a pri simentálskom 380 kg. Aká je však prax, uviedol som v číslach. Zootechnici a mnohé predstavenstvá jednotných roľníckych družstiev miesto starostlivosti o to, aby ani jeden kus nešiel na dodávky bez dokrmu, prejavujú snahu čím skôr sa dobytka zbaviť bez ohľadu na jeho kvalitu. Na druhej strane pracovníci poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikov namiesto toho, aby upozorňovali JRD a ostatných chovateľov na túto povinnosť, veľkodušne preberajú všetok ponúknutý dobytok a skrývajú sa za vyraďovacie listy zootechnickej a veterinárnej služby. Takýto postup je vonkoncom nesprávny. Vyraďovacie listy sú dokumentom odborníka, že vyradená jalovica nie je schopná ďalšieho úžitkového chovu. Neznamená to však, že nie je schopná výkrmu! To je vážny moment, ktorý musia mať príslušné orgány v budúcom roku na zreteli. Vyskytujú sa však ešte horšie prípady. Na jatočné ciele sa dodávajú a odporážajú aj teľné kravy a jalovice. Len vo Východoslovenskom kraji sa podľa šetrenia za 7 mesiacov zabilo vyše 563 teľných kráv a jalovíc a čo viac, väčšina z nich bola nakúpená bez vyraďovacích listov veterinára. Takéto počínanie je priamym marením plánu poľnohospodárskymi závodmi, ako aj nakupovačmi a treba, aby sa voči týmto páchateľom vyvodzovali prísne dôsledky.                        

Opatrenia vlády na zastavenie všetkých chovu schopných teliec na ďalší chov si mnohí pracovníci, ktorí riadia živočíšnu výrobu a tiež pracovníci nákupných podnikov vysvetľujú nesprávne. Miesto toho, aby organizovali nákup teliec od kráv chovaných na záhumienkach a chovateľov nepoľnohospodárov a dodávali ich družstvám na doplňovanie stavov, odopierali v značnej časti okresov nakupovať tieto teľce, ponúkané chovateľmi. Potom, pravda, chovatelia hľadali cesty ako sa teliec zbaviť - zabíjajú ich "na čierno", alebo sa usilujú vyvolať na nich takú chybu (zlomenie nohy a podobne), aby ich veterinár vyradil na jatočné ciele.

Ďalším vážnym nedostatkom je, že sa teľce na ďalší chov podhodnocujú a nakupujú za jatočné ceny. Za jatočné ceny sa môžu nakupovať len teľce, dodávané na porážku. Ostatné teľce podľa platných smerníc sa musia kupovať za úžitkové ceny, ktoré sú značne vyššie ako ceny za jatočné teľce a len takto možno dosiahnuť chovateľskú zainteresovanosť na odchove teliat. A to si musia uvedomiť nielen nakupovači, ale aj predstavenstvá JRD, ktoré nakupujú teľce na doplňovanie stavov.

Základnou príčinou neuspokojivého vývoja stavov a neplnenia plánu nákupu jatočného hovädzieho dobytka je v prvom rade pomalý rast stavov kráv. Na Slovensku nedôjde v tomto roku k zvýšeniu, pretože sa zhruba toľko kráv zabilo na jatočné ciele, koľko sa otelilo jalovíc. Teda o rozšírenej reprodukcii stavov kráv v tomto roku nemožno hovoriť.

Že sa v tomto smere pri trochu cieľavedomejšej práci dá dosiahnuť zásadný obrat potvrdzuje príklad z okresu Levice a z ďalších okresov. Tu súdruhovia za iniciatívnej účasti okresného veterinára dr. Kováča orientovali svoje úsilie na zvýšenie starostlivosti o odchov, a na zapúšťame a telenie jalovíc s cieľom zvýšiť základné stádo kráv už v tomto roku. A výsledky sa dostavili. Kým, v slovenskom priemere sa na 100 kráv v spoločných chovoch JRD a štátnych majetkov otelí len 20 jalovíc, zatiaľ v okrese Levice majú v tomto roku zabezpečených 27 teľných jalovíc. Plán stavov kráv takto i pri dôslednej ozdravovacej akcii sa v okrese Levice splní a plán stavov hovädzieho dobytka sa prekročí o 1000 kusov, a to aj pri prekročení plánu nákupu jatočného hovädzieho dobytka o 45 vagónov.

