sa urobil kus poriadnej roboty pri plnení uznesení XI. zjazdu KSČ o šetrení drevom. V roku 1956 potrebovalo stavebníctvo napríklad na Slovensku na 1 mil. Kčs stavebných prác 68, 4 m3 dreva, kým v roku 1962 potrebovalo už iba 19, 5 m3 dreva na 1 mil. Kčs stavebných prác. V roku 1962 prestavalo sa v hodnote základnej stavebnej výroby na Slovensku skoro 5 miliárd Kčs. Ak porovnáme ukazovatele spotreby dreva, tak sa ukazuje, že v roku 1962 spotrebovalo stavebníctvo o 2 450 000 m3 dreva menej, ako by bolo spotrebovalo na ten istý objem v roku 1955.

Úspory dreva sa dosiahli projekčnými a konštrukčnými zmenami a uplatňovaním nových technológií výstavby.

Širším používaním stavebných dielcov ušetrili stavbári na Slovensku v roku 1962 len z titulu debnenia cca 18 tisíc m3 dreva, a to za podmienky, že by sa to rezivo bolo na debnenie použilo 4 krát za sebou, čo je dosť ťažké.

Ďalšie úspory dreva sa dosahujú v stavebníctve budovaním rovných striech, i keď treba povedať, vzhľadom na nedostatočnú kvalitu izolačných materiálov a nedostatky v prevádzaní izolačných prác, cez mnohé strechy premoká. Ďalej nahrádzaním guľatiny na stavbu lešení kovovými rúrkami, budovaním podláh z plastických látok namiesto dreva.

Napriek týmto úspechom máme ešte veľké rezervy v šetrení dreva, najmä na úseku individuálnej bytovej výstavby. Napríklad vo Východoslovenskom kraji sa v roku 1962 postavilo 4597 rodinných domčekov. Výstavba týchto domčekov bola povolená podľa vzorových typových projektov. V skutočnosti však cca 90 % postavených rodinných domčekov, ako sme to zistili, bolo vybudovaných podľa individuálnych projektov v rozpore so stavebným povolením. Okresné národné výbory a predovšetkým miestne národné výbory dopúšťajú, aby stavebníci rodinných domčekov svojvoľne porušovali štátnu disciplínu a nečinne prizerajú, ako si niektorí občania stavajú, čo a ako sa im páči.

Je prirodzené, že takýmto konaním vznikajú veľké národohospodárske škody, narúša sa rovnováha materiálových bilancií, a to predovšetkým úzkoprofilových materiálov i dreva. Napríklad na výstavbu rodinného domčeka podľa typového projektu a pri použití prefabrikátov je potrebné cca 3 - 5 m3 dreva. Pri tradičnej výstavbe je potrebné na výstavbu rodinného domčeka 16 - 20 m3 dreva. Stavebné povolenie dostávajú občania za podmienky, že budú stavať podľa typového projektu.

Podľa toho im bol pridelený aj fondovaný materiál. Stavia sa podľa iného projektu, a preto sa spotrebuje viac dreva, ktoré keď nedostane záujemca kúpiť, tak si ho vezme tam, kde je. Najzaužívanejší spôsob je, že ho ukradne v lese, a preto aj tí lesáci sú ešte v tom lese, súdruh povereník, na mnohých miestach treba.

Len vo Východoslovenskom kraji je možné pri dôslednom uplatňovaní výstavby rodinných domkov podľa typových projektov a širšom používaní prefabrikátov ušetriť ročne okolo 12 000 m2 dreva. Na Slovensku z tohto titulu je možné dosiahnuť úspory dreva okolo 40 000 m3.

Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné, aby bolo na všetkých úsekoch viacej pochopenia pre hospodárne nakladanie s drevom, a to - myslím, - aj v našich rôznych nakladateľstvách i vo vydávaní rôznych časopisov, literatúry a podobne. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi Ťažkému za prejav.

Ďalej prehovorí poslanec Vojtech Daubner.

Dávam mu slovo. Poslanec Daubner:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Súdruh povereník Chudík v referáte spomenul problémy o "Ochrane bezpečnosti pri práci" v našom lesnom hospodárstve. Dovoľte, aby som k tejto stati referátu zaujal stanovisko.

