Ale nie všetky rezorty, podniky, závody a národné výbory postavili sa seriózne k uzneseniam strany a vlády o učňovskom školstve. V mnohých podnikoch a závodoch, ako napr. v Bratislavskej káblovke, v Slovenskej armatúrke na Myjave atď., nechávajú učňov aj naďalej zaúčať sa a pracovať v dielňach na zastaraných strojoch.
Vo výchove učňov sa nedostatočne spája technicko-teoretické vyučovanie s odborným výcvikom. Zaostáva úroveň všeobecného vzdelávania i výchova. Na niektorých učilištiach na odborný výcvik sa neužíva ani učebnými osnovami predpísaný počet hodín. Napríklad v Odbornom sklenárskom učilišti v Lednických Rovniach sa učni zúčastňujú na odbornom výcviku miesto 18 hodín iba 3 hodiny týždenne. Ostatný čas využívajú pri rozličných pomocných prácach. Takéto prípady treba ostro odsúdiť a ľudí, ktorí ich zapríčiňujú, brať na zodpovednosť.
Veľkým problémom aj naďalej ostáva výber majstrov a vychovávateľov. Na týchto miestach ešte stále sú aj ľudia odborne nepripravení, ktorí si často nevedia nájsť ani správny vzťah k mládeži. Napr. na odborných a stavebných učilištiach vo Východoslovenskom kraji zo 158 majstrov má iba 56 odborné vzdelanie. Na odbornom učilišti Závodu presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste poverili funkciami vychovávateľov bývalých žiakov III. ročníka, ktorí ani nevedeli, čo je ich úlohou.
To všetko len potvrdzuje, že nášmu učňovskému školstvu musíme všetci venovať zvýšenú pozornosť.
Prudkým kvantitatívnym rozvojom prešlo od XI. sjazdu KSČ učňovské poľnohospodárske školstvo. Počet učňov za toto obdobie sa zvýšil o 9. 364. Ak nemôžeme byť spokojní s naším učňovským školstvom vcelku, tým menej môžeme byť spokojní so situáciou v poľnohospodárskych učňovských školách.
Odborné poľnohospodárske učilištia sa zriaďovali náhodne, bez konkrétnej nadväznosti na potreby poľnohospodárskej výroby i perspektívy jej ďalšieho rozvoja. Zriaďovali sa tam, kde boli aké-také priestory pre učebne a ubytovanie. Na jedno učilište v priemere pripadá 86 učňov, čo je počet veľmi malý na to, aby sa zaistila vysoká úroveň vyučovania, pretože jeden učiteľ musí učiť 4 až 5 predmetov. Okrem toho vydržiavanie takýchto malých a roztrieštených učilíšť je nehospodárne.
Nepriaznivá situácia v umiestení poľnohospodárskych učilíšť nie je spôsobená tým, že by v uplynutých rokoch nebolo prostriedkov. Je to predovšetkým dôsledok slabej starostlivosti väčšiny okresných národných výborov a poľnohospodárskych závodov o vytváranie podmienok pre výchovu mladých kvalifikovaných pracovníkov, ktorých naše poľnohospodárstvo tak veľmi potrebuje. Tam, kde vytvorili primerané životné a pracovné podmienky pre učňov, ako napríklad v odbornom učilišti v Tekovských Lužanoch, Mojmírovciach, vo Svidníku a v Sobranciach, nemajú také starosti ani so získavaním chlapcov a dievčat na poľnohospodárske povolanie.
Z uvedeného vidíme, že v poľnohospodárskom učňovskom školstve sa nemôžeme uspokojovať s čiastkovými výsledkami. Spolu s Ministerstvom školstva a kultúry a rezortom poľnohospodárstva bude potrebné dôkladne prehodnotiť prípravu mladých ľudí pre poľnohospodárstvo a navrhnúť také opatrenia, ktoré zaistia dostatočný počet dobre pripravených a kvalifikovaných pracovníkov pre naše poľnohospodárstvo. Na tomto probléme sa už začína pracovať.
Veľmi vážne musíme upozorniť jednotlivé rezorty, podniky, závody a národné výbory na situáciu v materiálnom zabezpečení výchovy učňov v budúcom školskom roku. V roku 1963/64 máme v učňovskom školstve umiestiť okolo 47 000 učňov, čo je takmer o 26 000 viac, ako nastúpilo v tomto školskom roku.
