v okresných stavebných správach v Trnave, Spiškej Novej Vsi, v Nitre a inde.

Často sa stáva, že učni pracujú dlhší čas len na pomocných a jednotvárnych prácach a nemajú takto možnosť získať patričné zručnosti v celom rozsahu učebného odboru. To má dva negatívne dôsledky: po prvé učni sa nakoniec nenaučia to, na čo sú daní, a po druhé, odpudzuje ich to od učebného odboru, strácajú lásku k svojmu budúcemu povolaniu, a každé povolanie predsa vyžaduje lásku, ak ho má človek dobre ovládať.

Veľkým zlom je dosť častý zjav, že výrobné úlohy sa plnia šturmovčinou. To škodí tak národnému hospodárstvu, ako i výchove učňovského dorastu. V dôsledku týchto zásahov dochádza k narúšaniu koordinovanosti technológie a odborného výcviku, a to sťažuje výchovným pracovníkom prácu pri dôslednom uplatňovaní pedagogicko-didaktických zásad. Je na škodu i to, že závody zadávajú svojim učilištiam a strediskám i také výrobné úlohy, ktoré nezodpovedajú učebným osnovám. Tak napríklad vedenie závodu a Odborného učilišťa Závodov J. V. Stalina v Martine nezabezpečili, aby učni druhého ročníka pravidelne pracovali na produktívnych prácach v súlade s učebnými osnovami, i keď výrobný plán podniku poskytoval na to maximálne možnosti. V dôsledku toho učni v odbore strojný zámočník za mesiac september 1960 splnili osnovy iba na 40 % a v odbore frézar dokonca len na 18 %.

Na odbornom učilišti pri n. p. Presná mechanika Stará Turá učni v treťom ročníku učebnej doby na prevádzkových pracoviskách vykonávajú práce, ktoré ani z 50 % nesúvisia s osnovami odborného výcviku. Podobne je to na odbornom učilišti pri n. p. Pozemné stavby v Martine, kde učni vykonávali všetky pomocné práce sami, čím sa im v dôsledku toho značne skrátil čas určený osnovami na nácvik príslušných odborných prác. Podobné nedostatky sa vyskytli aj na Učňovskom stredisku pri n. p. Priemstav v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Trenčíne, pri Východoslovenských strojárňach v Košiciach a inde.

Takáto organizácia, presnejšie povedané neorganizácia odborného výcviku a produktívnej práce zbavuje učňov sústavného výchovného vplyvu majstrov odborného výcviku. To má potom za následok, že pri záverečných skúškach nemožno učňa spravodlivo zhodnotiť, lebo ani jeden z majstrov odborného výcviku učňa dobre nepozná.

Situácia v odbornom výcviku formou individuálnej výuky je ešte horšia ako v skupinovej výuke. Bude preto veľmi dôležitou úlohou závodov a podnikov urýchlene vytvoriť podmienky prechodu z individuálnej výuky na skupinovú formu odborného výcviku, najmä v prípravnom období odborného výcviku, a to všade tam, kde to bude účelné.

Nie menej dôležité je, aby si vedenia podnikov a závodov, štátnych majetkov a ostatných zariadení pre výchovu učňovského dorastu uvedomili, že na zastaralom strojovom parku a technológii nevychováme dobrých nových odborníkov, ktorí by zvládli súčasnú najmodernejšiu techniku.

Znovu treba zopakovať slová prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky súdruha Novotného, že učilištia treba vybaviť moderným strojovým zariadením a zabezpečiť žiakom dostatok produktívnej práce. Preto je potrebné, súdružky a súdruhovia, skoncovať s takým stavom, že pre učňov je dobrý i starý vyradený stroj, že sa v plánoch závodov nepočíta v dostatočnej miere s modernizáciou strojového parku učňovských dielní. Nezabúdajme, že prežívame takú epochu, taký rýchly rozvoj vedy, techniky a výroby, že kým sa mladý človek vyučí, i ten najmodernejší stroj sa stáva zastaralým.

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť veľmi závažného činiteľa, ktorý úzko súvisí s odborným výcvikom. Ide o dôsledné dodržiavanie bezpečnostných a hygienických predpisov. Takmer na všetkých pracoviskách sa tieto predpisy tak v práci, ako vo výuke hrubo zanedbávajú. To nám spôsobuje, že dochádza na mnohých pracoviskách k častým úrazom a na druhej strane učni v procese vyučovania si v dostatočnej miere neosvojujú správne návyky bezpečnej práce a dodržiavania hygieny práce.