V socialistickej spoločnosti je najvyššou hodnotou človek. On vytvára všetky hodnoty a jemu musia slúžiť všetky opatrenia. Preto zdravie, bezpečnosť a život človeka musia byť v našej spoločnosti čo najlepšie chránené.

Túto zásadu síce poznáme a všeobecne uznávame všetci, ale v praxi sa ňou často neriadime. I v lesnom hospodárstve starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so- zreteľom na túto zásadu i na národohospodársky význam lesného hospodárstva nie je v žiadúcej miere zaisťovaná. Toto sa konštatovalo aj v správe s. povereníka Chudíka. Pracovné podmienky našich lesných robotníkov sa úmerne nezlepšujú, a čo do vybavenosti kvalitným náradím sa dokonca zhoršujú. Dôkazom je to, že počet úrazov v lesnom hospodárstve za posledných päť rokov vzrástol o 100 percent a oproti 12 smrteľným úrazom za celý rok 1982 v tomto roku je ich už doteraz 10. Len v poslednom období, keď sa pri úrazoch krátia a v prípade smrteľného úrazu aj odoberú prémie, začína sa zvyšovať starostlivosť vedúcich polesí a lesníkov o bezpečnosť pri práci.

Vykonaný rozbor pracovnej úrazovosti v lesnom hospodárstve za rok 1962 ukazuje hlavne na tieto závažné okolnosti, z ktorých spravidla vznikajú príčiny a zdroje úrazov:

I keď sa zo strany zodpovedných technikov lesných závodov zlepšila starostlivosť o novoprijatých zamestnancov, ktorí prichádzajú pracovať do lesov, úvodná inštruktáž, poučenie o bezpečnosti pri práci v ťažbe a zbližovaní, ako aj praktické inštruovanie na pridelenom pracovisku, ktoré má byť zamerané na technológiu ťažby, problémy pracovísk, okolia a prostredia sú ešte stále formálne a nerobia sa z plného srdca.

Prejavujú sa na tomto úseku prvky nezáujmu a ignorovania zákonných opatrení v tom, že sa jednostranne dbá na plnenie plánu, ale nedbá sa na bezpečnosť práce. S výsledkami plnenia úloh sa na výrobných a ekonomických poradách a na členských schôdzach Revolučného odborového hnutia hodnotia aj výsledky starostlivosti o úsek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a dôsledne sa nerobia ani rozbory každého úrazu a pritom samozrejme ani nie potom žiadúce závery.

Sme toho názoru, že i vysoký plán ťažby dreva v lesoch za minimálneho používania mechanizácie je príčinou stúpajúcej úrazovosti v lesnom hospodárstve. Rastúce plánované úlohy sa plnia i prekračujú s tým istým počtom lesných robotníkov a mechanizáciou ako v roku 1960. V lesoch nielen v ťažbe a približovaní sa používa viac ako 70 percent ručnej namáhavej práce, ale i vo výsadbe a škôlkárstve. Miesto ťažnej sily, napríklad Malotraktora T4 -K 10, alebo Motorobota PF 62, ťahajú štyri ženy 6-riadkovú sejačku ručne, ako napríklad na Lesnom závode Mošovce a ďalších.

Jednou z príčin vysokej úrazovosti v lesnom hospodárstve je i nedostatočná osobná ochrana, včítane osobných ochranných pomôcok, ochranného odevu a obuvi.

Ochrana hlavy lesných robotníkov pri ťažbe a zbližovaní dreva lesnými lanovkami je stále nevyriešená. Ochranné prilby baníckeho typu ukazujú sa naprosto nevhodné, tak pre svoju váhu, ako pre nevhodnosť striešky, ktorá zakrýva výhľad. Lesné závody stále viac volajú po ochranných prilbách zo sklolaminátu s tepelnou vložkou. Týchto prílb je absolútny nedostatok a výrobca takmer polovicu požiadaviek vracia. Vývojové typy ochranných prílb s objímkou hlavy, potným páskom a náhlavnou vložkou sa ukazujú síce na "Dňoch novej techniky", ale v lesoch ich robotníci nemajú. Pády vetiev, úlomky z ťaženého dreva z výšok zapríčinili v minulosti niekoľko smrteľných úrazov.

