v odbornom výcviku. Veľmi správne na to poukázal súdruh minister Biľak. Využívanie učňov na náhodné pomocné práce, nesúvisiace s nadobúdaním potrebnej odbornej zručnosti, sa často odzrkadľuje v úrovni niektorých absolventov. Stáva sa. že títo učni po skončení učebného pomeru a po zaradení na jednotlivé pracoviská nestačia svojou zručnosťou vyrobiť si primeraný zárobok a takto znechutení odchádzajú potom zo stavebníctva do iných rezortov.
V tomto smere musia podniky zvýšiť svoju starostlivosť o správne zameranie odborného výcviku, ktoré je v súlade s osnovami a s budúcim zameraním absolventov.
Vážne nedostatky výchovy vyskytujú sa najmä v niektorých okresných stavebných podnikoch. Tieto podniky, ktoré majú často i vyše 100 učňov, nemajú zriadené ani učňovské stredisko. Za výchovu učňov je zodpovedný pracovník, ktorý má na starosti aj inú pracovnú náplň. Napríklad v okresnom stavebnom podniku v Kežmarku je starostlivosť o výchovu učňov zverená osobnému referentovi.
Majster odborného výcviku a inštruktori učňov v týchto podnikoch len vo výnimočných prípadoch poznajú učebné osnovy, a preto priebeh odborného výcviku je často živelný.
V minulom roku malo stavebníctvo na Slovensku 44 000 pomocných robotníkov a len 43 000 odborných robotníkov.
V priebehu tretej päťročnice má sa táto skladba profesií zmeniť tak, že v roku 1965 máme mať na Slovensku v stavebníctve 72 000 odborných robotníkov a len 37 000 pomocných robotníkov.
Počet odborných robotníkov bude rok čo rok stúpať. Budú to odborníci, ktorí budú obsluhovať rôzne stavebné stroje a mechanizmy.
Aký prenikavý bude tento rast odborných robotníkov, to si môžeme predstaviť z toho faktu, že od roku 1949 do roku 1960 vzrástol počet odborníkov, ktorí obsluhujú stavebné mechanizmy, viac ako 10 násobne. V tretej päťročnici má sa dosiahnuť viac ako 20 násobok týchto odborníkov proti roku 1949.
Spriemyselnenie stavebníctva prináša nové profesie odborníkov. Uvediem len jeden prípad o murárskej práci.
Kým pri výstavbe tradičného bytového typu T-16 je percento murárskych prác 58 %, pri liatom betóne klesá percento murárskych prác na 35 % a pri BA panelovom systéme celkové množstvo murárskych prác je už len 18 %.
Naproti tomu vidíme pri systéme liateho betónu rast betonárskych prác v etape hrubá stavba až na 80 % a pri BA systéme v etape hrubá stavba prenikavo rastie význam novej profesie: montážnik-zvárač.
Progresívne formy stavebných prác vyžadujú aj progresívne formy výchovy v učňovských školách.
Primitívne lopaty a čakany sa postupne zamieňajú vysoko výkonnými stavebnými strojmi. Lopatou, krompáčom alebo primitívnym fúrikom pracujúceho stavebného robotníka postupne zamieňa kvalifikovaný stavebný robotník obsluhujúci rozličné stavebné stroje a mechanizmy, ktorý pri obsluhe rozličných montážnych strojov dobre pozná aj technológiu stavebných prác.
Tradičná drina, mozoľnaté ruky predčasnou starobou postihnutých stavebných robotníkov postupne ustupujú pred víťazným pochodom socialistickej výstavby. Žeriavy, buldozéry, scrapery a rozličné omietacie stroje definitívne odstraňujú smutne známy typ ešte donedávna známeho, obrovskou fyzickou prácou zúboženého kopáča, murára, tesára a podávača tisícov a tisícov tehál.
Dnešné a menovite naše nastávajúce stavby budú výrečnými majákmi onej krásnej doby, keď náš pracujúci človek s pomocou vedy a techniky pretvoril známe namáhavé stavebné pracovné postupy na rytmický pochod stavebných mechanizmov. To, pravda, vyžaduje kvalitné odborné sily. Nebolo by správne, keby sa požadovali len stroje pre stavebníctvo a ono by nemalo ľudí, ktorí vedia s nimi odborne narábať a pracovať. Túto vážnu úlohu majú splniť menovite naše stavebné učňovské školy.