Najhoršia situácia v tomto smere je v odborných učilištiach a učňovských strediskách pri stavebných podnikoch a závodoch a tiež v rezorte pôdohospodárstva.

Napríklad na stavbe Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave učni pri murovaní obvodného múru vo výške asi 15 metrov nemali ochranné lešenie. Na odbornom učilišti pri Cukrovare v Šuranoch učni zvarovali elektrickým agregátom bez ochranných pomôcok. V elektrodielni podniku Združené služby mesta Nitry učni skúšajú elektrospotrebiče bez minimálneho dodržovania bezpečnostných predpisov. Nedostatočný stav hygieny v zariadeniach pre učňov v poľnohospodárstve je, žiaľ, všeobecne známy.

Tieto vážne nedostatky vo výchove učňovského dorastu sa vyskytujú i v závodoch a podnikoch, ktoré majú dlhoročnú tradíciu vo výchove učňov, kde je úroveň organizácie práce vcelku na vysokom stupni. Je tu vybudovaný pevný systém riadenia od vedenia cez inžiniersko-technické kádre, majstrov až po každého robotníka a stroj. Sú tu vytvorené nepomerne lepšie kádrové a materiálne podmienky.

Spomínam to preto, aby ešte vypuklejšie vystúpila do popredia závažnosť starostlivosti o výchovu i najmladšieho učebného odboru.

Ide o učňovský dorast v poľnohospodárstve, k výchove ktorého sa prikročilo iba pred pár rokmi. Nieto tu tradícií, skúseností, ani takej organizácie práce a technológie ako v podnikoch a ani takých materiálno-kádrových podmienok.

Na jednotných roľníckych družstvách a na štátnych majetkoch, kde učni vykonávajú odborný výcvik, ešte nedostatočne sa využíva aj existujúca technika a nezavádzajú sa najnovšie formy organizácie práce a najnovšia technológia. Nieto tu ani dosť odborníkov. V dôsledku toho učni nemajú možnosť nadobudnúť praktické poznatky o novej technológii a o najpokrokovejších formách socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Poľnohospodárske podniky, najmä jednotné roľnícke družstvá nevytvárajú vždy vhodné podmienky pre odborný výcvik učňov. Spolupráca podnikov s poľnohospodárskymi odbornými učilišťami pri riešení otázok odborného výcviku, finančného a materiálneho zabezpečenia výchovy učňov je náhodná a nedostačujúca. Odborný výcvik nie je pevne riadený a v dôsledku toho dochádza k väčšiemu narúšaniu učebných osnov ako v priemysle. O tom, že príčina týchto nedostatkov nevyplýva iba z rozdielnosti charakteru práce v poľnohospodárstve, ako sa to často zdôrazňuje, ale spočíva predovšetkým v ľuďoch, v starostlivosti o výchovu učňov, svedčí i fakt, že najväčšie ťažkosti a narúšanie učebných osnov sú pri organizovaní odborného výcviku v živočíšnej výrobe, kde by už nemuseli byť tieto nedostatky. Na mnohých miestach by mohli byť dokonca lepšie podmienky v živočíšnej výrobe ako v priemysle, pretože výroba a výuka nemusí byť vystavená zásahom objektívnych činiteľov, akými v priemysle bývajú zmeny výrobných programov, zmeny v plánoch dovozu surovín a pod.

V poľnohospodárskom učňovskom školstve vcelku ideovo-výchovná odborná i teoretická úroveň výuky značne zaostáva a je nízka. Jedna z hlavných príčin nedostatkov na tomto úseku je, že sa nedoceňuje v plnej miere význam poľnohospodárskeho učňovského školstva. V prevažnej miere sa ešte nechápe, že ide o výchovu nového družstevného roľníka, o výchovu ľudí, ktorí budú musieť zvládnuť náročnú poľnohospodársku socialistická veľkovýrobu. Počúvame zo všetkých strán, že mládež z dediny uteká, že je vysoký vekový priemer družstevníkov, že mládež stráca záujem o prácu na pôde a pod. Iba konštatovať tento fakt a neodhaliť jeho príčiny a neurobiť vážne opatrenia, to by nám situáciu nezlepšilo.