Problematická je i naďalej osobná ochrana, ako sú nekvalitne vyrábané prešívané obleky, obuv s vystuženou oceľovou špičkou, kožená vysoká obuv, ktorá prepúšťa vodu a i tej je značný nedostatok.

Celková potreba ochranných odevov pre lesných robotníkov na Slovensku je krytá iba na 70 percent, pričom lesné závody sa o predĺženie ich životnosti nestarajú riadnou údržbou a opravami. Nie je lepšie ani vybavenie ochrannou obuvou. Tak napríklad podnikové riaditeľstvo Štátnych lesov v Banskej Bystrici z nárokovaných 3338 párov čižiem na rok 1962 dostalo iba 1980 párov. Potreba gumených čižiem je krytá iba na 40 percent.

Na tento vážny nedostatok Slovenská odborová rada - oddelenie bezpečnosti práce upozornilo Ústrednú radu odborov v mesiaci septembri minulého roku osobitným listom, kde súčasne i žiadalo vykonať revíziu "Smerníc o prideľovaní ochranných odevov a obuvi pre lesných robotníkov". Podľa informácií Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva na tejto úlohe pracuje a v tomto roku má byť vydaný nový regulatív osobných ochranných pomôcok, ochrannej obuvi a odevov, myslím, že je načase. Lebo terajší regulatív nevyhovuje a drevorubači nad ním krútia hlavami a súčasne ich roztrpčuje. Ochranný oblek sa prideľuje každé dva roky, pritom každý normálny človek vie (len asi nie tí, čo regulatív robili), že nohavice sa skôr zoderú ako kabát, a najmä v lese. Preto je výhodnejšie pre obidve strany kabát dať napríklad na tri roky a nohavice každý rok, lebo výroba kabáta je určite drahšia ako nohavíc. A tak aj ušetríme aj lesní robotníci budú spokojnejší.

Pre zlé pracovné podmienky a minimálnu mechanizáciu sa práci v lesoch mladí vyhýbajú. Následkom toho priemerný vek lesných robotníkov je príliš vysoký a práca, ktorú vykonávajú, je nad ich sily. V Tatranskom národnom parku v máji t. r. došlo pri ťažbe k smrteľnému úrazu 74-ročného robotníka a v skupine, v ktorej pracoval, mali všetci nad 60 rokov. Pri rozbore tohto smrteľného úrazu sa ukázalo, že zákon bol porušený v niekoľkých paragrafoch.

K týmto závažným nedostatkom na úseku starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v lesoch je nevyhnutné dodať aj to, že k častým úrazom dochádza i z viny samotných lesných robotníkov, ktorí v snahe plniť a prekračovať plán a viacej si zarobiť, porušujú bezpečnostné predpisy, technologické postupy práce a svojvoľne menia štruktúru organizácie práce, najmä pri ťažbe.

I samotné závodné výbory Revolučného odborového hnutia a komisie ochrany a bezpečnosti pri práci, ako napríklad na Lesnom závode Beňuš, Predajná, sa o bezpečnosť práce starajú nedostatočne. Na lesných závodoch nie sú vo väčšine prípadov ustanovené hliadky bezpečnosti práce, ktoré sa v závodoch tak dobre uplatnili.

K týmto zjavom dochádza preto, že i zo strany orgánov dozoru Revolučného odborového hnutia, a to predovšetkým zo strany okresných výborov Odborového zväzu zamestnancov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, sa dôslednému vyžadovaniu plnenia povinností zo strany hospodárskych orgánov venuje malá pozornosť.

Súdružky, súdruhovia,

zo strany našej vlády i Ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa venuje starostlivosti o bezpečnosť pri práci mimoriadna pozornosť. Na podnet Ústredného výboru KSČ bol vydaný pred rokom nový "Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", podľa ktorého táto starostlivosť je postavená na úroveň starostlivosti o plnenie výrobných úloh, a to by si mal každý, najmä hospodársky pracovník uvedomiť.

