ne na kvalitatívne ukazovatele výroby. To je správna organizácia práce a je nanajvýš potrebné, aby si ju osvojili aj ostatné lesné závody.

Súdružky a súdruhovia, v posledných rokoch spôsobili veľké škody v našich lesoch rozsiahle snehové a vetrové kalamity. Napríklad v roku 1961 podiel spracovanej kalamitnej hmoty z celkovej tažby dreva bol na Slovensku asi 20 % a v roku 1962 až 35 %. Tohto roku do konca mája sa vyťažilo už vyše 621 000 plm kalamitnej hmoty a nespracovanej zostáva ešte vždy 817 000 plm. Ako vidieť, nie je predpoklad, že by rozsah kalamít klesal. Aby sme zabránili rozšíreniu hmyzových a iných druhotných škodcov, treba vyvinúť veľké úsilie na rýchle spracovanie všetkej kalamitnej hmoty.

V tej súvislosti je najvyšší čas zlepšiť starostlivosť o výchovu lesných porastov, tým ich spevniť a ozdraviť a predchádzať tak veľkému rozsahu kalamít v budúcnosti.

Máme už niekoľko lesných závodov, ktoré výchove lesných porastov venujú náležitú pozornosť. Najmä v lesných závodoch Čadca, Námestovo, Solivar a iných, súdruhovia dosahujú veľmi pekné výsledky. Spôsob a intenzitu výchovných zásahov upravujú podľa potreby jednotlivých porastov a nepripúšťajú nijakú šablónovitosť. Rovnomerným, cyklickým rozvrhnutím prác predchádzajú šturmovčine a zabraňujú ich nekvalitnému vykonávaniu. Úspešne využívajú pritom novú mzdovú sústavu a odbornosť výchovných zásahov dôsledne kontrolujú.

Dovoľte časť o pestebnej činnosti v lesnom hospodárstve zakončiť úlohou prevodu výmladkových lesov na vysokokmenné.

Na Slovensku máme takmer 200 000 ha výmladkových lesov, v ktorých pri porovnaní s vysokovýkonnými porastami ročne strácame na drevnej hmote takmer 400 000 plm. I keď s prevodmi týchto lesov na vysokokmenné sa u nás už začalo a úloha druhej päťročnice 34 000 ha bola splnená, kvalita prevodov nie je na žiadúcej úrovni.

Riešenie úloh na tomto dôležitom úseku si vyžaduje, aby každý lesný závod mal vypracovaný časový plán, zoradil v ňom jednotlivé porasty podľa naliehavosti a spôsobu prevodov a zabezpečoval jeho dôslednú realizáciu. Podobne musia lesné závody venovať pozornosť i premenám monokultúr a porastom s nevhodnou drevinovou skladbou na porasty miešané, vysoko produktívne a odolné voči kalamitám. Ako vzor možno uviesť Lesný závod Čadca, kde súdruhovia majú premeny smrekových monokultúr dôsledne rozpracované, pri rešpektovaní stanovištných osobitností každého porastu a každej lokality.

Takéto premeny porastnej skladby treba vykonať napríklad u máloprirastavých borovíc -monokultúr na záhorských pieskoch, nevhodných smrekových monokultúr v oblasti Poľany, Kysúc, Oravy a aj inde.

Vážená Slovenská národná rada!

Z celkovej výmery lesov na Slovensku pripadá ešte na malolesy, t. j. lesy, ktoré neobhospodaruje štát, 224 580 ha, čo je vyše 12, 5 %. Stav týchto lesov je veľmi zlý, čo sa prejavuje najmä na neúmerne veľkom rozsahu holín - takmer 34 % z celkovej výmery holín v lesoch na Slovensku - a v nízkej zásobe drevnej hmoty na 1 ha - len asi 61 % oproti priemeru v štátnych lesoch. Spôsobuje to zníženie zásob dreva zhruba o 13, 5 mil. plm a nižšiu ročnú ťažbu najmenej o 150 000 plm.

Aby sa zabezpečilo lepšie hospodárenie v týchto lesoch, najmä zlepšenie ich stavu, podľa ustanovení nového lesného zákona orgány štátnych lesov v nich vykonávajú odbornú správu. Zavádzanie pokrokových foriem hospodárenia a výkon odbornej správy sťažuje však ich veľká majetková a územná rozdrobenosť. Preto v záujme utvorenia väčších hospodárstiev, ako aj upevnenia socialistických výrobných vzťahov na dedine, rozvinuli národné výbory presvedčovaciu akciu za dobrovoľné združovanie súkromných malolesov do spoločných hospodárstiev jednotných roľníckych družstiev.