Aká je úroveň starostivosti o kravy vidieť aj z ich úžitkovosti. Kým v roku 1960 bola na Slovensku ročná dojivosť v priemere 1 750 litrov, čo bol stav tiež vcelku neuspokojivý, v tomto roku sa očakáva priemerná ročná dojivosť len 1690 litrov, čo je proti plánu menej o 230 litrov a oproti minuloročnej skutočnosti pokles o 60 litrov na kravu.

Vcelku sa na Slovensku v tomto roku vyrobí 1 miliarda 80 miliónov litrov mlieka, t. j. o 47 miliónov litrov menej ako v roku 1960. Keď berieme do úvahy, že sa z tohto množstva nakúpi len 530 miliónov litrov, čerpanie nákupom z výroby nedosahuje ani celých 50 %. Teda rest v nákupe 41 miliónov litrov mlieka pri lepšom organizačnom zabezpečovaní, pri správnejšom rozmiesťovaní úloh nákupu, najmä vo Východoslovenskom a Západoslovenskom kraji sa mohol podstatne znížiť.

Stavy ošípaných boli v priebehu celého roku prekročené na Slovensku zhruba o 300 000 kusov. Plnenie úloh nákupu však zaostávalo za plánom počas celého roka, čo je dôkaz toho, že intenzita výkrmu je ešte stále na nízkej úrovni. Ukážem to na niektorých číslach.

Na začiatku tohto roku bolo na Slovensku 2 409 000 ošípaných, z toho 200 000 prasníc. Na domáce zakáľačky mali chovatelia pripravených 330 000 ošípaných, ktoré zabili v prvom štvrťroku, takže vo výkrme pre tržné fondy bolo pripravených začiatkom roka viac ako 1 800 000 ošípaných. Z nich sa nakúpilo v tomto roku len 1 347 000, takže ostáva ešte nedokŕmených takmer pol milióna ošípaných, ktoré sme mali v evidencii už 1. januára m. r.

Už z uvedeného možno urobiť záver, že výkrm ošípaných v našich chovoch aj do váhy 90 kg trvá stále viac ako jeden rok.

Aké sú dôsledky extenzívneho výkrmu? Pri intenzívnom výkrme dosahujú ošípané cca 45 dkg prírastku na váhe denne, takže za 170 dní majú jatočnú váhu 90 kg. Tieto ošípané spotrebúvajú zhruba 5. 5 kg jadra na 1 kg prírastku. Pri extenzívnom výkrme, ako som uvádzal, ktorý trvá dlhšie ako rok, stráca chovateľ viac ako 200 dní vo výkrme. Záchovnými dávkami stráca chovateľ zhruba 160 kg jadra, ktoré vyjde nazmar len preto, aby udržal ošípané pri živote. A tu si treba položiť otázku: Môžeme si dovoliť takýto neefektívny systém výkrmu? Pritom sa ešte v našich chovoch chovajú ošípané, ako som uvádzal 300 000 kusov, nadplán.

Na nedostatky v zabezpečovaní úloh nákupu jatočných ošípaných najlepšie ukazuje rozbor čerpania jatočných ošípaných nákupom po 1. októbri t. r. Z kategórie ošípaných nad 50 kg sa za október a november nakúpilo v Západoslovenskom kraji 60 %, vo Východoslovenskom kraji 46 % a v Stredoslovenskom kraji len 39 % v krajskom priemere za všetky sektory. Pritom od súkromných roľníkov, u ktorých sú ošípané v najvyšších váhach, sa odčerpalo nákupom v Západoslovenskom kraji 33, vo Východoslovenskom kraji 24 % a v Stredoslovenskom kraji len 19 %.

Stavy hydiny sa vcelku v tomto roku na Slovensku prekročili. Na plán 8, 360 000 kusov je ku koncu roku vyše 9 000 000. Aj plánovaná produkcia 25 700 ton hydiny sa prekročí o vyše 1100 ton.

I keď jednotné roľnícke družstvá plánované stavy a plánovanú produkciu hydiny nesplnia, bolo možné v tomto roku plán nákupu jatočnej hydiny vo všetkých krajoch nielen splniť ale i značne prekročiť. Do splnenia plánu nákupu 8560 ton bude chýbať viac ako 200 ton.

Príčinu tohto stavu treba vidieť predovšetkým v organizačnej nemohúcnosti pracovníkov hydinárskych závodov. Naši pracovníci pri zabezpečovaní nákupu mäsa v okrese Nitra hovorili napríklad s funkcionármi národného výboru v Zlatých Moravciach, ktorí sa priamo sťažovali, že jednotné roľnícke družstvo predalo už vyše 600 kusov jatočnej hydiny na roľníckom trhu len preto, že hydinárske závody v Novej Vsi nad Žitavou žiadali, aby im JRD dodávalo hydinu zabitú a očistenú. Organizačná práca hydinárskych závodov sa prejavuje aj v plnení plánu nákupu jatočnej hydiny od súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí plnia plán nákupu len na 62, 5 % pri minimálnych úlohách a dlhujú vyše 775 ton hydiny.

