16

Návrh

Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právnej komisie Slovenskej národnej rady

Zákon

Slovenskej národnej rady z........1961

o múzeách a galériách

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

§1 Úvodné ustanovenie

(1) Múzeá a galérie, ktorých zbierky tvoria podstatnú súčasť nášho kultúrneho bohatstva, majú dôležité dokumentačné, vedecké, umelecké a kultúrnopolitické poslanie. Významnou kultúrnopolitickou úlohou múzeí a galérií je najmä dokumentovať vysokú kultúrnu úroveň nášho ľudu, jeho zápasy o národnú svojbytnosť, historickú spolupatričnosť našich bratských národov, ich spoločné triedne i politické boje a úspechy socialistickej výstavby.

(2) Účelom tohto zákona je zabezpečiť, aby zbierky múzeí a galérií boli zachované a doplňované, odborne spravované a aby sa účelne využívali pre ďalšie vzdelávanie nášho ľudu v duchu vedeckého svetového názoru, československého socialistického vlastenectva, na obohacovanie jeho estetického cítenia a podnecovanie k tvorivej práci pri vytváraní materiálnych a duchovných hodnôt vyspelej socialistickej spoločnosti a na jej prechod ku komunizmu.

§ 2 Múzeá a galérie

Múzeá a galérie sú ústavy, ktoré na základe prieskumu, pripadne vedeckého výskumu plánovite zhromažďujú, odborne

spravujú a vedeckými metódami spracúvajú zbierky hmotného dokladového materiálu o vývoji prírody a spoločnosti, o umeleckej tvorbe alebo inej tvorivej ľudskej činnosti a využívajú tieto zbierky pre kultúrnu a osvetovú činnosť.

§ 3 Úlohy múzeí a galérií

(1) Múzeá plnia svoje osvetové poslanie, prispievajú k rozvoju vedy a techniky a účinne napomáhajú kultúrny a hospodársky rozvoj tým, že svojimi vlastnými prostriedkami, najmä využitím zbierok v expozíciách a na výstavách, prednáškami, publikačnou a inou činnosťou

a)  objasňujú zákonitosti vývoja prírody a spoločnosti alebo jednotlivých druhov tvorivej ľudskej činnosti a tak prispievajú k výchove občanov v duchu vedeckého svetového názoru,

b)  podieľajú sa na zvyšovaní všeobecného i odborného vzdelania občanov, popularizujú výsledky vedeckej práce svojho odboru a propagujú úlohy výstavby socializmu,

c)  starajú sa na základe sústavného poznávania svojej oblasti o rozvoj vlastivednej práce; názorným objasňovaním a zdôrazňovaním pokrokových tradícií upevňujú socialistické vlastenectvo a proletársky internacionalizmus.

(2)  Galérie plnia svoje kultúrno-výchovné poslanie a prispievajú k rozvoju vedy a umenia tým, že formou stálych expozícií, krátkodobých a putovných výstav, prednáškami, besedami, prostredníctvom odborných i populárnych publikácií, katalógov a podobne

a)  zoznamujú s dielami výtvarného umenia pracujúcich a mládež, prehlbujú ich znalosti o slovenskom umeleckom dedičstve, upozorňujú najmä na pokrokové tradície nášho umeleckého vývoja, čím obohacujú estetické cítenie a upevňujú socialistické vlastenectvo nášho ľudu,

b)  objasňujú zákonitosti vývoja umeleckej tvorby a podieľajú sa na zvyšovaní kultúrnej úrovne občanov,

c)  aktívne pôsobia na rozvoj socialistickej umeleckej tvorby.

(3)  Múzeá a galérie vytvárajú nevyhnutné predpoklady pre svoju osvetovú a kultúrno-výchovnú činnosť najmä tým, že

a)  robia sústavný prieskum, prípadne vedecký výskum vo svojich odboroch,

b)  múzeá sústavne zbierajú doklady o vývoji prírody a spoločnosti a o socialistickej výstavbe s príslušnou dokumentáciou.

c)  galérie sústreďujú vo svojich zbierkach významné diela výtvarného umenia, najmä súčasného,

d)  odborne, prípadne vedecky spracúvajú svoje zbierky a výsledky zverejňujú,

e)  odborne uchovávajú, konzervujú a reštaurujú zbierky (predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty) a vedú ich evidenciu.

