v ktorom toho času vychováva 152 učňov. Možno smelo povedať, že v tomto závode sa otázke výchovy učňovského dorastu venovala veľmi slabá starostlivosť zo strany vedenia závodu a závodných zložiek. Na základe toho v decembri 1960 orgány odboru SNR pre štátnu kontrolu vykonali previerku výchovy učňovského dorastu, pričom zistili vážne nedostatky, na ktoré vedenie závodu upozornili a súčasne urobili opatrenia na zlepšenie situácie vo výchove učňov v Mostárni Brezno.

Vcelku možno povedať, že táto previerka bola prínosom pre výchovu učňov v závode. Na základe záverov tejto previerky vydal podnikový riaditeľ príkazný list, v ktorom ukladá jednotlivým útvarom v závode a vedeniu odborného učilišťa odstrániť všetky nedostatky pri výchove učňov. Možno povedať, že sa plnia tie opatrenia, ktoré boli urobené zo strany kontrolných orgánov, ako i príkaz podnikového riaditeľa, že nedostatky zistené na odbornom učilišti i v závode sa postupne odstraňujú.

Vypracoval sa "štatút odborného učilišťa", ktorým sa určili vzťahy odborného učilišťa k jednotlivým úsekom závodu a zodpovednosť za výchovu učňov bola sústredená na vedúceho odborného učilišťa. Vypracoval sa plán technicko-organizačných opatrení zameraný na zlepšenie úrovne výchovy učňov a tiež podrobný plán práce učňov so zameraním na plnenie osnov odborného výcviku na produktívnych prácach.

Majstri odborného výcviku si začali robiť prípravy na jednotlivé učebné dni. I keď tieto prípravy nie sú ešte na žiadúcej úrovni, je vidieť snahu stále si ich zlepšovať.

Vypracoval sa plán kontroly vedúcimi pracovníkmi odborného učilišťa, a to tak na úseku odborného výcviku, ako i na úseku teoretického vyučovania a tiež i v internáte.

Kontrolou plnenia všetkých uložených úloh bol poverený vedúci podnikovej kontroly závodu Mostáreň Brezno.

Vážne nedostatky sú pri zabezpečovaní plánu výuky učňov v tretej päťročnici. Plán výuky učňov na jednotlivé roky tretej päťročnice predpokladá v závode Mostáreň Brezno prijať do prvého ročníka v roku 1961 - 50, v roku 1962 - 130, v roku 1963 190, v roku 1964 - 200 a v roku 1965 - 220 učňov. To znamená, že v roku 1965 bude mať odborné učilište Mostáreň Brezno 610 učňov.

Tento stav učňov si vyžiada dielne o veľkosti asi 1120 m2 za predpokladu, že učni tretieho ročníka budú na pracoviskách v závode. Terajšie učňovské dielne majú rozlohu 340 m2, čo absolútne nevyhovuje ani z bezpečnostnej stránky, ani zo stránky strojového zariadenia. Stroje, ktoré majú učni k dispozícii, by zodpovedali už len na polytechnickú výchovu pre deväťročnú alebo dvanásťročnú strednú školu, a nie pre rozvoj strojárskej výroby.

S výstavbou priestoru pre učňovské dielne sa počíta v rámci dostavby závodu, čo bude podľa plánu do konca roku 1963. Vtedy sa dá do používania i učňovská dielňa o rozlohe 1260 m2. V pláne sa nepočíta s výstavbou sociálnych zariadení pri učňovských dielňach.

Na plánovaný počet učňov bude treba zabezpečiť i dotáciu strojového zariadenia, a to takto: 18 sústruhov, 7 frézovacích strojov, 14 vŕtačiek rôznej veľkosti, 2 strojné pílky, 4 kotúčové brúsky, jedna brúska na plocho a jedna brúska na guľato. Okrem toho bude treba 83 pracovných stolov pre zámočníkov.

Tento strojový park závod Mostárne Brezno nie je schopný zabezpečiť v plnom rozsahu, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov. Otázkou zabezpečenia strojov by sa mali vážne zaoberať nadriadené orgány závodu Mostárne Brezno.

Toto času má odborné učilište na teoretické vyučovanie tri učebne, ktoré sú umiestené v starej mokrej budove. Nie sú tu žiadne priestory na uloženie učebných pomôcok, čo sa nepriaznivo odráža na teoretickom vyučovaní, ako to bolo zistené orgánmi štátnej kontroly. Do konca tretej päťročnice na plánovaný stav učňov bude odborné učilište potrebovať až 10 učební.

