dostane Slovenské národné múzeum komplexný obsah. To znamená pre Slovenské národné múzeum i zvláštne mimoriadne pracovné úlohy. Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria musia byť vo svojich odboroch súčasne ústredím vedeckej a metodickej pomoci ostatným múzeám a galériám. Majú byť vzorom pre múzeá a galérie v okresoch a mestách, a to vo všetkých odboroch múzejnej činnosti, najmä u politickej a kultúrno-výchovnej práci.
Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria musia byť vzorom pre ostatné múzeá aj pokiaľ ide o ochranu a zabezpečenie zbierok, ich evidenciu a inventarizáciu. Majú byť aj strediskom, kde sa budú sústreďovať najnovšie skúsenosti a poznatky múzejnej činnosti získané vlastnou výskumnou činnosťou alebo na základe skúseností zahraničných inštitúcií, najmä múzeí Sovietskeho sväzu a ľudovodemokratických štátov.
Zákon ukladá múzeám a galériám úlohu, aby boli nositeľmi pokroku vo vede, technike a umení, aby vo svojich expozíciách uplatňovali okrem pokrokových tradícií minulosti i najnovšie výsledky vedy a techniky a aby ich v duchu marxizmu-leninizmu využívali na sústavnú a cieľavedomú výchovnú prácu. Sme pevne presvedčení, že týmito zásadami sa bude riadiť predovšetkým Slovenské národné múzeum, ktoré si musí svojou prácou utvrdiť popredné miesto v našom múzejníctve, v rozvoji vedy a kultúry na Slovensku. Významné úlohy čakajú Slovenské národné múzeum v súvislosti s jeho presťahovaním na rekonštruovaný bratislavský hrad, kde sa vybudujú nové expozície historického a prírodovedného múzea. Múzeum v Martine ako súčasť Slovenského národného múzea bude prebudované na špecializované národopisné múzeum a bude plniť náročné úlohy v oblasti výskumu, dokumentácie a sprístupňovania rozvoja kultúry ľudu Slovenska.
Pripravuje sa výstavba Pamätníka Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. V ňom bude umiestené Múzeum Slovenského národného povstania, budované ako ústredné múzeum pre dejiny Slovenského národného povstania v celej jeho šírke, s poslaním vedecko-výskumným a kultúrno-osvetovým. Jeho úlohou je zhromažďovať a ochraňovať vecné pamiatky z obdobia národnooslobodzovacieho boja slovenského ľudu v druhej svetovej vojne, ktorého vyvrcholením bolo Slovenské národné povstanie a oslobodenie našej vlasti sovietskou armádou.
Najvýznamnejšie múzeá doplňuje Technické múzeum, ktorého hlavnou úlohou je názorne objasňovať význam techniky pri rozvoji spoločnosti, zákonitosti vývoja techniky, napomáhať polytechnickú výchovu pracujúcich, najmä mládeže, popularizovať nové vedecké a technické objavy a propagovať dôležité nové výrobné postupy a metódy v súlade s plánom národného hospodárstva. Špecifickou úlohou Technického múzea v Košiciach je využitie uvedeného zamerania na prípravu kádrov pre Východoslovenské železiarne, čo múzeum už prakticky aj začalo veľmi sľubne uskutočňovať.
Slovenská národná galéria za krátkych 10 rokov činnosti vykonala tiež významný kus práce v sústredení, opatrení a výchovnom využití najcennejších zbierok slovenského umenia, ba získala i pomerne slušnú zbierku starého európskeho umenia. Slovenská národná galéria úspešne prekonala počiatočné ťažkosti a dnes možno konštatovať, že jej naši občania priznávajú zaslúžený význam a že ju radi navštevujú. Slovenská národná galéria inštalovala už mnoho výstav, ktoré mali veľký kultúrny ŕ politický dosah a ktoré by sa, nebyť tejto inštitúcie, neboli mohli uskutočniť. Škoda len, že Slovenská národná galéria nemôže rozvinúť svoju činnosť naplno, pretože terajšie priestory už nevyhovujú a v dôsledku toho mnohé zbierky, najmä zbierky starého umenia nie sú využité. Je však oprávnená nádej, že sa v najbližších rokoch pristúpi k prístavbe budovy Slovenskej národnej galérie.
Podobne ostatné galérie sa stali vyhľadávanými stánkami našej socialistickej kultúry a plnia úlohy významných kultúrnych organizácií. Neostávajú so svojimi zbierkami v galerijných budovách, ale idú s nimi medzi pracujúcich do závodov, družstiev a medzi mládež do škôl a takto podnecujú záujem, vzťah a lásku k umeniu. Takto sa galérie stávajú významnými činiteľmi pri formovaní nového socialistického človeka.
Zo zákona o múzeách a galériách vyplýva ešte jedna dôležitá úloha, a to úloha dobudovať sieť múzeí na Slovensku tak, aby v každom okrese bolo aspoň jedno vlastivedné múzeum, ktoré by robilo výskum, zber a dokumentáciu rozvoja prírody a spoločnosti vo svojom obvode. Pritom bude treba venovať pozornosť najmä tým okresom, v ktorých dosiaľ nie je žiadne múzeum, ako sú napr. okresy Trebišov, Humenné, Čadca, Dunajská Streda a iné. Túto úlohu musia splniť múzeá a galérie krajskej siete, ako o tom hovorí § 6 ods. 1 návrhu zákona.
Návrh zákona zavádza odborne zdôvodnené hľadiská pre delenie múzeí a galérií na druhy. Toto delenie je nezávislé od toho, ktorý národný výbor múzeum alebo galériu spravuje a riadi sa iba ich pôsobnosťou, náplňou práce. Preto i prípadné zmeny v riadení nebudú sa tak ako doteraz automaticky dotýkať pôsobnosti. Treba tu povedať, že obvod (hranice) pôsobnosti, určené krajskou sieťou, budú spravidla presahovať obvod pôsobnosti riadiaceho orgánu. To však bude zaväzovať národný výbor, aby úlohy múzea a galérie videl v tomto širšom rozsahu a tak ich aj zabezpečoval.