Do konca prvého polroku 1962 združilo sa do JRD na Slovensku 54, 5 % súkromných malolesov. Ak berieme do úvahy, že asi 58 tis. ha súkromných malolesov leží na území obcí, v ktorých nie sú založené JRD, možno povedať, že sa v tomto smere vykonalo kus. užitočnej práce. Napriek tomu, v mnohých obciach, kde sú založené jednotné roľnícke družstvá, značná výmera lesov nebola ešte združená do spoločných hospodárstiev. Najviac takýchto lesov je vo Východoslovenskom kraji, najmä v okrese Bardejov. Veľká výmera nezdružených lesov v obciach s JRD - asi 28 000 ha, najmä v Bardejove, Prešove a Dolnom Kubíne svedčí o tom, že nie všade národné výbory i lesné závody pristupovali pri zaisťovaní tejto úlohy rovnako dôsledne.

V mnohých prípadoch pri združovaní súkromných malolesov do spoločného hospodárenia v JRD sa prejavuje formálnosť. Ako príklady možno uviesť JRD Ratkovce v obvode Lesného závodu Topoľčany, viaceré JRD v okrese Rimavská Sobota i v ďalších okresoch, kde malolesy boli zápisnične prevzaté do spoločného hospodárenia družstva, avšak v skutočnosti ďalej ich užívajú majitelia.

Je žiadúce, aby národné výbory zvýšili svoju aktivitu pri združovaní súkromných malolesov do spoločného hospodárenia v JRD, preverili stav združovania lesov a spôsob rozdeľovania úžitku z nich a na základe rozboru situácie vykonali potrebné politické a organizačné opatrenia na odstránenie doterajších nedostatkov.

Zvlášť pálčivým problémom hospodárenia v malolesoch je, že sa neplnia úlohy pestebnej činnosti. Napríklad v zalesňovaní sa plnenie každoročne pohybuje okolo 50 %. Úlohy v ošetrovaní a ochrane lesných kultúr sa plnia ešte horšie a rovnako i vo výchove porastov. Naproti tomu ťažby dreva v neštátnych lesoch každoročne prevyšujú prírastok drevnej hmoty, v dôsledku čoho stav lesných porastov v neštátnych lesoch sa celkove nezlepšuje, ale naďalej povážlivo zhoršuje. Previerky hospodárenia ukázali, že v lesoch jednotných roľníckych družstiev sa plnia plánované úlohy o niečo lepšie ako v súkromných malolesoch. Avšak i hospodárenie v družstevných lesoch má veľké nedostatky. Podobne ako v súkromných malolesoch sa neplnia úlohy v pestebnej činnosti, najmä tam, kde sú družstevné lesné hospodárstva stratové.

Situáciou v neštátnych lesoch sa podrobne zaoberala Komisia SNR pre pôdohospodárstvo na svojich zasadnutiach 29. decembra 1961 a 27. novembra vlani. Na podklade jej uznesení sa vykonalo a vykonáva rad opatrení na zlepšenie hospodárenia a stavu neštátnych lesov. Uskutočňovaním týchto opatrení zlepšila sa starostlivosť orgánov odbornej správy lesov, najmä v plánovaní prác pestebnej činnosti, zlepšením odborného dozoru pri vykonávaní prác v lesoch a zlepšením pomoci jednotným roľníckym družstvám pri zabezpečovaní plánovaných prác už v celoročných výrobných finančných plánoch. Realizáciou týchto opatrení sa už dosiahli čiastkové úspechy. Napríklad v roku 1962 oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil rozsah prác najmä v zalesňovaní a v prerezávkach zhruba o 17 %. Rozvinula sa dobrá spolupráca medzi Lesným závodom Lučenec a JRD Selce v okrese Rimavská Sobota, ktorá umožnila na tomto družstve zriadiť vzorové lesné hospodárstvo, ktoré sa na jeseň minulého roku využilo na odborné školenie pracovníkov iných družstiev, i na prenášanie dobrých skúseností na iné jednotné roľnícke družstvá a lesné závody. Obdobné vzorné lesné hospodárstvo sa zriaďuje aj v JRD Mošovce v okrese Martin. Pravda, takéto dobré príklady sú zatiaľ skutočne len veľmi ojedinelé.

