projektov, prípravou a výrobou stavebných materiálov, doplnením stavebných i dopravných strojov a pod. Na týchto prípravných prácach sa podieľa niekoľko organizácií a podnikov, medzi ktorými nie je dosiaľ zaistená dobrá koordinácia práce.

Vo svojom diskusnom príspevku chcem poukázať na niektoré problémy v plnení úloh v decentralizovanej investičnej výstavbe, najmä bytovej, školskej a zdravotníckej vo Východoslovenskom kraji.

Budem stručný, nakoľko o niektorých veciach už hovorili predo mnou súdruh poslanec R á z u s, súdruh poslanec Horák a súdruh poslanec D r ž í k.

S dosiahnutými výsledkami vo finančnom plnení za prvé tri štvrťroky tohto roku nemôžeme byť spokojní. Podniky kraj ského združenia stavebníctva, priamo riadené podniky Ministerstva výstavby a podniky miestneho stavebníctva, ktoré sa na realizácii výstavby podieľajú, prestavali za uvedené obdobie na decentralizovanej investičnej výstavbe iba 60, 6 % z ročnej úlohy, z toho na úseku bytovej výstavby 62, 7 %, školskej výstavby 59, 1 % a zdravotníckej výstavby 58, 1 %.

Pri terajšom tempe výstavby vo štvrtom štvrťroku zostalo by v našom kraji nevyužitých prostriedkov vo výške asi 120 miliónov korún. To stojí za poriadne zamyslenie sa nad prácou všetkých zložiek v kraji, ktoré sa podieľajú na príprave a realizácii výstavby.

Nedostatočné plnenie finančného objemu za všetky úseky decentralizovanej investičnej výstavby sa prejavuje aj v plnení odovzdávania kapacít do užívania.

Dokončených bytov bolo v našom kraji odovzdaných k 1. októbru v hromadnej bytovej výstavbe, t. j. v štátnej, družstevnej a podnikovej, 2919 bytov, čo je asi polovica ročnej úlohy.

V začínaní výstavby bytových jednotiek stavebné podniky vo Východoslovenskom kraji plnia úlohy plánu len na 65 % z ročného plánu. Manko tu činí 650 bytových jednotiek.

Nedostatočné plnenie je i v školskej výstavbe, kde v pláne na rok 1962 sa predpokladá v kraji odovzdať 44 všeobecnovzdelávacích škôl s 585 triedami. Z týchto malo byť k 1. októbru dokončených 31 škôl so 418 triedami. V skutočnosti bolo odovzdaných iba 20 škôl s 248 triedami, čo je 42, 4 % z ročnej úlohy a do konca roku treba ešte dokompletizovať 24 škôl s 337 triedami. V začínaní výstavby škôl plán ukladal v našom kraji rozostavanosť 35 škôl so 466 triedami, pritom do konca septembra bolo rozostavaných iba 25 škôl s 355 triedami. Zvyšujúcich 10 škôl so 111 triedami bude možné začať až po udelení výnimky Štátnej plánovacej komisie z vládneho uznesenia č. 864 z 12. septembra 1962.

V   zdravotníckej výstavbe, ako to už spomenul súdruh poslanec Horák a súdruh poslanec Držík, zaostávajú viaceré stavby, ktoré sa majú podľa plánu odovzdať ešte v tomto roku. Stavebné podniky robia opatrenia na urýchlenie kompletizačných prác. Tempo ukončovacích prác sa však v tomto čase zdržiava pre oneskorené dodávky zdravotníckych zariadení a nástup montážnikov n. p. Chirana. Z týchto dôvodov sú krajne napäté termíny ukončenia polikliniky vo Svidníku, Obvodného zdravotného strediska v Stakčíne, a pre tie isté príčiny, ako aj pre stále projekčné zmeny Pozemné stavby v Košiciach nepočítajú s odovzdaním nemocnice v Kráľovskom Chlmci.

Príčinami neuspokojivého plnenia decentralizovanej investičnej výstavby sa sústavne zaoberáme tak v kraji, ako i na Komisii Slovenskej národnej rady pre výstavbu a prerokúvame ich aj na stavbách s pracujúcimi.