Aby učni mali podmienky pre mimopracovnú výchovu, treba zabezpečiť vhodné ubytovanie. Teraz sú učni odborného učilišťa pri závode Mostáreň Brezno ubytovaní v Mýte pod Ďumbierom, čo je vzdialené 12 km od závodu. Ubytovacie priestory sú prerobené z budovy, ktorá mala pôvodne slúžiť ako továreň na záclony. Miestnosti sú studené, podlaha je stále vlhká a hygienicky závadná. V dôsledku toho sa často vyskytuje ochorenie na angínu a reumu. Napriek týmto vážnym zdravotne závadným podmienkam je tu ubytovaných 40 učňov. Okrem miestností na spávame nie sú tu žiadne iné miestnosti, kde by sa mohla robiť záujmová činnosť učňov.

Vedenie závodu sa zaoberalo otázkou zaistenia tak učební pre školu, ako i výstavbou internátu a zvolalo poradu, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Okresného národného výboru v Banskej Bystrici, z odboru pre školstvo a kultúru, plánovacieho odboru, okresný investor a zástupca mesta Brezna. Hovorilo sa o tom, že v budove budúcej Priemyselnej školy strojníckej v Brezne bude možné dočasne umiestiť školu odborného učilišťa. V žiadnom prípade však nebude možné tu učňov i ubytovať. Stavba školy sa do prevádzky odovzdá najskôr k 1. septembru 1362.

Zaistiť ubytovanie učňom, to znamená postaviť internát odborného učilišťa pri závode Mostáreň Brezno asi pre 480 učňov. Podľa plánu to závod Mostárne Brezno nie je schopný, lebo investície, ktoré má možnosť čerpať v priebehu tretej päťročnice, sú určené výlučne na generálne opravy.

Ďalším dôležitým závodom je Strojáreň Piesok. Pri tomto závode je odborné učilište, ktoré má už niekoľkoročnú tradíciu.

Teraz sa v tomto odbornom učilišti učí 227 učňov pre Strojáreň Piesok a 62 učňov pre cudzie závody, čo je spolu celkom 283 učňov. Okrem toho tu chodí do školy 96 učňov z učňovského strediska Švermových železiarní v Podbrezovej.

Učňovské dielne odborného učilišťa v Strojární Piesok sú ako samostatná časť závodu a je tam možnosť školiť asi 580 učňov. Podľa terajšieho stavu učňov sú tieto dielne využité len na polovicu. Dielne sú pomerne dobre vybavené strojmi, nástrojmi a ostatným zariadením potrebným pre odborný výcvik. Ako majstri odborného výcviku sú tu zväčša kvalifikovaní pracovníci, z ktorých mnohí majú štvorročnú priemyselnú školu s matúrou a s pedagogickým vzdelaním. Okrem toho tu pracuje ako majster odborného výcviku popredný novátor zo Strojárne Piesok súdruh Ladislav Lipták a pri výuke nových metód práce sa zúčastňuje i známy novátor a nositeľ štátnych vyznamenaní súdruh Slabej a tiež súdruh Z a j a k.

V rámci vyučovania odborného výcviku v januári 1960 odborné učilište organizovalo v celokrajovom meradle Deň novej techniky za spolupráce súdruhov Slabeja, Liptáka a Zajaka. Tak isto i toho roku v dňoch 5. a 6. apríla organizuje odborné učilište pri Strojární Piesok Deň novej techniky, ale už v celoslovenskom meradle, kde pozvú zástupcov zo všetkých strojárských učilíšť. Na predvádzaní najnovších metód práce pri strojovom obrábaní sa budú zúčastňovať učni odborného učilišťa pri závode Strojárne Piesok.

Teoretické vyučovanie učňov sa koná v novej budove školy. Škola má 11 učební a na jednu smenu sa tu môže vyučovať až 440 učňov. Vyučujú tu dobrí odborní učitelia. Učni 2. a 3. ročníka sa podieľajú na plnení plánu závodu. Pracujú aj na výrobkoch, ktoré sa vyvážajú do zahraničia.

Učni, ktorí nemôžu dochádzať, sú ubytovaní v modernom internáte, ktorý bol postavený v roku 1951. V tomto internáte sa dá ubytovať 286 učňov na prízemných posteliach. V prípade súrnej potreby je možné ubytovať i viac umov. Toho času v internáte odborného učilišťa býva iba 175 učňov, takže je nevyužitý. Internát má spoločenské miestnosti, a to dve čitárne a jednu klubovňu na každom poschodí, veľkú jedáleň a moderne zariadenú kuchyňu.

Knižnica internátu má 6500 kníh odbornej, politickej a krásnej literatúry. Teda možno povedať, že sú tu skoro ideálne podmienky pre výchovu nového socialistického človeka.