S otázkami neštátnych lesov zaoberal som sa obšírnejšie preto, aby som zvýraznil vážnosť tohto problému. Nemôže nám byť predsa ľahostajné, ako sa hospodári v lesoch o rozlohe viac ako 200 000 ha, nemôže nám byť ľahostajné, aký prospech prinášajú tieto lesy celému národnému hospodárstvu, a nemôže nám byť tiež ľahostajné, že sa uznesenia XII. sjazdu strany v lesoch pod odbornou správou neplnia. Chceme sa s vami, súdruhovia a súdružky poslanci, poradiť ako ďalej postupovať pri obhospodarovaní týchto lesov, ako naložiť s nimi, aby nám slúžili tak, ako tých 88 % lesov, ktoré obhospodaruje štát.

V bohatstve našich lesov nemôžeme vidieť len produkciu dreva, ale aj ostatné užitočné vplyvy a účinky lesa, ktoré podľa štúdií našich i zahraničných odborníkov niekoľkonásobne prevyšujú hodnoty, poskytované lesom vo forme drevnej suroviny. Ide najmä o vodohospodárske, pôdoochranné, klimatické, rekreačné a zdravotné účinky lesa. A tu musíme, vážené súdružky a súdruhovia, veľmi kriticky hodnotiť náš postoj k týmto otázkam - postoj, ktorý nesvedčí vždy o docenení významu lesov. Uvediem niekoľko príkladov, ktoré vec ozrejmia:

Ešte máme v živej pamäti obrovské škody, ktoré spôsobili povodne na jar tohto roku, v lete roku 1958 a 1960 a v mnohých rokoch predchádzajúcich. Veľkou nestálosťou vodného toku je známa najmä rieka Ipeľ, pri ktorej rozkolísanosť hladiny dosahuje ukazovateľa 1: 1. 290. To je zapríčinené v prvom rade mimoriadne nízkou lesnatosťou pramennej oblasti, ktorá dosahuje iba 28 %. Kritické vodohospodárske pomery na tejto rieke viedli i bývalý Sbor povereníkov k tomu, že oblasť pramenistá Ipľa, Rimavy a Rimavice, ktoré sa vyznačujú lazníckym osídlením, vyhlásil ešte v roku 1960 za vodohospodársky štátne dôležitú. Bývalý Sbor povereníkov súčasne prijal celý rad opatrení, smerujúcich k zlepšeniu vodohospodárskych pomerov tejto pramennej oblasti, z ktorých najvýznamnejšie bolo zvýšenie lesnatosti tohto kraja. Krajské, okresné a miestne orgány mali utvoriť podmienky na uskutočnenie tohto dôležitého zámeru najmä tým, aby presviedčali miestnych obyvateľov o správnosti prijatých opatrení a postupne zaisťovali ich premiestňovanie do obcí a novovybudovaných sídlisk, zvlášť pri veľkých priemyselných závodoch. Stal sa však pravý opak. Nesprávne uskutočňovanou investičnou výstavbou elektrifikáciou, individuálnou bytovou výstavbou a stavbou verejných budov upevňovalo sa ďalej laznícke osídlenie. Tým vznikol spontánny odpor k navrhovaným opatreniam a lesní hospodári, ktorí sa statočne pustili do plnenia zverených úloh, dostali sa do veľmi nepriaznivej situácie a v niektorých prípadoch bola dokonca ohrozená ich osobná bezpečnosť. Realizácia nášho zámeru nachádza sa ešte vždy len v počiatočnom štádiu. Pravda, je to veľmi, veľmi zložitá úloha. Preto rada Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici mala by sa veľmi dôsledne zaoberať touto otázkou a riešiť ju ako osobitný problém, veď zaň spolu so Slovenskou národnou radou v celom rozsahu zodpovedá.

V  súčasnej dobe pripravujú sa projekty na rozsiahle vodohospodárske úpravy a vodné diela na rieke Ipli.

Včera ma navštívil s. B o k o r, zmocnenec Maďarskej ľudovej republiky pre hraničné toky, a bolo definitívne dojednané, že s úpravou Ipľa, ohrádzaním na ich i našej strane začneme už na budúci rok v rozsahu prvých 40 km. To bude teda ten začiatok, na ktorý tak netrpezlivo a oprávnene čakajú nielen poľnohospodári Stredoslovenského kraja.

Sme nútení teda riešiť nezdravé vodohospodárske pomery tohto povodia náročnou a mimoriadne nákladnou technickou cestou. Iného východiska niet. No musíme vyvinúť spoločné úsilie s národnými výbormi Stredoslovenského kraja, aby sme postupne zalesnením pramennej oblasti Ipľa a jeho prítokov definitívne odstránili nezdravé vodohospodárske pomery tejto oblasti.

