dobytka s krmovinovou základňou, najmä melioráciou jestvujúcich pasienkov a vedením miestnych národných výborov i JRD k tomu, aby otázkam lesného hospodárstva venovali rovnakú pozornosť ako otázkam poľnohospodárstva. Je neúnosné, aby zalesnené plochy, na ktoré sa vynaložila ľudská práca a značné finančné prostriedky, boli pasením dobytka zničené.

Ďalším problémom je otázka spracovania kalamitného dreva a mechanizácia niektorých ťažobných prác. V priebehu prvých 5 mesiacov 1963 sa v kraji spracovalo 358 000 plm kalamitného dreva a ostáva spracovať ďalších 514 000 plm. Je to úloha mimoriadne vážna najmä preto, lebo kalamita zasiahla len niekoľko lesných závodov, predovšetkým Lesný závod Liptovský Hrádok, Čierny Váh, Čadca, Hronec, Čierny Balog, Červená Skala a Banská Štiavnica. Ak sa táto kalamita nespracuje, hrozí napadnutie dreva kôrovcom, ktorý sa rozšíri a napadne ďalšie lesné kultúry. Pri spracovaní kalamity, ako aj pri samom plnení úloh ťažby dreva sa prejavuje nedostatok jednomužných motorových píl. O tejto otázke, ako aj o ich kvalite sa už na minulých zasadaniach SNR hovorilo. Treba však otvorene povedať, že doteraz náprava nenastala. Ústredné orgány nie dosť rázne riešia dotovanie jednomužnými motorovými pílami lesné závody.

Na základe doterajších skúseností jednomužná motorová píla československej výroby nesplňuje očakávané predpoklady. Stále sa prejavujú výrobné závady, časté poruchy. Treba alebo skvalitniť vlastnú výrobu, alebo zaistiť dodávky dovozom, ako to navrhovala vláde Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo.

V  horských podmienkach Stredoslovenského kraja pri približovani dreva zohrávajú mimoriadne vážnu úlohu lanovky. S doterajším využitím týchto zariadení nemôžeme byť spokojní. Nedostatky sú jednak v organizácii práce najmä pri výchove špecializovaných pracovných skupín pre lanovky. Treba zdôrazniť, že doteraz vyrábané najmä dvojvozíkové lanovky majú vážne nedostatky. Vyrába ich pridružená lesná výroba Chrudim - závod Slovenská Ľupča.

V  súčasnom období v lesnom hospodárstve kraja je mimoriadne vážna situácia v predrubných porastoch, z ktorých mnohé sú pestebne zanedbané pre nevybudované komunikácie. V súvislosti so snahou zvýšiť produkciu drevnej hmoty i v súvislosti s vytvorením preventívnych podmienok pre zmenšenie kalamitných pôd v predrubných porastoch stojí pred nami vážna úloha komunikačne tieto porasty sprístupniť a pokračovať tiež pri budovaní cestnej siete najmä do odľahlých a ťažko prístupných porastov starších vekových tried.

Sme si vedomí toho, že výstavba tvrdých lesných ciest nestačí súčasným potrebám. Preto sa treba orientovať na budovanie zvážnic a mäkkých lesných ciest, ktoré umožnia aspoň čiastočné sprístupnenie porastov. V tejto súvislosti treba predložiť Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva rozbor súčasného stavu v stavbe lesných ciest na Slovensku s požiadavkou zabezpečiť prostriedky na budovanie zvážnic a opravy jestvujúcich ciest.

Pre zlepšenie výstavby lesných komunikácií je treba vybaviť stavebné a lesné závody ďalším strojovým zariadením najmä buldozérmi, valcami, drvičmi štrku a ďalšími mechanizačnými prostriedkami, ktorými možno zaistiť racionálnu výstavbu ciest každého druhu. Pritom STS majú prebytočné buldozéry (napr. STS Fiľakovo, Nové Zámky) bez náplne prác na celý rok a nikto nevie zariadiť kmeňový presun týchto strojov do stavu lesného hospodárstva.

Ďalšou závažnou otázkou je starostlivosť o sociálne zariadenia robotníkov. Robotníci bývajú v starých prevažne drevených barakoch, ktoré nezodpovedajú zásadám kultúry a hygieny bývania. Majú prevažne jednu miestnosť, ktorá slúži za kuchyňu, jedáleň, spálňu, sklad náradia a podobne. Sú veľmi zriedkavé prípady kde ubikácie majú 2 miestnosti. Ani pri jednej nie sú sušiarne. Napríklad na Lesnom závode Hronec je z 30 ubikácií len v jednej elektrické osvetlenie. Len v 2 je vodovod. Denná tlač prichádza s 3-dňovým oneskorením. Toto je celková kultúra bývania lesných robotníkov v spomenutom závode.