Akú dôležitosť kladie vedenie závodu na výchovu učňov, vidieť z toho, že vedúci odborného učilišťa podlieha priamo riaditeľovi závodu. Riaditeľ závodu sa pravidelne zúčastňuje na zasadaní poradného sboru a s ním i predseda ZO KSS a ZV ROH.

Pre ďalšie zlepšenie podmienok výchovy učňov v dielni závod v priebehu tretej päťročnice dodá ďalšie stroje, a to 4 sústruhy, jednu brúsku a jednu krídlovú vŕtačku. Pre potreby školy zakúpi dva premietacie prístroje, zriadi tri odborné kabinety a urobí generálnu opravu budovy školy.

Tu vidieť i veľkú starostlivosť závodu o výchovu učňov.

Závod Strojárne Piesok patrí tiež do rezortu ťažkého strojárstva. Prečo toto zdôrazňujem? Hovoril som o podmienkach výchovy učňov v závode Mostárne Brezno, kde sú nedostatočné podmienky pre ich výchovu.

Keď pozrieme na rozvoj výchovy učňov v tretej päťročnici v závode Strojárne Piesok, vidíme, že stavy sú pomerne nízke, a to v roku 1960/1961 je 227 učňov, v roku 1961/1962 bude iba 194 učňov, v roku 1962/1963 už iba 174 učňov, v roku 1963/1364 stav mierne stúpne a počet učňov bude 185 a taktiež v roku 1964/ 1965 sa zvýši na 230 učňov.

Terajšie možnosti v dielni učilišťa, ako som už hovoril, sú na výuku 580 učňov. Ako vidieť z plánu rozvoja, učňovská dielňa bude využitá ani nie na polovicu. Na druhej strane závod Mostárne Brezno, ktorý patri do toho istého rezortu, nemá toho času skoro ani najzákladnejšie podmienky na dobrú výchovu budúcich odborných robotníkov. Podobné nedostatočné podmienky pre výchovu učňov: zámočníkov, elektrikárov a sústružníkov, majú i Švermove železiarne v Podbrezovej.

Tak isto i možnosť vyučovania v škole na odbornom učilišti závodu Strojárne Piesok je nevyužitá a odborné učilište závodu Mostárne Brezno má nevyhovujúce podmienky.

Už som hovoril, že internát odborného učilišťa Strojárne Piesok je toho času nevyužitý a má ubytovaných iba 175 učňov. Mostáreň Brezno má zdravotne závodné ubytovanie učňov a 12 km od mesta, zatiaľ čo z Brezna na Piesok je iba 7 km.

Nuž čo tu povedať? Dva závody jedného rezortu, vo vzdialenosti 7 km od seba, školia v podstate učňov rovnakého povolania a vytvorili také rozdielne podmienky pre ich výchovu.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Ako vidieť z uvedených troch závodov nemajú všetky dostatočné materiálne a priestorové podmienky pre úspešnú výchovu učňov.

V  tomto smere je vážna situácia i vo viacerých závodoch Stredoslovenského kraja. Sú to najmä závody všeobecného strojárstva, ako napríklad Závody J. V. Stalina v Martine, kde bude potrebné rozšíriť dielenské priestory o 300 pracovných miest pre učňov, učebne taktiež o 300 miest a ubytovanie o 400 miest pre učňov. Závody K. J. Vorošilova v Dubnici počítajú s rozšírením dielní a učební, ale ostáva nevyriešená otázka rozšírenia ubytovania učňov.

V  rezorte doprava a spoje hlavné problémy v zabezpečení výchovy učňov sú v odvetví dopravy a predovšetkým v železničnej doprave. Tu dosiaľ nie je riešená otázka materiálneho zabezpečenia výchovy učňov. Na Vrútkach sa má síce uskutočniť v tretej päťročnici výstavba nového učilišťa, no doteraz sa s výstavbou nezačalo, to znamená, že do začiatku školského roku učilište nebude hotové.

Podobná situácia je i v iných závodoch a tiež v rezortoch.

Takto celý rad podnikov a závodov nevytvára doteraz podmienky pre zabezpečenie výchovy zvýšených počtov učňov v rokoch tretej päťročnice. Situácia je však o to vážnejšia, že v rade podnikov by mali byť výchovné zariadenia už v prvých rokoch tretej päťročnice, ale nie je to tak. Neuskutočnením výstavby a rozšírenia učebných zariadení zníži sa možnosť prijímania učňov, čo bude mať za následok nedostatok kvalifikovaných robotníkov na konci tretej päťročnice. Tohto by si mali byť vedomí zodpovední pracovníci príslušných rezortov, podnikov a závodov a urobiť ešte včas také opatrenia, aby sa zaistil plánovaný počet učňov pre naše národné hopodárstvo. (Potlesk. )

Podpredseda Majling:

Ďakujem poslancovi Antonovi Prečuchovi za prejav.