Myslím, že základné príčiny nedostatkov treba hľadať i u nás v kraji, v nedostatočnej riadiacej, kontrolnej a organizátorskej práci národných výborov i stavebných podnikov. Nedostatočná bola príprava výrobného programu a neusporiadané je financovanie bytovej výstavby najmä pre nedostatočnú členskú základňu družstevnej bytovej výstavby, na základe čoho sa muselo pristúpiť k zmene plánu a spresneniu menovitého zoznamu decentralizovanej investičnej výstavby ešte v auguste tohto roku. Tieto okolnosti v značnej miere sťažovali stavebným podnikom kvalitnú prípravu a plynulý postup výroby.

Ako poslanec prichádzam pri plnení úloh často do styku s funkcionármi a vedúcimi pracovníkmi národných výborov. Stretávam sa s tým, že súdruhovia na odboroch výstavby, konkrétne i na ONV v Košiciach vedúci odboru len plače, že nevie čo prv chytiť do ruky, kde mu hlava stojí a pod. Keď som s nimi bližšie o veciach diskutoval, prišiel som k záveru, že by sa mali z množstva úloh sústrediť na momentálne najpodstatnejšie, rovnomerne zaťažiť všetkých pracovníkov odboru a najmä zladiť spoluprácu medzi okresným investorským útvarom, mestským národným výborom, miestnymi národnými výbormi i ostatnými zložkami. Potom by sa im práca lepšie darila a bola by u nich tiež väčšia sebadôvera. Zdá sa mi, musím pripomenúť, že odbor výstavby na ONV nie je dostatočne obsadený pracovníkmi čo dopočtu i čo do kvality.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

V  roku 1961 sme síce plán bytovej výstavby v kraji splnili na vyše 100 %, avšak stavebné podniky v snahe o čo najlepšie splnenie úloh nevenovali dostatočnú pozornosť príprave stavieb a prác na zimné obdobie. Tvrdá uplynutá zima však bola ťažkou lekciou pre naše podniky a súčasne i výstrahou, že spoliehať sa na mierny priebeh zimy sa nevypláca.

Nedostatky vlastnej organizačnej činnosti podnikov boli najmä v neplynulom zásobovaní stavieb, v nedostatočnej kooperácii medzi podnikmi i stavebnými správami, ďalej v nedostatočnom uplatňovaní opatrení politického byra ÚV KSČ zo 4. októbra minulého roku o využívaní fondu pracovného času v stavebníctve, kde namiesto zlepšenia dochádza vo všetkých podnikoch k zhoršeniu situácie.

Okrem uvedených vlastných organizačných nedostatkov plynulý postup decentralizovanej výstavby, najmä v dokončovaní, sťažovali nedostatky v doprave a materiálovom zabezpečení predovšetkým radiátormi, kotlárskými výrobkami, podlahovinami, rebierkovým pletivom na výťahy, sklom a pod.

Uvítali sme preto aj zriadenie osobitnej komisie pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa v septembri t. r., ktorá operatívne rieši týždenne vykrývanie nedostatkových materiálov pre kraje s námestníkmi príslušných rezortov. Myslím však, že zodpovednosť príslušných výrobných ministerstiev za zabezpečenie potrieb plánu stavebníctva by mala byť v budúcnosti sústavná, a nie až vtedy, keď v celoštátnom meradle je vecné plnenie úloh ohrozené. Je preto správne, keď dokument ÚV KSČ "O výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti" nastoľuje otázku posilnenia centrálneho riadenia počnúc plánom a končiac realizáciou výstavby. Centrálnym riadením sa skĺbi jednota celoštátnych i krajských záujmov. Myslím, že by sa nemal opakovať napríklad problém, ktorý nás trápi v súčasnej dobe, kde na jednej strane potrebujeme zo Stredoslovenského kraja pre poľnohospodársku a inú výstavbu asi 100 000 m2 heraklitu a na druhej strane v Stredoslovenskom kraji - keďže krajovú spotrebu majú vykrytú - jeho výrobu obmedzujú.

