plnia ani dodávky mlieka pre verejné zásobovanie a robí nám to starosti pri plnení plánu nákupu mlieka v okrese. Je to dobré poučenie pre nich na tento rok. Budeme im musieť venovať viacej pozornosti, aby sme ich z tejto nepriaznivej situácie rýchle dostali.

Starosti nám v našom družstve robí ešte zdravotný stav hovädzieho dobytka. Skoro 40 % chovného dobytka trpí na tuberkulózu, ktorú sme zdedili zo súkromnej malovýroby a doteraz s ňou nevieme skoncovať. Robíme síce opatrenia v boji proti tuberkulóze cestou izolátov, odchovávame teľce mliekom len od zdravých kráv a jalovice, s ktorými počítame do stáda kráv, chováme izolovane od ostatného dobytka tak v maštali, ako aj na pas. Aj napriek týmto opatreniam sa ukazuje, že sami sa s tuberkulózou nevyporiadame, lebo zamorený je celý okres pri hovädzom dobytku na 45 % a u kráv reaguje až 70 % na tuberkulózu. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že s našou veterinárnou službou v poslednom období nie sme celkom spokojní. Vytvorením nových veterinárnych stredísk sa ich činnosť akosi spomaľuje. Pokiaľ mal jeden veterinár so svojím pomocníkom na starosti 3 až 5 družstiev, vedeli sme ho v naliehavom prípade hneď dostať, ba dokonca denne chodil k nám. Teraz, keď sú vytvorené veľké veterinárne strediská, ktoré majú na starosti 10 i viac družstiev, máme prípady, že pri volaní pomoci sa dostaví až za dva dni. Neviem, či by sa táto nová organizácia veterinárnej služby nemala preveriť.

Už keď hovorím o tom hovädzom dobytku, chcel by som povedať niekoľko slov aj k novej technológii chovu. Musím to však povedať takto; doteraz v okrese je zavedené voľné ustajnenie mladého dobytka len na Štátnom majetku vo Veľkej Ide, kde sú pomerne dobré výsledky. Voľné ustajnenie kráv nemá ani jeden poľnohospodársky závod v okrese. Všade, kde sa stretneme s problematikou v chove hovädzieho dobytka, počúvame len samé prednosti pri využívaní novej technológie chovu. Bolo by naozaj žiadúce, aby sa v každom okrese, teda aj v našom urýchlene vybudovala prevádzka chovu hovädzieho dobytka podľa zásad novej technológie, aby sme mohli na takomto príklade našich družstevníkov učiť a pomohli im rýchlejšie prekonať doterajší malovýrobný systém chovu hovädzieho dobytka.

Súdružky, súdruhovia, podobné problémy ako v nákupe mlieka sú aj pri ošípaných. Tam, kde družstvá venovali dostatok pozornosti potrebnému rozvoju stavov ošípaných a kde si zaistili dostatočné krmovinové zdroje, nemajú dnes problémy s plnením plánu nákupu jatočných ošípaných práve tak, ako ich my nemáme v našom družstve. Keď si lepšie všímame situáciu na družstvách, ktoré neplnia výrobu bravčového mäsa, všade dôjdeme k takému záveru, ako to povedal súdruh povereník, k nadpočetným stavom ošípaných na záhumienkoch. A z toho vyplýva ďalšia pravda, ktorá tu bola spomenutá, že je to neporiadok v rozdeľovaní krmív z družstevnej produkcie. V tejto súvislosti by som chcel poukázať ešte na jeden problém. Pri poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikoch sú zriadené miešárne krmív, kde majú družstvám pripravovať kŕmne zmesi pre jednotlivé druhy zvierat podľa najosvedčenejších receptúr. Jednotné roľnícke družstvá v našom okrese nemajú s týmito miešárňami dobré skúsenosti. Je to preto, že raz dostaneme z miešárne zmesi, ktoré obsahujú niekedy až 80 % kukurice a 20 % ostatných prísad, a inokedy zase 80 % otrúb a 20 % ostatného krmiva. Teda takto nemôžeme zlepšovať kŕmnu techniku. Preto súdruhovia, ktorí majú na zodpovednosti miešanie krmív, by mali viac chodiť medzi družstevníkov a sledovať priamo v chove ošípaných účinok nimi vyrobených zmesí v prírastkoch na váhe.

