k upevnění finanční, plánovací a smluvní discipliny, je skutečně cestou povýšení významu a dosahu tohoto vnitřního zákona jednotného zemědělského družstva pro život každého JZD. Nízká úroveň pomoci a dohledu státních orgánů vede pak k tomu, že některá družstva jednostranně prosazují zájmy svého družstva nad zájmy státu, zvláště při rozdělování produkce a při dotaci příslušných fondů.
Velkou úlohu v ochraně socialistického vlastnictví mají sehrát také místní lidové soudy a komise na ochranu socialistického pořádku. Víme všichni, jaké jsme měli potíže s uvedením zákona číslo 24 z roku 1957 do života. Kolik měsíců, ba let nám trvalo, než jsme získali patřičnou politickou účinnost, která byla zamýšlena tvorbou tohoto nového opatření. Proto z těchto zkušeností vyjděme a nyní při uvádění do života místních lidových soudů a komisí na ochranu socialistického pořádku. Jestliže společenské organizace, státní orgány a stranické organizace neposkytnou dostatečnou pomoc a podporu těmto novým orgánům, budeme dlouho se potácet v obtížích a nedostatcích, nedocílíme vždy a všude zamýšleného politického účinku. Na druhé straně nesmíme dopustit - a k tomu se tendence objevují -, aby společenské organizace na závodech spoléhaly na činnost místních lidových soudů a komisí pro ochranu socialistického pořádku. Touto cestou bychom utlumovali vlastní výchovnou, organizátorskou a politickou činnost společenských organizací a my víme, že i při velkém významu místních lidových soudů a komisí na ochranu socialistického pořádku, klíč k základnímu obratu je v rozvinutí politické, organizátorské, výchovné činnosti společenských organizací v každodenní práci na pracovišti.
Mnohokrát odznívá z našich tribun poznámka o významu velké pozornosti ke stížnostem, podnětům a oznámením pracujících. Je to tak správné, vždyť konečně stížnosti, oznámení a podněty pracujících jsou nejkonkrétnější formou jejich účasti na správě státu, na řešení všech záležitostí hospodářské a kulturní výstavby. Ale více je třeba, aby z našich tribun zazněla i kritika poměru jednotlivých pracovníků státního a hospodářského aparátu k těmto stížnostem. Je třeba skutečně postavit otázku tak, že poměr pracovníků státního a hospodářského aparátu a národních výborů k vyřizování stížností pracujícih je třeba hodnotit jako poměr k našemu společenskému zřízení a podle toho vyvozovat všechny závěry proti takovým osobám, které stížnosti pracujících správně a včas nepřešetřují a také je do důsledku neřeší. Neboť konec-konců nepoměr ke stížnostem pracujících je škodlivá práce. Z toho vznikají vážné politické škody, z toho vzniká rozpor mezi slovem a činy, který ohrožuje výsledky politické práce. Hodnotit poměr pracovníků státního a hospodářského aparátu k vyřizování stížností jako poměr k našemu společenskému zřízení a vyvozovat z toho všechny závěry to je jedna z nejkonkrétnějších cest, jak zajistit správné, kvalitní a včasné řešení všech věcí, souvisících s projednáváním stížností, podnětů a návrhů pracujících.
Soudruzi a soudružky, shrnuji. Další upevňování ochrany socialistického vlastnictví vyžaduje konkrétní boj proti příčinám jeho poškozování a rozkrádání. I když příčiny vězí v těch některých nedostatcích, o kterých se zde hovořilo, rozhodující příčina vězí v subjektivním činiteli, t. j. v poměru občana k ochraně socialistického vlastnictví, v poměru pracovníků státních a hospodářských orgánů, společenských organizací k ochraně socialistického vlastnictví jako k závažnému politickému úkolu. Znovu zdůrazňuji. Cesta k nápravě je jak v prohloubení výchovné práce, tak také v důsledném vyvozování disciplinární, hmotné i trestní odpovědnosti tam, kde prostředky výchovy nestačí neb zůstaly neúčinné.
Soudružky a soudruzi, velké perspektivy komunistických zítřků, jak je rozvíjí program Komunistické strany Sovětského svazu, vyžadují ještě energičtější nástup proti všem přežitkům minulosti, které cestu vpřed brzdí. A výchova pracujících k dobrovolnému plnění základních povinností vůči státu, výchova státního a hospodářského aparátu ke správnému poměru ke stížnostem, uvědomělá práce každého občana ve prospěch celku, dobrovolná kázeň a ochrana socialistického vlastnictví, to je dnes hlavní úkol při upevňování socialistických společenských vztahů při dalším zkvalitnění ochrany socialistického vlastnictví. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem súdruhovi generálnemu prokurátorovi dr. Jánovi Bartuškovi za prejav.
