tane manipulácie dreva na skladoch. Na to je však potrebné predovšetkým zvýšiť počet motorových píl.

S problémom motorových píl sa zaoberala Komisia SNR pre pôdohospodárstvo i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a prijali vážne, kritické stanovisko k súčasnému stavu.

Na základe nášho upozornenia, i iných upozornení a požiadaviek, predseda vlády s. Viliam Široký predkladá vláde návrh jednak na okamžitý dovoz motorových píl, jednak na také organizačné opatrenia v konštrukcii a výrobe našich motorových píl, ktoré by mali, keď budú dôsledne Ministerstvom všeobecného strojárstva uskutočnené (prepáčte ten pochybovačný tón), definitívne odstrániť dnešné ťažkosti.

Ďalším dôležitým predpokladom zvyšovania produktivity práce i celkovej intenzity lesného hospodárstva je sprístupňovanie lesných porastov dopravnou sieťou.

Nedostatočné sprístupnenie lesov na Slovensku zapríčiňuje, že značná časť vyťaženej drevnej hmoty - vyše 700 000 plm - sa každoročne približuje gravitačne, primitívne, nebezpečne, teda neželateľnými technickými postupmi, pričom vznikajú veľké straty na hmote, poškodzujú sa stojaté stromy, podrast a znižuje sa bezpečnosť práce. Zvyšujú sa náklady na približovanie dreva.

Potrebu lesných ciest na Slovensku uznala aj naša vláda a len pre tento rok zvýšila investičné prostriedky na ich výstavbu o 45, 3 mil. Kčs, t. j. takmer o dvojnásobok pôvodne plánovanej sumy. To znamená, že tohto roku budujeme na Slovensku lesné cesty za 68, 3 mil. Kčs a ich sieť sa rozšíri o 208 km, okrem desiatok kilometrov rozostavaných ciest. Nemusím zdôrazňovať, že je to pre lesné hospodárstvo na Slovensku neobyčajne veľký prínos.

Veríme, keďže ide o veľmi jednoduché zemné práce, o práce nenáročné na úzkoprofilový stavebný materiál - cement a železo, že naša vláda bude taká štedrá aj v budúcich rokoch.

Predseda Lenárt:

Len či to postavíme ? Povereník SNR Chudík:

Tu sú lesníci zárukou, postavíme tie cesty do posledného kilometra, aj keby sme mali zavrieť Odbor SNR pre pôdohospodárstvo a všetci ísť v jeseni stavať lesné cesty.

Tu, pravda, treba, aby podniky štátnych lesov, ich stavebné i lesné závody urobili také opatrenia, ktoré budú zárukou, že sa plánovaná výstavba splní. Ide najmä o úpravu harmonogramu výstavby na skrátené obdobie, o pomoc lesných závodov pri nábore pracovných síl pre stavebné závody, o presun buldozérov a iných mechanizmov z lesných závodov na stavebné závody a podobne. V mechanizačných prostriedkoch môžu účinne pomôcť i strojové a traktorové stanice. Súdruhovia z podnikového riaditeľstva štátnych lesov V Banskej Bystrici majú v tomto smere dobré skúsenosti.

Pritom podnikové riaditeľstvá štátnych lesov musia sa už teraz pripravovať na úlohy budúceho roku, a to najmä v projekcii. Bude účelné zvýšiť kapacitu projekčných kancelárií, aby bol zaručený potrebný predstih projekcie pred výstavbou.

Intenzifikácia výrobného procesu v lesnom hospodárstve na Slovensku zaostáva tiež pre neprimerane veľkú rozlohu organizačných jednotiek, najmä polesí a lesníckych úsekov.

Tento problém sa má riešiť aj na podklade uznesenia vlády č. 775 z roku 1961, v ktorom sa doslovne hovorí: "zabezpečiť, a to zvlášť na Slovensku, postupné znižovanie výmery lesníckych úsekov, prípadne polesí". Nepriaznivá situácia vo výmere lesníckych, prevádzkových, organizačných jednotiek ide sa predovšetkým riešiť budovaním nových prevádzkových budov, najmä lesovní a hájovní. Pri organizovaní tejto výstavby nesmie sa zabúdať na potrebu zabezpečenia rastu životnej a kultúrnej úrovne pracovníkov lesného hospodárstva. Preto lesné hospodárstvo musí upustiť od doterajšieho systému budovania lesovní a hájovní na samotách, ale pokiaľ možno sústreďovať ich výstavbu v obciach alebo v koncentrovaných lesníckych osadách. Tým sa umožní zlacniť výstavbu prevádzkových budov a podstatne zlepšiť životné podmienky lesníkov a ich rodín.