Vážená Slovenská národná rada,

organizačné zaisťovanie nákupu poľnohospodárskych produktov v prevažnej miere závisí v každej obci od organizačných schopností funkcionárov a pracovníkov národného výboru. Na tom, že v našej obci a v našom družstve máme dobrú pracovnú morálku, že úlohy vo výrobe úspešne plníme a plán nákupu prekračujeme, má v nemalej miere zásluhu aj národný výbor a dedinská organizácia strany. Všetky problémy obce rieši miestny národný výbor s družstvom a dedinskou organizáciou práve tak, ako problémy družstva sa riešia s národným výborom. Preto sa plne stotožňujem s názorom súdruha povereníka, že kde pracuje dobre národný výbor, tam je poriadok v obci a úlohy nákupu sa plnia. Kde sa úlohy nákupu neplnia, tam je, pravda, situácia opačná. Bude preto správne, aby sme našu politickú prácu a pomoc národným výborom usmernili práve na tieto zaostávajúce obce a pomohli im dostať sa na úroveň popredných. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem poslancovi Imrichovi Tóthovi za prejav.

Ďalším rečníkom je poslanec Emil B ú š.

Dávam mu slovo.

Poslanec Búš:

Vážená Slovenská národná rada. súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som sa bližšie zaoberal s našou prácou na Štátnom majetku Nitra-Chrenová a na Štátnom majetku NitraČermáň.

Na oboch štátnych majetkoch sme vytvorili predpoklady pre splnenie dodávok v roku 1961 už v minulom roku. V prvom rade sme si doplnili plánované stavy kráv na 100 %, tak podobne sme si doplnili i stavy ošípaných vo výkrme a stavy sliepok.

Nepriaznivú situáciu má však Štátny majetok Chrenová pri viacročných krmovinách, ktorá vznikla delimitáciou majetku Nitra. Po ďalšej delimitácii hospodárstva Lužianky pre Výskumný ústav živočíšnej výroby, čím sa ďalej znížila plocha viacročných krmovín na 14, 8 % z ornej pôdy.

Ukazuje sa, že táto situácia sa ešte zhorší. Pre zlé prezimovanie a silné poškodenie niektorých porastov myšami, musia sa tieto porasty vyorať, čím sa podiel viacročných krmovín zníži až na 6-8 % z ornej pôdy.

Majetok nedosiahol ešte takú úroveň, aby mohol pohnojiť 25 % ornej pôdy maštaľným hnojom. Pohnojil tak len 19 % ornej pôdy, zvyšok 6 % pohnojil kompostami a zeleným hnojením. Musel tak urobiť z tých dôvodov, že ŠM Nitra-Chrenová prevzal od roku 1959-1961 cez 1400 hektárov ornej pôdy bez 1 kusa dobytka. Pre zabezpečenie krmovinovej základne sme urobili rozšírený osev ozimných miešaniek na ploche 133 ha, čo predstavuje 5 % ornej pôdy, vysejeme 150 ha kukurice na voskovo-mliečnu zrelosť, t. j. 6, 1 % ornej pôdy a zasejeme po ozimných miešankách a ozimnej repke 82 ha kukurice na siláž a na zelené kŕmenie. Kukuricu na zrno zasejeme na ploche 215 ha. Budeme mať teda okrem strniskových miešaniek zasiate kukurice na 20 % výmery ornej pôdy.

Aby sa dosiahli čo najvyššie úrody na spomenutých plochách, máme v hnutí majstrov vysokých úrod zapojenú jednu skupinu na Štátnom majetku Nitra-Chrenová a jednu skupinu na Štátnom majetku Čermáň, ktoré sa budú sústavne starať o tieto plochy od prípravy pôdy až do zberu tak, aby dosiahli z jedného hektára 32 q kukurice v zrne a 400 q kukurice na voskovo-mliečnu zrelosť.

Pre zlepšenie celkovej bilancie výroby najmä pre výkrm ošípaných, pre dojnice a prasnice sme na ŠM Nitra-Chrenová zasiali 10 ha cukrovej repy na krmné ciele a zaistili výrobu špeciálnej siláže v množstve 3 kg na jednu prasnicu denne.

Vzhľadom na zlú situáciu krmovinovej základne v súčasnom období zaviedli sme na ŠM Nitra-Chrenová výrobu tekutých kŕmnych kvasníc, ktoré spotrebúvame na všetkých hospodárstvach v množstve 20-25 litrov na kus a deň. Denne sa vyrobí 126 hl tekutých kvasníc bielkovinového krmiva, ktorým kŕmime všetky dojnice. Zásluhou toho nám stúpla dojivosť o 0, 5 litra mlieka denne pri skrmovaní menej hodnotných krmív.