Ako posledný je prihlásený do rozpravy poslanec Milan R á z u s. Poslanec Rázus:

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

V  tretej päťročnici prejde Východoslovenský kraj búrlivým hospodárskym a kultúrnym rozvojom. Výstavba Východoslovenských železiarní, chemického priemyslu, náročné úlohy v stavebníctve, strojárstve, baníctve a v iných odvetviach ďaleko presahujú rámec kraja a tvoria dôležité ohnivká v rozvoji národného hospodárstva celej republiky.

V  súlade s požiadavkami prudkého rozvoja ekonomiky musí byť - ako to zdôraznil v referáte súdruh minister Biľak - i starostlivosť o výchovu a prípravu robotníckeho dorastu. Perspektívny plán rozvoja učňovských zariadení v našom kraji predpokladá zvýšenie počtu učňov z doterajších 11 407 na 28 590 a včítane poľnohospodárstva 40 717 do roku 1965. V roku 1965 bude zaradené 70 % mládeže, ktorá ukončí deväťročnú základnú školu, od odborných učilíšť, učňovských škôl a stredísk. Rýchly vzostup počtu žiakov v týchto zariadeniach povedľa poľnohospodárstva v hutníctve, ťažkom a všeobecnom strojárstve, chémii, baníctve, stavebníctve a službách obyvateľstvu bude už v rokoch 19621963.

Súčasne s týmto rozvojom sa rieši aj obsahová prestavba systému výchovy robotníckeho dorastu, aby učni v priebehu učebnej doby zvládli novú techniku a technológiu a získali potrebné vzdelanie a vedomosti, aby z nich boli vysoko uvedomelí a kvalifikovaní pracovníci, spolutvorcovia novej techniky, nositelia a propagátori pokrokových metód práce.

To všetko kladie vysoké nároky na riadiacu činnosť a starostlivosť o výchovné zariadenia pre učňov zo strany rezortov, podnikov, závodov a národných výborov. K týmto otázkam chcel by som obrátiť pozornosť.

Od cieľavedomého, plánovitého a systematického riešenia problémov budovania a práce výchovných zariadení pre učňov, skvalitňovania riadiacej a usmerňovacej činnosti v rozhodujúcej miere závisí, ako zvládneme náročné úlohy v príprave a formovaní novej smeny tvorcov materiálnych hodnôt, nositeľov najpokrokovejších tradícií, príslušníkov robotníckej triedy - vládnúcej sily našej spoločnosti. Toto treba mať na zreteli pri zjednocovaní úsilia všetkých orgánov a pracovníkov, ktorí sa na budovaní učňovských zariadení a na výchove učňovského dorastu zúčastňujú.

Od roku 1957, kedy došlo k novej organizácii učňovského školstva a zodpovednosť za výchovu učňov prešla na podniky a závody, dosiahli sa vo Východoslovenskom kraji niektoré kladné výsledky tak v teoretickej, ako i odbornej príprave absolventov učňovských zariadení. Zlepšenie nastalo po hĺbkovej previerke v našom kraji v školskom roku 1960/1961 na základe opatrení prijatých krajskými a okresnými orgánmi.

Napríklad vedenie podniku Pozemné stavby v Košiciach spolu so straníckou a odborovou organizáciou v snahe urýchlene zlepšiť prípravu dorastu na robotnícke povolania oboznámilo so zistenými nedostatkami vo výchove učňovského dorastu všetkých vedúcich pracovníkov, ktorí sú zainteresovaní na výchove učňov. Po prerokovaní nedostatkov a závad s vedúcimi pracovníkmi a funkcionármi straníckej, odborovej a mládežníckej organizácie podnikov riaditeľ vydal príkaz na odstránenie nedostatkov, aby sa podstatne skvalitnila výuka učňov. Podľa tohto príkazu zriadili v podniku oddelenie školenia a výchovy kádrov, vydali štatút a organizačný poriadok, vyjasnili pracovnú náplň jednotlivých pracovníkov. Tým sa upravili a vyjasnili vzájomné vzťahy medzi odbornými učilišťami a podnikom, medzi jednotlivými vedúcimi pracovníkmi na odbornom učilišti a podniku, ako aj medzi vedúcimi pracovníkmi na odborných učilištiach a pridelenými pracovníkmi. Vyjasnenie vzájomných vzťahov prejavilo sa v lepšej organizácii práce na všetkých úsekoch výchovy a vyučovania, najmä na úseku odborného výcviku.

