baniach s učňami hasia, kde horí, a to v tom zmysle, že keď nemajú dostatok pracovných síl, tak použijú učňov. V Nováckych baniach je jediná mechanizovaná stena, ale na tejto stene učni nepracujú, a to najskôr preto, že tu je osádka skonsolidovaná, a teda aj plán sa plní rovnomerne. O rýchlorazení a o nových spôsoboch organizácie práce počujú učni iba na vyučovaní od svojich učiteľov. A to teda znamená, že osnovy sa nedodržiavajú. V tomto smere by mohli byť Novácke chemické závody Wilhelma Piecka príkladom Nováckym baniam. V tomto závode sa učni zaraďujú na také pracoviská, ktoré zodpovedajú osnovám.

Prácu na učilištiach veľmi sťažuje výchovným pracovníkom to, že im prichádzajú do učilíšť žiaci nedostatočne pripravení zo základných škôl. Veľkú vinu na tom majú rodičia, ktorí keď vedia, že ich dieťa pôjde do učilišťa, tak sa málo starajú o to, aby bol jeho prospech v základnej škole dobrý. Tento nesprávny postoj rodičov možno pozorovať zvlášť na poľnohospodárskych, baníckych a stavebných učilištiach. Ešte horšie je, keď i učitelia majú taký názor, že žiakom, ktorí idú na tieto učilištia sa nemusí venovať taká pozornosť, ako tým, ktorí idú na vyššie školy. Školská správa musí dbať na to, aby zo základných škôl išli čo najlepšie pripravení žiaci. V tejto súvislosti pripadá odborným učilištiam veľmi závažná úloha organizovať kurzy z učiva OSŠ pre tých učňov, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Absolvovaním týchto kurzov otvorí sa cesta týmto učňom k ďalšiemu vzdelávaniu, či už na stredných školách pre pracujúcich, alebo na odborných školách.

Okrem vyučovania je potrebné dbať na telesnú zdatnosť žiakov. Aj tu sa vyskytujú veľké medzery, ktoré sa učitelia snažia ospravedlniť tým, že nemajú telocvične alebo náradie. To je však neopodstatnené ospravedlnenie. Je síce pravda, že niekde telocvične chýbajú, ale nie je to dôvod k tomu, aby sa v tomto smere nič nerobilo. Veď cez leto možno cvičiť i na trávniku. I náradie sa dá v mnohých prípadoch nahradiť, ale uspokojovanie sa s tým, že nemáme náradie alebo telocvičňu, je nesprávne.

Tým, že vzrastie v tretej päťročnici počet učňov, budeme potrebovať ďalších 76 učiteľov pre všeobecno-vzdelávacie predmety, a to len v chemickom priemysle. Ďalej budeme potrebovať 94 učiteľov pre odborné predmety, ktorých budú musieť zabezpečiť podniky z radov svojich politicky a odborne vyspelých technikov a 135 majstrov odborného výcviku, kde budú musieť závody dať svojich skúsených a kvalifikovaných robotníkov. Bude potrebné zanechať také spôsoby, že za majstrov odborného výcviku podnik vynikajúcich pracovníkov za nič na svete nepustí. Vedúci pracovníci z podnikov musia pamätať na to, že čím lepšieho pracovníka dajú ako majstra k svojmu dorastu, tým viac výborných robotníkov budú mať za niekoľko rokov. To, že si to dosiaľ niektoré podniky neuvedomili, je na ich veľkú škodu.

I v súčasnej dobe kvalifikovanosť majstrov i vychovávateľov je nedostatočná. Treba s uspokojením kvitovať, že majstri si kvalifikáciu získavajú. Napríklad v Baníckom učilišti pri Nováckych baniach už v roku 1962 budú mať plno kvalifikovaných majstrov. U vychovávateľov zatiaľ získavanie kvalifikácie nenašlo plný ohlas.

V  odbornom učilišti pri Nováckych chemických závodoch je situácia približne podobná. U učiteľov 50 % má dostatočnú kvalifikáciu a ostatní si ju získavajú. Podobne je to u majstrov, kde však je o to lepšia situácia, že majstri v chemických laboratóriách sú na veľmi dobrej úrovni.