Na základe tohto rozboru je treba, aby zodpovedné orgány zvážili, či sa výhľadove majú stavať robotnícke ubikácie v dolinách, kde sú zdroje drevnej suroviny, alebo sa zabezpečí denná pravidelná preprava robotníkov na pracoviská. Túto závažnú otázku treba veľmi podrobne preskúmať v súvislosti so značnou vzdialenosťou porastov od jestvujúcej komunikácie. Dochádzka na pracovisko od hlavného spoja by trvala ešte 1 1/2 hodiny pešo.

Vážny stav je u lesných robotníkov i v spoločnom stravovaní. Lesné závody nemajú možnosť zaviesť spoločné stravovanie pre veľký rozptyl pracovísk.

Aby sa kultúrne a sociálne podmienky lesných robotníkov dostali na úroveň ostatných odvetví, bude potrebné, aby sa v pláne na rok 1964-1970 počítalo so zvýšením finančných prostriedkov na vybudovanie sociálnych a kultúrnych zariadení aj pre toto odvetvie.

S otázkou sezónnosti pracovníkov súvisí aj nedostatočná kvalifikácia. Požadovanú kvalifikáciu napríklad v obvode Podnikového riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici má 38 % robotníkov, ktorí pracujú v lesnom hospodárstve menej ako 5 rokov. Zo sezónnych pracovníkov vo svojom odbore pracuje 42 % viac ako 5 rokov. Úlohou lesného hospodárstva bude organizovať školenie pre jednotlivé profesie končiace kvalifikačnými skúškami.

Podobne u technicko-hospodárskych pracovníkov je neuspokojivá situácia. Z celkového počtu 1807 technicko-hospodárskych pracovníkov Podnikového riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici má vysokoškolské vzdelanie iba 97 pracovníkov, úplné stredoškolské 300, úplné stredné všeobecné vzdelanie 72 pracovníkov a stredné odborné 660 pracovníkov. Predpísanú kvalifikáciu nesplňuje 46 % technicko-hospodárskych pracovníkov, t. j. 830 pracovníkov. Z toho 294 si kvalifikáciu doplňuje. Je predpoklad, že sa táto situácia zlepší po zavedení schválenej prestavby platov technicko-hospodárskych pracovníkov.

Problémom zostáva tiež mechanizácia nakládky a prekládky dlhej guľatiny. Problém možno dobre ilustrovať na príklade lesného závodu Hronec, ktorý dodáva ročne 50 000 plm guľatiny a nemá žiadnu mechanizáciu. Na zaistenie tohto výkonu a na odbremenenie od ťažkej práce potrebuje lesný závod momentálne 4 elektrické agregáty s výkonom 10 - 12 kWh a 8 elektrických navijákov. Ďalej bude potrebné budovať stabilné nakladacie rampy s vlečkami pri lesnej železnici. Keďže sú to stavby investičného charakteru, treba, aby na Podnikovom riaditeľstve štátnych lesov Banská Bystrica uvažovali, ako sa s týmto problémom vyrovnať. Lesný závod má konkrétne návrhy na vybudovanie skladov, avšak bez účinnej pomoci podnikového riaditeľstva vo forme investícií sa to nedá zariadiť.

Drevo dováža lesná železnica z dolín do Hronca, kde je prekladacia stanica na vagóny ČSD. Lesná železnica Hronec nemá vôbec expedičný sklad, kde by sa mohla uskladňovať drevná hmota. Na rok 1963 je plánovaná prestavba vlečiek ČSD vo výške cez 600 tisíc korún. Projekt však vôbec nepočíta s rekonštrukciou skladu, so zavedením mechanizácie a podobne. Prestavbou vlečiek sa práca robotníkov sťaží a výroba zdraží. Pri zadávaní vypracovania projektu na prestavbu vlečiek sa zabudlo na komplexné riešenie prestavby. V súvislosti s tým treba poznamenať, že manipulácia dreva sa robí prevažne na odvozných miestach. Manipulačné priestory sú veľmi malé a skládky nevybudované. Všeobecne sa razí tendencia presunu manipulácie na expedičné sklady. Presun manipulácie na expedičný sklad odstráni jednu z príčin neplnenia plánu odvozu aj dodávok dreva.