I dnes sa však stretávame s prípadmi nezodpovedného postoja niektorých podnikov a závodov k výchove robotníckeho dorastu, s porušovaním "Učňovského zákona", čo svedčí o tom, že ani účinnosť riadenia zo strany národných výborov a rezortov nie je na potrebnej úrovni. Vážne nedostatky sú najmä v menších podnikoch a závodoch. V poslednom čase organizovaný prieskum v 115 podnikoch a závodoch Východoslovenského kraja ukázal, že v značnom počte výchovných zariadení vládne živelnosť, neorganizovanosť v odbornom výcviku i mimoučebnej výchove učňov. Takéto nedostatky sa prejavujú napríklad vo Východoslovenských tehelniach Košice, v Okresnom stavebnom podniku Michalovce, v Československých automobilových opravovniach v Podolinci a i na iných miestach. Pri väčšine preverovaných podnikov a závodov sa zistilo narúšanie zákona o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere, najmä §-u 5, ktorý hovorí o povinnostiach podniku. S porušovaním učňovského zákona sa však stretávame i v niektorých podnikoch, ktoré majú odborné učilištia alebo učňovské strediská. Zistili sa prípady, že vedúci pracovníci, zodpovední za školenie a výchovu kádrov, ako napr. v podniku Nový Domov v Spiš. Novej Vsi ani nepoznali nový učňovský zákon a iné dôležité platné normy. V dôsledku toho nevydali štatút odborného učilišťa ani organizačný poriadok, nevyjasnili pracovnú náplň jednotlivých pracovníkov, a preto aj organizácia na učilišti bola na nízkej úrovni. Príčiny takýchto nedostatkov bývajú obyčajne v nedocenení obsádzania funkčných miest kvalifikovanými a schopnými pracovníkmi.

Prieskum organizovaný v našom kraji ukázal, že treba podstatne zvýšiť úroveň a účinnosť riadenia výchovných zariadení pre učňov, a to tak po linke rezortnej, ako i školskej. Dôležité je, aby sa dosiahol jednotný prístup a spoločné úsilie všetkých zainteresovaných zložiek. Poradné sbory ako pomocné a koordinačné orgány majú v tomto smere významnú úlohu. Treba ich lepšie využívať na vzájomnú informovanosť aj pri interných opatreniach, na koordinovanie prieskumov a inšpekcií, zaisťovanie pomoci učňovským zariadeniam a na celkové skvalitňovanie riadiacej práce. Bolo by treba napr. zvážiť možnosť, aby poradné sbory pri odboroch školstva a kultúry KNV dostávali závery a výsledky rokovaní celoštátneho poradného sboru. Pri lepšej informovanosti o dôležitých poznatkoch a skúsenostiach z previerok a porád možno ďalej skvalitňovať dozor, ktorý odbory školstva a kultúry uskutočňujú.

Účinnosť riadenia výchovných zariadení treba zvyšovať tak zvýšenou starostlivosťou rezortov, ako i častejším a dôslednejším prerokúvaním práce týchto zariadení v radách národných výborov i jednotlivých komisiách. Krajský i okresné národné výbory podobne ako jednotlivé väčšie podniky majú systemizovaných inšpektorov alebo pracovníkov pre učňovský dorast. Treba tieto miesta obsadiť politicky i odborne vyspelými a skúsenými pracovníkmi, ktorí sa vyznačujú nezmieriteľnosťou s nedostatkami a správnym prístupom k veci. Oni majú do činenia s mnohými sťažnosťami a upozorneniami na nesprávny postup alebo na nedostatky v učňovských zariadeniach. Na ich práci teda veľa záleží, ako tie veľké vymoženosti, ktoré má dnes učňovský dorast, budú naozaj slúžiť komunistickej výchove pracujúcej mládeže.

V tomto školskom roku môžeme vcelku dobre hodnotiť intenzívnejšiu kontrolnú činnosť školských inšpektorov a zlepšenie spolupráce medzi školskou správou a jednotlivými odbormi národných výborov. Treba však povedať, že decentralizované úlohy v okrese lepšie rieši školská správa, ako rezorty. Kým napríklad okresní školskí inšpektori za účinnej pomoci aktívov organizujú už samostatne previerky v závodoch, na odborných učilištiach a učňovských školách, pripravujú zprávy do rady okresných národných výborov, pracujú na perspektívnom rozvoji siete a pod., zatiaľ príslušné odbory okresných národných výborov len v malej mere a dosť nesmelo pristupujú k priamemu riadeniu a usmerňovaniu tohto úseku. Táto skutočnosť v značnej miere ovplyvňuje celkový vývoj výchovy robotníckeho dorastu, čo sa v praxi prejavuje v nedostatočnej starostlivosti o kádrové dobudovanie podnikov a závodov, v nepružnosti pri vyhľadávaní a vyvlastňovaní vhodných priestorov pre výchovné ciele, v metodickej pomoci pri vzniku nových učňovských stredísk a pod.