Nezásadný postoj k ochrane a zveľadeniu lesného fondu - hoci tieto otázky riešia najvyššie zákonné normy - nie je zjav ojedinelý. Dochádza k nemu i v tých oblastiach, kde je les vzácnosťou a kde by si ho mali občania zvlášť vážiť. Mám tu na mysli najmä nezákonné vyrubovanie lesov, k akému došlo napríklad na niektorých JRD v okrese Lučenec a v iných okresoch, spásanie vysadených lesných kultúr vo väčšej alebo menšej miere na celom území Slovenska a podobne.

Pasenie dobytka v lesoch je špecifickým problémom Slovenska. Lesným pasením, ako uvádza Ústav pre hospodársku úpravu lesa, sa poškodzuje vyše 12 % lesných porastov, čím vzniká národnému hospodárstvu každoročne škoda okolo 49 mil. Kčs. Pritom kŕmna hodnota trávneho porastu spásaného v týchto lesoch nepresahuje 13 mil. Kčs ročne.

V  okrese Banská Bystrica si už našli cestu na riešenie tohto problému. Na ONV si súdruhovia z lesných závodov, JRD i MNV dôkladne vyjasnili otázku pasenia v lese a prijali účinné opatrenia na zlepšenie krmovinovej základne, usporiadanie pasienkárskeho režimu, ochranu lesných kultúr i sankčné opatrenia. Len takýto aktívny postup, založený na vzájomnej dohode a spolupráci zainteresovaných zložiek a dôsledná realizácia dohodnutých opatrení môže viesť k pozitívnym výsledkom. Postup okresných národných výborov a lesných závodov v Banskej Bystrici je návodom pre ostatné okresy na Slovensku, ako sa má úspešne riešiť problém s takými hlbokými, historickými a sociálnymi koreňmi, ako je pasenie v lesoch.

So škodcami na lesných kultúrach a porastoch sa musia viac ako doteraz zaoberať i naši poľovníci a lesní hospodári, ktorí nesú zodpovednosť za rozvoj poľovnej zveri. V posledných rokoch sa niektoré druhy lesnej úžitkovej zveri v dobrých životných podmienkach západného a severného Slovenska natoľko rozmnožili, že spôsobujú národnému hospodárstvu citeľné škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach. Len na lesných kultúrach odhadujú sa tieto škody asi 18 mil. Kčs ročne, pričom najväčšiu "zásluhu na tom má zver jelenia, ktorej jarné stavy sú okolo 25 000 kusov oproti normovaným 20 000 a ďalej diviačia zver, ktorá prevyšuje únosné stavy asi o 2 500.

Veľké škody, ktoré lesnému i poľnému hospodárstvu každoročne zver spôsobuje, nútia nás uvažovať o veľmi dôrazných opatreniach. Pôjde v prvom rade o to, aby poľovnícke združenia a lesné závody najmä v ohrozených oblastiach, akými sú Malé Karpaty, Tríbečské hory, Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, dosiahli a udržiavali len únosné normované stavy zveri, najmä zveri je enej. Aby sa postarali o vyššiu úživnosť revírov a o vhodné prikrmovanie zveri a aby zabezpečili účinnejšiu ochranu lesných i poľnohospodárskych kultúr.

Poľovníctvo, súdružky a súdruhovia, je krásna vec. Jeho vysoká úroveň na Slovensku je pre nás i v zahraničí naozaj dobrou vizitkou. Poskytuje desaťtisícom našich pracujúcich hodnotnú rekreáciu. No je neprípustné, aby sa zver chovala na úkor nášho lesného hospodárstva alebo poľnohospodárstva. Chov zvere, poľovníctvo, musí byť plne podriadené záujmom pestovania lesa, záujmom poľnohospodárskej výroby.

Vážené súdružky, súdruhovia,

prírodné krásy Slovenska sú známe široko-d'aleko. Využívajú ich nielen naši pracujúci, ale čoraz viac i zahraniční hostia. Každý, kto Slovensko navštívil, je nadšený jeho prírodou, najmä lesmi. No pritom naša starostlivosť o rozvíjanie týchto hodnôt je nedostatočná. Nedávno sa s otázkou zaoberala i Komisia SNR pre školstvo a kultúru a s jej kritikou nedostatočnej starostlivosti o prírodné krásy plne súhlasíme. Nemienime sa tu zaoberať otázkami znečisťovania ovzdušia a vôd našim priemyslom, ktorý spôsobuje v tomto smere veľké rany prírodnému prostrediu - to je osobitná kapitola, ktorou sa sústavne zaoberajú najvyššie stranícke a vládne orgány. Nám ide o správne využívanie prírodného prostredia pre rekreačné a turistické ciele a o to, aby toto využívanie bolo v súlade s plánovaným rozvojom nášho lesného hospodárstva.

