Vysoko treba oceniť najmä skutočnosť, že významným pomocníkom, učiteľov pri plnení uznesenia stali sa pracujúci zo závodov, JRD a ostatných pracovísk. Tým, že sa pracujúci zainteresovali na plnení náročných úloh ďalšieho rozvoja výchovy a vzdelania, že sa častejšie a hlbšie zaoberajú otázkami komunistickej výchovy, stávajú sa aktívnym a veľmi účinným činiteľom v tomto procese. Nie je náhoda, že združenia rodičov a priateľov školy sa práve v období zabezpečovania uznesenia o prestavbe vypracovali na významnú ľudovú organizáciu, bez účasti ktorej si dnes už dobrú prácu školy nevieme ani predstaviť.

Takto sa konkrétne napĺňa heslo strany, že výchova našej mládeže je vecou všetkých nás, celej spoločnosti.

Skúsenosti a dosiahnuté výsledky z viac ako 3-ročnej práce škôl, ako to konštatoval i XII. sjazd KSČ, potvrdili, že orientácia našej školy, daná uznesením strany v apríli 1959, je správna.

V priebehu 2-3 rokov uskutočnili sme v zásade organizačnú prestavbu základnej školy a predĺžili sme ju z 8 na 9 rokov.

Nebola to ľahká úloha. V priebehu troch rokov bolo treba zaškoliť o 109 500 školopovinných detí viac, čo si vyžiadalo 3200 nových tried a 4600 učiteľov. Za posledné 4 roky sme na Slovensku postavili 650 nových škôl s celkovým počtom 6593 učební. To je viac ako za 25 rokov predmníchovskej republiky a tzv. slovenského štátu. Pravda, ani toto tempo výstavby nových škôl nekrylo požiadavky, ktoré na nové učebné priestory kládlo predĺženie školskej dochádzky a náhrada starých, nevyhovujúcich škôl. Preto v celoslovenskom priemere zvýšila sa smennosť vyučovania na 26, 3 % pri väčšom počte žiakov na triedu.

Súčasne s predĺžením základnej školy došlo k prestavbe i učiteľského vzdelávania zo stredoškolského na vysokoškolské. Akútnu potrebu učiteľov sme kryli zvýšeným počtom nadpočetných hodín, čo však neprospievalo a neprospieva úrovni výchovno-vyučovacej práce.

Úlohy boli o to náročnejšie, že bolo treba vytvoriť aspoň základné predpoklady aj pre rýchlo sa rozvíjajúce štúdium pracujúcich popri zamestnaní, na ktoré uznesenie ÚV KSČ kladie mimoriadne veľký dôraz.

Vznikli úplne nové typy škôl - stredné školy pre pracujúcich, podnikové školy a podnikové inštitúty.

Dnes možno povedať, že vonkajšia organizačná prestavba školstva sa aj na Slovensku uskutočnila vcelku úspešne. Teraz ide o to, ďalej upevňovať celý náš školský systém a zabezpečovať, aby jeho organizačné formy vytvárali i čo najlepšie podmienky pre zvládnutie úloh, ktoré postavil XII. sjazd KSČ na poli vzdelávania a výchovy mládeže i dospelých. V tomto smere prvoradú pozornosť musíme venovať dobudovaniu a upevneniu systému štúdia pracujúcich popri zamestnaní.

Aj pri revolučnej prestavbe obsahu, metód a foriem práce našej školy urobili sme významné kroky. Pravda, v plnení tejto hlavnej úlohy sme v podstate ešte len na začiatku. Vnútorná prestavba školy je veľmi zložitý proces a vyžiada si dlhší čas.

K významným zmenám v obsahu výchovno-vyučovacej práce došlo najmä na základných a stredných všeobecno-vzdelávacích školách, ako i v príprave učiteľov pre prácu po novom.

Za širokej účasti učiteľov, vedeckých pracovníkov, i odborníkov z výroby sa vypracovali koncepcie škôl I. a II. cyklu a na ich základe nové učebné plány a osnovy. Intenzívne sa začalo pracovať na nových učebniciach. Do dnešného dňa sme vydali už 1220 nových titulov učebníc. Za týmto číslom sa skrýva neobyčajne ťažká a zložitá práca našich pedagogických vedcov i praktikov, redaktorov i pracovníkov polygrafie. O nových učebniciach možno zodpovedne povedať, že ich autorom sa podarilo utvoriť oveľa lepšie pomôcky ako boli staré učebnice.

