noch výstavby v jednotlivých rokoch na dokončovanie rozostavaných akcií, avšak v úplnom súlade s odovzdávaním plánom predpísaných novozačatých kapacít do užívania. Ide najmä o novozačínané bytové objekty, školskú a zdravotnícku výstavbu.
Aby sa mohla veľká rozostavanosť zamedziť, musia sa odstrániť i nedostatky plánovacej a projektovej prípravy. Vážne opatrenia bude treba urobiť v záujme zlepšenia doterajšej praxe investorov a dodávateľov. K odstráneniu nedostatkov a k zvýšeniu efektívnosti investičnej výstavby v Bratislave bude potrebné vyriešiť celý rad komplikovaných otázok. Tie sa, pravda, nedajú vyriešiť naraz. Treba ísť postupne s osobitným zreteľom na špecifické podmienky, ktoré vinou neplnenia plánu zo strany stavebnej výroby za posledné roky v Bratislave jestvujú.
Len zlepšenou politicko-hospodárskou riadiacou prácou bude možné nedostatky minulosti odstrániť a investičnú výstavbu v Bratislave zladiť s dodržiavaním spomenutých vládnych uznesení, ako aj s proporciami plánu rozvoja mesta.
Na rok 1961 určil plán rozvoja mesta Bratislavy na úseku decentralizovanej investičnej výstavby začatie stavby 3401 bytových jednotiek, z ktorých sa malo odovzdať do užívania 3249 bytov. Z nich bolo 1560 bytov v rámci štátnej výstavby, 1371 bytov v rámci družstevnej výstavby a 316 v rámci podnikovej výstavby. No začalo sa iba so stavbou 2828 bytov, t. j. 83 % a do užívania sa odovzdalo celkom 3004 bytov, z toho v štátnej výstavbe 1512, v družstevnej 1220 a v podnikovej 272 bytov.
Na rok 1962 sa citeľnejšie znižuje plánovací a finančný limit a v bytovej výstavbe sa počíta s odovzdaním 2761 bytových jednotiek do užívania, z toho v štátnej výstavbe 922, v družstevnej -1467 a v podnikovej 372 bytových jednotiek. Na zabezpečenie tejto výstavby sa počíta so sumou vyše 370 miliónov Kčs.
V investičnej bytovej výstavbe najmä sídlištnej v Bratislave sa vyskytujú nedostatky, o ktorých považujem za potrebné aspoň stručne sa zmieniť. Predovšetkým chcem poukázať na to, čo hatí dokončovanie sídlisk. Je to skutočnosť, že generálny dodávateľ nezabezpečuje najmä konečné terénne úpravy a že stavebná výroba neskoro odstraňuje zo stavenísk niektoré strojné zariadenia, ako žeriavy a iné. Tým sama hatí plynulosť dokončievania sídlisk podľa termínu. Rovnako sa nazdávam, že pri výstavbe sídlisk si nepočíname dosť efektívne, hospodárne. Na Štrkovci napríklad, myslím, mohli by sa stavať vyššie budovy ako 3 - 4 podlažné, veď je tam priestoru dosť a potom ani neviem, prečo sa tam dopravovali také veľké žeriavy, keď na týchto nižších stavbách sa nemôžu plne využiť?
Pred rokom som bol vo Viedni a všímal som si tamojšiu sídlištnú výstavbu. A veru, robia to tam dobre. Za dva roky sú tam so sídliskami hotoví, a to komplexne. V sídliskách je hotové vnútorné vybavenie domov a bytov, hotové sú chodníky i parková úprava okolo sídliska, a hotové sú i komunikácie. Veru, aj u nás by to tak malo ísť.
Za veľmi dôležitú otázku v investičnej výstavbe v Bratislave pokladám generálne opravy. V našom hlavnom meste, najmä v jeho historickom jadre, je veľa veľmi cenných kultúrnych stavieb, ktoré však už dávno nik neopravoval a ktoré preto rýchle podliehajú zubu času. Obávam sa, že ak chytro neprikročíme k ich opravám, neskoršie opravy si vyžiadajú oveľa vyššie finančné náklady, prípadne sa nedajú zachrániť už vôbec.