Vynára sa otázka, ako ďalej pokračovať, aby Východoslovenský kraj v plnení tohoročných úloh na decentralizovanej investičnej výstavbe čo najlepšie obstál. Máme ešte odovzdať v IV. štvrťroku 2929 bytov, rozostavať 1961 bytov, dokompletizovať 24 škôl s 337 učebňami, ďalších 10 škôl so 111 triedami, rozostavať a ukončiť viaceré zdravotnícke stavby. Do konca roku zostávajú ešte dva mesiace a bolo by dnes nezodpovedné vyhlásiť, že splníme v kraji vecné úlohy v bytovej, školskej a zdravotníckej výstavbe, najmä keď vieme, že máme ohrozené odovzdanie cca 400 bytov a 6 škôl s 83 triedami.

Stavebné podniky majú spracované harmonogramy dokončovania i začínania objektov bytovej a občianskej výstavby na IV. štvrťrok 1962. Ich súčasťou sú i harmonogramy ukončenia a odovzdania kotolní. Robia opatrenia v sústreďovaní kapacity na stavby pojaté do harmonogramov a operatívne riešia zásobovanie, dopravu a ostatné potreby týchto objektov. Účinnosť týchto opatrení zabezpečujú spoločne pracovníci straníckych orgánov, národných výborov, stavebných podnikov a investorských útvarov.

Máme - i keď zatiaľ iba lastovičky - príklady cennej iniciatívy. Tak napríklad stavebná správa panelovej výstavby, ktorej celok súťaží o čestný titul Brigáda XII. sjazdu KSČ, prijala trnavskú výzvu predčasne splniť tohoročnú úlohu v odovzdaní 1036 bytov a v nadpláne sa zaviazala odovzdať 24 bytových jednotiek.

I podnik Pozemné stavby v Poprade sa v celopodnikovej prihláške do krajskej súťaže v IV. štvrťroku zaviazal vyrovnať sa s tohoročnými úlohami v bytovej výstavbe a navyše odovzdať osem bytových jednotiek.

Celopodnikové záväzky podnikov na IV. štvrťrok sa zameriavajú - a to je orientácia v tomto období správna - popri zabezpečení kumulovaných vecných úloh v bytovej, školskej a zdravotníckej výstavbe i na zabezpečenie potrebnej kvality.

Pri zabezpečovaní úlohy na školskej výstavbe musia zohrať svoju úlohu i komisie školstva a kultúry, i národné výbory ako celok. Pred dnešným zasadnutím som preveroval výstavbu niektorých škôl v našom kraji a zistil som, že na výstavbe 9-ročnej 14-triednej školy v Paline, 9-ročnej 18-triednej školy v Turni nad Bodvou práce nepokračujú podľa postaveného harmonogramu. Napríklad v Paline i na iných stavbách stavomontážnici i ostatní robotníci sú veľmi zle ubytovaní a miestne národné výbory neposkytujú pomoc stavebným podnikom pri ubytovaní a stravovaní pracovníkov a často bolo nutné na tieto stavby pracovníkov dopravovať denne aj priamo z Košíc, čím sa hatí práca na samotných stavbách. Bude treba i v našom kraji uplatniť pravidlo, že školy budeme umiestňovať v obciach, kde to občania budú považovať za česť a o výstavbu školy sa aj zaslúžia.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Ďalšiu myšlienku, ktorú chcem v súvislosti so zabezpečením úloh plánu na rok 1963 a najmä v prvom štvrťroku 1963 rozviesť, je otázka prípravy prác na stavbách v zimnom období 1962/1963. Je správne, že po zlých skúsenostiach z prípravy minuloročnej zimy Komisia a Odbor Slovenskej národnej rady pre výstavbu orientovali pozornosť národných výborov, krajských združení i stavebných podnikov už koncom júna tohto roku i v priebehu celého III. štvrťroka na kvalitnú a včasnú prípravu zimných prác a v tej súvislosti na správny výber objektov, vytváranie podmienok pre práce v zime, zabezpečovanie dostatku pracovných príležitostí a predovšetkým plné vyťaženie kapacity stavomontáží a včasné uzavretie stavby.

Pri rozpracovaní koncepcie zimných prác na rok 1962/1963 určili si stavebné podniky v našom kraji za úlohu vyprodukovať v prvom štvrťroku 21 % z celoročného finančného objemu plánu a z toho objemu v prvom štvrťroku prestavať prevažnú časť - 60 % na uzavretých a vykurovaných stavbách.