Dôležitou časťou návrhu zákona sú ustanovenia o zriaďovaní múzeí a galérií a o ich riadení. Návrh jednoznačne upravuje, že sa ústredné múzeá a galérie zriaďujú na návrh Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, čím sa zabezpečí najvyššia koordinovanosť úloh jestvujúcich zariadení. Pokiaľ ide o múzeá v správe národných výborov, dôsledne dodržiava posledné celoštátne opatrenia na ďalšie rozšírenie právomoci a zodpovednosti národných výborov. Tieto múzeá a galérie budú zriaďovať a riadiť predovšetkým mestské národné výbory, ako to upravuje vládne nariadenie číslo 71/1960 Zb.
Podľa pôsobnosti upravenej týmto vládnym nariadením nerozvádza návrh zákona vytváranie poradných orgánov na národných výboroch, pretože predpokladá, že aj pri riadení múzeí a galérií bude sa uplatňovať zásada účasti pracujúcich na riadení podľa predpisov o národných výboroch. Okrem účasti odborníkov v týchto poradných orgánoch bude možné pozývať na ich zasadnutia aj záujemcov o vlastivedné hnutia príslušnej oblasti. Počíta sa aj s tým, že každé múzeum si vytvorí vlastný sbor dobrovoľných pracovníkov, ktorí sa aj v doterajšej činnosti múzeí významnou mierou zúčastňovali na rozvoji vlastivednej práce.
Ustanovenia návrhu zákona o budovách múzeí a galérií a ich prípadnom odňatí účelom múzea a galérie sledujú jednak vytvorenie jednotných kritérií pre umiestenie týchto inštitúcií vzhľadom na ich význam, jednak upravujú pôsobnosť pre prípad nevyhnutného presťahovania múzea alebo galérie. Možno vysloviť presvedčenie, že národné výbory budú plne využívať tento nástroj kultúrno-osvetovej práce, akým sú múzeá a galérie, a že primerane tomuto poslaniu budú venovať pozornosť aj ich umiesteniu a vybaveniu.
Zrušenie zákonov SNR o Slovenskej národnej galérii i o poštátnení múzeí v Martine a Bratislave neznamená, že sa teraz rušia dôsledky, právne pomery nimi vytvorené. Tie budú trvať naďalej, pravda, v novom obsahu, ktorý im dáva predkladaný návrh.
Konštrukcia zákona SNR teda plne vyhovuje cieľu, ktorý sa má dosiahnuť. Uzákonenie predloženého návrhu znamená vytvorenie aj organizačných predpokladov, ktoré významne prispejú k splneniu náročných úloh na tomto jednom z tak významných úsekov ideologickej práce.
Právna komisia Slovenskej národnej rady a Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru na svojej schôdzke dňa 25. respektíve 30. mája 1961 sa uzniesli odporúčať Slovenskej národnej rade, aby tento návrh zákona schválila, (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi akademikovi Siráckemu za prednesenie zprávy. Nasleduje
rozprava k návrhu zákona.
Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci
Jozef H a š a a
Jozef D e m i a n.
Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Jozefovi Hašovi.
Poslanec Haša:
Vážená Slovenská národná rada!
Keď prerokúvame zákon Slovenskej národnej rady o múzeách a galériách, súčasne vyjadrujeme radosť, ktorú prežíva nielen Slovenská národná galéria, nielen kruh priateľov umenia, ale celý národ, ktorý, pochopiac vzťah medzi vzdelávaním národa a medzi jeho budúcnosťou, aj v tejto ustanovizni vidí mocný prostriedok zveľaďovania našej národnej kultúry.
V našich dňoch v prívaloch času obstojí len národ, ktorý i kultúrou stojí vysoko; a len keď preniknutí týmto presvedčením o to sa usilujeme, aby národ stál na úrovni najvzdelanejších národov a podľa svojich síl ich aj predstihol, vtedy plníme svoju povinnosť k svojmu národu primerane nárokom doby.
Náš ľud už ukázal, že horlivosť, s ktorou pracuje na uskutočnení hmotných záujmov, nevyvolala ochabnutie oduševnenia ani pre vedecké a umelecké snaženia. Zákon, ktorý má umožniť širšiu a úspešnejšiu činnosť Slovenskej národnej galérie, je novým dôkazom, že národ pozná nielen svoje úlohy, ale i prostriedky, ktorými tieto úlohy možno splniť a neľutuje úsilie, ktoré je potrebné na zadováženie týchto prostriedkov.
Myšlienka zriaďovať galérie na Slovensku vzniká už v národnoobrodeneckom období pred polovicou 19. storočia. No ku konkrétnej realizácii v priebehu 19. storočia a ani neskoršie nedošlo. Program obrazární sa čiastočne spĺňal v našich múzeách, ktoré vznikali v priebehu 19. storočia a najmä ku koncu toho storočia. Významnejší umelecký materiál bol v bratislavskom, košickom a banskobystrickom múzeu.
K prvému vážnemu pokusu o založenie obrazárne na Slovensku došlo roku 1933, keď bola v rámci Slovenského národného múzea inštalovaná ako "Národná galéria slovenská" menšia zbierka slovenského umenia 19. a 20. storočia. Výstavný materiál pochádzal zväčša zo štátnych a verejných majetkov. Ide tu nepochybne o bezprostredného predchodcu terajšej Slovenskej národnej galérie. Nešlo tu, pravda, o samostatný organizačný útvar, ale iba o expozíciu múzea.