Prednosť nových osnov a učebníc spočíva najmä v tom, že sa v nich dbá, aby výber učebnej látky zodpovedal požiadavkám súčasnej vedy a praxe, vyzbrojoval absolventa školy do budúcnosti, aby zodpovedali základným princípom socialistickej pedagogiky, najmä veku a chápavosti detí. Osnovanie učiva prírodovedných predmetov bolo riešené na polytechnickom princípe, na úzkej nadväznosti teórie a praxe.

Preto sa napr. do učiva matematiky zaradili základy trigonometrie už na základnej deväťročnej škole, čím sa súčasne utvárajú predpoklady pre prehĺbenie vyučovania matematicko-prírodných a technických predmetov na školách II. cyklu. Nové učebné osnovy a učebnice fyziky, prírodopisu a chémie upravujú učivo najmä so zreteľom na potreby priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V predmetoch jazykov kladie sa väčší dôraz na praktický jazykový výcvik a na odbornú terminológiu.

Veľkým kladom nových učebníc je ďalej skutočnosť, že sa v nich uplatňuje zásada jednotnosti výchovy a vzdelávania na celom území našej vlasti, čo prispieva k výchove v duchu československého socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu.

Pri tom všetkom na úseku tvorby učebníc čakajú nás ešte veľké úlohy. Pre všetky druhy a stupne škôl je potrebné v najbližších rokoch vydať ešte 1051 nových titulov. Očakávame, že naši pedagogickí pracovníci budú aj naďalej s takou láskou a zodpovednosťou ako doteraz venovať sa príprave nových učebníc a zabezpečia a vypracujú ich tak, aby v nich našlo správny odraz všetko nové, čo život prináša a čo je potrebné pre občana socialistickej republiky.

Jedným z najvýznamnejších opatrení pre uplatnenie princípu spojenia školy so životom je zaradenie predmetov pracovného a výrobného vyučovania do sústavy výchovy a vzdelávania.

Pre vyučovanie týchto predmetov boli vytvorené najnutnejšie materiálne a kádrové predpoklady. Na väčšine základných deväťročných škôl zriadili sa školské dielne a takmer všetky školy majú aj pokusné školské pozemky. Ak vezmeme do úvahy, že výstavba dielní, resp. adaptácia priestorov pre dielne sa uskutočňovala doteraz len svojpomocne, je to nemalý úspech. O vytvorenie materiálnych podmienok zaslúžili sa najmä patronátne závody, združenia rodičov a priateľov školy, odborné školy, učitelia a žiaci, za čo im patrí naša vďaka.

Pritom však vybavenie školských dielní dnes už poväčšine nevyhovuje požiadavkám a náročnosti predmetov pracovného vyučovania. Nedostatočné vybavenie dielní strojmi, nástrojmi a ostatným zariadením je jednou z príčin nízkej úrovne výchovnovyučovacích výsledkov v týchto predmetoch. Dosiaľ nie je vyriešené zásobovanie škôl materiálom, najmä v tých okresoch, kde je menej priemyselných závodov.

Podobne výchovno-vzdelávacím úlohám školy vyhovuje len asi polovica školských pozemkov. Na mnohých školách ťažisko spojenia výchovy a vyučovania s poľnohospodárskou výrobou neuskutočňuje sa na učebno-pokusných pozemkoch, ale spravidla v nepripravených a náhodných brigádach, ktoré nevytvárajú podmienky pre plnenie výchovno-vyučovacích cieľov.

Preto národné výbory, závody, jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky, združenia rodičov a priateľov školy mali by i naďalej veľmi aktívne a účinne pomáhať školám pri materiálnotechnickom vybavení školských dielní a školských učebno-pokusných pozemkov. Otázkou zabezpečenia školských pozemkov mali by sa osobitne zaoberať národné výbory a školy v mestách, usilovať sa o vytváranie spoločných pozemkov pre školy, aby sa zaistilo spojenie teoretického vyučovania s praktickou činnosťou v poľnohospodárstve aj pre mestských žiakov.

Závažným problémom pri zabezpečovaní pracovného vyučovania na základných deväťročných školách je neuspokojivá kvalifikácia učiteľov, pretože pedagogické prípravky nestihli ešte vychovať pre toto vyučovanie kvalifikovaných učiteľov a národným výborom i školám sa doteraz nepodarilo získať pre tieto predmety dostatok kvalifikovaných odborníkov z výroby.