Bilancie, ktoré už v súčasnom období máme k dispozícii, nám ukazujú, že nie vo všetkých podnikoch sa nám táto možnosť javí reálnou. Najhoršia situácia je v tomto smere u Pozemných stavieb v- Prešove, kde podiel prác v uzavretých a vykurovaných stavbách je zatiaľ iba niečo vyše 30 % a v tej súvislosti podnik by nevedel produktívne zamestnať všetkých remeselníkov. Krajské združenie stavebníctva v Košiciach preto preveruje v podniku ďalšie možnosti prác na stavbách, ktoré sa dajú ešte uzavrieť a prípadne sa preskúma i otázka prechodného presunu pracovníkov, predovšetkým remeselníkov, medzi podnikmi v kraji na tie stavby, kde budú pracovné príležitosti pre nich zabezpečené.

Je prirodzené, že pri zúžení pracovného frontu stavebných -podnikov do uzavretých stavieb, musia podniky na týchto stavbách prestavať vyššie objemy. A aby aj zimná prevádzka bola čo najefektívnejšia, musí sa zvýšiť smennosť na vybraných vykurovaných stavbách. Pritom ďalšie smeny nemožno zavádzať bez samostatného obsadenia týchto smien po technickej stránke - stavbyvedúcimi, majstrami, ale i stavebnými dozormi, z ktorých by nám mali v budúcnosti vyrásť aktívni pomocníci pri ďalšej výstavbe a nielen statickí revízori starého ducha, ako je to na mnohých stavbách dodnes. So zavádzaním ďalších smien úzko súvisí aj otázka starostlivosti o dopravu a ubytovanie pracovníkov a osvetľovanie stavieb. Bez týchto základných, často však zanedbávaných predpokladov sa nám formálne zavedené druhé, prípadne tretie smeny dlho neudržia.

Horšia je už situácia v predvýrobnej príprave zimných prác 1962/1963 v okresných stavebných podnikoch. Tu je neporovnateľne horšia i koncepcia, ako k otázkam pristupovať, ako i vlastná príprava.

Nemôžeme sa však ani vcelku uspokojovať s tým, že zimné práce máme dobre pripravené. Ono na papieri je to vždy trochu lepšie než v skutočnosti. Čítame správy a vidíme i život dolu na pracoviskách. A v otázke zimných prác v stavebníctve je skutočne zima tou najlepšou previerkou. Nechceme sa však dať oklamať a chceme predísť preto jej náhodnostiam. Myslím, že dnešné naše rokovanie by malo orientovať národné výbory na úseku výstavby - komisie a odbory výstavby - preveriť začiatkom novembra prípravu zimných prác na väčších vybraných stavbách. To môže prípravu nielen urýchliť, ale i potvrdiť, aký dôraz sa na kvalitnú a včasnú prípravu kladie.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Dokument ÚV KSČ "O výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti" vychádza z rozboru terajšieho stavu, ukazuje na základné úlohy v hospodárskom rozvoji do roku 1970 a je zameraný hlavne na rozvíjanie výrobných síl v priemysle, v sústredení investičnej výstavby na rozhodujúce úseky a v pozdvihnutí nášho poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Vytyčuje cesty k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne ľudu, k upevňovaniu jeho politickej a morálnej jednoty, k zabezpečeniu vysokej vzdelanosti i kultúry celej našej spoločnosti. A preto aj my, súdružky a súdruhovia poslanci, musíme ešte viac pomôcť aj na tomto úseku vo svojich volebných obvodoch pre 100 %-né splnenie všetkých investičných zámerov. (Potlesk. )

Podpredseda Biľak:

Ďakujem súdruhovi Lecovi a dávam slovo súdruhovi Prečuchoví.

Poslanec Prečuch:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Súdruh povereník pre výstavbu inž. Samuel T a k á č vo svojom referáte poukázal na rýchly rozvoj investičnej výstavby na Slovensku a súčasne poukázal na rozostavanosť, ktorá je na Slovensku.

Pri tejto príležitosti chcem poukázať na prax, aká je zaužívaná zo strany orgánov a osôb, ktoré rozhodujú o investičnej výstavbe a rozvoji hutného sektoru v našej republike.

Nie náhodou materiály XII. sjazdu Komunistickej strany Československa poukazujú na nedostatočnú a mnohokrát nezodpovednú riadiacu činnosť, ktorú i vo Švermových železiarňach v plnej miere pociťujeme.