Pre zlepšenie stavu v zásobovaní hydinou zorganizovali sme v zmysle uznesenia politického byra ÚV KSČ výkrm brojlerov - pečenáčov - na Štátnom majetku v Ivánke pri Dunaji. Už v tomto roku sa na vianočný trh dodalo viac ako 14 000 pečenáčov, čo do značnej miery zlepšilo zásobovanie vianočného trhu.

Nízka úroveň hydinárstva na JRD a ŠM sa prejavila najmä v produkcii a v plnení plánu nákupu vajec. V stavoch nosníc plnia JRD plán len na 49 % a ŠM na 60 %. Preto aj na celom reste v nákupe vajec (vyše 20 mil. kusov) sa podieľajú štátne majetky 12. 5 % a JRD 86 %. Súkromne hospodáriaci roľníci zostávajú dlžní 1 200 000 kusov.

Vcelku sa plánovaná produkcia vajec na Slovensku v tomto roku splnila a zvýšenou organizačnou aktivitou nákupu vajec u týchto chovateľov, ktorí nemajú plánovanú dodávku vajec a najmä na záhumienkach, bolo možné v tomto roku plán nákupu vajec v globále skutočne splniť.

Treba však poukázať aj na také prípady, a nie je ich málo, ako je napríklad JRD Púchov v okrese Považská Bystrica, ktoré po splnení plánu nákupu vajec odpredáva vajcia na roľníckom trhu. V okrese Žilina na JRD Rajecká Lesná sa zase starajú o odbyt pracovníci patronátneho závodu - Hutnej odbytovej základne v Žiline. Myslím, že mi dáte za pravdu, ak na adresu týchto pracovníkov poviem, že ich počínanie nijako neprispieva k upevňovaniu socialistickej morálky v jednotných roľníckych družstvách, čo je ich - ako patronátneho závodu - hlavné poslanie. Naopak, je to práve príklad, aký sa v rámci patronátnej pomoci JRD vyskytovať nesmie.

Vážené súdružky a súdruhovia,

rozbor výsledkov, ktoré sme v tomto roku dosiahli vo výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov ukazuje na vážne nedostatky. Preto je potrebné, aby som na niekoľkých príkladoch ukázal, ako tieto nedostatky úzko súvisia a majú svoje príčiny najmä v metódach práce národných výborov a nákupných organizácií.

Zmeny v územnej organizácii nášho štátu predpokladali, že národné výbory všetkých stupňov, najmä však miestne a okresné národné výbory si plne uvedomia zodpovednosť, vyplývajúcu zo zvýšenej právomoci, a že budú teda riadiť poľnohospodársku výrobu a nákup na základe dokonalej znalosti problémov. To predpokladá, že ich riadiaca práca bude systematická, opierajúca sa o ekonomické a štatistické rozbory jednotlivých úsekov poľnohospodárskej výroby a nákupu. Je pravdou, že mnohé miestne a okresné národné výbory si postupne takéto metódy riadenia osvojili a osvojujú. Vezmime si ako príklad okres Zvolen, kde už 10. decembra tohto roku splnili celoročný plán nákupu mlieka, plán nákupu vajec prekročili na 107 %, nákup jatočnej hydiny na 103 % a v tomto období sa vyrovnali i s úlohami nákupu mäsa celkom.

Súdruhovia vo Zvolene pri zabezpečovaní úloh výroby a nákupu poľnohospodárskych výrobkov vychádzali v priebehu roka predovšetkým z dokonalej evidencie a z rozborov o možnostiach plnenia plánu v jednotlivých obciach a poľnohospodárskych závodoch a na základe toho aj organizovali nákup. Pritom treba spomenúť aj tú okolnosť, že okres má 6000 súkromných roľníkov, ktorí bývajú prevažne na lazoch, čím je organizačná práca samozrejme podstatne sťažená. A predsa sa v okrese Zvolen vedeli s úlohami v poľnohospodárstve dôstojne vyrovnať.