Posledným prihláseným rečníkom je poslankyňa Amália Proksová.
Dávam jej slovo.
Poslankyňa Proksová:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
V referáte sa podrobne a vyčerpávajúco hovorilo o význame dodržiavania socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, o následkoch jej porušovania, najmä vo vzťahu ochrany majetku v socialistickom vlastníctve.
Ochrana majetku v socialistickom vlastníctve tvorí v súčasnom období jednu z najdôležitejších úloh, ktorej musia venovať pozornosť nielen na to povolané orgány, ale aj všetci naši pracujúci. Treba mať stále na zreteli, že socialistické vlastníctvo je základom rozvoja socialistickej spoločnosti a akékoľvek jeho poškodzovanie rušivo zasahuje do úspešného plnenia plánovaných úloh.
Je známe, že myslenie ľudí zaostáva za hospodárskym vývojom. Za stáročia nahromadené návyky nemožno razom odstrániť z vedomia ľudí.
Na túto skutočnosť sa však nemôžeme pozerať nečinne a ľahostajne, ale so všetkou rozhodnosťou musíme proti nej bojovať, cieľavedome a trpezlivo zvýšenou politickou, organizátorskou, výchovnou prácou všetkých štátnych a hospodárskych orgánov a spoločenských organizácií prekonávať vplyvy buržoáznej morálky a prežitky kapitalizmu v myslení a konaní ľudí. A to, súdružky a súdruhovia, je plne v možnostiach nášho spoločenského zriadenia.
Nebudem sa zaoberať vo svojom diskusnom príspevku prípadmi rozsiahlych rozkrádaní, v pozadí ktorých ako iniciátor a organizátor stojí veľmi často triedny nepriateľ, ale drobnými rozkrádaniami a poškodzovaním národného majetku, ktorých sa ešte pomerne často dopúšťajú naši pracujúci a ktoré sú predmetom prerokúvania pred spoločenskými organizáciami a inými orgánmi.
Drobné priestupky alebo previnenia voči majetku v socialistickom vlastníctve, ktoré sa prejavujú vo forme úmyselného rozkrádania a poškodzovania, ale aj vo forme poškodzovania z nedbanlivosti, nemožno podceňovať, lebo vo svojom súhrne znamenajú značné škody na spoločnom majetku.
Výchova pracujúcich k správnemu pomeru k socialistickému vlastníctvu musí sa uskutočňovať predovšetkým na ich pracovisku ustavičným rozvíjaním preventívno-výchovnej práce. Na ten cieľ treba dôsledne využívať zákon o kárnom stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve, ktorým sa prenieslo rozhodovanie drobných prípadov na kárne orgány v závodoch, aby sa tak zabezpečila priama účasť pracujúcich na riešení týchto prípadov, a tým aj ich účasť na upevňovaní socialistickej zákonnosti na tomto úseku.
Aj dôsledné využívanie zákona o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancami porušovaním povinnosti z pracovného pomeru a nekompromisné vymáhanie spôsobených škôd musí viesť k zvyšovaniu pocitu osobnej zodpovednosti pracovníkov za zverené hodnoty.
Doterajšie skúsenosti ukázali, že morálne odsúdenie páchateľa pred celým pracovným kolektívom je v týchto prípadoch z výchovného hľadiska omnoho účinnejšie ako výsledky rokovania pred súdom, ku ktorému dochádza spravidla bez účasti širšej verejnosti.
Žiaľ, sú ešte závody, v ktorých sa spomínané zákony uplatňujú nesprávne, v rozpore s ich ustanoveniami alebo sa neuplatňujú vôbec. Jeden i druhý nedostatok má za následok, že prípady drobného rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve sa často neriešia alebo sa riešia nedostatočne. Tento zjav značne oslabuje výchovnú prácu, nevplýva na postupné znižovanie a obmedzovanie drobného rozkrádania, ale dokonca je živnou pôdou pre jeho opakovanie. Na adresu riaditeľov týchto závodov treba otvorene povedať, že porušujú socialistickú zákonnosť v tomto úseku, lebo zodpovednosť za riadnu činnosť kárnych orgánov a uplatňovanie zodpovednosti za kárne previnenia spočíva na riaditeľovi alebo na vedúcom podniku.