Slabý vplyv príslušných odborov národných výborov na podniky zvlášť cítiť v materiálnom zabezpečení výchovy učňovského dorastu. Tak napríklad podniky riadené národnými výbormi mali by do roku 1965 - ako uviedol súdruh minister Biľak vo svojej zpráve - zaistiť cca 3860 miest na ubytovanie a zaškoľovanie učňov, avšak do dnešného dňa je v plánoch zaistená len výstavba 910 ubytovacích miest. Typický je napríklad prípad Komunálnych služieb v Košiciach, kde už dnes je vyše 140 učňov a kde sú perspektívy na zriadenie odborného učilišťa. Uvedený podnik nepočíta zatiaľ s výstavbou učilišťa a ani zo strany príslušných odborov národných výborov sa neurobili konkrétne opatrenia na jeho výstavbu.

Najväčšie nedostatky v riadení a usmerňovaní rezortov v našom kraji sa prejavujú v starostlivosti o materiálne zabezpečovanie výchovy učňovského dorastu v tretej päťročnici. Požiadavky na materiálne zabezpečenie výchovy učňov sa v plánoch dostatočne nevzali do úvahy a stretávame sa s prípadmi, že sa na iné ciele svojvoľne presúvajú položky určené na učňovské školstvo. Súdruhovia, ktorí volia takéto riešenie svojich ťažkostí na úkor školstva si nevidia ďalej od nosa. Krásne reči o význame výchovy nového pokolenia robotníckej triedy by boli prázdnym žvanením, ak by sa nezaistili najmä materiálne podmienky na výchovu učňovského dorastu.

Riaditelia výrobných hospodárskych jednotiek nedostatočne využívajú základné fondy na rekonštrukciu objektov a na výstavbu odborných učilíšť a učňovských stredísk. Zo 115 preverovaných podnikov a závodov len v 40 sa počíta s rekonštrukciou dielenských priestorov, pripadne s výstavbou objektov na výchovné ciele. Nie je napríklad doriešená výstavba odborného učilišťa pri VSS v Košiciach, rozšírenie odborného učilišťa Pozemných stavieb v Poprade, odborného učilišťa Hutných stavieb v Košiciach, odborného učilišťa Mlynov a pekární v Košiciach a pod. V 67 podnikoch a závodoch sa zistilo, že strojné vybavenie pracovísk učňov je nedostatočné, v dôsledku čoho si učni nemôžu osvojovať najnovšie pokrokové pracovné metódy. Tieto aj ďalšie nedostatky sa prejavia ešte výraznejšie v roku 1962/1963, kedy učňovskými zariadeniami bude prechádzať prevažná časť mládeže v našom kraji. Úspešne čeliť týmto nedostatkom možno len včasným rozhodným prístupom k riešeniu materiálnych podmienok pre výchovu učňov, napravením chýb, ktoré urobili súdruhovia na národných výboroch a podnikoch pri plánovaní a zaisťovaní výstavby priestorov a objektov na výchovu učňov.

Musíme prekonať rozličné výhovorky riaditeľov podnikov a závodov na nedostatok mzdových fondov, na plán pracovných síl a pod. Príslušné rezortné orgány dosť ťarbavo pristupujú k riešeniu týchto otázok. Napríklad Učňovské stredisko pri Komunálnych službách mesta Košíc alebo pri Okresnom stavebnom podniku v Poprade sú už pojaté do siete, ale uvedené podniky nevyriešili otázky organizačného a finančného charakteru, ktoré s tým súvisia.

V riadiacej práci riaditeľov podnikov a závodov badať slabú informovanosť a orientáciu v normách. Väčšina riaditeľov ešte preceňuje ekonomické ukazovatele na úkor výchovných, čo sa potom prejavuje v slabej odbornosti vyučencov a pod. Tam, kde súdruhovia postupujú správne, ako napríklad v Chemosvite, v Prakovciach, v Kancelárskych strojoch v Košiciach atď., dosahujú i dobré výsledky v príprave kvalifikovaných pracovníkov.

Celkove možno povedať, že decentralizáciou úloh na okresné národné výbory sa vytvorili reálne predpoklady pre zvýšenie starostlivosti o výchovnú prácu učňovských zariadení. Bude potrebné, aby príslušné odbory krajského národného výboru poskytovali účinnú pomoc pracovníkom na okresných národných výboroch a priamo riaditeľom a vedúcim učňovských zariadení.