Súdružky, súdruhovia!
V tomto stručnom diskusnom príspevku chcel som poukázať na vážnosť a dôležitosť výchovy mladých odborníkov pre stavebníctvo. Vysoké úlohy stavebníctva v tretej päťročnici nie je možné splniť bez toho, aby sme v súlade s rozvojom novej techniky nevytvárali i kádrové predpoklady pre správne ovládanie tejto techniky.
Problémom výchovy učňov v stavebníctve musí sa venovať osobitná pozornosť. Z našich stavebných učňov sa regrutuje podstatná časť budúcich odborných robotníkov, realizátorov to našej priemyselnej a poľnohospodárskej výstavby, realizátorov 190000 nových bytov a skoro 10 000 nových učební na Slovensku v našej tretej päťročnici.
A teraz jedno porovnanie: roku 1949 bol objem investičnej výstavby na Slovensku 1, 5 mld. Kčs. Intenzita investičnej výstavby v tretej päťročnici je taká silná, že za 30 priemerných pracovných dní by sme vedeli prestavať ten objem investičnej výstavby, ktorý sa prestaval na Slovensku v roku 1949.
Preto správne poukázal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa pri vstupe do tretej päťročnice na mimoriadny význam výchovy odborných kádrov. Komisia SNR pre výstavbu sa pravidelne zaoberá problematikou kvalifikácie kádrov a výchovy učňov v stavebníctve.
Nikdy nemal náš pracujúci človek také možnosti nadobudnúť odbornosť a kvalifikáciu ako v našej súčasnej dobe.
Návrh rezolúcie, ktorý sme cez prestávku dostali, ukladá komisiám SNR pre školstvo a kultúru, pôdohospodárstvo a pre výstavbu venovať problematike učňov osobitnú pozornosť. Som presvedčený, že dnešné zasadnutie Slovenskej národnej rady bude dôležitým medzníkom vo výchove učňov, nastávajúcej to smeny odborných pracovníkov Slovenska.
Pokladal som za potrebné oboznámiť i poslancov Slovenskej národnej rady s touto dôležitou problematikou v stavebníctve. Ťažisko výchovy učňovských kádrov je zverené stavebným podnikom. Venujme tejto otázke náležitú pozornosť, aby naši učni v stavebníctve boli vychovaní k socialistickým vzťahom k práci a vystrojení patričnou kvalifikáciou a potrebnou odbornosťou realizovali našu investičnú výstavbu ako statoční budovatelia socializmu. (Potlesk. )
Podpredseda Majling:
Ďakujem poslancovi dr. h. c. Jozefovi Lukačovičovi za prejav.
Ďalším rečníkom je poslanec Ján P a ň k o. Dávam mu slovo.
Poslanec Paňko: Vážená Slovenská národná rada!
V rámci industrializácie Slovenska začalo sa spriemyselňovať aj východné Slovensko, ktoré až do oslobodenia bolo najchudobnejšou časťou Slovenska. Tam, kde predtým ľudia okrem svojho úzkeho pásika políčka nepoznali nič iné, začali sa pričinením našej strany a vlády budovať nové závody, ako napríklad Vihorlat v Snine, Cementáreň v Bystrom a ďalšie. Začal sa budovať chemický priemysel, ktorý do tej doby patril k najslabšiemu odvetviu nášho priemyslu. Časť chemického priemyslu tvoria závody: Vranovský drevopriemysel, Chemko Strážske a Chemko Humenné. Všetky tieto závody boli postavené tam, kde si ľudia ani nevedeli dobre predstaviť, ako vyzerá továreň. A práve z týchto ľudí bolo treba vychovať odborníkov, ktorí by zvládli náročnú techniku chemického priemyslu.
V tejto najvýchodnejšej časti našej vlasti - v Humenskom okrese stúpli pracovné príležitosti miestnych obyvateľov, ktorí už nepoznajú časy, keď ich otcovia museli odchádzať za prácou do Belgicka, Francúzska a Spojených štátov amerických.