Územné plány, ktoré sa vyhotovujú pre rekreačné oblasti, musia zaistiť nevyhnutný súlad medzi počtom návštevníkov a kapacitou prírodného prostredia, riešiť v rekreačných územiach priestorovú organizáciu poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iných výrobných odvetví v súlade s požiadavkami rekreácie a cestovného ruchu a usmerňovať v patričnej miere systém výstavby rekreačných zariadení. Žiada sa pri rekreačnej výstavbe dôsledne uplatňovať výtvarný a krajinársky dozor a dbať na úpravu okolia. Tieto požiadavky by mali mať plánovacie orgány centrálne i národných výborov trvale na zreteli.

Ja spomeniem len taký prípad z osobnej skúsenosti. Vlani som zo zvedavosti i poľovníckej, i turistickej, navštívil Poľanu, našu slávnu detviansku Poľanu. No čo sme si vymysleli. V tejto prírodnej poľovníckej rezervácii s veľmi vzácnym lesným porastom, najmä na južných svahoch, sme si na prednej Poľane samozrejme vybudovali rekreačné stredisko, na holom kopci. A cez najvzácnejšiu prírodu lesnú sme si vybudovali k rekreačnému stredisku samozrejme nákladnú, pevnú, riadnu cestu - automobilovú cestu. Nuž je len otázka, čo tí chudáci rekreanti, či to budú pionieri alebo dospelí na tej prednej Poľane na slnečnom úpale alebo v mrazoch budú robiť. Keď sú turisti, budú musieť ísť do dolín za turistikou a večer uťahaní a unavení škriabať sa hore do kopca. Je to holý nezmysel. Keby táto chata bola stála niekde v údolí pri čerstvom prameni, kde by bola možnosť kúpania atď., denný turistický výlet na Poľanu by bol býval pôžitkom a ľahký zostup z Poľany domov do rekreačného strediska ďalším pôžitkom. A takto my sme ako takí bohatí barbari. Máme nesmierne perly prírodné, a pretože ich máme, myslíme si, že musíme práve do stredu týchto prírodných krás si čosi postaviť, lebo to zodpovedá nášmu chápaniu kultúrnosti, turistiky a rekreácie. Tak tomuto barbarstvu musíme urobiť koniec.

Súdruhovia z Podpolianskych strojární nech mi prepáčia tento príklad, oni boli len takými nedobrovoľnými dedičmi toho, čo pred nimi tam začal, ak sa nemýlim, Sväz turistov alebo niektorý športový sväz pred nimi. Ale to je veľmi markantný príklad, ako nevieme narábať s tým vzácnym, čo v našej prírode máme.

Kriticky musíme hovoriť o praktickej starostlivosti o oblasti turistického ruchu. Často rekreačné priestory, ktoré sú sprístupnené a ako-tak vybavené, sú preťažené návštevnosťou, no na druhej strane mnohé, pre rekreáciu a turistiku ideálne miesta, sa zanedbávajú. Podniky, ktoré majú turistický ruch na starosti, by mali orientovať svoju činnosť aj na riešenie základných požiadaviek rozvoja jednotlivých rekreačných oblastí, aby nadmerná koncentrácia turistov - ako je to na Oravskej priehrade, Vrátnej doline, Demänovskej doline a inde - nepoškodzovala naše prírodné, najmä lesné bohatstvo.

V  mnohých prípadoch i občania sami spôsobujú znehodnocovanie prírodných krás. Nedisciplinovanosť, nedodržiavanie predpisov a často nedostatočný zmysel a cit pre poriadok a estetiku v prírode spôsobujú na mnohých, zvlášť frekventovaných miestach i materiálne škody. Nedisciplinovaní jednotlivci zapríčiňujú často lesné požiare, ničia mladé stromky a spôsobujú mnohé škody lesnému hospodárstvu.

Je to v prvom rade vec cieľavedomej a sústavnej výchovy pracujúcich.

