väčšina našej mládeže. Preto učiteľom, majstrom a vychovávateľom musíme venovať toľko pozornosti, ako venujeme učiteľom všeobecnovzdelávacích škôl.

Národné výbory spoločne s podnikmi, závodmi a JRD musia v oveľa väčšej miere získavať vychovávateľov, majstrov odborného výcviku a inštruktorov pre ďalšie zvyšovanie kvalifikácie, predovšetkým v kurzoch, ktoré organizujú pedagogické inštitúty. Väčšiu pozornosť venovať organizovaniu seminárov a prednášok k ideovo-politickým problémom, k otázkam socialistickej pedagogiky a psychológie a výmene skúseností z politicko-výchovnej práce učiteľov, majstrov odborného výcviku, inštruktorov a vychovávateľov.

Myslím, netreba zdôrazniť, že popri príprave potrebného počtu učiteľov, majstrov a vychovávateľov pre splnenie úloh v ideovopolitickej a odbornej príprave učňov sú nevyhnutné priestory a zariadenia, bez ktorých by nebolo možné zaistiť plánovaný rozvoj učňovského školstva.

Treba otvorene povedať, že stav v umiestení učňovských zariadení je krajne neuspokojivý, veľmi nepriaznivý. Učňovské školy, odborné učilištia a učňovské strediská sú najhoršie umiestené a vybavené výchovné zariadenia vôbec.

Z 54 učňovských škôl na Slovensku riadených národnými výbormi je len 17 umiestených v účelových budovách, z ktorých len dve sú novšie a ostatné sú. staré storočné budovy. Pritom ani tieto budovy učňovských škôl, ktoré nevyhovujú zo stránky hygienickej ani pedagogickej, nepostačujú svojím rozsahom kapacite učňovských škôl.

O odborných učebniach, laboratóriách na týchto školách nemôžeme ani hovoriť. Niet ani potrebného počtu kabinetov, preto sa názorné učebné pomôcky uskladňujú len v skriniach na chodbách. Väčšina škôl nemá ani telocvičňu.

Z celkového počtu 439 učební na učňovských školách 119 nevyhovuje ani minimálnym požiadavkám.

Učňovská škola v Šamoríne je umiestená v bývalej kláštornej budove z 18. storočia, v ktorej je aj miestny hotel a reštaurácia. Budova je ošarpaná a v dezolátnom stave. Obdobne veľmi zle sú umiestené učňovské školy v Lučenci, Prievidzi, Bratislave, Liptovskom Jáne, Prešove a v ďalších iných mestách.

Zarážajúce je, že národné výbory, ktoré sú zodpovedné za učňovské školy, za ich dobré materiálne zaisťovanie, sa s týmto krajne nepriaznivým stavom uspokojujú a nehľadajú cesty, ako by nepriaznivú situáciu v priestoroch na učňovských školách vyriešili. Ba v mnohých prípadoch národné výbory sa uznášajú a dávajú súhlas k odobratiu priestorov, ktoré slúžia učňovským školám alebo k ich premiesteniu do nevyhovujúcich priestorov.

Ani nová územná organizácia, uskutočnená v minulom roku, keď sa podľa uznesenia strany a vlády mali uvoľniť administratívne budovy aj pre výchovu učňovského dorastu, nepriniesla zlepšenie, pretože viaceré z pridelených objektov sa nedali do používania pre potrebu učňov.

V plánoch krajských národných výborov na tretiu päťročnicu sa počíta s výstavbou 32 učňovských škôl s viac ako 450 učebňami. V porovnaní s minulosťou je to mnoho, no v porovnaní s potrebou je to skutočne málo.

Sme si vedomí, súdružky a súdruhovia, že plán bol už schválený. Jednako však pokladáme za potrebné - vychádzajúc z faktov - upozorniť podniky, národné výbory i ministerstvá, aký je skutočný stav, aby sa v priebehu tretieho päťročného plánu hľadali rezervy na ďalšie vybudovanie učebných priestorov.

Uvedený rozsah výstavby učňovských škôl v treťom päťročnom pláne, aj keď je v porovnaní s výstavbou v druhej päťročnici značný, nestačí kryť rozvoj a prírastky učňovského dorastu v rokoch tretej päťročnice. Nerieši sa vôbec náhrada za nevyhovujúcich viac ako 100 učební.