Nemôžeme si zakrývať, že poľnohospodárstvo pre mládež nie je ani zďaleka také príťažlivé, ako je náš priemysel. Kôň dnes nie je príťažlivý, príťažlivý je traktor, kombajn, stroj. technika. Mládež nevidí žiadnu perspektívu v zastaralých formách práce. Je prirodzené, že dnes každý mladý človek pôjde radšej ta, kde je vysoká technika, napríklad za chemika, kde sa mu otvára v jeho práci nový, doteraz pre neho neznámy svet, kde sa pod jeho rukami vytvárajú nové veci, také, ktoré ani príroda predtým nestvorila. Toto mu vytvára romantiku i široký obzor poznania. Treba však vidieť, že nie iba v priemysle sa otvára nový svet, rozširujú sa obzory poznania a vytvára sa romantika, ale takéto možnosti sú aj v socialistickom poľnohospodárstve, ktoré sa bez novej vedy, techniky a chémie nezaobíde.

Je nesprávne, že na niektorých všeobecnovzdelávacích školách ani učiteľ nechápe význam socialistického poľnohospodárstva. Stávajú sa dokonca prípady, že sa odhovárajú deti od poľnohospodárskych škôl, robia sa posmešky, ako keby poľnohospodárstvo bolo nejaký menejcenný odbor. My vychovávame novú smenu družstevných roľníkov nie pre starú dedinu. Ide o novú tvár našej dediny. Ani spisovateľ fantastických románov nemá dnes odvahu vykresliť, ako bude naša dedina o 10-20 rokov vyrábať a žiť. Táto dedina bude zmenená na nepoznanie.

Podľa uznesenia ÚV KSČ už do roku 1970 má naše poľnohospodárstvo dosiahnuť úroveň priemyslu. Družstevný roľník bude podobne ako robotník v priemysle využívať najnovšie poznatky vedy a techniky, bude si osvojovať zákony prírody, vytvárať také veci, aké ani príroda do tých čias nevytvorila. Bude to on, nový družstevník, ktorý nebude čakať, čo mu príroda dá, ale donúti ju. aby dávala toľko, koľko potrebuje.

Preto je potrebné o učňovské školstvo v poľnohospodárstve, o jeho materiálny rozvoj, o kultúrno-výchovnú prácu sa viac starať, o to viac, že poľnohospodárske učňovské školy sú hlavnou cestou prílivu mladých ľudí do poľnohospodárstva.

Často sa ozývajú kritické hlasy, že pri rozmiesťovaní dorastu ešte stále do poľnohospodárstva ide značný počet tých žiakov, ktorí neskončili základnú povinnú školu. Žiaľ, je to pravda. Tohto roku má do učňovského pomeru nastúpiť 27 666 chlapcov a dievčat, z toho do poľnohospodárstva 11177. Pritom posledný ročník základnej deväťročnej školy nám končí iba 27 318 žiakov, z ktorých 13 300 bude pokračovať v štúdiu na stredných školách, a tak pre učňovské školy nám ostáva z absolventov deviatych ročníkov iba 14018, pričom iba chémia, strojárstvo a hutníctvo si vyžaduje v tomto roku 4563. Z toho vyplýva, že pri neplnení plánu učňovských škôl nielen v poľnohospodárstve, ale aj v iných rezortoch musíme si vypomáhať tými žiakmi, čo končia základnú školu v 8., 7., prípadne i nižších ročníkoch, to znamená tými, ktorí prepadli počas dochádzky do školy.

Preto je nutné, aby národné výbory, ich školské a kultúrne a poľnohospodárske komisie a vedenia štátnych majetkov, správy jednotných roľníckych družstiev vážne sa zamysleli nad týmto stavom a venovali oveľa väčšiu pozornosť vytváraniu takých podmienok, aby sa poľnohospodárstvo stalo pre mladých ľudí príťažlivým.

Ďalším významným činiteľom pri výchove socialistického človeka je hmotná zainteresovanosť a odmena za vykonanú prácu.