Rovnako zodpovedne zabezpečovali výrobu a nákup poľnohospodárskych výrobkov súdruhovia v okrese Martin. Je to predovšetkým výsledok iniciatívnej a obetavej práce funkcionárov a pracovníkov ONV a tajomníkov miestnych národných výborov. Možno povedať, že funkcionári národných výborov v týchto okresoch dôsledne plnia svoje poslanie, vyplývajúce z článku 93 ústavného zákona, ktorý znie "Národné výbory sa spravujú zásadou, že záujmy všetkého ľudu Československej socialistickej republiky sú nadradené záujmom čiastkovým a miestnym a celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k uvedomelému a dobrovoľnému plneniu povinností voči spoločnosti a štátu".

Ako dobrý príklad práce tajomníka MNV, dôsledne uplatňujúceho tieto zásady, možno uviesť s. Štefana Korpu z obce Seňa, okres Košice, ktorý denne hodnotí s predsedom JRD, agronómom a zootechnikom družstva a miestnymi nakupovačmi plnenie úloh výroby a nákupu v obci. Každý deň sa spoločne dohodnú na opatreniach, zabezpečujúcich rovnomerné plnenie úloh nákupu v obci, ako aj na opatreniach na perspektívne zabezpečenie plnenia týchto úloh. Takýchto príkladov je, pravda, viac.

V mnohých obciach sa však neprejavili dosiaľ výsledky práce tajomníkov miestnych národných výborov v uplatňovaní týchto zákonných zásad. Starostlivosť o výrobu a nákup poľnohospodárskych výrobkov nestala sa pre nich každodennou náplňou činnosti. Mnohí tajomníci a ostatní funkcionári na dedine sa zžili s teóriou družstevníkov a niektorých roľníkov, že úlohy nákupu sú vysoké a že sa nedajú splniť. Tak napr. tajomník MNV súčasne predseda poľnohospodárskej komisie v obci Veľký Ruskov, okres Trebišov otvára schôdzku pôdohospodárskej komisie k otázkam výroby a nákupu slovami, že ich obec nemôže splniť úlohy nákupu, pretože sú vysoké. Tak postupuje namiesto toho, aby si pripravil dôkladný rozbor situácie v obci, ukázal na zdroje, ktoré v obci sú, a viedol členov pôdohospodárskej komisie k pohovorom s chovateľmi na získanie všetkých tržných množstiev poľnohospodárskych výrobkov pre štátne fondy.

A to nie je, bohužiaľ, ojedinelý prípad. Keď napríklad náš pracovník vyčítal tajomníkovi MNV Bohdanovce okres Košice s. Ľudovítovi Blahovi, že nemá žiadnu evidenciu o plnení plánu nákupu za obec, tajomník mu odpovedal, že plány a plnenie dodávok pozná naspamäť, preto mu žiadnej evidencie nie je treba. Pri ďalšom rokovaní sa však došlo k záveru, že nemá vôbec prehľad a situáciu pozná veľmi povrchne. Taká je potom aj úroveň jeho riadenia a zabezpečovania úloh.

A práve neznalosť situácie a predpisov u tajomníka MNV v obci môžu ľahko využívať a samozrejme využívajú, niektorí súkromne hospodáriaci roľníci a drobní chovatelia hospodárskych zvierat pre svoje špekulačné ciele a vplýva to aj na funkcionárov JRD. Len tak sa mohlo stať, že napr. v okrese Dolný Kubín pri kontrolnom súpise hospodárskych zvierat zistili zatajených u roľníkov 78 kusov dospelého dobytka, z toho 16 kráv a 266 ošípaných okrem odstavčiat. A o prípadoch zatajovania hospodárskych zvierat na rozličné špekulačné ciele by sa dalo hovoriť z veľa obcí.

Keby napríklad tajomník MNV v Močarmanoch okres Prešov poznal situáciu v obci a bol dôsledným uplatňovateľom socialistickej zákonnosti, iste by sa nezmieril s tým, že JRD odpredalo 6 ošípaných ako sa hovorí "z voľnej ruky" už aj preto, že družstvo plní plánované dodávky ošípaných len na 32 %. Rovnako tajomník z obce Chminianske Jakubovany by nesúhlasil s rozhodnutím predsedu JRD - inak člena ONV - poslanca ONV, ktorý dal súhlas k odpredaju dospelého dobytka a 2 ošípaných na miestnu hostinu v obci. Takéto a podobné prípady sa vyskytovali v Prešovskom okrese aj v obciach Ražňany, Bystré, Gregorovce a u ďalších.

