Podpredseda Benada:
Ďakujem poslancovi P í š o v i za prejav.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto o slovo, alebo má niekto dotazy k prednesenej zpráve?
O slovo sa hlási súdruh dr. Imrich I v a n č o. Dávam mu slovo.
Poslanec dr. Ivančo:
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Nadväzujúc na úvodný referát, chcel by som vo svojom diskusnom príspevku poukázať na súčasný stav a perspektívy, klady i nedostatky starostlivosti o zdravý duševný a fyzický vývoj našej školskej mládeže a školského dorastu vo Východoslovenskom kraji a v mojom volebnom obvode v okrese Poprad.
Tak ako na iných úsekoch nášho života aj tu sme dosiahli podstatný pokrok v našom kraji. Vývoj našej spoločnosti rysuje pred nami krásne perspektívy komunizmu. Tieto perspektívy si však na každom úseku a zvlášť v oblasti starostlivosti o vývoj novej mladej generácie vyžadujú, aby sme boli skromní pri hodnotení doterajších úspechov, dôslední pri rozbore príčin nedostatkov, ktoré v tomto smere v našom kraji ešte máme a vedecky predvídaví k potrebám zdravého telesného i duševného rozvoja našej mládeže. Z tohto hľadiska chcel by som rozobrať situáciu v školskej zdravotnej službe Východoslovenského kraja.
V našom kraji sa školská zdravotná služba vykonáva na 2036 školách, z toho na 578 materských školách. Zabezpečuje ju 284 lekárov. V porovnaní s celoštátnym a celoslovenským stavom vyzerá situácia takto:
Na jedno miesto školského lekára pripadá v celoštátnom rozsahu 8391 detí, v celoslovenskom rozsahu 9129, vo Východoslovenskom kraji 9861 detí. Napriek nepriaznivému obsadeniu lekármi v školskej zdravotnej službe v našom kraji dosiahli sa, ak berieme za základ počet vykonaných preventívnych prehliadok, dobré výsledky i v celoštátnom rámci. Percento preventívnych prehliadok v celoštátnom priemere bolo 89, 8, v celoslovenskom 89, 2, vo Východoslovenskom kraji 95, 7. Iste na tomto úspechu má značný podiel aj zavedenie nových foriem práce, napríklad vyčlenenie tzv. preventívneho dňa pre školskú mládež.
Z celkového počtu detí v kraji 199 888 (od 6 do 15 rokov) je dispenzarizovaných asi 6 %. V najväčšom percente sa vyskytujú prípady poruchy zraku a sluchu, akútneho reumatizmu a srdcových chorôb. Pri röntgenových prehliadkach v minulom roku sa zistila aktívna tuberkulóza u 159 žiakov. Výstražný zjav, že z bývalého Prešovského kraja, kde bolo 29 prípadov aktívnej tuberkulózy u učiteľov, upozorňuje nás na to, že z hľadiska zábrany prenosu infekcie bude treba venovať väčšiu pozornosť aj zdravotnému stavu učiteľov. V rámci kraja sa dosiaľ nepodarilo plne zabezpečiť odborné služby pre dispenzarizované deti s poruchami reči, s nervovými chorobami, reumatickými chorobami a s chorobami srdca. Postupne sa však aj tu zriaďujú poradne, resp. vyčleňujú sa ordinačné hodiny pre školskú mládež u odborných lekárov. Prekážkou pri práci na tomto úseku je ešte nedostačujúce vybavenie školských ambulancií. Veľmi závažným problémom pri školskej mládeži ostáva i naďalej vysoká kazivosť chrupu. Kariezny chrup je viac ako pri 50 % detí. Toho času ošetrovanie chrupu školskej mládeže rieši sa vyčleňovaním ordinačných hodín u zubných lekárov dentistov, resp. vyčlenením zubného lekára výlučne pre školskú mládež, ako je to v piatich okresoch nášho kraja. Túto starostlivosť o chrup našich detí budeme musieť dôslednejšie uskutočňovať a postaviť ju na vedecké základy. V tomto smere vedecký výskum je nám ešte veľa dlžný.