Podľa nášho zistenia, chýba k 1. sept. 1963 290 učební na učňovských školách, 260 učební na odborných učilištiach a 97 učební na poľnohospodárskych odborných učilištiach. Ešte horšia situácia je v ubytovacích priestoroch, nehovoriac už ani o vybavení týchto škôl zariadením a potrebnými učebnými pomôckami.
Preto je potrebné, a to veľmi naliehavo v rezortoch, podnikoch, závodoch a národných výboroch okamžite vytvárať podmienky pre zaškolenie zvýšeného počtu učňov v novom školskom roku. Musíme využiť všetky možnosti, hoci i provizória, ba v krajnom prípade zaviesť dvojsmennosť v existujúcich kapacitách.
Treba zdôrazniť, že za materiálne a kádrové zabezpečenie učňovského školstva sú plne zodpovedné jednotlivé rezorty, podniky a závody.
Pracovníci odborov školstva a kultúry národných výborov majú predovšetkým dbať o úroveň výchovno-vyučovacej práce, a tak zaisťovať žiadúcu úroveň odbornej a teoretickej prípravy i všeobecného vzdelania učňov.
Čoraz významnejšou zložkou sústavy vzdelávania u nás stáva sa štúdium pracujúcich popri zamestnaní.
V školskom roku 1959/60 študovalo popri zamestnaní na odborných a stredných odborných školách 20 600 pracujúcich. V tomto školskom roku ich počet dosiahol 35 050. Vybudovali sem nový typ školy, strednú školu pre pracujúcich. Na 83 takýchto školách nadobúda v tomto školskom roku úplné stredoškolské vzdelanie 5700 žiakov, prevažne mladých ľudí, absolventov učňovských zariadení. Za posledné dva roky bolo založených 98 podnikových technických škôl a 25 podnikových inštitútov.
Rast štúdia pracujúcich popri zamestnaní, najmä na stredných priemyselných školách je taký veľký, že mnohé školy majú viac žiakov a tried štúdia popri zamestnaní ako v dennom štúdiu. Napríklad na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave v dennom štúdiu je 662 žiakov a popri zamestnaní študuje 1240.
Rýchly rozvoj štúdia pracujúcich popri zamestnaní prináša so sebou samozrejme i vážne pedagogické, kádrové i materiálne problémy.
Pri každej škole, kde je organizované štúdium pracujúcich popri zamestnaní, sa v potrebe Učiteľov počíta aj s triedami večerného alebo diaľkového štúdia. Ale táto potreba takmer ani na jednej škole nie je krytá novými učiteľmi, pretože veľmi zaostávame za potrebami v príprave učiteľov pre školy II. cyklu a v získavaní odborníkov z praxe za učiteľov.
Preto vyučovacie hodiny v štúdiu popri zamestnaní zväčša vyučujú v nadpočetných hodinách učitelia denného štúdia.
Tak napr. na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave je spolu 71 tried a majú len 35 interných učiteľov. Vyučovanie zaisťujú tak, že učitelia učia miesto 21 hodín 32 až 36 hodín týždenne, pričom im vypomáha ešte 44 externých učiteľov, ktorí sú zväčša bez potrebnej kvalifikácie.
Učiteľom pri takom veľkom počte týždenných vyučovacích hodín neostáva dostatok času na dobrú prípravu na vyučovanie pracujúcich, ktoré kladie odlišné a nie menej náročné požiadavky ako vyučovanie mládeže v dennom štúdiu. Študujúcim sa nedostáva potom potrebnej pomoci, na čo sa právom často sťažujú.
Tento závažný nedostatok možno do istej miery riešiť tým, že závody a podniky budú ochotnejšie uvoľňovať odborníkov z praxe za učiteľov, čo však značne sťažujú niektoré skostnatelé a prežité mzdové predpisy.
V posledných dvoch rokoch zlepšila sa už i situácia vo vydávaní učebníc pre študujúcich popri zamestnaní na školách II. cyklu. Pri školách i závodoch vytvorili sa fondy učebníc, čo určite prispeje k zvýšeniu úrovne štúdia.
