štádiu by sa stal do istej miery bezúčelný mimo rámca vlastného rezortu. Preto odporúčam, aby program takýchto kurzov bol vopred ujasnený a dával možnosť získať úplné vysokoškolské vzdelanie, pretože len takéto štúdium je prínosom pre spoločnosť. Táto otázka však súvisí so skvalitnením riadenia školstva, ktoré je čoraz náročnejšie vzhľadom na zložitosť školstva a obsahovú revolučnú prestavbu školstva.

Riadenie a s tým súvisiaca kontrola v školstve nadobúda pružnejšiu formu najmä pokiaľ ide o dobudovanie školského dozoru z hľadiska kádrovej politiky. Funkčne však je tento úsek ešte stále zaťažovaný inými neplánovanými úlohami. Podstatná časť inšpektorov prešla špeciálnym školením, čo sa prejavilo vo zvýšení kvality inšpekcií. Doterajšie skúsenosti z odstraňovania nedostatkov na skvalitnenie riadenia nenachádzajú všeobecné uplatnenie, lebo často sa preceňujú úlohy organizačno-administratívneho charakteru pred úlohami politicko-pedagogickými. Administratívne zaťaženie tým neklesá, ale práve naopak, zväčšuje sa, a to na úkor kvality riadiacej práce. Vplyv administratívneho zaťaženia zanecháva nutne dôsledok v poklese pôvodného sebalepšieho nadšenia, aké si táto významná úloha vyžaduje. A na druhej strane sa nedosiahlo odstránenie rušivých zásahov do výchovno-vyučovacieho procesu, lebo ešte stále neklesol počet nepripravených a neplánovaných brigád u žiakov, porád a schôdzí u učiteľov. Zvýšené nároky na prehlbovanie obsahu a kvality výchovy a výuky si vyžadujú i korekciu riadiacej práce na základe dosiahnutých skúseností pri odstraňovaní nedostatkov a na základe pozitívneho prínosu kritických hlasov.

Prestavba školstva smerom k životu sa urobila. Ide teraz o jej obsahové prehĺbenie schodnou cestou za dosiahnutie výchovnoučebných výsledkov, za zníženie počtu prepadajúcich, za všestrannejšie polytechnické podchytenie výučby a výchovy, vedľa ideologicko-politického rastu, s uvedomením si potrebnosti hlbokého vzdelania pre rapídny rozvoj vedy a techniky, ktorá dnes obklopuje náš život a posunuje ho takou rýchlosťou vopred, že mnohokrát nedodržiava tempo pre nedostatočnú pripravenosť.

V každej zpráve o činnosti škôl z okresov možno čítať nedostatky, ktoré sa tu už vymenovali - nedostatok tried, učebníc nedostatočné vybavenie tried učebnými pomôckami, nedostatočný fond učiteľov, ich materiálne zabezpečenie v mieste školy, fluktuácia učiteľov a podobne. A predsa mnohé tieto nedostatky sa mohli odstrániť sústredenou kolektívnou prácou a postupným riešením problémov podľa naliehavosti a podľa charakteru školy. Nemožno očakávať, že všetko sa vykoná zhora bez pomoci zúčastnených pracovníkov, najmä pokiaľ ide o neprospech žiakov. Tento problém si vyžaduje zrevidovanie vyučovacej metódy, prehĺbenie jej názornosti a väčšej individuálnej spolupráce podľa schopností žiaka a jeho osobného záujmu. Tu by som chcel spomenúť na porovnanie nový spôsob vyučovania automatmi. Podľa skúseností sa dosahuje zvýšenie výkonov až o 20 % í u tých žiakov, ktorí neprospievali, ktorých záujem nebol zamierený na prednosti výuky a výchovy. Táto skutočnosť potvrdzuje to, že priemer žiactva je schopný zvládnuť kapacitne aj obťažnejšiu látku, osvojiť si ju a v praxi ju využiť.