Súčasný stav lesného hospodárstva nie je uspokojivý. Preto i XII. zjazd KSČ uložil vo svojom uznesení zvýšiť starostlivosť o lesné hospodárstvo. Zvýšenie produktívnosti našich lesov utvorí základný predpoklad na odstránenie preťažby dreva, ktorá ohrozuje prirodzenú obnovu lesa a oslabuje vlastnú surovinovú základňu pre chemický a spotrebný priemysel. Odstránenie nedostatkov v lesnom hospodárstve, na ktoré som vo svojom diskusnom príspevku poukázal, umožní zlepšiť situáciu v lesnom hospodárstve a pomôže splniť úlohy stanovené uznesením XII. zjazdu KSČ. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi Antonovi Prečuchovi za prejav.

Dávam slovo členovi Komisie SNR pre pôdohospodárstvo inž. Pavlovi Markovi.

Inž. Marko:

Vážené súdružky, súdruhovia!

Naše Podnikové riaditeľstvo štátnych lesov v Žiline obhospodaruje 363 384 ha lesov v operatívnej správe, 75 694 ha lesov jednotných roľníckych družstiev a súkromných. Tieto lesy do oslobodenia boli prevažne v rukách veľkostatkárov, lesy urbárske a súkromné malolesy, boli silne - hlavne na prístupných miestach - preťažované, neboli v nich budované cesty, prevádzkové budovy a zariadenia. Prevažná väčšina lesov nášho podniku sú lesy v ťažkých vysokohorských terénoch, so sťaženými pracovnými i  prírodnými podmienkami, kde by rozhodujúcu úlohu pri plnení výrobných plánovaných úloh mala zohrať technika. Ako sme často v minulosti ťažko presadzovali mechanizáciu pre konzervatívne myslenie mnohých našich pracujúcich, ktorí boli zvyknutí len na ručné píly a koníky, tak dnes ťažko vieme zdôvodniť našim pracujúcim, prečo sa lesné hospodárstvo i v množstve, i v kvalite a účelnosti strojov dostalo na posledné miesto i za poľnohospodárstvo, ktoré mechanizáciu v širšom rozsahu začalo neskoršie zavádzať ako my lesníci, ale dostali sa pred nás.

Na úseku technického rozvoja sme zaznamenali mnohé čiastkové úspechy. V približovaní dreva prakticky robíme všetko vlastnými prostriedkami, mechanizovaním socialistického sektoru, hlavne JRD a ŠM. Odvoz dreva uskutočňujeme vlastnými prostriedkami, nákladnými autami a vlastnými železnicami. Stínku dreva dosahujeme z celkového objemu ťažby cca na 64 %.

Súdružka Piecková a súdruh poslanec Prečuch už hovorili o tých nešťastných motorových pílach. Myslím, že posledná správa, ktorú sme dostali, že výroba motorových píl bola zastavená, kým sa to nedorieši, to bolo najlepšie, čo sa mohlo spraviť, lebo doteraz v JMP - 54, ktoré prvý raz sme dostali a za nič nestáli, máme vložených 200 000 Kčs a v ďalších päťdesiatich JMP - 40, ktoré taktiež za nič nestáli, máme 200 000 Kčs, a keby náš priemysel naďalej takéto píly vyrábal, zbytočne by sme prostriedky na investície v lesnom hospodárstve takto vyhadzovali.

Podobná zlá situácia, tak ako s mechanizačnými pílami, je i na úseku približovania dreva lanovkami. Máme už rozličné typy lanoviek, ktoré ešte stále nemáme tak vyvinuté a kvalitne vyrobené, aby sme ich mohli používať v horských terénoch. Približovanie dreva lanovkami jednak pre ich pomerne vysoké náklady a z toho vyplývajúce odpisy, jednak pre ich pomernú pomalosť v približovaní, sú pomerne vysoké, t. j. 40 - 115 Kčs na 1 plm. Pritom tieto lanovky sú veľmi nespoľahlivé, a keď ich pracujúci dostávajú, majú nechuť s nimi pracovať. A takto mechanizáciu na tomto úseku ťažko presadzujeme. Bolo by potrebné, aby výskumné ústavy a strojárne dávali do prevádzky mechanizmy kvalitne a zodpovedne vyrobené, lebo v opačnom prípade narobíme takto v prevádzke viacej škôd ako osohu. V odvoze dreva, i keď som na začiatku povedal, že ho máme prakticky vlastnými prostriedkami doriešený, dostávame sa momentálne do pomerne zlej situácie. V dôsledku nepristavovania vagónov na vzdialenosti do 50 km sme nútení autami predlžovať v obvode vzdialenosti. Pritom lesné hospodárstvo prevažne dostáva malotonážne 5 tonové V 3-S, ktoré sú na dlhšie vzdialenosti vysoko nehospodárne. Bolo by potrebné, aby lesné hospodárstvo bolo dotované ťažkotonážnymi autami hlavne T-138 a ťažkotonážnymi Škoda - 706 s návesom.