Popri spomínanom nedostatku učiteľov a neuspokojivej pomoci škôl študujúcim popri zamestnaní sú i ďalšie vážne nedostatky, ktoré okrem iného spôsobujú vysoký, na niektorých školách až 30 % úbytok poslucháčov. Väčšina závodov nevenuje štúdiu pracujúcich popri zamestnaní žiadúcu pozornosť a starostlivosť.
Máme ešte málo takých závodov ako Chemické závody J. Dimitrova v Bratislave, Strojárske a metalurgické závody v Dubnici n/Váhom a Podpolianske strojárne Detva, kde vedenie závodu, odborová i mládežnícka organizácia sa príkladne starajú a podporujú štúdium pracujúcich popri zamestnaní, rozvíjajú ho podľa vopred vypracovaného plánu. Teda cieľavedome.
Pre štúdium na stredných školách sa pracujúci obyčajne rozhodujú niekoľko rokov po ukončení základnej alebo učňovskej školy. Mnoho z učiva predošlej školy pochopiteľne pozabúdali. Závody a národné výbory by mali pred nastúpením do školy pre uchádzačov organizovať prípravné kurzy, kde by si učivo zopakovali. To však sa robí zriedka. Preto je najväčší úbytok v prvých ročníkoch.
Plniť si úlohy na pracovisku a súčasne s úspechom študovať, to kladie na pracujúcich veľké nároky. Preto naša spoločnosť študujúcim popri zamestnaní poskytuje rozličné úľavy. Skutočnosť je však taká, že na mnohých miestach sa predpisy o úľavách nerešpektujú.
Štúdium pracujúcich je vec veľkého politicko-spoločenského významu a nielen súkromnou záležitosťou pracujúcich. Tak musíme k nemu aj pristupovať a vytvárať preň nevyhnutné podmienky a súčasne odstraňovať nesprávne názory, podľa ktorých by sa mali znižovať nároky na úroveň štúdia. Nepotrebujeme kvalifikovaných ľudí len na papieri, aby sa zadosťučinilo systemizácii, ale potrebujeme ľudí s bohatými vedomosťami. Pri organizovaní a riadení štúdia pracujúcich, ktoré sa dnes uskutočňuje v rôznych formách, rôznymi organizáciami a inštitúciami, je veľa živelnosti, nejednotnosti a roztrieštenosti. Preto na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ zriadila sa pri Ministerstve školstva a kultúry Ústredná komisia pre vzdelávanie pracujúcich a pri odbore SNR pre školstvo a kultúru Slovenská komisia pre vzdelávanie pracujúcich, ktorých úlohou je koordinovať a jednotne riadiť všetky formy štúdia pracujúcich a odborne riešiť všetky problémy s ním spojené.
Toto opatrenie zaiste významne prispeje ku skvalitneniu tohto štúdia. Treba však pripomenúť, že zodpovednosť rezortov, podnikov, závodov, národných výborov, Revolučného odborového hnutia a ČSM za štúdium pracujúcich sa tým nijako neznižuje. Práve naopak, má viesť k tomu, aby sme sa všetci spoločne o toto štúdium lepšie starali a vytvárali preň potrebné podmienky.
Súdruhovia poslanci!
Hlavným činiteľom, ktorý rozhoduje o úspešnom uskutočnení uznesenia strany o úzkom spojení školy so životom a o dobrej príprave našej mládeže pre prácu a život v socializme a komunizme, je učiteľ.
Naše učiteľstvo prešlo v uplynutom období veľkou politickou školou. Rady učiteľstva rozšírili tisíce nových mladých učiteľov z robotníckych a roľníckych rodín.
Naša strana a spoločnosť si vysoko cení socialistických učiteľov, ktorí - povedané Leninovými slovami - vedomí si "vznešeného poslania ľudového učiteľa" venujú všetky sily výchovným a vzdelávacím úlohám, za ktoré zodpovedajú strane a všetkému ľudu. Učiteľov pokladáme za bezprostredných pomocníkov, za predĺženú ruku strany v ideologickej práci.
Dnešná práca školy, úlohy komunistickej výchovy kladú veľké nároky na kvalifikovanosť učiteľa, na jeho politické vedomosti a na mravný profil.