S doterajšími výsledkami sme utvorili základné predpoklady pre zabezpečenie organizačnej jednoty teórie a praxe, všeobecného a odborného vzdelania. Zaradili sme predmety pracovného a výrobného vyučovania do sústavy výchovy a vzdelania. Zaviedli sme žiakov do dielní, do prevádzok, aby poznali výrobu z prvej ruky. A predsa tento správny postup nedosiahol očakávané výsledky len pre organizačno-metodické nedostatky. Často staviame žiaka na úroveň pracovníka už zacvičeného na niektorom úseku s tým, aby ho plne zastupoval. Žiak môže byť zaradený do tohto procesu len na zaučenie, prípadne minimálnu výpomoc. Práca na malom úseku aj pri jej striedaní neskrýva v sebe toľko tajov, aby žiaka zaujala, aby sa snažil ju v plnej šírke pochopiť a osvojiť. Nevniká tak do problematiky, dožadujúcej sa stáleho rozširovania obzoru a ceny práce človeka, viazaného na stroj ako jeho zdokonalený nástroj. Výrobná prax v takejto forme stráca svoje vnútorné povzbudzovanie a zanecháva v žiakovi istý stupeň ľahostajnosti. Na druhej strane však výrobná prax môže priniesť dobré výsledky, ak je správne a primerane volená, ak zodpovedá dosiahnutému odbornému a politickému obzoru žiaka.

Z celookresnej zprávy z Trenčína vyplýva, že na tomto nedostatku má značný podiel nedostatočná spolupráca najmä masových organizácii škôl so závodnými organizáciami. Ďalej z nej vyplýva, že v niektorých závodoch nie je uspokojivo vyriešená podľa platných smerníc odmena žiakom za vykonanú prácu hlavne v jednotných roľníckych družstvách a v tých závodoch, ktoré sú riadené národnými výbormi.

Zo skúseností získaných v iných okresoch treba uviesť, že pri organizačnej a obsahovej prestavbe výučby začínajú učitelia pracovať s novými učebnými osnovami a učebnicami, s ktorými nemajú skúsenosti, najmä ak berieme do úvahy, že okres má asi ⅓ mladých učiteľov, ktorí zápasia so základnými metodickými otázkami. Okrem toho metodické príručky a pomôcky, ktoré by im pomohli, dochádzajú oneskorene. Aktívne formy a metódy výchovno-vzdelávacej práce ovplyvňuje v značnej miere aj nedostatok moderných audiovizuálnych pomôcok. V prírodovedných predmetoch je to zas nedostatok súprav pre laboratórne práce. U viacerých učiteľov možno pozorovať, že nevyužívajú hospodárne čas vo vyučovacej hodine, nemajú dostatočne ujasnený obsah základného učiva, premyslenú stavbu vyučovacej hodiny, ako aj metódy a formy zodpovedajúce súčasnej pedagogickej teórii a praxi a zloženiu žiakov v triede. Na druhej strane mnohí riaditelia osobne predvádzajú učiteľom vzorové hodiny. Na plynulý priebeh výchovno-vzdelávacej práce vplýva aj vysoká feminizácia - až 80 % žien. V okrese je priemerne 55 až 65 učiteliek na materskej dovolenke, za ktoré okres nemá náhradu. Popri tom tu nepriaznivo vystupuje i značná absencia hlavne pre nemoc rodinných príslušníkov, čo vedie k vysokému počtu neodborne odučených nadpočetných a zastupovacích hodín.

Uvedené nedostatky preto vyžadujú zlepšenie presnejším vyjasnením obsahu základného učiva jednotlivých predmetov, štruktúry vyučovacej hodiny, ktorá by zodpovedala stavbou, metódami i použitými prostriedkami súčasnému stavu pedagogickej vedy a zloženiu žiakov v triede, zlepšeniu foriem a metód precvičovania a upevňovania učiva, zjednocovania, hodnotenia a klasifikácie žiakov a prehlbovania vedomostí učiteľov individuálnym štúdiom.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Keď dnes prerokúvame pracovné otázky nášho školstva, chcel by som pripomenúť jeden osobitný problém, a to ochranu prírody.

Príroda ako životné prostredie človeka má v socialistickom zriadení osobitnú dôležitosť. V našej Ústave, v článku 15 čítame: "Štát sa stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody a o zachovanie krajinných krás vlasti, aby tým vytváral stále bohatšie zdroje blahobytu ľudu a vhodné prostredie, ktoré by prospievalo zdraviu pracujúcich a umožnilo im zotavenie. "

Ak si uvedomíme, aká mimoriadne bohatá je príroda Slovenska na krásy a cenné výtvory, pochopíme ďalekosiahlosť uvedeného ustanovenia Ústavy, ktoré nás zaväzuje, aby sme sa sústavne starali o ochranu prírody.