Prekážkou v práci na tomto úseku pre školských lekárov je ešte nedostatočné vybavenie školských ambulancií napríklad v Poprade a v Trebišove. Napriek mnohým ťažkostiam a často aj nedostatočnému porozumeniu zo strany niektorých vedúcich pracovníkov OÚNZ vykonávajú niektorí školskí lekári túto prácu vzorne. Ako príklad možno uviesť školského lekára MUDr. Poleka a školskú sestru Horskú z Kežmarku. Pri styku s terénom možno zistiť a poukazujú na to i rodičia napríklad v okrese Poprad, že deti, ktoré sú dispenzarizované v školských ambulanciách po dovŕšení 15. roku nemajú naďalej zabezpečenú túto starostlivosť. S týmito nedostatkami budeme sa musieť v kraji serióznejšie zaoberať.
Dôležitým činiteľom, ktorý môže podstatne ovplyvniť zdravotný stav mládeže, je hygienická úroveň výživy v školských stravovniach. Vo Východoslovenskom kraji je 220 školských stravovní, z toho však 123 ešte nevyhovujúcich. Malý počet stravovní je v okrese Trebišov, vo Svidníku a v Snine. Okrem nedostatkov vyplývajúcich z nerovnomernej siete školských stravovní nie menším nedostatkom, a to zvlášť na vidieku, je veľmi nízka hygienická úroveň. Školské stravovne sú často v nevyhovujúcich priestoroch, ktoré v niektorých prípadoch slúžia nielen ako jedáleň, ale aj ako učebňa, resp. miestnosť na schôdzky. Stále sa ešte stretávame so zjavom, že stolovanie, úprava jedál je nevyhovujúca, predovšetkým pre nedostatočnú odbornú a hygienickú úroveň kuchynského personálu. Nesmieme naďalej trpieť zjavy, že v niektorých školských stravovniach pracujú zamestnanci, ktorí neprešli kompletným lekárskym vyšetrením z hľadiska protiepidemického.
Pri rozbore príčin úmrtnosti u školskej mládeže zaráža skutočnosť, že najčastejšou príčinou smrti sú v našom kraji úrazy, a to až 50, 1 % a z nich na prvom mieste dopravné úrazy. Tento zjav nám signalizuje, že bude potrebné trvale a dôslednejšie sa zaoberať rozborom príčin úrazovosti u školskej mládeže a urobiť preventívne opatrenia komplexného charakteru nielen v rámci školy, ale aj mimo nej.
Na základe vládneho uznesenia č. 925 sa v kraji urobil súpis detí a mladistvých telesne a duševne chybných, ktorý ukázal, že vo Východoslovenskom kraji je 10 968 takýchto detí. I keď tento súpis nemožno pokladať za celkom presný, predsa však znamená veľký klad okrem iného i v tom, že odkryl a konkretizoval pre zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a školstvo nové úlohy súvisiace s umiestením, ošetrovaním a školením týchto detí. Zdravotníckej komisii v Prešove treba zazlievať, že tejto otázke v svojom pláne práce nevenuje potrebnú pozornosť.