(4) Múzeá a galérie vyvíjajú svoju vedeckú, osvetovú a kultúrno-výchovnú činnosť v spolupráci s ústavmi akadémií vied, vysokými školami, ostatnými múzeami a galériami, archívmi a inými inštitúciami, spoločenskými organizáciami a za pomoci dobrovoľných spolupracovníkov.

§ 4 Druhy múzeí a galérií

(1) Podľa svojej pôsobnosti sú múzeá vlastivedné a špecializované; galérie všeobecného typu a špecializované.

(2)  Vlastivedné múzeá robia komplexný výskum a dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti svojho obvodu. Špecializované múzeá vyvíjajú činnosť v jednom, prípadne niekoľkých odboroch vedy a techniky.

(3)  Galérie všeobecného typu sústreďujú umelecké diela starého i súčasného umenia. Špecializované galérie sa zameriavajú na časove alebo tematicky ohraničený úsek umeleckej tvorby, na tvorbu najvýznačnejších umeleckých osobností, alebo na určitú techniku umenia.

§ 5

Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania, Technické múzeum a Slovenská národná galéria

(1) Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania a Technické múzeum sú múzeá, ktorým patrí vzhľadom na ich význam pre našu vedu, kultúru a históriu popredné miesto v našom múzejníctve. Vo všetkej svojej činnosti úzko spolupracujú s ústavmi s celoštátnou pôsobnosťou, najmä s Národným múzeom v Prahe. V svojej pôsobnosti sú ústredím vedeckej a metodickej múzejnej práce. To isté postavenie má Slovenská národná galéria, ktorá vo svojej činnosti úzko spolupracuje najmä s Národnou galériou v Prahe.

(2) Slovenské národné múzeum vzniká zlúčením Slovenského národného múzea v Martine a Slovenského múzea v Bratislave

ako stredisko hmotnej dokumentácie historického vývinu Slovenska, národných snažení a pokrokových tradícií slovenského ľudu, ako aj úspechov socialistickej výstavby.

§ 6 Krajská sieť múzeí a galérií

(1)  Múzeá a galérie v kraji tvoria krajskú sieť. Strediskom múzejnej a vlastivednej práce v kraji je múzeum určené krajským národným výborom, ktoré plní v svojej pôsobnosti i vedecko-výskumné úlohy a poskytuje odbornú a metodickú pomoc všetkým múzeám krajskej siete. Krajské národné výbory rovnako určia galérie, ktoré sú strediskom vedecko-odbornej a metodickej činnosti na úseku galérií.

(2)  Obvod pôsobnosti pre jednotlivé múzeá a galérie, ako aj zbernú oblasť múzeí určí v rámci krajskej siete krajský národný výbor v dohode s kompetentnými národnými výbormi; pri špecializovaných múzeách a galériách, ktorých pôsobnosť presahuje obvod krajského národného výboru, vyžiada si tiež vyjadrenie Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru.

§ 7 Pamätníky

Krajskú sieť múzeí a galérií doplňujú pamätníky, ktoré sa ako zariadenia miestnych (mestských) národných výborov za pomoci múzeí a galérií starajú o zachovanie a využívanie pamiatok na význačné udalosti alebo osobnosti a vyvíjajú predovšetkým kultúrno-výchovnú a osvetovú činnosť.

§ 8 Zriaďovanie a zrušovanie múzeí a galérií

(1) Múzeá a galérie celoslovenského významu zriaďuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru. Ostatné múzeá a galérie zriaďujú miestne a mestské národné výbory v rámci plánu krajskej siete.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre zrušovanie múzeí a galérií.