V roku 1955 Slovenská národná rada odhlasovala zákon o štátnej, ochrane prírody a dnes máme už takmer dobudovanú sieť orgánov i pracovníkov, ktorí sa o ochranu prírody starajú. No jedno nám ešte chýba, a to správny vzťah k prírode a k jej tvorstvu. V správaní dnešného človeka v prírode je ešte mnoho nesprávneho. V prírode ešte často badáme ničivú činnosť Človeka, ba často aj nedostatočnú starostlivosť národných výborov o ochranu prírody, hoci im ju zákon prikazuje. Výsledkom sú potom zničené alebo poškodené prírodné rezervácie, zničené parky, vyrúbané staré stromy a i v mestách sme často svedkami ničenia zelene, na ktorú vynakladáme často veľké finančné prostriedky. Boľavou stránkou je napríklad strieľanie užitočného vtáctva.

To všetko svedčí o tom, že na ochranu prírody musíme ľudí vychovávať a vychovávať v prvom rade našu mládež.

V tejto výchove by mali oveľa viac urobiť naše školy. Dávam na uváženie, aby sa ochrana prírody na našich školách riadne učila a aby bola spojená aj s praktickou výchovu detí, najmä pri vyučovaní prírodovedných predmetov. Naše školy by mali deti naučiť poznať užitočné vtáctvo a tvory a utvárať v pionierskych organizáciách krúžky ochrancov prírody, na čo máme už mnoho pekných príkladov. Žiaci by iste v školských dielňach ochotne vyhotovovali vtáčie búdky a vyvesovali vo svojich záhradách, ako i ďalšie drobné pomôcky potrebné pre ochranu prírody.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Mám len jednu veľmi malú pripomienku k výstave kníh vonku. Prezrel som si len jednu knihu, a to školskú učebnicu pre učňov školy potravinárskeho priemyslu. Najmä ma zaujímala stať o kvasnom priemysle. Všetky tie veci sú písané asi spred 50 rokov. V našom priemysle sa podľa týchto návodov vôbec nič nevyrába. Neviem, že súdruhovia, čo to písali, odkiaľ veci brali, či ešte z Rakúsko-Uhorska, ale čo tam je napísané, ani jedno slovo nie je pravda. Myslím si, že keď sa píše najmä pre našich učňov takáto kniha a zasa keby sme si zobrali chémiu pre základnú deväťročnú školu, tak tam je to inak a keď chodia na prax do fabrík, na odborný výcvik atď., tam to nikde nenájdu, ako je to tam napísané. Tak čo si potom budú asi o tejto učebnici myslieť. Myslím, že keď sa taká kniha píše, mali by sa navštíviť tie najmodernejšie závody, ktoré máme, dovolím si tvrdiť, aj na Slovensku, o čom svedčí aj taká veľká výstavba kvasného závodu, ako je na výrobu kyseliny citrónovej, toruly v Leopoldove atď., aby sa tam napísalo, že napr. výťažok droždia sa dosahuje len 35 %, keď sa už dosahuje 80 - 100 %. Mnoho a mnoho je tam takých vecí, ako som sa ich učil v náuke ešte pred 20 rokmi. Je to skutočne veľmi slabá kniha, najmä v tejto stati, nehovorím o tých ďalších, pretože v tých sa tak nevyznám. Možno, že tie sú lepšie napísané.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