Vážené súdružky a súdruhovia,

už som uviedol, akú účinnú pomoc môžu poskytnúť národné výbory pri rozširovaní a zveľaďovaní produkčnej základne lesného hospodárstva, pri zlepšení hospodárenia v neštátnych lesoch, pri usporiadaní a ochrane lesného fondu a podobne. Ich pomoc môže byť účinná i v ďalších smeroch.

Ide najmä o to, aby národné výbory venovali väčšiu pozornosť zaobstarávaniu pracovných síl pre lesné hospodárstvo, najmä pri špičkových prácach. Najvhodnejšou formou ukázalo sa organizovanie kooperácie medzi poľnohospodárskymi a lesnými závodmi, v rámci ktorej sa zabezpečuje zamestnanosť poľnohospodárov počas celého roku a pomoc lesných závodov v špičkových poľnohospodárskych prácach. Touto formou vzájomnej pomoci dosiahli vysoký finančný efekt najmä JRD Spišské Bystré a JRD Hranovnica v okrese Poprad a družstvo Predajná v okrese Banská Bystrica, ktoré v niektorých rokoch získali za práce v lesoch vyše 100 000 Kčs. V súčasnej dobe môže byť vzorom kooperácia medzi lesným závodom a Jednotným roľníckym družstvom Mošovce, ktorá zahrňuje všetky úseky činnosti, kde je možná vzájomná pomoc.

Socialistický poľnohospodársky sektor zatiaľ v malej miere využíva možnosti kooperácie. Napríklad v roku 1962 socialistické poľnohospodárske závody uzavreli s lesnými závodmi zmluvy na zvoz dreva len na 25 % z celkového plánovaného objemu pre cudzích odvozcov, hoci v odmeňovaní za zvoz dreva sú oproti súkromným odvozcom zvýhodnení zvýšením sadzieb asi o 20 %. Pritom v sezóne zvozu dreva majú poľnohospodárske závody odvozné kapacity málo využité. A tu práve národné výbory by mali zaisťovať väčšiu účasť najmä družstiev na zvoze dreva ako vec prospešnú pre družstvo i pre štátne lesy.