§ 9 Riadenie múzeí a galérií

(1) Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania a Slovenskú národnú galériu riadi podľa smerníc Slovenskej národnej rady a jej predsedníctva Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru.

(2)  Predsedníctvo Slovenskej národnej rady určí, ktoré ďalšie múzeá a galérie celoslovenského významu budú ústredne riadené a ktorá komisia Slovenskej národnej rady ich bude riadiť.

(3)  Ostatné múzeá a galérie, ako aj pamätníky riadia miestne alebo mestské národné výbory (ďalej len "múzeá a galérie v správe národných výborov").

(4)  Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru vydá úpravu na zabezpečenie riadenia múzeí a galérií podľa jednotných zásad; zabezpečuje ďalej odbornú a metodickú pomoc múzeám a galériám v správe národných výborov prostredníctvom ústredne riadených múzeí a galérií.

(5)  Orgán, ktorý múzeum alebo galériu riadi, vydá štatút alebo organizačný poriadok, ktorým sa podrobne určí rozsah pôsobnosti, úlohy, organizácia a spôsob hospodárenia múzea a galérie. Na vydanie organizačného poriadku múzeí a galérií v správe národných výborov treba súhlas krajského národného výboru.

§ 10 Poradné orgány

Iniciatívnym a poradným orgánom Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru pre otázky riadenia múzeí a galérií je Slovenská rada pre múzeá a galérie; funkcia predsedu a členov je čestná.

§ 11 Pracovníci múzeí a galérií

(1) Pracovníci múzeí a galérií musia mať pre výkon svojej funkcie potrebnú politickú a odbornú kvalifikáciu.

(2) Múzeá a galérie vytvárajú a organizujú aktívy dobrovoľných pracovníkov, ktorí múzeám a galériám pomáhajú pri plnení ich úloh, najmä pri rozvíjaní vlastivednej práce, osvetovej a kultúrno-výchovnej činnosti.

§ 12 Zbierky múzeí a galérií

(1) Ochrana zbierok múzeí a galérií ako súborov hmotných dokladov vedeckej alebo umeleckej hodnoty je verejným záujmom.

(2)  Zbierky múzeí a galérií sa rozmnožujú nákupom, výmenou, darmi, odkazmi a prevodom predmetov dokladovej hodnoty štátnymi socialistickými organizáciami, zbierky múzeí tiež vlastnou výskumnou a zberateľskou činnosťou.

(3)  Scudzenie, vyradenie, preradenie, prevod a výmena zbierok i jednotlivých zbierkových predmetov sa môže vykonať len so súhlasom kompetentného riadiaceho orgánu, ktorý si pri scudzení vyžiada vyjadrenie Slovenskej rady pre múzeá a galérie.

(4)  Pokiaľ sa v tomto zákone nestanovuje inak, platia o zbierkach predpisy o správe národného majetku.

§ 13 Vývoz predmetov muzeálnej a galerijnej hodnoty

(1) Predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty môžu sa vyviezť do cudziny len so zvolením Predsedníctva Slovenskej národnej rady; právo udeľovať súhlas na vývoz predmetov muzeálnej a galerijnej hodnoty môže Predsedníctvo Slovenskej národnej rady preniesť na povereníka Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a na krajské národné výbory.

(2) Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vydá po vyjadrení zúčastnených ústredných úradov a orgánov podrobnejšiu úpravu o vývoze predmetov muzeálnej a galerijnej hodnoty do cudziny. Všeobecné predpisy o povoľovaní vývozu zostávajú nedotknuté.

§ 14 Predmety v užívaní múzeí a galérií

Múzeá a galérie môžu užívať predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty alebo ich súbory, ktoré sú buď majetkom iných organizácií, alebo osôb.

§ 15 Budovy múzeí a galérií

Orgány, ktoré múzeá a galérie riadia, zabezpečujú, aby múzeá a galérie boli umiestnené v budovách (miestnostiach) primeraných úlohám múzeí a galérií, ich významu a hodnote zbierok. Budovy (miestnosti) múzeí alebo galérií v správe národných výborov možno odňať ich účelu a také múzeum, galériu alebo ich časť možno premiestniť len so súhlasom krajského národného výboru.