Vďaka iniciatíve ošetrovateľov a dojičov na Štátnom majetku Chrenová zvýšili sme priemernú dojivosť oproti januáru zo 7, 2 litra už vo februári na 7, 9 litra a v marci na 8, 1 litra v rámci celého majetku. Zásluhu na tomto majú hlavne dojiči z hospodárstva Nové Sady s. Štefan Štefanka, s. Černický a s. Molnár, ktorí k dnešnému dňu dosahujú priemernú dojivosť na tomto hospodárstve 10, 85 litra mlieka, ďalej s. Adam Štefanka na hospodárstve Slažany, ktorý dosahuje 9, 8 litra mlieka, ako i kolektív dojičov na hospodárstve Janíkovce, ktorý dosahuje priemernú dojivosť 8, 64 litra mlieka denne od jednej kravy. Pomocou týchto opatrení sme už začiatkom marca odstránili resty a do konca marca prekročili dodávku mlieka za I. štvrťrok o 6100 litrov. Účinným pomocníkom vo zvyšovaní dojivosti na Štátnom majetku Nitra-Chrenová je socialistická súťaž, za pomoci ktorej naši dojiči vyprodukjú 19 481 litrov mlieka nad plán, čo predstavuje hodnotu 35 065 Kčs.

Iste by nás všetkých tešilo, keby všetky štátne majetky v Západoslovenskom kraji tak podobne čo najskôr sa vyrovnali s dojivosťou a zabezpečili v tomto roku prekročenie dodávok mlieka. Treba len s ľuďmi hovoriť a z každej stránky im pomáhať plniť ich socialistické záväzky.

Vieme dobre, že v ďalšom zvyšovaní stavov kráv, v likvidácií TBC, vo zvyšovaní celkovej úrovne dojivosti rozhodne počet aj kvalita otelených jalovíc. Preto dbáme na to, aby jalovice dosahovali priemerný prírastok 0, 55 až 0, 60 kg. Aby sa jalovice už 18-mesačné pripúšťali, máme na ten cieľ zamerané odmeňovanie ošetrovateľov jalovíc. Platíme im 100 korún za zabrezenie a 80 korún za každú otelenú jalovicu.

Dodávky mäsa za prvý štvrťrok 1961 splníme na Štátnom majetku Nitra-Čermáň na 140 %, z toho ošípané na 115 %. Na Štátnom majetku Nitra-Chrenová na 107 %, z toho ošípané na 112 %. Prírastky pri ošípaných dosahujeme na Štátnom majetku Nitra-

Chrenová od začiatku roka 0, 42 kg a na Štátnom majetku NitraČermáň 0, 40 kg na kus a deň.

V záujme zabezpečenia zdravých jalovíc prikročíme k pastevnému odchovu jalovičiek na horských pastvinách u Lesných závodov Nitra, ktorými budeme doplňovať na našich hospodárstvach zdravé chovy bez TBC.

Vďaka iniciatíve mladých pracovníkov Hydinárskej farmy mládeže Bodok plníme časový plán dodávok vajec na 120, 5 %. Pri 6550 kusoch nosníc sliepok a 11 600 kusoch kurčiat zväčša kontrolovaného chovu pracuje 29 pracovníkov vekového priemeru 23 rokov. I napriek rozličným ťažkostiam, najmä pokiaľ ide o špeciálne kŕmne zmesi, naša brigáda socialistickej práce tu neprestajne zvyšuje a zlacňuje výrobu. Napríklad v roku 1959, keď sa na farme dosiahli dobré výsledky, vyprodukovalo sa za mesiac január a február celkom 104 700 kusov vajec pri spotrebe 7, 28 kg jadrného krmiva na 1 kg vajec. Toho roku však už za to isté obdobie sa vyprodukovalo 158 100 kusov vajec, pričom spotreba jadrného krmiva na 1 kg vajec sa znížila na 5, 1 kg. Zlepšením zásobovania, špeciálnym zložením krmív, minerálií a vitamínov by však chceli znížiť spotrebu jadrných krmív na výrobu 1 kg vajec v ročnom priemere na 4-4, 5 kg. Zníženie spotreby krmív na výrobu vajec tak prispelo k zlacneniu vlastných nákladov na 1 vajce o 16 halierov.