Ani v jednom z krajov odovzdanie budov do prevádzky nie je v súlade s potrebami jednotlivých rokov, ako budú narastať počty učňov.

Vo Východoslovenskom kraji je doterajšia priestorová situácia v umiestení učňovských škôl najhoršia. V kraji dochádza a dôjde v rokoch tretieho päťročného plánu k ohromným ekonomickým premenám, k priemyselnému rozvoju, ktorý si vyžiada zvýšenie počtu učňov na učňovských zariadeniach z terajších 11 772 na 40 717.

Krajský národný výbor, ako aj podniky a závody s týmito smernicami a potrebami v pláne investičnej výstavby učňovských škôl dostatočne nerátajú. Potreba učební v kraji bude 384, krajský národný výbor plánuje k terajším 82 učebniam s výstavbou 123 učební, čím potreba, i keď počítame s dvojsmenným vyučovaním, bude pokrytá len na 53 %.

Plán výstavby učňovských škôl nie je v súlade s tempom rastu počtov učňov v jednotlivých rokoch. Napríklad výstavba Učňovskej školy v Trebišove sa má začať až v roku 1964, i keď v roku 1962 nastúpi do prvých ročníkov celkom 600 učňov, čiže trojnásobok terajšieho stavu. Počítať s tým, ako sa niektorí utešujú, že sa využijú priestory všeobecnovzdelávacích škôl, je nereálne, lebo v tomto okrese nieto dosť priestorov ani pre všeobecnovzdelávacie školy.

V kraji v podnikoch riadených národnými výbormi má sa zaistiť do roku 1965 ubytovanie 3860 učňov. Dosiaľ však národné výbory plánujú len výstavbu učňovských domovov o kapacite 910 miest. Pritom musíme mať na pamäti, o aké sťažené podmienky dochádzky do sídiel okresov vo Východoslovenskom kraji ide.

V  Stredoslovenskom kraji je dnes 16 učňovských škôl, ktoré majú k dispozícii 119 učební. V rokoch tretej päťročnice vzrastie počet učňov o 21173, čo si vyžiada potrebu nových 231 učební. Krajský národný výbor plánuje s výstavbou 10 učňovských škôl o kapacite 130 učební. Plánovaný rozvoj výstavby učební uspokojí potrebu na 65 %.

Okrem nedostatočnej plánovanej kapacity nových škôl i v tomto kraji rozpis plánu nie je v súlade s plánovaným rastom učňovského školstva.

Z 10 plánovaných škôl odovzdajú tu do roku 1962 len dve, pritom však počet učňov v celom kraji sa v tomo roku zvýši o 4300. V školskom roku 1963/1964 počet učňov vzrastie dokonca o nových 11 900 učňov, ale plán výstavby učňovských škôl počíta s ich odovzdaním len koncom päťročnice.

Už terajší stav v priestoroch učňovských škôl v Západoslovenskom kraji je veľmi nepriaznivý. Počet učňov do konca päťročnice vzrastie takmer o 20 000. Celková potreba v tomto kraji bude 330 učební. Avšak krajský národný výbor počíta len s výstavbou 13 učňovských škôl s 203 učebňami.

Znova chcem upozorniť na to, že i v tomto kraji v kritickom roku 1962, keď príliv učňov bude najväčší, nepočíta sa s dostatočným počtom nových priestorov.

O nič lepšia nie je situácia v umiestení odborných učilíšť.

Skoro všetkým odborným učilištiam chýba školská budova s odbornými učebňami, laboratóriami, telocvičňou a ostatnými priestormi pre teoretické vyučovanie. Učebne sú zväčša provizórne urobené v učňovských domovoch z klubovni, kultúrnych a iných miestností, ba sú i také prípady, že sú umiestené v drevených barakoch. Napríklad v odbornom učilišti pri n. p. Pozemné stavby v Nitre už 8 rokov sa vyučovanie uskutočňuje v úplne nevyhovujúcom baraku. Zarážajúca je však ľahostajnosť vedenia podniku k tejto nepriaznivej situácii a najmä to, že ani v treťom päťročnom pláne neplánuje výstavbu učebných priestorov.