V našom lesnom hospodárstve treba veľa naprávať. Pokiaľ ide o bezpečnosť lesných robotníkov pri práci, môžem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že orgány Revolučného odborového hnutia zlepšia svoju politicko-výchovnú prácu a vykonávanie dozoru. Nebudeme trpieť ani na tomto úseku porušovanie socialistickej zákonnosti.

Žiadame však naše hospodárske orgány i odbory Slovenskej národnej rady, aby nástojili na rýchlejšom zavádzaní novej techniky do lesného hospodárstva a zabezpečili v štátnom národohospodárskom pláne dostatočnú výrobu ochranných a bezpečnostných zariadení, obuvi a odevov, aby práca lesného robotníka bola ľahšia a bezpečnejšia a tým aj radostnejšia. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi Daubnerovi za prejav.

Súdružky a súdruhovia!

Schôdzku Slovenskej národnej rady prerušujem.

V rokovaní budeme pokračovať o 14, 00 hodine. (Poludňajšia prestávka) (Po poludňajšej prestávke. ) Predseda Lenárt:

Súdružky a súdruhovia poslanci! Pokračujeme v prerušenej schôdzke.

Dávam slovo poslankyni Márii Pieckovej. Poslankyňa Piecková:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!

Dnešné plénum Slovenskej národnej rady rieši jednu z dôležitých úloh nášho národného hospodárstva, a to otázku lesného hospodárstva, ktorému odvetviu sa v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť.

Vládne uznesenie 775/1961, ako i uznesenie XII. zjazdu Komunistickej strany Československa je dostatočným návodom na to, aby po ich vyplnení sa lesné hospodárstvo dostalo na úroveň ostatných priemyselných odvetví.

Chcem vo svojom diskusnom príspevku ukázať stav a problémy, ktoré vidím na našich 4 lesných závodoch, ktoré v okrese máme, chcem tlmočiť i mienku svojich spolupracovníkov a tiež svoje poznatky, ktoré na tomto úseku mám.

Vládne uznesenie 775 bolo na našich závodoch prijaté s pochopením, rozpracované na vlastné pomery a možno povedať, že tieto rozpracovania sledovali to poslanie, čo vládne uznesenie v konečnej fáze žiadalo. Od toho času sa na našich závodoch urobili prvé kroky k zlepšeniu situácie v pestebnej činnosti, založili sa nové škôlky, vznikla v lesných závodoch snaha byť sebestační v produkcii sadeníc, začali sa zalesňovať nelesné plochy, ako i holiny, taktiež vo výchovných zásahoch do porastov nastalo zlepšenie. C týchto skutočnostiach hovoria lepšie výsledné známky kvalitatívnych previerok, ktoré známky sa proti minulým rokom podstatne zlepšili.

Súčasne vzrástla aj iniciatíva našich pracujúcich, ktorí cestou rozvoja socialistického súťaženia dosahujú lepšie výsledky práce tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne. Na úseku lesného hospodárstva v našom okrese je do súťaže o získanie titulu brigáda socialistickej práce zapojených celkom 16 kolektívov, v ktorých súťaží 139 pracovníkov, ďalej súťažia o titul polesie socialistickej práce dve strediská, nadpolovičná väčšina pracovníkov prijala výzvu popredných pracovníkov tak, že celkom v našom okrese je prijatých na splnenie tohoročných úloh 443 rôznych záväzkov, ktoré predstavujú hodnotu celkom 387 881 Kčs.

V súčasnom období organizujú sa záväzky na dobehnutie mánk, ktoré vplyvom nepriaznivej zimy na lesných závodoch vznikli. Ku koncu minulého mesiaca tieto manká boli takéto: v približovaní 13 000 plm, v odvoze 12 700 plm, v dodávkach 13 000 plm. Tieto manká sa zo dňa na deň znižujú a celkom budú zlikvidované do konca septembra tohto roku. Taktiež v tomto období robíme opatrenia na samovýrobu paliva pre zásobiteľov tak, aby v našom okrese bolo možné vyťažiť takéhoto dreva celkom 15 200 plm.

Tieto údaje som pokladala za potrebné povedať preto, aby skorej bolo pochopené to, čo mienim vo svojom diskusnom príspevku hovoriť.