Veľmi dobré výsledky dosahuje naša brigáda socialistickej práce v liahnutí, kde dosahuje od začiatku roka 76 % liahnutia nasadených vajec. Na príklade tejto mládežníckej farmy chcel by som poukázať ešte na ďalšie kladné zjavy. Z 29 mladých pracovníkov farmy 10 už absolvovalo poľnohospodárske odborné školy a ďalší, ktorí sú rozhodnutí trvale ostať na farme, majú záujem o vyššie vzdelanie. Niektorí súdruhovia tvrdia, že mladí ľudia, ktorí skončili odborné poľnohospodárske školy, by chceli pracovať len v kancelárii a o manuálnu prácu nemajú záujem. Nie je to pravda. Napríklad s. Hanus má dvojročnú majstrovskú hydinársku školu a dvojročnú mechanizačnú školu a pracuje na farme, ako ošetrovateľ kmeňového chovu moriek. Ďalej súdružka Anna Mešková, ktorá maturovala na poľnohospodárskej technickej škole, pracuje ako ošetrovateľka C-chovu sliepok. Tak podobne i ostatní ošetrovatelia hydiny si veľmi dobre plnia svoje povinnosti.

Ďalej na príklade mládežníkov hydinárskej farmy treba zdôrazniť, že majú oveľa väčší zmysel pre zavádzanie novej techniky do praxe, ba priamo sa dožadujú jej urýchleného zavedenia. Dôkazom toho je. že sme v roku 1960 vystavali halu s hlbokou podstielkou pre 3500 kusov nosníc, ktoré ošetruje jedna pracovníčka súdružka Irena Šranková. Ďalej máme pred dokončením halu pre 5000 sliepok a prvú prototypovú halu v ČSSR na dvojsmennú prevádzku pre 1500 sliepok. Naši mládežníci, ktorí súťažia o titul "Brigáda socialistickej práce" si overujú rozličné progresívne metódy, v hydinárstve sa stále učia, zdokonaľujú, vďační sú za akúkoľvek pomoc a spoluprácu vedeckých pracovníkov a chcú získané osvedčené poznatky ďalej rozširovať na štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá v okrese.

Uvedomujeme si, že i na ostatných úsekoch nám o výrobných úsekoch rozhodujú ľudia, preto sa im snažíme zľahčovať prácu tým, že zavádzame novú techniku a technológiu, vzbudzujeme v nich čo najväčší záujem o prácu na štátnom majetku. Prerobili sme už v tomto roku predvýkrmňu ošípaných na hospodárstve Malé Janíkovce pre 1000 kusov, kde za pomoci mechanizačného miešania a rozvodu krmív robíme mokrý predvýkrm ošípaných. Týmto opatrením ušetríme spotrebu kŕmnej zmesi o jednu tretinu, čo nahradíme šrotovanou lucerkou, srvátkou a tekutými bielkovinami - kvasničným krmivom. Zaviedli sme dojenie kráv pomocou dojaceho plnoautomatu a postupne do konca roka rozšírime pri 50 % kráv dojenie strojom. Na hospodárstve Veľké Janíkovce máme pred dokončením voľné ustajnenie pre 100 kráv. Takýmto spôsobom vytvárame na našom ŠM predpoklady pre zvýšenie produktivity práce a zníženie vlastných nákladov. Ďalej v prerábaní starých výkrmní pokračujeme na hospodárstve Malé Janíkovce pre 800 kusov a na hospodárstve Oder pre 500 kusov, kde začneme už v mesiaci apríli s kombinovaným výkrmom ošípaných.

Vieme, že pri zaisťovaní úloh na úseku rozvoja chovu hovädzieho dobytka je nám veľkou hamovkou TBC, s ktorou sme dosiaľ ešte na žiadnom štátnom majetku v okrese Nitra neskoncovali. Pomerne vysoké percento tuberkulóznych kráv má Štátny majetok Nitra-Chrenová, čo je spôsobené tým, že v minulosti boli v rámci ozdravovania chovu hovädzieho dobytka od TBC presunuté takmer všetky zdravé kusy na hospodárstvo patriace na Štátny majetok Čermáň. Aby sa odstránila táto nepriaznivá situácia, prikročilo sa k ozdravovaniu chovu hovädzieho dobytka na najväčšom hospodárstve, na hospodárstve Veľké Janíkovce, ktoré bude do konca marca zbavené od TBC. V ozdravovaní chovu budeme postupne pokračovať na ďalších hospodárstvach. No všeobecne sa v prvom rade budeme starať o podchytenie teliat, jalovičiek a budeme ich odchovávať pri dojčiacich zdravých kravách, od ktorých budeme zdravé jalovičky sústreďovať na hospodárstva očistené od TBC.