Záverečné ustanovenia

§ 16

Tento zákon sa nevzťahuje

a)  na múzeá spoločenských organizácií,

b)  na zbierky, stále výstavy a vzorkovne hospodárskych a rozpočtových organizácií.

§ 17

Zrušuje sa zákon č. 24/1948 Zb. SNR o Slovenskej národnej galérii a zákon č. 12/1949 Zb. SNR o poštátnení Slovenského národného múzea v Turčianskom Svätom Martine a Slovenského múzea v Bratislave.

§ 18

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Dôvodová zpráva

A. Všeobecná časť:

Prijatie ústavy Československej socialistickej republiky postavilo aj úsek múzeí a galérií pred úlohy - v nových podmienkach oveľa rýchlejšie a operatívnejšie prispievať k dovŕšeniu kultúrnej revolúcie a tým k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti. Ide najmä o aktívnejšiu účasť múzeí a galérií v boji za prekonávanie všetkých vplyvov buržoáznej ideológie a za rozšírenie pôsobenia komunistických ideí do najširších vrstiev ľudu.

Bohatstvo zbierok umožňuje múzeám, aby na konkrétnych dokladoch o vývoji prírody a spoločnosti šírili vedecký svetonázor, rozvíjali regionálne vlastivednú prácu, objasňovali pokrokové tradície nášho ľudu a upevňovali socialistické vlastenectvo. Múzeá sa stávajú nielen zdrojom poučení o minulosti, ale podávajú obraz i súčasných úspechov výstavby socializmu a jej perspektívy.

Osobitnú úlohu majú galérie, ktoré sústreďujú vo svojich zbierkach najvýznamnejšie diela výtvarného umenia, využívajú ich pri výchove pracujúcich a mládeže k správnemu chápaniu umenia, zvyšovaní kultúrnej úrovne a socialistického uvedomenia. Podieľajú sa aktívne na rozvoji súčasného výtvarného umenia.

Politickovýchovná a vzdelávacia práca múzeí a galérií je ich najvýznamnejšou úlohou. Predpokladom jej plnenia je, pravda, zhromažďovanie, ochrana i odborné spracovanie zbierok a činnosť vedecko-výskumná.

Múzejníctvo na Slovensku má svoju tradíciu. V roku 1856 vzniklo prvé prírodovedné múzeum na Slovensku, a to v Bratislave pri Lekársko-prírodovednom spolku. Avšak prvým slovenským múzeom vytvoreným z lásky a obetavosti početných drobných a nadšených pracovníkov vtedajšieho slovenského prostredia bolo Múzeum Matice slovenskej založené v roku 1863. Neskoršie pri Prírodovednom spolku v Trenčíne boli položené základy budúceho Župného múzea aktivovaného v roku 1911.

Na Slovensku boli značne rozšírené mestské, župné a oblastné múzeá, k zakladaniu ktorých viedol tak lokálny patriotizmus, ako aj protiváha centralizačných snáh. Najstaršími z nich sú Mestské múzeum v Bratislave (1868), ako aj Oravské múzeum v Dolnom Kubíne (1867), významným bolo Východoslovenské múzeum v Košiciach (1872), Karpatské múzeum v Poprade (1876), Tatranské vo Veľkej (1882), Gemermalohontské v Rimavskej Sobote (1882), Spišské v Levoči (1884), Mestské múzeum v Banskej Bystrici (1899) atď.

Významnou udalosťou v slovenskom múzejníctve bolo založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine roku 1893, ktorá mala významný podiel na založení Slovenského múzea v Martine (1904). Múzeá boli vydržiavané spolkami a spoločnosťami; ich činnosť bola založená prevažne na obetavej práci dobrovoľných pracovníkov, vedených láskou k národu. Najmä ich zásluhou zachovalo sa v našich múzeách množstvo zbierok, ktoré tvoria významnú súčasť nášho kultúrneho bohatstva. Múzeá neboli jednotne organizované ani riadené.