V  našej spoločnosti sa rozvinulo hnutie brigád socialistickej práce. Podľa vzoru brigád komunistickej práce zo Sovietskeho sväzu i naše kolektívy sa pustili do veľkého boja za premenu myslenia a správania sa ľudí. Už vidieť i plody tohto hnutia a vidieť i to, čo všetko zvládne dobrá vôľa a chuť. Ani jeden vychovávateľ nemôže prevychovať človeka tak, ako keď sa tento človek pustí do toho sám. Preto je len na škodu, že naše brigády socialistickej práce nenavštevujú odborné učilištia a nehovoria žiakom o tom, ako dosiahli titul Brigáda socialistickej práce. V mnohých prípadoch by veľmi pomohli takéto pohovory práve vychovávateľom. Na Baníckom učilišti pri Nováckych baniach robia takéto pohovory. Žiaci na tomto učilišti by tiež veľmi radi súťažili v podobnej súťaži.

Keďže sú ešte v učebnom pomere, nemožno súťažiť o titul BSP. Iste by však nebolo na škodu nájsť pre nich podobnú formu súťaže, ktorá by ich zaujímala. Takto by sme dosiahli to, že žiaci by sami prispeli k vlastnej prevýchove. Uľahčilo by sa výchovným pracovníkom, majstrom a učiteľom. Doteraz jestvujúce súťaže sa nestali dostatočne populárnymi, a preto myslím, že by bolo dobré porozmýšľať o novej forme súťaže medzi učňami, ktorá by sa podobala súťaži o titul BSP.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Do výroby v našich továrňach a kombinátoch stále viac zasahuje rozmach mechanizácie a automatizácie. V mnohých prípadoch sú to také zložité procesy, pri ktorých nestačí len kontrola človekom. Zložité meracie prístroje a meracie aparatúry tu strážia správny priebeh výrobných procesov. Ale i nad týmito prístrojmi je človek. Takáto práca bude potrebovať ľudí všestranne pripravených. To znamená, že na odborných učilištiach budeme musieť pripraviť takých odborníkov, ktorí budú poznať technológiu prevádzok, obsluhu meracích a regulačných prístrojov, ktorí budú vedieť ešte ďalej rozvíjať a zdokonaľovať výrobu.

To si prirodzene vyžaduje už od základných škôl posielať žiakov dobre pripravených zo všeobecno-vzdelávacích predmetov. Okrem toho sa však treba zamerať už v základných školách na prípravu pre budúce povolanie, avšak to sa robí v nedostatočnej miere. Mám taký názor, že v školách by sa mali zaoberať povolaniami, ktoré sú v blízkom okolí školy. Napríklad v Prievidzi v OSŠ usporadujú besedy s baníkmi, kde sa žiaci zbližujú s týmto povolaním. Stalo sa to iba niekoľkokrát a teraz sa tieto podujatia nerobia. To je chyba. Čím viac baníkov by bolo z Prievidze, tým by bola lepšia stabilizácia v Nováckych baniach, a to by nám len prispelo.

Veľmi závažnou otázkou pri výchove učňovského dorastu v baníctve je značná úrazovosť, ktorá vyplýva z nedostatočnej výchovy k bezpečnosti práce. Tak napríklad v odbornom učilišti pri Nováckych baniach od septembra 1960 sa vyskytlo 36 pracovných úrazov, nepracovných 17. Takýto stav je zapríčinený hlavne nesprávnym postojom kmeňových baníkov k bezpečnosti práce. Žiaci si podľa ich nesprávneho príkladu rýchle osvojujú ľahostajnosť k bezpečnostným predpisom. Bolo by potrebné, aby sa pracovníkom, ktorí budú spolu s učňami pracovať, dôkladne vysvetlila nebezpečnosť takéhoto počínania hlavne preto, že je to nesprávny príklad pre mladých ľudí, za ktorých zodpovedajú ešte iní ľudia, ale aj títo pracovníci samotní.

Súdružky a súdruhovia,

na úspechoch, ktoré sme dosiahli pri výchove mladého robotníckeho dorastu, veľkú zásluhu majú aj učilištné organizácie Československého sväzu mládeže. Prevažná väčšina organizácií ČSM dosiahla svojou prácou autoritu a stala sa pravdivou predstaviteľkou kolektívu učňov.