Je pravda, že nároky na generálne opravy v Bratislave stúpajú z roka na rok, lebo sa zvyšujú základné fondy. Okresné stavebné podniky, ktoré robia generálne opravy, svojou kapacitou absolútne nestačia na údržbu základných fondov, či už výrobných, alebo nevýrobných a pritom majú plniť i požiadavky obyvateľstva. Vzhľadom na nedostatok kapacity sa odmietajú požiadavky rezortov, pretože kapacita okresných stavebných podnikov v generálnych opravách a údržbe je zameraná v prvom rade na potreby hospodárstva okresu, ďalej na plnenie požiadaviek obyvateľstva a len potom na požiadavky socialistického sektoru. Ide o záchranu existujúcich základných fondov, ktoré by včasnou a vhodnou úpravou nielen boli uchované pre ďalšiu potrebu, ale aj prispôsobené novým požiadavkám, či už výrobným, alebo spoločenským.
Miestne stavebníctvo by si vyžadovalo aj preskúmanie situácie v oblasti materiálno-technického zásobovania, i keď za terajšieho stavu treba mu vyčítať nehospodárne nakladanie s niektorými stavebnými materiálmi. Včasnými upravovacími zásahmi by sa docielili iste značné úspechy, ktoré by boli nesporne potrebné pre naše národné hospodárstvo.
Veľmi mnoho, i keď nie všetko čo bolo treba, vykonalo sa v Bratislave na úseku výstavby školstva a kultúrnych potrieb. Na tomto poli bola v Bratislave v roku 1945 veľmi nepriaznivá situácia vo všeobecnovzdelávacích i materských školách, lebo mnohé z existujúcich objektov nevyhovovali novším školským požiadavkám, a to ani z hľadiska priestorového ani z hľadiska hygieny. A konečne i prudký rast obyvateľstva, najmä po roku 1948, situáciu na tomto úseku veľmi zhoršil, a nepriaznivý stav trvá v niektorých oblastiach i nateraz.
V Bratislave v období rokov 1945 - 1961 počet žiakov na všeobecnovzdelávacích školách vzrástol z 15 172 na 47 102, čiže o 310 %, počet tried z 388 na 1372, t. j. na 353 %, kým počet učební z 388 len na 918, t. j. na 236 %. Je pozoruhodné, že kým v roku 1949 nám v Bratislave chýbalo 139 učební, v roku 1961 napriek značnej novej výstavbe chýba 454 učební. Najväčší nedostatok bol v roku 1959, kedy chýbalo až 483 učební. Od oslobodenia postavilo sa celkom 703 nových učební, a to 608 v 30 nových školách, 46 v 23 školičkách a 49 sa získalo prístavbou, prípadne nadstavbou pri 9 starších školských budovách. V období do roku 1958 však ubudlo 12 školských objektov so 184 učebňami najmä pre účely vysokých a odborných škôl, z ktorých sa len niektoré prinavrátili.
Nedostatok učebných priestorov na všeobecnovzdelávacích školách sa prejavil už v roku 1946, takže už v tomto roku sa muselo na niektorých školách zaviesť v nižších triedach vyučovanie na dve smeny. Tento nedostatok sa z roka na rok natoľko zväčšoval, že v posledných rokoch sa muselo v niektorých školských oblastiach prikročiť na vyučovanie až v 3 smenách. Príčinou tohto stavu bola predovšetkým tá skutočnosť, že sa v rokoch 1942 až 1952 nielenže nepostavila ani jedna nová všeobecnovzdelávacia škola, ale že v tom istom období bolo zabraných pre iné ciele až 12 školských budov. A keď k tomu z roka na rok v dôsledku prudkého rastu obyvateľstva najmä po roku 1948 pribúdali každoročne značné prírastky žiactva a výstavba školstva značne zaostávala za týmto vývojom, situácia sa nezlepšovala, ale naopak, postupne zhoršovala.
Tento nepriaznivý stav v učebných priestoroch trvá i napriek značnej investičnej výstavbe a k dnešnému dňu chýba v Bratislave pre úplné odstránenie striedavého vyučovania ešte 428 učební, čo predstavuje 19 dvadsaťtritriednych škôl v hodnote cirka 100 miliónov Kčs. Pri dodržaní tempa výstavby aspoň na úrovni tohto roku, keď sa dá do užívania 104 učební, bude možné tento nedostatok odstrániť až za 4 roky. A keďže sa očakáva i v najbližších rokoch ďalší prírastok žiactva, i keď už značne nižší, vzrastie i za toto obdobie počet tried, a teda i nárok na ďalšie učebne.