S ďalším pokusom o vybudovanie obrazárne sa stretávame roku 1943, keď sa zriadilo pri Slovenskom múzeu v Bratislave tzv. galériové oddelenie ako jedno z odborných pracovísk ústavu. Dosah tohto počinu bol však obmedzený, pretože neboli zabezpečené hospodárske, ani kádrové podmienky pre vážnejší rozvoj tohto oddelenia, ktoré popritom nemalo ani celoslovenský dosah, lebo nesústredilo materiál martinskej obrazárne Slovenského národného múzea, kde bolo veľa základných diel hlavne novšieho slovenského umenia.
Po oslobodení začína sa prebojúvať nová koncepcia obrazárne-galérie ako samostatného organizačného útvaru s povahou vedeckého ústavu.
V júli 1948 Slovenská národná rada schválila zákon číslo 24 o Slovenskej národnej galérii, ktorý umožnil rozvoj galériových zbierok a galériovej práce na úrovni a v šírke predtým nemysliteľnej. Už roku 1949 bola vyhliadnutá pre ciele Slovenskej národnej galérie terajšia budova na Rázusovom nábreží, na ktorej sa vykonali v rokoch 1949 - 1955 rozsiahle adaptačné práce. Po skončení týchto prác bola sprístupnená celá budova Slovenskej národnej galérie. Stalo sa tak slávnostným spôsobom 8. mája 1955 z príležitosti osláv 10. výročia oslobodenia našej vlasti. Touto úpravou získali sa priestory pre trvalú expozíciu slovenského umenia 19. a 20. storočia a osobitné výstavné miestnosti pre usporadúvanie prechodných výstav.
Vážená Slovenská národná rada,
galéria za 12 rokov svojho jestvovania učinila všetko, aby dosiahla cieľ, ktorý jej bol vytýčený. Hlavnou úlohou Slovenskej národnej galérie bola starostlivosť o slovenské výtvarné umenie od najstarších čias po súčasnosť. Na Slovensku šľachta nahromadila vo svojich zámkoch, kaštieľoch, kúriách množstvo vzácnych sôch a obrazov. Tak za vlády Márie Terézie bola na bratislavskom hrade bohatá galéria obrazov, podobne aj v sídlach Pálfyovcov a iných majetných šľachtických rodín. No tieto zbierky získané za peniaze patriace robotujúcemu ľudu nezostali na Slovensku. Majitelia kaštieľov, skôr ako ich opustili, neponúkli svoje cennosti na kúpu našim zbierkam, ale ich poprevážali sčasti ešte pred skončením prvej svetovej vojny do cudziny, ba ešte i za prvej republiky vzácne obrazy bojnického zámku rozpredali na dražbe a i tie sa dostali za hranice republiky. No i tak vlastní galéria celý rad významných slovenských diel - malieb i sôch - z doby gotiky a baroka. Najrozsiahlejšie sú zatiaľ zbierky slovenského umenia 19. a 20. storočia, ktorým sa venovala doteraz najväčšia pozornosť. Najmä výstava "Umenie 19. storočia na Slovensku", usporiadaná Slovenskou národnou galériou v novembri 1951, umožnila systematické vybudovanie zbierok umenia 19. storočia, predtým roztrúseného po súkromných i verejných inštitúciách. Podobne sa postupne vybudovalo oddelenie súčasného umenia, ktoré dnes tvorí základný zbierkový fond ústavu. Je tu v bohatosti a šírke zastúpená tvorba zakladateľov novodobého umenia Mallého, Benku, Alexyho, Bazovského, Fullu, Galandu a iných, tvorba strednej umeleckej generácie na čele s Majerníkom, Mudrochom, Želibským, Bednárom, Hoffstädterom a ďalšími vrátane mladších i najmladších umelcov.
Dôležitú úlohu má grafické oddelenie, sústreďujúce kresbové techniky a grafické diela slovenské i zahraničné. Dnes má grafické oddelenie vyše 8000 diel. Zo starého európskeho umenia sú tu zastúpení takí závažní autori ako Dürer, Cranach, Ostade a celý rad ďalších.
Okrem zbierok domáceho umenia buduje Slovenská národná galéria aj pozoruhodnú zbierku starého európskeho umenia, a to najmä holandského, ďalej talianského a iných európskych škôl. Už dnes je tu zastúpený celý rad významných autorov, ako Jan van Hemessen, van Goyen, Hans van Aachen, Bonifazio Veronese, Annibale Carraci, Tizian, Giacomo Francia a ďalší. Slovenská národná galéria chystá sa sprístupniť celý tento vzácny materiál výstavou na jeseň tohto roku.
Vážená Slovenská národná rada!
Galéria nielen uchováva, stráži a rozmnožuje umelecké diela, ale rozvíja i činnosť ľudovýchovnú. Galéria sa podobá poučnej obrázkovej knihe, v ktorej obrazy sú najlepším znázorňovacím prostriedkom.
Slovenská národná galéria usporiadala v rokoch 1951 - 1960 vo vlastnej budove i mimo nej celkom 110 výstavných podujatí, z toho viaceré výstavy základného významu prinášajúce nové poznatky o vývoji hlavne novodobého slovenského umenia. Usporiadala viaceré monografické výstavy základných postáv slovenského maliarstva a. sochárstva, ako Hanulu, Čordáka, Koniarka, Augustu, Mallého, Benku, Bazovského, Majerníka a ďalších. Okrem toho usporiadala rozsiahle kultúrne a politicky významné tematické výstavy ako,, Umenie 19. storočia na Slovensku",,, Jozef Mánes a Slovensko", "Ľudový a slovenský Mikoláš Aleš", "Jubilejná výstava Hodonín 1902", "Tvorba na východnom Slovensku v období 1900 - 1950", "10 rokov Slovenského výtvarného umenia", "10 rokov československej ilustrácie", "10 rokov československej grafiky", "Sociálny zápas a revolučné tradície nášho ľudu", "Žena v slovenskom výtvarnom umení", "Slovensko v dielach českého výtvarného umenia", "Zakladatelia slovenského moderného umenia", "Cez žiale a boje k slobode", "15 rokov slovenského výtvarného umenia v oslobodenom Československu", "Súčasná slovenská grafika 1945-1960" atď.