Riadiaca práca vedúcich učilíšť, učňovských stredísk a riaditeľov učňovských škôl nie je ešte na patričnej úrovni. Najvýraznejšie sa to ukázalo pri poslednej kontrole v našom kraji, po ktorej sme došli k záveru, že prevažná časť nedostatkov na odborných učilištiach bola zapríčinená tým, že vedúci učilíšť neskoro alebo často aj nedostatočne informovali riaditeľov podnikov o problémoch na učilišti, o požiadavkách a potrebách učilišťa, prijímali často ich príkazy nekriticky - bez pripomienok - v dôsledku čoho potom často ustupovali do pozadia požiadavky na učebnovýchovnú činnosť. Stalo sa to napríklad na odbornom učilišti Pozemných stavieb v Prešove, alebo na bývalom odbornom učilišti Stavomontáže v Košiciach i na iných miestach.

Riaditelia učňovských škôl nevedeli ešte vyriešiť otázku tvorenia tried podľa profesií, a preto aj v tomto školskom roku sme zaznamenali porušovanie smerníc o cyklickom zaškoľovaní učňov menej zastúpených odborov. V riadiacej práci vedúcich pracovníkov učňovských zariadení sa tiež prejavuje nedostatočné využívanie metodických orgánov, poradných sborov a pomoci masových zložiek, ktorých plány často nie sú skoordinované s úlohami zariadení.

Tieto problémy by mali byť podnetom k tomu, aby sa ústavy pre ďalšie vzdelávanie učiteľov a výchovných pracovníkov otázkou riadenia práce vážne zaoberali a najlepšie skúsenosti z tejto oblasti zovšeobecňovali. Môžeme kladne hodnotiť iniciatívu odboru školstva a kultúry krajského národného výboru, ktorý sa v spolupráci s ústavom pre ďalšie vzdelávanie učiteľov rozhodol každoročne vydávať "Sborník najlepších skúseností výchovných pracovníkov".

Rozhodujúcu úlohu pri výchove učňovského dorastu majú výchovní pracovníci. Treba však povedať, že väčšina výchovných pracovníkov v našom kraji dnes ešte nesplňuje kvalifikačné požiadavky. Z 54 vedúcich učilíšť, učňovských stredísk a riaditeľov učňovských škôl len 26 má požadované vzdelanie. Z 239 učiteľov len 141, z 241 majstrov odborného výcviku len 64 a zo 125 vychovávateľov len 41 má požadované vzdelanie.

Kvalifikovanosť inštruktorov v menších podnikoch je ešte nepriaznivejšia. V komplexných plánoch školskej správy je preto zahrnutá úloha, znížiť do roku 1965 nekvalifikovanosť výchovných pracovníkov na minimum, a to jednak postupnou výmenou nekvalifikovaných výchovných pracovníkov, ale predovšetkým systematickým doplňovaním vzdelania, štúdiom popri zamestnaní a organizovaním pedagogických kurzov pre inštruktorov.

K takémuto organizovanému školeniu inštruktorov v našom kraji pristúpilo už napríklad Výchovné stredisko vnútorného obchodu, odbor miestneho hospodárstva. Krajský sväz spotrebných družstiev a iné podniky. V rámci tohto školenia sa do dnešného dňa vyškolilo cca 700 inštruktorov pre učňov. Neuspokojuje nás však stav študujúcich na pedagogických inštitútoch, kde na študijný rok 1961 je prihlásených len 56 výchovných pracovníkov, pričom v tomto počte sú zahrnutí aj majstri a učitelia doplnkového štúdia.

Súdružky a súdruhovia!

Záverom by som chcel zdôrazniť, že otázky výchovy a prípravy robotníckeho dorastu v našom kraji zasluhujú neobyčajne veľkú pozornosť a starostlivosť všetkých rezortov, podnikov a národných výborov. Rokovanie o týchto otázkach na takom významnom fóre, ako je Slovenská národná rada, bude pre všetky orgány a pre všetkých výchovných pracovníkov, ktorým je zverená výchova nového pokolenia robotníckej triedy, podnetom k zvýšeniu úsilia za odstránenie nedostatkov a zvládnutie veľkých a náročných úloh vyplývajúcich z tretej päťročnice a pri komunistickej výchove mládeže. (Potlesk. )

Podpredseda Majling:

Ďakujem poslancovi Milanovi Rázusovi za prednesený prejav.

Súdružky a súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto o slovo, alebo má dotazy k prednesenej zpráve? (Nikto. )

Keďže sa o slovo už nikto nehlási, vyhlasujem rozprava k tretiemu bodu programu za skončenú.

Upozorňujem členov Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, že sa teraz zídu v miestností čís. 56, kde vykonajú úpravu konečného znenia návrhu rezolúcie s prihliadnutím na odovzdané pripomienky a na priebeh rozpravy.