Zamestnanosť obyvateľstva v okrese Humenné do roku 1945 dosiahla celkom 4345 osôb. No v roku 1960 už vzrástla na 16 662 osôb, teda štvornásobne. Tieto čísla jasne ukazujú, že i Humenský okres poskytuje dostatočný počet pracovných príležitostí miestnym občanom, ich zárobky sú slušné, čo sa v značnej miere prejavuje v ich stúpajúcej životnej úrovni. Mnohí občania si postavili a stavajú z vlastných príjmov rodinné domčeky. Domácnosti sú vybavené novým nábytkom a moderným zariadením pre domácnosť. Mnohé obce majú svoje kino, osvetové besedy, športové ihriská, kde pracujúci po zamestnaní nájdu svoje pobavenie a podobne.
Dnes Humenský okres už nepozná nezamestnanosť, ba práve napoka, je tu citeľný nedostatok odborne kvalifikovaných robotníkov. Mnohí pracujúci si zvyšujú svoje vzdelanie popri zamestnaní.
Ďalšie kvalifikované kádre nám vychovávajú naše odborné učilištia a učňovské školy.
Súdruh minister B i ľ a k vo svojom referáte uviedol, že týmto školám prislúcha veľká zodpovednosť za odbornú, politickú a morálnu výchovu úplnej väčšiny mládeže vo veku od 15 do 18 rokov, ktorá bude nielen komunisticky pracovať, ale aj komunisticky žiť. Podčiarkuje to aj uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o úzkom spojení školy so životom, najmä tá časť, kde sa hovorí, že väčšina mládeže, ktorá skončí povinnú školskú dochádzku, bude prechádzať odbornými učilišťami a učňovskými školami.
Ja by som si dovolil, vážené súdružky a súdruhovia, uviesť, akú starostlivosť a pozornosť venuje podnik Chemko výchove učňovského dorastu. O perspektívach vo výchove učňovského dorastu v chemickom priemysle hovoril už môj predrečník, poslanec súdruh M a c h a t a. Ja sa chcem vo svojom diskusnom príspevku zamerať na Odborné učilište pri národnom podniku Chemko v Humennom, keďže som pred nedávnom navštívil toto učilište a porozprával som sa s jeho výchovnými pracovníkmi, a aj preto, že závod Chemko je mladý závod a potrebuje pomoc rezortného ministerstva i samej školskej správy.
Závod Chemko v Strážskom bol ukončený v roku 1956 a závod Chemko v Humennom v roku 1959. Oba tieto závody, ako aj cech v Kostolanoch tvoria jeden podnik s podnikovým riaditeľstvom v Strážskom.
V treťom päťročnom pláne sa tieto dva závody majú značne rozšíriť. Výstavba má sa uskutočňovať v rámci decentralizovanej, i centralizovanej výstavby.
Podnik pre jednotlivé závody zabezpečoval školenie pracovníkov do roku 1959 v podnikoch chemického priemyslu. Tak len v národnom podniku Chemosvit vo Svite vyškolili 137 učňov, ďalší sa školili v národnom podniku Syntézia v Semtíne.
Stále stúpajúce nároky na podnik boli podnetom k zriadeniu vlastného odborného učilišťa, ktoré začalo svoju činnosť v roku 1959 ako Odborné učilište pri n. p. Chemko v Humennom.
Doterajšie umiestenie odborného učilišťa pre vyučovanie, odborný výcvik a učňovský domov je provizórne a spínalo by všetky podmienky pre úspešné rozvíjanie odbornej i politickej výučby a výchovy učňovského dorastu, keby jednotlivé objekty neboli svojím umiestením roztrieštené. No i tak vybavenie a zariadenie, ako napríklad odborné učebne, dielne i učňovský domov sú moderne zariadené tak, ako nikdy predtým. V minulosti učni mohli o takom niečom iba snívať.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou novej školy, domova i telocvične s nákladom 4 a pol milióna korún. Nedostatkom však je, že rezort pri schvaľovaní investičnej úlohy nepamätal na úžasný rozmach závodu Chemko a potreby školenia učňov v tretej päťročnici. Počíta sa iba s internátnym ubytovaním pre 160 učňov, čo ani zďaleka nebude stačiť pre stavy učňov v tretej päťročnici, Nový, zmenený rozpis plánu učňov na tretiu päťročnicu predpokladá dva a pol násobné zvýšenie stavu oproti prvému. Podľa tohto plánu v jednotlivých rokoch stav učňov v Odbornom učilišti pri národnom podniku Chemko v Humennom bude takýto: v roku 1961 - 293 učňov, no v roku 1965 už 1220 učňov.