I keď odbor Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru zovšeobecnil skúsenosti z výchovného využitia odmeňovania učňov a vydal zásady pre odmeňovanie na všetky výchovné zariadenia, vyskytuje sa mnoho nedostatkov najmä v stanovení výšky odmien. Vedenia odborných učilíšť a učňovských stredísk si obyčajne túto prácu zjednodušujú a mechanicky vyplácajú najnižšiu odmenu. Napríklad v odbornom učilišti pri n. p. Pozemné stavby vo Fiľakove učňom v treťom roku učebnej doby z celkového zárobku paušálne zrážali 10 %. Na tomto učilišti sa zistili aj prípady, že učňom sa vyplatilo len 70 % takto už raz zníženého zárobku. Nechcem sa dotýkať morálnej stránky tohto postupu, a neviem, čo viedlo súdruhov k takejto praxi. Je to nespravodlivé a v rozpore s výchovnými cieľmi, pričom takýto spôsob odmeňovania nepovzbudzuje učňov k tomu, aby sa snažili vyprodukovať predpísané množstvo výrobkov a podávali kvalitnú prácu. Pritom na úseku poľnohospodárstva nie je doteraz vôbec vyriešená hmotná zainteresovanosť učňov v odmeňovaní. Je potrebné, aby sa so zásadami odmeňovania zapodievali pedagogické rady, vedenia výchovných zariadení a podnikov, štátne majetky, jednotné roľnícke družstvá, ako aj spoločenské organizácie tak, aby sa tieto zásady pri výchove učňovského dorastu dôsledne dodržiavali.

Vyžaduje sa, aby podiel závodných organizácií Revolučného odborového hnutia a Československého sväzu mládeže na politicko-výchovnej práci, v starostlivosti o odborný, kultúrny a telovýchovný rozvoj, o bezpečnosť a hygienu práce a o dodržovanie zásad odmeňovania bol oveľa väčší.

Ony sú spoluzodpovedné so závodmi a odbormi školstva a kultúry národných výborov za zdarnú výchovu ideovo-politicky, odborne a technicky vyspelých mladých robotníkov a družstevníkov.

Nestarať sa o konkrétne otázky diania a života učňovského dorastu znamenalo by ostať len pri heslách o výchove mladého človeka a nezaisťovať vytváranie nutných podmienok a práv, ktoré prispievajú k formovaniu takéhoto človeka. Mladí ľudia už v učňovskom pomere si majú osvojiť správne socialistické metódy organizácie práce, naše zásady odmeňovania za prácu, zásady bezpečnosti a hygieny práce, atď.

Cez riešenie týchto konkrétnych otázok dostáva práca Revolučného odborového hnutia a Československého sväzu mládeže konkrétnu náplň medzi mladými ľuďmi.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

V  doterajšom rozbore som poukázal na stav a výsledky ideovej výchovy a odborného výcviku. Dovoľte mi niekoľkými slovami zmieniť sa aj o teoretickom vyučovaní na učňovských zariadeniach.

Úroveň teoretického vyučovania má vzostupnú tendenciu tak vo všeobecnovzdelávacích, ako aj v odborných predmetoch. Dosahuje sa to najmä väčšou starostlivosťou riadiacich a kontrolných orgánov, dôslednejším uplatňovaním správnych metodickodidaktických zásad, dôkladnejšou prípravou učiteľov na vyučovanie a lepším využívaním existujúcich učebníc a učebných pomôcok.

V  minulosti sa nevenovala potrebná pozornosť tvorbe učebníc pre teoretické vyučovanie. Po vytvorení jednotného systému výchovy učňovského dorastu bolo treba na tomto úseku začínať prakticky od začiatku. Napríklad bolo k dispozícii iba 30 učebníc, z ktorých dnes vyhovuje iba 5. Za posledné tri roky zvýšila sa starostlivosť o tvorbu učebníc, takže k začiatku školského roku 1960/1961 bolo k dispozícii už 140 titulov. Úloha ešte zďaleka však nie je splnená a je potrebné ešte vytvoriť a vydať 240 titulov. V najdôležitejších odvetviach, ktoré dnes prerokúvame - v strojárstve, chémii, stavebníctve, doprave a v poľnohospodárstve, kde učni sa vychovávajú v 68 učebných odboroch, k úspešnej výchovno-vyučovacej práci je potrebné 272 titulov odborných učebníc, no pre školský rok 1960/1961 máme len 91 titulov.

Na výsledok vyučovania učňovského dorastu silne vplýva aj nedostatok názorných učebných pomôcok a laboratórií.