Úspešne môže vychovávať a vzdelávať mládež v duchu požiadaviek komunistickej výchovy len ten učiteľ, ktorý tvorivo pristupuje ku svojej práci.
V práci učiteľov sú klady a nedostatky, čo má bezprostredný odraz na výchovno-vyučovacích výsledkoch. Prvoradou a trvalou úlohou nás, ktorí pracujeme v rezorte školstva, je všestranne pomáhať učiteľovi v jeho práci, starať sa o jeho odborný, pedagogický i politický rast, cieľavedomejšie rozširovať skúsenosti popredných pedagógov, aby sa práca zaostávajúcich dostala na úroveň najlepších.
Je to tým naliehavejšie, že žiadna pedagogická škola v minulosti nepripravila a nemohla pripraviť kvalifikovaného učiteľa pre nové požiadavky výchovno-vzdelávacej práce. Učitelia takrečeno za pochodu, pri neprestajnom zvyšovaní nárokov na ich prácu v škole i mimo školy museli študovať a osvojovať si novú problematiku, hľadať nové cesty a spôsoby práce, a tak zdokonaľovať sami seba. Bude preto správne, keď sa na všetkých stupňoch riadenia budeme znova a znova zamýšľať nad našou prácou s učiteľom a nad úrovňou výchovy na pedagogických prípravkách. Národné výbory, zvlášť na dedinách, budú sa musieť lepšie starať, aby učiteľom vytvorili aspoň tie najpotrebnejšie podmienky pre ich spoločensky veľmi významnú prácu.
Zdôrazňujem to preto, že na mnohých miestach sa činy národných výborov rozchádzajú so slovami o leninskom vzťahu k učiteľovi.
Zoberme si napríklad len ubytovanie učiteľov v mieste školy, čo súvisí s ich stabilizáciou a stabilizácia podmieňuje úspechy pedagogickej práce.
V školskom roku 1961/62, a situácia nie je lepšia ani dnes, z celkového počtu 29 000 učiteľov na základných deväťročných školách dochádzalo na pracoviská takmer 7000 učiteľov, a to i zo vzdialenosti 45 až 50 km denne.
Napríklad v okrese Nitra z počtu okolo 1700 učiteľov dochádza vyše 850, v Spišskej Novej Vsi dochádza 270 učiteľov, v Topoľčanoch vyše 240 učiteľov.
O tom, že sa i tento problém dá riešiť, svedčí napr. počínanie ONV v Žiline, ktorý odovzdal za posledné tri roky učiteľom 85 bytov, okres Bratislava-okolie 71, Považská Bystrica 46, podobne i v Dolnom Kubíne, v Dunajskej Strede a v Poprade.
Mnohé MNV sa nestarajú tiež o stravovanie mladých učiteľov, ba dokonca znemožňujú im stravovanie v žiackych jedálňach.
Naši učitelia pracujú mimo školy ako kultúrno-osvetoví pracovníci. To od nich budeme žiadať i v budúcnosti. To je jedna z účinných foriem ich spojenia so životom v mieste školy. Mimoškolská činnosť učiteľa nesmie však ísť na úkor ich hlavnej práce, ktorou je práca v škole a práca s mládežou i mimo školy. Napriek mnohým upozorneniam aj naďalej dochádza k vytrhávaniu učiteľov z vyučovania a k narúšaniu práce škôl. Pritom napr. na našich dedinách sú už desiatky schopných ľudí, ktorí môžu pracovať ako organizátori pri zabezpečovaní rozličných úloh, ale miestne orgány ich do práce málo zapájajú.
Skoncovať treba konečne i s nesprávnym názorom, keď za hlavné kritérium hodnotenia učiteľovej práce sa berie jeho mimoškolská činnosť. Učiteľ po odučení svojich hodín v škole potrebuje denne čas, aby sa dobre pripravil a premyslel si prácu na budúci deň.
Národné výbory by sa mali zodpovednejšie zaoberať týmito otázkami a urobiť všetko potrebné na to, aby učitelia mohli plniť čo najlepšie svoju vlasteneckú povinnosť, to zn. dobre vychovávať mladú generáciu.
Zložitosť komunistickej výchovy kladie veľké nároky na úroveň riadiacej práce národných výborov.