V odbornom učilišti pri Cukrovare v Šuranoch učebne sú umiestené v úplne nevyhovujúcich priestoroch, ktoré osobitná komisia neuznala za spôsobilé z bezpečnostnej stránky, lebo hrozí, že spadne povala. Vedenie podniku Presná mechanika v Starej Turej umiestilo odborné učilište do nevyhovujúcich provizórií. Obdobná situácia je aj na niektorých iných odborných učilištiach a učňovských strediskách.

Treba povedať, že zodpovední vedúci činitelia tým, že nedostatočne zaisťujú vyučovacie priestory, laboratóriá, kabinety, nedoceňujú význam dobrej teoretickej prípravy, na ktorú kladie naša výroba čoraz väčšie a väčšie nároky.

Napriek tomuto veľmi nepriaznivému stavu v umiestení zariadení pre výchovu učňovského dorastu stále sa vyskytujú prípady, že moderné a účelové budovy učňovských domovov a odborných učilíšť, ktorých je tak málo, sa odnímajú svojmu účelu a využívajú sa na celkom iné ciele, ktoré s výchovou učňovského dorastu nemajú v podstate nič spoločné. Tak sa postupuje, aj keď je to v rozpore s ustanoveniami učňovského zákona z roku 1958, v rozpore so smernicami našej strany. K takémuto porušeniu došlo napríklad v Priemstave v Bratislave, ktorý odobral učňovské zariadenie svojmu účelu pre projekčnú zložku a ani po upozornení odboru Slovenskej národnej rady pre štátnu kontrolu a odboru SNR pre školstvo a kultúru zo strany vedenia podniku k žiadúcej náprave nedošlo.

Budovy odborných učilíšť Pozemných stavieb v Žiline a v Poprade sa použili bez náhrady na kancelárie, v Lučenci dokonca i okresný národný výbor si zlepšil kancelárske priestory na úkor odborného učilišťa, ktoré presťahoval do starého kaštieľa vo Fiľakove. Tieto prípady svedčia o značnom podceňovaní a nedocenení významu zariadení pre výchovu učňovského dorastu, a to tak zo strany národných výborov, ako aj zo strany podnikov a závodov.

V rezorte chemického priemyslu má počet učňov vzrásť, ako som spomínal, z 1897 na vyše 4000. Ráta sa s rozšírením, prípadne a výstavbou nových odborných učilíšť pri národnom podniku Závody J. Dimitrova v Bratislave, pri Chemických závodoch Wilhema Piecka v Novákoch, Chemko v Strážskom a Slovnaft v Bratislave s celkovou kapacitou pre 3700 učňov. Osobitnú pozornosť bude treba venovať rozvoju odborného učilišťa pri Severoslovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku, kde okrem značného vzrastu učňov pre vlastnú potrebu budú sa vychovávať v tretej päťročnici aj učni pre nový Celulózno-papiernický kombinát v Štúrove, ako aj pre ostatné takéto podniky na Slovensku. V chemickom priemysle je situácia najpriaznivejšia pri vytváraní materiálnych podmienok pre výchovu učňovského dorastu. Jedine pri národnom podniku Gumárne 1. mája v Púchove nie sú zabezpečené priestory pre výchovu asi 100 učňov.

Podniky a závody strojárskeho priemyslu na Slovensku čakajú veľké úlohy pri výchove učňovského dorastu už i preto, že toto odvetvie nášho priemyslu zaznamená v tretej päťročnici najvyšší trend rozvoja. Počet učňov sa zvýši z terajších 9088 až na 17 500. Situácia v priestoroch je však taká, že pre zvýšené úlohy v tretej päťročnici vyhovujú len dve odborné učilištia, a to pri strojárňach v Piesku a pri Závodoch S. N. Kirova v Tlmačoch, v ktorých je kapacita pre 830 učňov. Preto je zarážajúce, že napríklad vedenie podniku Slovenské lodenice v Komárne, ktorý ani teraz nemá vyhovujúce priestory a kde sa počet učňov zvýši z terajších 539 v tretej päťročnici na 800, pričom závod preberá zodpovednosť za výchovu kádrov pre novobudovanú zlieváreň v Nitre, s investičnou výstavbou príslušných objektov sa nepočíta. Podobne si počínajú v Káblovke v Bratislave, Tatra-vagónke v Poprade, Závodoch presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste.