Treba úvodom pripomenúť, že cieľavedomý rozvoj závodu predpokladá nejaký perspektívny smer, ktorým by sa nová technika a technický rozvoj uberali, a tak komplexne v celej šírke zaisťovali cieľavedomé zvyšovanie produktivity práce, zlepšovali pracovné prostredie a celkove zvyšovali kultúru práce. Osobitne treba mať na zreteli, že technológia hutnej výroby predstavuje mohutné strojné a pecné agregáty, kde rozvoj novej techniky je trochu odlišný ako napríklad v strojárskom, potravinárskom alebo inom sektore, kde malá zmena môže znamenať podstatné zvýšenie produkcie. Z týchto dôvodov nie je možné zovšeobecňovať smernice o technickom rozvoji tak, aby boli platné pre každé výrobné odvetvie. Nová technika a technický rozvoj v hutnom závode predpokladá v prevažnej miere dostatok investičných prostriedkov a dlhodobý perspektívny výhľad.

Vo Švermových železiarňach je základným nedostatkom to, že práve túto perspektívu nemajú. Dosiaľ bolo vypracovaných 18 rôznych štúdií, alternatív, koncepcií a investičných úloh, na ktoré boli vynaložené veľké finančné prostriedky a viazaná projekčná kapacita. Veď napríklad len doplnok k investičnej úlohe spracovaný Hutným projektom Praha stál 940 000 Kčs. Tieto materiály a dokumentácie sa len hromadia v trezoroch investičného odboru Švermových železiarní, ktorých hodnota predstavuje cca 9 miliónov korún. Na jednej strane hovoríme, že dochádza k porušovaniu štátnej a plánovacej disciplíny u drobných ľudí a vyššie hospodárske orgány robia takto.

Prax je takáto: vypracuje sa štúdia, koncepcia výstavby, resp. rekonštrukcie, ešte nedôjde ani k schváleniu a už sa požaduje vypracovať nové a ďalšie štúdie, a tak sa tento kolotoč opakuje už 17 rokov.

Pritom je potrebné pripomenúť hlavný nedostatok, že technická úroveň Švermových železiarní ako celku stagnuje a nie je vedený cieľavedomý progres, a keď aj, tak nedostatočne. Netreba byť mimoriadne zdatným národohospodárom, ale musí to každému napadnúť, že je veľmi neekonomické vyvážať zo závodu desiatky tisíc ton surovej ocele a na druhej strane dovážať tie isté množstvá ocele z iných hutných závodov, nespôsobilé pre normálny chod výroby. Táto prax nespôsobuje ťažkosti len v našom závode, ale viaže kapacity v doprave, kde situácia nie je najlepšia. Veď sú to tisícky vagónových jednotiek viazané na prepravu týchto materiálov v priebehu roka.

Výsledkom alternatív, ako aj expertíz sovietskych odborníkov bolo, že Švermove železiarne vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a tradíciu, sú predurčené na výrobu ušľachtilých ocelí s uzavretým výrobným cyklom. Tento návrh je vyjadrený vo výhľadovej štúdii rozvoja Švermových železiarní z roku 1959, ktorá bola odsúhlasená vládou, no napriek tomu podľa tejto výhľadovej štúdie sa postavila len elektrooceliareň a v ďalšom budovaní sa nepokračuje, pretože na základe ďalších štúdií vypracovaných MHD na rozvoj čiernej metalurgie v ČSSR sa s ďalšou výstavbou, hlavne novej časti závodu na Piesku, do roku 1970 nemá počítať.

Pre zabezpečenie hladkého priebehu výstavby nového závodu na Piesku bolo postavených 7 činžiakov slúžiacich ako pohotovostné sídlisko pre budovateľov nového závodu. A tým sa výstavba nového závodu na Piesku skončila.

Na základe uvedenej výhľadovej štúdie bola vypracovaná investičná úloha doplnená prípravnými prácami k zadávaciemu objektu. Toto však nebolo zo strany Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní odsúhlasené z dôvodov, že už aj výstavba na Piesku je neaktuálna. No naproti tomu MHD vypracovalo v poslednom čase štúdiu na rozvoj výroby ušľachtilých ocelí v ČSSR, podľa ktorej odporúča ich umiestenie v ŽBC Hrádek alebo SONP Kladno aj za cenu rušenia doterajších prevádzok.

