavovať pri postgraduálnom štúdiu, za ktorého sa majú lesní inžinieri oboznámiť s najnovšími poznatkami vedy a techniky, pretože ani postgraduálne štúdium, ani vedecká hodnosť kandidáta vied nemá podľa znenia vyhlášky takú váhu ako skúška pre odborných lesných hospodárov, aj keď bola urobená - ako som už spomenul - za bývalej ČSR, dávno v minulosti.
Každý sa iste môže spýtať, prečo sa školy nevyjadrili k zavádzaniu skúšok pre odborných lesných hospodárov v čase, keď sa vyhláška pripravovala? Preto, lebo sa našej školy na názory vtedy nikto nepýtal z ministerstva, alebo sa názory - pretože v Brne sa to prerokúvalo na vedeckej rade - nebrali do úvahy. Myslíme tak, že v čase, keď sa skúšky pre lesných hospodárov zrodili ešte za Rakúsko-Uhorska - malo to svoje opodstatnenie. Vtedy išlo o to, aby českí, prípadne i slovenskí lesníci nadobudli na základe absolvovania strednej školy a tejto skúšky určitú rovnoprávnosť s absolventami viedenskej vysokej školy (bodenkultúrky). Išlo teda o pokrokovosť i z národnostného hľadiska v tejto dobe. Myslíme však, že v našej sústave výchovy kádrov pre lesné hospodárstvo, pri rozvíjaní špecializácie v samých riadiacich funkciách, pri požiadavke, aby v krátkej budúcnosti riadili rozvoj nášho lesného hospodárstva pracovníci s vedeckou kvalifikáciou kandidáti vied, doktori vied -, nemá uvedené opatrenie Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva svoje opodstatnenie. Konečne o tom výslovne nehovorí ani lesný zákon. Ten iba zdôrazňuje, že lesné hospodárske celky majú spravovať len odborní lesní hospodári (§ 54), ktorých "kvalifikáciu a spôsob ich ustanovenia v rámci plánovaného počtu pracovníkov určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi". Do roku 1980 60 % všetkých vedúcich polesí bude mať vysokoškolskú kvalifikáciu a tak isto počítame s tým, že lesníci budú mať úplnú stredoškolskú kvalifikáciu. Pretože v tomto smere sa úplne menia i podmienky, navrhujeme v súlade s našou sústavou výchovy preverenie týchto opatrení, ktoré pokladáme v tomto znení za neopodstatnené v našich súčasných podmienkach, aby ony neboli brzdou rozvoja výchovy kvalifikovaných kádrov.
Myslíme si, že aj v inom smere by sa mala prejaviť účinnejšia spolupráca rezortu s vysokými školami a organizáciami, zaoberajúcimi sa vedeckou prácou. Tak je to u nás napríklad už s dlhodobým problémom rozšírenia a tak vytvorenia predpokladu na vybudovanie vzorového školského lesného závodu. Rokovanie nemá konca, hoci ide o okolo 2300 ha lesa a konečne ich vyčlenenie je v súlade s lesným zákonom o tvorení lesných hospodárskych celkov.
Tak je tomu aj v iných otázkach riešenia organizácie lesného hospodárstva, o ktorých otázkach sa v poslednom čase hovorilo a k riešeniu ktorých nebol prizvaný širší kolektív odborníkov, včítane odborníkov z vysokých škôl.
Súdruh povereník sa vo svojej správe obrátil na všetky lesnícke školy, aby zvýšili svoje úsilie vo výchove kvalifikovaných pracovníkov.
Chcel by som uistiť Slovenskú národnú radu, že naša Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene bude aj naďalej a rýchlejšie zvyšovať úsilie v tomto smere. To však vyžaduje zvyšovať najmä úlohy v štúdiu pracujúcich. A tu sa musí účinnejšie ako doteraz prejaviť aj pomoc a podpora organizácií lesného hospodárstva na Slovensku. Tá bola doteraz a je dosť účinná, chceme však, aby sa stala účinnejšou. O niektorých problémoch v tejto súvislosti som už hovoril. Ide však aj o pomoc podnikov diaľkovo študujúcim, najmä v príprave pred vstupom na vysokú školu v základných teoretických predmetoch.