Zvláštnu pozornosť si u nás vo Východoslovenskom kraji v rámci starostlivosti o školskú mládež vyžadujú deti cigánskych spoluobčanov. V minulom školskom roku z celkového počtu 14 177 školopovinných detí cigánskych spoluobčanov v našom kraji pravidelne navštevovalo školu len 9670 detí a vôbec nedochádzalo do školy 1362 detí. Má to nepriaznivý vplyv nielen na úroveň vzdelania, napríklad pri odvode brancov v okrese Košice bola zistená u 24 brancov cigánskeho pôvodu negramotnosť, ale aj na celkovú zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s inými skupinami mládeže je tu vysoký výskyt chronických chorôb a chýb, zvlášť choroby srdca a nervové poruchy. Nie div potom, že práve v Popradskom okrese, kde je relatívne najviac cigánskych spoluobčanov, je vysoká dojčenská úmrtnosť, vysoký výskyt akútneho reumatizmu, nešpecifických chorôb pľúc a dýchacích ciest, nervových porúch v porovnaní s celokrajským priemerom. I 10 %-ný výskyt podpriemerného vývoja a výživy u detí v Popradskom okrese je vysoko nad celokrajským priemerom. V školských ambulanciách bolo dispenzarizovaných 1673 cigánskych detí. Viac ako polovica z nich patrí do skupiny defektných detí so zlým prospechom, v zlých rodinných a sociálnych podmienkach. Práca v tomto smere u občanov cigánskeho pôvodu naráža na značné ťažkosti, pretože i na opakované výzvy mnohé deti neprídu do školskej ambulancie. Medzi školskou mládežou cigánskeho pôvodu sa ešte stále vyskytuje väčší počet zavšivavených detí. Isté zlepšenie nastalo po spolupráci školskej zdravotnej služby s hygienicko-epidemiologickou službou, ktorá uskutočnila odvšivovacie akcie. Aby sa zlepšila hygiena domáceho prostredia u detí cigánskych spoluobčanov, u detí s chronickými chorobami, ktoré nenavštevovali školské ambulancie, vykonali sa návštevy v domácnostiach. V tomto smere účinne pomáhala aj zdravotnícka osveta medzi cigánskymi spoluobčanmi. Napriek všetkým doterajším opatreniam relatívne vysoká chorobnosť i úmrtnosť, zanedbávanie návštevy školy u detí cigánskych spoluobčanov i prípady nesprávneho vzťahu rodičov k potrebám zdravého telesného a duševného rozvoja vlastných detí ukazuje, že na tomto úseku, ktorý je špecifický práve pre Východoslovenský kraj, ešte vždy nie dosť komplexne, dôsledne a účinne plníme uznesenie ÚV KSČ i vlády o práci medzi cigánskymi spoluobčanmi.
Chcel by som sa ešte zmieniť o zdravotníckej starostlivosti o vysokoškolský dorast vo Východoslovenskom kraji. Ako ukázal prieskum u vysokoškolákov v Košiciach v roku 1959 podstatne stúpla úroveň ich výživy aj ich fyzická zdatnosť. Priemerná výška i váha u vysokoškolákov vo veku od 17 do 24 rokov v porovnaní s celoštátnymi priemermi dorastu z roku 1951 i celoslovenskými údajmi z roku 1955 významne stúpa. Oproti minulým rokom podstatne klesol i počet vysokoškolákov oslobodených od telesnej výchovy zo zdravotných dôvodov. Z celkového počtu 3800 vysokoškolákov v Košiciach prešlo však preventívnymi prehliadkami len 2590, čo bude treba podstatne zlepšiť a vytvoriť pre to podmienky. Trvalé vrodené chyby sú u 0, 5 % vysokoškolákov. Zvýšenú pozornosť bude treba venovať relatívne vysokému percentu chronických zápaľov mandlí 8 % a zabrániť tým, aby sa nestali zdrojom infekcie alebo vážnejším ochorením trvalého charakteru.
V blízkych rokoch podľa perspektívneho plánu stúpne počet vysokoškolákov v Košiciach niekoľkonásobne. Nie dosť premyslene a včas sa však s touto skutočnosťou v našom kraji počíta. Vysokoškolský zdravotný ústav už dnes svojím obsadením (jeden prestarnutý lekár na 3800 vysokoškolákov) ani svojím technickým vybavením nestačí. Nedostatočnou pozornosťou perspektívnej - výstavbe internátov dostali sme sa v minulosti v Košiciach do takej situácie, že sa museli zrušiť kultúrne miestnosti a kluby v internáte Lekárskej fakulty, aby sa tam mohli ubytovať poslucháči. Tým sa vytvorila situácia, v ktorej sa veľmi ťažko dala udržiavať hygiena a podmienky pre individuálne štúdium, pretože v jednej izbe bývalo 14 i viac poslucháčov. Len vďaka rýchlej a účinnej pomoci zo strany KV KSS podarilo sa túto situáciu zlepšiť. Bude treba v perspektíve, včas pamätať na výstavbu nových internátov, a to tak, aby svojím charakterom i osadením umožnili plný rozvoj telesnej výchovy a športu ako jedného z najúčinnejších prostriedkov prevencie proti chorobnosti a pri zaisťovaní fyzickej zdatnosti mládeže. Bude potrebné, aby sa za skutočného súladu činnosti školy, ČSM, zdravotníckych a telovýchovných inštitúcií na vedeckých základoch vytvoril zdravý denný poriadok pre našu mládež a dorast.