Na druhej strane však vo väčšine našich závodov uplatňujú sa spomínané zákony správne, jednotlivé prípady, najmä rozhodovania kárnych komisií sa prerokúvajú s výbormi ROH a úspešne sa sleduje dosiahnutie najpôsobivejšieho výchovného účinku, morálneho odsúdenia vinníka zo strany ostatných spolupracovníkov závodu.
Na dobrú prácu kárneho orgánu môžem poukázať na príklade Závodov 29. augusta Bardejov. Kárna komisia v tomto závode donedávna, až do zriadenia miestneho ľudového súdu v auguste tohto roku, dôsledným postihom páchateľov drobného rozkrádania účinne napomáhala pri upevňovaní uvedomelého vzťahu pracovníkov závodu k socialistickému vlastníctvu a viedla ich k zvýšeniu jeho ochrany. V závode to bolo dôležité z dvoch dôvodov. Jednak povaha našich výrobkov obuvi láka k drobnému rozkrádaniu, jednak ide o nový závod s veľkým počtom pracovníkov, ktorí sú noví a predtým nepracovali v takomto závode, takže ich treba všetkými prostriedkami vychovávať k správnemu vzťahu k socialistickému vlastníctvu. Ešte v predchádzajúcom roku riešila kárna komisia v našom závode dvanásť prípadov drobného rozkrádania, medzi nimi prípad troch pracovníkov v závode z oddelenia 2212 pri opracovaní mikroporezu. Títo pracovníci vykazovali v istom období takú prácu, ktorú fakticky nevykonali, a tým získali na mzde každý o 494, - Kčs viac ako im prináležalo za vykonanú prácu. Kárna komisia riešila vec za prítomnosti pracovníkov príslušného oddelenia a uložila previnilcom tresty verejného napomenutia s povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu.
Uvedené prípady spomínam najmä z toho dôvodu, že drobné rozkrádania umožnila nedostatočná kontrola zo strany vedúceho oddelenia, pričom v jeho práci sa prejavovali aj iné nedostatky, ako napríklad prijatie úplatku od jedného pracovníka za pridelenie výhodnejšej práce. S týmto vedúcim tieto jeho nedostatky riešilo vedenie závodu tak. že s ním rozviazalo pracovný pomer, čo sa stretlo u celého osadenstva s plným súhlasom.
Ďalej by som chcela uviesť stav drobného rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve a činnosti kárnych komisií v podniku ČSAD n. p. Bardejov. V tomto podniku v období od 1. januára do 1. septembra tohto roku je zaregistrovaných celkove 21 prípadov, ktoré sa majú riešiť podľa zákona číslo 24/1957 Zb. Dosiaľ bolo 15 prípadov už aj rozhodnutých. Treba v prvom rade poukázať, že šlo o poklesky u sprievodcov autobusov, ktorí majetok v socialistickom vlastníctve úmyselne rozkrádajú tým, že alebo si ponechávajú tržby za vydané cestovné lístky, alebo vydajú cestovný lístok v menšej hodnote ako podľa platnej tarify má byť, avšak cestovné berú väčšie, pričom rozdiel si ponechávajú. Ďalej v jednom prípade na závode v Giraltovciach zamestnanec zobral si pre svoju osobnú potrebu do motocykla 5 litrov benzínu.
Kárna komisia pri ukladaní trestov vychádza vždy z pracovnej morálky toho-ktorého zamestnanca, ktorý sa drobnej trestnej činnosti dopustil s prizretím na možnosť jeho prevýchovy. Takéto postupovanie plní kladne svoj výchovný cieľ" v tomto závode.
Vyššie uvedené prípady poukazovali viacmenej na konanie zamestnancov, ktorí priamo odcudzovali či už výrobky alebo finančné hodnoty. Sú však prípady, ako to chcem poukázať na ďalšom prípade, kde zamestnanci dopúšťajú sa poškodzovania závodu v tom smere, že robia, a to či už pre seba alebo pre iného isté práce na strojoch závodu, ba dokonca predmety, ktoré chcú vyrobiť, odcudzujú tiež zo závodu. Tak napríklad v roku 1960 prerokovala kárna komisia v Snahe, ľudové družstvo Bardejov prípad, kde zamestnanec doviezol do družstva dosky na hobľovanie a k nim ešte zo skladu družstva odcudzil 9 kusov ďalších dosák. Hodnota toho bola 80, 60 Kčs. Za hobľovanie však vykázal menej o 40, 30 Kčs, teda odpočítajúc aj tie dosky, ktoré odcudzil a ohobľoval. Kárna komisia pri prerokúvaní tohto prípadu uložila mu verejné napomenutie pred členskou schôdzou a taktiež mu uložila uhradiť spôsobenú škodu.