Zlepšená úroveň teoretického vyučovania však ani zďaleka nezodpovedá potrebám dneška. Osvojenie si zložitej techniky a technológie výroby, rozvoj mechanizácie, automatizácie a chemizácie vyžaduje oveľa väčšie vedomosti v matematike, fyzike, chémii. A práve z týchto predmetov nám ešte stále takmer tretina žiakov na základných deväťročných školách neprospieva.

Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru veľmi kriticky zhodnotila tento stav na základných deväťročných školách a uložila odboru SNR pre školstvo a kultúru dôsledne rozobrať príčiny prepadávania žiactva. Uložila ďalej dôsledné dodržiavanie všetkých zásad vyplývajúcich z uznesenia Komunistickej strany Československa o prestavbe školstva, najmä správnu tvorbu učebníc, nových učebných plánov a osnov, i zvýšenie účinnosti školského dozoru. Usmernila prácu odboru na úlohy, ktorých dôsledným plnením sa odstráni tento nežiadúci stav.

I pri nedostatkoch základných deväťročných škôl - ktoré sa odstraňujú - nemožno však súhlasiť s náhľadom, že na učňovských zariadeniach často svoju nekvalitnú prácu a nedostatky zdôvodňujú iba nízkou úrovňou prípravy mládeže na základných deväťročných školách, ktorá vraj nemá predpoklady zvládnuť učebnú látku učňovskej školy.

Nie je správne kývnuť rukou nad žiakmi, ktorí neukončili základnú školu v deviatom ročníku, pokladať ich za menejcenných a vopred o nich vyhlasovať, že sú neschopní zvládnuť s úspechom učňovskú školu. Je pochopiteľné, že títo žiaci potrebujú zvýšenú starostlivosť. Nie sú zriedkavé prípady, že tam, kde žiaci takú starostlivosť dostávajú, ukončia si základnú školu a pokračujú s úspechom na odborných školách. Nie je dôležité len to, akí žiaci do učenia prichádzajú, ale aj to, aký učiteľ, vychovávateľ a majster odborného výcviku ich dostane na starostlivosť.

Naproti tomu tam, kde nevenujú patričnú starostlivosť výberu učiteľov, vychovávateľov a majstrov, nevenujú ani pozornosť teoretickému vyučovaniu, nedosahujú a nemôžu dosiahnuť dobré výsledky, i keby tam prišli sebalepšie pripravení žiaci z deväťročných základných škôl.

Ťažko čakať vysokú úroveň teoretického vyučovania v takom učilišti, kde je vyučovanie technického kreslenia zverené učiteľovi telesnej výchovy, ktorý nemá pre vyučovanie tohto predmetu žiadnu kvalifikáciu. Verím, že takýto súdruh ich môže naučiť výborne športovať, ale pravdepodobne ťažko ich naučí zvládnuť technické kreslenie.

Na mnohotvárny, zložitý proces, akým je výchovno-vyučovacia práca v zariadeniach pre výchovu učňovského dorastu, má veľký vplyv správna koordinácia všetkých zložiek výchovy, t. j. ideovo-politickej výchovy, odborného výcviku, teoretického vyučovania i mimoškolskej a mimopracovnej výchovy, ako i dôsledná kontrola a riadenie práce učňovských zariadení.

Ešte stále sa prejavuje hodne živelnosti a náhodnosti pri riadení učňovského školstva tak zo strany národných výborov, ako aj podnikov a závodov.

Mnohí riaditelia podnikov, závodov a predsedovia jednotných roľníckych družstiev často nemajú dostatočný záujem o výchovné otázky. Tento nezáujem sa prejavuje obyčajne v nedostatočnej kontrole riadiacej činnosti, v nesprávnej kádrovej práci na odborných učilištiach, učňovských strediskách a učňovských školách a v nedostatočnej starostlivosti o materiálne vybavenie.

Často sa stáva, že riaditelia podnikov a závodov prenášajú zodpovednosť za výchovu učňov na iných pracovníkov v závode, napríklad na školských referentov, čím sa riadenie učilíšť zo strany vedúcich podnikov a závodov stáva nepriamym a jeho účinnosť sa znižuje. V mnohých prípadoch závisí priamy styk vedúceho učilišťa s riaditeľom závodu alebo podniku len od iniciatívy a priebojnosti vedúceho odborného učilišťa.

