v značnej miere záleží na tom, ako sa kvalitne a včas urobia jarné poľnohospodárske práce, pretože základom poľnohospodárskej výroby je rastlinná výroba. Družstevníci a pracovníci štátnych majetkov sa touto otázkou zaoberali už v zimných mesiacoch v predsjazdových materiáloch a na viacerých jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch prijali záväzky na skrátenie termínov jednotlivých prác, ktoré boli pojaté už do spomínaných konsolidačných plánov družstiev a do výrobných plánov štátnych majetkov. Do jarných prác okres Bardejov vstupoval v sťažených podmienkach. V jesennom období ostalo nezoraných 3174 ha, zaorávka maštaľného hnoja sa oproti plánu neurobila na 485 hektároch, pšenica oproti plánu 5427 hektárov bola zasiata iba na 4496 hektároch, raž oproti plánu 3678 hektárov iba na 2670 hektároch a ozimné miešanky z plánu 974 hektárov boli zasiate iba na 296 hektároch.
Splnenie týchto a ďalších úloh si vyžaduje zvýšenú politickú, odbornú a organizačnú pomoc zo strany národných výborov všetkých stupňov, patronátnych závodov a odborníkov z ostatných poľnohospodárskych závodov, najmä pomoc novým a slabo hospodáriacim jednotným roľníckym družstvám. Včasné a kvalitné vykonanie jarných prác vytvára prvý predpoklad pre splnenie plánovaných úloh v prvom roku tretej päťročnice. Mimoriadna pozornosť sa venovala a i naďalej sa venuje zabezpečeniu kvalitného osiva a sadiva.
Pre zvládnutie jarných poľnohospodárskych prác okres Bardejov má k dispozícii 84 pásových traktorov a 383 kolesových traktorov. V priebehu štvrťroka strojový park na JRD posilnilo ďalších 7 pásových a 42 kolesových traktorov. Tieto stroje nepostačujú na splnenie plánu osevu a výsadby jednotlivých plodín v plánovaných termínoch, preto JRD vo svojich čiastkových plánoch jarných poľnohospodárskych prac počítajú s plným zapojením i konských záprahov. Rýchle a kvalitné zvládnutie jarných poľnohospodárskych prác vyžaduje, aby sa pod vedením národných výborov včas rozprúdila medzi družstevníkmi agitačná práca za urýchlené dokončenie príprav a za úspešný štart do osevu jednotlivých plodín. Toto poslanie, možno povedať, do značnej miery splnili aktivisti, vyslaní do JRD. Na zvýšenie iniciatívy družstevníkov bola vyhlásená socialistická súťaž za včasné a kvalitné zvládnutie jarných prác. Socialistická súťaž sa zhodnotí po skončení jarných poľnohospodárskych prác.
Pôdohospodárske komisie národných výborov všetkých stupňov poskytujú politicko-organizátorskú pomoc JRD a ŠM pri zabez-
pečovaní osív a sadív, pri oprave strojov, vypracúvaní harmonogramov na jarné práce a rozvíjaním socialistickej súťaže. Tohoročné jarné poľnohospodárske práce sú organizované pod heslom: Rýchlym a kvalitným vykonaním jarných prác za predčasné splnenie úloh tretieho päťročného plánu.
Pre úspešné zvládnutie jarných prác ONV, MNV za pomoci patronátnych závodov zamerali svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie štátneho plánu v oseve kukurice na siláž, zemiakov, viacročných krmovín a cukrovej repy na kŕmne ciele, pričom osev a výsadba jednotlivých plodín sa má urobiť na výmere: jačmeň 5980 ha, kde v skutočnosti ku dňu 26. marcu 1961 bolo zasiate 3887 ha, čo predstavuje 64, 9 %, ovos má byť zasiaty na 3345 ha, ku dňa 26. marcu 1961 je zasiaty na 1964 ha, čo predstavuje 58, 7 %. Tieto údaje ukazujú stav na JRD a ŠM. Výsadba zemiakov v okrese sa má urobiť v socialistickom sektore, t. j. na jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch na celkovej výmere 5229 ha. Možno povedať, že najväčšiu pozornosť venuje okres zabezpečeniu krmovinovej základne. Už v tomto roku kukuricou sa má zasiať podľa uznesenia byra OV KSS a rady ONV vyše 3000 ha, čo predstavuje takú plochu, aká bola plánovaná na rok 1965. Takéto riešenie bude plným predpokladom zvýšenia živočíšnej výroby, čo je aj hlavný zdroj príjmov JRD v tomto okrese.