nastúpená cesta úzkeho spojenia školy so životom sa sľubne rozvíja na dobrých základoch a otvára perspektívy najbližšieho kvalitného narastania nášho školstva, pred ktorým stoja úlohy veľkého rozsahu a základného významu pre komunizmus. Perspektíva takýchto veľkých úloh si vyžaduje mohutnú základňu. Na jej vytvorenie máme všetky možnosti a predpoklady. Sú v našich rukách, sú naším spoločným vlastníctvom. Záleží preto na našom úsilí, ako zvládneme zistené nedostatky a pripravíme cestu mohutnému rozvoju nášho socialistického školstva. V tom úsilí spočíva i podiel nás, poslancov Slovenskej národnej rady. Poznali sme nedostatky a poznali sme méty, ktoré bolo potrebné dosiahnuť. Z nich vyplýva naša úloha na tomto poli. Úloha pomôcť zabezpečovať školskú výuku a výučbu prehlbovaním obsahovej prestavby, spájaním teórie s praxou, prehlbovaním praxe a overovania teoretických poznatkov, zintenzívnením výchovy mládeže k vedeckému svetovému názoru a komunistickej morálke, znižovaním percenta neprospievajúcich, prípravou robotníckeho dorastu a rozvoja štúdia popri zamestnaní, zriaďovaním materských škôl, zvyšovaním kvalifikácie učiteľov a stabilizácie ich stavov a skvalitnením riadiacej práce.

V   spoločnom úsilí a obetavom nadšení dokážeme nadchnúť všetkých pre plnenie týchto plánov, ktoré nám zaistia bezpečnú cestu k prehlbovaniu výuky a výchovy. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem poslancovi P í š o v i za prejav.

Teraz schôdzu Slovenskej národnej rady prerušujem.

V  rokovaní budeme pokračovať o 13. 30 hodine. (Poludňajšia prestávka. )

(Po prestávke: ) Predseda Lenárt:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Františkovi D én e š o v i.

Poslanec Déneš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Zo zprávy povereníka súdruha Lúčana sa s radosťou dozvedáme, aké revolučné premeny nastali na našich školách na Slovensku a čo všetko chceme ešte v budúcnosti uskutočniť, aby ideová výchova mládeže v duchu marxistického vedeckého svetonázoru bola dokonalejšia, hlbšia.

Revolučnou prestavbou nášho školstva prispejeme k uskutočneniu uznesení XII. sjazdu Komunistickej strany Československa o zabezpečení rastu vzdelanosti a ideologickej úrovne ľudu v duchu marxisticko-leninského svetonázoru.

Robíme tak vo vedomí, že vybudovať socializmus a komunizmus môžu len ľudia s veľkými vedomosťami a vysoko kultúrni, vychovaní v duchu komunistickej morálky, komunistickej uvedomelosti a komunistického vzťahu k práci. Významné uznesenie ÚV KSČ "O úzkom spojení školy so životom" nám zaručuje, že škola dnes nedáva iba základné vedecké poznatky - ale spája žiaka so životom, vštepuje mu pracovné návyky. Vychováva ho k práci, k uvedomovaniu si občianskych povinností, k čestnosti, k spravodlivosti, k skromnosti a k nezmieriteľnosti voči povaľačstvu, karierizmu. Tak plní dnešná naša škola svoje hlavné poslanie: formuje nového socialistického a komunistického človeka, a ako to charakterizoval súdruh Chruščov, harmonicky spájajúceho v sebe duchovné bohatstvo, morálnu a fyzickú dokonalosť.

Všetko to, čo sa robí v prospech výchovy mládeže, svedčí o tom, že o výchovu mládeže sa stará u nás nielen škola a rodičia, ale celá spoločnosť, pretože je to povinnosťou nás všetkých. "Výchova nového pokolenia"- hovorila veľká pedagogička Krupská - "je vecou nielen rodičov a pedagógov, ale všetkých pracujúcich je vecou celého národa. " A toto sa plne uplatňuje u nás. Dôkazom toho je aj to, že sa touto otázkou tak vážne zaoberá naša Slovenská národná rada, aby hodnotila doterajšie výsledky.

Úlohy, ktoré riešime pri prestavbe výchovy a vzdelania, týkajú sa v plnej miere aj národnostných škôl, teda škôl s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským. Stranícke a štátne orgány venujú týmto školám sústavnú zvýšenú pozornosť, v dôsledku čoho sa na nich podstatne zlepšila výchovná práca. Dnes už môžeme s radosťou konštatovať, že celková úroveň vyučovania na školách s vyučovacím jazykom maďarským je na úrovni vyučovania na školách s vyučovacím jazykom slovenským. Aj kvalifikácia učiteľov zodpovedá priemernej kvalifikovanosti na Slovensku. Nemajú kvalifikáciu pre ročník 6. až 9. celkom 50, 1 %, kým celoslovenský priemer je 49, 2 %, čo znamená, že školy s vyučovacím jazykom maďarským majú len nepatrne vyššiu nekvalifikovanosť. Svedčí to o tom, že aj na školy s vyučovacím jazykom maďarským sa kladú náročnejšie požiadavky.