Môžeme sa právom opýtať zodpovedných činiteľov týchto podnikov a závodov, ako si predstavujú výchovu potrebného počtu kvalifikovaných kádrov pre rozvoj vlastných závodov i závodov, ktoré sa na Slovensku v tretej päťročnici vybudujú. Výchova potrebného počtu kvalifikovaných kádrov musí byť ich najvlastnejšou úlohou a nikto iný ju za nich prevziať nemôže.

Mostáreň Brezno, Východoslovenské strojárne v Košiciach, Podpolianske strojárne a Bratislavské elektrotechnické závody majú síce vybudovať v treťom päťročnom pláne odborné učilištia v rámci dobudovania závodov. Ťažkosti v zabezpečovaní výchovy učňovského dorastu vzniknú však tým, že spomenuté učilištia sa odovzdajú do používania až ku koncu tretej päťročnice.

Celková situácia v strojárstve ďalej vyžaduje zriadiť asi 12 nových učňovských stredísk pri závodoch, medzi nimi najmä v závodoch Kovosmalt Bratislava, Tatrasmalt Matejovce, Tesla Stropkov, Kinex Bytča, Adamovské strojárne, závod Dubnica a ďalšie, ktorým doteraz vychovávali učňov iné podniky.

Naše stavebníctvo sa nemôže pochváliť, že by malo dostatok kvalifikovaných robotníkov. Preto i nároky na výchovu učňov v priebehu tretieho päťročného plánu rýchle rastú. Je nemysliteľné, aby v období, keď zhromažďujeme materiálne a duchovné sily k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti, v období, keď sa naša republika stala socialistickou, zabezpečovali sme výchovu učňov v nedôstojných barakoch, ako to robia Pozemné stavby

v Nitre. Súdruhovia zo stavebníctva musia túto otázku veľmi zodpovedne riešiť a neuspokojovať sa s tým, že u stavebníctva vždy bola slabá starostlivosť o človeka.

Vcelku na úseku stavebníctva javí sa teda nutnou požiadavka v priebehu tretieho päťročného plánu získať novú kapacitu pre vyše 5800 učňov. Uspokojenie tejto potreby sa pritom veľmi slabo zaisťuje a pri niektorých podnikoch sa vôbec neplánuje. Ako príklad možno uviesť národný podnik Hydrostav, kde má dôjsť k zvýšeniu počtu učňov takmer desaťnásobne, no priestory pre toto zvýšenie v priebehu tretej päťročnice sa nezaisťujú.

V doprave je o to zložitejšia situácia, že nie sú ešte doriešené ani otázky materiálneho zabezpečenia výchovy učňovského dorastu, ani celková orientácia v rozvoji siete výchovných zariadení. V cestnej doprave Krajské správy v Západoslovenskom, Stredoslovenskom i vo Východoslovenskom kraji rátajú s rozšírením kapacity. Naproti tomu v železničnej doprave treba urobiť vážne opatrenia v Správe Košickej dráhy. Správa Košickej dráhy má za úlohu vychovať kvalifikovaných železničiarov i pre Východoslovenské železiarne, ktoré budú potrebovať pre vnútrozávodnú dopravu približne 1000 kvalifikovaných železničiarov. Pritom táto správa neráta s výstavbou objektov pre odborné učilištia.

Zariadenia pre výchovu učňovského dorastu v poľnohospodárstve tvoria osobitnú kapitolu. Z väčšej časti sú umiestené v nevyhovujúcich provizóriách s malou kapacitou a vo väčšine prípadov okrem učební nemajú žiadne ďalšie potrebné miestnosti. K riešeniu týchto problémov treba pristupovať s osobitnou starostlivosťou, a to hlavne zo strany národných výborov a štátnych majetkov. Tu sú také veľké úlohy, že žiadny rezort ani v minulosti, ani v súčasnosti nebol postavený pred takú rozsiahlu úlohu pri výchove učňov ako rezort poľnohospodársky.