Od roku 1960 školské a kultúrne komisie krajských a okresných národných výborov nadobudli cenné skúsenosti. Niektoré komisie, ako napríklad v Žiline, Rimavskej Sobote, Poprade a v Prešove, svojou organizátorskou prácou rozvíjajú aktivitu a iniciatívu učiteľov a pracujúcich pri výchove mládeže. Žiaľ, značná časť komisií nepracuje na takej úrovni, ako je to žiadúce. Namiesto toho, aby mobilizovali všetky sily na pomoc školám a učiteľom, prerokúvajú množstvo zpráv, pri spracúvaní ktorých strácajú veľa času najmä školskí inšpektori.
Pri územnej reorganizácii v roku 1960 riadenie všetkých škôl I. a II. cyklu prešlo v plnom rozsahu na okresné národné výbory. Okresné národné výbory začali riadiť nielen školy okresného významu, ale i odborné školy, ktoré majú krajský, celoslovenský alebo i celoštátny význam. Ukázalo sa, že aj tu sme príliš podľahli tzv. decentralizačným snahám. To sa nepriaznivo prejavovalo najmä pri zabezpečovaní rozvoja škôl II. cyklu a škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
Preto ÚV KSČ a vláda v máji minulého roku uložili Ministerstvu školstva a kultúry zhodnotiť skúsenosti z riadenia škôl za posledné 3 roky a navrhnúť opatrenia, ktoré povedú k podstatnému zvýšeniu úrovne riadiacej práce aj na tomto dôležitom úseku.
V tomto období prechádzajú školy II. cyklu a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť pod riadenie krajských národných výborov.
Prirodzene, bolo by zlé, keby sa tieto zmeny pochopili len ako mechanické organizačné opatrenia a všetko by šlo po starom. Na základe starostlivej analýzy doterajšieho vývoja a skúseností v duchu uznesení XII. sjazdu je potrebné hlboko sa zamyslieť nad celkovou koncepciou riadenia nášho školstva, aby zodpovedalo súčasným a najmä perspektívnym potrebám spoločnosti. Tak ako v celom našom živote, i v riadení školstva musíme rozhodne trvať na dôslednom dodržiavaní princípu demokratického centralizmu, jednotnej línie a vedeckej úrovne. Nemožno pripustiť svojvoľné zasahovanie dokonca do učebných plánov zo strany školských a kultúrnych komisií MNV, lebo takéto zásahy hrubo spravidla narúšajú prácu škôl.
V školstve na všetkých stupňoch riadenia výraznejšie musí vystúpiť do popredia ideovosť a odbornosť, aby sa každé opatrenie robilo na základe dôkladnej znalosti veci a prispelo k zvýšeniu výchovno-vyučovacieho procesu.
Významným článkom v riadiacej práci je školská inšpekcia. I keď došlo v posledných dvoch rokoch k istému zlepšeniu školského dozoru, inšpektori boli už menej zamestnávaní inými prácami a viacej sa mohli venovať vlastnej ideovo-politickej a pedagogickej práci na školách, viacej pomáhať riaditeľom a učiteľom, nemôžeme byť s jeho stavom spokojní, Veď v školskom roku 1961/62 okresní inšpektori na Slovensku v priemere venovali len 25 % pracovného času inšpekciám na školách. Ešte stále sú zaťažení administratívnymi prácami, prípravou a písaním zpráv pre rozličné orgány a prácami ako aktivisti ONV pri zabezpečovaní úloh spravidla v poľnohospodárstve.
Ústredný výbor strany dôrazne žiadal národné výbory zabezpečiť, aby inšpektori konali predovšetkým inšpekcie, to znamená kontrolovali prácu škôl, pomáhali im, aby sa inšpektorské sbory stabilizovali a obsádzali vynikajúcimi odborníkmi - pedagógmi. Ako ukazujú fakty, mnohé okresné národné výbory toto uznesenie neplnia. Len v roku 1961/62 došlo z celkového počtu 215 inšpektorov k výmene 53 inšpektorov. Priemerná inšpektorská prax, práve pre časté zmeny je nízka a dosahuje len 2 roky a 8 mesiacov. Len 34 % inšpektorov pre základnú deväťročnú školu má potrebnú vysokoškolskú kvalifikáciu a pre školy II. cyklu dokonca len 15, 7 %.