V tomto sa natíska otázka, či je správne z národohospodárskeho hľadiska rozširovať výrobu ocelí v západnej časti našej republiky, kde je známy veľký nedostatok pracovných síl, a je nutné rušiť existujúce výrobné prevádzky, alebo stavať v Švermových železiarňach na Piesku na zelenej lúke s možnosťou začatia výroby s jeden a polročným predstihom.

Podľa oznámenia MHD perspektíva Švermových železiarní v Podbrezovej do roku 1970 mala by byť nasledovná: nešpecializovať sa na žiadnu výrobu, ale plátať medzery hutného sektoru, to znamená do roku 1970 vyrábať guličkovú oceľ, pokiaľ sa nepostaví špecializovaný závod na Kladne alebo v ŽBC Hrádek, a AK oceľ, pokiaľ sa nevybuduje nová elektrooceliareň v Novej hute Klementa Gottwalda. To, čo uvádzam, nie je vlastne nijaká perspektíva, lebo zachováva doterajší stav a zhoršuje terajšiu situáciu v dôsledku zvýšenej kooperácie.

Po roku 1970 MHD navrhuje miesto výstavby závodu na Piesku len výstavbu jemnej valcovne s výrobným programom, ktorý veľmi udivuje. Perspektívny odbor MHD nemá dosiaľ vyriešenú problematiku umiestenia výroby ušľachtilých ocelí do roku 1970, ale pre Švermove železiarne bol v stave dať rozpis sortimentu ocelí po roku 1970 pre jemnú valcovňu, kde okrem iného sa určuje ročná produkcia 400 ton podkovového drôtu, 200 ton ocele na kolesá obracačiek, 300 ton polkruhového drôtu, 300 ton ocele na rámy plátien a pod. Celkom dáva na túto trať 20 druhov rôznych profilov.

Tento rozpis sortimentu ukazuje, že trať nemôže byť za žiadnych okolností ekonomická.

V závere treba povedať toľko, že ustavičné prieťahy a zmeny v koncepciách výstavby a rekonštrukcie Švermových železiarní spôsobia to, že po roku 1970 závod nebude mať technické a ekonomické oprávnenie existencie a musí dôjsť k jeho likvidácii. Tým sa dorieši dielo štvrťstoročného vypracúvania rôznych alternatív a perspektívy výstavby.

To znamená, že jedna skupina produktívnej generácie hospodárskych pracovníkov tvorila nadarmo dokumentáciu, ktorá sa nebude realizovať, čím sa na druhej strane ochudobní národné hospodárstvo o finančné prostriedky a odborné pracovné sily.

Našou chybou bolo, že sme boli disciplinovaní, uvedomelí a dôverovali sme v spravodlivosť a rozhodnutia nadriadených orgánov. Týmto sa stalo, že nedošlo k uskutočneniu rôznych sľubov o výstavbe závodu. Situácia v našom závode je taká, že dnes už nikto si nedovolí predstúpiť pred pracujúcich a hovoriť o perspektívach závodu, pretože sme si vedomí, že tým by sme pracujúcich len klamali.

Pýtame sa, či je politicky únosné, aby sa so závodom, ktorý má cez 120-ročnú tradíciu, úzko spätú s bojom robotníckeho hnutia a spečateného krvou v Slovenskom národnom povstaní, takto nakladalo. Nejde len o závod, ale o celú horehronskú oblasť, ktorá nachádza pracovnú príležitosť práve v Švermových železiarňach a bude nevyčerpateľným zdrojom pracovných síl aj v budúcnosti.

Tieto okolnosti nás nútia k tomu, že kladieme otázku, kto je zodpovedný, za odďaľovanie realizácie úloh, o ktorých rokoval XI. sjazd KSČ a celoštátna konferencia KSČ, kde v týchto materiáloch je zahrnutá výstavba a rekonštrukcia Švermových železiarní v Podbrezovej ako mládežnícka stavba.