Aj v našom okrese sa ustavične zlepšuje práca učilištných organizácií ČSM. Je to tak najmä po XI. sjazde KSČ, keď strana priamo riadi orgány a organizácie ČSM. Je potešiteľné, že práve sväzácko-mládežnícke kolektívy v Nováckych baniach, v ktorých pracujú sväzáci-absolventi baníckeho učilišťa, boli iniciátormi súťaže o titul "Brigáda socialistickej práce". Sme hrdí na to, že vôbec na Slovensku ako prvý získal tento čestný titul kolektív sväzáka súdruha T u ž i n č i n a, absolventa baníckeho učilišťa.

Dnes už skoro nenájdeme výchovného pracovníka, ktorý by neuznal veľký význam a dôležitosť práce organizácií ČSM na učilištiach. V praxi však nájdeme dosť príkladov, že výchovní pracovníci plne nevyužívajú výchovnú silu sväzáckeho kolektívu. V tomto smere je ešte veľa formálnosti a často práve pričinením niektorých výchovných pracovníkov je - ako sa hovorí - "zošnurovaná" výchova, čo sa zákonite prejaví aj na práci organizácií ČSM. Sú i prípady, keď výchovní pracovníci priamo zasahujú do právomoci organizácií ČSM, nevytvárajú dobré podmienky pre samotnú činnosť sväzákov. Ešte nie všetci výchovní pracovníci si dostatočne uvedomili, že ich pomoc a rady sú najpotrebnejšie pri výchove funkcionárskeho aktívu, neprizerajú na mladý vek a skúsenosti jeho členov. Zvlášť by bolo nutné oveľa viac prehĺbiť spoluprácu zo strany učiteľov a majstrov. V mnohých učilištiach totiž celá ťarcha pomoci organizáciám ČSM leží len na vychovávateľoch.

Na druhej strane sa žiada, aby celozávodné výbory, ale najmä OV ČSM oveľa zodpovednejšie riadili a pomáhali organizáciám na učilištiach a urobili tak prácu sväzu mládeže ešte príťažlivejšou, hodnotnejšou pre všetkých učňov. Hlavne by bolo treba dosiahnuť, aby organizácie ČSM spolu s výchovnými pracovníkmi ešte viac vplývali na učňov tak, aby sa i po absolvovaní naďalej vzdelávali, zvyšovali svoju kvalifikáciu.

O otázkach práce Sväzu mládeže na učilištiach mal som možnosť diskutovať so súdruhmi na SÚV ČSM. Informovali ma o opatreniach, ktoré urobili, prípadne ktoré robia v súčasnom období na zvýšenie úrovne v práci učilištných organizácií ČSM. Ak v tomto svojom úsilí dostanú ešte väčšiu podporu zo strany vedenia závodov a školskej správy, iste sa to prejaví na zlepšení celkovej výchovy učňov.

Súdružky a súdruhovia,

výchova učňovského dorastu je veľmi dôležitou úlohou celej našej verejnosti. Ide tu o výchovu budúcej smeny robotníckej triedy, ktorá je na čele s našou stranou vedúcou silou spoločnosti. Naši učni sú budúcimi členmi brigád socialistickej práce, budú tvorcami všetkých materiálnych hodnôt a budovateľmi komunistickej spoločnosti, šťastnej to méty ľudstva.

Bude prvoradou povinnosťou aj nás, ako poslancov Slovenskej národnej rady, sústavne sledovať výchovu učňovského dorastu a pomáhať zaisťovať ju tak, aby z našich učňov vyrástli nadšení budovatelia novej socialistickej a komunistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Podpredseda Majling:

Ďakujem poslancovi Augustínovi Machatovi za prejav. Prehovorí poslankyňa Františka Kotvasová.

Poslankyňa Kotvasová:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Naša spoločnosť stojí pred veľkými úlohami rozvoja národného hospodárstva, najmä pred úlohami v poľnohospodárskej výrobe. Rozvoj poľnohspodárskej výroby sa bude uberať cestou stáleho zvyšovania produktivity práce na základe zavádzania najpokrokovejšej techniky a veľkovýrobnej technológie. Zvládnutie tejto techniky a technológie vyžaduje kvalifikovaných družstevníkov, ktorí by novú techniku zvládli a mali také všeobecné a teoretické vzdelanie, aby mohli byť ďalej spolutvorcami novej techniky, nositeľmi a horlivými propagátormi veľkovýrobných socialistických foriem. Ďalej nepriaznivé vekové zloženie družstevníkov si priam vyžaduje príliv mladých, odborne vzdelaných ľudí do družstiev, ktorí by boli schopní spájať svoje nadšenie a teoretické vedomosti s praktickými skúsenosťami a organizačnými schopnosťami starších družstevníkov. Doterajšie formy výchovy mládeže v učebnom pomere pre poľnohospodárstvo, najmä v pestovateľskom a chovateľskom odbore nezabezpečovali kvalitnú prípravu kvalifikovaných základných pracovníkov.