Vzťah k českej výtvarnej kultúre sa prehlboval mnohými výstavami českého umenia, konanými v Slovenskej národnej galérii. Okrem už spomínaných výstav "Jozef Mánes a Slovensko", "Ľudový a slovenský Mikoláš Aleš" a "Slovensko v dielach českého výtvarného umenia" boli to najmä výstavy "Česká krajinomaľba 19. storočia", "Moravský ľud a kraj vo výtvarnom umení", "Otakár Španiel", "Václav Rabas", "Tradícia českej modernej maľby", "Jozef Lada", "Karikatúry Františka Bidla" atď. Slovenská národná galéria bude vo svojej činnosti i v budúcnosti všestranne úzko spolupracovať najmä z Národnou galériou v Prahe, čo bude iste pomocou v jej rozvoji.
Veľa výstav sa venovalo aj problematike cudzieho svetového výtvarného umenia. Prostredníctvom týchto výstav získaval náš ľud poučenie aj o umeleckom vývoji v zahraničí.
Tieto výstavné podujatia navštívilo za obdobie 1951 - 1960 spolu 535 656 návštevníkov, pričom tendencia návštevnosti sústavne stúpa.
Počet podujatí i návštevníkov je zaiste úctyhodný. A výsledky tejto aktivity: zreteľný vzostup záujmu o umenie a zvýšená úroveň vkusu. No i tak výtvarné umenie nemá u nás ešte taký široký ohlas, akého sa dostáva literatúre a hudbe. Mnoho zavinila v minulosti zanedbávaná školská estetická výchova. Maturita ani akademický titul nikoho nezachraňuje pred estetickou negramotnosťou. Stredoškolák sa nedopočul mnoho o výtvarnom umení. V dejepise sa dozvedel niekoľko mien a dát, v literárnej histórii sa dotkli niektorých maliarskych smerov, pokiaľ to súviselo s literárnym vývojom; v hodinách kreslenia, ak nejaké bolo, viedli žiaka k získaniu grafickej zručnosti. Preto s radosťou vítame zavedenie výtvarnej výchovy na našich stredných všeobecnovzdelávacích školách. Táto výchova podľa nových učebných osnov bude voliteľným, potom však už povinným predmetom v 2. a 3. ročníku základného typu strednej všeobecnovzdelávacej školy. Táto výchova bude nepochybne znamenať všestrannejší rozvoj žiaka, svojou bohatou učebnou látkou rozšíri jeho vzdelanostnú úroveň, povedie k lepšiemu pochopeniu významu umenia, k vyššiemu ethosu a k zošľachteniu vnútorného života žiaka. Pravda, i v tejto výtvarnej výchove najprirodzenejším zdrojom budú verejné galérie a výstavy. Návštevníkovi Sovietskeho sväzu je milé vidieť v galériách ako si učiteľka zhromažďuje skupinu žiačok pred obrazom, na ktorom im vysvetľuje napríklad úsek dejín a vznik umeleckého zážitku. Množstvo sovietskych ľudí, ženy i muži trávia časť svojho voľného času v galériách a múzeách, dychtiac po poznaní a kráse. Slovenská národná galéria, ako i krajské galérie zaiste budú vyvíjať aj naďalej ešte väčšie úsilie, aby približovali čo najširším vrstvám pracujúcich výtvarné dedičstvo minulosti i súčasnú výtvarnú tvorbu.
Nie je možné sa tu zaoberať a plne hodnotiť všetku činnosť Slovenskej národnej galérie, napr. uplatňovanie slovenského umenia na medzinárodnom fóre, zapožičiavame umeleckého materiálu do zahraničia, usporadúvanie výstav v zahraničných krajinách atď. Slovenská národná galéria si takto uvedomila i prospešnosť medzinárodného poznávania kultúrnych hodnôt ako dôležitého prostriedku mierového spolunažívania.
Živú činnosť výstavnú a popularizačnú vyvíjajú i krajské galérie na Slovensku. Sú to potrebné ohniská umeleckého záujmu, bez ktorých výtvarné umenie by nemohlo hlbšie preniknúť do kultúrneho vedomia celého národa.
Vážená Slovenská národná rada!
Rozmach Slovenskej národnej galérie nadobudol v rokoch 1951 - 1960 také rozmery, že dnešné priestory už nedostačujú. Dnes má tento ústav 40 pracovníkov (pôvodne 9) a 7 vedeckých oddelení, viacero odborných dielní atď. Okrem toho vzrástli zbierky Slovenskej národnej galérie z pôvodných 300 - 400 diel na vyše 10 000 umeleckých diel, ktoré vyžadujú vhodné skladištné priestory. Aj nové oddelenie umeleckého priemyslu je zatiaľ bez príslušných pracovných a skladištných priestorov. Pretože je absolútny nedostatok výstavných, pracovných, skladištných a iných prevádzkových priestorov, je naliehavo potrebná prinajmenej prístavba inak peknej budovy Slovenskej národnej galérie, ktorou by sa aspoň čiastočne riešila otázka dobudovania Slovenskej národnej galérie. Musíme si uvedomiť, že dnes je trvale vystavený - a i to len sčasti - materiál slovenského výtvarného umenia 19. a 20. storočia. Nie sú vystavené diela starého slovenského umenia (14. - 18. stor. ), ďalej diela súčasného výtvarného umenia, nehovoriac o vzácnych zbierkach starého európskeho umenia.