Aj to je jedna z príčin, prečo okres Prešov sa zaraďuje v plnení plánu nákupu živočíšnych výrobkov medzi posledné okresy v republike. Ďalšia príčina je to, že samotní funkcionári národných výborov v Prešovskom okrese si svoje povinnosti voči štátu neplnia. Ako potom môžu vplývať na plnenie dodávok štátu od ostatných súkromne hospodáriacich roľníkov?

Napríklad predseda MNV v Brezovičke Ján Polomský, súkromne hospodáriaci roľník má v tomto roku úlohu vyrobiť a odpredať pre verejné zásobovanie 427 kg jatočného hovädzieho dobytka, 310 kg jatočných ošípaných, no do 20. novembra t. r. nedodal ani kilogram mäsa. Nesplnil tiež plánovanú dodávku obilia a zemiakov dlhuje štátu vyše 15 q.

Tajomník MNV v Obručnom Michal Prokop má v tomto roku vyrobiť a dodať verejnému zásobovaniu ako súkromne hospodáriaci roľník 216 kg jatočného hovädzieho dobytka a 144 kg jatočných ošípaných. Z toho nesplnil doteraz nič a dlhuje tiež 544 kg zemiakov. Treba sa pozastaviť nad tým, že zo 135 poslancov národných výborov z radov súkromne hospodáriacich roľníkov v okrese Prešov plní svoje povinnosti voči štátu len 16.

Ku koncu októbra, kedy sa robilo jednorazové hodnotenie plnenia úloh nákupu u súkromne hospodáriacich roľníkov, hovoria štatistické údaje zo Slovenska toto:

Zo 102 700 súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorým boli vymerané dodávky jatočného hovädzieho dobytka si splnilo svoje povinnosti len 21 147 a čiastočne plnilo úlohy 51 930. Vyše 50 700 roľníkov do začiatku novembra ani nezačalo plniť svoje dodávky. V Západoslovenskom kraji je takýchto roľníkov 73, 6 %, v Stredoslovenskom 52, 4 % a vo Východoslovenskom kraji 35, 8 %.

Dodávky jatočných ošípaných boli vymerané 80 700 roľníkom. Z nich len 19 300 si celoročné dodávky splnilo a 30 600 si plní čiastočne. Vyše 30 800 roľníkov dodávky ošípaných doteraz vôbec nezačalo plniť, z toho v Západoslovenskom kraji vyše 38 %, v Stredoslovenskom kraji vyše 32 % a vo Východoslovenskom kraji takmer 48 %.

Treba sa spýtať, čo robili tajomníci MNV a miestne národné výbory vôbec v priebehu roka, ak takýto stav dopustili. Zmenou územnej organizácie štátu boli ustanovení tajomníci miestnych národných výborov na vyššiu úroveň - pravda i s vyššími platmi aj preto, že majú v plnej miere nahradiť bývalých organizačných pracovníkov výkupu, ktorí v dôsledku zriadenia funkcie tajomníka MNV boli zrušení. A preto k zabezpečovaniu nákupu musia pristupovať aspoň s takou dôslednosťou ako pracovníci bývalého zmocneneckého aparátu.

Roľníkov, ktorí sa stavajú ľahostajne k plneniu úloh voči spoločnosti, treba hneď od začiatku roka viesť k tomu, aby si výrobou utvárali podmienky pre plnenie povinnosti voči spoločnosti. Nestačí, ak tajomník alebo rada MNV vezme na vedomie, že roľník síce nevyrába, ale povedal, že kúpi mäso od iného a s dodávkami sa vyrovná. Za takú politiku ďakujeme. Tak to bolo napr. v obci Torysky, okres Spišská Nová Ves, kde zavolali na pohovor na MNV 16 roľníkov. Na otázku, ako si chcú splniť predpísané dodávky mäsa, im 12 roľníkov odpovedalo, že si kúpia a dodajú. A súdruhovia na MNV to takto s uspokojením pojali aj do záznamu s tým, že ochota plniť dodávky u týchto roľníkov je.

Na adresu súdruhom na MNV Torysky a takým, ktorí podobne pokračujú, treba povedať toľko, že z akejto práce MNV nie je veľa úžitku a zásobovaniu obyvateľstva to samozrejme neprispeje.

V súvislosti s prácou národných výborov pri zabezpečovaní nákupu si dovoľujem uprieť vašu pozornosť ešte na jeden problém, v tomto období veľmi aktuálny. Je obdobie domácich zakálačiek. Podľa platnej vyhlášky sú miestne národné výbory oprávnené vydávať zakálacie povolenia tým chovateľom, ktorí spĺňajú podmienky. Členom JRD na jednu ošípanú bez ohľadu na plnenie úloh družstva a prípadne na druhú ak JRD dodávky mäsa plní. Chovateľom bez pôdy, ktorí nemajú predpísané dodávky mäsa, môžu povoliť len jednu zakálačku a rovnako roľníkom, ak si svoje dodávkové povinnosti v mäse splnili.