Preto na skvalitnenie prípravy základných kvalifikovaných pracovníkov pre socialistické poľnohospodárstvo prijala vláda v minulom roku uznesenie, podľa ktorého, obdobne ako v priemysle, majú sa aj v poľnohospodárstve vychovávať učni v dobre vybudovaných odborných učilištiach. V nich sa zabezpečuje odborný výcvik, vyučovanie odborných a všeobecnovzdelávacích predmetov, ako aj mimoškolská a mimopracovná výchova učňov. Uvedené uznesenie bolo kladne prijaté, pretože je veľkým prínosom v zabezpečovaní výchovy poľnohospodárskych učňov v odbore pestovateľ, chovateľ a poľnohospodársky mechanizátor, kde spájaním teoretického vyučovania s praktickým výcvikom a mimoškolskou výchovou dochádza k podstatnému zlepšeniu výchovno-vyučovacieho procesu. Výchova kvalifikovaných základných pracovníkov sa stáva príťažlivejšou a prístupnejšou pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodli pri voľbe svojho povolania pracovať v poľnohospodárstve.

Uznesenie vlády o zriaďovaní poľnohospodárskych odborných učilíšť pre výchovu mládeže v poľnohospodárstve sa už za ich polročnej existencie ukázalo ako opatrenie správne, ktoré pomáha riešiť najmä najzložitejšiu časť výchovne-vyučovacieho procesu, a to odborný výcvik a mimoškolskú výchovu.

Význam tohto opatrenia bol vo všetkých krajoch a vo väčšine okresov dobre pochopený, a tak sa stalo, že už v školskom roku 1960/1961 je v prevádzke spolu 62 poľnohospodárskych učilíšť, čo je takmer dva razy toľko, ako stanovil plán. V nábore mládeže do učebného pomeru vyskytol sa však rad ťažkostí a nedostatkov. Plán náboru bol splnený len na 76 %. Do učebného pomeru poľnohospodárske podniky prijali značný počet učňov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku v šiestom a v nižších ročníkoch osemročnej strednej školy. Získavanie dorastu bolo sťažené rozšírením počtu základných deviatych ročníkov, do ktorých sa prijímalo v tomto školskom roku 66 % absolventov ôsmych postupných ročníkov. V bilancii rozmiestenia dorastu sa počítalo v niektorých okresoch s prijatím do učebného pomeru v pôdohospodárstve až 50 % mládeže neumiestenej v minulých rokoch, čo sa ukázalo ako nesprávne.

V poľnohospodárstve nie je doteraz zahrnutá do plánov podnikov výchova mládeže v učebnom pomere. Plány okresov sú spravidla zostavené administratívne, nevychádzajú z potrieb podnikov a neprerokúvajú sa s vedením podnikov. Ťažisko získavania mládeže do poľnohospodárstva zostáva len na učiteľoch poľnohospodárskych škôl. Nie sú zriedkavé prípady, že škola získa záujemcov, avšak JRD nechcú so získanými uzatvoriť učebný pomer.

Súdruh povereník pre školstvo a kultúru B i ľ a k vo svojom prejave spomenul, že v pláne tretej päťročnice sa počíta so získaním vyše 73 000 chlapcov a dievčat do učebného pomeru v poľnohospodárstve, z toho vyše 11 000 v tomto roku. Sú to úlohy nemalé. Podľa pripomienok krajských a okresných národných výborov náborové úlohy nového dorastu v tomto roku do učebného pomeru v poľnohospodárstve sú vo väčšine okresov vyššie ako zdroje zo škôl a opäť sa počíta so získavaním mládeže neumiestenej v minulých rokoch. Podľa skúseností z minulých rokov ide sčasti o mládež, ktorá už pracuje na pracovných miestach a so získaním ktorej budú vážne ťažkosti.