V tejto súvislosti by som chcel ešte poukázať na ďalšiu úlohu, ktorú majú národné výbory všetkých stupňov riešiť v spolupráci s lesnými závodmi: na zásobovanie obyvateľstva palivom. Nedostatok paliva, ktorý sa výrazne prejavil minulú zimu, niekde krajný nedostatok, mal by byť pre nás dostatočným poučením, že sa treba na zásobovanie obyvateľstva rozličnými druhmi paliva pripraviť včas, pričom sa musia využiť všetky zdroje a možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Jedným zo zdrojov - a to pomerne výdatným - sú i naše lesy, ktoré sa z tejto stránky využívajú veľmi náhodne a nedôsledne. Pred lesným hospodárstvom stojí síce veľmi vážna úloha naďalej zvyšovať úžitkovosť drevnej hmoty znižovaním podielu palivového dreva, no táto tendencia sa týka najmä takého dreva, ktoré pri dnešnej úrovni techniky je možné a výhodne priemyselne spracovať. A v tomto smere sú naše možnosti zatiaľ dosť obmedzené. Ešte vždy ostáva v lesoch veľké množstvo nevyužitej drevnej hmoty, pretože je pre priemysel buď nevhodná, buď jej spracovanie by bolo neekonomické. Ide najmä o haluzinu, raždie, tenčinu z prerezávok, rozličné zvyšky po ťažbe, ba i o palivovú hrubinu, najmä kalamitnú, ktorú je nevýhodné spracovať veľkovýrobným spôsobom. A táto drevná hmota, kaloricky veľmi hodnotná, ostáva z veľkej časti nevyužitá, hnije v lesoch. I minulý rok, keď bola situácia v zásobovaní palivom naozaj kritická, využili občania túto možnosť nedostatočne nielen vlastnou vinou. Napríklad z palivovej hrubiny, ktorej bolo možné v rámci samozásobenia miestneho obyvateľstva vyrobiť na základe ponúk lesných závodov až 105 000 priestorových metrov, vyrobili si občania len 54 000, teda len niečo vyše polovice. Treba poznamenať, že samozásobovanie obyvateľstva palivom uvedeného druhu je obojstranne prospešné. Lesné závody na Slovensku získali minulý rok predajom tohto nefondovaného dreva vyše 10 miliónov Kčs - o 3 milióny viac ako rátali v pláne tržieb. Podnikové riaditeľstvo štátnych lesov v Pezinku získalo takto prakticky bez nákladov - vyše 3 milióny Kčs a zlepšilo si hospodársky výsledok oproti plánu o viac ako milión Kčs. Palivové bilancie kraja zlepšilo o 155 tisíc priestorových metrov palivovej hmoty. Preto lesné závody na Slovensku na tento rok svoju ponuku pre samozásobovanie obyvateľstva palivovým drevom zvýšili. Poskytnú na tento cieľ - samozrejme okrem normálnych tržných fondov - takmer 450 000 priestorových metrov palivovej hmoty, z ktorej je 175. 000 priestorových metrov palivovej hrubiny. Teraz pôjde o to, vážené súdružky a súdruhovia, využiť tieto možnosti. Nespoliehajme sa na to, že budúca zima bude miernejšia ako minulá, nespoliehajme sa, že do predaja príde viac uhlia ako vlani, veď dobre vieme, že uhlie je prepotrebné i na iných úsekoch, najmä v energetike a doprave. Zaktivizujme naše možnosti už teraz, v letnom období, keď je táto úloha ľahšie zvládnuteľná a sú pre jej plnenie i priaznivé predpoklady. Jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky môžu na tento cieľ využiť svoje voľné dopravné kapacity a pracovné sily, keď nie sú na poliach natoľko potrebné, a naše lesné hospodárstvo by mohlo prispieť k splneniu vytýčenej úlohy, ako to vytýčilo posledné zasadnutie ÚV KSČ, o 1 miliardu významným podielom. To by mal byť i náš socialistický záväzok na úseku lesného hospodárstva.

Pritom by som však chcel, súdružky a súdruhovia, upozorniť na jednu veľmi vážnu okolnosť: akcia samozásobovania obyvateľstva palivovým drevom nesmie ísť na úkor úžitkovej hmoty a na úkor podstaty lesa. Tento zvýšený tón tu nepoužívam ani tak voči občanom, ktorí sem-tam chcú potiahnuť úžitkového dreva z lesa, ale voči funkcionárom, ktorí si takto získavajú neoprávnene, na úkor štátnych fondov dreva, falošnú popularitu.

Preto akékoľvek tendencie získať pod titulom paliva drevo stavebné, alebo získať drevo na miestach, ktoré neboli pre tento účel určené, treba veľmi prísne odmietnuť. Pred niekoľkými rokmi, kedy bola povolená tzv. samovýroba dreva, sme sa totiž presvedčili o tom, že akákoľvek benevolentnosť má veľmi nežiadúce dôsledky: ničili sa lesy a krivili sa charaktery. Nikdy predtým, ani potom, nebolo v lesnom hospodárstve toľko trestných oznámení a disciplinárnych pokračovaní, ako počas obdobia smutne slávnej samovýroby dreva, samovýroby teda úžitkového dreva, nie palivového, stavebného väčšinou. A nám, súdružky a súdruhovia, musí ísť v prvom rade o to, aby sa nepáchali hospodárske škody, aby sa v každom smere dodržiavala socialistická zákonnosť.

Významnou úlohou národných výborov je tiež organizovanie úspornosti pri hospodárení drevom. Na počesť XII. sjazdu KSČ, v máji 1962 Severočeský kraj zorganizoval súťaženie pod heslom "Za väčšie bohatstvo a krásu našej vlasti". Na výzvu Severočeského kraja odpovedali všetky krajské národné výbory hodnotnými záväzkami. Pri vyhodnotení tejto súťaže z hľadiska ekonomickej hodnoty dosiahnutých výsledkov sa najlepšie umiestnil Stredoslovenský kraj. Preto v tomto roku rada Stredoslovenského krajského národného výboru vyzvala všetky KNV k socialistickej súťaži o maximálne plnenie uznesení XII. sjazdu KSČ v starostlivosti o lesy a v odstraňovaní preťažieb dreva.