Nové objekty, ktorých výstavba sa skončí v roku 1961, predpokladajú, že budú schopné zabezpečiť výchovu učňov iba do školského roku 1961/1962. V školskom roku 1962/1963 len v domove učňov bude už chýbať 134 postelí. Pre odborný výcvik bude nedostatok dielní a nedostatok učební na vyučovanie. Preto podnik podal kolégiu ministra chemického priemyslu návrh na rozšírenie výstavby odborného učilišťa v náklade 14 miliónov korún.
Bude preto záležať na rezortnom ministerstve, aby investičnú úlohu preverilo, schválilo a prikročilo k výstavbe odborného učilišťa.
Rozhovorom s majstrami odborného výcviku, vychovávateľmi, učiteľmi a z návštevy dielní, domova a učební som zistil, že tento kolektív výchovných pracovníkov má predpoklady, aby mohol úspešne vykonávať svoju prácu, svoju kvalifikáciu si zvyšuje diaľkovým štúdiom.
V domove mládeže sa pekne rozvíja činnosť v záujmových krúžkoch ČSM, kde pekne pracuje krúžok "Učíme sa o strane". Usporiadali už niekoľko besied v rámci pripravovaných osláv 40. výročia vzniku KSČ so starými komunistami. Mali peknú výstavku "Život kedysi a dnes", chystajú výstavku "Veda a náboženstvo". Na získanie Fučíkovho odznaku pripravujú 58 učňov.
Súdruhovia si pochvaľujú dobrú spoluprácu s vedením podniku a závodu a so spoločenskými organizáciami. Sťažovali sa však najmä na "Službu školy" v Banskej Bystrici, ktorú nazývajú brzdou školy a nie službou, lebo nie je v stave zabezpečiť im potrebné názorné učebné pomôcky na vyučovanie.
Treba kriticky poukázať aj na odbor školstva a kultúry ONV v Humennom, ktorý nedostatočne zabezpečuje pomoc odborným učilištiam v okrese. Týka sa to predovšetkým prideľovania kvalifikovaných učiteľov a vychovávateľov. Situácia v kvalifikovanosti výchovných pracovníkov v Humenskom okrese na 4 zariadeniach pre výchovou učňov je povážlivá. Nekvalifikovanosť u vedúcich je 50 %-ná, učiteľov 57 %-ná, majstrov odborného výcviku 69 %-ná a u vychovávateľov 68 %-ná.
Súdruhovia na odbore školstva a kultúry ONV v Humennom doslova podceňujú prácu odborných učilíšť v okrese. Vyplýva to i z toho, že usporiadali v okrese metodický deň učiteľov, pričom z odborných učilíšť a učňovskej školy nepozvali nikoho. Odborným učilištiam sa vôbec málo dostáva konkrétnej metodickej pomoci zo strany ústavov pre ďalšie vzdelávanie učiteľov.
Chcel by som zdôrazniť, že zo strany školskej správy, počnúc Slovenskou národnou radou - odborom školstva a kultúry, cez KNV a ONV treba venovať zvýšenú pozornosť kontrole riadenia učňovských zariadení. Na Odbornom učilišti pri národnom podniku Chemko v Humennom, i keď ide o mladé odborné učilište, zriadené v roku 1959, doteraz ešte nemali inšpekciu. Obdobne na Odbornom učilišti pri národnom podniku Vihorlat v Snine nemali inšpekciu od roku 1957.
Súdruhovia sa právom dožadujú kontroly, pomoci zo strany odborov školstva a kultúry ONV a KNV, aby vedeli, v čom majú svoju prácu zlepšiť.