Tento nepriaznivý stav v kvalifikovanosti inšpektorov nie je zapríčinený tým, že by sme nemali dobrých, politicky vyspelých a odborne zdatných ľudí pre túto prácu. Hlavnú príčinu vidíme v nedostatočnej cieľavedomosti kádrovej politiky a ďalej v tom, že súčasný systém, organizácia a náplň práce inšpektorov im nedovoľuje, aby sa venovali predovšetkým vlastnej tvorivej ideovo-politickej a pedagogickej práci. Časté zmeny inšpektorov a málo konkrétnej práce na školách vedú odbory školstva a kultúry NV k veľkému administratívnemu styku so školami, alebo k veľkému počtu riaditeľských porád.
Riaditelia škôl sú zavaľovaní množstvom administratívnych prác a hospodárskymi úlohami, čo ich odvádza od vlastnej riadiacej, politickej a pedagogickej činnosti na škole, ktorá má byť hlavnou náplňou ich práce. Napríklad na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave prišlo už po dva roky viac ako 5000 prípisov ročne. Dnes so školou korešponduje množstvo organizácií a žiada od nej nejaké hlásenia a štatistiky. Počet prípisov od rozličných organizácií, ktoré dostáva škola, je oveľa väčší ako z ONV, odboru školstva a kultúry. Napríklad základná deväťročná škola v Handlovej dostala od ONV - odboru školstva a kultúry v roku 1962 196 prípisov, ale od iných organizácií 478, Základná deväťročná škola v Bratislave -Slovany 183 od odboru školstva a kultúry a 238 od iných organizácií. Na školách II. cyklu je stav ešte horší. Napríklad Stredná priemyselná škola chemická vo Svite dostala v roku 1961 od ONV len 92 prípisov, ale od ostatných organizácií 659. To len potvrdzuje, že je nevyhnutné veľmi zodpovedne prehodnotiť riadiacu prácu nášho školstva a odstrániť z nej všetko prežité a nedobré. Zabezpečiť, aby riešenie vychádzalo zo špecifického poslania školy v spoločnosti. Spolu s tým je potrebné bojovať o stabilizáciu učiteľov a školských pracovníkov, zvyšovať úroveň i zodpovednosť inšpektorov a riaditeľov škôl v riadiacej práci.
Vážené súdružky a súdruhovia !
V referáte som sa pokúsil osvetliť zložitú problematiku revolučnej prestavby našej školy I. a II. cyklu. Hovoril som o úspechoch, nedostatkoch i o úlohách. Usiloval sám sa ukázať, ako sa revolučná prestavba dotýka obsahu školy, výchovných a vyučovacích metód a foriem, ako sa dotýka prípravy učiteľov. Chcel som ukázať, ako sa pod vplyvom prestavby hlbšie o školu zainteresúvajú výrobné zariadenia, priemyselné podniky, jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky i spoločenské organizácie.
V revolučnej prestavbe našej školy dosiahli sme prvé úspechy. Je nepochybné, že naša škola sa pod vplyvom uznesenia ÚV KSČ "O úzkom spojení školy so životom... " všestranne aktivizuje. Pod jeho vplyvom zvyšuje sa úroveň komunistickej výchovy i vyučovania.
No aj keď tieto prvé úspechy môžeme zaznačiť, treba si nám stále hlboko uvedomovať, že sa o revolučnú prestavbu našej školy usilujeme v období rýchlych spoločenských premien a za podmienok vedecko-technickej revolúcie.
Aj keď chceme zabezpečiť pre našu školu pracovný pokoj, budeme musieť pri výstavbe socializmu a komunizmu v našej vlasti dokorán otvoriť dvere našej školy úspechom techniky.
Pôjde hlavne o to, aby obsah našej školy bol vždy na úrovni najnovších výdobytkov vedy a techniky, aby z neho vymizlo všetko zastarané, zbytočné, aby naša škola obracala pohľady žiakov viacej do komunistickej budúcnosti a menej do minulosti. Musíme hľadať spôsoby, ako lepšie sústrediť okolo československej školy popredných pracovníkov našej vedy a techniky, aby sme spolu s pedagógmi, psychológmi, lekármi atď. našli vhodnú cestu k jej revolučnému prenikaniu do našej školy.