V  dôsledku toho na mnohých školách nie je vyučovanie tohto predmetu ani z odbornej ani z pedagogickej stránky na dostatočnej úrovni.

V  súvislosti s vnútornou prestavbou škôl k významným zmenám došlo aj na stredných všeobecno-vzdelávacích školách. Výchovno-vyučovací proces prebieha vo všetkých troch ročníkoch už podľa nových učebných osnov. Zavedením predmetu "základy výroby", ako aj diferenciáciou týchto škôl na vetvu matematickofyzikálnu, chemicko-biologickú a humanitnú podstatne sa zmenil charakter bývalej všeobecno-vzdelávacej školy. Hlavnou úlohou týchto škôl je i naďalej príprava mládeže na vysoké školy. Zavedením základov výroby v priemysle a poľnohospodárstve do učebných plánov stredne-vzdelávacích škôl sa zlepšila príprava žiakov na vysoké školy hlavne technického smeru. Tí, ktorí neštudujú na vysokých školách, môžu alebo pokračovať v skrátenom štúdiu na stredných odborných školách, alebo sa môžu po krátkom zaučení uplatniť vo výrobe ako kvalifikovaní robotníci. Avšak s pripravenosťou absolventov stredno-vzdelávacích škôl nemôžeme sa ani zďaleka uspokojovať. Vysoké školy sa právom sťažujú na nedostatočnú vedomostnú úroveň mnohých maturantov. Potvrdili to aj t. r. prijímacie skúšky na vysokých školách.

Prvé skúsenosti ukazujú, že výrobná práca má veľký vzdelávací i výchovný význam. V závodoch, kde vedenia správne chápu zmysel výrobnej práce, žiaci sa rýchle vžívajú do pracovného prostredia a kolektívu pracujúcich. Širšie všeobecné vzdelanie a teoretická príprava im umožňujú pomerne rýchle osvojiť si techniku, postup práce na strojoch a za krátky čas podávajú i uspokojivé pracovné výkony. Žiaci na dobre pripravených pracoviskách získavajú vedomosti o výrobe, technické zručnosti, poznávajú život robotníkov, stretávajú sa s najlepšími pracovníkmi, novátormi a členmi JRD. Presviedčajú sa o tom, koľko odborných teoretických vedomostí a praktických zručností musí mať dnes kvalifikovaný robotník, a tak získavajú úctu a vzťah k jeho práci.

Skúsenosti potvrdzujú, že výrobná práca žiakov kladne ovplyvňuje tiež voľbu povolania a študijného odboru na vysokých školách. Ukazuje sa, že rastie záujem o vysokoškolské štúdium na technikách. Napríklad zo 45 absolventov stredných všeobecnovzdelávacích škôl v Nových Zámkoch, ktorí sa rozhodli študovať na vysokých školách, 21 sa prihlásilo na technické smery, a takých prípadov je aj viac.

Najväčšie problémy máme pri vyučovaní základov poľnohospodárskej výroby. Počas praktického výcviku žiaci zväčša pracujú na pomocných prácach alebo ako brigádnici a nedávajú sa im možnosti, aby sa dostali k technike a cieľavedome sa zoznamovali s poľnohospodárskou veľkovýrobou.

Vidíme teda, že i na stredno-vzdelávacích školách pri spájaní vyučovania s poľnohospodárskou výrobou uplatňuje sa úzky a preto nesprávny názor na spojenie školy so životom a že výrobné vyučovanie zužuje sa len na manuálnu prácu. Otázku vyučovania základov poľnohospodárskej výroby budeme musieť zásadne riešiť a podobne ako v Sovietskom sväze prihliadať na sezónnosť práce v poľnohospodárstve a podľa toho upraviť aj štruktúru školského roku.

Cieľavedomejšiu politiku budú musieť národné výbory robiť tiež pri voľbe odborov a pri vyhľadávaní vhodných pracovísk pre výrobné vyučovanie.

Od národných výborov a škôl, vedení závodov a JRD právom očakávame, že podstatne zvýšia starostlivosť o výrobnú prácu žiakov, že budú sústavne preverovať jej stav a rozhodnejšie odstraňovať existujúce nedostatky v tejto oblasti.