Za cieľom skvalitnenia vyučovania v Bratislave je potrebné pamätať aj na postupné znižovanie priemerného počtu žiakov na triedu, čo si vyžiada ďalšie nové učebne, takže úplné odstránenie striedavého vyučovania vyžiada si v najbližších rokoch väčšiu výstavbu ako 428 učební. Tento nedostatok bolo by možné odstrániť v kratšom čase za predpokladu, že by boli urýchlene prinavrátené ešte zabraté školské budovy. S touto otázkou sa treba vážne zaoberať a zabezpečiť ročne výstavbu aspoň 100 - 120 učební a tak smennosť odstrániť aspoň do roku 1967/1968.
Značný nedostatok v učebných, priestoroch sa v Bratislave prejavuje i na úseku materských škôl. Tu veľký prírastok detí, ako aj nutnosť zabezpečiť požiadavky rastu ženskej zamestnanosti, vyvolali vysoké nároky na budovanie materských škôl.
V období od oslobodenia, od roku 1945, stúpol ich počet z 18 na 79 v roku 1961. Majú 194 učební, t. j. 438 % viac, a počet detí 6264 oproti 1136, čo je 5 aj polráz viac. No ani tento značný vzrast počtu miest v materských školách nepostačuje na umiestenie všetkých detí, o čo žiadajú ich rodičia. Nateraz je evidovaných až 1550 prípadov, kde sa žiada o prijatie detí. A ak by malo byť uskutočnené povinné zaškolenie všetkých detí vo veku 5 rokov, potreba nových kapacít v materských školách by aj z tohto dôvodu značne vzrástla.
Nedostatok miest v materských školách nemožno vyriešiť len ich výstavbou v rámci štátneho plánu, i keď čo rok sa vynakladajú na tento účel značné prostriedky a získavajú nové a nové kapacity. Zarážajúci je aj v Bratislave postup niektorých podnikov a závodov. 1 keď uznávajú potrebu materských škôl, k budovaniu podnikových materských škôl a jasieľ pre deti svojich zamestnancov zachovávajú poväčšine ľahostajný postoj. V Bratislave je vyše 70 podnikov a závodov, no vybudovali len 90 miest v materských školách, čo je iba 1, 4 % z celkového počtu miest. A to na Bratislavu je veru málo.
Pozoruhodný vývoj zaznamenáva v Bratislave i výstavba zdravotníckych zariadení. Od roku 1948 pribudlo na Krásnej Hôrke a na Bezručovej ulici celkom 400 postelí, no na Miletičovej ich ubudlo 95. Značné prostriedky venovali sa na zriadenie obvodných zdravotných stredísk, na výstavbu Obvodného ústavu národného zdravia na Mýtnej ulici a na výstavbu detských jasieľ.
V období, keď ÚNV mal kompetenciu kraja, vybudovali v Bratislave Krajskú transfúznu stanicu, zdravotnícku školu, detské stredisko na Úprkovej ulici, Centrálne garáže pre záchrannú službu a ďalej zabezpečili adaptáciu II. chirurgickej a II. pôrodníckej kliniky. Nateraz zabezpečuje Mestský národný výbor pre Západoslovenský krajský národný výbor Krajský ústav národného zdravia, výstavbu hospodárskej budovy pre Detskú fakultnú nemocnicu. Na zdravotníckom úseku venujú v Bratislave značné prostriedky na zlepšenie prevádzkových pomerov v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú nateraz umiestené poväčšine vo veľmi starých objektoch.
V rámci centralizovanej investičnej výstavby započalo sa v roku 1960 s výstavbou Mestskej nemocnice so 650 posteľami, no pre projekčnú nepripravenosť sa výstavba tohto objektu spomalila.