Nové objavy vedy a techniky však prenikajú iba do obsahu školy. Na ich podklade máme veľkú príležitosť významne aktivizovať aj metódy a formy vyučovania a výchovy. Najrozmanitejšie moderné učebné pomôcky, stroje i prístroje, rozhlas, televízia, gramofón, magnetofón, vyučovacie stroje atď. budú čím ďalej tým intenzívnejšie klopať na dvere a prenikať do práce našich škôl. V rukách politicky, pedagogicky i odborne dobre pripraveného učiteľa budú čím ďalej, tým intenzívnejšie pôsobiť a všestranne aktivizovať nielen vyučovanie, ale aj výchovu na našich školách. Pod ich vplyvom sa bude rozvíjať predovšetkým metodická práca. Metódy školskej práce sa budú čoraz viac zakladať na individuálnom prístupe k žiakom, čím ďalej tým viac sa bude rozvíjať samostatná práca žiakov na prospech maximálneho rozvoja individuálnych záujmov a schopností našich žiakov. Budeme sa musieť oveľa viac ako doteraz usilovať o čo najmodernejšie materiálno-technické vybavenie škôl učebnými pomôckami a odbornými učebňami a správne v tomto smere používať prostriedky, ktoré nám spoločnosť dáva.
V tomto duchu budeme musieť venovať veľkú pozornosť predovšetkým učiteľským prípravkám a sústavnému postgraduálnemu štúdiu našich učiteľov. Učiteľ pripravený na základe vedy a novej techniky, dobre pripravený odborne a politicky bude môcť skutočne organizovať a rozvíjať celý proces výchovy a vyučovania.
Nevyhnutnými priekopníkmi šírenia nových metód a foriem práce a vyučovacej techniky sa budú musieť stať vzorné triedy, vzorné školy, predovšetkým školy experimentálne.
Organizácia experimentálnych škôl je celkom nevyhnutná. Predovšetkým experimentálne školy sú povolané, aby úspešne kliesnili cestu rozvoju našej socialistickej školskej sústavy. Práve okolo nich za pomoci pedagogických teoretikov budeme môcť sústrediť pozornosť i záujem a tvorivosť nielen širokého frontu našich učiteľov, ale aj pedagogické úsilie a tvorivosť našich popredných vedcov a technikov na komplexné riešenie zložitých otázok komunistickej výchovy a vyučovania. Musíme odstrániť nežiadúce zaostávanie pedagogickej vedy a teórie za potrebami praxe a dosiahnuť, aby prácou na experimentálnych školách sa pedagogická teória rozvíjala v predstihu pred potrebami praxe. Za pomoci experimentálnych škôl, a to na všetkých stupňoch našej školskej sústavy bude možné sústavne a úspešne teoreticky a prakticky riešiť i rozriešiť všetky závažné problémy komunistického systému výchovy a vzdelávania.
Dovoľte mi na záver ubezpečiť plénum Slovenskej národnej rady, že Komisia SNR pre školstvo a kultúru, školskí pracovníci a učitelia za aktívnej pomoci poslancov SNR a jej komisií čestne a do dôsledku splnia uznesenia XII. sjazdu Komunistickej strany Československa v ďalšom procese uskutočňovania revolučnej prestavby školy a prehlbovania komunistickej výchovy mládeže v úzkom spojení s výstavbou vyspelej socialistickej spoločnosti v našej vlasti. (Potlesk. )
Predseda Lenárt:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi za podanú zprávu.
Cez poludňajšiu prestávku súdruhovia poslanci dostanú návrh uznesenia k prednesenej zpráve, ktorý pripravila Komisia SNR pre školstvo a kultúru.
Prosím, aby súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci svoje pripomienky, prípadne podnety k návrhu tohto uznesenia odovzdali súdruhovi povereníkovi dr. Lúčanovi.
Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci:
Emil P í š, František D é n e š, František S e d l á č e k, Anton Ťažký, Jozef H o l i č k a, Vojtech C h o l e v a, akad. Andrej S i r á c k y.
Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi P í š o v i.
Vážená Slovenská národná rada! Súdružky a súdruhovia poslanci!