Ďalej by bolo veľmi potrebné, keby pre odvoz dreva výskumné ústavy vyriešili otázku nakladania rovnaného dreva formou paletizácie, lebo i sama mzdová prestavba, ktorá sa na závodoch momentálne zavádza, naráža na odpor len preto, že nakladanie rovnaného dreva nie je mechanizované.

Jedna z najnamáhavejších prác hlavne v zimnom období je odkôrňovanie dreva. O tomto sa už tiež hodne hovorilo. V r. 1961 sme dostali päť odkôrňovačov typu Kozák, za ktoré sme zaplatili cca 400 000 Kčs. Tieto odkôrňovače neboli kompletné, chýbali dopravníky, podávacie valce, vyhadzovacie zariadenie, rezervné nože a odsávacie zariadenie na kôru. Uvádzanie takýchto nekompletných zariadení trvá potom v prevádzke veľmi dlho, lebo či už vo vlastných dielňach, alebo nejakou susedskou výpomocou, viacmenej na kolene sa tie ďalšie potrebné časti musia dopĺňať, aby takýto pomerne drahý mechanizmus mohol splniť svoju úlohu. Už veľmi dlho sa hovorí o tom, kto nakoniec má toto odkôrňovanie robiť. Bolo by veľmi potrebné, aby sa vážnejšie, či už naše Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva i Ministerstvo spotrebného priemyslu zásadne dohodli, aby už na všetkých nových alebo rekonštruovaných drevoskladoch piliarskych závodov boli vybudované odkôrňovače, aby táto namáhavá práca z lesa mohla odísť a pritom, aby trieslová kôra, ktorá dnes je v našom národnom hospodárstve deficitná, aby sa nemuselo trieslo dovážať, ale takto aby sa tá trieslová kôra plne zúžitkovala.

O pestebnej mechanizácii hovorila súdružka poslankyňa Piecková. Naše robotníčky sa už veľmi dávno tešili, že tá sústava strojov, ktorú Ministerstvo poľnohospodárstva dalo, že nám nejako pomôže. Žiaľ, táto sústava strojov zostala na papieri a tá mechanizácia je tak, ako hovoril povereník súdruh C h u d í k a ako hovorila súdružka P i e c k o v á. Zvlášť dnes, keď zápasíme s nedostatkom pracovných síl, bez mechanizácie, pri tom veľkom rozšírení škôlok, ktoré sme na Slovensku spravili. Tieto škôlky nebudeme vedieť včasne obhospodáriť a jednak nedokážeme tie vysoké náklady znížiť, ktoré doteraz v týchto škôlkach máme. Počítame, že nám situáciu vyriešia malé traktory T 4 K 10 s potrebnými adaptérmi. Tie sú však sústavne v prídele krátené a jednak tieto traktoríky nedochádzajú. Takisto otázka jamkovačov na zalesňovanie. Už 3 roky o nich diskutujeme, 3 roky ich plánujeme a prakticky vraj naše ministerstvo nedokáže zohnať výrobcu, ktorý by tieto jamkovače, vhodné pre lesné hospodárstvo, vedel zaisťovať. V poslednom období do lesných škôlok začíname ísť prudkejšie s používaním chemikálií na ničenie buriny. Zdá sa mi, že bolo by potrebné súčasne s týmito chemikáliami riešiť aj mechanizmy pre chemizáciu, lebo zase ideme viac-menej akosi stále len ručne.