Táto otázka je veľmi vážna z toho dôvodu, že si zahráva s dôverou pracujúcich z celého širokého okolia Podbrezovej. Preto treba túto otázku urýchlene riešiť tak, aby pracujúci nášho závodu videli jasnú perspektívu do budúcnosti, podľa ktorej by sa rozvoj nášho závodu uberal, a tak dosiahol kultúru,ekonomiku a techniku práce na žiadúcu úroveň. Týmto riešením bude podstatne ovplyvnená aj politická práca tak, že budeme uvedomele spoločne znásobovať hodnoty našej vlasti.

Ďalej súdruh povereník inž. Samuel Takáč hovoril o vysokej rozostavanosti. V mojom volebnom obvode je vystavané nové sídlisko vo Valašskej a treba tam stavať spoločenský dom, ktorý sa začal stavať v roku 1960. Dosiaľ je na jeho výstavbu vynaložené asi 2 milióny korún a stavba je zastavená 18 mesiacov. Nie je orgánu a organizácie, ktorá by definitívne povedala, kedy a akým spôsobom sa táto stavba bude riešiť. Žiadal by som z tohto miesta, aby sa zodpovedné a zainteresované orgány teraz vyjadrili, čo vlastne v tejto veci treba robiť. Pracujúci tohto nového sídliska na toto tlačia.

Ďalej pracujúci na základe dokumentu "O výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti" na verejných straníckych schôdzkach prerokúvali otázku zlúčenia dvoch závodov, a to Strojární Piesok a Švermových železiarní v Podbrezovej, a vytvorenia jednej výrobnej hospodárskej jednotky, ktorá by bola pričlenená Ministerstvu hutných baní. Zlúčenie by prinieslo celý rad výhod - napríklad znížila by sa kooperácia oboch závodov, znížil by sa správny a riadiaci aparát, zvýšila by sa strojárska kapacita hutného sektoru, vytvorili by sa predpoklady pre zníženie investičných nákladov vo výstavbe závodu a celkove by sa zvýšil politický, hospodársky a kultúrny význam celej oblasti Podbrezovej. Oprávnenosť tohto návrhu spočíva aj v histórii, pretože oba závody sa vyvíjali od roku 1945 súčasne, navzájom sa doplňovali a podmieňovali až do roku 1950, kedy došlo k ich delimitácii, ktorá mala za následok nie zlepšenie situácie v oboch závodoch.

Preto treba vítať pripomienky a návrhy pracujúcich týchto závodov a riešiť otázku v intenciách materiálov XII. sjazdu Komunistickej strany Československa. (Potlesk. )

Podpredseda Biľak:

Ďakujem súdruhovi Prečuchovi, slovo má súdruh Choleva.

Poslanec Choleva:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

V predsjazdovom dokumente "O výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti" sa vyzdvihuje na úseku poľnohospodárskej výroby úloha špecializácie. Predovšetkým pri ošípaných a hydine sa žiada výrobu organizovať priemyselným spôsobom. V tejto súvislosti sa majú budovať veľké špeciálne hospodárstva. Pri hovädzom dobytku je potrebné zabezpečiť prechod na otvorený obrat stáda so zreteľom na ozdravovanie a najmä na likvidovanie TBC. Vytyčuje sa preto úloha sústrediť teľce vo veľkokapacitných teľatníkoch a nadväzovať na ne chov jalovíc, dojníc a chov hovädzieho dobytka na výkrm.

To si vyžiada riešenie nehygienických malých maštali tým spôsobom, že sa chov má preniesť do nových priestorov, v ktorých sa ustájnia i vyššie stavy hovädzieho dobytka. Podobne treba i terajšie stavby nenákladnými úpravami prispôsobiť veľkovýrobnej technológii. Týmto spôsobom sa do značnej miery pomôže dosiahnuť cieľ pozdvihnúť poľnohospodársku výrobu na úroveň priemyslu.

Doterajšia investičná výstavba v poľnohospodárstve mala veľký význam, a to z hľadiska zavádzania počiatočných veľkovýrobných foriem na JRD, zvýšenia kultúrnosti práce a hygieny. Poľnohospodárska investičná výstavba zohrala vo vytváraní materiálno-technickej základne pre socialistické poľnohospodárstvo u nás rozhodujúcu úlohu.