Rozpracované vládne uznesenie 775 na podmienky našich lesných závodov malo v tomto roku sledovať podiel mechanizácie hlavných prác takto: v ťažobnej činnosti na 71 %, v približovaní na 67, 5 %, v manipulácii na 99, 2 % a v odvoze dreva na 95, 3 %.

Vychádzajúc z poznatkov prvého polroku tohto roku a zo skutočnosti, nebude možné v tomto roku tento plánovaný podiel mechanizácie dodržať nakoľko sami viete, aký je stav, a najmä, aký bol na našich závodoch v motorových pílach, v náhradných dieloch, pilníkoch atď. Domnievam sa, že na tomto úseku už bolo dosť kritiky a posledné čiastočné nápravy v náhradných dieloch zmierňujú tieto ťažkosti okolo mechanizácie hlavnej lesnej činnosti. Nemôžem si odpustiť nepoukázať na stupeň mechanizácie pestebnej činnosti najmä škôlkárskej práce, kde je perspektíva založiť veľké škôlky, ktorých už pomerne máme dosť, len náš lesný závod má 19 ha škôlok, avšak mechanizácia v nich je na nežiadúcej úrovni. Okrem sejacieho stroja, ktorý sa ťahá ručne, plečky tiež ručne, prehadzovač kompostu a starý motorrobot, ktorý už bude vyradený, niet na takýchto škôlkach inej mechanizácie. Nechcem týmto povedať, že by jej celkom nebolo. I mechanizáciu, ktorú máme na závodoch a strediskách, by sme mohli oveľa lepšie využiť, keby hospodárski pracovníci mali vyšší záujem o prepracovanie mechanizácie pre vlastné podmienky závodu vo svojich vlastných dielňach. Ešte tak plnenie plánu sa naháňa, ale pomoc pre zlepšenie a ľahšie splnenie plánu je u technických hospodárskych pracovníkov nie na potrebnej úrovni. No videli sme vo vybraných závodoch ukážkovo aj niektoré nové stroje, avšak akosi dlho to trvá, kým sa dostanú do všetkých závodov, a mám dojem, že naše výskumné ústavy dlho nad jednou vecou rozmýšľajú, a keď aj dokončia niektorú vec, potom zas dlho trvá, kým príde do praxe. Malo by sa už raz povedať na úrovni celej republiky, aká mechanizácia je vhodná pre naše pomery, tú zaistiť v plnom množstve. Myslím, že by tu bolo treba povedať niekoľko slov na naše strojárstvo, ktoré je veľa dlžné nášmu rezortu, či už v otázke motorovej píly, alebo inej mechanizácie.

Druhým takým problémom, ktorý vidím, je starosť o nášho lesného robotníka, ktorý v konečnej fáze rozhoduje o všetkých výsledkoch práce. Je pravda, že naše lesné hospodárstvo trpí nedostatkom stálych pracovných síl a najmä mladých pracovných síl. Terajšie zloženie je nepriaznivé a v našom okrese je priemer u stálych robotníkov okolo 50 rokov. Mnoho robotníkov dochádza z iných okresov. Toto všetko nám robí problém okolo zvyšovania kvalifikácie, starostlivosti o stravovanie, ubytovanie, dopravu atď. Napríklad v našom okrese je taký stav, že u robotníkov má požadovanú kvalifikáciu len 45 % robotníkov. Tento stav je preto, že naše závody nevenujú dostatočnú pozornosť závodným školám práce, podceňujú doteraz dlhoročne zaužívané drevorubačské kurzy a tiež ďalšie formy školenia našich pracovníkov. Vyplýva to z toho, že i sami technicko-hospodárski pracovníci nie sú na tom lepšie, keď v priemere požadovanú kvalifikáciu v okrese má len 44 % zamestnancov. Mnoho z nich je už starších ako 40 rokov, avšak i tak je všeobecne malý záujem o zvyšovanie kvalifikácie. Navrhujem, aby podnikové riaditeľstvá trvali na plnení plánov závodnej školy práce na jednotlivých závodoch a tie aspoň dvakrát kontrolovali.