Kolektív našej vysokej školy chce všetky svoje sily dať do rozvoja výchovy a vedy pre rozkvet nášho socialistického lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem rektorovi Vysokej školy lesníckej a drevárskej súdruhovi inž. Elígiovi Hromadovi za prejav.
Teraz dávam slovo poslancovi Jozefovi Rondíkovi. Poslanec Rondík:
Vážená Slovenská národná rada. súdružky a súdruhovia poslanci!
Podľa uznesenia XII. sjazdu KSČ "Zvýšiť starostlivosť o lesy" základnou podmienkou je zaistiť pre poľnohospodárstvo cez celý rok stálu a rovnomernú vlahu. Regulovať túto vlahu môže jedine les. Je preto nevyhnutné, aby všetko obyvateľstvo nevidelo v lese len zásobáreň dreva, ale aby pochopilo i účinky vodohospodárske, zdravotné a hygienické. Aby som bližšie poznal prevádzkové problémy lesného hospodárstva, navštívil som polesie v Hontianskych Nemciach.
Na výrobnej porade technický personál spolu s robotníkmi operatívne zaisťovali splnenie plánu za prvý polrok. Polesie hospodári na výmere 2500 ha a má tri lesnícke úseky. Ročný plán ťažby je 2800 plm, a to samé prebierky, tenká hmota - dub, cer, hrab. Ťažba sa robí bez akejkoľvek mechanizácie. Majú dvoch stálych pracovníkov v ťažbe, väčšia časť sa robí za pomoci brigádnikov, či už z JRD, alebo železničiarov.
Jarné zalesňovanie vykonali na ploche 50 ha, z toho na delimitovaných pôdach 47 ha. Celoročná úloha je 61 ha. Polesie má aj ďalšie práce, ako prerezávky, škôlky, pridružená drevárska výroba, včelia farma atď. Práce mnoho, pracovné podmienky veľmi zlé. Do lesa niet ciest, zamestnanci nemajú byty. Dvaja dochádzajú až 26 km do zamestnania denne.
Lesní robotníci tiež nemajú pracovné podmienky dobré. Dochádzajú do lesa 7 - 9 km. Ako som už spomenul, sú bez mechanizácie. Zárobkové možnosti sú ovplyvnené počasím. Veľmi často sa stáva, že robotníci prídu do práce, pre zlé počasie, ako dážď, nemôžu v nej pokračovať, a zárobok je plánovaný za vykonanú prácu. Dnes každý hľadá prácu s menšou fyzickou námahou. Ľudia do lesa nechcú ísť pracovať, a to hlavne pre namáhavé práce, pre sezónne práce a pre nedostatočnú starostlivosť. Zvlášť lesné robotníčky poukazovali na skutočnosť, že obchodníčka pracujúca v predajni dostane pracovný plášť, avšak ženy, ktoré pracujú v prerezávkach, predierajú sa húštinami, ničia si svoj odev, a nedostanú od zamestnávateľa žiaden pracovný odev.
Polesie sa snaží sezónnosť likvidovať v pridruženej drevárskej výrobe tým, že zamestnáva cez zimné obdobie ženy, ktoré tu vyrábajú debničky na zeleninu, ovocie, vajcia atď. Predpokladá to dostatočné výrobné prostredie a miesto. Ženy v tomto odvetví pília na pásových pílach. Pridružená drevárska výroba na polesí sa veľmi osvedčila. Spracúva sa tu drevo, priemyselná guľatina, palivo a vyrábajú sa hodnotné sortimenty, ako dlažobné kocky, vínne koly a rôzne preklady. Snaha vylúčiť sezónnosť pri lesnom hospodárstve tu je. Treba len, aby miestne národné výbory podporovali túto snahu a nevydávali súhlas k pracovným zmluvám do miest, hlavne z tých obcí, kde ľudia majú možnosť pracovať aj doma. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Rondíkovi. Dávam slovo poslancovi Martinovi Hraškovi.