Keď túto prácu robíme správne, keď sa problémy správne nastolia a keď ruka v ruke s propagáciou idú i dôsledné organizačné opatrenia, naši občania majú pochopenie pre ochranu prírody. Napríklad:

Pre kritický stav jedle na Slovensku navrhla vlani Komisia SNR pre pôdohospodárstvo zákaz výrubu jedle na vianočné stromčeky a zároveň sa zabezpečil dostatok smrekových stromčekov. Mnohí súdruhovia pochybovali o správnosti tohto opatrenia, zdanlivo administratívneho, s ohľadom na tradíciu a poukazovali, že lesné závody nesplnia plánované príjmy. Ukázalo sa, že naši občania nevyhnutnosť tohto zásahu správne pochopili a aj príjmy lesných závodov sa nad očakávanie zvýšili. Len banskobystrický podnik štátnych lesov získal o 262 000 Kčs za vianočné stromčeky viac, ako plánoval. Ak sa niekde vyskytli nedostatky, boli zavinené predovšetkým nepružnosťou distribúcie vianočných stromčekov.

Do otázok súvisiacich s ochranou prírodného prostredia treba, vážené súdružky a súdruhovia, vniesť istý systém a poriadok, treba, aby sa ich v prvom rade s plnou zodpovednosťou a zanietením ujali národné výbory a ich komisie. Tak ako napríklad súdruhovia v Spišskej Novej Vsi, ktorí pri riešení oblasti Slovenského raja idú na vec veľmi zodpovedne a premyslene. My ich v ušľachtilej snahe zveľadiť a vyzdvihnúť tento prekrásny kút Slovenska, plne podporujeme.

V  ochrane prírodného prostredia sa môžeme učiť od Sovietskeho sväzu. Veľmi aktívne tam pracuje Všesväzová spoločnosť pre ochranu prírody, ktorá má vo svojich radoch státisíce občanov a mládeže a títo všetci sú aktivistami v zabezpečovaní úloh ochrany prírodného prostredia. Bolo by vari účelné i u nás uvažovať o takomto prístupe k riešeniu ochrany prírodného prostredia. S iniciatívou by napríklad mohol vyjsť Stály výbor pre ochranu prírodného prostredia pri Slovenskej plánovacej komisii alebo Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, alebo i naše dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady.

Vážené súdružky a súdruhovia,

doteraz sme hovorili o lesoch. Teraz dovoľte pohovoriť o ľuďoch, o pracujúcich, ktorí nám lesné bohatstvo rozvíjajú, udržiavajú a chránia.

Je známe z histórie revolučných hnutí u nás, akú progresívnu úlohu zohrávalo vždy lesné robotníctvo. Nám starším sú tiež dobre známe sociálne pomery lesných robotníkov v minulosti. Po oslobodení sa problémom pracujúcich v lesnom hospodárstve venovala veľká pozornosť. Základné potreby lesných robotníkov sa podarilo úspešne usporiadať. No zostáva ešte veľa problémov, ktoré musíme spoločným úsilím straníckych, hospodárskych a odborových orgánov riešiť.

Priemerný ročný stav lesných robotníkov je okolo 35 000, z toho asi 50 % by mali tvoriť stáli odborní lesní robotníci a 50 % sezónni robotníci pre špičkové sezónne práce. V minulom roku tvorili však stáli odborní robotníci len 36 %. Tento nedostatok spôsobuje veľkú nárazovosť v plnení plánu, zhoršuje kvalitu práce, nepriaznivo ovplyvňuje využitie mechanizmov a uplatňovanie pokrokových technológií.

Výchovu odborných lesných robotníkov zabezpečujú lesnícke školy, ktoré ich majú ročne pre lesné hospodárstvo na Slovensku vychovať okolo 2 000, čím by sa požadované ciele v kvalifikácii lesných robotníkov mali dosiahnuť do roku 1970. Situácia je však taká, že mnohí z absolventov učňovských lesníckych škôl odchádzajú do iných výrobných odvetví, kde vraj nachádzajú lepšie pracovné podmienky. Lesné závody musia týmto mladým súdruhom venovať osobitnú pozornosť a riešiť v rámci daných možností ich zadelenie a vystrojenie tak, aby ich práca a život v lese neodpudzovali, ale pútali. Ide najmä o ich zaradenie do vhodných pracovných kolektívov, mládežníckych, pokiaľ možno, o vystrojenie primeranými mechanizmami, pokiaľ možno, o kultúrne vybavenie ubikácií a podobne.

V minulých rokoch sa riešili základné sociálne, čiastočne i kultúrne problémy lesných robotníkov: odmeňovanie, mechanizácia ťažkej fyzickej práce, riešenie zdravotných otázok včítane ochrany proti úrazom a v neposlednom rade riešenie ubytovania na vzdialených pracoviskách. Nemôžeme povedať, že už všade sú tieto oprávnené potreby pracujúcich lesného hospodárstva dôsledne vyriešené. Niektoré lesné závody podceňujú význam sústavného zlepšovania hygienických, zdravotných, kultúrnych a iných potrieb lesných robotníkov. Preto pokladáme za správne upozorniť aj na pléne Slovenskej národnej rady na tieto otázky s požiadavkou, aby im orgány štátnych lesov a aj orgány Revolučného odborového hnutia venovali trvalú pozornosť.