Po vzniku ČSR skvalitňuje sa práca múzeí aj zásluhou Sväzu čs. múzeí (r. 1919), ktorý združoval múzeá na spolkovom základe. Na sjazdoch a poradách, usporadúvaním kurzov; a publikačnou činnosťou pomáhal riešiť problémy, s ktorými múzeá zápasili. Za predmníchovskej ČSR buržoázia nemala nijaký eminentný záujem na rozvoji múzeí a aj tie, ktoré sa vybudovali, vybudovali sa prevažne z peňazí nazbieraných medzi obyvateľstvom.

Po oslobodení a najmä po roku 1948 prevzal starostlivosť o múzeá štát. Materiálne zabezpečenie a starostlivosť štátu umožnili rýchly rozvoj na všetkých úsekoch práce múzeí tak po stránke vedecko-výskumnej, expozičnej, ako aj osvetovej činnosti. Za obdobie nášho ľudovodemokratického zriadenia boli na Slovensku vybudované nové významné múzeá, ako napríklad Múzeum V. I. Lenina v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Múzeum revolučnej tlače Kl. Gottwalda na Vrútkach, Technické múzeum v Košiciach, Lesníckodrevárske múzeum vo Zvolene, Poľnohospodárske múzeum v Nitre, Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Múzeum P. Jilemnického v Jure pri Bratislave, vlastivedné múzeá v Prešove, Bojniciach, Rožňave, Zlatých Moravciach, Michalovciach, Sabinove a inde. Väčšina týchto múzeí je umiestnená v novoupravených objektoch.

Jednotná múzejná sieť ujasnila profil jednotlivých múzeí a vymedzila oblasť ich pracovného záujmu. Múzeá postupne začali prevádzať vlastivedný výskum a dokumentáciu svojej zbernej oblasti. Ústredné múzeá boli začlenené do skupiny rezortných vedecko-výskumných ústavov a podieľajú sa na plnení dôležitých výskumných úloh. Zásadný krok sa urobil v muzeálnych zbierkach, ktoré sú už z veľkej časti spracované a predstavujú základný materiál k študijnej, expozičnej a osvetovej činnosti. Mnohé múzeá preinštalovali staré nevyhovujúce expozície, viaceré vybudovali nové podľa zásad a požiadaviek modernej muzeológie a ďalšie múzeá pripravujú preinštaláciu svojich zbierok.

Možno povedať, že naše múzejníctvo v súčasnom období plní svoje úlohy vcelku oveľa lepšie najmä pre svoju organizačnú štruktúru, programovitosť, systematičnosť a plánovitosť múzejnej práce a technickú vyspelosť muzeálnych expozícií, ktoré zodpovedajú po stránke technicko-estetickej, ako aj obsahovovýchovnej.

Naše múzeá v posledných rokoch sa stále viac stávajú významným činiteľom v kultúrno-politickom živote. Svedčí o tom stále rastúci záujem najširších vrstiev obyvateľstva o ich činnosť, čo sa zračí predovšetkým v stúpajúcej návštevnosti.