Pre zaškolenie plánovaného počtu učňov v rokoch tretej päťročnice je potrebné 540 učební a ubytovací priestor asi pre 24 000 učňov. Predpokladá sa, že približne 75 % plánovaného počtu učňov bude ubytovaných v učňovských domovoch. V terajších výchovných zariadeniach je iba 147 vyhovujúcich učební a ubytovací priestor pre 3575 učňov, takže postupne do roku 1965 treba zabezpečiť nových 393 učební a ubytovací priestor pre viac ako 20 000 učňov. I z týchto jednoduchých čísel vidno, aká ohromná úloha nás čaká.

Na zasadnutí Slovenskej národnej rady už spomínal súdruh Majling, že ku koncu tretej päťročnice bude na jednu dedinu pripadať v priemere 12 traktorov. Využitie traktorov bude musieť byť pochopiteľne lepšie ako doteraz. Na jeden traktor pripadne viac ako 1 traktorista, k tomu opravári a iní kvalifikovaní pracovníci. Vidíme teda už z tohto jedného príkladu, že pre poľnohospodárstvo je perspektívne nevyhnutné vychovať tisíce odborníkov.

Preto je zarážajúce, že tieto fakty sa neberú dosť do úvahy na národných výboroch, štátnych majetkoch, ani na jednotných roľníckych družstvách, že sa akosi očakáva, že do dedín prídu hotoví ľudia, niekým iným odborne pripravení a že niektoré národné výbory aj tie investičné sumy, s ktorými sa rátalo na výchovu učňovského dorastu, pridelili na iné ciele.

V súvislosti s prijímaním mládeže do učebného pomeru musíme venovať väčšiu pozornosť prijímaniu dievčat. To platí nie iba o súčasnosti, ale i perspektívne. Pritom v terajších zdrojoch tvoria prevahu práve dievčatá - až 62 %. Rozmiestenie dorastu v rokoch tretej päťročnice si vyžaduje prijímať 36 % dievčat z celkového počtu učňov prijímaných do učebného pomeru.

Bude potrebné prekonať odmietavé stanovisko pracovníkov na závodoch ku školeniu dievčat v učebnom pomere. Školy v spolupráci s národnými výbormi budú musieť účinnejšie vplývať pri voľbe povolania na názory dievčenského dorastu a rodičov, ktorí prevažne vidia uplatnenie dievčat len v "tradičných" ženských povolaniach. Z toho vyplýva ďalšia veľká starosť i pri vytváraní materiálnych podmienok výchovy učňov.

Naše závody a podniky i národné výbory nesmú tiež zabúdať, že v zdrojoch 15 ročnej mládeže sú i deti cigánskeho pôvodu. Je pravda, že väčšina detí cigánskeho pôvodu končí školskú dochádzku v nižších ročníkoch základnej školy. Situácia je dnes taká, že v priemere na jeden okres pripadá iba 16 detí cigánskeho pôvodu, ktoré sú zaradené do učebného pomeru. Tejto otázke budú musieť venovať zvýšenú pozornosť popri závodoch a podnikoch i Revolučné odborové hnutie a ČSM, aby si táto mládež na pracoviskách postupne doplnila všeobecné vzdelanie a nadobudla robotnícku kvalifikáciu.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Problém, ktorý dnes prerokúvame, je veľmi zložitý a mnohostranný. Nie náhodou sa tieto otázky stali programom dnešného rokovania. Ich riešenie a vyriešenie úzko súvisí s úspešným plnením úloh tretej päťročnice, so zhromažďovaním materiálnych t duchovných síl k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti a prechodu ku komunizmu.

Prvý tajomník ÚV KSČ a prezident republiky súdruh Antonín Novotný na XI. sjazde KSČ zdôraznil, že "hlavným bitevným poľom pri dovŕšení výstavby socializmu v našej vlasti je náš priemysel, stavebníctvo, doprava a poľnohospodárstvo. " Na tomto bitevnom poli však rozhodujú o víťazstvách ľudia. Oni sú bojovníkmi. Ide o to, aby to boli bojovníci uvedomelí, ideove a odborne pripravení.

Lenin nie raz zdôrazňoval, že je historicky nevyhnutné budovať socializmus s tými ľuďmi a prostriedkami, ktoré nám zanechala stará buržoázna spoločnosť. V komunizme budú však rozhodovať tí ľudia, ktorých vychovávame už my, v socialistickej spoločnosti.