Riaditelia podnikov a závodov a nimi poverení vedúci pracovníci sa len zriedkakedy zúčastňujú na dôležitých rokovaniach kolektívnych orgánov v učilišti, napríklad na rokovaní pedagogickej rady, poradného sboru a pod. I keď pracovníkov učilíšť a učňovských stredísk pozývajú na výrobné porady vedenia závodu, nerobia to vždy za účelom prerokovania výchovno-vyučovacích otázok.

Na niektorých okresných národných výboroch nie sú dodnes ustanovení inšpektori pre zariadenia slúžiace výchove učňovského dorastu. Celé učňovské školstvo je iba akousi okrajovou záležitosťou. Venuje sa mu nepomerne menšia starostlivosť ako všeobecnovzdelávaciemu školstvu, i keď na všeobecnovzdelávacích školách ani zďaleka nie je toľko problémov, pretože systém týchto škôl sa buduje už dlho a nie je rozčlenený medzi viac rezortov ako učňovské školstvo.

Príčinou málo účinnej riadiacej a kontrolnej činnosti ústredných úradov a orgánov je i to, že sú pre túto činnosť nie dostatočne kádrove vybavené. Tak napríklad v rezorte Ministerstva všeobecného strojárstva všetky problémy súvisiace s organizáciou odbornej výchovy, s materiálnym ako i kádrovým obsadením v 126 učňovských zariadeniach s celkovým počtom 26 240 učňov riešia dvaja pracovníci, z toho na Slovensku jeden pracovník s tretinovým úväzkom. O nič lepšie to nie je ani na iných ministerstvách, nad čím by sa mali súdruhovia vážne zamyslieť.

Treba znovu zopakovať, že hlavná príčina uvedených nedostatkov je nedocenenie učňovského školstva, nedisciplína pri plnení straníckych a vládnych uznesení a zo strany riadiacich orgánov nedostatočná kontrola a školský dozor.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Doterajší rozbor vo výchove robotníckeho a družstevného dorastu má nám poslúžiť na to, aby nám názorne vyvstala úloha pri zaisťovaní plánovaného prílivu kvalifikovaných kádrov pre rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva nielen v tretej a štvrtej päťročnici, ale perspektívne vôbec.

Dovoľte mi znovu zopakovať niektoré fakty rozvoja národného hospodárstva na Slovensku, ktoré sme prerokúvali na septembrovom zasadnutí Slovenskej národnej rady.

Tretí päťročný plán predpokladá na Slovensku zvýšenie priemyselnej výroby najmenej o 84 % oproti roku 1960. Najväčší rozvoj bude v hutníckom, chemickom a strojárskom priemysle. Nemalé úlohy stoja aj pred stavebníctvom, pôdohospodárstvom a dopravou.

V zmysle uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o rozvoji chemického priemyslu výroba chemického priemyslu na Slovensku zaznamená vzrast o 165 percent.

V  strojárstve, ktoré je rozhodujúcim odvetvím priemyslu na Slovensku, výroba sa oproti roku 1960 zvýši viac ako dvojnásobne.

V  súvislosti s rozsiahlou investičnou výstavbou v priemysle, pôdohospodárstve, s výstavbou bytov, škôl, nemocníc a iných verejných zariadení vzrastie objem stavebných prác do roku 1965 o 75 percent.

Veľké úlohy nás čakajú v rozvoji poľnohospodárskej výroby, kde pôjde predovšetkým o zvýšenie produkcie o 27-28 percent.

Z rozvoja priemyslu a pôdohospodárstva, veľkej investičnej výstavby vyplývajú i veľké úlohy pre dopravu, ktorej objem sa do roku 1965 zvýši o 35 percent.

Znovu treba zdôrazniť, že plánované zvýšenie výroby v priemysle, stavebníctve, v pôdohospodárstve i v doprave sa má zabezpečiť zvýšením produktivity práce, a to plným uplatnením a využitím najnovších poznatkov vedy a techniky, významným zvýšením technickej úrovne výroby za nepomerne rýchlejšieho rozvoja komplexnej mechanizácie, automatizácie a chemizácie výroby a zavádzaním novej výrobnej technológie.

Tento rozvoj výroby v tretej päťročnici si vyžaduje jednak kvantitatívny vzrast počtu učňov, ako i podstatné skvalitnenie ich teoretickej a odbornej výchovy.