Záverom je treba znovu zdôrazniť, že napriek veľkým úspechom na tomto úseku staráme sa poväčšine v praxi o našu školskú mládež, o jej fyzický a duševný rozvoj, viac izolovaným rezortníckym spôsobom, či už školským alebo zdravotníckym, často nám chýba komplexná starostlivosť o našu mládež, vedeckejší prístup pri rozbore a usmerňovaní telesného i duševného vývoja mládeže, a to od najútlejšieho veku až do dospelosti. Bude potrebné zlepšiť spoluprácu školských i zdravotníckych pracovníkov a komisií na všetkých stupňoch, aby sa v budúcnosti nevyskytli také prípady, že na niektorých školách sa napriek upozorneniu zo strany školských pracovníkov nevykonávala zdravotnícka školská starostlivosť počas dvoch až piatich rokov, že škola nevychádza v ústrety školskému lekárovi pri preventívnych prehliadkach a pri očkovaní, ako napríklad v Spišskej Starej Vsi okres Poprad, alebo dokonca že sa v záujme zdravia detí musí podať trestné oznámenie na učiteľa pre hrubé zanedbávanie povinností vyplývajúcich z prevencie, ako to bolo v Humennom. (Potlesk. )
Podpredseda Benada:
Ďakujem poslancovi dr. Ivančovi za prejav.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
hlási sa ešte niekto o slovo?
(Nikto. )
Keďže sa o slovo už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k prvému bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo, že sa komisia počas poludňajšej prestávky zíde v zasadacej miestnosti číslo 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prizrením na odovzdané pripomienky a na priebeh rozpravy.
Súdružky a súdruhovia poslanci, rokovanie teraz prerušujem do 14. hodiny. (Poludňajšia prestávka o 12, 30 hod. )
(Po prestávke o 14, 00 hodine: )
Podpredseda Biľak:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Otváram prerušenú schôdzku Slovenskej národnej rady.
Vzhľadom na to, že Komisia Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo ešte neukončila rokovanie o konečnom znení návrhu uznesenia k zpráve povereníka SNR pre zdravotníctvo súdruha Vojtecha T ö r ö k a o rozvoji zdravotnej starostlivosti o mladú generáciu, prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je
zpráva povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha Michala C h u d í k a o zhodnotení plnenia plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov na Slovensku v roku 1961 a o zabezpečení úloh v roku 1962.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova.
Povereník SNR pre pôdohospodástvo Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,
o problémoch nákupu poľnohospodárskych výrobkov na Slovensku sme rokovali v pléne Slovenskej národnej rady tohto roku už dva razy.
30. marca sme prerokovali úlohy plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov na rok 1961 a opatrenia na ich zabezpečenie. Slovenská národná rada na základe výsledkov rokovania svojím uznesením orientovala pozornosť pracujúcich v poľnohospodárstve, funkcionárov a pracovníkov národných výborov, nákupných organizácií a poslancov Slovenskej národnej rady
- na plnenie úloh vo výrobe a nákupe jatočných ošípaných,
- na zlepšenie chovateľskej úrovne a rozvoj stavov kráv, na zvýšenie produkcie a zabezpečenie nákupu mlieka,
- na dosiahnutie 80 % celoročného plánu nákupu vajec do konca prvého polroku lepším organizačným zabezpečovaním nákupu v období vrcholnej znášky,
- na splnenie plánu nákupu najmä chlebového obilia a zemiakov i ostatných rastlinných výrobkov
- a na zlepšenie úrovne rozborovej činnosti na národných výboroch a využívanie rozborov pri riadení a zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
Koncom júna tohto roku hodnotilo plénum Slovenskej národnej rady rozvoj hnutia za splnenie tretieho päťročného plánu v poľnohospodárstve za štyri roky a rokovalo o najbližších úlohách za úspešné zvládnutie letných poľnohospodárskych prác.