Krátkodobé riešenie disproporcie medzi produkciou a spotrebou dreva znížením ťažieb, ako to predpokladá uznesenie XII. sjazdu strany, možno riešiť len a len cestou šetrenia drevom, a to tak vo výrobnej, ako i osobnej spotrebe. V tomto smere má výzva Stredoslovenského KNV mimoriadny význam a my nesmieme zanedbať nijakú príležitosť na dosiahnutie úspor dreva jeho nahrádzaním inými materiálmi, znižovaním strát a využívaním odpadu, spracúvaním menej hodnotného dreva, zberom papieru a rôznymi cestami, ktoré v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy. Preto je žiadúce, aby táto akcia nadobudla masovosť a podľa príkladu súdruhov zo Stredoslovenského kraja aby sme vo všetkých našich okresoch rozvinuli súťaž a pričinili sa tak čo najlepšie o zveľadenie a krásu našej vlasti.

Vážené súdružky a súdruhovia,

problémy a úlohy lesného hospodárstva sú veľmi rozmanité a rôznorodé. Nemohol som vo svojom referáte rozobrať všetky otázky, ktoré sa týkajú tohto dôležitého národohospodárskeho odvetvia; hovoril som najmä o tých, ktoré sú špecifické pre podmienky lesného hospodárstva na Slovensku. Nedotkol som sa celého radu otázok; nie azda preto, že by boli menej významné, ale preto, lebo majú všeobecnú platnosť a riešia sa celoštátne. Týka sa to najmä oblasti ekonomiky lesného hospodárstva, technického rozvoja, hospodárskej úpravy lesov, zúžitkovania dreva a podobne. No v závere svojho referátu chcel by som zvýrazniť otázku týkajúcu sa všetkých úsekov činnosti: otázku a požiadavku socialistického súťaženia. Je tu medzi nami celý rad významných pracovníkov lesného hospodárstva, sú tu podnikoví riaditelia, lesníci i lesní robotníci, je tu nositeľ Radu práce s. Július Slivenský, traktorista z Lesného závodu Stará voda - tí všetci majú so socialistickou súťažou veľmi dobré skúsenosti. Ukázalo sa to najlepšie minulý rok, keď v dôsledku dobre rozvinutého socialistického súťaženia na počesť XII. sjazdu strany dobehlo sa vysoké manko z prvého štvrťroka a celoročné úlohy lesného hospodárstva sa splnili úspešne. 83 % stálych pracovníkov lesného hospodárstva bolo zapojených do socialistického súťaženia, 381 kolektívov súťažilo o titul Brigáda socialistickej práce a titul XII. zjazdu KSČ bol udelený 138 kolektívom, 28 strediskám a 13 závodom. Stovky, tisíce statočných ľudí pracuje v našich lesoch. Pracuje uvedomele, s nadšením, s láskou k svojmu povolaniu.

Treba, súdružky a súdruhovia, aby sa dobré skúsenosti zo socialistického súťaženia minulých rokov uplatňovali a ďalej rozvíjali. Veď úlohy, pred ktorými stojí lesné hospodárstvo tohto roku svedčia o tom, že aktivizovanie všetkých pracovníkov lesného hospodárstva je nanajvýš potrebné.

V roku 1963 sa má na Slovensku zalesniť vyše 43 000 ha, z toho 13 000 ha nelesných plôch! Je to skoro o 13 % vyššia úloha ako vlani a jedna z najväčších ročných úloh v histórii lesného hospodárstva na Slovensku vôbec. Vysoké sú aj ostatné úlohy v pestebnej činnosti, najmä zakladanie škôlok (144 ha), ošetrovanie a ochrana kultúr (114 700 ha), prerezávky (vyše 40 000 ha) a prebierky (103 000 ha). Ťažobné úlohy sú sťažené veľkým rozsahom kalamít.

Výsledky plnenia úloh do konca mája ukazujú, že lesné závody budú musieť vyvinúť veľké úsilie, aby sa vyrovnali so schodkami v celom rade pestebných a ťažobných úloh.