Poslanec Hraško:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Keď prechádzame našimi lesmi a pozeráme sa otvorenými očami okolo seba, musíme zbadať veľké rozdiely v hospodárení medzi štátnymi lesmi a tzv. malolesmi, ktoré užívajú súkromne hospodáriaci roľníci a jednotné roľnícke družstvá. V štátnych lesoch sa rozsiahlym zalesňovaním znižuje výmera holín a pestovaním lesných porastov sa zlepšuje ich stav. V neštátnych lesoch naproti tomu holín akosi neubúda, stav porastov sa nezlepšuje, ich značná časť sa vypása dobytkom a poškodzuje.
V čom je hlavná príčina tejto neutešenej situácie? Neštátne lesy sú v zanedbanom stave a vyžadujú veľké zalesňovacie a pestebné práce. Vykonávanie týchto prác je nákladné a vo väčšine prípadov náklady sú väčšie ako príjmy z lesa. Úžitkové drevo z týchto lesov podlieha výkupu, čo spôsobuje, že obhospodarovatelia malolesov nie sú finančne ani hmotne zainteresovaní na zlepšovaní ich stavu a plnení plánovaných úloh.
Povinnosť odpredávať úžitkové drevo zapríčiňuje, že užívatelia malolesov majú väčší záujem na výrobe palivového dreva. Preto na palivové drevo spracúvajú často aj cenné časti kmeňov, ktoré by sa mali použiť na priemyselné spracovanie. Keď vyťažia dostatok palivového dreva a uspokoja svoju potrebu, potom odmietajú často vykonať ťažbu dreva v plánovanom rozsahu. V snahe získať aj úžitkové drevo, vykonávajú však často nepovolené ťažby dreva, pričom zásahy vykonávajú neodborne a poškodzujú lesné porasty.
V lesoch združených do jednotných roľníckych družstiev nie je situácia omnoho lepšia. Zvlášť tie družstvá, ktoré zaostávajú aj v poľnohospodárskej činnosti - a sú to hlavne družstvá podhorských oblastí-dopúšťajú sa prechmatov proti požiadavkám správneho hospodárenia. Stáva sa aj, že slabo hospodáriace družstvo chce budovať hospodárske dvory, kraviny a iné budovy z úžitkového dreva, ktoré neoprávnene vyťaží z lesa, ktorý užíva.
Mnohé jednotné roľnícke družstvá zistili, že nie je účelné ďalej sa zaťažovať stratovými lesnými hospodárstvami a rozhodli sa svoje lesy dobrovoľne odovzdať do užívania štátnym lesom. V roku 1962 v Stredoslovenskom kraji vyše 20 JRD odovzdalo štátnym lesom 1665 hektárov družstevných lesov. Ide o JRD Chvaľová, Klenovec, Polom, Ľubietová, Pohorelá, Poniky a ďalšie. Tieto družstvá už pri zostavovaní celoročných výrobno-finančných plánov sa presvedčili, že výdavky na obhospodarovanie ich lesov sú značným zaťažením družstva a znamenajú znižovanie pracovnej jednotky, a teda aj príjmov družstevníkov.
Súkromní užívatelia svoje nerentabilné lesy však oveľa ťažšie odovzdávajú štátnym lesom, lebo pri nepovolených ťažbách dreva tento priestupok sa im posudzuje omnoho miernejšie ako v cudzom lese. V snahe znížiť si náklady na lesné hospodárstvo nevykonávajú zalesňovacie a pestebné práce a odmietajú platiť príspevky za odbornú správu lesov. Lesy, v ktorých nie je zabezpečené riadne hospodárenie, môžu okresné národné výbory odovzdať do trvalého obhospodarovania štátnym lesom. Pre rozsiahlu administratívu a nedostatočný počet pracovníkov štátnej starostlivosti o lesy na ONV sa však táto možnosť využíva veľmi nedostatočne a v prevažnej miere takéto lesy ostávajú aj naďalej v užívaní súkromníkov.