Popri pracovnom a výrobnom vyučovaní treba venovať stálu pozornosť ostatným účinným formám spájania školy so životom. K výchove mládeže významne prispieva verejnoprospešná činnosť žiakov počas školského roku a najmä cez letné prázdniny, ktorú organizuje ČSM a Pionierska organizácia.

Mládež preberá patronáty nad mestskými parkmi, buduje školské ihriská, organizuje zber odpadových surovín, sadí lesné a ovocné stromky, upravuje lúky a pasienky atď. Túto činnosť našej mládeže, ako aj jej bohatú kultúrno-osvetovú prácu oceňujeme, lebo prináša nielen hodnoty našej spoločnosti, ale plní aj výchovnú úlohu, významne rozširuje aj okruh záujmov našej mládeže.

Aj na našom dnešnom zasadnutí pokladáme za potrebné znova zdôrazniť, že spojenie školy so životom chápeme ako jej spojenie so spoločenskou praxou v najširšom slova zmysle, to znamená nielen s výrobou, ale aj s politikou, vedou, umením a kultúrou. Účinky pracovného vyučovania, výrobnej práce i verejnoprospešnej činnosti nemohli by sa výraznejšie prejaviť vo výchovných a vzdelávacích výsledkoch, keby ostatné vyučovanie a výchova bežali po starom - verbálne a jednostranne. V žiadnom prípade nemôžeme tiež pripustiť akékoľvek podceňovanie teoretickej prípravy žiakov. Aj tu platí pre nás zásada dôsledne uplatňovať jednotu teórie a praxe.

V tejto súvislosti veľký význam má naše úsilie o polytechnické vzdelanie našej mládeže, ktoré jej umožňuje osvojiť si základné princípy výroby, technické znalosti a zručnosti, aby sa mohla pohotove zapracovať vo výrobe.

Preto nám zvlášť záleží na úrovni vyučovania matematiky, fyziky, chémie a biológie. Musíme mať na pamäti, že budúci technický rozvoj je nemysliteľný bez matematiky a matematického vzdelania.

Úroveň vyučovania matematiky na našich školách I. a II. cyklu je ešte vždy neuspokojivá. Z matematiky stále neprospieva veľký počet žiakov. Tento stav je spôsobený predovšetkým tým, že viac ako 50 % učiteľov vyučujúcich matematiku nemá kvalifikáciu a úroveň ich metodickej práce je nízka. Mnohí učitelia matematiky ešte používajú zastarané metódy, konzervatívne sa držia monologického výkladu učiva bez aktívnej účasti žiakov. Nedostatočne používajú tých málo učebných pomôcok, ktoré na školách máme.

Rozšírený je názor, že rozsah učiva z matematiky, jeho náročnosť na školách I. a II. cyklu je taká veľká, že väčšina žiakov ju nemôže zvládnuť a že v tomto pramení príčina nezáujmu žiakov o matematiku. Desiatky vynikajúcich učiteľov matematiky na školách, ako napríklad súdružky a súdruhovia: Šimčisková, Zíková, Kropiláková, Kedro, Vrablec, Drineková, Klein, Krchňavý, Reiprich a ďalší však dokazujú, že pri použití účinných metód a dobrej organizácie vyučovania s využitím názorných učebných pomôcok môžu žiaci úspešne učivo zvládnuť. Cesta k zvýšeniu úrovne a odstráneniu nedostatkov vo vyučovaní matematiky spočíva teda predovšetkým v zlepšení metodickej práce učiteľov i vo zvyšovaní ich pedagogickej a odbornej kvalifikácie.

Pre zvýšenie efektívnosti vyučovania matematiky je nevyhnutné na každej škole dôsledne vytvárať lepšie podmienky a rýchlejšie budovať odborné učebne a kabinety. Spolu s tým v oblasti matematiky i ostatných prírodovedných predmetov musíme sa starať viac o vyhľadávanie a výchovu talentov. Preto už od budúceho školského roku budeme organizovať pre nadané deti v matematike osobitné triedy s rozšíreným vyučovaním tohto predmetu pod vedením najlepších učiteľov, ďalej rozvíjať záujmové krúžky a účasť na matematických, fyzikálnych a chemických olympiádach.

Zvýšenú pozornosť budeme venovať i rozvoju štúdia ruského jazyka a cudzích jazykov.