Treba i záverom znovu upozorniť najmä na urýchlené spracovanie kalamitnej hmoty, podstatné zlepšenie kvality pestebných prác, výchovných zásahov v porastoch, urýchlené budovanie lesných škôlok, plnenie plánu v zalesňovaní nelesných pôd, zvýšenie ochrany porastov pred pasením atď. Aby tieto náročné úlohy lesné závody načas a kvalitne zvládli, musia sústavne spolupracovať s národnými výbormi a všetky problémy riešiť za úzkej spolupráce s Revolučným odborovým hnutím.

Pracovníci v našom lesnom hospodárstve na Slovensku dosiahli od oslobodenia významné úspechy. Na týchto úspechoch musíme budovať ďalej, skvalitňovať starostlivosť o naše lesné bohatstvo a nespúšťať ani na chvíľku zo zreteľa starostlivosť o ľudí, o pracujúcich, ktorí nám často v odľahlých a v neprístupných miestach vytvárajú veľké národohospodárske hodnoty.

Dovoľte mi, vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, aby som vás v mene 45 000 pracovníkov lesného hospodárstva na Slovensku uistil, že spolu s nimi Komisia SNR pre pôdohospodárstvo i Odbor SNR pre pôdohospodárstvo vynaložia všetky svoje sily, aby uznesenia XII. zjazdu Komunistickej strany Československa na úseku lesného hospodárstva boli dôsledne splnené. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi za podanú správu.

Cez prestávku sa súdruhom poslancom rozdá návrh uznesenia k prednesenej správe, ktorý pripravila Komisia SNR pre pôdohospodárstvo.

Prosím, aby súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu tohto uznesenia odovzdali súdruhovi povereníkovi Chudíkovi.

Oznamujem 30-minútovú prestávku (Prestávka. ) (Po prestávke. ) Predseda Lenárt:

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Pokračujeme v rokovaní rozpravou k prednesenej správe.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci

Anton Ťažký,

Vojtech D a u b n e r,

Mária P i e c k o v á,

Anton P r e č u c h,

člen Komisie SNR pre pôdohospodárstvo inž. Pavol M a r k o,

a poslanec dr. Miloš K r n o.

Dávam slovo poslancovi Antonovi Ťažkému.

Poslanec Ťažký:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Na dnešnom plenárnom zasadnutí prerokúvame veľmi dôležitú úlohu vyplývajúcu z uznesení XII. zjazdu Komunistickej strany Československa. Táto úloha sa aj vo Východoslovenskom kraji prejavuje ako veľmi naliehavá a vyžaduje sústavnú pozornosť zo strany národných výborov a ostatných hospodárskych orgánov.

Vo svojom príspevku chcem poukázať na niektoré problémy súvisiace s riešením lesného hospodárstva vo Východoslovenskom kraji.

Z celkovej výmery pôdneho fondu vo Východoslovenskom kraji zaberajú lesy 641. 224 ha, čo predstavuje 40, 3 %. Lesné hospodárstvo kraja prešlo za posledné roky, najmä v období druhého päťročného plánu, značným rozvojom. Vzrástla technická úroveň výroby, sociálna a kultúrna úroveň pracujúcich a utvorili sa predpoklady pre ďalšie zveľaďovanie lesov.

Výmera holín sa znížila zo 43. 311 ha v roku 1956 na 12. 449 ha. Zlepšila sa kvalita pestebných zásahov. Ťažba dreva sa robí aj v ťažšie prístupných porastoch. Na úseku ťažobnej činnosti stupeň mechanizácie ku koncu roku 1962 sa zvýšil na 58, 3 %. Celkom sa vysadilo 9, 242. 000 sadeníc rýchlorastúcich drevín. Okrem toho došlo k ďalšej socializácii lesov a dnes obhospodaruje socialistický sektor v našom kraji 87, 4 %.

Na základe inventarizácie lesov z roku 1960 poklesli celkove zásoby drevnej hmoty v porovnaní s rokom 1950 o 810. 000 plm t. j. o 1, 03 %. Taktiež poklesol prírastok dreva na 1 ha z 3, 17 plm na 3 plm. Plán ťažby dreva v kraji na rok 1963 činí 1, 196. 500 plm. Podľa perspektívneho plánu do roku 1970 výška ťažieb v kraji sa bude postupne znižovať. Napríklad v roku 1964 v porovnaní s rokom 1963 sa znižuje o 100. 700 plm, v roku 1965 o 108. 300 plm a v roku 1970 bude ťažba len 975. 400 plm, čo je o 18 % menej v porovnaní s rokom 1963.