Okrem spomínaných výrobných zameraní okres Bardejov môžeme nazvať jedným z hlavných producentov zemiakov, či už priemyselných, sadbových, jedlých alebo kŕmnych. Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že okres Bardejov je dobrým pestovateľom zemiakov. Že je to tak, nasvedčuje i skutočnosť, že pri nepriaznivých podmienkach v minulom roku v JRD Richvald dosiahli hektárový výnos vyše 200 q, zatiaľ len v malom, a to na dvoch hektároch s odrodou Vltavan. V tomto roku jednotné roľnícke družstvá v okrese rozvíjajú hnutie dosiahnuť podstatné zvýšenie úrody zemiakov pod heslom: "200 q z 1 ha". Toto hnutie za dosiahnutie zvýšených hektárových výnosov zemiakov prijalo už 26 jednot. roľníckych družstiev. Niektoré z nich sa zaviazali dopestovať i viac; napr. JRD Richvald na 20 ha dosiahne hektárový výnos 300 q, JRD Janovce na 5 ha 250 q, JRD Nižné Raslavice na 7 ha 320 q a na zvyšujúcich 28 ha vyše 200 q. Takéto hnutie vyžaduje dobrú organizáciu práce, kvalitnú prípravu pôdy so zavedením novej techniky a technológie. O využití všetkých pokrokových metód pestovania zemiakov bola technicko-ekonomická konferencia o pestovaní zemiakov 7. III. 1961 za účasti všetkých predsedov JRD, agronómov, skupinárov družstiev, agronómov STS a ŠM, ako aj pracovníkov šľachtiteľského podniku. Táto technicko-ekonomická konferencia dala podnet k tomu, ako už bolo vyššie spomínané hnutie za dosiahnutie vysokých úrod v pestovaní zemiakov.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Vo svojom diskusnom príspevku som poukázala len na niektoré klady a nedostatky Bardejovského okresu a nevyčerpávam všetko, čo by sa mohlo o tom hovoriť. Sú v okrese dobré veci, no ešte máme i mnohé nedostatky, s ktorými sa budú musieť postupne vyrovnávať tak funkcionári ONV, ako i JRD. Sú to nedostatky nášho rastu, bez ktorých sa budovanie veľkého diela nezaobíde. Naše klady sú o to väčšie, preto dávajú istotu odhodlanejšie bojovať proti tomu, čo sa stavia do cesty nášmu vývoju. Pracujúci okresu Bardejov majú radi svoju rodnú stranu, svoju vládu a vlasť. Dokázali to konkrétnymi činmi v boji proti kapitalizmu a fašizmu. Dokazujú to svojou poctivou prácou pre seba a spoločnosť.
Vďačnosť našej strane za to všetko, čo pre nás vykonala, to sú metráky obilia, zemiakov, tisíce litrov mlieka a tisíce kusov vajec, to sú práve tie diela, ktorými sa staviame do frontu boja za pokrok a mier vo svete. Pôjdeme preto pod vedením Komunistickej strany Československa zomknutí okolo Ústredného výboru strany a vlády vpred k najvyšším ideálom ľudstva, ku komunizmu a svetovému mieru. (Potlesk. )
Podpredseda Majling:
Ďakujem poslankyni Proksovej za prejav. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Schôdzku Slovenskej národnej rady prerušujem. V rokovaní budeme pokračovať presne o 14. hodine.
(Poludňajšia prestávka o 12, 15 hodine. ) (Po prestávke o 14. hodine: )
Predseda Strechaj:
Súdružky a súdruhovia!
Pokračujeme v rozprave.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Macúchovi.
Poslanec Macúch:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Ako poslanec Veľkej Bratislavy budem sa zaoberať predovšetkým podmienkami a potrebami výkupu v tomto obvode. Je to typický mestský obvod so stále rastúcim počtom obyvateľstva. Zásobovať mesto Bratislavu možno pomerne ľahko tými produktami, ktoré znášajú dopravu a skladovanie. Horšie je to už s takými produktami, ktoré dopravu a skladovanie znášajú ťažko, alebo vôbec neznášajú. Takými sú predovšetkým zelenina, ovocie a konzumné mlieko.
Ako to vyzerá so zásobovaním Bratislavy týmito produktami a v akej miere zásobujú mesto družstvá z okresu Bratislavamesto ?
Výroba zeleniny je sústredená predovšetkým na družstvách. Je tu síce ešte súkromná výroba, tá je však na malých plochách a postupne sa likviduje. Okrem družstiev je väčším producentom ešte Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy.
V roku 1960 pestovala sa zelenina na 130 ha a bolo zakontrahované 524 vagónov zeleniny. Dodané bolo iba 479 vagónov. Niektorí pestovatelia totiž odpredávali zeleninu na voľnom trhu a zmluvné záväzky nemali splnené.