Oznamujem 30 minútovú prestávku.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda Majling:

Pokračujeme v rokovaní.

Žiadam zpravodajcu Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, poslanca akademika Andreja Siráckeho, aby podal zprávu o výsledku rokovania Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru o konečnom znení návrhu rezolúcie.

Zpravodajca akademik Sirácky: Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poverilo Komisiu Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, aby k zpráve podpredsedu, povereníka Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, ministra súdruha Vasiľa Biľaka o celkovom stave výchovy

učňovského dorastu v odvetviach materiálnej výroby vypracovala a Slovenskej národnej rade predložila návrh rezolúcie.

Komisia túto svoju povinnosť splnila a jej návrh rezolúcie bol vám, súdružky, súdruhovia poslanci, rozdaný. Preto nie je potrebné ho čítať.

Na dnešnej svojej schôdzke Komisia zvážila výsledky rozpravy a prerokovala návrhy na zmeny a doplnky, ktoré k rozdanému návrhu podali súdruhovia poslanci jednak priamo predsedovi komisie, jednak na schôdzke komisie.

Predkladám preto Slovenskej národnej rade návrh komisie, aby navrhnutú rezolúciu v zmysle pripomienok schválila s týmito úpravami:

Na strane 2, ods. 1 a 2 navrhujeme pozmeniť takto: "Po roku 1957 sa učňovské školstvo zjednotilo a socialistický štát prevzal na seba všestrannú starostlivosť o výchovu učňovského dorastu.

Medzníkom v rozvoji výchovy učňovského dorastu bol učňovský zákon a najmä uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o úzkom spojení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelávania, ktorým sa tento typ škôl stal významnou súčasťou celého školského systému. Výchova učňovského dorastu sa úzko primkla k závodom, čo umožnilo prehĺbiť celý výchovno-vyučovací proces. Učni sa vychovávajú priamo pod vplyvom robotníkov, zlepšovateľov, novátorov a členov brigád socialistickej práce. "

Na strane 3 odsek 1 pozmeniť takto:

"Napriek dosiahnutým výsledkom nemožno sa však s prácou učňovských zariadení uspokojovať, a to tým viac, že rozvoj nášho hospodárstva, výroby a techniky v tretej päťročnici kladú na výchovu učňovského dorastu zvýšené požiadavky. "

Na strane 3, ods. 2 vypúšťajú sa slová "budúcich vedeckých pracovníkov".

Na strane 6, ods. 2 a 3 navrhujeme pozmeniť takto: "Z rozboru vyplýva, aby podniky, závody a národné výbory hľadali ďalšie zdroje a odkrývali rezervy pre nadplánovanú výstavbu takej kapacity priestorov, ktorá by zabezpečovala splnenie úloh rozvoja učňovského školstva v treťom päťročnom pláne a v ďalších obdobiach.

Po dôkladnom zvážení stavu a úrovne výchovy učňovského dorastu Slovenská národná rada obracia pozornosť všetkých výrobných hospodárskych jednotiek, podnikov, závodov, štátnych majetkov a jednotných roľníckych družstiev i národných výborov, aby"

Ďalej ešte Komisia má takú pripomienku, že pokiaľ ide o návrhy alebo pripomienky poslanca súdruha Marku, bude ich treba ešte prerokovať v Predsedníctve Slovenskej národnej rady a potom bude možné otázky vyriešiť v zhode so Štátnou plánovacou komisiou.

Podobne pokiaľ ide o pripomienku súdruha poslanca Stoje o otázke honorovania učiteľov a majstrov, to bude potrebné tiež upraviť celoštátne, a preto by to nebolo vhodné uviesť do rezolúcie.

Záverom ešte pripomínam, že na základe pripomienok bolo potrebné vykonať v texte aj niektoré menšie štylistické úpravy, ktoré však nie je potrebné osobitne tu uvádzať.

Podpredseda Majling: Počuli ste zprávu zpravodajcu.

Hlási sa niekto o slovo, alebo máte, súdruhovia poslanci, pripomienky, prípadne doplnky?

Pripomienok niet.

Dávam hlasovať o návrhu rezolúcie Slovenskej národnej rady k zpráve podpredsedu SNR a povereníka Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, ministra súdruha Vasiľa Biľaka o celkovom stave prípravy učňovského dorastu v odvetviach materiálnej výroby.

Kto súhlasí s návrhom rezolúcie, nech zdvihne ruku! (Deje sa. )

Je niekto proti ? (Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada rezolúciu jednomyseľne schválila.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, tým sme program 4. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.

Vyhlasujem schôdzku za skončenú. (Koniec schôdzky o 12, 50 hod. )