Postupným znižovaním ťažby dreva, ďalej výchovnými zásahmi v mladých lesných porastoch a vôbec skvalitnením prác v starších porastoch podľa zásad prijatých a rozpracovaných v kraji v zmysle vládneho uznesenia číslo 775 z roku 1961 dôjde rozhodne k zvýšeniu celkového prírastku drevnej hmoty aj v lesoch Východoslovenského kraja.

Aj keď sa v posledných rokoch zmenšila výmera holín, ako som už uviedol, predsa vládou stanovená úloha - zlikvidovať holiny do roku 1960 - splnená v kraji nebola. Máme ešte stále čo robiť, aby sme zlikvidovali ďalších 7. 000 ha. Treba povedať, že nedostatkom na úseku lesného hospodárstva v kraji je i to, že sa venuje málo pozornosti ošetrovaniu a ochrane novozaložených kultúr. Značné škody na lesných kultúrach boli v mnohých prípadoch a aj dnes sú spôsobované pasením dobytka v lesoch, ako hovoril súdruh povereník C h u d í k, najmä v mladých lesných kultúrach. Tento problém riešime hlavne v okresoch Humenné, Bardejov a Rožňava.

Nedostatky sa ešte stále vyskytujú v mechanizácii namáhavých prác v lese, jednak na úseku ťažobnej i pestebnej činnosti. Ďalej sú problémy v bytových pomeroch, kvalifikácii lesných pracovníkov a v niektorých ďalších činnostiach.

Možno konštatovať, že prijaté opatrenia v predsedníctve Vsl. KV KSS i rady KNV sa vcelku zabezpečujú, čoho dôkazom je aj splnenie úloh za rok 1962, i dobré plnenie úloh v tomto roku.

V  roku 1962 plán hrubej hodnoty výroby a výkonov celkom na úseku lesného hospodárstva v kraji bol splnený na 103, 5 %. Plán pestebnej činnosti bol splnený na 101, 2 % a ťažobnej činnosti na 100, 7 %. Aj plnenie hlavných úloh v tomto roku - berúc do úvahy tohtoročnú zimu - je priaznivé, najmä keď v obvode niektorých lesných závodov Poprad, Hrabušice, Spišská Nová Ves, Podolínec, Stará Voda, Smolnícka Huta a Betliar bol až do konca mesiaca marca vyše 2 m sneh. Plánované úlohy ku koncu mesiaca mája sú splnené takto: zalesňovanie jarné splnené bolo na 101 %, ťažba dreva na 106 %, približovanie dreva na 97, 3 % a odvoz dreva na 93, 1 %.

Tohoročná veľmi nepriaznivá zima spôsobila v lesoch značné škody nášmu národnému hospodárstvu. V dôsledku veľkého množstva snehu napadla kalamita až 550. 000 plm drevín len v našom kraji. Značne boli postihnuté mladé porasty v oblasti okresu Spišská Nová Ves, hlavne porasty borové a smrekové. Pre urýchlené spracovanie tejto kalamitnej hmoty sa urobili technicko-organizačné opatrenia, hlavne pokiaľ ide o presun robotníkov z iných lesných závodov, ako aj technického personálu, a niektoré ďalšie opatrenia súvisiace s urýchleným spracovaním kalamity.

V  dôsledku tohoročnej zimy vznikli značné straty i na stavoch úžitkovej zveri. Podľa doterajších zistení uhynulo cez 400 kusov jelenej zveri, cez 650 kusov srnčej, viac ako 1. 000 zajacov a cez 520 bažantov. Tieto škody vznikli aj napriek tomu, že v priebehu zimy sa robili opatrenia na intenzívne prikrmovanie zveri.