Poľnohospodárske podniky na Slovensku dostanú v tretej päťročnici 42 000 traktorov a ďalšie mechanizačné prostriedky. Na ich obsluhu, riadenie a údržbu bude potrebné vyškoliť v tretej päťročnici asi 10 000 nových poľnohospodárskych mechanizátorov. Školenie takého veľkého počtu poľnohospodárskych mechanizátorov a traktoristov sa najlepšie zabezpečí v novozriadených poľnohospodárskych odborných učilištiach. Bude preto potrebné v každom okrese zriadiť jedno takéto odborné učilište a prideliť mu potrebný počet traktorov a poľnohospodárskych strojov na praktický výcvik.

Ako sa plní uznesenie vlády o zriaďovaní a vybavovaní poľnohospodárskych odborných učilíšť v okrese Považská Bystrica?

V okrese máme jedno poľnohospodárske odborné učilište odboru pestovateľ-chovateľ v Ilave. Úloha v nábore do učebného pomeru v poľnohospodárstve v tomto školskom roku sa splnila len na 92 %. Ani zo získanej mládeže nenastúpili všetci do poľnohospodárskeho odborného učilišťa. Nemožno povedať, že v okrese by boli nedostatočné zdroje mládeže. Okres je však silne priemyselný a väčšina mládeže pochádza z robotníckych rodín, ktoré by budúcnosť svojich detí radšej videli v priemysle. Preto i takto získaná mládež často ešte nenadobudla pomer k poľnohospodárstvu a uteká z neho. Napríklad z celkového počtu 176 učňov v Poľnohospodárskom odbornom učilišti v Ilave iba 20 učňov je z roľníckych rodín. Poľnohospodárske podniky odmietajú uzatvárať učebné zmluvy s tým, že učňov poznajú ako takých, ktorí nemajú vzťah k poľnohospodárstvu a nebudú pre nich platnou posilou. Takto postupuje napríklad JRD Mestečko, JRD Udiča, Šľachtiteľská stanica Lednické Rovne a iné. Tak sa mohlo stať, že ešte donedávna 80 učňov nemalo uzatvorené učebné zmluvy s poľnohospodárskymi podnikmi. Ďalšia značná časť mládeže pochádza z rodín súkromne hospodáriacich roľníkov, s ktorými nemal kto uzatvoriť učebné zmluvy. Takýto stav nasvedčuje tomu, že pracovníci, ktorí nábor robili a riadili, neprerokovali uzatváranie učebných zmlúv s predstavenstvami JRD, ale jednostranne sa orientovali len na kvantitatívne plnenie pianu. Ani všetky JRD nechápu správne svoju úlohu pri získavaní mládeže do družstva, starostlivosť o jej zaškolenie a vytvorenie podmienok pre jej udržanie v poľnohospodárstve. Tak napríklad predstavenstvo JRD Zemiansky Kvášov nesúhlasí, aby z jeho fondov boli vyškolení učni v odbornom učilišti, kde dokonca ide o syna samej predsedníčky JRD. Predstavenstvo JRD v Dubnici učebné zmluvy síce podpísalo, ale nie je ochotné hradiť ani čiastočné náklady spojené s výchovou učňov. Podobných prípadov je viac.

Aj mnohí učitelia v okrese na všeobecnovzdelávacích školách ešte nenadobudli správny pomer k poľnohospodárstvu a nedocenili Jeho význam. Prejavuje sa to v tom, že do poľnohospodárskeho odborného učilišťa orientujú predovšetkým žiakov, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku v ročníkoch nižších ako v ôsmom. Tak napríklad z celkového počtu učňov v Poľnohospodárskom odbornom učilišti v Ilave len 28 % skončilo povinnú školskú dochádzku v ôsmom ročníku osemročnej strednej školy. Niektorí z nich do učilišťa prišli z nápravných ústavov, prípadne ešte na osemročných stredných školách sa dopúšťali vážnejších morálnych pokleskov. Sú to zväčša chlapci a dievčatá z rozvrátených rodín. Hovorím o tom preto, lebo u niektorých učiteľov panuje taký názor, že pre týchto žiakov bude najlepšia práca v poľnohospodárstve, čo je znevažovanie a podceňovanie práce v poľnohospodárstve.