Musia to byť ľudia, ktorí si osvoja výdobytky vedy a zvládnu najvyspelejšiu techniku, ľudia vysokých morálnych kvalít - ľudia všestranne pripravení na prácu a život v komunistickej spoločnosti.

Preto výchova takýchto ľudí je vecou celej našej spoločnosti a týka sa všetkých rezortov, podnikov a závodov, jednotných roľníckych družstiev, spoločenských organizácií a národných výborov.

Boli tu spomenuté, súdružky a súdruhovia, mnohé nedostatky. Naši nepriatelia možno budú kričať: "Vidíte, aké nedostatky má socialistická spoločnosť pri výchove učňovského dorastu. " Takto môžu prekričať skutočnú pravdu iba ľudia s nenávisťou ku všetkému novému, naši vyslovení a zarytí nepriatelia alebo ľudia ranení politickou slepotou. Naše nedostatky majú úplne iný charakter ako nedostatky buržoáznej spoločnosti pri výchove učňov My pokladáme za nedostatok, ak učni nemajú dosť priestorov pre kultúrnu činnosť, ak nemajú dosť telocviční a športových štadiónov pre telesnú výchovu, ak nemajú vysokokvalifikovaných učiteľov, majstrov a vychovávateľov. V buržoáznej spoločnosti nepokladajú toto za nedostatok, ale pokladali by to za prepych. Kritizujeme ako nedostatok, ak učni nie sú vychovávaní k vysokej hrdosti na príslušnosť k robotníckej triede. Buržoázia to pokladá za nezlučiteľné so svojimi poriadkami a snaží sa vštepiť mladým robotníkom pocit menejcennosti, aby nevyrástli z nich smelí ľudia, ale jej pokorní sluhovia. My pokladáme za nedostatok, ak učni nie sú správne odmeňovaní podľa socialistických zásad. Buržoázia však iba z okrádania a vykorisťovania pracujúcich bohatne. Vykorisťovať učňa - tak ako všetkých pracujúcich - to tvorí základ jej morálky.

My sme dosiahli doteraz také veľké úspechy vo výchove našej mládeže i vo výchove učňovského dorastu, že sa to nedá s ničím v minulosti porovnať.

My nevychovávame prostých remeselníkov - odborníkov. Vychovávame hospodárov, organizátorov výroby, budúcich riaditeľov závodov - vychovávame nových ľudí. Preto máme a presadzujeme v celej spoločnosti i nový pohľad a náročnejšie kritériá na výchovu učňovského dorastu.

Z tohto hľadiska treba chápať i rozbor súčasného stavu, kladov i nedostatkov vo výchove kvalifikovaných robotníkov a družstevníkov, ktorý sme predložili plenárnej schôdzke SNR na prerokovanie.

Sme. súdružky a súdruhovia, na začiatku tretieho päťročného plánu. Úlohy, ktoré sme si vytýčili, nie sú malé ani ľahké. Ich splnenie si vyžaduje konkrétnu znalosť veci, ohromnú obetavosť, energiu, disciplínu, ideovú jednotu, zomknutosť okolo našej strany a dobrú organizáciu práce na každom úseku. V našej práci každá úloha, každý úsek má svoje miesto, svoj význam a opodstatnenie pri plnení národohospodárskych plánov. Každú úlohu treba riešiť v harmonickom súlade s ostatnými úlohami.

Za posledných 16 rokov sme pod vedením našej strany pri plnení úloh, v konkrétnej práci vyrástli a nadobudli síl a skúseností.

Tento rok je pre nás veľmi významný. Oslavujeme 40. výročie založenia Komunistickej strany Československa. Tej strany, ktorá vždy viedla pracujúci ľud do boja za nové, krásne - za šťastie a blahobyt ľudstva. Tej strany, ktorá všetky svoje sily dávala do služieb robotníkov, roľníkov a vôbec všetkých pracujúcich. Tej strany, ktorej otázky výchovy ľudu a osobitne mládeže vždy ležali na srdci. Je to hrdinských 40 rokov urputného zápasu za víťazstvo a uskutočnenie marxisticko-leninských ideí, za pevné nerozborné bratstvo so Sovietskym sväzom, za republiku, v ktorej by si vládol sám ľud. Jej sila a múdrosť, odvaha a skúsenosť spočíva v tom, že sa vždy opiera o ľud, o jeho múdrosť a skúsenosť, že jej boj a život boli a sú bojom a životom pracujúcich. Všetky masarykovské, benešovské a tisovské vlády za pomoci medzinárodnej reakcie sa usilovali zničiť našu stranu. Všetky však ľud vyhodil na smetisko dejín, ale naša strana je stále s ľudom a so svojím veľkým dielom - Československou socialistickou republikou - ktorá silnie a rozkvitá pre šťastie a blaho ľudu.