Na tých lesných závodoch a polesiach, kde výrobu zabezpečujú robotníci denne dochádzajúci na pracovisko - a takýchto pracovísk vďaka výstavbe lesných ciest pribúda - treba zásadne riešiť dopravu. Tam, kde sú pevné cesty a pravidelne dochádza väčší počet pracovníkov, je na mieste oprávnená požiadavka, aby ich prepravovala ČSAD ako do každého iného priemyselného závodu záporné stanovisko ČSAD je neoprávnené, súdruhovia. Inde, kde dochádza malý počet ľudí, treba obstarávať primerané dopravné prostriedky vybavené tak, aby sa neohrozovalo zdravie dopravovaných pracovníkov. To znamená kryté malé vozy alebo iné dopravné vozidlá.

Nemôžem si odpustiť osobitnú zmienku o práci našich žien v lesnom hospodárstve. Pracuje ich v našich lesoch, i keď nie celoročne, okolo 22 000. Naše krásne lesy sadili a v prvej vekovej kategórii aj ošetrovali takmer výlučne ženy. Nesmierny význam práce žien v našich lesoch vyžaduje, aby sme od vedúcich polesí až po najvyššie hospodárske a štátne orgány, venovali riešeniu ich oprávnených požiadaviek i v práci, sústavnú starostlivosť a pozornosť. Ide najmä o postupné odstraňovanie sezónnosti práce žien v lesoch, o podstatné zlepšenie ubytovacích, sociálnych a najmä hygienických zariadení na pracoviskách, o mechanizáciu namáhavých ručných prác v lesných škôlkach, ide o starostlivosť o ich deti, najmä v predškolskom veku atď. I národné výbory, najmä miestne a okresné spolu s výbormi žien pri miestnych národných výboroch a so závodnými výbormi Revolučného odborového hnutia v oblastiach, kde máme lesné hospodárstvo, by mali problémom pracujúcich žien v našich lesoch venovať sústavnú pozornosť a starostlivosť.

Dovoľte, súdružky a súdruhovia, vážená Slovenská národná rada, upozorniť na vážnu situáciu v ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pracovníkov v našom lesnom hospodárstve.

Počet úrazov v lesnom hospodárstve napriek všetkým preventívnym opatreniam a školeniu zamestnancov a pracovníkov neklesá, ale naopak, vzrastá. V roku 1961 bolo evidovaných 2643 úrazov, v roku 1962 už o 190 viac a v I. štvrťroku tohto roku sa zvýšil počet úrazov na všetkých podnikoch lesného hospodárstva, s výnimkou podnikového riaditeľstva Pezinok.

Prepáčte, toto porovnanie, samozrejme, neporovnávame s obdobím kapitalizmu, keď v našich horských drevorubačských dedinách smrteľné úrazy boli v každej dedine každoročne pravidlom. A okrem pozornosti farára a zvonára, pravda, týmto ťažkým životným podmienkam lesného robotníctva zo strany kapitalistických orgánov, nikto nevenoval pozornosť.

My porovnávame už v našich podmienkach, ale nemôžeme byť spokojní, prirodzene, s tým, ako sa nám úrazy, aj za podmienok starostlivosti o lesné robotníctvo, vyvíjajú.

V roku 1962 pripadlo na každých 1000 pracovníkov zamestnaných v lesnom hospodárstve viac ako 16 úrazov, pričom k najväčšiemu počtu úrazov - 70 % z celkového počtu - došlo pri doprave a manipulácii. Pri prešetrovaní príčin úrazov sa stále ešte zisťujú prípady nedodržania základných predpisov a smerníc o ochrane a bezpečnosti pri práci. Ochranné pomôcky sa však dôsledne nepoužívajú, ale ani dôsledne nevyužívajú.

Na úseku preventívnej ochrany sa dosiahli dobré výsledky zverejňovaním všetkých smrteľných úrazov i s rozborom príčin na všetkých pracoviskách. V podnikovom meradle by sa mali týmto spôsobom zverejňovať zásadne všetky ťažšie a typické úrazy. Nedostatok vidíme tiež v tom, že závody a podniky nevenujú úrazu väčšiu pozornosť, len v prípade, ak následkom úrazu došlo k úmrtiu pracovníka, kým ostatné úrazy zostávajú často nedostatočne prešetrené a nápravné opatrenia nie sú dôrazne uplatňované. Taktiež pri každej zmene technológie práce a pri zavádzaní nových mechanizačných prostriedkov do prevádzky musia byť pracovníci podrobne poučení o bezpečnostných predpisoch.