Tu by som si dovolil uviesť, že perspektíva Odborného učilišťa pri n. p. Vihorlat v Snine je veľká. Učilište toho času školí 560 učňov, no v roku 1965 bude už školiť 1550 učňov, z toho 600 dievčat. Ministerstvo všeobecného strojárstva však nezabezpečilo materiálnopriestorové podmienky pre vyučovanie učňov. Závod Vihorlat začal síce s výstavbou 17 triednej školy pre odborné učilište v roku 1960. Situácia je dnes taká, že pre nedostatok finančných prostriedkov bude výstavba školy zastavená.
Súdružky, súdruhovia,
teraz v ďalšej časti svojho diskusného príspevku by som chcel hovoriť o stave poľnohospodárskych odborných učilíšť.
V okrese sú aj dve poľnohospodárske odborné učilištia. Umiestenie, vybavenie a kádrové obsadenie poľnohospodárskych odborných učilíšť je oveľa horšie ako v odborných učilištiach, ktoré vychovávajú dorast pre priemyselné závody. Okrem toho, že sú horšie vybavené, ako som už spomínal, sú v ich priestoroch umiestené aj také zložky, ktorých činnosť aj záporne vplýva na výchovu učňov. Tak napríklad v budove Poľnohospodárskeho odborného učilišťa v Medzilaborciach je aj bufet reštaurácií a jedální pre širokú verejnosť a priamo na chodbe internátu dievčat je úradovňa okrsku verejnej bezpečnosti, čo vážne sťažuje výchovu učňov.
V budove Poľnohospodárskeho odborného učilišťa v Snine je umiestený dom osvety, ktorý často uvoľňuje miestnosti pre rozličné tanečné zábavy. Tie sa konajú až do ranných hodín a vyrušujú učňov v spánku. Po zábavách učebné pomôcky, umiestené po stenách a chodbách učilišťa, bývajú zničené alebo poškodené.
Napriek tomu, že táto situácia je známa miestnym národným výborom v Medzilaborciach a v Snine, ako aj okresnému národnému výboru, riešenie umiestenia týchto zložiek sa preťahuje a neustále odkladá, čo veľmi záporne vplýva na výchovu učňov a sťažuje ju.
Pedagogickí pracovníci učilíšť sa usilujú svoje úlohy zvládnuť dobre. Nechýba im dobrá vôľa a nadšenie, ani odborné teoretické vzdelanie. Chýbajú im však životné skúsenosti a prax. Sú to všetko mladí ľudia, ktorí poväčšine nemajú žiadnu výrobnú prax. Nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí sú od učňov starší len o dva alebo tri roky. Je zrejmé, že potom majú problémy pri vykonávaní praktického výcviku v okolitých jednotných roľníckych družstvách. V tejto súvislosti by som chcel poukázať ešte na jednu vec. Praktický výcvik, ktorý je ťažiskom v odbornej príprave, sa vykonáva na takých jednotných roľníckych družstvách, kde nie je žiadna mechanizácia, veľkovýrobná technológia, kde je veľmi zlá organizácia práce. Myslím si, že na takýchto jednotných roľníckych družstvách sa mladí ľudia, ktorí majú byť nositeľmi pokroku v poľnohospodárstve, nič nenaučia. Preto poľnohospodárske odborné učilištia by mali byť zriaďované pri dobre organizovaných a mechanizovaných štátnych majetkoch alebo jednotných roľníckych družstvách, prípadne, aby sa na nich aspoň vykonávala podstatná časť praktického výcviku. Tým, že okresný národný výbor zriadil pri Poľnohospodárskom odbornom učilišti v Snine školský majetok vo výmere 4 ha viníc, nič nevyriešil, skôr len skomplikoval problémy praktického výcviku. Tento školský majetok, ako som už povedal, je prestárnutá vinica, vzdialená od učilišťa 27 km. Keď okresný národný výbor chcel riešiť otázku obrobenia vinice, mohol to urobiť aj iným spôsobom. Z takéhoto riešenia nebude mať nikto úžitok.