Túto hrdinskú dobu si v týchto dňoch pripomína i naša mládež. Často od nej počujeme, že závidí staršej generácii, ktorá mohla hrdinsky bojovať proti kapitalizmu, proti fašizmu, v štrajkoch, za oslobodenie vlasti. Áno, bola to veľká a hrdinská epocha. Tejto epoche a jej bojovníkom právom vzdáva mládež svoju úctu. Avšak i dnešná epocha výstavby socializmu má svoje bojiská, na ktorých sa tiež rozhoduje o šťastí a budúcnosti ľudstva.

Zvládnuť vedu a techniku, novú organizáciu a technológiu výroby, poraziť prežitky kapitalizmu a zvíťaziť nad samým sebou, to vyžaduje nové a veľké hrdinstvo. V tomto boji sa naša mládež zoceľuje a pripravuje na veľké úlohy výstavby komunizmu.

Urobme, súdružky a súdruhovia, všetko, aby sme i na tomto úseku pre našu mládež vytvorili čo najlepšie podmienky pre výchovu takej generácie, ktorá zvládne vedu a techniku a bude predchnutná hlbokou a horúcou láskou ku Komunistickej strane Československa, k svojej socialistickej vlasti, k nášmu osloboditeľovi a najvernejšiemu priateľovi - Sovietskemu sväzu a ideami proletárskeho internacionalizmu.

Vedomie veľkých víťazstiev dosiahnutých pod múdrym vedením našej strany dodáva nám síl na splnenie všetkých úloh pri výstavbe vyspelej socialistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem podpredsedovi SNR a povereníkovi Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru ministrovi súdruhovi Vasiľovi B i ľ a k o v i za prednesenie zprávy.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

V priebehu prestávky bude vám rozdaný návrh rezolúcie k prerokúvanej zpráve, ktorý pripravila Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru. Prosím, aby ste vaše pripomienky k návrhu odovzdali predsedovi komisie súdruhovi B i ľ a k o v i.

Oznamujem 30 minútovú prestávku.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda Majling: Pokračujeme v rokovaní.

Nasleduje rozprava k prednesenej zpráve.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili súdruhovia poslanci: Augustín M a c h a t a.

Františka Kotvasovä. dr. h. c. Jozef Lukačovič. Ján Paňko, Anton Prečuch a Milan R á z u s.

Dávam slovo poslancovi Augustínovi Machatovi.

Poslanec Machata:

Vážená Slovenská národná rada!

Naša spoločnosť stojí pred veľkými úlohami rozvoja národného hospodárstva v tretej päťročnici Vykročili sme na veľkú cestu budovania vyspelej socialistickej spoločnosti a nemálo ťažkostí nás Čaká v tejto veľkej borbe. Sme však vyzbrojení veľkými skúsenosťami, ktoré sme nadobudli v našej doterajšej práci, a to je záruka, že aj teraz splníme naše smelé úlohy. Slovensko, kedysi plné biedy, sa na nepoznanie zmenilo a zmení sa ešte viacej.

My, vážené súdružky a súdruhovia, vieme čo všetko sa už na Slovensku vybudovalo, čo sa v najbližších rokoch vybudovať má, a keďže dnes sa plénum Slovenskej národnej rady zaoberá celkovým stavom výchovy učňovského dorastu, chcel by som svojím diskusným príspevkom i ja pomôcť k riešeniu týchto problémov. Sám som bol učňom a je mi život učňov známy a blízky.