Tento pekný výsledok je súčasne dôkazom toho, ako dôsledne sa plní uznesenie ÚV KSČ z mája roku 1961 o práci medzi občanmi maďarskej národnosti.

Po rozbore situácie výchovno-vyučovacej práce na týchto školách sekretariát ÚV KSČ prijal dňa 14. júna 1961 závažné uznesenie,, K zlepšeniu práce národnostných škôl". V zmysle tohto uznesenia a v súlade s novou jednotnou koncepciou výchovy a vzdelávania na všetkých školách v našej Československej socialistickej republike sa uskutočnilo nové osnovanie učiva tak, aby nový obsah výchovy a vzdelania vytvoril lepšie podmienky pre podstatné skvalitnenie výchovnej práce. Všetky opatrenia sledujú zlepšenie pedagogických, organizačných, kádrových a materiálno-technických podmienok práce národnostných škôl. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že úspešné realizovanie opatrení značne pomáha riešiť problémy:

dodržať zásadu maximálnej jednotnosti a rovnocennosti vzdelania;

zlepšiť vedomosti žiakov zo slovenského jazyka;

väčšie preťaženie žiakov národnostných škôl, ktoré vzniká z rozšíreného učebného plánu, znížiť na minimum.

I keď uznáme, že sa na tomto poli urobila veľká a cenná práca, treba sa zmieniť i o niektorých nedostatkoch, ktoré nepriaznivo vplývajú na prestavbu výchovy a vzdelávania škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

Zúčastnil som sa na zasadnutí poradného sboru pre riešenie otázok národnostných škôl, kde sa prerokúvali návrhy učebného plánu a obsahu národnostných škôl II. cyklu. Diskusia bola veľmi živá a cenná. Tak som sa dozvedel, že na rozličných poradách, schôdzkach sa poukazuje na niektoré nedostatky nových učebných osnôv a učebníc. Učitelia maďarského jazyka tvrdia, že vyčlenenie literárnej výchovy v samostatnom predmete na základných deväťročných školách a jej vyučovanie v slovenskom jazyku je nedomyslená záležitosť, lebo žiaci nevedia natoľko slovensky, aby sa im slovenské a české literárne diela v slovenčine stali blízkymi. Učitelia tiež neovládajú tak dokonale oba jazyky, nepoznajú dôkladne učebnými osnovami predpísané literárne diela - však maďarčinárov-slovenčinárov je veľmi málo - a preto výchovné pôsobenie tohto predmetu, ako aj vplyv literatúry vyučovanej v reči slovenskej, respektíve maďarskej na návyky, myslenie a reč žiakov nemôže dosahovať žiadúcu úroveň.

Na zlepšenie podmienok vyučovania umožňujú smernice Ministerstva školstva a kultúry deliť triedy pri vyučovaní slovenského a ruského jazyka. Toto sa však uskutočňuje veľmi neuspokojivo - hoci význam tohto opatrenia je nám známy. Text smerníc, ktorý je uverejnený vo Vestníku, znemožňuje realizovať toto opatrenie, lebo "riaditeľ školy zodpovedá za to, aby v dôsledku delenia tried nedošlo k prekročeniu mzdového fondu a nevzniknú nároky na jeho zvýšenie. "

Podľa tvrdenia väčšiny učiteľov učebný plán nezaručuje dostatočné možnosti vyučovania ruského jazyka na základných deväťročných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ruský jazyk sa vyučuje len v šiestich, kým na slovenských školách v pätnástich vyučovacích hodinách. Nízky počet vyučovacích hodín teda naozaj nie je v súlade sa zásadou: dať rovnocenné vzdelanie žiakom maďarských škôl so vzdelaním žiakov slovenských a českých škôl; ale ani so spoločenskou potrebou znalosti ruského jazyka a s vládnym uznesením o zásadách rozvoja vyučovania ruštiny a cudzích jazykov.