Takéto nežiadúce hospodárenie v malolesoch je dlhodobého rázu. Už v druhej päťročnici - keď ešte medzi ne patrili aj bývalé urbárske lesy - plánované úlohy sa v nich plnili nedostatočne. Napríklad zalesňovanie pohybovalo sa v Stredoslovenskom kraji každoročne len okolo 85 %. Po odovzdaní bývalých urbárskych lesov do užívania štátnym lesom sa však plnenie úloh v neštátnych lesoch ešte zhoršilo. V roku 1960 sa zalesnenie v družstevných a súkromných lesoch Stredoslovenského kraja uskutočnilo len na 47 %, v roku 1961 na 43 % a v roku 1962 už len na 25 %.
V okrese Lučenec, kde je aj môj volebný obvod, sú výsledky v plnení plánovaných úloh rovnako nepriaznivé ako aj inde. V roku 1960 sa tu plán zalesňovania v neštátnych lesoch splnil na 92 %, v roku 1961 na 81 %, ale v roku 1962 už len na 53 %. Podobná situácia je aj v ošetrovaní lesných kultúr. Klesá tiež vykonávanie prerezávok a prebierok, ktoré v roku 1962 boli splnené len na 77 %.
Výmera neštátnych lesov nie je malá. V Stredoslovenskom kraji máme ich 138 000 ha, t. j. 16 % z celkovej rozlohy lesov v kraji. Uskutočňovaním delimitácie pôdneho fondu ich výmera sa ešte zvýši. Veď len v Stredoslovenskom kraji má sa podľa generálneho plánu zhruba do roku 1980 zalesniť asi 130 000 ha nelesných plôch. S ich zalesňovaním sa už započalo v roku 1960 a doteraz dosiahnuté výsledky sú sľubné. Chcem však upozorniť, že nedostatočná starostlivosť okresných národných výborov a slabá spolupráca s lesnými závodmi spôsobujú často chyby pri vyčleňovaní plôch na zalesnenie. Napríklad pri ONV v Lučenci sú utvorené tri preverovacie komisie, ktoré na tvári miesta zisťujú a ustanovujú, či sa pri vyčleňovaní plôch na zalesnenie postupovalo správne. Zistili, že pri výbere plôch sa nepostupovalo vždy dosť zodpovedne a tak sa stalo, že na zalesnenie sa vyčlenili poľnohospodárske pozemky lepšej bonity a nekvalitné pozemky ostali nezalesnené. Štátne lesy sa pred zalesnením nelesných plôch vždy neporadili s ONV a JRD. V dôsledku toho sa zalesnili aj také plochy, ktoré nemali byť zalesnené a navrhujú sa odlesniť. Stalo sa tak v katastrálnom území obce Málinec, kde sa zalesnila polhektárová plocha, ktorú JRD nevyhnutne potrebuje pre napájanie dobytka. Podobne v katastrálnom území obce Dobročská Lehota boli vydelimitované na zalesnenie plochy, ktoré sú obhospodarované ako role. Pri previerke bolo rozhodnuté ponechať ich aj naďalej pre účely poľnohospodárskej výroby. Aby sa v budúcnosti predišlo podobným chybám, dávam na uváženie zriadiť pri každom ONV stálu delimitačnú komisiu. Aby tieto komisie mohli pracovať skutočne zodpovedne, ich členom mal by byť agronóm. Vážené súdružky a súdruhovia!
Lesy sú naším národným bohatstvom a ich zveľaďovanie je vecou všetkých pracujúcich. Terajšia výmera družstevných a súkromných lesov dosahuje vyše 14 % z celkovej výmery lesov na Slovensku a uskutočňovaním delimitácie pôdneho fondu sa bude ešte zvyšovať. Nie je predpoklad, že terajši užívatelia týchto lesov zlepšia starostlivosť o ich zveľaďovanie. Stotožňujem sa preto s názorom predsedu Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha povereníka Chudíka a pokladám za potrebné túto nepriaznivú situáciu urýchlene riešiť.