Podľa tretieho päťročného plánu chemický priemysel dosiahne najrýchlejšie tempo vzrastu zo všetkých odvetví priemyslu. Jeho výroba sa zvýši až 2, 7 násobne a skoro 40 % z celoštátneho objemu investícií bude len na výstavbu chemického priemyslu. Postavíme niekoľko veľkých kombinátov, ako napríklad kombinát na spracovanie ropy v Bratislave, zemného plynu v Šali a listnatého dreva v Štúrove, ďalej rozšírime výrobňu plastických hmôt v Novákoch a vybudujeme výrobňu na spracovanie plastických hmôt v Nitre. Na východnom Slovensku sa vybuduje veľký chemický kombinát na spracovanie koksárenského plynu a ešte niektoré ďalšie.

Úspešné plnenie týchto úloh je vo veľkej miere závislé od výchovy učňovského dorastu. Počet učňov v podnikoch chemického priemyslu vzrastie do roku 1965 asi o 2400. Tak napríklad na odbornom učilišti pri Nováckych chemických závodoch Wilhelma Piecka podnik plánuje prijať v roku 1961 - 61 učňov, v r. 1962 108 učňov, v roku 1963 - 81 učňov, v roku 1964 - 84 učňov a v roku 1965 - 94 učňov, hoci podľa rozpisu Ministerstva chemického priemyslu mali by počty učňov byť v roku 1961 - 50 učňov, v roku 1962 - 145 učňov, v roku 1963 - 150 učňov, v roku 1964 - 125 učňov a v roku 1965 - 130 učňov. Ako je z uvedeného vidieť, je tu značný rozpor v plánovanom počte učňov, pričom podnik plánuje podstatne nižšie stavy.

V dôsledku značne zvýšeného počtu učňov budú musieť príslušné podniky vytvoriť aj všetky materiálne a kádrové podmienky. A nielenže budú musieť, ale už by sa i mali na také náročné úlohy pripravovať. Súčasný stav na odbornom učilišti pri Nováckych chemických závodoch Wilhelma Piecka v Novákoch je do istej miery nepriaznivý. Na tomto učilišti nemajú spoločenskú miestnosť a rozlične podujatia uskutočňujú v jedálni, čo je úplne nesprávne.

Nemajú napríklad miestnosti pre rozličné záujmové krúžky, a čo horšie, technický kabinet je úplne nevyhovujúci. Je to učilište chemického závodu a v technickom kabinete nemajú ani zďaleka také vybavenie, ako napríklad v OSŠ v Novákoch. Sám som si tento kabinet prezrel a myslím si, že veľa neprispieva k výchove dobrých odborníkov, chemikov.

Učitelia na tomto učilišti majú nevyhovujúcu zborovňu. Bude sa robiť prístavba pri tomto učilišti. To však ešte utečie pekná doba, kým sa tu postaví škola a my vieme, že už v roku 1962 sa stavy učňov zvýšia. To teda znamená, že priestorov bude zasa málo. Závody by sa, pravda, mali postarať o to, aby ich budúci pracovníci boli všestranne pripravení. Zatiaľ je však taká situácia, že závody ešte nenašli správny postoj k učilištiam.

No tomto učilišti okrem toho, že majú málo priestorov pre svoje potreby, vyučujú sa aj žiaci z večernej priemyslovej školy. Žiaci tejto školy nielenže obsadia na nejaký čas triedu, ale prinášajú pre vychovávateľov ďalšie starosti, napríklad učni musia za nimi čistiť, lebo prechádzajú cez miestnosť nahrádzajúcu telocvičňu, v ktorej mnohokrát cvičia dievčatá, a rozličné iné veci, ktoré tu netreba rozvádzať. Tým chcem len poukázať, že je čo riešiť na tomto úseku a že závody by mali ukázať viac chuti v pomoci svojim zariadeniam.

Naproti tomu na Baníckom učilišti v Novákoch je situácia o niečo lepšia, hoci ani tu nemožno povedať, že je všetko v poriadku. I keď sa dnes zaoberáme predovšetkým chémiou, hutníctvom, poľnohospodárstvom a strojárstvom, dovoľte, aby som hovoril i o baníctve. Mechanizácia v baníctve sa ťažko udomácňuje a o automatizácii sa nedá vôbec hovoriť. Sú to predsa len iné podmienky. A práve tu chcem potvrdiť, čo som už spomenul, že závody sa málo a nezodpovedne o učilištia starajú. V Nováckych