Ďalej som sa dozvedel, že učebné osnovy literárnej výchovy sú podľa pripomienok učiteľov hodne preplnené. V rôznych anketách sa vyslovili učitelia, že hlavná úloha učebných osnov slovenského jazyka na základných deväťročných školách s vyučovacím jazykom maďarským - aby žiaci ovládali slovenský jazyk písomne a ústne natoľko, že by sa po skončení deviateho ročníka mohli bez ťažkostí učiť na školách druhého cyklu s vyučovacím jazykom slovenským - je tiež maximalistická - hlavne pre tých žiakov, ktorí žijú v čisto maďarskom prostredí. Myslím aj pri tejto práci máme mať na zreteli slová Programu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, kde sa hovorí: "Víťazstvo komunizmu v SSSR ešte viac zblíži národy, ich hospodárska a ideová jednota vzrastie, rozvinú sa spoločné komunistické črty ich duchovného profilu. Prekonávanie národnostných rozdielov, najmä jazykových, je však oveľa dlhší proces, než odstraňovanie hraníc medzi triedami. " Predsa žiak z Veľkých Kosih okres Komárno pravdepodobne nebude tak dokonale hovoriť po slovensky, ako žiak z Martina. Pravda, na školách druhého cyklu s vyučovacím jazykom slovenským, hlavne na stredných odborných školách vyžadujú od neho také isté jazykové vedomosti.

A tu sa treba zmieniť aj o tom, že metódy vyučovania slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským nie

sú dostatočne vedecky podložené. V anketách o učebniciach písali učitelia, že úvodná učebnica slovenského jazyka pre tretí ročník základnej deväťročnej školy obsahuje až 700 slov, štvrtého ročníka 1200 a piateho až 2000 slov. Tieto učebnice obsahujú tak zriedkavo používané a málo frekventované slová a výrazy, ktoré by robili ťažkosti i samotným žiakom slovenského materinského jazyka. Napríklad v učebnici Slovenská čítanka pre šiesty ročník sa nachádzajú také výrazy a slová, ako "kvíliť", "cupká po stráni srnka". Ja týmto slovám nerozumiem. Je pochopiteľné, že pri takomto nevedeckom a empiristickom výbere slovného fondu nie je možné zabezpečiť systematickosť v rozširovaní slovnej zásoby žiakov, čo je základným kritériom zvládnutia každého jazyka.

Nové učebnice pre základné deväťročné školy s vyučovacím jazykom maďarským znamenajú veľký krok vpred v úspešnej obsahovej prestavbe nášho školstva. Škoda však, že preklady krásnych celoštátnych učebníc, ako napríklad botanika pre šiesty ročník, geometria pre siedmy ročník nevyhovujú z hľadiska jazykovej čistoty, kým pôvodné jazykové učebnice sú už z tejto stránky dobré.

Podľa informácie ani nové učebnice z toho hľadiska nebudú omnoho lepšie, lebo v slovenčine ešte nie je problém frekventovanosti slov spracovaný.

Dozvedel som sa tiež, že touto vážnou, možno povedať pomerne pálčivou otázkou Výskumný ústav pedagogický sa vôbec nezaoberal. Pokladám to za chybu a nie je správne, že Odbor školstva a kultúry nevyužíva možnosti poveriť Výskumný ústav pedagogický vypracovaním vedeckých podkladov niektorých závažných a veľmi aktuálnych otázok, týkajúcich sa národnostných škôl. Mám, žiaľ, taký dojem, že Výskumný ústav pedagogický je trochu odtrhnutý od skutočného života a súdruhovia pracujú a riešia medzi inými také otázky, ktoré môže riešiť Výskumný ústav pedagogický v Prahe. Že moja domnienka je opodstatnená, dokazuje aj to, že výskumný ústav dostatočne nepomáha pri spracúvaní vážnych otázok súvisiacich s obsahovou prestavbou národnostných škôl, za čo podľa našej Ústavy je v prvom rade zodpovedná Slovenská národná rada.