Takto prerokovaný prípad kárnou komisiou, ako aj opatrenia kárnej komisie splnili svoj výchovný cieľ jednak u samého páchateľa, jednak medzi zamestnancami družstva.
Úspešná činnosť kárnych komisií v priebehu minulých rokov má významný podiel na znižovaní počtu drobného rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve, a to i v našom závode, ako som to predtým rozoberala, i v ostatných závodoch, kde kárne komisie pracovali správne, tak ako to ukladá zákon. Možno to konštatovať podľa toho, že napríklad v našom závode bol zistený iba jeden prípad drobného rozkrádania, kde šlo o odcudzenie jedného páru podrážok, za čo bol dotyčný zamestnanec potrestaný napomenutím s pokutou. Možno povedať, že aj na ostatných závodoch drobné rozkrádanie a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve má zostupnú tendenciu.
Súdružky a súdruhovia!
V boji proti drobnému rozkrádaniu a poškodzovaniu majetku v socialistickom vlastníctve majú významné poslanie aj miestne ľudové súdy, ktoré boli od júla tohto roku zriadené, prípadne budú sa postupne zriaďovať na mnohých závodoch a v tých obciach, kde sú splnené všetky podmienky pre úspešné rozvíjanie ich činnosti. Zriaďovanie miestnych ľudových súdov dôsledkom opatrení vyplývajúcich z uznesenia Ústredného výboru KSČ z 8. decembra 1960 k otázkam ďalšieho upevňovania socialistickej zákonnosti a zľudovenia súdnictva. Zákon o miestnych ľudových súdoch ukladá všetkým štátnym orgánom a spoločenským organizáciám povinnosť všestranne pomáhať týmto súdom pri rozvíjaní ich činnosti, a tým mobilizovať masy pracujúcich do boja proti všetkým javom narúšajúcim súdružské. spolužitie občanov alebo rozvoj našej spoločnosti.
Na Slovensku prichádza v súčasnosti k postupnému zriaďovaniu 153 miestnych ľudových súdov, z toho 54 v Západoslovenskom kraji, 59 v Stredoslovenskom kraji a 40 vo Východoslovenskom kraji. V našom Bardejovskom okrese sú zatiaľ zriadené dva miestne ľudové súdy, a to v Závode 29. augusta a pri MsNV v Bardejove.
S istotou však už teraz môžeme povedať, že miestne ľudové súdy ďalej prehĺbia úlohu výchovného, morálneho a spoločenského pôsobenia na pracujúcich, ktorí porušujú normy socialistického právneho poriadku či už vo vzájomnom spolužití občanov alebo v nesprávnom, prípadne neujasnenom pomere
k socialistickému vlastníctvu a stanú sa tak účinným nástrojom v boji za nového človeka.
Súdružky a súdruhovia,
rokovania Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady vyjadrili potrebu nekompromisného boja proti porušovaniu socialistických zákonov. My poslanci musíme byť v prvých radoch tohto boja, pretože nás k tomu zaväzuje tá dôvera, ktorú v nás vložili naši voliči. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslankyni Amálii Proksovej za prejav.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
hlási sa ešte niekto o slovo alebo má niekto dotazy k prednesenej zpráve?
Keďže sa už nikto o slovo nehlási,
vyhlasujem rozpravu k 6. bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Právnej komisie, že sa teraz ich komisia zíde v zasadacej miestnosti číslo 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prizretím na priebeh rozpravy a na odovzdané pripomienky.
Nasleduje 30-minútová prestávka.
(Prestávka 30 minút. ) (Po prestávke: )
Podpredseda Biľak:
Pokračujeme v rokovaní.
Dávam slovo zpravodajcovi Právnej komisie Slovenskej národnej rady poslankyni Emílii Murínovej, ktorá podá zprávu o výsledku rokovania komisie o konečnom návrhu uznesenia k šiestemu bodu programu.