Dávni Gréci ukladali vzácne sochy a obrazy v palácoch, ktoré nazývali chrámami múz. Novodobé galérie sa zriaďujú v palácoch alebo v reprezentatívnych budovách zvlášť na tento cieľ stavaných. Zaiste aj priestory potrebné pre rozvoj Slovenskej národnej galérie budú prístavbou, ktorá sa plánuje na dunajskom nábreží alebo iným vhodným spôsobom zabezpečené.
Vážená Slovenská národná rada!
Záujem národa si žiada, aby sa nezanedbával nijaký úsek činnosti; a keď sa tešíme horlivosti, s akou jedni plne zasväcujú svoje sily rozvoju spoločenskému a štátnemu, iní žijú národnému hospodárstvu, priemyslu, obchodu a iným záujmom, vskutku je veľmi dôležité, aby aj národná galéria a tí, ktorí pestovanie umenia si volili za úlohu, preniknutí dôležitosťou svojho povolania plnili ho so znásobeným oduševnením. Dnes, keď nič nestojí v ceste nášmu pokroku a keď i blahobyt stále rastie, aj umenie sa stáva všeobecnou potrebou.
Ľudia potrebujú umenie a umenie potrebuje ľudí. Aj umelec je súčasťou spoločnosti, ktorá ho ovplyvňuje a naznačuje mu i cestu; čo - pravda - nevylučuje spätosť diela s ingeniom umeleckého tvorcu. Aj pre výtvarné umenie platí, že nemôže byť len samo pre seba; nemôže sa odtrhnúť od ľudu, od spoločnosti. Naši výtvarníci, vyhovujúc svojmu spoločenskému poslaniu, zaiste vedia, že sa nepozerajú na veci len za seba, ale i za nesčíselných divákov, že nehovoria len k sebe, ale aj k nim. Umelec, ktorého pojí vnútorné zrozumenie s ľudom a sám žije intenzívne tým, čím žijú všetci ostatní, má vedomie, že nepracuje nadarmo. Hodnota aj vplyv každého umenia závisí od spojenia, v ktorom je so životom národa.
Porobený ľud sa tešil, keď v niektorom umelcovi poznal svojho spojenca. Na začiatku tohto storočia žiak Uprkov Frolka oblečený do širokých sedliackych plátených nohavíc, vyšívanej košele a opásaný modrou zásterou vyzdoboval výjavmi zo života sedliackeho ľudu divadelnú sálu skalického kultúrneho domu. Ľud v dobe neslobody tešil sa farebnou lahodou výtvorov umelca, ktorá mu spríjemňovala a skrášľovala život. Ľud sa na jeho obrazoch videl, porozumel im a jeho sebavedomie sa dvíhalo. To je len jeden príklad z nie mnohých z doby neslobody, avšak výrazný.
Medzitým porobený ľud stal sa svojprávnym národom a chce mať svoje umenie, ktoré je výrazom nových skutočností, tvorivej práce pre seba a pre pospolitosť a radosti zo života. Národ, poznávajúc svoje umenie ako cenné svoje bohatstvo, bude sa k nemu chovať s porozumením - a umenie, pokladajúc sa za reprezentanta ducha národa, bude národ dôstojne reprezentovať. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi Jozefovi H a š o v i za prejav. Dávam slovo druhému rečníkovi, poslancovi Jozefovi Demianovi.
Poslanec Demian:
Vážená Slovenská národná rada !
V máji tohto roku oslávil všetok náš ľud v histórii našich národov dve veľmi významné výročia. Bolo to 40. výročie založenia Komunistickej strany Československa a 16. výročie oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou.
Pri tejto príležitosti sme bilancovali obrovské úspechy, ktoré náš ľud dosiahol najmä od oslobodenia pod vedením KSČ, múdrej vodkyne v rozvoji hospodárstva, vedy a kultúry. Výsledky dosiahnuté v tomto období v hospodárskej a kultúrnej oblasti svedčia o správnosti politiky KSČ, čo sa zreteľne odráža vo zvyšovaní životnej úrovne nášho ľudu. V historicky krátkom čase bol u nás vybudovaný socializmus a nastúpili sme cestu rozvinutej socialistickej výstavby.
Tieto úspechy boli zakotvené aj prijatím socialistickej ústavy a tak sa naša republika zaradila ako druhá medzi socialistické krajiny na svete. Stala sa pevnou baštou protiimperialistického a protikoloniálneho boja. V tomto socialistickom štáte sa za bratskej pomoci českej robotníckej triedy Slovensko premenilo
zo zaostalej krajiny na krajinu s rozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom.
Významné úspechy sa dosiahli aj v rozvoji kultúry a vzdelanosti nášho ľudu. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že za uplynutých 16 rokov sa podstatne rozšírila na Slovensku sieť všetkých druhov škôl, divadiel kín a ostatných kultúrno-osvetových zariadení, ako sú domy osvety, závodné kluby, múzeá atď.
Hlavná úloha kultúrnej revolúcie - sprístupnenie vzdelania a kultúry ľudu bola splnená. V súčasnosti však vystupuje do popredia aj druhá základná úloha kultúrnej revolúcie - prekonať vplyv buržoáznej ideológie a rozširovať medzi najširšími vrstvami pôsobenie komunistických ideí. Významný podiel pri plnení tejto úlohy pripadá aj našim múzeám. Z toho dôvodu sa už urobili a robia opatrenia, aby sa múzeá a galérie v plnej šírke zamerali na plnenie tejto úlohy.