Závery z tohto rokovania, vyjadrené uznesením Slovenskej národnej rady, upriamili pozornosť okrem opatrení vo výrobe najmä na
- včasný a bezstratový zber obilnín a splnenie nákupu obilia vo všetkých druhoch,
- na vyrovnanie zaostalosti v nákupe živočíšnych výrobkov a niektoré ďalšie opatrenia na zlepšenie úrovne riadenia výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo rozpracovala tieto uznesenia Slovenskej národnej rady a konkretizovala zabezpečenie jednotlivých úloh. Tieto opatrenia schválilo aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Plnením plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov sa zaoberala Komisia SNR pre pôdohospodárstvo na každom svojom zasadaní. Pôdohospodárskym komisiám KNV a ONV odporúčala vykonať rad účinných opatrení na zlepšenie plnenia úloh v nákupe. Všetkým krajom a okresom na Slovensku sme poskytovali pomoc pri organizačnom zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z uznesení Slovenskej národnej rady prostredníctvom stáleho aktívu SNR, žatevného aktívu a aktívu pre jesenné práce, skladajúceho sa prevažne z radov pracovníkov odboru Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo. Súdruhov poslancov sme na aktuálne otázky v poľnohospodárstve upozorňovali tiež cestou Informačných zpráv pre poslancov, kde sme v osobitnej rubrike poukazovali na najdôležitejšie úlohy poľnohospodárstva a na stav v plnení plánu nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
Účinnosť opatrení Slovenskej národnej rady sa prejavila najmä pri zabezpečovaní nákupu rastlinných výrobkov. Plán nákupu obilia bol vcelku prekročený, no nesplnil sa nákup raži.
Všetky kraje splnili aj plán nákupu konzumných zemiakov, nesplnili však plánovaný nákup zemiakovej sadby. Zaostalosť 14 300 ton vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji môže nepriaznivo vplývať na dodržanie plánovaných plôch výsadby a na plnenie plánovanej produkcie zemiakov v budúcom roku.
Účinnosť opatrení Slovenskej národnej rady sa neprejavila dostatočne v nákupe živočíšnych výrobkov. Po marcovom pléne sa čiastočne zlepšil najmä nákup jatočných ošípaných, keď oproti 8200 ton v apríli sa nákup v máji zvýšil na 9200 ton a v júni na 11 500 ton. Aj v nákupe mlieka bola stúpajúca tendencia až do konca júla.
V druhom polroku orientovali národné výbory svoju pozornosť predovšetkým na žatevné práce, na nákup obilia a neskoršie na jesenné poľnohospodárske práce, na nákup zemiakov a cukrovej repy. Nastala však stagnácia v plnení plánu nákupu živočíšnych výrobkov, ktorá trvá doteraz. Svedčí to o kampaňovitom spôsobe zabezpečovania nákupu živočíšnych výrobkov.
Z iniciatívy Slovenskej národnej rady sa v druhom polroku usporiadal celý rad porád a aktívov s najzodpovednejšími funkcionármi krajov, i okresov a s riaditeľmi nákupných organizácií, na ktorých sa riešili zásadné problémy nákupu živočíšnych výrobkov. Na týchto poradách dali krajskí funkcionári prísľuby splniť úlohy nákupu, určené štátnym plánom. Minister potravinárskeho priemyslu súdruh Krosnář v zmysle záverov z porady riaditeľov nákupných organizácií zo slovenských krajov vydal príkazný list, ktorým určoval veľmi konkrétne úlohy na zlepšenie nákupu najmä mlieka a vajec na Slovensku.
Už sama skutočnosť, že tretí raz v tomto roku sa musíme v pléne Slovenskej národnej rady zaoberať nákupom, svedčí o krajne neuspokojivom stave. Niekoľko dní pred ukončením roku musíme konštatovať, že poľnohospodárstvo na Slovensku zostane v tomto roku dlžné verejnému zásobovaniu takmer 19 000 ton mäsa, 41 miliónov litrov mlieka a viac ako 20 miliónov konzumných vajec.
Plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v polovici decembra toho roku konštatovalo, že neplnenie plánu nákupu mäsa, mlieka a vajec ovplyvňuje zásobovanie obyvateľstva. Na zabezpečenie nákupu živočíšnych výrobkov ukladá okrem opatrení vo výrobe zlepšiť spoluprácu národných výborov a nákupného aparátu a upevniť disciplínu v plnení nákupných povinností.
Vážené súdružky a súdruhovia,
nastupujeme do druhého roku tretej päťročnice. S rozvojom nášho národného hospodárstva v zásadách línie KSČ rastie aj životná úroveň ľudu a požiadavky obyvateľstva na trhu. Preto aj úlohy nákupu poľnohospodárskych výrobkov ďalej rastú. Oproti očakávanej skutočnosti v tomto roku zvyšujú sa v roku 1962 úlohy v nákupe mäsa o 25 000 ton, t. j. o 10, 5 %, v nákupe mlieka o ďalších 95 miliónov litrov, t. j. o 17, 9 % a v nákupe vajec o 63 miliónov kusov, t. j. o 19, 6 %.
S ohľadom na rast úloh v budúcom roku bude správne, ak si vyjasníme problémy nákupu tak, aby sme v roku 1962 stoj čo stoj plánované úlohy splnili v každom produkte. Preto dovoľte, aby som podrobnejšie rozobral plnenie úloh nákupu v tomto roku, príčiny a dôsledky neplnenia nákupu jednotlivých výrobkov a aby sme si na základe takejto analýzy vytýčili smer pre zabezpečenie úloh v roku 1962.
Jednou zo základných príčin neplnenia nákupu živočíšnych výrobkov je krmovinová základňa. Neplnenie plánu rastlinnej výroby aj v tomto roku do značnej miery ovplyvňuje úroveň živočíšnej výroby.
Plán na rok 1961 určil vyrobiť na Slovensku 2, 259 000 ton zrnín. Vyrobilo sa o 298 000 ton menej. Z toho výroba chlebového obilia zaostala o 120 000 ton, jačmeňa a kukurice spolu o 148 000 ton.
Na nesplnení plánovanej produkcie zrnín sa sčasti podieľajú nedodržané osevné plochy, a to pri pšenici o 22 000 ha a raži o 7 000 ha menšie.
Osevné plochy jačmeňa boli presiate o 15 000 ha a kukurice na zrno o 4000 ha.
Hlavnou príčinou nesplnenia plánovanej produkcie zrnín boli nižšie hektárové výnosy oproti plánu pri pšenici o 150 kg, pri raži o 250 kg, pri jačmeni o 230 kg a pri kukurici až o 640 kg v priemere z každého osiateho hektára.
Napriek tomu, že sa plánovaná výroba obilia nesplnila, bol plán nákupu chlebového obilia, ako aj obilia celkom splnený a prekročený.
Dovoľte však, aby som uviedol jeden vážny nedostatok v nákupe obilia. Kým štátne majetky a jednotné rolnícke družstvá plánované dodávky obilia vcelku prekročili o vyše 15 tisíc ton, zatiaľ jednotlivo hospodáriaci roľníci splnili vymerané dodávky obilia v Západoslovenskom kraji len na 48, 9 %, v Stredoslovenskom kraji na 89, 8 % a vo Východoslovenskom kraji na 78, 2 %. Svedčí to o nedostatočnej politicko-organizátorskej práci tak národných výborov, ako i pracovníkov nákupných organizácií. Nevedeli zaistiť, aby každý poľnohospodársky závod svoje povinnosti voči štátu splnil, ale vyvíjali tlak na prekračovanie nákupu obilia štátnych majetkov a JRD často bez ohľadu na krytie kŕmnych bilancií. Pritom súkromní roľníci zostali dlžní 10 682 ton obilia. Takáto politika národných výborov a nákupných organizácií narušila kŕmne bilancie JRD a ŠM a umožnila súkromným roľníkom, aby s obilím šafárili.