- Podobný stav ako vo vývoji priestorov v materských školách je aj na úseku budovania jaselských zariadení. Nedostatok miest v jasliach je ešte citeľnejší ako v materských školách, lebo percento miest v detských jasliach z celkového počtu detí do 3 rokov činil v r. 1961 19, 7 %, kým u materských škôl z počtu detí od 3 - 6 rokov je umiestených až 41, 2 %. V súčasnom období čaká na umiestenie do jasieľ v Bratislave až 1880 detí. Treba však povedať, že od oslobodenia nastal vo vývoji jasieľ veľmi prudký vzrast. Kým za bývalej ČSR a tzv. slovenského štátu boli v Bratislave iba jedny jasle, v roku 1945 už tu boli 4 jasle s 90 miestami a v roku 1961 už 56 jasieľ, v ktorých je 2398 miest. Stúpol teda počet jasieľ od roku 1945 14 ráz a miesta až 26 ráz. No napriek tomuto značnému vzrastu kapacita jasieľ v Bratislave nestačí a je prekážkou pre úspešné zabezpečenie rastu ženskej zamestnanosti.
Treba, žiaľ, konštatovať, že tak ako na úseku materských škôl, ani na úseku budovania jasieľ nepodarilo sa zabezpečiť plnenie vládneho uznesenia o výstavbe závodných jasieľ. A predsa plnenie tohto uznesenia by nepriaznivú situáciu na tomto úseku v Bratislave, i keď nie celkom odstránilo, jednako len podstatne zlepšilo. Aby tento nedostatok mohol byť čo najskoršie odstránený, potrebné je v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia presvedčiť závody, aby svoje ľahostajné stanovisko v tejto otázke zmenili a zodpovednejšie prikročili k budovaniu jasieľ z vlastných podnikových prostriedkov.
Vážená Slovenská národná rada!
Oslobodenie otvorilo nášmu hlavnému mestu veľké perspektívy vývoja. Doterajší vývoj to plne dosvedčuje. Bratislava opeknela, zmohutnela, stala sa skutočným veľkomestom. No tento potešiteľný vývoj nebol bez nedostatkov, boli tu ťažkosti, boli tu prekážky. A s tým treba rátať aj v budúcnosti. No ťažkosti a prekážky sú však na to, aby sa prekonávali. A my ich prekonáme! Naše hlavné mesto bude ešte krajšie, ešte mohutnejšie, bude dôstojnou metropolou nášho pracujúceho ľudu, žijúceho v socializme a spejúceho rýchlym tempom ku komunizmu, tomuto
ušľachtilému ideálu pracujúcich, statočných a čestných ľudí na celom svete. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak: Ďakujem poslancovi Dočkalovi.
Posledným prihláseným rečníkom je poslanec Michal D r ž í k. Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec Držík:
Vážená Slovenská národná rada!
Ako člen zdravotníckej komisie Slovenskej národnej rady chcel by som povedať pár slov k otázke našej zdravotníckej investičnej výstavby, i keď už predo mnou o nej hovoril súdruh poslanec Horák.
Súdruh povereník Takáč s hlbokou znalosťou vecí rozobral vo svojej správe situáciu v celej investičnej výstavbe na Slovensku. Som presvedčený, že opatrenia, ktoré sľubuje a navrhuje, prinesú veľké odzrkadlenie a úspechy v našej výstavbe.
My, poslanci Slovenskej národnej rady, najmä členovia zdravotníckej komisie spolu s pracovníkmi Odboru Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo sme od polovice minulého roku, s veľkou pozornosťou sledovali zdravotnícku investičnú výstavbu v slovenských krajoch. Navštevovali sme jednotlivé stavby, zúčastňovali sme sa na kontrolných dňoch. Svoje skúsenosti sme v hojnej miere uplatňovali pri mesačnom prerokúvaní investičnej výstavby na zasadaniach zdravotníckej komisie, a dávali sme návrhy na účinné opatrenia. Intervenovali sme na národných výboroch a v podnikoch a pomáhali odstraňovať nedostatky materiálové a podobne.
Ja sám som členom investičnej subkomisie pri zdravotníckej komisii Slovenskej národnej rady, v ktorej sme plnenie investičnej výstavbe vždy pred zasadaním zdravotníckej komisie riešili. Všetky dôležité stavby zdravotníckeho zariadenia sme si rozobrali a podľa vopred určeného plánu sme ich navštevovali vždy v dvojiciach - jeden poslanec a jeden pracovník odboru pre zdravotníctvo.