Celkom iný postoj k tejto mládeži zaujíma pedagogický sbor poľnohospodárskeho odborného učilišťa. Učitelia tu síce nie sú nadšení tým, že väčšinu žiakov dostali s ukončeným vzdelaním v nižších ročníkoch ako v ôsmom, ale usilujú sa vychovávať z nich nielen odborníkov pre poľnohospodárstvo, lež v mnohých prípadoch predovšetkým poriadnych občanov. Je to práca zodpovedná a ťažká. A treba povedať, že učitelia v tomto učilišti začínajú už zberať aj prvé plody svojej práce.

Škoda však, že pri svojej práci nenachádzajú vždy najlepšie porozumenie u okresných orgánov. Učilište dostalo budovu bývalého Okresného národného výboru v Ilave. Ukončenie adaptácie tejto budovy, a to zriadenie kuchyne s jedálňou, umyvárne a sprchárne Okresný stavebný podnik stále odkladá. Učni sa stravujú v miestnom podniku reštaurácie a jedálne, čo neprispieva správnej výchove, pretože tu učni často pozorujú nezdravé zjavy a učnice tu vyčkávajú rozliční výrastkovia. Okresný národný výbor by túto otázku už mal rázne a bezodkladne vyriešiť, pretože tu ide o vážne sťaženie výchovy mladých ľudí, z ktorých mnohí boli práve vytrhnutí z podobného prostredia. Okresný národný výbor by už mal prerokovať aj výšku úhrady jednotlivých poľnohospodárskych podnikov za ubytovanie a stravovanie učňov. Dosiaľ všetky náklady hradí okresný národný výbor.

Učilište má vážne ťažkosti pri vykonávaní praktického výcviku učňov. JRD a ŠM povoľujú vykonávanie praxe v živočíšnej výrobe len s výhradami a po dlhých prosbách.

Aj pre budúci školský rok úloha v získavaní mládeže do poľnohospodárstva v okrese Považská Bystrica je vysoká. Krajské národné výbory pri rozpise úloh na jednotlivé okresy v získavaní mládeže do poľnohospodárstva by mali viac prihliadať na konkrétne podmienky v jednotlivých okresoch a nerozpisovať úlohy len mechanicky. Okres je vysoko priemyselný a ťažkosti v plnení plánu budú tie isté ako vlani. Aj pri rozpise na budúci školský rok súdruhovia na ONV sa nepoučili z minulého roku, ale opätovne určili z celkového počtu mládeže, ktorá ukončila povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch ako deviatom, 50 % do učebného pomeru v poľnohospodárstve. Aký to má odraz na tohoročnom výbere žiakov do poľnohospodárskych technických škôl? Podľa vládneho uznesenia do poľnohospodárskych technických škôl sa prijímajú len učni z učebného pomeru. Do jedinej Poľnohospodárskej technickej školy tohto okresu v Pruskom má sa podľa plánu prijať 52 žiakov. Avšak v okrese všetkých učňov v I. a II. ročníku učebného pomeru, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku v 8. ročníku osemročnej strednej školy, je len 50. Čiže plán by sa splnil len tak, keby sa nerobil nijaký výber a všetci učni by chceli nastúpiť. Preto učitelia všeobecnovzdelávacích škôl pri voľbe povolania by mali usmerňovať do učebného pomeru v poľnohospodárstve najlepších žiakov.

Ani rada ONV v Považskej Bystrici nezaujala správne stanovisko, keď 24. januára tohto roku zamietla prerokovať zprávu o politicko-organizačných opatreniach na zabezpečenie splnenia úloh v nábore do učebného pomeru v poľnohospodárstve, ako zprávu "nečasovú". Obmedzila sa len na to, že odbor pôdohospodárstva ONV podá do rady len kontrolnú zprávu o plnení úloh. Domnievam sa. že takýto postup je nesprávny, pretože rada mala prijať uznesenia ako úlohy splniť a potom až žiadať zprávu o kontrole ich plnenia. Odbor pôdohospodárstva síce úlohy rozpísal na jednotlivé MNV a deväťročné základné školy, ktoré však mnohí súdruhovia neberú vážne, pretože nie sú viazaní orgánom na ich plnenie.

Na tomto úseku sú veľké nedostatky, s ktorými sa musí Okresný národný výbor v Považskej Bystrici vyrovnať. (Potlesk. )

Podpredseda Majling:

Ďakujem poslankyni Františke Kotvasovej za prejav.

Slovo má ďalší rečník poslanec dr. h. c. Jozef Lukačovič.