Popri veľkom výchovnom vplyve pracovného a výrobného vyučovania, ako aj verejno-prospešnej práce žiakov dôležité miesto v ideovej a mravnej výchove na našich školách má občianska výchova. Skúsenosti potvrdzujú, že aj toto opatrenie bolo správne. Na niektorých školách však občianska výchova neplní v plnej miere svoje poslanie preto, že učitelia pre tento predmet sa nevyberajú zodpovedne, často na doplnenie úväzku. Nemôžeme sa potom diviť, že občianska výchova trpí verbalizmom, formalizmom a abstraktným moralizovaním.

Pravda, i keď ideová výchova má v občianskej výchove pevnú oporu, nemôže sa obmedzovať len na tento predmet. Ideovým základom komunistickej výchovy, najmä výchovy k vedeckému svetonázoru, ostáva vyučovanie všetkých predmetov, ktoré sú osnované na dôsledne vedeckom, marxisticko-leninskom základe.

Uvedomujeme si však pritom, že ani ten "najvedeckejší" obsah vyučovania nezaručuje sám osebe splnenie ideových cieľov výchovy. O úspechu alebo neúspechu ideovej výchovy rozhoduje nakoniec učiteľ, jeho osobnosť, presvedčenie a osobný príklad. Niet pochýb, že prevažná väčšina nášho učiteľstva dnes už stojí na pozíciách vedeckého svetového názoru a za politikou našej strany. Máme už veľa takých pedagógov, ktorí vedia žiakov nielen dobre učiť a naučiť, ale ktorí sú pritom aj dobrými vychovávateľmi, s úspechom vštepujú mládeži vedecký svetový názor i princípy komunistickej morálky.

Viacerí z týchto pedagógov boli vyznamenaní aj pri tohoročnom Dni učiteľov.

Tým nechceme povedať, že s výchovou na našich školách, najmä s výchovou k marxisticko-leninskému svetovému názoru je už všetko v poriadku a že každý učiteľ dôsledne plní aj svoje výchovné poslanie. Nie, tak to nie je. Práve tu nás čaká najviac zložitej práce a týmto smerom musíme upriamiť pozornosť. Z toho pre nás, ktorí pracujeme na školskom úseku, najmä pre inšpektorov a riaditeľov škôl vyplýva nesmierne závažná úloha: venovať zvýšenú pozornosť výchovno-vyučovaciemu procesu, jeho kontrole a zhodnocovaniu, a zabezpečovať aktívnu pomoc učiteľom dobrou radou, rozširovaním skúseností popredných učiteľov, vydávaním vhodných pomôcok a pod.

Od každého učiteľa, vychovávateľa a majstrov odborného výcviku právom očakávame, že sa nebudú zmierovať s polovičatosťou v práci a budú ochotne dávať svoje schopnosti do služieb komunistickej výchovy.

Ako sme už uviedli, zavedením nových učebných osnov a definitívnych jednotných učebníc vytvárajú sa lepšie predpoklady pre prehĺbenie výchovy k československému socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu.

K tomu prispieva úspešne sa rozvíjajúca úzka spolupráca slovenských škôl so školami v českých krajoch. Školy si vymieňajú listy, fotografický a metodický materiál, vymieňajú si dobré skúsenosti, organizujú spoločné rekreačné tábory mládeže a pod. Veľký podiel má na tom pionierska a sväzácka organizácia na školách, i združenia rodičov a priateľov škôl. V tomto smere rozvíja sa i spolupráca škôl s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským so slovenskými a českými školami. Túto činnosť budeme aj naďalej podporovať a rozvíjať.

Vítame a podporujeme tiež iniciatívu rodičov a učiteľov, ktorí na základe dobrovoľnosti pristúpili k utvoreniu spoločného vedenia škôl s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským alebo ukrajinským a slovenským v národnostne zmiešaných obciach.

V školskom roku 1963/62 bolo na Slovensku 44 zlúčených škôl s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a 6 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským. Tam, kde došlo k zlúčeniu škôl na základe dobrej politickej, pedagogickej, kádrovej a materiálnej prípravy, ako napr. v Tešedíkove, Veľkom Cetíne, Juri nad Hronom, Borši, Kráľ. Chlmci a inde, odráža sa to pozitívne tak na úrovni odborného vyučovania, zvlášť slovenského jazyka, ako aj v oblasti výchovy k proletárskemu internacionalizmu a československému socialistickému vlastenectvu.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Všetky opatrenia a kvalitatívne zmeny vo výchovno-vyučovacom procese robíme preto, aby sa podstatne zvýšila vzdelanostná úroveň našej mládeže i pracujúcich a aby sa zabezpečila jej výchova v duchu komunizmu a pre komunizmus. Ako sa nám táto práca darí, môžeme posudzovať nazáklade konkrétnych výchovno-vyučovacích výsledkov a uplatnenia absolventov našich škôl v praxi.