Takto v našom Východoslovenskom kraji v jednotných roľníckych družstvách sú vybudované kapacity pre 126 446 kusov kráv, pre 89 320 kusov mladého dobytka, pre 28 021 kusov prasníc, pre 287 253 kusov ošípaných a 817 000 kusov hydiny s celkovým nákladom skoro 1 miliardy korún.

Na Slovensku sa za to isté obdobie uviedli do prevádzky kapacity pre 361 200 kusov kráv, 303 200 kusov mladého dobytka, 89 100 kusov prasníc a 776 300 kusov ošípaných.

Pri uskutočňovaní týchto úloh sme získali značné skúsenosti pri riešení problémov z poľnohospodárskej výstavby, ktoré problémy ešte stále trvajú a sú častou témou našich družstevníkov v našich volebných obvodoch. Uplatňuje sa pritom vzájomná kritika, a to zo strany riadiacich orgánov na adresu družstevníkov a stavebných podnikov, ako aj zo strany družstevníkov na riadiace orgány, stavebné podniky, najmä však na materiálne zásobovanie stavieb.

Naša poľnohospodárska výstavba prekonala niekoľko vývojových stupňov priamo závislých od búrlivého rastu výroby. Prvopočiatočné nedostatočné znalosti technológie v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe, organizácie stavebnej výroby v podmienkach roztrúsenej výstavby, ako i jej ekonómie, zapričinili mnohé nedostatky. Stavali sa popri adaptáciách, ktoré často reprezentovali 30 - 80 % stavebných nákladov na nové stavby, i provizóriá s malou životnosťou bez mechanizácie s nevyhovujúcimi stavebno-technickými požiadavkami, s minimálnymi rozmermi na kus ustajneného dobytka a s nedostatočnými priestormi na prípravu krmív. Kraviny pre dojnice v mnohých prípadoch nemali mliečnice, čo narušovalo vlastnú hygienu práce. Popritom boli i nedostatky v technológii, ako napríklad strešné konštrukcie sa stavali z klincovaných väzníkov, ktoré nezaručovali dostatočnú pevnosť a izoláciu, čím v značnej miere vplývali i na chorobnosť hospodárskych zvierat.

V ďalšom období, najmä v rokoch 1956 - 1958 sa neúmerne zvyšovali kubatúry budov na ustajnené jednotky. Ustajňovacie priestory sa budovali už s povalovým priestorom, čo zvyšovalo náročnosť na stavebné práce. Potreba materiálov sa zvyšovala a, pravda, aj investičné náklady.

K podstatnému obratu došlo v roku 1958, keď sa utvorili podmienky pre využitie nových metód v stavebníctve, najmä použitím prefabrikácie niektorých konštrukčných prvkov. Použitie prefabrikovaných prvkov prispelo podstatne ku skráteniu času výstavby, k zníženiu nákladov na kus ustajneného dobytka a značne sa znížila potreba úzkoprofilových stavebných materiálov, ako dreva a betonárskej ocele.

Za celé uplynuté obdobie sa na Slovensku preinvestovalo 9101 miliónov korún, z toho 6 miliárd 256 miliónov korún na stavebno-montážne práce. Týmito investíciami dosiahli sme na jeden hektár tohto roku už základné fondy vo výške 7383 Kčs, z čoho pripadá na stavebné práce 5394 Kčs. Za týmito číslami sa skrýva veľké pracovné nadšenie našich pracujúcich v poľnohospodárskych stavebných organizáciách, ako aj samých členov jednotných roľníckych družstiev. Vysoko treba hodnotiť iniciatívnu pomoc patronátnych závodov, najmä však účasť našej mládeže, ktorá sa uplatňuje i na ostatných úsekoch poľnohospodárskej investičnej výstavby.

Ak sa splnia úlohy v tomto roku, zvýšia sa stavy kráv o ďalších 42 000 kusov, mladého dobytka o 98 000 kusov, prasníc o 20 000 kusov, ošípaných o 123 000 kusov. Pravda, tieto ciele sú ohrozené neplnením plánu investičnej výstavby na JRD v niektorých okresoch.

Dôkazom toho je neplnenie plánu poľnohospodárskej investičnej výstavby od 1. I. do 30. IX. 1962. Na úseku svojpomocnej investičnej výstavby bol plán v objeme splnený na 86, 2 % a v generálnych dodávkach na 45, 6 %.