Pri Štátnom majetku Nitra-Chrenová máme vlastnú výrobňu antibiotického krmiva s vysokým obsahom aureomykoínu a vitamínu B-12.

Pracovníci Antibiotiky sa zapojili do súťaže o titul "Brigáda socialistickej práce". Kvalita výrobkov stúpla. Všeobecne sa ukázalo, že krmivá obohatené u nás vyrobenými antibiotickými prípravkami odstraňujú u ošípaných zažívacie katary, hnačky a vo veľkej miere zvyšujú prírastky. Bolo by podľa našej skúsenosti správne, aby pracovníci v živočíšnej výrobe všade poznali účinky antibiotík a pravidelne ich pri kŕmení používali. Predišlo by sa ochoreniam, znížili by sa nároky na bielkoviny a zvýšili by sa prírastky. Zvlášť dobré výsledky mali pri podávaní auerovínu 12 na JRD Cabaj, Merašice, Bodok, Báb, na Štátnom majetku Vráble atď. Odbyt aueromykoínu nám stále stúpa, a to nielen pre okolité jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, ale objednávky máme i z okresov východného Slovenska.

Vážená Slovenská národná rada!

Vo svojom diskusnom príspevku chcem ďalej hovoriť o socialistickej súťaži na našom Štátnom majetku Nitra-Chrenová. Pracovníci štátneho majetku rozvinuli socialistickú súťaž na počesť 40. výročia založenia našej KSČ a zaviazali sa vyprodukovať nad plán tieto hodnoty:

19 480 litrov mlieka v hodnote 35 065 Kčs, 8 080 kg bravčového mäsa v hodnote 75 044 Kčs, 3129 kg hovädzieho mäsa v hodnote 28161 Kčs, 12 000 kusov konzumných vajec v hodnote 14 420 Kčs, 125 q chlebového obilia, 222 q sladovníckeho jačmeňa.

Do socialistickej súťaže sa nám celkom zapojilo na našom majetku 109 pracovníkov s individuálnymi záväzkami a 111 pracovníkov v jedenástich kolektívnych záväzkoch.

Celková hodnota socialistických záväzkov v roku 1961 na našom ŠM dosahuje 489 240 Kčs.

Socialistickému súťaženiu sústavne venujeme zvýšenú starostlivosť, čoho dôkazom je aj to, že máme 6 brigád socialistickej práce a ďalších päť vytvárame na úseku živočíšnej výroby.

Musíme si však priznať, že v našej práci máme ešte veľa nedostatkov, ktoré sa snažíme urýchlene odstrániť zlepšením organizácie práce, zapojením pracovníkov do riadenia výroby a zvyšovaním ich odbornej kvalifikácie v závodnej škole práce.

V súvislosti s tým by som chcel zdôrazniť, že i my by sme potrebovali z ONV, ako riadiaceho orgánu, viac konkrétnej pomoci a usmerňovania v odstraňovaní niektorých vážnych problémov, ktoré riaditeľ majetku často vo vlastnej kompetencii nie je schopný riešiť. Konkrétne by som chcel poukázať na tú skutočnosť, ako som uviedol, že náš majetok má veľmi kritickú situáciu vo viacročných krmovinách a napriek písomnému a ústnemu dožadovaniu sa nebolo štátnym majetkom v okrese pridelené žiadne ďatelinové semeno. Podobne to bolo s ostatnými osivami jarných obilnín a strukovín, kde majetok taktiež nedostal pridelené nijaké osivo i napriek tomu, že dodávky obilia sme prekročili o 22 vagónov. Taktiež sme žiadali ONV o vyriešenie problému na hospodárstve Šindolka, kde z hygienických dôvodov je zakázané hnojiť a používať chemické prostriedky na výmere 150 ha, pričom sa na túto okolnosť neberie ohľad pri predpisovaní úloh. Pri prideľovaní a odovzdávaní pôdy medzi ŠM a JRD sa nedodržali zásady politického byra a smernice ministra poľnohospodárstva o zmenách pôdneho fondu ŠM, ale uznesenia boli príkazom bez prerokovania a súhlasu riaditeľa majetku.