V  roku 1937 navštívilo múzeá      75. 313  návštevníkov

V  roku 1948 navštívilo múzeá      95. 780  návštevníkov

V  roku 1953 navštívilo múzeá     208. 936  návštevníkov

V  roku 1955 navštívilo múzeá     449. 529  návštevníkov

V  roku 1958 navštívilo múzeá     907. 000  návštevníkov

V  roku 1959 navštívilo múzeá 1, 084. 354 návštevníkov

V  roku 1960 navštívilo múzeá 1, 490. 735 návštevníkov

Pokiaľ ide o zachovanie vzácnych umeleckých zbierok, bola táto činnosť na Slovensku zanedbaná. Len v ojedinelých prípadoch vzácnejšie umelecké pamiatky sa zhromažďovali v jednotlivých múzeách. Kým v českých krajoch sa tejto činnosti venovala veľká starostlivosť už v minulých storočiach (základ Národnej galérie v Prahe vznikol v r. 1796), možno hovoriť o zriaďovaní galérií a obrazární na Slovensku až po februári 1948. Vtedy vznikla Slovenská národná galéria, ktorej základným zbierkovým fondom sa stali umelecké diela Slovenského múzea v Bratislave. Po vzniku Slovenskej národnej galérie postupne vznikali v ďalších rokoch krajské galérie v Košiciach, Prešove, Nitre, Banskej Bystrici a obrazáreň v Liptovskom Mikuláši. Už doterajšia činnosť Slovenskej národnej galérie i ostatných galérií je dostatočným dôkazom, že ide o ustanovizne, ktoré majú predpoklady vykonať veľký kus práce na poli prehlbovania estetickej výchovy a tak zvyšovať kultúrnu úroveň pracujúcich.

O rozvoji činnosti galérií svedčia tieto údaje:

	1953	1956	1958	1959	1960
počet diel	3. 615	6. 253	10. 799	13. 471	26. 455
výstav	13	23	49	53	95
iné podujatia	14	6	47	70	144
návštevnosť	. 73. 000	75. 000	256. 000	319. 000	464. 000

Činnosť múzeí a galérií sa skvalitňuje aj po ideovej stránke. Múzeá a galérie sa zapájajú do významných akcií a výročí, ako sú konferencie KSČ, Mesiac čs. -sovietskeho priateľstva, oslavy Februára atď. Propagačné kampane, usporiadané od r. 1956 pod názvom "Týždeň múzeí", pomáhajú múzeám získavať väčší záujem verejnosti.

Popri uvedených úspechoch treba však uviesť aj nedostatky v práci múzeí, najmä pokiaľ ide o ideovú úroveň múzejnej práce v niektorých múzeách. Základný krok k zlepšeniu osvetovej činnosti múzeí sa urobil najmä tiež preinštalovaním zbierok Slovenského múzea v Bratislave, ktoré sa takto stáva metodickým pomocníkom ostatným múzeám.

Neuspokojivý je ešte stav využitia muzeálnych zbierok, z ktorých značná časť nie je odborne a vedecky spracovaná a tým je vyradená z využitia tak pre vedecké, ako aj pre osvetové účely. Príčiny tohto stavu sú jednak v nedostatočnom kádrovom obsadení múzeí čo do počtu i kvality, jednak v tom, že spravujúce orgány nevenujú im ešte dostatočnú starostlivosť vzhľadom na ich význam a poslanie. Taktiež spoločenské organizácie venovali múzeám dosiaľ málo pozornosti. Osobitným problémom múzeí a galérií sú priestorové ťažkosti a v mnohých prípadoch aj zlé umiestnenie, čo mnohým ústavom znemožňuje rozvinutie činnosti v žiadúcom rozsahu, v rade prípadov dokonca ohrozuje samotné zbierky. Základným nedostatkom riadenia múzeí je to, že dosiaľ nebola ich činnosť upravená právnymi predpismi.

Nový zákon o múzeách a galériách má dať jednotný právny podklad pre činnosť múzeí a galérií na Slovensku, obdobne ako sa to stalo pre české kraje zákonom č. 54/1959 Zb. Osnova stanoví pojem múzea a jeho úlohy. Vedecká činnosť ústredne riadených múzeí bude koordinovaná s vedeckými ústavmi akadémií. Osnova kladie dôraz na väčšiu účasť dobrovoľných pracovníkov pri múzeách spravovaných národnými výbormi.