Môžeme zodpovedne povedať, že každý školský rok prináša lepšie výsledky. Niektoré doklady o tom sme už videli. Súčasne máme však celý rad konkrétnych príkladov, ktoré nás upozorňujú na závažné nedostatky v práci našej školy. Chcem upriamiť vašu pozornosť najmä na dve takéto otázky.

Na prvom mieste je to problém, že takmer štvrtina žiakov základnej deväťročnej školy nekončí úspešne školu absolvovaním 9. ročníka, ale v nižšom ročníku, t. j. problém prepadávania. S takýmto zjavom sa nemôžeme zmierovať. Je to vážny a zložitý problém pedagogický, sociálny, morálny a ekonomický. Hlavnou príčinou vysokého percenta neprospievajúcich žiakov je predovšetkým nízka úroveň pedagogicko-metodickej práce učiteľov. Ale nielen to.

K tomu pristupujú vysoké počty žiakov na triedu, vysoká smennosť vyučovania, veľký počet málotriednych škôl, neuspokojivé materiálne a technické vybavenie škôl modernými učebnými pomôckami, ako aj nepravidelná dochádzka do školy, najmä detí cigánskeho pôvodu a v neposlednom rade aj nepostačujúca starostlivosť zo strany niektorých rodičov o svoje deti.

Nízku úroveň pedagogicko-metodickej práce učiteľov ovplyvňuje vysoký počet nekvalifikovaných učiteľov pre ten stupeň, na ktorom vyučujú. V 6. -9. ročníku máme až 48, 9 % takých učiteľov. Situáciu v tomto smere na mnohých školách zhoršuje nerovnomerné rozmiestenie kvalifikovaných učiteľov podľa ich odbornej kvalifikácie. Kým školy v mestách sú pomerne dobre obsadené kvalifikovanými učiteľmi, zatiaľ na niektorých základných deväťročných školách na dedinách, najmä na lazoch a kopaniciach, niet často ani jedného odborného učiteľa. Nerovnomerne sú tiež rozmiestení učitelia aj čo do odbornej praxe. Dedinské školy sú poväčšine obsadené mladými neskúsenými učiteľmi. Budeme preto musieť cieľavedomejšie uskutočňovať rozmiesťovanie učiteľov a vytvárať podmienky, aby sa všetky školy dostali čím skôr na vyššiu úroveň.

Jedným z opatrení, ktoré pomôžu riešiť túto úlohu, je zaškoľovanie detí z nižšie organizovaných do vyššie organizovaných škôl. V niektorých okresoch, napr. v Trenčíne, v Rimavskej Sobote a inde postupujú správne, keď podľa toho, ako im to podmienky dovoľujú, zaškoľujú 5. ba aj 4. postupný ročník z málotriednych škôl do obvodových základných deväťročných škôl. Bude len na prospech veci, keď aj v ostatných okresoch budú tento problém cieľavedomejšie riešiť.

Na základe uznesení Komisie SNR pre školstvo a kultúru Odbor SNR pre školstvo a kultúru pomohol okresným národným výborom vypracovať plány na zlepšenie práce na málotriednych školách v najbližšom období a na ich perspektívne organizačné prebudovanie v súlade so zásadami nového osídlenia a dobudovania obcí a sídlisk.

Vážnou otázkou je aj zaškoľovanie detí cigánskeho pôvodu. Na Slovensku je 32 000 takýchto žiakov, čo je 4, 1 % z celkového počtu školopovinných detí. Veľká časť týchto detí školy vôbec nenavštevuje, alebo veľmi nepravidelne. Vo Východoslovenskom kraji zo 16 444 detí cigánskeho pôvodu v minulom školskom roku riadne školy navštevovalo len 3249 detí, v Stredoslovenskom kraji len 60 % a v Západoslovenskom len 67, 8 %. Časť žiakov cigánskeho pôvodu pre zlú dochádzku ostáva v jednej triede niekoľko rokov. Len približne štvrtina z detí navštevujúcich školu sa dostáva do 6. -9. ročníka základnej školy. Napr. v okrese Spišská Nová Ves z celkového počtu 2309 školopovinných detí cigánskeho pôvodu navštevuje 6. -9. ročník len 233 žiakov. V školskom roku 1961/62 z 596 detí cigánskeho pôvodu opakovalo 1. ročník 344 žiakov, t. j. 59 %. Podobne je to v okrese Bardejov a v ďalších.