Máme veľmi dobré skúsenosti s usporiadaním pomerov v lesoch bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov podľa ustanovení zákona SNR číslo 2 z roku 1958. Na základe týchto ustanovení, vychádzajúc zo záverov XII. zjazdu KSČ o zvýšení starostlivosti o lesy, odporúčam podobným spôsobom usporiadať i pomery v neštátnych lesoch, odovzdať ich do užívania štátnym lesom, pretože len socialistickou veľkovýrobou môžeme podstatne zlepšiť hospodárenie a stav týchto lesov. Pritom bude však potrebné riešiť súčasne otázku zásobovania jednotných roľníckych družstiev palivovým a úžitkovým drevom pre vlastnú potrebu. Domnievam sa, že takýmto spôsobom sa nám podarí podstatne zlepšiť hospodárenie a stav v tejto značnej časti našich lesov a zaistiť plnenie uznesenia XII. sjazdu Komunistickej strany Československa aj na tomto úseku. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Martinovi Hraškovi a dávam slovo súdruhovi námestníkovi ministra Bohumilovi Pospíšilovi.
Námestník ministra Pospíšil:
Vážené soudružky, vážení soudruzi!
Dovolte mi, abych tlumočil upřímný pozdrav s přáním mnoha zdaru jednání Slovenské národní rady od ministra zemědělství, lesního a vodního hospodářství soudruha Krutiny.
Projednávání úkolů lesního hospodářství na tomto zasedání svědčí o velké péči, která se věnuje tomuto důležitému odvětví našeho národního hospodářství z vaší strany. Význam je o to větší, že se projednává stav v lesním hospodářství na této vysoké úrovni v období, kdy celá činnost všech orgánů je zaměřena na zabezpečení usnesení plenárního zasedání Ústředního výboru Komunistické strany Československa ze dne 29. a 30. V. 1963. Závěry dnešního zasedání stanou se tak směrnicí při zabezpečování akčních plánů na našich podnikových ředitelstvích státních lesů, lesních závodech a rovněž podkladem pro práci jednotlivých odborů lesního hospodářství na Ministerstvu zemědělství, lesního a vodního hospodářství.
Referát soudruha Chudíka a diskuse soudruhů poslanců vystihují plně v celé šíři situaci v lesním hospodářství, na podnikových ředitelstvích státních lesů na Slovensku a skušeností je možno zevšeobecnit i pro podniková ředitelství státních lesů v českých zemích. To znamená, že řada problémů má jednoho jmenovatele, který spočívá v tom, jak se podařilo vytvořit podmínky k lepšímu zabezpečování úkolů na všech stupních příslušných řídících orgánů. Ukazuje, jak se nám podařilo vytvořit podmínky k zodpovědné přípravě a také předpoklady k realizaci našich cílů, které jsme si stanovili, když jsme projednávali závěry XII. sjezdu naší strany. Nemám na mysli jen složky lesního hospodářství, které se s otázkou zabezpečování úkolů vyrovnávají a které ji také projednávají. Mám na mysli ostatní orgány, jako jsou národní výbory i ostatní rezorty našeho národního hospodářství, jako je Ministerstvo všeobecného strojírenství, Ministerstvo dopravy a další a další, na kterých je závislý plný chod našeho hospodářství, na kterých také závisí splnění a zabezpečení nových připomínek, které zde byly vzneseny. Jde zejména o úkoly na úseku delimitace půdního fondu, jak zde byly zdůrazněny, otázka pastvy, otázka pracovních sil, ale také otázka vagónů, strojů, pílí atd.
Péče lesnímu hospodářství za poslední léta - a bylo to zvlášť zde zdůrazněno - byla věnována opravdu velká. Ovšem to neznamená, že ještě nejsou rezervy na úseku lesního hospodářství u nás