Z opatrení, ktoré zdravotnícka komisia Urobila na náš návrh, niektoré uvádzam:
1. Súdruh povereník Török odporučil predsedom zdravotníckych komisií krajských národných výborov a okresných národných výborov mesačne prerokúvať situáciu v plnení investičnej výstavby. Toto odporúčanie sa neuskutočňovalo sústavne na národných výboroch, hoci podľa nášho názoru by veci veľmi pomohlo, najmä keby sa na takéto prerokúvania povolávali zástupcovia projekcie, investorského útvaru a stavebnej výroby.
2. Vyslali sme poslanca a pracovníka Odboru Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo prerokovať a zabezpečiť vzduchotechnické zariadenie pre nemocnicu v Snine do Závodu Rudých Letníc v Radotíne. Totižto toto vzduchotechnické zariadenie presunom objednávky zo závodu v Novom Meste nad Váhom do Radotína, akosi vypadlo z plánu výroby, čím sa dokončenie tejto nemocnice preťahuje už o pol druha roka. Zásahom štátneho arbitra pod ťarchou penalizácie a neúnavným chodením za vecou sa konečne podarilo objednané vzduchotechnické zariadenie dostať na stavbu.
3. Hneď začiatkom tohto roku navštívili naši poslanci tri kontrolné dni na stavbách nemocníc, a to v Kráľovskom Chlmci, Želiezovciach a vo Veľkom Krtíši. V Kráľovskom Chlmci pomohli spolu s pracovníkmi odboru Slovenskej národnej rady pre výstavbu urobiť harmonogram na dokončenie stavby. Ale ani takáto osobná pomoc nepomohla. Tieto tri stavby - ako vidieť - tohto roku nebudú dokončené, lebo v kraji dodržiavanie tohto harmonogramu málokto kontroluje a z jeho nedodržiavania nevyvodzuje žiadne dôsledky.
4. Informovali sme na krajských združeniach poslancov o situácii v investičnej výstavbe v zdravotníctve.
5. Na Ministerstve zdravotníctva sme prerokovali opatrenia na zlepšenie plnenia investičného plánu v kúpeľných zariadeniach na Slovensku. Tu sa plán plní najhoršie. U štátnych železníc, keď sme žiadali v Dudinciach postaviť vlečku s potrebným rozšírením tamojšej železničnej zastávky, sme nepochodili. Hoci by to znamenalo veľké zníženie nákladu dopravy, pretože všetok materiál a najmä veľké množstvo kubíkov štrku sa tam vozí nákladnými autami. Myslíme, že železnica by tu mala tiež vziať na vedomie, že sa tu budujú význačné kúpele, pre ktoré už ťažko železničná zastávka bude stačiť. Trochu viac pružnosti a predvídavosti by tu nezaškodilo.
6. 30. mája sme poverili dvoch poslancov prerokovať na Krajskom národnom výbore v Košiciach otázku zvýšenia rozdielu v rozpočtových cenách medzi investičnou úlohou a zadávacím projektom, t. j. liečebne TBC v Humennom. Tento rozpor medzi projekciou a krajským národným výborom trval veľmi dlho a s výstavbou sa začalo konečne len pred dvoma mesiacmi. Dnes sa tu plán výstavby plní iba na 50 %.
7. Odporučili sme súdruhovi povereníkovi Törökovi požiadať predsedov krajských zdravotníckych komisií venovať väčšiu starostlivosť výstavbe jasieľ. Zistili sme, že kým Západoslovenský kraj venuje tejto otázke veľkú starostlivosť a plán tohto roku prekročí, - podarilo sa to najmä dobrou spoluprácou Krajského národného výboru a riaditeľstiev jednotlivých podnikov zatiaľ vo Východoslovenskom kraji plánovaný prírastok miest v jasliach sa neplní. Z 930 plánovaných zostalo nesplnených k 1. júnu ešte 603 miest a v Stredoslovenskom kraji sa za plánom zaostáva o 199 miest. To zase budú ukrátené detí našich pracujúcich a pracujúce ženy.