Poslanec dr. h. c. Lukačovič: Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia poslanci!

Úlohy v investičnej výstavbe v tretej päťročnici v Československej socialistickej republike reprezentujú sumu 322 miliárd Kčs, z toho na Slovensku sa na rozvoj investičnej výstavby vynaloží 77, 5 miliárd Kčs.

Plnenie týchto veľkých úloh v investičnej výstavbe na Slovensku si vyžiada zvýšiť objem stavebných prác oproti roku 1960 zhruba o viac ako 93 %. Prakticky to znamená toľko že priemerne v tretej päťročnici za päť rokov tejto päťročnice každý pracovný deň má stavebníctvo na Slovensku preinvestovať 50 miliónov investičných prostriedkov.

Takéto podstatné zvýšenie objemu stavebných prác kladie veľké nároky aj na kvalifikáciu pracovníkov. Zvýšený objem stavebných prác sa bude kryť až vo výške 84 % rastom produktivity.

Rast produktivity práce v porovnaní s rokom 1960 v stavebnej výrobe sa zvýši o 68 %.

Kým v roku 1955 bola produktivita jedného stavebného robotníka na Slovensku 54 100, v roku 1961 sa plánuje 100 400, v roku 1965 má dosiahnuť jeden stavebný robotník v podnikoch riadených ministerstvom, národnými výbormi a krajským združením produktivitu 153100.

Úlohy vo zvyšovaní produktivity práce sú o to náročnejšie, že súčasne s plnením vysokých úloh investičnej výstavby treba vytvárať podmienky pre postupný prechod na skrátený pracovný čas zhruba pre 100 000 pracovníkov v stavebníctve na Slovensku.

Podstatný podiel - zhruba ¾ - na raste produktivity práce má sa dosiahnuť technickým rozvojom. Na úseku technického rozvoja dosiahli sa už v rokoch druhej päťročnice pozoruhodné úspechy.

Uvediem niektoré výsledky technického rozvoja v bytovej výstavbe, kde sa výsledky uplatňovali v najväčšej miere.

Kým v roku 1957 sa tradičnými metódami výstavby zaisťovalo až 90 % bytovej výstavby, do roku 1965 sa plánuje zníženie tradičnej výstavby až na 11 %. Naproti tomu rastie podiel celomontovaných domov. Tento podiel v roku 1957 robil 4, 5 % a v roku 1965 má dosiahnuť až 40 %. Progresívne vzrastá v bytovej výstavbe použitie paneloblokov. V roku 1959 stavalo sa 11 % bytov z paneloblokov, v roku 1965 plánuje sa až 28 % bytovej výstavby postaviť touto technológiou. Používanie nových progresívnych metód v bytovej výstavbe prejavilo sa i v znížení prácnosti na stavenisku.

Širšie uplatňovanie nových progresívnych systémov výstavby vyžaduje si zmenu v skladbe pracovníkov v stavebníctve a tým i  vo vlastnej výchove kvalifikovaných pracovníkov. Niektoré stavebné profesie sa budú postupne znižovať, kým na strane druhej budú vznikať nové profesie, ktoré budú podporovať technický rozvoj v stavebníctve.

V rokoch tretej päťročnice treba v stavebných organizáciách na Slovensku pripraviť zhruba 18 000 kvalifikovaných robotníkov.

Stavebné organizácie na Slovensku vychovávajú toho času dorast pre robotnícke povolania v 17 odborných učilištiach a v štyroch učňovských strediskách.

Rozsah priestorov týchto odborných učilíšť a stredísk nie je v súlade s predpokladaným počtom učňov do učebného pomeru. Súčasný stav, ako to súdruh minister Biľak spomínal, skoro 9000 učňov zvýši sa do roku 1965 zhruba na 16 000 učňov.

Pred stavebnými organizáciami a podnikmi stojí úloha zaistiť pre zvýšený počet učňovského dorastu dostatok ubytovacích priestorov i priestorov na vyučovanie. Bez riešenia tohto problému situácia v ubytovaní učňov sa bude zhoršovať, čím by sa zhoršili i celkové podmienky pre výchovu učňov.

Napríklad u podnikov Krajského združenia stavebníctva v Bratislave z terajších 63 % ubytovanosti by v prípade nezaistenia ďalších kapacít klesla ubytovanosť učňov v roku 1965 až pod 30 % z celkového stavu.