Efektívne využívanie mechanizačných prostriedkov vyžaduje si i rýchlejšiu výstavbu ciest a zvážnic, ako doteraz máme. Súdruh poslanec P r e č u c h hovoril predo mnou, aká je situácia v Stredoslovenskom kraji. V našom podniku Žilina máme 502 km tvrdších ciest a 412 km mäkších ciest. Pri skutočne skromnej kalkulácii na tie najnutnejšie prevádzkové podmienky žiadalo by sa, aby sa urýchlene vystavalo 252 km tvrdých a 412 km mäkkých ciest. V sedemročnici, ktorú ešte nemáme úplne spresnenú, čo sa týka finančných limitov, počítame s vybudovaním 112 km tvrdých ciest a 155 km mäkkých ciest. S budovaním týchto ciest sa však počíta hlavne v posledných rokoch sedemročnice, čiže tie prvé roky sedemročnice budeme prakticky v tej ťažkej situácii, v akej sa nachádzame i dnes. Keď sa človek rozhliada po našej republike, po Slovensku, vidí tú búrlivú výstavbu, či už bytov, činžiakov alebo rodinných domčekov. Keď to človek premietne na pomery lesného hospodárstva, tak sa nám zdá, ako keby naši robotníci, lesníci nepatrili medzi našich občanov, lebo pre päťročnicu sme v rámci Stredoslovenského kraja pre 11 tisíc pracujúcich dostali 50 bytov. Na toto naši pracujúci silne poukazujú. Okrem toho nám to sťažuje stabilizáciu našich robotníkov. Ak nebudeme mať možnosti ubytovať odborných pracovníkov, ktorí nám vyjdú z učňovských škôl, ktorých súrne potrebujeme k tej mechanizácii, aby bola raz kvalitná, a bude jej viacej, ak pre nich nebudeme mať byty, tak ich zbytočne školíme. Tí sa potom uchytia v tých sektoroch, ktoré im byty budú môcť dať. Prosil by som, keby to opatrenie, o ktorom sa už hodne diskutovalo, aby byty pre lesné hospodárstvo boli plánované cez ministerstvo, aby to bolo nejako presadené, lebo takto našu situáciu či už technických pracovníkov alebo robotníkov nevyriešime.

Súdružka P i e c k o v á hovorila o doprave našich robotníkov. Nešťastná akumulácia. Keď sa ČSAD zaplatí, aj cesta je dobrá, aj autobusy majú. Keď nám majú voziť robotníkov na týždenné lístky, tak i cesta je zlá, aj autobusov niet. Niekedy človeka až zaráža, že od jednej dediny po druhú ide vlak a vedľa neho autobus. Ale pretiahnuť linku z Partizánskej Ľupče, kde nám dochádza 30 - 40 robotníkov denne, pretiahnuť linku do Gaderskej doliny, pretiahnuť linku do Polhory, kde nám dochádza 60 - 80 robotníkov, to sa už nedá spraviť. Len čo si objednáme nejaký zájazd do najbližšej krčmy a poctivo ho zaplatíme, tak aj tá zlá cesta je dobrá, aj ten autobus, ktorý pre robotníkov nie je, je. Tu by som prosil, keby súdruhovia poslanci, ktorí majú veľký vplyv na okresných národných výboroch, aby pošteklili tých súdruhov, ktorí sa takto čudne dívajú na dopravu našich lesných robotníkov a na riešenie a pomoc lesnému hospodárstvu na tomto úseku.

Poľnohospodári a lesníci pracujeme na pôde, pracujeme s prírodou, žijeme vedľa seba a, žiaľ, veľmi často sme v sebe. Je to stará bolesť lesného pasenia, o ktorom už tu bolo hovorené. Ďalšie jablko sváru je delimitácia pôdy. O delimitácii pôdy, pôdneho fondu sa už veľmi veľa hovorilo, písalo sa v časopisoch, písalo sa v tlači a delimitácia pôdneho fondu aspoň v niektorých okresoch sa pokladala za zázračnú masť na zvýšenie hektárových výnosov, že odpísaním málo produktívnych plôch automaticky hektárové výnosy sa zdvihnú. Aby mohlo lesné hospodárstvo tieto plochy zalesňovať a aby tieto plochy mohli slúžiť potom produkcii dreva, a tým ostatným funkciám, ktoré les má, je potrebné tieto plochy lesnému hospodárstvu odovzdať. Na mnohých miestach sa zdá, že robí sa to špekulatívne, že podpíšu sa zápisnice hlavne preto, aby tieto plochy vypadli z rozpisu plánu na poľnohospodársku výrobu, a keď má prísť k faktickému zalesneniu, začínajú sa škriepky a niekedy i bitky. V Bytči nabili lesníka, ktorý išiel zalesňovať. Zdá sa mi, že bolo by tu potrebné, aby okresné národné výbory veľmi seriózne si celú záležitosť delimitácie pôdneho fondu prešetrili. Bolo by veľmi nesprávne, keby sa opakovali také prípady, ako boli dakedy v Nitrianskom kraji, že sa veľkoryso odovzdali plochy na zalesňovanie a po 4 - 5 rokoch sa to vyorávalo a siala sa tam kukurica, aby sa to opakovalo v rámci nášho podniku a iných podnikov. Verím, že mnohé plochy, ktoré sa pokladali za neplodné, dajú sa ešte melioráciou zlepšiť, ale treba to povedať teraz, kým ich zalesníme. Nakoniec sa hovorí, že lesníci zalesňujú. Lesníci sú tu v úlohe komunálnych služieb, ktorí plnia objednávky národných výborov. A tu by som prosil, keby súdruhovia poslanci usmerňovali tých, ktorí osočujú lesníkov, že lesníci berú pôdu hospodárstvu, že my len plníme objednávky, a to tie, ktoré veľmi často tí istí pracovníci podpíšu, že je to pôda pre nás, potom na to zabudnú a nás ohovoria. Teraz pri previerke sa ukazuje, a ja to pokladám za správne, kde sme pôvodne počítali s 1300 ha zalesnenia v r. 1964 - 65 v okrese Žilina, teraz zalesníme len 910 ha. Neveríme, že týchto 910 ha sa nájde. V okrese Považská Bystrica zo 740 ha to kleslo na 340 ha. Podobne je to v iných okresoch a v okrese Prievidza, tam prišlo k revolučnému obratu a zdá sa, že i to, čo už bolo zalesnené, sa ešte nakoniec uzná, že to bola poľnohospodárska pôda. Ťažko sa nám potom plánuje v zakladaní škôlok, ťažko sa nám plánuje v produkcii sadeníc, v zbere semena, keď nakoniec nevieme, aké úlohy nás čakajú.