8. V Stredoslovenskom kraji sa viackrát prerokúvala za prítomnosti poslancov a pracovníkov Slovenskej národnej rady otázka dokončenia nemocnice v Žiari nad Hronom. Zasiahla tu aj štátna kontrola a zistila veľké nedostatky v projekcii a z toho vzniklé škody, pretože z nezladených projektov vznikli zbytočné búračky a projekčné dodatky, čo si vyžiadalo 1 629 429 korún nad investičnú úlohu a škodu spôsobenú v sume 24 261 korún. Zistilo sa tiež, že zbytočne vyplánovaná prístavba kotolne v cene 59 235 korún nie je potrebná. V septembri 1961 došlo na túto stavbu 187 súprav matracov, ktoré boli zle uskladnené, a to v garážach. Do matracov sa dostali myši a poškodili ich.
Pri týchto návštevách stavieb veľmi účinne pomáhali pracovníci Slovenskej plánovacej komisie a Odboru Slovenskej národnej rady pre výstavbu, za čo im srdečne ďakujeme.
Môj príspevok by nebol úplný, keby som tu nespomenul a nech sa za to na mňa nikto nehnevá - niektoré hlavné nedostatky, ktoré brzdia rýchlejšiu výstavbu zdravotníckych stavieb. Každú kategóriu nedostatkov doložím konkrétnym príkladom.
Nedostatky v projekcii:
Nehovorím tu o prieťahoch pri vypracovaní a schvaľovaní zadávacích projektov, na čom nesú spoločnú vinu investor - budúci užívateľ, investorské útvary okresných národných výborov, tiež projektové ústavy, ako aj schvaľovacie orgány národných výborov. Tieto nedostatky sú všeobecne známe. Hovorím o projekcii už po schválení zadávacieho projektu.
Je všeobecne známe, že bratislavská mestská nemocnica zaostala preto, že stavebná výroba chcela začať s výkopom pre monoblok, zistilo sa, že projektový ústav urobil nedostatočný geologický prieskum. Kým sa prieskum dokončil, stavba za tú
dobu stála. Obdobná situácia bola aj pri započatí kúpeľnej stavby v Dudinciach. Prieťahy s nadsadeným projektom proti investičnej úlohe tuberkulóznej liečebne v Humennom som už spomenul, takisto aj nedostatky projekcie v Želiezovciach a v Žiari nad Hronom.
Ale nedostatočná projekcia čiastočne zapríčinila aj meškanie pavilónu TBC v Podunajských Biskupiciach. Tu prevádzací projekt robili Pozemné stavby Trnava, ale výstavbu robia Pozemné stavby Bratislava. Projektanti z Trnavy na výzvu nedošli už 7 ráz, aby nezrovnalosti vysvetlili. Teraz sa zase ukázalo, že kotolňa je nedostatočná a dodatočne treba vyprojektovať prístavbu kotolne. Projekty montáže Chirany sa v priebehu stavby ukázali zlé, lebo Chirana dodala iné - drahšie stroje s inou inštaláciou, čo si vyžiadalo rad búračiek a škodu okolo 20 tisíc korún. Na dokončenie stavby sa žiada vyšší náklad asi o 1 milión 50 tisíc korún.
Veľmi nás bolia dlhé prieťahy s projekciou astmatického ústavu na Štrbskom plese a fakultnej nemocnice v Košiciach.
Druhá kategória nedostatkov je v oblasti objednávok od subdodávateľov stavebnej výroby, technologického a netechnologického zariadenia, ako aj potrebných materiálov. Tu je chyba, že nie je vyriešená otázka generálneho a finálneho dodávateľa a častokrát je na každej stavbe iný dodávateľ. Nepamätá na objednávky ani stavebná výroba, ani investor-užívateľ, ani investorský útvar. Tak sa zabudla objednať vzduchotechnika v Snine, v Starej Ľubovni a Ilave a len nadľudskou námahou a úsilím pracovníkov zdravotníckeho odboru Slovenskej národnej rady sa podarilo tieto objednávky zabezpečiť, pravda, s veľkou stratou času. Práčka vzduchu pre nemocnicu v Snine bola na stavbe od 11. júla tohto roku, ale nevedelo sa tam o nej. Montéri vzduchotechniky sa až do 29. septembra vyhovárali, že nemôžu v montáži pokračovať takisto, že nie je vraj táto práčka. Muselo sa kvôli tomu cestovať až do Radotína, vymenilo sa niekoľko listov a telegramov, až ju pracovník Chemkostavu na stavbe celkom "náhodou" našiel.
Ešte podivnejšia historka bola so vzduchotechnikou pre nemocnicu v Kráľovskom Chlmci, kde sa s montovaním vzduchotechniky nemohlo pokračovať niekoľko mesiacov, lebo sa stratila projekcia.