Zpravodajkyňa Murínová:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poverilo Právnu komisiu Slovenskej národnej rady, aby k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť súdruha dr. Ladislava Gešu o súčasnom stave a niektorých problémoch dodržiavania Štátnej disciplíny a socialistickej zákonnosti pri ochrane, majetku v socialistickom vlastníctve na Slovensku vypracovala a Slovenskej národnej rade predložila návrh uznesenia.
Komisia túto svoju úlohu splnila a jej návrh ste dostali ako tlač 20. Preto nie je potrebné tento návrh čítať.
Na dnešnej svojej schôdzke Právna komisia Slovenskej národnej rady zvážila výsledky rozpravy a prerokovala návrhy na zmeny a doplnky, ktoré k rozdanému návrhu podali súdruhovia poslanci jednak priamo predsedovi komisie, jednak na schôdzke komisie.
Predkladám Slovenskej národnej rade návrh komisie, aby navrhnuté uznesenie v zmysle pripomienok schválila s týmito úpravami:
Na strane 1, odsek 1 a 2 navrhujeme pozmeniť takto:
"Slovenská národná rada hodnotí stav dodržiavania socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny na úseku ochrany majetku v socialistickom vlastníctve v období, keď pod starostlivým vedením Komunistickej strany Československa zvyšuje sa pracovná obetavosť, nadšenie a tvorivá iniciatíva našich robotníkov a technikov v závodoch, pracovníkov v poľnohospodárstve i ostatných pracujúcich, zameraná na úspešné plnenie významných úloh tretej päťročnice - obdobia budovania vyspelej socialistickej spoločnosti. "
Na stranu 3 do 5. riadku za slová,, plánu a rozpočtu" navrhuje sa vsunúť slová "pri dodržiavaní zákona o hospodárení s bytmi".
Na stranu 3 do 7. riadku sa vsúvajú za slovo "plne" slová "a účelne", takže veta bude znieť: "Majetok spoločnosti sa často plne a účelne nevyužíva,... "
Na strane 3, odsek 2, prvá veta sa na zdôraznenie významu úlohy pred slovo "kontrola" navrhuje vsunúť slovo "dôsledná".
Na strane 4 sa posledný odsek upravuje takto:
"Základnou otázkou pre upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny aj na úseku ochrany majetku v socialistickom vlastníctve musí byť sústavná výchova pracujúcich k ich správnemu pomeru k práci, k úcte k zákonom a záujmom spoločnosti. Hoci organizácie pracujúcich dosahujú vo výchovnej práci úspechy, musia zosilniť svoj výchovný vplyv, aby sa ešte účinnejšie uplatňovala sila spoločenského pôsobenia na výchovu občanov. "
Na strane 6 v treťom odseku sa v poslednom riadku vypúšťajú slová "a protizákonné obohacovanie sa na jeho úkor".
Na strane 7 v 2. riadku sa vypúšťajú slová "spoločenských organizácií", lebo sa opakujú.
Záverom poznamenávam, že na základe pripomienok bolo potrebné vykonať v texte aj niektoré drobnejšie formulačné úpravy, ktoré nie je potrebné osobitne uvádzať.
Podpredseda Biľak:
Počuli ste zprávu.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k navrhnutému uzneseniu?
(Nikto. )
Pretože pripomienok niet, dávam hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť dr. Ladislava Gešu o súčasnom stave a problémoch dodržiavania štátnej disciplíny a socialistickej zákonnosti pri ochrane majetku v socialistickom vlastníctve.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti? (Nikto. ) Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Nasleduje siedmy bod programu, a to návrh Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právnej komisie Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o múzeách a galériách.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 16. Spoločným zpravodajcom oboch komisií je člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady akademik Andrej S i r á c k y. Dávam mu slovo.
Poslanec akademik Sirácky:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Smernica XI. sjazdu KSČ určujúca vývinovú líniu našej kultúrnej revolúcie, nachádza svoj výraz a realizuje sa aj v návrhu zákona o múzeách a galériách, ktorý dnes Slovenská národná rada prerokúva.
Vydanie tohto zákona Slovenskej národnej rady bude významným medzníkom pre rozvoj nášho múzejníctva. Táto oblasť ideologickej činnosti nebola totiž na Slovensku v celej svojej histórii zákonom upravená a okrem zriadenia Slovenskej národnej galérie v roku 1948 a opatrení na poštátnenie ústredných múzeí v roku 1949 niet pre úsek múzeí a galérií súhrnného predpisu.