Dnes sa už o probléme lesného hospodárstva hodne hovorilo a ešte súdruhovia, ktorí budú diskutovať, budú hovoriť. Ja ako lesník som veľmi rád, že Slovenská národná rada otázku lesníctva zasa po dlhom čase dala si do programu. To obrovské bohatstvo a obrovský význam lesov si zaslúži pozornosť našej Slovenskej národnej rady a našich poslancov, aby sa s problémami i takýmto spôsobom oboznámili. Pritom chcem povedať jedno, že väčšina z nás, ktorí sme hovorili, hovoríme o ťažkostiach. To je už tak vari nám akosi v krvi. Napriek tomu v tom lesnom hospodárstve sme dosiahli veľmi veľa úspechov. Azda by mali o tom hovoriť druhí, nám lesníkom sa o tom ťažko hovorí. Prekonali sme mnohé ťažkosti a lesné hospodárstvo sme dostali na úroveň, že sa nemusíme pred žiadnym zahraničím hanbiť. Páči sa to, či západným odborníkom lesníckym, páči sa to u nás i súdruhom z Východu. Je len potrebné lesnému hospodárstvu venovať pozornosť a verím, že nedostatky dokážeme odstrániť a ten postup bude účinnejší.

Napriek tým ťažkostiam, o ktorých sme hovorili, lesné hospodárstvo každý rok plány plní. I tohto roku po tej ťažkej zime náš podnik plán splní a verí, že aj ostatné podniky plán splnia a že sa čestne zaradíme medzi ostatné podniky, ktoré sa s úlohami vyrovnajú. Verím, že zlepšenie nastane. Časť tohto zlepšenia je v rukách nás lesníkov. Súdružka P i e c k o v á nás správne kritizovala, nás tých technicko-hospodárskych pracovníkov, že veľmi často pri riešení úloh. zabúdame úlohy riešiť, že tak akosi veľa rokujeme, sami seba mobilizujeme a málo sa často zameriavame na konkrétne problémy, ktorých riešenie by pomohlo našim pracujúcim. V lesníctve máme tú výhodu, že naši pracujúci robotníci, technici majú radi les, prácu v lese, majú k nemu veľmi srdečný vzťah a verím, že práve týmto vzťahom, ktoré vo svojej práci máme, i úlohy, ktoré nás v budúcnosti budú čakať, úspešne napriek mnohým nedostatkom, ktoré sú, splníme. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi inžinierovi Markovi za prejav.

Ďalej prehovorí poslanec dr. Miloš Krno. Poslanec dr. Krno:

Vážený súdruh predseda vlády, milí hostia, vážená Slovenská národná rada!

Je veľmi správne, že sa naše plénum zaoberá úlohami rozvoja lesného hospodárstva, lebo lesy zaberajú nepomerne veľké priestranstvá na Slovensku, čím mu vytvárajú v zemepise i ekonomike špecifickú tvár.

K tomu nás zaväzuje ústava i skutočnosť, že výmera lesov Slovenska dosahuje 41 percent, a po zalesnení ďalších plánovaných plôch, o čom hovoril súdruh C h u d í k, sa zväčší v celoštátnom meradle až na 46 percent. Lesy sú predovšetkým produkčnou základňou, drevo - našou najhodnotnejšou surovinou - hlavne pre nový rozvíjajúci sa chemický priemysel, - sú vyhľadávaným tovarom na zahraničných trhoch. Ak hodnotíme Slovensko na váhach celoštátnej ekonomiky, pokiaľ ide o surovinovú základňu, bilancie zásob hnedého uhlia a lignitu činia 11 %, železnej rudy 30, zlievárenských pieskov 20 a dreva skoro polovicu. Chcem však hovoriť o ďalšej funkcii lesov, nie o produkcii dreva, ale o lesoch ako o životnom prostredí človeka, o zdroji zdravia, oddychu, radosti a krásy, o ich kultúrno-zdravotnej funkcii.