Podobný chaos je niekedy aj v oblasti materiálneho zásobovania. Mnoho ráz sa stavebná výroba vyhovorí na chýbajúci materiál a národný výbor tomu uverí a zdôvodňuje neplnenie plánu opakovaním príčiny ešte aj vtedy, keď žiadaný materiál je už dávno na stavbe.
Pri nedostatkoch v organizácii prísunu materiálu, za ktoré je iste zodpovedný niekto iný ako Slovenská národná rada a pracovník jej Odboru pre zdravotníctvo; je veľkou chybou, keď musí pracovník Slovenskej národnej rady zabezpečovať namiesto stavbárov napríklad
- obkladačky, dlaždice a sklo pre gynekologicko-urologický pavilón v Nitre,
- zmäkčovacie zariadenie u ČKD Dukla,
- zlinolit pre viaceré novostavby,
- subdodávky pre vzduchotechniku nemocnice v Snine osobnými cestami do závodov v Radotíne, Liberci, Prahe, Kolíne, Hraniciach na Morave a v Trnave,
- výťahy pre Kráľovský Chlmec v Prahe-Vysočanoch,
- obkladačky a soklíky tiež pre Kráľovský Chlmec,
- rozvodný elektrický panel v Bratislave, Prahe a v Blansku,
- zatemňovacie zariadenie pre nemocnicu v Želiezovciach,
- sťahovacie plechové rolety a podobne,
- ešte aj pravidelný prísun štrku pre novostavbu v Dudinciach musel zabezpečovať pracovník Slovenskej národnej rady.
Dakto by mohol povedať: načo to všetko robil, to bolo povinnosťou príslušných pracovníkov národných výborov a stavebných organizácií, ale ako vidíte - tí to nerobili a pomôcť bolo treba.
A napokon je tu veľmi zlá organizácia práce v stavebných závodoch, nezostavovanie a nedodržiavanie harmonogramov, nekontrolovanie ich dodržiavania, nevyužívanie mechanizácie, neodôvodnený odsun pracovníkov, nepostaranie sa o dostatočný počet remeselníkov, najmä pri dokončovacích prácach. Teraz niekoľko ukážok zo stavby nemocnice v Želiezovciach:
Na kotolni je nekvalitne vykonaná stavba strechy. Stále preteká. Voda sa dostáva na kotly, armatúry a ostatné zariadenia kotolne, ktoré v dôsledku toho hrdzavejú a znehodnocujú sa.
Zmäkčovač vody bol už dodaný, ale veľmi široký a vysoký, takže do miestnosti, do ktorej mal byť zabudovaný, sa nevmestil. Musela sa vybúrať južná strana a taktiež strecha kotolne, aby sa zmäkčovač dostal na určené miesto.
Do kotolne mal byť umiestený panelový rozvádzač. Bol však taký vysoký, že sa do miestnosti cez dvere nevmestil. Bolo potrebné zárubne dverí rozpíliť, betón pod zárubňou v hĺbke asi 30 cm a dĺžke 120 cm vysekať. Nakoniec, keď sa rozvádzač do miestnosti horko-ťažko umiestnil a dostal, tak sa zistilo, že nepatrí do Želiezoviec, ale mal byť dodaný pre elektráreň v Leviciach. Na základe toho nastal zmätok, chaos a rôzne urgencie.
Otázka zabudovania slaboprúdu v nemocnici v Želiezovciach nebola vyriešená. Neboli dodané krabice, stykače, signalizačné zariadenia a podobne. Otvory pre krabice boli maltou omietnuté, bolo ich treba znovu vysekávať a hľadať. Pri hľadaní elektrického vedenia v operačných sálach bola vysekaná v obkladačkách celá mapa, kým sa rozvodky a zástrčky a krabice našli.
Súdružky a súdruhovia, ale dosť už týchto slov. Teraz pôjde o to, aby sme sa poučili z minulých chýb, aj z vlastných, aby sme sa ich vystríhali a v budúcnosti sa ich nedopustili.