V zmysle uznesenia ÚV KSČ z apríla 1958 na mnohých miestach, ako na 3. základnej deväťročnej strednej škole vo Zvolene, v Seredi a inde, dosiahli pozoruhodné úspechy hlavne za pomoci dočasných tried pre zanedbané cigánske deti. Mnohé národné výbory toto uznesenie plnia však nedostatočne. Nezaraďujú deti do materských škôl, do družín, do detských domovov, predčasne rušia triedy pre zanedbané deti cigánskeho pôvodu, hoci je u nás ešte veľa detí cigánskeho pôvodu školopovinného veku, ktoré do školy vôbec nechodili. Bude potrebné znovu zriaďovať takéto triedy, a to s nižším počtom žiakov na triedu. Národné výbory spolu so školou za pomoci združenia rodičov a priateľov školy a ČSM môžu zabezpečiť dochádzku všetkých detí do školy, a to aj z odľahlejších osád. Vážime si tých učiteľov, ktorí neľutujú síl vo výchovnej práci s deťmi cigánskeho pôvodu. Pokladáme za správne, aby národné výbory pokladali prácu učiteľov s deťmi cigánskeho pôvodu za prácu spoločensky mimoriadne dôležitú.

Významné poslanie majú školy a výchovné zariadenia pre deti ä mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Avšak v posledných rokoch ich rozvoj stagnuje, pretože okresné národné výbory k týmto špeciálnym školám nemali dobrý pomer azda i preto, že sú v nich deti z niekoľkých okresov alebo i z celého Slovenska. Umiesťovali ich obyčajne v starých, nevyhovujúcich objektoch, nestarali sa o ich materiálne a kádrové zabezpečenie. Takéto počínanie je v rozpore s uzneseniami vlády a úsilím, ktoré naša strana a spoločnosť venuje výchove mládeže.

Podľa evidencie je na Slovensku vyše 31 000 defektných detí a mládeže, z ktorých potrebuje umiestenie v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť takmer 17 000. Z nich je v tomto školskom roku zaškolených len 7770 žiakov v 154 špeciálnych školách a výchovných zariadeniach, takže takmer 10 000 defektných detí a mládeže je umiestených v základných deväťročných školách pre zdravé deti a časť ostáva doma. Ide predovšetkým o deti duševne a zmyslove chybné, ale i o deti a mládež s morálnymi poruchami, ktoré vyžadujú zvýšenú výchovnú starostlivosť. Bude preto mimoriadne dôležité, aby krajské národné výbory, ktoré sa budú o tieto školy odteraz starať, v najbližších rokoch i pri obmedzených prostriedkoch investičnej výstavby prednostne zabezpečovali rozvoj škôl a výchovných zariadení pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Druhou dôležitou a pritom nad mieru významnou otázkou je výchova mládeže k správnej voľbe povolania.

Spájaním výchovy so životom, polytechnickým vzdelávaním, pracovným a výrobným vyučovaním, pestovaním komunistických morálnych zásad, vlastností a čŕt u mládeže snažíme sa ovplyvňovať jej záujem o povolanie v súlade so spoločenskými potrebami.

V posledných rokoch rastie záujem absolventov základných deväťročných škôl o štúdium na odborných školách a učebný pomer v technických odboroch.

Avšak v záujmoch mládeže o učebné odbory ešte stále prevládajú tzv. príťažlivé učebné odbory, ako slaboprúdová elektrotechnika, strojárstvo, automechanika. Stále je však nedostatočný záujem a sústavne sa neplní plán prijímania učňov do poľnohospodárstva, stavebníctva, dopravy a baníctva. Plán rozmiestenia dorastu do týchto odborov sme nesplnili v minulom roku a predbežné výsledky zisťovania záujmov mládeže o jednotlivé povolania a ďalšie štúdium nasvedčujú, že i tohto roku sa stretávame s tými istými problémami.