V  starostlivosti o budovanie nových kapacít si dobre počínajú stavebné organizácie vo Východoslovenskom kraji, najmä Pozemné stavby n. p. Košice, Hutné stavby, ako aj Krajské združenie stavebníctva v Košiciach.

Je potrebné zvýšiť starostlivosť podnikov a KZS aj v Západoslovenskom kraji, kde sa javí v roku 1965 najnižšia ubytovanosť v dôsledku toho, že sa neplánuje v priebehu tretej päťročnice s doplnením nových priestorov.

Veľký vplyv na výchovu dorastu v učebnom pomere má odborná a pedagogická úroveň výchovných pracovníkov. Je len prirodzené, že výchovný pracovník, ktorý nemá potrebnú odbornú a pedagogickú kvalifikáciu, nedáva záruku pre kvalitnú výchovu nových odborníkov.

Súčasná situácia v kvalifikácii výchovných pracovníkov nie je v stavebníctve uspokojivá. 80 % výchovných pracovníkov nespĺňa požiadavky predpísanej kvalifikácie.

Obzvlášť neuspokojivá je situácia v kvalifikácii majstrov odborného výcviku. Napríklad z 30 majstrov odborného výcviku v Odbornom učilišti pri n. p. Pozemné stavby Banská Bystrica majú len dvaja požadovanú kvalifikáciu; v Učňovskom stredisku pri n. p. Priemstav Prievidza z 31 majstrov odborného výcviku majú požadovanú kvalifikáciu len štyria majstri. Podobný stav je aj v ostatných učilištiach a strediskách.

Väčšina starších skúsených majstrov odborného výcviku s dlhoročnou praxou má aj záujem doplniť si chýbajúce vzdelanie, a to štúdiom popri zamestnaní, avšak doterajšie existujúce formy neboli pre nich vhodné. Je potrebné zo strany podnikov zabezpečiť, aby majstri odborného výcviku absolvovali podnikové technické školy, ktoré podľa nového školského zákona dávajú možnosť nadobudnúť stredné odborné vzdelanie.

V kvalifikácii vychovávateľov je situácia len o málo lepšia ako u majstrov odborného výcviku.

Máme nedostatky v prijímaní učňov - v ich predpokladoch pred prijatím do odborných učilíšť. T. č. 40 % učňov prichádzajúcich do učebného pomeru v stavebníctve nemá ukončené všetky triedy základnej školy. Takto pripravení učni si až v priebehu učňovskej doby dopĺňajú chýbajúce vzdelanie. Dvojaké štúdium kladie na nich veľké nároky, často ich preťažuje.

Tento nedostatok treba odstraňovať zvýšenou starostlivosťou o  zníženie počtu prepadajúcich už na základných školách a taktiež pri výbere absolventov základných škôl do stavebníctva. Do odborných učilíšť treba prijímať tých absolventov, ktorí prejavujú zvýšený záujem o prácu v stavebníctve. V tomto smere záslužnú prácu môžu vykonať hlavne učitelia základných škôl, ktorí vhodnými formami popularizujú stavebné povolania, aby vzbudili u žiakov záujem o stavebníctvo.

Obsah odborného vzdelania musí dôsledne vychádzať z najnovšieho stavu technológie, konštrukcií i organizácie práce vo výstavbe. Odborná príprava mladých robotníkov musí byť v súlade nielen s potrebami súčasného stavebníctva, ale musí odpovedať i  perspektívnym potrebám - musí byť v súlade s predpokladaným technickým rozvojom. V súčasnom období sa pripravujú nové učebné plány, osnovy, ktoré nadobudnú platnosť od budúceho školského roku. Obsahujú nové metódy práce v stavebníctve, a tak vytvárajú dôležité predpoklady i pre zvyšovanie výchovy učňovského dorastu. Tieto osnovy musia však zvládnuť vychovávatelia, ktorí musia byť vzorom správneho smeru výchovy.

Ako ďalšiu otázku chcem spomenúť otázku materiálneho zabezpečenia výchovy dorastu v stavebníctve.

Nedostatky v tomto smere sú najmä v nedostatočnej starostlivosti podnikov pri vybavovaní odborných učilíšť názornými učebnými pomôckami; v zabezpečovaní potrebných priestorov pre mimopracovnú výchovu a v zabezpečovaní vyhovujúcich prác