Bolo by potrebné, aby sa problémy štátnych majetkov v celom okrese stali vecou nielen jedného pracovníka ONV, ale celého poľnohospodárskeho odboru. Žiaľ, pri tejto príležitosti musím spomenúť aj takú vec o zodpovedných funkcionároch nášho okresu, že od delimitácie nebol z nich ani jeden na našich hospodárstvach, aby takto spoznali problémy štátnych majetkov.

Nemôžem nespomenúť ani takú skutočnosť o zavádzaní novej technológie v živočíšnej výrobe, keď pracovníci pôdohospodárstva pri výstavbe maštale pre voľné ustajnenie mladého dobytka na hospodárstve Oder dvor venovali mimoriadne zvýšenú pozornosť tejto maštali, kým nebola zaplnená dobytkom. Počas výstavby a umiestňovania mladého dobytka uskutočnili sa s pracovníkmi JRD a štátnych majetkov v rámci bývalého Nitrianskeho kraja viaceré exkurzie o zavádzaní novej technológie v odchove mladého dobytka podľa tohto vzoru. V skutočnosti tento typ v odchove mladého dobytka vyhovuje iba v letných mesiacoch, keď je dobytok na pastve. V zimnom období má však tento typ mnoho nedostatkov hlavne v tom, že celá jedna strana tejto maštale je otvorená a musí sa otepľovať, nie sú hospodárne vyriešené silážne jamy a úsporné kŕmenie dobytka, preto dochádza k stratám krmiva a prírastky dobytka nedosahujú plánovanú výšku, ba naopak, dobytok stráca na svojej váhe. Od doby umiestnenia dobytka v tejto maštali sme nedosiahli väčší prírastok ako 0, 05-0, 10 kg na kus a deň cez zimné obdobie.

Keď poukazujem na nedostatok v tomto type odchovu mladého dobytka, chcem spomenúť, že na Štátnom majetku Nitra-Chrenová - ako som už uviedol vo svojom diskusnom príspevku - zavádzame viac prvkov novej techniky a technológie v živočíšnej výrobe pre zvýšenie produkcie a ozdravenie chovu hovädzieho dobytka. Navrhujem odboru pôdohospodárstva Slovenskej národnej rady, aby v pôvodných typoch odchovu mladého dobytka bolo vyriešené úsporné silážovanie a úplná mechanizácia počas zimného kŕmenia.

Vážená Slovenská národná rada!

Keď končím svoj diskusný príspevok, chcem pripomenúť, že všetky štátne majetky v Západoslovenskom kraji majú také isté podmienky pre úspešné splnenie tretej päťročnice. Bude teda záležať na zodpovedných funkcionároch štátnych majetkov a jednotných roľníckych družstiev, aby do úloh, vytýčených XI. sjazdom našej strany a celoštátnou konferenciou, zapojili všetkých pracovníkov a družstevníkov do splnenia úloh tretej päťročnice za štyri roky. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem poslancovi Emilovi Búšovi za jeho prejav. Ďalej prehovorí poslankyňa Amália Proksová. Dávam jej slovo.

Poslankyňa Proksová:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

V uplynulých rokoch sa dokonalejším využívaním prírodných a ekonomických podmienok našej krajiny, rozširujúcou sa hospodárskou spoluprácou s krajinami socialistickej svetovej sústavy a obetavým úsilím pracujúceho ľudu dosiahol rýchly rozvoj výrobných síl. Tým sa presvedčivo dokázali prednosti socialistickej ekonomiky pred ekonomikou kapitalistickou.