Z krajskej rezervy uvoľnili sme pre štátne lesy pre prikrmovanie zveri 6 vagónov sena. No, i napriek tomu sa ukázalo, že ani poľovné združenia, ani lesné závody neboli dostatočne pripravené na dobré prezimovanie zveri. Preto v tomto období robíme opatrenia na lesných závodoch a poľovníckych združeniach na zabezpečenie dostatku objemného krmiva pre zver, ktoré možno získať vykášaním trávy predovšetkým v lesoch. V ďalšej časti svojho diskusného príspevku chcem sa zmieniť o  problémoch plnenia úloh v lesoch obhospodarovaných jednotnými roľníckymi družstvami a v súkromnom vlastníctve, o čom hovoril súdruh povereník Chudík. O tomto probléme sa v posledných rokoch mnoho hovorí a sú prijímané rôzne opatrenia na zlepšenie plnenia úloh. Vo Východoslovenskom kraji jednotné roľnícke družstvá obhospodarujú toho času celkom 38. 599 ha lesov a v súkromnej držbe je ďalších 26. 847 ha.

Plánované úlohy v týchto lesoch sa z roka na rok neplnia hlavne v pestebnej činnosti. Tak napríklad v roku 1962 z plánovaných 500 ha sa zalesnilo len 167 ha. Rovnako neboli splnené úlohy v prebierkach, v prerezávkach, v približovaní a odvoze dreva.

Príčiny neplnenia úloh spočívajú napríklad v tom, že súkromní lesomajitelia nejavia záujem o zveľaďovanie svojho lesného majetku a priamo odmietajú plniť plánované úlohy. Ani okresné národné výbory, odbory pôdohospodárstva v plnom rozsahu neriešia tieto problémy a podobne aj orgány odbornej správy lesov, t. j. lesné závody nie všade venujú dostatočnú pozornosť masovo-politickej práci na tomto úseku. Mnohí pracovníci lesných závodov a často i vedúci pracovníci vysvetľujú si veci tak, že za plnenie úloh v týchto lesoch sú zodpovedné iba národné výbory a že teda tieto úlohy majú riešiť na obciach len pracovníci štátnej starostlivosti o lesy.

Domnievam sa, že takéto vysvetľovanie problému je nesprávne. Predsa odbornú správu vykonávajú lesné závody a potom je povinnosťou lesníkov riešiť problémy priamo s miestnymi národnými výbormi, so správami jednotných roľníckych družstiev na ich zasadnutiach a pod. A orgány štátnej starostlivosti o lesy majú dozerať na všetky lesy v okrese, bez rozdielu vlastníctva a obhospodarovania a majú vykonávať úlohy vyplývajúce pre nich zo zákona rovnako vo všetkých lesoch.

Jednotné roľnícke družstvá, aj keď úlohy lesnej výroby pojmú do celovýrobných finančných plánov, plnia ich nie dostatočne. Napríklad v jarnom období zalesňovanie sa nerobí s odôvodnením, že sa súčasne vykonávajú jarné poľnohospodárske práce. Na väčšine družstiev, pravda, nie je ani dostatok finančných prostriedkov na krytie výdavkov spojených s vykonávaním týchto prác.

Nazdávam sa, že by bolo správne, ak sa otázka obhospodarovania lesov nebude riešiť v dohľadom čase celoštátne, bude správne uvážiť o poskytovaní subvenčných prostriedkov pre slabo hospodáriace jednotné roľnícke družstvá na financovanie spomenutých úloh.

V priebehu minulého i toho roku okresné národné výbory urobili na jednotných roľníckych družstvách, kde sa úlohy v lesoch neplnia, opatrenia v tom smere, aby sa vzdali dobrovoľne lesov a odovzdali ich do užívania štátnym lesom. Takto v kraji 12 jednotných roľníckych družstiev lesy odovzdalo do užívania lesným závodom.

Minulého roku pri prerokúvaní uznesenia vlády číslo 775 prijali sme v rade Krajského národného výboru uznesenie. Na základe toho sa prerokovali otázky plnenia úloh v neštátnych lesoch, problémy pastvy, krádeže dreva, otázky delimitácie a pod. v radách miestnych národných výborov. Ukázalo sa, že bolo to správne, keď sa otázky lesného hospodárstva dostali na rokovania v radách miestnych národných výborov. Možno povedať, že väčšina rád MNV s plnou vážnosťou riešila uvedené problémy. No, vyskytli sa aj také prípady, že funkcionári MNV plne nepochopili dôležitosť vládneho uznesenia.