Ďalší taký problém je dochádzka do práce a späť. Na základe prieskumu, ktorý sa v našom okrese, teda u lesných závodov urobil, vyplynulo, že denne do zamestnania dochádza 606 pracovníkov, a to tak, že do vzdialenosti 5 km 288 pracovníkov, do 10 km 112 pracovníkov, do 20 km 68 pracovníkov a nad 20 km 138 pracovníkov. Z toho prevažná časť pracovníkov chodí pešo alebo nedovoleným spôsobom, ako je vozenie na otvorených autách atď. Urobili sa prvé kroky k tomu, aby aspoň do takých dolín, kde je dobrá cesta a kde pracuje viac ľudí na jednom úseku, bola predĺžená autobusová linka s jedným odvozom ta a späť vozidlami ČSAD, avšak nepochopením orgánov národných výborov, ako i samotnej ČSAD sa tieto pokusy našim lesným závodom nedaria. Myslím, že by ONV mali mať také právo rozhodovať o tom, aby platili týždenné robotnícke lístky na takúto prepravu ľudí denne, lebo na objednávku, ktorú treba zaplatiť v celej hodnote, je ČSAD ochotná pristaviť požadovaný počet autobusov podľa želania lesných závodov. Navrhujem preto tento problém vyriešiť tak, aby všade tam, kde sú zjazdné cesty v rámci normy pre autobusovú dopravu, boli predĺžené autobusové linky s tým, že ráno urobia jednu cestu do doliny a večer späť na normálny týždenný autobusový lístok. Takéto riešenie pomôže našim lesným závodom tak v organizácii práce ako i v tom, že sa nebude porušovať predpis o bezpečnosti práce tým, že vozíme ľudí na nákladných autách, a to najmä domov, na naložených fúrach dreva.

Ďalším problémom je stravovanie. Podľa rozboru je stravovanie vlastných robotníkov v kuchyniach nedostatočné už len tým, že pomerne málo ľudí má možnosť takto sa stravovať. Nedostatočnou dopravou je mnoho ľudí odkázaných pracovať na týždňovky a stravovať sa sami rôznym spôsobom. Dodanie konzerv zmiernilo tento problém i príplatok 1. 10 Kčs sa stretol u našich ľudí s úspechom. Na niektorých lesných závodoch začali teplú stravu dovážať ha pracoviská, avšak pre roztrieštenosť pracovísk nie je možné v celom priereze toto stravovanie takýmto spôsobom zaistiť. A potom niet ani vhodných dopravných prostriedkov na dopravu jedla na pracoviská.

Už len stručne, ako boli plánované úlohy splnené v minulom roku v našom okrese u 4 lesných závodov. Všetky závody plán splnili, okrem závodu Martin - ten závod má svoje špeciálne ťažkosti jednak rozlohou a jednak v pracovných silách.

Mám ešte poznámku k prísunu rakúskych kôs, ktoré rozdeľovali poľnohospodárske komisie ONV pre JRD horských a podhorských oblastí. Tieto komisie mali pamätať s rozdelením i na lesné závody. Konkrétne i náš závod, ktorý má dosť lúk, lebo porasty horských lúk sa ťažšie kosia našou kosou, takto to hovoria pracovníci dolu na závodoch a strediskách. Táto kosa by im pomohla pri ich ručnej a namáhavej práci.

Pokiaľ ide o moje poznatky k výchove dorastu v lesných štátnych učilištiach, myslím, že je to ako zárobkový podnik, že sa nevenuje dostatočná pozornosť zo strany učiteľov a majstrov výchove kádrov pre naše lesné hospodárstvo, že mnohé práce sa nerobia kvalitne tak, ako by sme žiadali od lesných učilíšť. Sú to ešte len deti a potrebujú väčšiu starostlivosť pri práci, či už pestebnej, alebo ťažobnej, že tu by sa malo prihliadať na kádre, ktoré nám majú tento dorast vychovávať. V mnohých prípadoch sú to ešte mladí ľudia, ktorí by ešte aj sami potrebovali výchovu. Zo strany podniku by malo viac záležať na tom, ako sa to robí na lesných učilištiach. Nestačí dôraz klásť len na záverečné skúšky, veď komu má na tom záležať, ak nie nám všetkým? Lebo aké kádre si vychováme, taká bude ich práca v budúcnosti a ak chceme, aby bola dobrá, musíme ich k tomu správne viesť a vychovávať.