Splnila sa jedna z úloh výstavby socializmu, združstevňovanie poľnohospodárskej výroby. Socialistický sektor hospodári v celoštátnom meradle takmer na 90 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Ak mám hovoriť o Bardejovskom okrese vo Východoslovenskom kraji, musím povedať, že tento okres socializáciu dediny má urobenú iba na 64, 7 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v okrese - teda aj v tomto okrese má socialistický sektor prevahu a bude sa čím ďalej tým viac podieľať na hrubej poľnohospodárskej výrobe a taktiež i na tržnej produkcii. Už v tomto roku sa JRD budú podieľať na tržnej produkcii takto: pri obilí budú dodávať štátu okrem osív a sadív 67, 7 %, mäsa 55, 3 %, mlieka 55, 8 %, zemiakov 45, 8 %. Splnenie týchto úloh posilní majetok jednotných roľníckych družstiev v tomto okrese, ktorý už dnes predstavuje hodnotu 231 742 000 Kčs, takže na jedného družstevníka pripadá 34 580 Kčs vytvorenej hodnoty. Teda ekonomická sila rastie a dáva záruku neustáleho rastu životnej úrovne ľudu. To vyžaduje neprestajný rozvoj iniciatívy a aktivity všetkých družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov pre rozvoj socialistickej súťaže a prijímanie záväzkov. Aby boli zaručené a dosiahnuté plánované výsledky, zaoberali sa v Bardejovskom okrese touto otázkou už v predsjazdovej kampani, kde išlo o to, aby sa jednotné roľnícke družstvá politicky a ekonomicky upevnili a aby sa v nich zabezpečil všestranný rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby, aby sa družstvá stali vzorom a príkladom pre ostatných roľníkov. Táto úloha v Bardejovskom okrese bola v jednotných roľníckych družstvách správne pochopená. Na 94 jednotných roľníckych družstvách sa vypracovali konsolidačné plány, v ktorých sa vytýčili úlohy ako čo najrýchlejšie pozdvihnúť úroveň zaostávajúcich JRD na úroveň popredných družstiev. Konsolidačné plány sa prerokovali so všetkými družstevníkmi. Úlohy v nich sú stanovené tak, že koncom roka 1961 nebude mať okres ani jedno družstvo preplatkové.

Na všetkých jednotných roľníckych družstvách sa vypracovali päťročné plány poľnohospodárskej výroby, v ktorých sú prijaté socialistické záväzky na splnenie päťročnice za štyri roky a predčasné splnenie päťročnice v jednotlivých ukazovateľoch. Tak Jednotné roľnícke družstvo v Nižnej Olšave si dalo záväzok splniť päťročnicu za štyri roky vo všetkých ukazovateľoch. V celkovom objeme tržnej produkcie splnia úlohy päťročného plánu za štyri roky jednotné roľnícke družstvá Lukov, Cigla, Nižné Raslavice.

Okrem týchto záväzkov 27 jednotných roľníckych družstiev splní päťročnicu v niektorých ukazovateľoch rastlinnej a živočíšnej výrobe o rok skôr. Napríklad Vyšný Mirošov, Nižný Mirošov, Bžany, Dubinné, Vyšný Hrabovec Celý rad ďalších JRD sa zaviazal skrátiť päťročnicu o pol roka, prípadne o niekoľko mesiacov v ukazovateľoch živočíšnej výroby a v plnení dodávok.

Záväzky na zvýšenie výroby, ktoré prijali JRD v okrese, predstavuje v tržnej produkcii 14 287 406 Kčs a pri štátnych majetkoch 302 600 Kčs. V samom hrubom objeme výroby je to vyššie oproti plánu o 370 ton obilia, 991 ton mäsa, skoro o 5 miliónov litrov mlieka a 7 700 000 kusov vajec. Súčasne treba uviesť, že tento celookresný záväzok je podmienený 82 kolektívnymi záväzkami, ktoré vyhlásili JRD a štátne majetky pri vypracovaní päťročného plánu. Prijaté socialistické záväzky by neboli nič platné, ak by sa nepremenili na kilogramy mäsa, litre mlieka, kusy vajec a iných produktov. Úlohou miestnych národných výborov a správ jednotných roľníckych družstiev bude plnenie týchto záväzkov pravidelne zhodnocovať, pomáhať pracovníkom pri ich plnení a dobré skúsenosti prenášať z pracoviska na pracovisko. Bude potrebné venovať viac pozornosti vyššej forme socialistickej súťaže, ako sú brigády socialistickej práce. Zatiaľ v okrese Bardejov je jedna brigáda socialistickej práce, a to na JRD Cigla. Dosahuje v práci veľmi pekné výsledky. Podmienky pre rozvoj súťaže o titul "Brigáda socialistickej práce" sú v okrese na viacerých JRD, ako napríklad na JRD Bardejov, Nižná Olšava, Lukov, Nižný Mirošov a ďalších, len treba, aby miestne národné výbory a správy JRD prikročili k ich organizovaniu a vytvoreniu.