Počet učňov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva na Slovensku vzrastie zo 64 355 v školskom roku 1960/1961 na 130 400 v školskom roku 1965/1966, pričom v chemickom priemysle pôjde o zvýšenie z terajších 1897 učňov na 4115, v strojárstve z terajších 9088 na 17 467, v stavebníctve z terajších 9065 temer na 15 000, v poľnohospodárstve z terajších 13 955 na 32 000 a v doprave z terajších 3145 takmer na 8000.

Úroveň prípravy učňovského dorastu pre povolanie vyžaduje z našej strany veľkú starostlivosť i preto, že učni pripravovaní v rokoch tretej päťročnice zasiahnu do výrobného procesu až v jej posledných rokoch a v rokoch štvrtej päťročnice, keď i technická úroveň a kultúra výroby bude v porovnaní s dnešným stavom na značne vyššom stupni.

Našou úlohou preto je dať učňovskému dorastu, budúcemu kvalifikovanému robotníkovi a družstevníkovi také všeobecné, odborné a teoretické vzdelanie, aby si osvojil vysokú kultúru práce, zvládol čoraz náročnejšie požiadavky výroby a aktívne sa podieľal na rozvoji techniky.

Na základe uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o prestavbe školstva učňovskými zariadeniami bude prechádzať väčšina absolventov základných deväťročných škôl. Teda v neďalekej budúcnosti nie z maturantov všeobecnovzdelávacích škôl, ale z absolventov učňovských zariadení, ktorí ďalším štúdiom získajú si úplné stredoškolské vzdelanie, budú sa pripravovať stredné technické a vysokoškolsky vzdelané kádre pre potreby národného hospodárstva.

Vyše stopercentné zvýšenie učňovského školstva v rokoch tretej päťročnice kladie veľké požiadavky predovšetkým na vytvorenie dobrých kádrových a materiálnych podmienok.

Rozhodujúci podiel na výchove učňovského dorastu majú učitelia, vychovávatelia a majstri odborného výcviku.

Celkové zvýšenie počtu učňovského dorastu si vyžiada veľké zvýšenie počtov výchovných pracovníkov. Už teraz sa javí potreba na zvýšený počet 1500 učiteľov, z toho 300 na všeobecnovzdelávacie a 1200 na odborné predmety, 1200 majstrov odborného výcviku a primeraná potreba dobrých vychovávateľov. Úloha je o to zložitejšia, súdružky a súdruhovia, že nemáme dosť učiteľov všeobecných predmetov ani pre všeobecnovzdelávacie školy a že sa neplnia ani plány prijímania poslucháčov na pedagogické inštitúty. Za posledné dva roky bolo prijaté na pedagogické inštitúty na Slovensku o 1748 poslucháčov menej než určoval plán. To znamená, do budúcich rokov už o 1748 učiteľov budeme mať menej.

Osobitne závažné úlohy nás však čakajú pri zaisťovaní kvality výchovných pracovníkov.

Ľudia, ktorí sú poverení výchovou vôbec, a to platí i o výchove učňov, nemôžu chápať svoje povolanie ako prosté remeslo a vychovávať preto, že sú za to platení. Majú to byť ľudia, ktorí robia túto záslužnú prácu s veľkou láskou, dávajú do svojej práce všetko dobré a krásne, čo je v nich samých. Dobrý pedagóg, majster odborného výcviku, vychovávateľ vie, že je mu zverená výchova budúcej generácie, že nesie zodpovednosť pred celou spoločnosťou za výchovu tejto generácie. V dobrej výchove si buduje každý majster, pedagóg, vychovávateľ nesmrteľný pomník svojej práce On sám bude ďalej žiť a tvoriť v tých stovkách a tisícoch kvalifikovaných odborníkov, charakterove pevných mladých ľudí. Málokto sa tak hlboko vryje do sŕdc mladých ľudí ako dobrý učiteľ, majster, vychovávateľ. To je aj tá najväčšia odmena, ktorú možno získať. Preto učňov je potrebné obklopiť skúsenými, uvedomelými robotníkmi, majstrami, aby do seba učni vzali to najkrajšie, najčestnejšie a najhrdinskejšie, čo má v sebe robotnícka trieda.