Súdruh povereník hovoril o opatrení okolo jedlí, ktoré boli prijaté na záchranu jedle, "teda nevyrubovať". Ale čo sa stalo? U nás na Slovensku sa nevyrubovalo, ale v Brne že sa na trhu jedľa predávala. Na toto naši pracujúci poukazovali a hovorili, či zákon platí len na niektoré lesné závody, a pýtali sa prečo?

Medziiným v referáte boli spomínané i ženy. Verte, tie majú pomerne horšie podmienky ako ženy v závodoch, veď sú vystavené poveternostným podmienkam, ktoré naša príroda dáva, dažďu, slnku, zime a pod. A čo je horšie, sú to sezónne práce. Tu žena, lesná robotníčka nemá nárok na oblek. To je nesprávne. Veď myslím, že finančné krytie by sa na to našlo. Robotníčka po odchode z práce alebo po ukončení sezóny by tento oblek odovzdala na stredisku. Teda prosím za naše ženy, aspoň toľko, keď už nemajú tie sociálne zariadenia ako ženy v závodoch, tak nech je im poskytnutý aspoň ochranný oblek. Za túto starostlivosť nám budú" veľmi povďačné.

Súdružky a súdruhovia!

Chcela som na niektorých príkladoch ukázať stav, ako ho vidím okolo seba, či už na svojom pracovisku alebo u susedov, a preto som na niektoré problémy poukázala, ako by sa dali riešiť. Viem, že tých problémov je aj na iných závodoch dosť a že o nich budeme dnes hovoriť preto, aby sa tu na pléne SNR našlo riešenie, ako ich v konečnej fáze riešiť. Posledné uznesenia ÚV KSČ smerujú k tomu, aby sme rovno odhaľovali nedostatky, ktoré na pracoviskách máme, vyzývajú nás k tomu, aby sme na všetkých pracoviskách robili lepšie, ako sme robili doteraz. Lesné hospodárstvo má tiež dôležité postavenie v národnom hospodárstve a preto my musíme mať úprimne záujem o to, aby i ono po boku iných odvetví rovnomerne sa rozvíjalo na patričnú úroveň. Česť práci!

(Potlesk. ) Predseda Lenárt:

Ďakujem poslankyni Pieckovej za prejav.

Ďalej prehovorí poslanec Anton P r e č u c h, dávam mu slovo.

Poslanec Prečuch:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Budem hovoriť o rozvoji lesného hospodárstva v Stredoslovenskom kraji.

Lesné hospodárstvo v Stredoslovenskom kraji zaisťuje výrobu na 841 tisíc ha lesnej pôdy, čo je 44, 7 % z celkovej výmery lesov na Slovensku a 18, 5 % zo všetkých lesov v republike. Lesy sa podieľajú 47 % na celkovej rozlohe Stredoslovenského kraja a perspektívne majú dosiahnuť viac ako polovicu celkovej rozlohy kraja. Rozsah lesnej pôdy v našom kraji ovplyvňuje v podstatnej miere celoslovenské i celoštátne výsledky. Tak napríklad v druhej päťročnici v Stredoslovenskom kraji sa dodalo 13, 600 000 plm dreva, čo reprezentuje 20 % celoštátnych dodávok. Z tohto množstva bolo 11 mil. plnometrov úžitkového dreva prevažne na výstavbu bytov i závodov, pre chemickú výrobu, bane a huty. Vyviezlo sa vyše 404 000 plm surového úžitkového dreva.

V roku 1960 lesníctvo poskytovalo pracovnú príležitosť pre temer 22 000 pracovníkov, čo je viac ako 6-percentný podiel z celkovej zamestnanosti kraja. Vidieť, že lesné hospodárstvo má v Stredoslovenskom kraji dôležitú úlohu. Vo svojom diskusnom príspevku chcem hovoriť o niektorých otázkach, ktoré treba urýchlene riešiť.

Závažnou otázkou je likvidácia holín, ktorých bolo v kraji 37 000 ha. Na ich likvidáciu sa v predchádzajúcich rokoch v Stredoslovenskom kraji zdvojnásobili výmery škôlok v porovnaní s rokom 1960. Je teda predpoklad, že kapacita lesných škôlok v plnej miere nielenže zaistí dostatok výsadby schopných sadeníc v žiadúcej druhovej skladbe pre zalesnenie holín, ale aj pre pôdy, ktoré sa majú delimitovať z úseku poľnohospodárstva.