Treba povedať, že pre české kraje takýto zákon Národné zhromaždenie vydalo v roku 1959, a tak prijatie tohto návrhu SNR bude znamenať odstránenie medzery, ktorá sa ukázala tak v jednotnom riadení múzeí a galérií, ako aj v koordinovaní špecifických úloh múzejníctva na Slovensku.
Môže nás napĺňať hrdosťou skutočnosť, že práve vláda robotníkov a roľníkov a pracujúcej inteligencie prvá v dejinách nášho národa doceňuje význam a poslanie múzeí a galérií pre rozvoj národnej kultúry. Ako sa len v minulosti vystatovali buržoázni vládcovia svojou "láskou k národu", s akou nenávisťou len zatracovali komunistov a KSČ ako anacionálnu, protinárodnú! A skutočnosť? Skutočnosť je taká, že kým za vlády buržoázie múzeá a galérie - tieto ustanovizne opatrujúce doklady o histórii národa, o jeho živote a kultúre - živorili z rozličných podpôr a príspevkov takrečeno z almužien - vláda, ktorú vedie KSČ, vláda ľudu prevzala starostlivosť o múzeá a galérie v celom rozsahu. Dnes len na múzeá a galérie náš štát vydáva viac prostriedkov, ako vydávala buržoázia na celú svoju tak vychvaľovanú osvetu. I počet týchto zariadení sa od oslobodenia rozrástol. Kým v roku 1945 sme mali na Slovensku 26 múzeí a ani jednu galériu, dnes máme už 59 múzeí a 9 galérií. Veľký je aj rozdiel v počte stálych a najmä odborných pracovných síl zamestnaných v týchto zariadeniach. Kým v roku 1945 pracovalo vo všetkých múzeách na Slovensku 45 pracovníkov a z toho iba 18 kvalifikovaných, dnes v našich múzeách a galériách pracuje 408 stálych pracovníkov a z nich je 114 s vysokoškolskou kvalifikáciou. A v perspektívnom pláne sa počíta, že do roku 1980 ich počet vzrastie na 700, z čoho polovica budú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho našim ústredným múzeám bol priznaný charakter vedeckých pracovísk, čím sa oceňuje význam a dôležitosť ich spoločenského poslania.
Predložený navrhovaný zákon je spoločný pre múzeá a galérie. Toto spojenie nevyjadruje iba vonkajšiu podobnosť týchto kultúrnych ustanovizní, ale je programovým vyjadrením jednoty cieľov a v podstate i jednoty pracovných metód obidvoch odvetví nášho múzejníctva - múzeí a galérií, ktoré sa doteraz na škodu veci vyvíjali bez náležitého vzájomného kontaktu. Zákon o múzeách a galériách vytvára potrebnú základňu pre ich najužšiu plodnú spoluprácu v oblasti socialistickej osvety.
Významnou pomocou pri rozvoji činnosti slovenských múzeí a galérií je ich úzka spolupráca s múzeami a galériami českými. Táto spolupráca má už svoje tradície utvárajúce sa i spoločnými sjazdami českých a slovenských muzeálnych pracovníkov, konanými striedavo raz v Čechách, raz na Slovensku. Okrem toho sa vyvinuli medzi pracovníkmi jednotlivých ústavov i osobné styky. Tak napríklad Slovenské múzeum v Bratislave má veľmi úzky styk s Národným múzeom v Prahe. Pracovníci pražského Národného múzea konkrétne pomáhali pri budovaní prírodovedných expozícií v Slovenskom múzeu. Vypomohli nielen materiálom, ale vykonali aj oponentské pokračovanie, čím zaručili odbornosť aj ideovú úroveň expozície. Podobne pri výstavbe expozícií prírody v Slovenskom múzeu pomohli preparačnými prácami Moravské múzeum v Brne a Slezské múzeum v Opave.
Aj ostatné múzeá majú úzke styky s múzeami v Čechách. Múzeum v Piešťanoch s múzeom v Jihlave, múzeum v Bojniciach s múzeom v Olomouci a Šarišské múzeum v Bardejove s múzeom v Opave. Spolupracujú na zoologickom výskume, Opavské múzeum pomáha preparátorskými prácami, navzájom si vymieňajú výstavy a podobne. Technické múzeum v Košiciach spolupracuje na úseku výstav a vymieňa si skúsenosti s Národným technickým múzeom v Prahe. Pravidelne si vymieňajú s Národným technickým múzeom 3 - 4 výstavy ročne.