Zo všetkého toho, čo som tu uviedol aj v zmysle predsjazdového dokumentu O výhľadoch ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti vyplýva jedno: novému vyššiemu stupňu rozvoja našej spoločnosti prispôsobiť úroveň riadiacej a organizátorskej práce. Vo všetkej našej činnosti je nevyhnutné presadiť princíp demokratického centralizmu, jednotnú líniu riadenia na všetkých stupňoch, všade dôsledne sledovať celospoločenský záujem a zodpovednosť za zverené úlohy. Hlavným nástrojom riadenia je štátny národohospodársky plán a dôsledná kontrola jeho plnenia, na ktorej sa musia podieľať najširšie vrstvy pracujúcich más. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi D r ž í k o v i.
Súdružky a súdruhovia, do diskusie sa prihlásil námestník predsedu Štátnej plánovacej komisie súdruh Žaloudek. Prosím, aby sa ujal slova.
Námestník Žaloudek:
Vážená Slovenská národní rado, soudružky a soudruzi!
Moje vystoupení není předem připraveno, proto se omlouvám za případné formální nedostatky, které může obsahovat.
Chci navázat na to, co bylo řečeno v referáte soudruha pověřeníka Takáče a v některých diskusních příspěvcích soudruhů. Oni zdůrazňovali veliký rozvoj slovenského průmyslového života, hospodářského života vůbec a na té bázi růstu životni úrovně. Týž obraz, jehož hlavní rysy nutno připsat moudré,prozíravé a cílevědomé politice Komunistické strany Československa, je patrný na rozvoji celé Československé republiky.
Investiční výstavbou se zvýšila hodnota základních fondů ke konci roku 1961 ve srovnání s rokem 1948, takto: celkem o 68 %, v průmyslu o 106 %, ve stavebnictví o 160 %, v zemědělství o 115 %, v dopravě aspoň o 30 %, v ostatních výrobních odvětvích o 96 %, v bytovém fondu o 45 % a v ostatních nevýrobních odvětvích o 78 %. Struktura základních fondů se zlepšila a podíl strojních fondů v průmyslu se zvýšil proti roku 1948 z 23 % na 40 %; téměř 50 % strojních základních fondů, v průmyslu 45 % ze stavu ke konci roku 1961 bylo pořízeno v posledních 5-ti letech a přes 70 % v posledních 10-ti letech. Je tedy náš strojní fond vcelku mladý. Bohužel, jeho stáří není rozloženo rovnoměrně a my víme, že v některých odvětvích zpracovatelského průmyslu máme za tohoto celkově dobrého stavu řadu základních fondů v některých odvětvích velmi zastaralých. Základní fondy na Slovensku, zejména průmyslové, rostly rychlejším tempem, než v českých krajích. Podíl základních fondů na Slovensku vzrostl ze 17 % v roce 1950, na 23 % v roce 1962. Odpovídající čísla v průmyslu jsou 12, 6 % v roce 1950 a 20 % v roce 1962. Přesto neodpovídá dosud provedená výstavba na Slovensku možnostem plného využití jeho přírodních a ekonomických podmínek rozvoje. Považoval jsem za důležité toto předeslat proto, protože dalšími, byť stručnými poznámkami chci obrátit, vážené soudružky a soudruzi, vaši pozornost k tomu, že nutno překonat dvě důležité překážky, aby bylo možno dále pokračovat v této úspěšné a pro náš lid tak nadějné linii vývoje. Jedna z nich tkví v tom, že jakkoliv naše bohatství ve strojních základních fondech, co do kvanta i co do jeho stáří je veliké, hrubé využití strojních základních fondů činí asi 88 % a čisté využití časové je 78 % možného časového fondu i s přihlédnutím k nezbytnosti určitých výkonnostních a kapacitních reserv. Odhadujeme použitelné reservy v hrubém časovém využití strojů v průmyslu na výši 5 - 7 %, což není reserva nikterak zanedbatelná. To znamená, soudružky a soudruzi, že každý počin investicí v průmyslu musí být spojován s otázkou a s doložením využití plného časového využití strojních základních fondů v příslušném odvětví průmyslu.
Za druhé naše cesta vpřed by nebyla dobře možná, kdybychom energicky a v poměrně krátké době nepřekonali nadměrnou rozestavěnost, které je možno připisovat v naších podmínkách tutéž vlastnost, kterou připisoval Marx některým atributům starého zvětšelého společenského řádu, který nakupil nejenom vysokou