Aby bola koordinovaná činnosť múzeí všetkých typov, vytvorí sa pri Slovenskej národnej rade - Komisii pre školstvo a kultúru Slovenská rada pre múzeá a galérie. Obdobne sa vytvoria krajské a mestské rady pre múzeá a galérie, ktoré spolu s poradnými sbormi jednotlivých múzeí a galérií majú zabezpečiť ich rozvoj a zvyšovanie úrovne. V tomto smere prislúchajú osobitné úlohy najvýznamnejším ústavom - centrálne riadeným múzeám. Pri Slovenskom múzeu v Bratislave sa zriadil Kabinet múzejnej a vlastivednej práce, ktorého úlohou je koordinovať odbornú a metodickú pomoc a vydávať odborné a metodické materiály.

V zmysle navrhovanej osnovy sa predpokladá, že úlohy zaniknutého Sväzu slovenských múzeí preberú Slovenská rada pre múzeá a galérie a Kabinet múzejnej a vlastivednej práce pri Slovenskom múzeu v Bratislave (podľa návrhu zákona pri Slovenskom národnom múzeu), a že sa vyrieši otázka ďalšej činnosti spoločností pri múzeách, ktoré sú činné podľa zákona č. 68/1951 Zb., a to tak, aby činnosť dobrovoľných pracovníkov mohla sa i naďalej uplatňovať.

Finančný dosah návrhu:

Uzákonenie predkladaného návrhu si nevyžiada nové náklady zo štátneho rozpočtu.

B. Osobitná časť:

K §§ 1 a 2:

Návrh vo veľkej miere nadväzuje na zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach. Základom celej práce múzeí a galérií sú zbierky ako súbory hmotných dokladov vedeckej alebo umeleckej hodnoty, spracované vedeckými metódami pre potreby vedy a výchovy. Rozhodujúcim znakom múzea a galérie v zmysle návrhu je ich činnosť, t. j. spracovávanie a využívanie zbierok. Svoju činnosť vykonávajú múzeá a galérie na rozdielnej úrovni - niektoré z nich sú uznané za vedecké pracoviská, ostatné sú ústavy svojho druhu.

Právna subjektivita múzeí a galérií je daná ich postavením ústavov. Okrem toho túto subjektivitu možno vyvodiť i z ustanovení zákona o osvetovej činnosti, ktorý vyhlasuje osvetové zariadenia národných výborov za právnické osoby. Múzeá a galérie možno v širšom zmysle považovať za špecializované osvetové zariadenia.

K § 3:

Na rozdiel od predchádzajúcej orientácie múzeí takmer len do minulosti kladie návrh dôraz na to, aby múzeá a galérie slúžili tiež súčasným potrebám kultúrneho a hospodárskeho rozvoja. Návrh osobitne rozvádza úlohy múzeí a úlohy galérií v ich vzťahu navonok, t. j. v ich osvetovom a kultúrno-výchovnom poslaní. Spoločne sa uvádzajú tie, ktoré sú vnútorným predpokladom ich pôsobenia vo verejnosti. V tomto smere využíva návrh tiež skúsenosti s uplatňovaním zákona č. 54/1959 Zb., kde sa kultúrnoosvetové poslanie múzeí a galérií uvádzalo súbežne v spoločnom odseku, čo sa ukázalo málo inštruktívnym.                            

Múzeá a galérie vyvíjajú svoju činnosť v spolupráci s inými inštitúciami a organizáciami a za pomoci dobrovoľných pracovníkov. Spolupráca s ústavmi akadémií vied a inými vedeckými ústavmi, napr. s ústavmi vysokých škôl, má zabezpečiť koordináciu vedecko-výskumných prác, na ktorých sa múzeá a galérie budú stále viac podieľať.                      

K § 4:

Návrh člení múzeá a galérie len podľa vecnej príslušnosti (pôsobnosť), nie podľa hľadísk správy.

Vlastivedné múzeá dokumentujú vývoj svojho obvodu komplexne a podávajú v expozíciách prírodovedy, histórie a socialistickej výstavby názorný obraz prírodného i spoločenského vývoja svojej zbernej oblasti so zdôraznením charakteristických rysov regionálnych pokrokových tradícií.

Špecializované múzeá sa zameriavajú na jeden, prípadne niekoľko úsekov múzejnej činnosti, podľa podmienok, ktoré sú v ich