Stali sa aj také prípady, že pokyny vydané Ministerstvom školstva a kultúry, ktoré mali pomáhať žiakom národnostných škôl, odbory školstva a kultúry na okresoch si vysvetľovali po svojom a na základe toho vydali také od seba odlišné nariadenia, ktoré pomýlili riaditeľstvá národnostných škôl. Tak napríklad Pedagogická škola v Leviciach a Lučenci rozposlala obežník riaditeľstvám základných deväťročných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, v ktorom - nesprávne sa odvolávajúc na spomenuté uznesenie sekretariátu ÚV KSČ - žiadali, aby žiaci, ktorých posielajú k nim na ďalšie štúdium, bezpečne ovládali slovenský jazyk, pretože na týchto školách niektoré predmety budú vyučovať po slovensky. Podľa smerníc Ministerstva školstva a kultúry sa však výslovne žiada, že vyučovať niektorý predmet po slovensky je možné iba na žiadosť rodičov.

Ba dokonca sa stalo, že chybou Odboru SNR pre školstvo a kultúru v jednom kraji niektorí súdruhovia chceli z jedného dňa na druhý likvidovať školy druhého cyklu s vyučovacím jazykom maďarským. To je dôkazom toho, že v riadení národnostných škôl nám chýba dôslednosť a vedeckosť. Vieme aj o iných podobných prípadoch.

Tieto nedostatky svedčia o tom, že dosiaľ bolo veľa živelnosti pri riešení závažných problémov škôl s vyučovacím jazykom maďarským. K tomu, aby sme mohli školy s vyučovacím jazykom maďarským pozdvihnúť na úroveň škôl s vyučovacím jazykom slovenským a českým - ako o tom hovoril dokument našej strany - bude potrebné zabezpečiť organické spojenie riadiacej práce s najmodernejšími výdobytkami pedagogiky. K tomu ale bude potrebné, aby Výskumný ústav pedagogický oveľa viacej než doteraz riešil problémy maďarských škôl, aby sa robil výskum, aby sa vo väčšej miere pracovalo vedeckejšie. Je totiž ťažko mysliteľné, aby inojazyčná skupina na Výskumnom ústave pedagogickom pri dnešnom obsadení bola schopná vyriešiť naliehavé problémy. Napríklad otázkami literárnej výchovy, o ktorých sa toľko hovorí, sa na Výskumnom ústave pedagogickom nikto nezaoberá. Výučbou maďarského materinského jazyka a výučbou slovenského jazyka pre všetky ročníky a typy škôl zaoberá iba jeden pracovník. Ako ilustráciu by som uviedol, že Výskumný ústav pedagogický pre slovenčinu má k dispozícii šesť-sedem pracovníkov, okrem toho na Československej akadémii vied rad vynikajúcich jazykovedcov, ako aj na katedrách univerzity Komenského a Pedagogického inštitútu veľmi dobrých odborníkov. So špecifickými otázkami výchovnej práce na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ako je napríklad výchova k československému socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu v predmetoch vlastiveda, dejepis, občianska výchova, sa ešte nikto hlbšie nezaoberal. Súdruhovia asi opomenuli, že jednou z ich hlavných úloh je vedecky rozpracovať aj problémy národnostných škôl.

Výskumný ústav pedagogický by mal získať v spolupráci s Československou akadémiou vied a vedeckými pracovníkmi z kate-

dier Univerzity Komenského a Pedagogického inštitútu potrebné, vedecky podložené údaje k vyučovaniu slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ako je napríklad frekventovanosť slov, jazykových tvarov, slovotvorných prípon, a vypracovať podľa toho zásady jednak pre vedecky podloženú metodiku, jednak pre úpravu nových učebníc slovenského jazyka v nasledujúcom vydaní. Výskumný ústav pedagogický by mal vypracovať zoznam slov, ktoré treba pokladať za odbornú terminológiu a ktoré treba žiakov základných deväťročných škôl maďarských naučiť dvojjazyčne v jednotlivých predmetoch a v jednotlivých ročníkoch. Výskumný ústav pedagogický v spolupráci s Odborom SNR pre školstvo a kultúru by mal prednostne získať najlepších učiteľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským na interné, respektívne externé štúdium ašpirantúry týchto špecifických problémov škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Štúdium týchto problémov by bolo potrebné presne plánovať, ako aj usmerňovať v intenciách referátu súdruha Hendrycha predneseného na XII. sjazde KSČ.

Z toho všetkého vyplýva, že také vážne problémy, ako je učebný plán a učebné osnovy národnostných škôl a vôbec obsahová prestavba národnostných škôl, nemožno vyriešiť bez vážnych vedeckých štúdií a podkladov.