Súdružka poslankyňa Kotvasová predo mnou hovorila o niektorých nedostatkoch pri nábore učňov do učebného pomeru v pôdohospodárstve v okrese Považská Bystrica. Podobné vážne nedostatky sa vyskytujú aj v našom okrese. Odhliadnuc od toho, že úlohy v nábore mládeže do poľnohospodárstva v minulom roku, čo sa týka počtov učňov, sa nesplnili, aj tá učni, ktorí boli získaní, mali najslabší prospech. Tak napríklad v tomto školskom roku z celkového počtu 133 učňov v Poľnohospodárskom odbornom učilišti v Medzilaborciach len 22 skončilo povinnú školskú dochádzku v 8. ročníku. Je pravda, že všetku mládež musíme zaškoliť, ale nemalo by sa to robiť tak, že tí najslabší žiaci sa určujú len do poľnohospodárstva.
Aký podiel majú na tom učitelia všeobecnovzdelávacích škôl, to by som chcel ukázať na niekoľkých príkladoch. Na poľnohospodárskom odbornom učilišti v Snine som čítal prihlášku žiaka do učilišťa, ktorého riaditeľ Základnej deväťročnej školy vo Veľkej Poľane takto odporúčal: "Je v učení veľmi slabý. Je predpoklad, že na poľnohospodárskej škole v učení bude úspešný. Riaditeľstvo školy ho na štúdium odporúča. " Pritom je to žiak, ktorý školskú dochádzku končí v 7. ročníku, a to so štyrmi pätorkami.
Alebo riaditeľ Základnej deväťročnej školy v Humennom súdruh Duškievič používa takéto propagačné prostriedky pri nábore žiakov do poľnohospodárskych škôl: "Keď sa nebudete učiť, pôjdete do tej nechápavej školy do Sniny", teda do poľnohospodárstva.
Učiteľka Základnej deväťročnej školy v Belej nad Cirokou s.
Gnipová má asi takýto postoj k výchove poľnohospodárskych odborníkov: "Načo chodíš do poľnohospodárskeho odborného učilišťa, veď tá škola nemá žiadnu budúcnosť. " Výsledok takejto agitácie bol odchod päť dievčat z poľnohospodárskeho odborného učilišťa v Snine.
Takýchto príkladov, ako niektorí učitelia "pomáhajú" získavať mládež do poľnohospodárstva, by som mohol vymenovať viac Myslím, že keď sa takéto prípady aj nevyskytujú v masovom meradle, takéto počínanie treba odsúdiť. Je to však odraz aj názorov súdruhov z odborov školstva a kultúry okresného národného výboru, ktorí zastávajú názor, že je bližšia košeľa ako kabát. Určili si zásady, že najprv splnia úlohy pre odborné školy, ktoré riadi ich odbor, a až potom príde rad na poľnohospodárstvo. Takéto počínanie nemožno pokladať za správne. Ani súdruhovia z odboru pôdohospodárstva okresného národného výboru a pracovníci poľnohospodárskych odborných učilíšť nevyvíjajú iniciatívu v získavaní dorastu pre poľnohospodárske povolanie. Čakajú, kým im niekto mládež pridelí, získa a pošle do učilišťa. Nenavštevujú schôdzky združení rodičov a priateľov školy, kde by rodičov a žiakov presviedčali o potrebe mládeže v poľnohospodárstve a o jej perspektívach v poľnohospodárstve.
Záverom by som chcel povedať, že by bolo vhodné, aby národné výbory a riaditelia škôl venovali prvoradú pozornosť náboru mládeže do učebného pomeru v poľnohospodárstve. Úlohy v získavaní mládeže do poľnohospodárstva budú z roka na rok stúpať, čo nám jasne ukazuje aj plán získavania mládeže do poľnohospodárstva v tretej päťročnici v okrese Humenné.
Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v spolupráci so Slovenskou národnou radou a širokým aktívom odborníkov by mali popremýšľať o účelnejšej organizácií praktického výcviku v poľnohospodárskych odborných učilištiach vzhľadom na poľnohospodárske práce v jednotlivých ročných obdobiach a okresné národné výbory s učilišťami vyberať na praktický výcvik také poľnohospodárske podniky, ktoré sú vzorom socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. V ďalších rokoch okresné národné výbory by mali venovať väčšiu pozornosť obsadzovaniu majstrov a inštruktorov, aby títo mali potrebné vzdelanie, životné skúsenosti a prax.