Úlohy, ktoré si v okrese Bardejov postavili v tretej päťročnici, nie sú malé, ale sú radostné. Družstevníci sú odhodlaní svedomite ich plniť. Ukázali to aj výročné členské schôdzky JRD, na ktorých členovia s pocitom zodpovednosti pristupovali k zhodnocovaniu minuloročnej práce, hľadali príčiny neplnenia úloh a súčasne ukázali, čo treba v jednotlivých jednotných roľníckych družstvách robiť, aby sa zbavili nedostatkov v riadení, aby sa zlepšila organizácia práce, odmeňovanie, a tým zlá pracovná morálka, ako položiť základ dobrých hospodárskych výsledkov. Výročné schôdzky súčasne ukázali, že družstevníci v Bardejovskom okrese pôjdu pod vedením strany vpred, aby sa okres stal pevnou oporou strany pri zaisťovaní úloh na poľnohospodárskom úseku.

Možno povedať, že za uplynutý rok vzrástlo tak politické uvedomenie družstevníkov, ako aj ďalšie upevnenie ekonomiky jednotných roľníckych družstiev a jednotné roľnícke družstvá, ako je Nižná Olšava, Bardejov, Vyšný Hrabovec, Lukov, Cigla, Vyšný Tvarožec slúžia dnes príkladom vo výrobe nielen družstvám Bardejovského okresu, ale môžu slúžiť ako príklad v rozvoji

živočíšnej výroby aj mnohým jednotným roľníckym družstvám vo všetkých okresoch. Veď JRD Bardejov, Nižná Olšava a Cigla splnili už niektoré ukazovatele poľnohospodárskej výroby, plánované pre rok 1965. V jednotných roľníckych družstvách Bardejovského okresu vyrastajú noví ľudia, ktorí sa boria vo výrobe, ako napríklad súdruh Vasilčín z JRD Dubová, ktorý od jednej prasnice odchoval 17 odstavčiat a vyzval všetkých ošetrovateľov prasníc v okrese na súťaž dosiahnuť od jednej prasnice 18 prasiec v roku 1961. Na JRD vo Svidníku vyrastajú ženy-priekopníčky, ako je Paraska Škrabová, Mária Brudňáková, ktorá v dokrme hovädzieho dobytka dosahuje denný prírastok 1, 25 kg na kus. To sú výsledky, ktoré dosahujú ľudia socialistickej spoločnosti. Ukazujú, že niet pred nami úlohy, ktorú by sme nevedeli splniť, ak sa správne ľudia usmerňujú a vedú pri zabezpečovaní plánovaných úloh vo výrobe.

Popri kladoch, ktoré v JRD sú, existuje rad nedostatkov, ktorých sa treba zbaviť, aby sme mohli čestne a svedomite splniť úlohy tretej päťročnice, a tým pozdvihnúť ekonomickú silu jednotných roľníckych družstiev v Bardejovskom okrese. V uplynutom roku okres Bardejov nesplnil plánované príjmy jednotných roľníckych družstiev. Plán príjmov bol 122 miliónov Kčs a plnenie bolo iba 92 miliónov Kčs. Kde hľadať príčiny tohto stavu?

Hlavné príčiny sú len vo výrobe, v nízkych hektárových výnosoch, ktoré boli zapríčinené nekultúrnym obrábaním pôdy, v nedostatočnom využívaní mechanizácie, v zlej organizácii práce, v nesprávnom rozložení poľnohospodárskej výroby v okrese a vo veľkých stratách pri zbere úrody. Plánované hektárové výnosy sa v roku 1960 nedosiahli ani v jednom druhu.

Nízke hektárové výnosy sa odzrkadlili aj na tržnej produkcii v rastlinnej výrobe, ktorá činila z jedného hektára iba 199 Kčs.

Z tohto možno usúdiť, že úroveň rastlinnej výroby je skoro na všetkých jednotných roľníckych družstvách všeobecne nízka. Nad týmto stavom sa treba veľmi vážne zamyslieť najmä teraz, keď stojíme na prahu tretieho päťročného plánu, v ktorom máme zvýšené úlohy vo výrobe a nákupe poľnohospodárskych produktov. V okrese Bardejov má sa zvýšiť poľnohospodárska výroba v treťom päťročnom pláne o 32 %, z toho rastlinná výroba o 31 percent a živočíšna o 33 %. Ak sa tieto úlohy nebudú plniť, to je, ak sa nebude vyrábať viac, nebudeme môcť ani predávať, a tým zvyšovať príjmy družstiev a jednotlivých družstevníkov.

O tom, ako budú úlohy splnené v tretej päťročnici možno povedať, rozhoduje nástup už v prvom roku tretej päťročnice a