K tu uvedeným uzáverom som dospel po odznelých diskusiách na zasadnutí poradného sboru pre riešenie otázok národnostných škôl, ako aj po rozličných anketách, ktoré sa viedli v niektorých maďarských časopisoch. Ich správnosť mi potvrdili aj niekoľkí riaditelia škôl, s ktorými som si to prekonzultoval.

Vzhľadom na to, že sa o týchto otázkach veľmi živo diskutuje medzi našimi maďarskými učiteľmi - a ako vidno nie neopodstatnene, - bolo potrebné, aby som tu o tom hovoril. Táto vážna otázka, súvisiaca s riešením národnostnej otázky v marxistickoleninskom duchu, predpokladá zlepšenie úrovne vyučovania slovenského jazyka na školách s maďarským vyučovacím jazykom. Avšak riešenie nie je mysliteľné iba administratívnou cestou tak, ako sa to robí na niektorých školách.

Na porade, o ktorej som sa tu zmienil, bolo priamo radostné počúvať riaditeľa dvanásťročnej strednej školy v Košiciach, súdruha Oliviera R á c z a. Rozpovedal, ako sa ich škola stará o to, aby si žiaci skoro dokonale osvojili slovenský jazyk. Tak napríklad na hodine matematiky vysvetľuje učiteľ príklady aj po slovensky. Žiak pri odpovedi v materinskom jazyku je požiadaný, aby to isté skúsil povedať aj po slovensky. Tak vedú žiakov k tomu, aby sa bez väčšej námahy naučili správne po slovensky. Myslím, že je to jedna zo správnych metód, ako dosiahnuť osvojenie si slovenského jazyka na maďarských školách. Podobným spôsobom sa vyučuje aj na Maďarskej priemyselnej škole v Košiciach, kde je riaditeľom súdruh inž. Š u l c. Absolventi týchto dvoch škôl ovládajú slovenský jazyk skoro tak dobre ako svoju materčinu. Domnievam sa, že nie sú to ojedinelé prípady, zaiste aj v Bratislave a v Komárne vyučujú tak, aby žiaci i slovenský jazyk ovládali dokonale. Toto však nemôžeme tvrdiť o školách na dedinách a hlavne o tých, kde žiaci vyrastajú vo výslovne maďarskom prostredí. A preto si myslím, že na základe skúseností

o  dobrých výsledkoch výuky by sa mal vypracovať vážny vedecký podklad pre vyučovanie slovenského jazyka na maďarských školách, bez zvláštneho zaťaženia žiakov. O vážnosti tejto záležitosti svedčí aj to, že sa ňou veľmi vážne zaoberal stranícky dokument, ktorý jasne zdôrazňuje, že znalosť slovenského jazyka zaručuje plnú rovnoprávnosť maďarským pracujúcim. Bude zaiste v záujme veci, ak budeme podporovať spoločný život a spoločné vedenie v národnostne zmiešaných obciach, aby žiaci slovenských i  maďarských škôl v jednej obci mali spoločné pionierske i sväzácke organizácie, spoločne športovali a spoločne organizovali kultúrne podujatia, aby boli spoločné učiteľské organizácie. Tým sa už medzi deťmi prehĺbi bratská láska. Na takú formu spolupráce máme už niekoľko krásnych príkladov a tie svedčia o politickej a ideologickej zrelosti tých pedagógov, ktorí v duchu smerníc našej strany našli cestu bratského spolunažívania.

Cieľom môjho príspevku bolo poukázať na významné uznesenia strany, ktoré vzišli z učenia marxizmu-leninizmu a ktoré nemožno uskutočniť bez hlbšej vedecko-politickej práce administratívnou prácou. A práve na tomto úseku je potrebné s veľkou obozretnosťou a trpezlivosťou riešiť problémy, ktoré pred nás stavia každodenný život. Urobili sme už veľký kus práce na tomto poli, riešime otázky národnostných škôl v duchu leninskej národnostnej politiky a teraz nám ide už iba o to, aby sme odstránili tie nedostatky, ktoré nám ešte stoja v ceste. Ich prekonanie bude znamenať dôsledné plnenie významných uznesení našej Komunistickej strany Československa. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi Dénešovi a dávam slovo súdruhovi poslancovi Sedláčkovi.