Pracovníci kultúrneho frontu na Sjazde socialistickej kultúry vyhlásili, že budú viesť rozhodný boj s buržoáznou a maloburžoáznou ideológiou, s oportunizmom každého druhu, s nepriateľskými silami starého sveta. V ľuďoch, ale najmä v mladom pokolení budú podporovať a rozvíjať krásne vlastnosti, charakteristické pre robotnícku triedu a revolučných komunistických bojovníkov - horúce socialistické vlastenectvo, ľudskú družnosť, úctu k práci, túžbu po vzdelaní, kolektívnosť, obetavosť a mnohé iné vlastnosti nového človeka.
Úlohy vytýčené XI. sjazdom Komunistickej strany Československa na dovŕšenie kultúrnej revolúcie vychádzajú z reálnych predpokladov, z výsledkov dosiahnutých vo všetkých kultúrnych oblastiach v našej republike. Niet takmer úseku v našej kultúre, kde by nevznikali diela nebývalej hodnoty. Popri tomto obohacovaní národnej kultúry novými dielami súčasne sa vyvíja systematické úsilie o sprístupnenie kultúrnych dokladov našej minulosti, ktoré sa za buržoáznej éry hriešnym spôsobom zanedbávali alebo sprístupňovali iba istým spoločenským vrstvám. Dnes náš ľud podrobne poznáva svoju národnú kultúru, čerpá hlboké ponaučenie zo sovietskej kultúry a oboznamuje sa aj s najlepšími dielami svetovej kultúry. Význačnou črtou dnešného života je rýchly rast kultúrnej úrovne širokých vrstiev pracujúcich a ustavičné zintenzívňovanie kultúrneho života. Niet presvedčivejšieho dôkazu o rozkvete a rozmachu života našich pracujúcich ako stále narastajúca túžba po vzdelaní a kultúre. Preto aj prvoradou úlohou pracovníkov múzeí a galérií je sprístupniť širokým masám špecifickými formami všetky zdroje vzdelania, kultúry a umenia.
Múzeá a galérie ako vedecko-dokumentačné a kultúrno-výchovné zariadenia majú v socialistickej spoločnosti významné vedecké a kultúrno-výchovné poslanie.
Svojou vedecko-dokumentačnou činnosťou uchovávajú pre potreby súčasnosti i budúcnosti originálne hmotné doklady o prírodnom a spoločenskom vývoji - od najstaršej minulosti až do historicky významného obdobia výstavby socializmu. Konečný zmysel muzeálnej práce je v aktívnom, kultúrno-výchovnom pôsobení na myslenie človeka. Z tohto hľadiska je práca múzeí činnosťou politicko-výchovnou a múzeá ňou prispievajú i k uskutočňovaniu socialistickej kultúrnej revolúcie.
Túto svoju základnú úlohu, ktorá vyplýva ako zo špecifičnosti muzeálnej práce a predovšetkým z potrieb súčasnej etapy rozvoja našej spoločnosti, musia múzeá neprestajne prehlbovať a zlepšovať. Toto vyžadujú najmä náročné úlohy tretej päťročnice, počas ktorej múzeá musia zásadne zmeniť svoju tvár a dôsledne uplatniť nové ponímanie svojej práce, aby sa stali skutočnou základňou a názornou školou vedeckého svetonázoru, živými pamätníkmi triednych a politických bojov a pokrokových tradícií nášho ľudu a aktívnymi propagátormi úloh socialistickej výstavby.
Pre túto svoju prácu majú dnes múzeá a galérie už mimoriadne priaznivé podmienky. Svojimi zbierkami, ktoré predstavujú tak počtom, ako hlavne svojou vedeckou a kultúrnou hodnotou nesmierne bohatstvo, aj ich vedeckým a politicko-výchovným využitím môžu aktívne spolupôsobiť na vytváranie socialistického vedomia našich pracujúcich a upevňovanie vedeckého svetového názoru.
Súčasnú etapu nášho múzejníctva môžeme charakterizovať ako obdobie boja za nové ponímanie muzeálnej práce proti prežívajúcim nedostatkom starého múzejníctva. Dôkazom tejto skutočnosti je i pripravovaný stranícky dokument "Za ďalší rozvoj československého múzejníctva" a zákon SNR a múzeách a galériách. Táto zvýšená pozornosť našich najvyšších orgánov je jasným svedectvom, aké je dôležité miesto v našej spoločnosti našich múzeí a galérií v období rozvinutej výstavby socializmu v našej vlasti. V uvedených dokumentoch budú zakotvené hlavné úlohy múzeí v období budovania vyspelej socialistickej spoločnosti s prihliadnutím ku kultúrno-politickým potrebám strany a socialistického štátu i špecifickým možnostiam muzeálnej práce tak, aby múzeá slúžili všetkým pracujúcim a mládeži miest i vidieka na rozširovanie ich politických a odborných vedomostí s ohľadom na miestne potreby a aby sa
súčasne stali strediskami bádateľskej i záujmovej vlastivednej práce.
Novou koncepciou muzeálnej činnosti zdôraznením ich politicko-výchovnej činnosti, ktorá je výslednicou všetkej vedeckej i odbornej práce, stávajú sa múzeá bránami k poznávaniu prírody a života spoločnosti, ústavmi pre šírenie vzdelanosti a pokroku, aktívnymi strediskami širokej záujmovej činnosti pracujúcich.
V súčasnom období pracuje na Slovensku 59 múzeí, ktoré dokumentujú politický, hospodársky a kultúrny život nášho ľudu a zachovávajú tento dokumentačný materiál pre budúce generácie.
Naši pracujúci a najmä naša mládež rada navštevuje múzeá, kde sa oboznamuje s históriou nášho ľudu, s technickým rozvojom a výsledkami socialistickej výstavby.
Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že napríklad v našom Stredoslovenskom kraji, kde máme celkom 20 múzeí, z ktorého počtu minulého roku tri neboli v prevádzke, navštívilo tieto múzeá v roku 1960 430 000 návštevníkov včítane usporiadaných výstav. Tento priaznivý stav sa dosiahol a každoročne sa dosahuje tiež preto, že naši muzeálni pracovníci pochopili ciele a zameranie múzeí - nerobiť samoúčelné zbierky a uskladňovať ich, ako to bolo v minulosti, ale svoju prácu zameriavať na ideovú, politicko-výchovnú a kultúrnu činnosť, na budovanie nových expozícií, ktoré sa stávajú záujmom širokej verejnosti. Do tohto počtu som nepojal návštevnosť ústredných múzeí, ako je Múzeum SNP so sídlom v Banskej Bystrici a Slovenské národné múzeum v Martine. Veď len samo Slovenské národné múzeum v Martine ako jedno z najstarších múzeí na Slovensku navštívilo v minulom roku vyše 50 000 návštevníkov. Takmer toľko návštevníkov bolo aj v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Slovenské národné múzeum ako súčasť Matice slovenskej začalo jestvovať od roku 1863 a najmä po založení Slovenskej múzeálnej spoločnosti v roku 1893 sa stalo nielen významným ohniskom slovenského kultúrno-politického života, lež i organizátorom vedeckého ruchu na Slovensku.
Slovenské národné múzeum položilo základy slovenskému archívnictvu, tu vznikla prvá Slovenská národná galéria, Slovenský archeologický ústav atď. Právom môžeme byť hrdí na toto múzeum, že uchováva a vo svojich expozíciách vystavuje veľké hmotné a duchovné bohatstvá nášho ľudu. Svojimi národopisnými zbierkami stáva sa známym nielen v našej republike, ale aj za hranicami našej vlasti.
Činnosť Slovenského národného múzea v súčasnom období je zameraná na vedecko-výskumnú a zberateľskú činnosť a ochranu pamiatok z dejín hmotnej a duchovnej kultúry nášho ľudu, na dokumentáciu prerodu našej dediny v období budovania socializmu a na kultúrno-osvetovú činnosť.
Podobné významné úspechy dosiahlo aj Slovenské múzeum v Bratislave, ktoré svojimi novými expozíciami vybudovanými za pomoci našich popredných vedeckých pracovníkov zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie múzeá v našej republike. Pracovníci Slovenského múzea dokázali za pomerne krátky čas vybudovať komplexnú expozíciu prírodného a spoločenského vývoja Slovenska, čím sa Slovenské múzeum stalo dôležitým nástrojom výchovy pracujúcich a príkladom pre naše ostatné múzeá.
Je nanajvýš správne opatrenie vybudovať na Slovensku jedno Slovenské národné múzeum s troma múzejnými klasickými disciplínami, - historickou, prírodovednou a národopisnou a jeho hlavné centrum preniesť do kultúrneho a politického centra Slovenska do Bratislavy a najmä jeho historickú časť dôstojne umiesniť na Bratislavskom hrade, ktorý sa ako cenná historická pamiatka zásluhou nášho zriadenia v súčasnom období rekonštruuje. Doterajšie Slovenské národné múzeum v Martine bude dobudované ako národopisné múzeum a tak jeho bohaté zbierky sa stanú základom novej modernej expozície. Významné úspechy dosiahli vo svojom rozvoji aj mnohé naše vlastivedné múzeá, ako napríklad v Banskej Bystrici, Bojniciach, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Prešove, Bardejove, Literárne múzeum v Dolnom Kubíne a iné. Pritom treba podotknúť, že máme aj rad múzeí, ktoré je potrebné dobudovať, a to tak zo stránky kádrovej ako aj materiálnej.
Takéto múzeá sú vo Fiľakove, Lučenci, Novej Bani, Leviciach a v Nových Zámkoch. Keď uvážime, čo všetko múzeá majú plniť pri týchto možnostiach, aké majú a zvlášť za tých podmienok aké v týchto mestách sú; kde sa má široko rozvíjať najmä vlastivedné hnutie zamerané na výchovu k socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu, bude potrebné urýchlene pomôcť týmto múzeám a vytvoriť všetky možnosti pre všestranné rozvinutie ich činnosti.
K odstráneniu nedostatkov v týchto múzeách očakávame zvýšenú pozornosť najmä zo strany národných výborov, ktoré múzeá riadia. Je skutočne na čase, aby niektoré národné výbory sa prestali dívať na múzeá ako na sklady starého haraburdia. Podujatia, ktoré naše múzeá pripravili k významným výročiam, ako bolo v minulom roku 15. výročie oslobodenia a tohto roku 40. výročie založenia KSČ, sú dôkazom toho, že si to múzeá skutočne zaslúžia. Veď tohto roku niet hádam na Slovensku múzea, ktoré by nebolo pripravilo výstavu zameranú k 40. výročiu založenia KSČ alebo nepripravilo cyklus prednášok k tomuto významnému výročiu. Pri tejto príležitosti je potrebné sa pochvalne vyjadriť o takých podujatiach, aké pripravili Slovenské múzeum v Bratislave, Slovenské národné múzeum v Martine, Bojnické múzeum. Západoslovenské múzeum v Trnave, Mestské múzeum v Bratislave, Liptovské múzeum v Ružomberku a ďalšie múzeá, ako v Košiciach, Prešove, Sabinove, Bardejove, Rožňave. Žiline a inde.