Vyhláška o domácich zakálačkách sa v mnohých prípadoch porušuje. Nie sú zriedkavé prípady, že pre rodinu, ktorá žije v spoločnej domácnosti chová sa viac ošípaných, ktoré sú pri súpise zahlásené na jednotlivých členov domácnosti, na starú matku, na syna a podobne, kvôli tomu, aby každý člen získal povolenie na domácu zakáľačku. V Dolných Nešticiach okres Topoľčany je 8 takýchto prípadov. Podobne v obci Čataj, okres Bratislavavidiek majú miestni funkcionári po 2 až 3 ošípané. Pri prerokúvaní s funkcionármi, aby išli príkladom pri odpredaji ošípaných štátu sa nedosiahol uspokojivý výsledok. Sám tajomník MNV choval 4 ošípané, z ktorých jednu zabil na svoje meno a jednu na meno svojho otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Je ďalej veľa prípadov, že roľník pri súpise vyhlási, že jedna z chovaných ošípaných patrí jeho synovi, ktorý býva kdesi v inej obci alebo aj v inom okrese. Tajomníci MNV nezabraňujú takýmto nesprávnym tendenciám a povolenia na domáce zakálačky vydávajú.

Sú aj také prípady, že niektorí tajomníci MNV antidatujú sprievodné listy na ošípané, aby kupujúci, poväčšine pracujúci v priemysle, získali nárok na vydanie povolenia na domácu zakálačku. Tajomník MNV Malé Chyndice súdruh Bystrický si dokonca sám kúpil ošípanú od roľníka na domácu zakálačku i keď vie určite a presne, že zakálačka môže byť povolená len tomu chovateľovi, ktorý si ju sám vykŕmil.

Nie sme proti domácim zakálačkám, ak sú oprávnené a skutočne v žiadúcom rozsahu a v súlade s platnými zásadami. Ale sme proti všetkým tým, ktorí porušujú predpisy o výdaji zakálacích povolení. Bude správne, ak okresné národné výbory poveria v tomto období svoje kontrolné odbory sústavnou kontrolou výdaja zakálacích povolení na MNV a pri prehmatoch vyvodia prísne dôsledky.

Sme toho názoru, že aj vyhláška o domácich zakálačkách je už prekonaná a že pre jednu rodinu postačuje zakálať len jednu ošípanú do roka, tým skôr, že priemerná porážková váha týchto ošípaných je nad 150 kg na Slovensku. V tomto zmysle sme podali návrh Ministerstvu poľnohospodárstva a výnimky odporúčame udeliť iba rodinám, ktoré majú viac ako 6 členov alebo v ktorých je niekto chorý na tuberkulózu.

V súvislosti s neplnením plánu nákupu nemožno obísť ani rady miestnych národných výborov a ich pôdohospodárske komisie. Dovoľte, aby som citoval časť uznesenia Ústredného výboru KSČ o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov na úseku poľnohospodárstva. Citujem: "Hlavným poslaním miestnych a mestských národných výborov v nových podmienkach je zabezpečovať na svojom území rýchly rozvoj poľnohospodárskej výroby pomocou socialistických veľkovýrobných foriem, vytvárať za širokej účasti všetkých občanov predpoklady pre prekračovanie plánov poľnohospodárskej výroby a pre rovnomerné plnenie plánu nákupu. "

Uznesenia ďalej hovoria:

"Miestne a mestské národné výbory podporujú a všestranne napomáhajú rozvoj socialistického súťaženia v poľnohospodárstve, pravidelne hodnotia plnenie plánu výroby a nákupu a odporúčajú predstavenstvu JRD a vedúcim fariem štátnych majetkov opatrenia na odstránenie nedostatkov a vedú poslancov národných výborov a všetkých občanov na dedine k aktívnej pomoci pri plnení úloh poľnohospodárstva. "

Príklad okresu Zvolen, Martin a niektorých ďalších, svedčí o tom, že mnoho ráz miestne národné výbory takto zodpovedne pristupujú k plneniu týchto hlavných úloh. Na druhej strane sú aj také národné výbory a najmä ich pôdohospodárske komisie, ktoré sa stavajú k súčasnému plneniu úloh ľahostajne. A v tom sú práve korene príčin uvedených nedostatkov vo výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov, o ktorých som doteraz hovoril.