V priebehu uplynutých 15 rokov získali naše múzeá a galérie významné postavenie v svetovom múzejníctve. Naše múzejníctvo v medzinárodnom meradle kladne hodnotia pre jeho programovitosť, organizačnú štruktúru, systemizačnosť a plánovitosť muzeálnej práce a konečne pre technickú vyspelosť muzeálnych expozícií, ktoré zodpovedajú tak zo stránky technicko-estetickej, ako i obsahovo-výchovnej.
Pracovníkov našich múzeí pozývajú do zahraničia na rozličné konferencie muzeálnych pracovníkov; náš štát ich vysiela na študijné cesty, aby získali nové skúsenosti a poznatky a aby sa súčasne nadviazala spolupráca našich pracovníkov múzeí a galérií s muzejníkmi Sovietskeho sväzu a ostatných štátov socialistickej sústavy.
Funkcia múzeí a galérií sa v súčasnom období stavia na jedno z popredných miest v rámci kultúrno-výchovnej a vedeckej činnosti. Zvlášť výrazne je to vyjadrené v predloženej osnove zákona, a to v tých jeho ustanoveniach, v ktorých sa určujú konkrétne úlohy a ciele múzeí a galérií.
Návod na riešenie problémov a odstránenie nedostatkov, ktoré vzniknú, dáva sám zákon. To, ako sa tento zákon pochopí, ako sa bude rešpektovať a konečne realizovať, záleží hlavne na národných výboroch všetkých stupňov, na vedúcich pracovníkoch múzeí a galérií, ktorí budú hlavnými vykonávateľmi všetkých jeho ustanovení. Pri tejto príležitosti treba pripomenúť, že nie všetci udržovatelia múzeí a galérií si uvedomili v plnom rozsahu zodpovednosť za ne a nedostatočne uplatňujú svoju riadiacu funkciu na tomto úseku. Múzeá a galérie sa často chápu izolovane, nevidí sa ich vzťah k ostatným inštitúciám a organizáciám. Prácu múzeí treba ponímať ako súčasť jednotného kultúrno-výchovného plánu v meste a v okrese. Je však vecou pracovníkov múzeí a národných výborov, ako dokážu zladiť plán kultúrnej činnosti vo svojom obvode a skoordinovať prácu múzeí s kultúrno-osvetovou prácou ostatných organizácií a zariadení. Veď sú to práve múzeá a galérie, ktoré v úzkej spolupráci s organizáciami, ako sú ČSM a jeho pionierska organizácia, Spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, ROH, môžu veľmi účinne pomôcť pri uskutočňovaní jednotnej kultúrnej politiky a pri plnení úloh vyplývajúcich z uznesení Sjazdu socialistickej kultúry.
Pre správny výkon funkcie múzeí a galérií treba cieľavedome vytvárať predpoklady. Ak múzeá majú správne vykonávať politicko-výchovnú a kultúrno-vzdelávaciu činnosť, tejto činnosti musí predchádzať zber materiálu, jeho ochrana, odborné ošetrenie a vedecké spracovanie. Z hľadiska politicko-výchovnej a kultúrno-výchovnej práce národných výborov bude preto správne pripomenúť, aby aj túto dôležitú časť múzejnej práce riadiace orgány rešpektovali, sústavne sledovali a dostatočne zabezpečovali finančnými, materiálnymi a kádrovými prostriedkami tak, ako to zakotvuje v príslušných ustanoveniach aj prerokúvaný zákon. Čím lepšie budú spracované zbierky, tým viac bude z nich možné vyťažiť, a to nielen pre potreby kultúrno-výchovné, ale aj pre potreby hospodársko-politické.
Významné miesto v sieti múzeí na Slovensku zastávajú Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania a Technické múzeum ako aj Slovenská národná galéria. To preto, že tieto múzeá majú mimoriadny význam pre našu vedu, kultúru a históriu. Slovenské národné múzeum dostáva Však priamo zákonom nový organizačný základ. Vzniká z doterajšieho Slovenského múzea v Bratislave a doterajšieho Slovenského národného múzea v Martine. Do jednej inštitúcie Slovenského národného múzea - sa takto zlučujú tri základné úseky múzejníctva: prírodoveda, história a národopis. Iba teraz