Máme už takých učiteľov, majstrov a vychovávateľov. Mnohí z nich boli vyznamenaní za svoju prácu, ako napríklad Hana Trnková z Odborného učilišťa závodu K. J. Vorošilova v Dubnici, Ján Kráľ z odborného učilišťa Kubra Trenčín, František Mikuš z Odborného učilišťa Polygrafických závodov v Bratislave a ďalší.

Naším cieľom je dosiahnuť, aby všetci učitelia, vychovávatelia, majstri odborného výcviku boli ako títo.

Nie však všetky závody a národné výbory, zodpovedajúce za výchovu učňovského dorastu, si vždy zodpovedne počínajú pri výbere majstrov, vychovávateľov, učiteľov i ostatných pracovníkov. Zásada, podľa ktorej sa majú týmito funkciami poverovať politicky najuvedomelejší a najvyspelejší pracovníci, sa na niektorých závodoch nedodŕža.

Výsledkom potom je, že zle vybraní vychovávatelia, majstri a učitelia nevyužívajú všetky možnosti politicko-výchovného vplyvu pri každodennom styku s učňami. Ich politicko-výchovná práca sa nespája vždy účinne s politickým a kultúrnym dianím, s prístupnou a aktuálnou politickou propagandou a agitáciou. Vyskytujú sa i prípady, že niektorí učitelia, vychovávatelia a majstri zaujímajú k závažným vnútorným i medzinárodným politickým udalostiam niekedy nesprávne alebo objektivistické stanovisko, a to zle vplýva na výchovu učňov.

Nerozvíja sa dostatočne spolupráca majstrov odborného výcviku a inštruktorov učňov s učiteľmi pri riešení výchovných problémov, dostatočne sa navzájom neradia a súdružsky si nepomáhajú.

Na výsledky výchovno-vyučovacej práce veľmi škodlivo vplýva postup vedenia závodov, ktoré bez vážnejších dôvodov často vymieňajú vedúcich učilíšť a učňovských stredísk, majstrov odborného výcviku, vychovávateľov a inštruktorov. Ako príklad možno uviesť Závody J. Dimitrova v Bratislave a K, Gottwalda v Považskej Bystrici, kde každý rok vymieňajú vedúcich učilíšť.

Kde sa súdruhovia nestarajú o stabilizáciu kádrov, tam nemôže byť prehľad o kvalite výchovných pracovníkov a nevytvárajú sa ani podmienky pre nadobudnutie potrebnej kvalifikácie.

V rezortoch, ktoré dnes prerokúvame, ani 60 % vychovávateľov nemá potrebnú pedagogickú kvalifikáciu, pričom v poľnohospodárskych odborných učilištiach a učňovských školách je situácia ešte horšia.

Je nutné zlepšiť odbornú a pedagogickú úroveň aj u majstrov a inštruktorov, ktorí často z neznalosti vydaných smerníc, metodiky odborného výcviku, ako aj pedagogických zásad, nepristupujú k svojej práci cieľavedome. Prvý tajomník ÚV KSČ a prezident republiky súdruh Novotný už na X. sjazde Komunistickej strany Československa jasne zdôraznil, že "vynikajúce výsledky vo výchove robotníckej mládeže môžu dosiahnuť len odborne, politicky a pedagogicky vyspelí výchovní pracovníci. Zlepšovať kolektívy majstrov, " hovoril súdruh perzident, "učiteľov a vychovávateľov je preto prvoradou úlohou štátnej správy, straníckych a odborových orgánov. "

Konkrétna pomoc vychovávateľom a majstrom odborného výcviku pri zvyšovaní ich ideovo-pedagogickej úrovne sa i zo strany odboru SNR pre školstvo a kultúru a národných výborov značne zanedbáva. Krajské i okresné národné výbory cestou svojich odborov školstva a kultúry nepracujú s vychovávateľmi, majstrami odborného výcviku a inštruktormi systematicky a plánovite. Tak my na odbore SNR pre školstvo a kultúru, ako aj na národných výboroch musíme v našej práci čo najskôr skoncovať s nedoceňovaním významu učňovského školstva. Je tu hodne starého pohľadu na učňovské školstvo. Nevyrovnať sa rýchle s týmito nedostatkami to by znamenalo do budúcnosti zapríčiniť značné škody, lebo, ako som už uviedol, cez tento typ škôl bude prechádzať