Na neplnenie nákupu živočíšnych výrobkov má vplyv aj doterajšia práca nákupných organizácií.

Každá nákupná organizácia má vyčlenený počet pracovníkov pre zabezpečovanie nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Pri skusnej previerke niektorých nákupných organizácií sa zistilo, že počet pracovníkov na konkrétnu organizátorskú prácu v obciach je nedostačujúci. Tak napríklad z 1400 pracovníkov národného podniku Západoslovenské mliekárne len 36, t. j. 2, 6 % zabezpečuje priamo nákupné úlohy. Podobne z 3176 pracovníkov hydinárskych závodov na Slovensku len 188, t. j. 5, 9 % organizačne zabezpečuje úlohy nákupu a z 3800 pracovníkov poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku Bratislava len 539, t. j. 14, 2 % je konkrétne zapojených do zabezpečovania nákupných úloh. Hydinárske závody, jednoty a mliekárske závody sa až priveľa spoliehajú pri organizovaní nákupu na miestnych zberačov, ktorí sú poväčšine vedúci predajní, ženy z domácností, penzisti a podobne a vykonávajú nákup poväčšine len z technickej stránky.

V dôsledku nedostatočnej nákupnej siete sú vážne závady v nákupe hydiny. Hydinárske závody sú pomerne značne koncentrované a nákup treba vykonávať aj v oblastiach vzdialených od sídla závodu. To má za následok nedostatočný prehľad o možnostiach nákupu najmä od drobných chovateľov a záhumienkárov, ktorí sa dosiaľ značne podieľajú na celkových dodávkach hydiny. Nie je zabezpečený nákup všetkej ponúkanej hydiny, ba sú prípady, a nezriedkavé, že pracovníci hydinárskych závodov neprišli v dohovorený deň do obce vôbec a rozhorčení roľníci boli nútení odniesť hydinu domov. Tak to bolo v tomto roku už trikrát napr. v obci Kalná (okres Levice), Bohdanovce (okres Košice), Hajské, Svätoplukovo, Štefanovičovo (okres Nitra) a v ďalších obciach. Aj toto je jedna z príčin, že veľká časť hydiny uniká štátnym fondom.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Nehovorím o týchto nedostatkoch preto, že by sa vyskytovali všade. Máme veľa statočných tajomníkov miestnych národných výborov, predsedov komisií, pracovníkov nákupu a ostatných funkcionárov, ktorí zodpovedne a svedomite vykonávajú úlohy zverené im na úseku poľnohospodárskej výroby a nákupu, za čo im treba i z tejto tribúny poďakovať. O nedostatkoch hovorím preto, lebo nám sťažujú prácu, a preto, lebo zvýšené úlohy v roku 1962 by sme bez zlepšenia metód práce a bez odstránenia týchto nedostatkov nesplnili.

Plán rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku pre rok 1962 určuje zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu o 7, 3 % kým v tomto roku vzrástla o 1, 6 %. Hrubý objem rastlinnej výroby sa zvyšuje oproti tohoročnej skutočnosti o 10, 3 % a živočíšnej výroby o 4, 3 %.

Rýchlejšie ako pri hrubej výrobe rastú úlohy v trhovej produkcii, ktorá sa zvyšuje o 13, 4 %, kým v tomto roku vzrástla len o 6, 1 %.

Dovoľte mi, aby som vašu pozornosť sústredil ešte na niektoré ďalšie opatrenia, ktoré pokladáme pre zabezpečenie úspešného plnenia plánu nákupu v budúcom roku za najdôležitejšie.

Súdruh Chruščov na konferencii poľnohospodárskych pracovníkov v Moskve 14. decembra tohto roku hovoril o nových metódach práce v poľnohospodárstve, kde z hľadiska zabezpečovania rýchlejšieho rastu poľnohospodárskej výroby venoval osobitnú pozornosť výrobe krmív. O ich dôležitosti povedal: "Ak budú krmivá, bude i dobytok, bude mäso, mlieko, budú hnojivá a zvýšia sa hektárové výnosy". A to v plnej miere platí aj na naše podmienky. Výroba krmív je na prvom mieste. Ak zabezpečíme dostatok krmív pre živočíšnu výrobu v roku 1962, potom nebudeme mať také problémy s nákupom mäsa, mlieka a vajec ako teraz.