Príroda so svojimi krásami má pre našich pracujúcich čoraz to väčší rekreačný a turistický význam. No nielen to. Som presvedčený, že príroda má podiel aj na výchove človeka - a to predovšetkým na výchove citovej. Čo viac nás môže uspokojiť a naplniť životným optimizmom ako prechádzka stácou horou alebo výstup na štít, šum lesa alebo zurčanie bystriny. Blízky vzťah k prírode robí nás šľachetnými a vyzbrojuje nás jemným citom. Nás a naše mladšie pokolenia.

Malinčie, čo sa smelo prebilo pomedzi šípový ker, púpava ľahká ako páper na vysokej poľane neporušená jesennými vetrami, zelené ohníky papradia pod stáročnými svrčinami, zlaté javorové listy krúžiace v čistom povetrí, to všetko nás napĺňa nehou a túžbou po kráse ako hudba, ako báseň.

Niektorí tvrdia, - a to tí, čo veľa kričia o svetovosti a slobode nášho umenia a literatúry, že príroda nemôže nadchnúť moderného človeka. Moderný človek ako dieťa techniky, ktorej vrcholky si podmaňujú vesmír, vie vraj obdivovať aerodynamický automobil, ale nie jesienku uprostred čistiny. Niet pochybností o tom, že prví sovietski kozmonauti, ktorí svojimi zážitkami a činmi už žijú v ďalekej budúcnosti, sú modernými ľuďmi. A predsa, súdružky a súdruhovia, aký údiv nad krásou našej Zeme sme počuli práve z ich úst, od Gagarina, keď uháňali na kozmickej lodi okolo našej starej planéty.

Niektorí zasa tvrdia, že je staromódne tešiť sa z prírody, že sa medzi ňou a moderným človekom roztrhla priama niť, ani čo by sme prírodu brali na vedomie len cez lesnícku vedu a prácu, cez poľovačku a turistiku, že sa príroda mení iba na kulisy.

Takto zúžene nesmieme chápať vzťah k prírode. Náš vzťah k nej je oveľa hlbší a širší. Ona je zdrojom mnohého dobrého v nás, predovšetkým zdrojom optimizmu a radosti, zdrojom vlastenectva.

Príroda sa zmenila za posledné roky na nepoznanie. Stožiare vysokého napätia, výťahy, horské chaty a rekreačné hotely, nebo presekané striebornými pásmi po prúdových lietadlách, to všetko už celé roky patrí do prirodzenej panorámy nášho rodného kraja. Biele čelá priehrad a za nimi umelé jazerá, cementové kanále, zavlažujúce nížiny, to všetko dodal prírode človek, aby mu ešte lepšie slúžila. Samozrejme prepchatosť turistov v prírode, ako na to správne poukázala správa, poškodzuje lesné hospodárstvo i samy prírodné krásy. Rekreačná oblasť pre krátkodobú rekreáciu, napríklad pri Bratislave Železná studnička, by mala už dnes mať aspoň trojnásobnú plochu lesného parku. V budúcnosti musíme rátať s rastom obrovských priemyselných stredísk na Slovensku a s rastom centrálnych sídlisk. Zasnívajme si na chvíľku s našimi plánovačmi. Predpokladajú, že o 20 rokov bude na Slovensku o milión ľudí viac - Bratislava bude počítať 400 000 obyvateľov, Košice 200, Banská Bystrica 60, Prešov a Nitra po 50 tisíc. Žilina a Zvolen 40 tisíc. Zväčší sa tiež autocamping. Ak rátame čo len 50 m2 lesa pre krátkodobú rekreáciu na obyvateľa, máme sa veru čo oháňať. Úloha je tým zložitejšia, že les s vyhlásením povedzme reorganizácie v lesnej správe ani o centimeter nenarastie. Les, aby bol lesom, potrebuje rásť 40 až 100 rokov. Preto musíme pracovať so značným predstihom, ak chceme, aby sa pre budúce pokolenia zlepšila situácia s rekreačnými priestormi pri veľkých mestách a tiež situácia v samotnej ťažbe dreva.

Treba veľmi rozumne nakladať s našou krásou i bohatstvom v lesoch, treba vidieť veci hospodárskej i kultúrnej povahy v prírode kompletne. Pri využívaní bohatstva treba mať súčasne na zreteli, ak nie zveľadenie prírodných krás, tak aspoň ich udržanie.