Podobne ako pri obilninách prekročil sa v tomto roku aj plán nákupu zemiakov o 4764 ton a to prekročením plánu nákupu v Stredoslovenskom kraji a splnením úlohy aj vo Východoslovenskom a Západoslovenskom kraji. Ako som už spomenul, nebol pritom splnený nákup zemiakovej sadby. V Stredoslovenskom kraji napríklad prekročili plán nákupu tržných zemiakov o 4400 ton. Plán nákupu zemiakovej sadby však splnili len na 58 % a majú ešte dokúpiť do plánu viac ako 9800 ton. Rovnako vo Východoslovenskom kraji plán tržných zemiakov prekročili o 71 ton, avšak do splnenia plánu nákupu sadby chýba kraju vyše 4400 ton sadby. Tieto resty predstavujú nezabezpečenie zemiakovej sadby na viac ako 5700 hektárov. A to si súdruhovia z týchto krajov musia uvedomiť a v jarných mesiacoch dokúpiť zvyšujúce množstvá sadby od množiteľov.
Celková produkcia zemiakov tohto roku však zaostala oproti plánu zhruba o 750 tisíc ton nesplnením výsadby rozpočtovaných plôch o 11 000 hektárov, z toho o 5000 v Západoslovenskom kraji. Napriek skvelému úspechu popradského hnutia na Spiši, na Orave, v Liptove nedosiahli sa v celoslovenskom rozsahu predpokladané hektárové výnosy zemiakov v priemere o 37 q, keď namiesto očakávaných 150 q priemerný výnos bol len 113 q, z toho v Západoslovenskom kraji 98 q, v Stredoslovenskom kraji 121 q a vo Východoslovenskom kraji 115 q z každého hektára. Nesplnenie plánovanej produkcie zemiakov predstavuje 247 000 ton ovsených jednotiek. Keby sme ich mali, tak by kŕmna bilancia bola v podstate na Slovensku vyrovnaná.
Tohoročné sucho v období vegetácie sa v značnej miere prejavilo v úrode i v nákupe cukrovej repy a kukurice.
Pri dodržaní osevných plôch cukrovej repy na Slovensku do splnenia plánu nákupu chýba 230 000 ton.
Osevné plochy kukurice na zrno boli vyššie oproti plánu, ako som už spomenul, o 4000 ha, v Západoslovenskom kraji dokonca
o 7000 ha. Hektárové výnosy však boli nižšie o 640 kg z hektára, čím sa vyprodukovalo menej oproti plánu o 104 000 ton kukurice v zrne, čo predstavuje 138 000 ton ovsených jednotiek.
Pravda, neplnenie výroby kukurice prejavilo sa aj v nákupe, keď do splnenia plánu doteraz chýba vyše 10 000 ton. Treba však povedať, že i pri nižšej úrode je plán nákupu kukurice vrátane osiva možné splniť.
V Stredoslovenskom kraji boli v tomto roku veľmi priaznivé podmienky vo výrobe sena. Preto tu zásoby sena dosahujú vyše 140 % plánovanej potreby, zatiaľ čo v Západoslovenskom kraji je potreba sena krytá len na 67 %.
Veľké úsilie sme vyvíjali na zvýšenie výroby siláže. Osevná plocha silážnej kukurice sa zvýšila o 21, 600 ha a plochy cukrovej repy na kŕmenie sa takmer zdvojnásobili. Napriek tomu výroba siláže v tomto roku je nižšia oproti roku 1960 v Západoslovenskom kraji o 257 000 ton a vo Východoslovenskom kraji o vyše 54 000 ton.
V súvislosti so zabezpečovaním úloh na rok 1962 nemožno nespomenúť viacročné krmoviny. Už niekoľko rokov vyvíjame úsilie, aby viacročné krmoviny boli z hľadiska zvyšovania kŕmnych bielkovín osiate aspoň na 18 % z celkovej výmery ornej pôdy. V roku 1961 boli zastúpené len na 16, 4 %, teda na výmere 287 500 ha a nesplnením tohoročných podsevov poklesnú o ďalších 17 000 ha. Pritom je celý rad okresov ako napr. Senica, Prievidza a ďalšie okresy, ktoré podceňujú význam viacročných krmovín pretože u nich dosahujú len okolo 10 %.