V  referáte sa konštatovalo, že aj v našom kraji - konkrétne v Bardejovskom okrese niektoré jednotné roľnícke družstvá nezdružili lesy do spoločného obhospodarovania. To je pravda. Ide tu však o nedoriešené spory medzi jednotnou evidenciou pôdy a evidenciou lesných závodov, ktoré sú v štádiu riešenia. Ďalším problémom, ktorý v kraji máme a ho aj riešime, je otázka vyčleňovania delimitovaných pôd na zalesnenie, nevhodných pre poľnohospodársku produkciu. Problémy máme v okresoch Humenné, Bardejov a Prešov, hlavne u súkromných vlastníkov, ba i u jednotných roľníckych družstiev, ktoré v mnohých prípadoch kategoricky odmietajú akékoľvek zalesňovanie týchto plôch.

Myslím, že nové odbory poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva budú pružnejšie riešiť tieto otázky a v súčinnosti s okresnými výrobnými poľnohospodárskymi správami v najbližších dvoch-troch rokoch urobia poriadok na celom tomto úseku.

Treba povedať, že i kvalita zalesňovania týchto plôch je v mnohých prípadoch nie na patričnej úrovni. Používajú sa sadenice nevhodné pre príslušné stanovište, sadenice slabé a pod. Túto otázku sme s podnikovými riaditeľstvami štátnych lesov prerokovali a boli urobené príslušné opatrenia na zlepšenie práce na tomto úseku.

Súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som sa ešte zmienil o problémoch kontroly a pomoci národných výborov na úseku lesného hospodárstva. V posledných rokoch národné výbory, a to hlavne okresné národné výbory i krajské národné výbory, boli a sa v rozličných materiáloch o lesoch kritizujú od ústredných orgánov, že si neplnia úlohy na úseku lesného hospodárstva. Ja s tým plne súhlasím. Chcem však ukázať na to, že samo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva nevedelo dosiaľ doriešiť hlavný problém na ONV a KNV, a to organizačné i kádrové vybudovanie lesníckych zložiek. Uznesenie vlády číslo 1025 z roku 1959 konštatovalo, že úlohy národných výborov na úseku lesného hospodárstva sa neplnia preto, že lesnícke zložky na okresných národných výboroch a krajských národných výboroch nie sú kádrove dobudované. Toto uznesenie uložilo ministerstvu problém riešiť. No, urobilo sa málo, pritom však uznesenie vlády číslo 775 z roku 1961 znovu konštatovalo, aký je stav, že na okresných národných výboroch je len jeden pracovník pre lesy, poľovníctvo a rybárstvo a že úlohy sa nedajú zvládnuť, avšak problém sa znovu neriešil.

V  apríli tohto roku pri zrušení poľnohospodárskych odborov a utváraní nových odborov, znovu súdruhovia z Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva povedali, že pre lesy stačí jeden pracovník. Myslím, že je zásadne zlé takéto riešenie. Veď napríklad v okrese Spišská Nová Ves, Rožňava a Poprad máme výmeru lesov nad 90 000 ha. V týchto okresoch je 5 - 6 lesných závodov a jeden pracovník má na ONV zodpovedne riešiť problémy, o ktorých môže rozhodovať len okresný národný výbor (rozhodnúť o zmenách ťažieb, povoľovať rôzne výnimky zo zákona a smerníc, riadiť poľovníctvo, vyčleňovať delimitované pôdy, ako i ďalší komplex úloh). Takto potom samozrejme dochádza k zľahčovaniu úloh i problémov jednak zo strany lesných závodov a potom i okresných národných výborov.

Myslím, že tento problém by sa mal riešiť centrálne na ministerstve.

V poslednom čase sa hovorí i o otázkach v súvislosti s odčlenením drevárskej prvovýroby z rezortu spotrebného priemyslu a pričlenením drevárskej prvovýroby, hlavne píl, k štátnym lesom. Myslím si, že táto časť výroby úzko súvisí s ťažobnou činnosťou ako komplexom, a preto riešenie tohto problému i z hľadiska ekonomického je na mieste.

Popredné miesto v spotrebe dreva v našej republike zaujíma aj naše stavebníctvo. V prvom rade je to zabudované drevo do stavby, ako je krov, parkety, drevené dlážky, stropy atď. Po druhé je to drevo a rezivo, potrebné pri výstavbe, ako je napríklad debnenie, lešenie a pod.

Výsledky, ktoré stavbári dosiahli, ukazujú, že na tomto úseku