Delimitácia pôdneho fondu a odovzdanie plôch pre organizácie lesného hospodárstva je veľmi vážna úloha. V minulých obdobiach sa touto otázkou zaoberali rady krajských i okresných národných výborov a ich pléna a v zásade odsúhlasili rámcový plán delimitácie v rámci okresu i kraja. V mnohých prípadoch však, keď malo prísť ku zalesňovaniu, viaceré lesné závody nedostali od ONV výmery na zalesňovanie delimitovaných pôd, čo celú prácu narúša. S takýmito prípadmi sme sa stretli napríklad v okrese Čadca, Lučenec, a ďalších. Stalo sa tiež, že okresné národné výbory vydali výmery na zalesňovanie delimitovaných pôd, avšak miestne národné výbory a JRD bránili zalesňovaniu a odmietali vydať súhlas k zalesneniu týchto plôch. V tomto smere treba prostredníctvom krajských i okresných národných výborov urobiť urýchlene nápravu a zaistiť, aby sa lesným závodom plochy odovzdávali včas, aby sa na tieto plochy vypracovali projekty a technologické postupy zalesňovacích prác. Táto otázka je tým vážnejšia, že v mnohých prípadoch na týchto spustnutých plochách je potrebné vykonať prípravu pôdy a iné opatrenia. V roku 1962 a 1963 sa síce v celokrajskom rozsahu úlohy zalesňovania na nelesných pôdach plnia, ale pre budúce obdobie sa úlohy v Stredoslovenskom kraji zvyšujú.

V  priebehu roku 1963 v rámci inventarizácie holín a spresňovania delimitovaných plôch, ktoré robia organizácie lesného hospodárstva i Lesoprojekt, spresňujú sa viaceré otázky delimitácie. Národné výbory v tomto období by však mali mať jasno, ktoré plochy v budúcich rokoch odstúpia na zalesňovanie. Som toho názoru, že v tomto smere bude potrebné urýchlene situáciu prerokovať na jednotlivých stupňoch národných výborov. Zdôrazňovať vážnosť tejto úlohy, aby spresnený plán delimitácie pôdneho fondu tvoril seriózny základ pre plány lesných závodov v produkcii výsadby schopných sadeníc čo do množstva i druhovej skladby. Lesné závody sa na tieto úlohy plánu musia vážne pripraviť zo stránky pracovných síl i organizačne.

Ďalším problémom lesného hospodárstva je otázka nedostatočnej ochrany založených kultúr a ochrany lesných kultúr vôbec. Osobitne mám na mysli škody spôsobené zverou a pasením dobytka. Škody spôsobené zverou sú najväčšie u lesných závodov Čierny Váh, Mošovce, Slovenská Ľupča, Červená Skala i na niektorých ďalších závodoch. Napríklad len v roku 1960 spôsobila zver škodu na redukovanej ploche 2558 hektárov. S odstraňovaním tohto nedostatku sa musia porátať sami pracovníci lesného hospodárstva reguláciou stavu a účinnejšími ochrannými opatreniami proti zveri. Aj naše poľovnícke spoločnosti musia viac ako doteraz brať túto otázku ako veľmi vážny problém súčasnosti a netrvať často i nesprávne na zachovaní vysokého stavu zveri.

V  Stredoslovenskom kraji popri škodách spôsobených zverou pristupujú vo zvlášť vypuklej miere škody spôsobované sústavným pasením dobytka v lese. Tie sú najrozsiahlejšie v lesných závodoch Červená Skala, Kriváň, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok a na niektorých ďalších závodoch. Pre pasenie ostáva nezalesnená plocha 6934 hektárov. V mnohých oblastiach značná časť založených kultúr sa pasením veľmi vážne poškodzuje. Domnievam sa, že Slovenská národná rada v spolupráci s národnými výbormi na Slovensku by sa mala touto otázkou zaoberať ako doteraz. Ide najmä o to, aby sa náležite zosúladili plány chovu