Uznesenie ÚV KSČ postavilo národné výbory, školy a školské zariadenia pred veľmi významnú úlohu - pred úlohu prestavby školstva, ktorá úzko súvisí s potrebami rozvoja národného hospodárstva. Rozvoj školstva a kultúry má u nás, najmä však na Slovensku významné miesto. Nejlepšie to vidieť na číslach plánu rozvoja a štátneho rozpočtu. Aj napriek ťažkostiam, ktoré sa vyskytli v našom národnom hospodárstve, dostávajú sa práve v tomto roku vyššie finančné prostriedky na rozvoj školstva a kultúry na Slovensku. Oproti skutočnosti minulého roka je vyšší rozpočet národných výborov na školstvo a kultúru v neinvestičných výdavkoch o 220 miliónov Kčs. Vytvárajú sa tým predpoklady na vyrovnávanie rozdielov v prepočtoch výdavkov na jedného žiaka, berie sa ohľad na zaostalosť vo vybavení škôl a tried, ako aj na údržbu školských budov. Ukazuje sa mimoriadne naliehavým zabezpečiť aj účelné a hospodárne využitie týchto prostriedkov, a to tým viac, že v uplynutom roku národné výbory nevyčerpali z plánovaných prevádzkových výdavkov 51 miliónov Kčs.
Prestavba školstva dosiahla mnohé dobré výsledky, ktoré zdôrazňujú správnosť smeru rozvoja, ktorého prudší spád však závisí od vyriešenia nejedného problému na tejto ceste. Ide tu okrem iných vážnych problémov aj o problém investičnej výstavby škôl a školských zariadení. Nedostatočná starostlivosť pracovníkov národných výborov a stavebných organizácií o túto úlohu zapríčinila, že sa zvyšuje smennosť z 26, 3 % v minulom roku na 28, 7 % v tomto roku.
V demokratizácii vzdelania sa rozšírilo povinné základné vzdelanie na 9 rokov, rozšírila sa sieť učňovského odborného školstva, ale hlavne rôznych foriem štúdia popri zamestnaní, kde sa má dosiahnuť mimoriadny rozvoj v rokoch 1970 - 1975. Za tým účelom treba dosiahnuť, aby sa približne polovica študujúcich vzdelávala popri zamestnaní. Na to nadväzuje veľký záujem o vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa stáva métou mnohých pracujúcich.
U týchto foriem výuky je potešiteľným zjavom, že pracujúci nevidia v štúdiu už len prostriedok, ako sa dostať k dokladu o kvalifikácii, a tým dosiahnuť lepšie hmotné postavenie, ale v plnom rozsahu chápu zmysel štúdia a vidia v ňom cestu na získanie hlbokých vedomostí. Dôkazom toho je, že sa na štúdium prihlasujú aj takí pracujúci, u ktorých sa zvýšená kvalifikácia nevyžaduje. Tak napríklad v Továrni na obrábacie stroje Kubra starší zamestnanec, pôvodne krajčír so základnou školou v Maďarsku, získal výučný list, večernou formou si doplnil základné vzdelanie. Skončil večernú dvojročnú priemyselnú školu, na nadstavbovej škole maturoval s výborným prospechom a prihlásil sa na vysokoškolské štúdium.
Takýto veľký záujem o štúdium, podporovaný v závodoch i školách, je potešiteľným zjavom a dobrým predpokladom na zvyšovanie priemerného vzdelania všetkých pracujúcich, potrebného pre zvládnutie nových poznatkov vedy a techniky. V tejto súvislosti musím uviesť ako príklad nedostatok, ktorý môže v niektorých prípadoch nepriaznivo vplývať na dobrý priebeh a záujem o zvyšovanie kvalifikácie. Ministerstvá všeobecného strojárstva, spotrebného priemyslu a potravinárskeho priemyslu realizovali trojročnú rezortnú vysokú školu technického a ekonomického smeru pre starších hospodárskych a technických pracovníkov. O školu bol veľký záujem a priebeh skúšok ukázal dobrý priemer prehĺbenia vedomostí na vysokoškolskej úrovni. Rovnako dobre dopadli i záverečné práce a ich obhajoba. Absolventom vydali uvedené ministerstvá vysvedčenia z tohto vysokoškolského kurzu, ktoré nedávajú možnosť doplniť si odbornú kvalifikáciu úplným vysokoškolským vzdelaním. Výsledok rezortného školenia v tomto