Nie je nič vzácnejšie, ako je ľudské zdravie a život. To musia mať na zreteli všetci zodpovední pracovníci našich lesov, funkcionári Revolučného odborového hnutia a samozrejme i naši lesní robotníci. Spoločným úsilím, dôkladným zabezpečovaním ochrany pri práci a disciplinovanosťou, možno veľkej väčšine úrazov predísť.

Vážnou úlohou a požiadavkou je starostlivosť o sústavné zvyšovanie odborného vzdelania všetkých technicko-hospodárskych pracovníkov v našom lesnom hospodárstve.

I keď v posledných rokoch mnohí praktici študujú, predsa ešte v súčasnom období na Slovensku má lesnícke odborné vzdelanie len 4514, t. j. 58, 5 % technicko-hospodárskych pracovníkov našich lesov. Ešte vypuklejšie sa to javí v niektorých lesných závodoch, najmä na východnom Slovensku. Napríklad v Lesnom závode Ulič zo 60 technicko-hospodárskych pracovníkov len 9 má predpísané odborné vzdelanie, t. j. len 15 %. V Lesnom závode Margecany zo 71 len 14 má predpísanú kvalifikáciu, čo je 20 %.

K zvyšovaniu odborného vzdelania by mali iniciatívnejšie prispieť okrem lesných závodov a krajských podnikov aj všetky lesnícke školy, včítane Vysokej školy lesníckej vo Zvolene tak, aby postupne, ale pomerne rýchlo, všetci technicko-hospodársky pracovníci mohli získať potrebnú kvalifikáciu.

Hlavným základným činiteľom rastu produktivity práce aj v lesnom hospodárstve je technický rozvoj. Lesné hospodárstvo v mnohých smeroch v používaní novej techniky zaostáva. I keď v posledných rokoch sa zaznamenal vzostup mechanizovaných prác, najmä v ťažobnej činnosti, podiel ručnej práce v lesnom hospodárstve v roku 1962 na Slovensku bol ešte 70 percentný.

Tu na prvom mieste stojí požiadavka dôsledného využitia výrobných kapacít, hlavne strojov. S výnimkou nákladných automobilov neboli v roku 1962 ani pri jednom zo základných mechanizačných prostriedkov dosiahnuté plánované priemerné výkony. Sú, pravda, kolektívy i jednotlivci, ktorí príkladne využívajú mechanizáciu a vysoko prekračujú plánované výkony. Tak napríklad:

Emil D o l i n a j z Lesného závodu Rajecké Teplice odviezol na nákladnom aute 10 022 plm dreva a splnil plánovaný ročný výkon na 128, 6 %.

Pavol Vorčák z Lesného závodu Námestovo odviezol na kolesovom traktore 7245 plm dreva a splnil plánovaný ročný výkon na vyše 120 %.

Súdruh Pavol Skladaný z Lesného závodu Čierny Váh, vyťažil so svojou skupinou v roku 1962 jednou motorovou pílou 4782 plm dreva, čím výkon splnil na 132, 8 %.

Podobne František Ološtiak z Lesného závodu Beňuš 4461 plm dreva, čím splnil plánovaný výkon nad 117 %.

Súdruh Samuel Mesík z Lesného závodu Turček priblížil v roku 1962 pásovým traktorom 7308 plm dreva a splnil plánovaný výkon na 152, 2 %.

Podobných príkladov by sme mohli uviesť veľa. V záujme plného využitia mechanizmov v lesnom hospodárstve je potrebné odhaliť a aktivizovať všetky rezervy, ktoré v tomto smere ešte máme. Priemysel pristupuje napríklad k viacsmenným prevádzkam. Prvé kroky sme už urobili aj v našom lesnom hospodárstve. Napríklad na podnikovom riaditeľstve štátnych lesov v Banskej Bystrici bolo vlani nasadených v dvojsmenných prevádzkach 13 nákladných áut a 15 traktorov. Dobré skúsenosti, ktoré sa dosiahli, treba využiť a rozšíriť dvojsmennú prevádzku v letnom období na širšiu základňu. Tým sa prirodzene zvýši aj využitie mechanizmov.

Zvyšovanie produktivity práce na úseku ťažobnej činnosti závisí v podstatnej miere od stupňa mechanizácie ťažobných prác vrá-