Vážené súdružky, súdruhovia,
v diskusnom príspevku som uviedol niekoľko kladov a nedostatkov v práci odborných učilíšť a hovoril som o úrovni ich riadenia. Tieto nedostatky sa dajú odstrániť len v úzkej spolupráci národných výborov s odbornými učilišťami a Slovenskou národnou radou. Strana a vláda nám dávajú všestrannú pomoc a bude záležať len na nás, ako túto pomoc budeme vedieť využiť v prospech výchovy mládeže. (Potlesk. )
Podpredseda Majling:
Ďakujem poslancovi Jánovi P a ň k o v i za jeho prejav.
Slovo má poslanec Anton P r e č u c h.
Poslanec Prečuch:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Súdruh minister, povereník Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru B i ľ a k v úvode svojho referátu povedal: "Zo zariadení pre výchovu učňovského dorastu vyjdú najmä príslušníci robotníckej triedy. Robotnícka trieda je vládnúcou silou našej spoločnosti, je tvorcom materiálnych hodnôt a nositeľom najpokrokovejších tradícií. Je zárukou víťazstiev na ceste ďalšieho rozvoja socializmu a ku komunizmu. "
Na zariadeniach pre výchovu učňov treba vytvoriť také podmienky, aby učni v priebehu učebnej doby zvládli najnovšiu techniku a technológiu. Aby dostali také teoretické a všeobecné vzdelanie, aby sa z nich stali nielen vysoko kvalifikovaní odborní robotníci, ale i spolutvorcovia novej techniky a nositelia i propagátori nových metód práce.
Plán rozvoja národného hospodárstva v tretej päťročnici kladie na strojárske závody náročné úlohy - ustavične zvyšovať produktivitu práce, skvalitňovať a zlacňovať výrobu na základe nových foriem práce, využitia novej techniky a technológie vo výrobe.
Ak chceme dôsledne splniť úlohy plánu priemyselných závodov, musíme mať dostatok kvalifikovaných odborných pracovníkov, robotníkov a technikov, ktorí bezprostredne rozhodujú o raste produktivity práce. Preto tretí päťročný plán ukladá pre Stredoslovenský kraj získať do konca roku 1965 16724 učňov, z toho 7045 dievčat. Splniť túto náročnú úlohu nebude ľahké. Bude vyžadovať od všetkých podnikov, závodov, miestnych národných výborov, straníckych a masových organizácií hodne politicko-organizátorskej a výchovnej práce, aby sa úlohy vo výbere a výchove učňovského dorastu zodpovedne splnili.
Ďalej sa budú musieť touto otázkou zaoberať i vyššie orgány, pokiaľ ide o zabezpečenie priestorov pre vyučovanie a strojné zariadenie pre učňovské dielne.
Vo svojom diskusnom príspevku sa chcem zmieniť o tom, aká pozornosť sa venuje výchove učňovského dorastu zo strany vedenia závodov, a o podmienkach, v akých sa vo väčších a dôležitejších závodoch môjho volebného obvodu učni vychovávajú a ako sa pamätá na výchovu v tretej päťročnici.
Z poznatkov, ktoré som získal pri návšteve niektorých závodov, môžem povedať, že všeobecne otázke výchovy učňov sa venuje zo strany závodov dostatočná pozornosť. Napriek tomu je ešte veľa nedostatkov, ktoré treba v priebehu krátkej doby odstraňovať.
Tak napríklad vo Švermových železiarňach v Podbrezovej sa do roku 1958 nevenovala osobitná starostlivosť výchove učňov. Dôležité úlohy kladené na podnik, ako i uznesenie vlády o výchove učňov si vyžiadali venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť. Toto malo za následok, že v podniku sa zriadilo učňovské stredisko, ktoré má teraz 96 učňov v šiestich profesiách. Najviac učňov sa učí povolaniu hutník-oceliar.