Bolo by správne, keby Slovenská národná rada spravovala, ako spravuje Tatranský národný park, aj ďalšie dôležité oblasti našich hôr, ako je Slovenský raj, Pieniny, niektoré doliny v Nízkych Tatrách, Vrátnu dolinu a iné priestory, aby sa dbalo na kultúrne prostredie v lesoch - ťažba a sklady dreva aby sa diali v zimnom období, nie v čase turizmu. Súčasne treba prímestské lesné oblasti podriadiť kultúrnym záujmom a hospodárske záujmy uspokojovať ďalšou výsadbou lesov a predovšetkým rozšírením podmienok pre zahraničný turizmus. Susedné Rakúsko, ktoré má podobné krásy prírody, ako sú u nás na Slovensku, ťaží vraj z turizmu 60 % národného dôchodku. U nás je turizmus ako zdroj valút nepochopiteľne zanedbaný. Iba čo poľovačka prináša niečo do štátneho pudilára. Dodnes neviem, či máme rozpracovaný ekonomický prínos cestovného ruchu a služieb. Zaostávame za Bulharskom, ktoré si dobudovalo rekreačné celky pri mori a teraz začína s výstavbou v horách, zatiaľ u nás sa štátne prostriedky často nerozmyslene rozfrckajú po pár korunách na menšie chatky, rozhádzané bez plánu po rozličných miestach.

Treba usmerňovať tiež z hľadiska rajónových plánov výstavbu individuálnych chát, určiť pre ne priestory.

V Liptove sa bude stavať veľké vodné dielo Liptovská Mara. Dobre by bolo, aby sme neopakovali chyby z výstavby Oravskej priehrady, aby sme miesto drahých, no bezcenných provizórií hneď budovali premyslené budovy pre rekreáciu a turistický ruch. Liptovské vodné dielo bude svojou polohou znamenať zároveň jedno z najkrajších a rekreačne najúčelnejších miest Slovenska.

Dovoľte mi, aby som sa letmo pozastavil pri niektorých nedostatkoch v situácii v ochrane prírody, ktoré sme preberali na májovej schôdzi kultúrnej a školskej komisie SNR. Napríklad koncepcia využitia Oravskej priehrady, o ktorej som hovoril, nebola domyslená, lebo Družstevný podnik sa prakticky obmedzuje iba na výstavbu svojich zariadení a akumuláciu a nevenuje starostlivosť úprave a čisteniu prírodného prostredia. Výstavba zariadení pôsobí ako provizórium bez výtvarnej hodnoty architektúry. Nie dobre sú riešené trasovania elektrických vedení vo Vrátnej doline, chýba výtvarný dozor nad výstavbou nových objektov. V Demänovskej doline nie je doriešená doprava množstva turistov, koncepcia vybavenosti (ubytovania, podávania jedál a pod. ). Bystrá dolina bola narušená bezhlavou rozostavanosťou podnikových chát, chýba tu okolo hotela Partizán lepšia estetická úprava. Okrem toho naše horské hotely, ako vôbec väčšina našich reštaurácií, trpia málo kvalitnou kultúrou kuchyne a obsluhy, predovšetkým kuchyne.

Súdruh C h u d í k, i keď chudobný, ale zato starostlivý otec našich lesníkov, správne poukázal na to, že zver robí škodu lesným kultúram i poľnohospodárstvu. Predovšetkým túto škodu pociťujeme v tom, že je teraz väčší rozsah umelého zalesňovania ako v minulosti, ďalej sú vyššie početné stavy zveri ako dovoľuje úživnosť poľovných revírov, a napokon je nedostatočná starostlivosť o prikrmovanie zveri, hlavne na miestach, kde sa táto zver koncentruje, kde sú práve jej komory.

Tuná treba poznamenať, že zver dáva nielen devízy, ale aj dôležitú surovinu pre náš priemysel.

Mne sa podarilo dostať pár tajných cifier zo seifov súdruha C h u d í k a o stavoch divej zveri, čo vám chcem povedať, že máme dnes, ak naši lesníci si ovšem niekedy nezapočítali, pravda, stáda rožného dobytka medzi jelene, už nehovorím o tom, že jelene so srncami si často niektorí pletú, že mali sme predvlani 62 000 srnčej zveri, 24 500 jelenej, 1200 danielej, 2300 muflonej, 8000 čiernej zveri, 308 000 kusov zajacov, 164 bažantov a 291 000 jarabíc.

Treba zdôrazniť, o čom hovoril súdruh Chudík, že stavy jelenej zveri k uvedenému termínu prekračujú už stanovené únosné sta-