Správne je i opatrenie, aby základom siete múzeí boli okresné vlastivedné múzeá, ktoré vo svojich expozíciách zachytia prírodný a spoločenský vývoj okresu od najstarších čias až po súčasnosť. Úloha dobudovať takéto múzeá do roku 1965 vo všetkých okresoch podľa novej územnej, organizácie je reálna a správna a sú všetky predpoklady, že za pomoci straníckych orgánov a aktívnej pomoci národných výborov sa aj táto úloha úspešne splní. Pre jej splnenie hovorí aj skutočnosť, že v expozíciách našich múzeí je potrebné zachytiť revolučnú minulosť a súčasné úspechy, ktoré náš ľud v budovaní socializmu pod vedením KSČ dosahuje.
Aby sa naše múzeá mohli naďalej rozširovať a plniť svoje poslanie, náš štát a naše socialistické zriadenie im poskytuje všestrannú pomoc. Dôkazom toho je, že na nákup muzeálnych predmetov sa dnes vydáva 10-krát viacej ako kedykoľvek predtým a celkové ročné finančné náklady u niektorých múzeí sú takmer 15 krát väčšie ako v roku 1945.
Súbežne s budovaním našich vlastivedných múzeí osobitnú pozornosť si zasluhuje otázka dobudovania Technického múzea v Košiciach ako ústredného múzea, ktoré má veľký význam v oblasti technického rozvoja pri industrializácii Slovenska. Toto pomerne mladé múzeum už dnes vlastní viac ako 10 000 exponátov, ktoré sa týkajú početných technických odborov z histórie a súčasnosti. Len pre informáciu chcem poukázať na význačnú inštaláciu hutníctva, dorozumievajúcej techniky; astronómie, geodézie a ďalších technických odborov, ktoré poskytujú rozsiahly materiál pre doplnenie školského učiva našej mládeži. Spolupráca múzea s početnými inštitúciami, najmä s Domom techniky, Národným technickým múzeom v Prahe. Spoločnosťou pre šírenie politických a vedeckých poznatkov i s ďalšími závodmi a podnikmi je dobrá. Tu treba povedať, že Technické múzeum v Košiciach čakajú ďalšie úlohy, a to v súvislosti s budovaním nášho najväčšieho hutníckeho kombinátu Východoslovenských železiarní s rozvojom techniky vo Východoslovenskom kraji. Z týchto dôvodov sa vyžaduje zriadenie polytechnického oddelenia s dôrazom na energetiku a chémiu, ďalej vybudovať pojazdné fyzikálne laboratórium a tak v spolupráci so školami napomáhať vysoký odborný rast našich technických kádrov. Za týchto okolností sa potom naše múzejné ústavy stanú nielen zdrojom poučenia o minulosti, ale budú dávať i obraz súčasných úspechov výstavby socializmu a ukazovať perspektívy komunistickej spoločnosti.
Zvýšenie politickej a kultúrno-výchovnej činnosti muzeálnej práce vyžaduje zosilniť priamy živý styk muzeálnych pracovníkov s verejnosťou. Starostlivosť o návštevníkov múzea, predovšetkým pokiaľ ide o hromadné návštevy a školskú mládež, si vyžaduje živý výklad v muzeálnych zbierkach a využitie moderných technických a iných prostriedkov, aby výstavy a expozície maximálne pôsobili na cit a myslenie návštevníka. V tomto smere sa vyžaduje, aby naši muzeálni pracovníci si hlbšie osvojili dlhoročné sovietske skúsenosti, kde muzeálne ústavy sú názornou školou a účinným pomocníkom pre všestranný rozvoj schopností a maximálne uspokojenie materiálnych a duchovných potrieb všetkých návštevníkov.
Aby sa naše múzeá priblížili sovietskemu múzejníctvu a účinnejšie napomáhali dosiahnuť naše ciele je potrebné v ich činnosti sústrediť pozornosť na:
- účinné prehĺbenie kultúrno-výchovnej práce múzea,
- zamerať sa na súčasné úlohy, najmä v dokumentácii súčasnosti,
- tvorivým spôsobom rozvíjať vedecký svetový názor vo vedeckej práci múzea.
Pre plnenie týchto úloh naše múzeá majú veľmi priaznivé podmienky. Obetavou prácou nadšených, vlastenecky zapálených zberateľov a dobrovoľných pracovníkov vznikli v múzeách rozsiahle zbierky, ktoré dnes tvoria významnú súčasť nášho kultúrneho a prírodného bohatstva a názorne ukazujú tvorivú schopnosť nášho ľudu. Pamiatky a hmotné doklady v našich múzeách sú svedectvom revolučných tradícií našej krajiny a jej tisícročnej kultúry, sú svedectvom zväzku, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a naznačujú zákonitú cestu dejín do budúcnosti ku komunizmu.
Som presvedčený, že schválenie navrhovaného zákona o múzeách a galériách a jeho uvedenie do života účinne prispeje k odstráneniu existujúcich nedostatkov a k ďalšiemu rozvoju
a účinnosti múzejníctva na Slovensku pri budovaní socializmu a komunizmu v našej vlasti. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi Jozefovi Demianovi za prejav. Viac rečníkov sa do rozpravy neprihlásilo. Súdružky a súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto o slovo? (Nikto. )
Pretože sa do rozpravy už nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu k siedmemu bodu programu za skončenú.
Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi akademikovi Andrejovi Siráckému.
Zpravodajca akademik Sirácky:
Pretože v rozprave neboli podané žiadne pozmeňovacie alebo doplňovacie návrhy, doporučujem, aby Slovenská národná rada hlasovala o návrhu zákona tak, ako ho predložili Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právna komisia Slovenskej národnej rady.
Podpredseda Biľak:
Nasleduje hlasovanie. Budeme hlasovať
o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o múzeách a galériách.
Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
tým sme program 6. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Schôdzku Slovenskej národnej rady vyhlasujem za skončenú.
(Koniec schôdzky o 18, 00 hod. )