Odborný výcvik učňov sa v prevažnej miere vykonáva priamo na pracoviskách v závode. Toto sa urobí tak, že učni sa v skupinách alebo jednotlivo prideľujú ku kádrovým robotníkom, ktorí sa starajú o to, aby sa učni naučili zvolené povolanie. Aby bola zabezpečená správna výuka učňov, vedúci učňovského strediska zvoláva týchto kádrových robotníkov a oboznamuje ich s úlohami, ktoré majú plniť. Okrem toho sú ešte majstri odborného výcviku určení pre jednotlivé povolania, ktorí sledujú, aby učni robili všetky práce, ktoré sa majú v priebehu učebnej doby naučiť.
Učni prvého ročníka - povolania zámočník, elektrikár a hutník-oceliar, pokiaľ sa učia základným zámočníckym prácam, pracujú spoločne v učňovskej dielni.
Materiálne vybavenie učňovskej dielne je veľmi nedostatočné. Je tu iba jedna stolová vŕtačka a stolová brúska. Sama učňovská dielňa je umiestená v malých nevyhovujúcich priestoroch, kde nie je dostatok denného svetla, takže sa musí celý deň svietiť. V tejto malej dielni nie je zaručená ani bezpečnosť a hygiena pri práci. V tomto smere bude potrebné, aby vedenie závodu Švermových železiarní zlepšilo podmienky výchovy učňov.
Učni, ktorí pracujú priamo v prevádzkach závodu, majú možnosť zoznámiť sa s novými modernými hutníckymi zariadeniami, ako je napríklad nepretržité liatie ocele, jediné svojho druhu v našej republike, ďalej sú to nové diaľkové elektricky obsluhované elektrické pece na výrobu ocele a podobne.
Keďže učňovské stredisko vo Švermových železiarňach nemá internát, kde by mohli byť učni ubytovaní a kde by sa mohla robiť záujmová činnosť učňov, vedenie učňovského strediska v spolupráci s oddelením výchovy kádrov zabezpečujú mimopracovnú výchovu učňov. Po skončení pracovnej doby spravidla od 12. do 14. hodiny sa učni zúčastňujú na záujmových krúžkoch, na filmoch a na ľudovom kurze ruštiny.
Jeden zo záujmových krúžkov učňov tretieho ročníka je "zváračský krúžok", kde si učni rozširujú svoju kvalifikáciu tým, že sa naučia zvárať. Krúžok vedie odborný majster - zvárač. Pri osobnom rozhovore s týmito učňami bolo vidieť, že majú o zváranie veľký záujem a dosahujú pomerne dobré výsledky.
Na teoretické vyučovanie chodia všetci učni tohto strediska Švermových železiarní v Podbrezovej do odborného učilišťa Strojární na Piesku, a to z toho dôvodu, že závod nemá vhodné miestnosti, kde by mohol zriadiť učebňu pre učňovský dorast.
Z hľadiska prijímania zvýšeného počtu učňov v období tretej päťročnice je potrebné, aby vedenie podniku, Závodná organizácia KSS a Závodný výbor ROH venovali zvýšenú starostlivosť zabezpečovaniu výchovy učňovského dorastu.
Tretí päťročný plán rozvoja národného hospodárstva na úseku výchovy pracujúceho dorastu vo Švermových železiarňach v Podbrezovej ukladá prijať tieto zvýšené počty učňov: v roku 1961 45, v roku 1962 - 90, v roku 1963 - 170, v roku 1964 - 120 a v roku 1965 - 110. Z toho vidieť, že na konci tretej päťročnice bude podnik školiť 400 učňov.
Na prijatie týchto stavov učňov nie je toho času podnik pripravený, najmä keď v roku 1961 má prijať i 25 učňov zo Západoslovenského kraja, ktorých bude musieť ubytovať, a ako som už spomínal, učňovské stredisko internát nemá.
V tomto období sa robia na príkaz podnikového riaditeľa opatrenia na zabezpečenie výuky učňov. Je to najmä adaptácia starých budov pre potreby internátu a učňovskej dielne. Zatiaľ nie je presne určený termín, kedy sa začne s adaptáciou týchto objektov, keďže podnik tieto práce musí vykonať z vlastných prostriedkov. Adaptáciou budovy by bolo možné v učňovskej dielni miesto doterajších 45 učňov učiť 80 učňov.
Podnik patri do rezortu Ministerstva hutí a rudných baní.
Druhý závod, Mostáreň Brezno, má zriadené odborné učilište,