Nedostatky, vyskytujúce sa pri voľbe povolania a pri rozmiesťovaní mládeže majú svoje príčiny tak v práci škôl, ako i mimo nich. Výchovno-vyučovací proces (a teda aj pracovné vyučovanie a prírodovedné predmety) ešte neuspokojivo usmerňujú záujem mládeže o povolanie. Mnohí riaditelia škôl a učitelia túto významnú výchovnú úlohu zanedbávajú a zaoberajú sa ňou len v najvyšších ročníkoch základných deväťročných škôl. Na niektorých školách túto úlohu prenechávajú len na učiteľa - poradcu pre voľbu povolania.

Pravda, bolo by mylné, keby sme sa domnievali, že usmernenie k voľbe povolania závisí len od školy. Bez aktívnej účasti závodov, JRD, ROH, ČSM plánovité rozmiestenie dorastu škola splniť nemôže.

Podniky, závody a národné výbory, a to najmä na úseku poľnohospodárstva, dopravy a stavebníctva si nedostatočne osvojili úlohy rozmiestenia dorastu a neuspokojivo sa starajú o nábor a vytváranie podmienok pre rozvoj učňovského školstva. Jednotné roľnícke družstvá neochotne preberajú záväzky pri výchove učňov a neuzatvárajú s nimi zmluvy. Ukazuje to aj stav v minulom roku, keď bolo získaných viac ako 11 000 chlapcov a dievčat do učebného pomeru v poľnohospodárstve, ale JRD a ŠM uzavreli len niečo nad 5000 zmlúv. Podobná situácia je i tohto roku. Ani odbory pracovných síl ONV nevenujú tejto úlohe potrebnú pozornosť.

Národohospodársky význam plnenia plánu rozmiesťovania mládeže do učebného pomeru vyžaduje, aby nielen škola, závody a podniky, ale aj rodičia sa veľmi zodpovedne stavali k tejto otázke nielen z hľadiska svojich úzkych záujmov, ale aby k nej pristupovali z hľadiska potrieb spoločnosti a záujmov samých detí s plným prihliadnutím na ich schopnosti a nadanie. Preto bude potrebné nielen viac venovať sa výchove detí k voľbe povolania, ale súčasne rozvíjať cieľavedomú pedagogickú osvetu medzi rodičmi a lepšie a včaššie ich informovať o jednotlivých povolaniach.

Súdruhovia poslanci!

V súvislosti s hodnotením doterajších výsledkov pri uskutočňovaní revolučnej prestavby našej školy bolo by iste užitočné, keby sme sa podrobnejšie zaoberali situáciou na jednotlivých stupňoch a typoch škôl. Výťah zo zprávy, ktorú prerokovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a ktorý Vám bol vopred zaslaný mi umožňuje, aby som sa v referáte obmedzil len na situáciu na učňovských školách a v štúdiu popri zamestnaní. Robím tak aj preto, že práve na týchto dvoch úsekoch je najviac zložitých problémov.

Stavom a úrovňou výchovno-vyučovacej práce na učňovských školách a odborných učilištiach sa už v marci roku 1961 zaoberalo i plénum Slovenskej národnej rady. Táto vážna problematika bola viackrát predmetom rokovania orgánov Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ako i krajských a okresných výborov strany a národných výborov. Prijaté opatrenia prispeli k zvýšeniu starostlivosti o výchovu učňovského dorastu.

Niektoré podniky vybrali za majstrov a inštruktorov odborného výcviku i za vychovávateľov politicky a odborne vyspelých, osvedčených pracovníkov. Za posledné dva roky sa na niektorých učňovských zariadeniach zvýšila úroveň odborného výcviku, všeobecná príprava a starostlivosť o učňov.

Čiastočne sa zlepšili i materiálne podmienky na učňovských zariadeniach. Napríklad národné podniky Strojárske a metalurgické závody v Dubnici, Trenčíne, Pozemné stavby v Žiline, Hutné stavby Košice a ďalšie uvoľnili učilištiam nové a vyhovujúce priestory. Za dobrý príklad ostatným môžu slúžiť Závody presného strojárstva, n. p., v Kysuckom Novom Meste, kde doplnili strojový park učňovských dielní 19 brúsiacimi strojmi, 10 točovkami, 6 frézovacími strojmi, 7 lismi, ako aj ďalšími strojmi.