Tento stav plnenia úloh v rastlinnej výrobe má prirodzene nepriaznivý vplyv nielen na plnenie nákupu rastlinných výrobkov, ale aj na kŕmnu bilanciu a plnenie výrobných a nákupných úloh v živočíšnej výrobe. Krytie kŕmnych fondov pre živočíšnu výrobu v porovnaní s minulým rokom sa ešte zhoršilo. Kým v roku 1960 úhrada krmiv pre živočíšnu výrobu bola 4 670 000 ton ovsených jednotiek, v roku 1961 je o 44 000 ton nižšia. Jednotné roľnícke družstvá na Slovensku majú potrebu krmív z vlastnej výroby krytú v ovsených jednotkách na 78, 8 % a v stráviteľných bielkovinách len na 67, 2 %. Podobne je to aj pri štátnych majetkoch, ktoré majú krmivá kryté z vlastnej výroby v ovsených jednotkách na 78, 5 % a v stráviteľných bielkovinách na 70, 4 %.
Nevieme si predstaviť priemyselný podnik, napríklad ktorý by nemal vo výrobe vytvorenú aspoň minimálnu rezervu. Práve naopak je to v našich poľnohospodárskych závodoch, v odvetví, kde navyše pôsobia biologické zákony, ktoré nezriedka úroveň
výroby značne ovplyvňujú. Namiesto toho, aby si každý poľnohospodársky závod vlastnou zvýšenou výrobou vytváral rezervy krmovín pre prípad neúrody, ako to ukladá uznesenie ÚV KSČ, v mnohých poľnohospodárskych závodoch je bilancia krmív sústavne pasívna. To sa, pravda, v plnej miere odráža v živočíšnej výrobe a napokon aj v nákupe živočíšnych výrobkov.
Nemožno však hovoriť, že tento stav v krmovinách je z hľadiska plnenia úloh v živočíšnej výrobe neriešiteľný. Účinnými opatreniami na schutňovanie krmív, získavaním krmív z priemyselných odpadov, výrobou kvasničných krmív, skrmovaním kŕmnych zmesí a správnou kŕmnou technikou možno a treba krmivá v našich chovoch ďaleko lepšie a efektívnejšie využívať, ako to bolo doteraz.
Ako som už v úvode spomenul najvážnejšia situácia je v plnení plánu nákupu živočíšnych výrobkov. I keď sa v porovnaní s rokom 1960 nakúpilo na Slovensku v tomto roku viac mäsa o 13 000 ton, mlieka o 54 mil. litrov a vajec o 21 mil. kusov, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tohoročné zaostalosti v plnení plánu nákupu sú v objeme najvyššie. Plán nákupu je však totožný s potrebami spoločnosti. Preto sa žiada k jeho zabezpečovaniu pristupovať s najväčšou vážnosťou tak vo výrobe ako i v organizovaní nákupu.
Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na niektoré negatívne zjavy, ktoré sa vyskytujú v zabezpečovaní živočíšnej výroby a nákupu živočíšnych výrobkov v tomto roku.
Stavy hovädzieho dobytka sa mali zvýšiť o 53 000 kusov pri splnení plánu nákupu jatočného hovädzieho dobytka 104 000 ton a jatočných teliec 6000 ton. Podľa doterajšieho vývoja stavov a nákupu je predpoklad zvýšiť stavy len o 40 000 kusov do konca roku. Pritom do splnenia plánu nákupu bude chýbať v tomto roku 1600 ton jatočného hovädzieho dobytka a 2100 ton jatočných teliec. Z 274 600 kusov nakúpeného hovädzieho dobytka na jatočné ciele je 98 888 kráv s priemernou váhou 401 kg, 176 618 kusov mladého dobytka s priemernou váhou 459 kg. Hovädzí dobytok na jatočné ciele nie je žiaľ dokrmovaný, ale dodáva sa jatočne nezrelý, čo do značnej miery vplýva nielen na rozvoj stavov, lebo plán plníme väčším počtom kusov, ale aj na kvalitu dodávaného mäsa na trh a na plnenie plánu nákupu. Pri dosiahnutí plánovanej porážkovej váhy vykúpených kusov bol by sa splnil plán nákupu jatočného hovädzieho dobytka včítane teliec.
Na jatočné ciele sa majú dodávať býčky a jalovice vyradené z chovu s minimálnou váhou pri pinzgavskom plemene 350 kg