Plán na rok 1962 predpokladá dosiahnuť zásadný obrat v zabezpečovaní vlastnej krmovinovej základne tak, že určuje rozšíriť na Slovensku osevné plochy kukurice na zrno na 191 000 ha, t. j. o 10 200 ha viac ako toho roku, a kukurice na siláž na 90 000 ha, t. j. viac o 4800 ha.

Veľmi dôležitou úlohou v zabezpečovaní krmív, najmä bielkovinných krmív, je rozšírenie podsevov viacročných krmovín na jar tohto roku o 200 000 ha, z toho v Západoslovenskom kraji o 93 000 ha, v Stredoslovenskom kraji o 50 000 ha a vo Východoslovenskom kraji o 57 000 ha.

Za tým cieľom treba v tomto období podchytiť všetky osivové fondy viacročných krmovín, zabezpečiť ich včasné vyčistenie a distribúciu tak, aby sa v prvom rade dostali na tie JRD a štátne majetky, ktoré majú najnižší podiel viacročných krmovín. Dôslednou starostlivosťou a ošetrovaním porastov je možné získať bohatú úrodu z týchto plôch už v roku 1962 a vytvoria sa dobré podmienky pre rok 1963.

Ďalším zdrojom zabezpečovania bielkovinných krmív je rozšírenie osevných plôch kŕmnych strukovín z terajších 30 000 ha najmenej na 44 000 ha, aby predstavovali aspoň 2, 5 % z celkovej ornej pôdy. Aj na tento cieľ je prvoradé využiť všetky zdroje osív.

Dostatok objemných krmív v letnom období a siláže na zimu možno dosiahnuť ďalším rozširovaním osevných plôch medziplodín. Osobitnú pozornosť si zasluhuje výroba sena z lúk a pasienkov. Zúrodňovanie lúk a pasienkov patrí medzi základné opatrenia pre zvyšovanie výroby krmovín v horských a podhorských oblastiach. Dosiahnutie obratu vo zvyšovaní úrod trávnych porastov nevyhnutne vyžaduje sústrediť pozornosť na komplex opatrení osobitne hnojením, širším využívaním košarovania a hnojovicovania a ošetrovania trávnych porastov.

Pre získanie maximálnej produkcie živín z hektára treba už v roku 1962 organizovať širšie uplatňovanie novej technológie zberu krmovín a umele dosúšať bielkovinné krmivá minimálne z plochy 32 000 ha, z toho v Západoslovenskom kraji 16 000 ha, v Stredoslovenskom a vo Východoslovenskom po 8000 ha.

V   obilninárstve plán predpokladá zvýšiť produkciu a nákup predovšetkým zvyšovaním hektárových výnosov pri pšenici na 22, 3 q, raži na 20 q, t. j. o 3 q z hektára, pri jačmeni z 20 na 22 q, pri ovsi z 15 na 18 q a pri kukurici z 25 na 31 q.

Pre dosiahnutie tohto cieľa okrem účinných agrotechnických opatrení treba najmä rozšíriť osev výkonných odrôd obilnín. Už v jeseni tohto roku sa úloha osevu týchto odrôd ozimín úspešne splnila. Ostáva zabezpečiť týmito osvedčenými odrodami osev 66 % jarného jačmeňa, 85 % ovsa a v jeseni 1962 80 % pšenice a raži z celkovej osevnej plochy. Ide o odrody jačmeňa Slovenský Dunajský trh, Branišovský C, Valtický a Ekonóm a pri ovse najmä o Český žltý, ktoré podľa doterajších poznatkov v našich podmienkach dávajú vyššie výnosy v priemere až o 20 %. Preto sme venovali osobitnú pozornosť získavaniu celej úrody osiva z minuloročných plôch pre osev na rok 1962.

V  nákupe zemiakov ostáva plán na rok 1962 na tohoročnej úrovni. Plánovaná produkcia zemiakov sa na Slovensku zvyšuje o 300 000 ton na zlepšenie krmovinovej základne. To sa má docieliť zvýšením výnosov zhruba o 20 q z každého hektára. V zabezpečovaní vyššej produkcie zemiakov sa na Slovensku dobre ujalo popradské hnutie, ktoré sa v tomto roku rozšírilo z okresu Poprad do okresov Zvolen, Spišská Nová Ves, Bardejov, Žilina, Liptovský Mikuláš, Martin a Dolný Kubín. Preto za najdôleži- tejšie opatrenia v tomto smere pokladáme v budúcom roku rozširovať skúsenosti z pestovania zemiakov z týchto okresov do všetkých okresov na Slovensku, najmä však do zvyšujúcej