Pre rok 1961 je plán výkupu 547 vagónov, no podľa previerky celoročného výrobného plánu chcú pestovatelia dopestovať 650 vagónov zeleniny. Týmto množstvom bude potreba Bratislavy uspokojená asi na 40 %. Zvyšok sa musí dovážať z väčších vzdialeností. V priebehu tretej päťročnice budú bratislavskí pestovatelia stupňovať výrobu takto:
V roku 1962 dopestujú 683 vagónov, v roku 1963 dopestujú 726 vagónov, v roku 1964 dopestujú 765 vagónov a v roku 1965 815 vagónov zeleniny. Tento rast umožní jednak zvýšenie konzumu na jedného obyvateľa (teraz je priemerná spotreba 70 kg, v roku 1965 je plánovaná na 90 kg) a zvýši sa percento zásobovania Bratislavy z vlastných zdrojov. Výrobu zeleniny treba v našom obvode orientovať prevažne na také druhy, ktoré sú najchúlostivejšie na prepravu.
Z celkového množstva zeleniny plánovanej na rok 1961 bude asi 16 % zeleniny rýchlenej. Keď uvážime, že najmenej 4 mesiace sú spotrebitelia čerstvej zeleniny odkázaní na rýchlenú zeleninu, je to percento veľmi malé. Bude potrebné zvýšiť toto percento čím skôr aspoň na 20 až 25 %. Bratislava má veľkú možnosť už v r. 1963 zvýšiť množstvo rýchlenej zeleniny v podstatnej miere.
Odpadová para zo Slovnaftu bude môcť zabezpečiť u nás vyhrievanie postupne až 5 ha skleníkov, a v prípade nielen zvýšiť tú zeleninu, ale my sa zaväzujeme, že aj v zimných mesiacoch v januári a vo februári - dodáme čerstvú zeleninu na trh.
Ďalším odvetvím, na ktoré je potrebné sa v našich podmienkach orientovať, je ovocinárstvo. Kým výroba zeleniny predstavuje u nás veľmi intenzívnu výrobu, zatiaľ ovocinárstvo je stále ešte z najväčšej časti extenzívne. Stále ešte je väčšina ovocných stromov v malých záhradách s nedostatočným ošetrením. Jedine v socialistickom sektore bude možné urobiť výsadby s možnosťou plnej intenzity ošetrovania v skladbe, ktorá podľa rajonizačných zásad zaistí potrebné ovocie pre konzum Bratislavy.
Naše družstvá, ktoré majú na to podmienky, majú zaplánované výsadby ovocných stromov a bobuľovín a od jesene 1960 vysadili 1605 ovocných stromov a 8360 ovocných kríkov. Aj v ovocinárstve bude potrebné zamerať sa na tie druhy ovocia, ktoré sú z hľadiska prepravy a skladovania najchúlostivejšie. Treba pritom dbať, aby výmera intenzívnych sadov a plantáží bobuľovín zodpovedala požiadavkám novej techniky a technológie.
Naše ovocinárstvo bude potrebovať kvalifikované sily, ktoré budú musieť mať dostatočnú podporu od vedenia podnikov. Bolo by dobre terajšie Poľnohospodárske učilište v Bratislave pretvoriť na školu so zameraním na zeleninárstvo a ovocinárstvo.
Pokiaľ ide o výkup zeleniny a ovocia, treba povedať, že prebiehal v minulom roku pomerne dobre. No, doterajšie formy by pre nastávajúce náročné úlohy vo výkupe nestačili. Pohovory s pestovateľmi, ktoré mali odstraňovať nedostatky, konali sa iba ojedinele. Problémy výkupu mala riešiť zeleninárska komisia pri výkupnom podniku a pri MsNV, no táto komisia nebola ani ustanovená. Pri výkupe sa nevenovala dostatočná pozornosť váženiu a zatriedeniu pri preberaní, v dôsledku čoho vznikali rozpory. Hlavne pri dodávkach priamo predajniam, ktoré mali zjednodušiť manipuláciu a umožniť konzumentom prístup k najčerstvejšej zelenine, dochádzalo k rozporom v zatrieďovaní. Na druhej strane treba povedať, že výkup pomáhal pestovateľom pri zaobstarávaní potrieb od semien až po sklo a uhlie a toho času robí opatrenia na odstránenie nedostatkov z minulého roku.
Súdružky a súdruhovia! Zásobovanie mliekom je pre Bratislavu zaistené z najbližšieho okolia i z ďalších okresov. Plán výkupu z mestských družstiev na rok 1961 je 2 milióny litrov mlieka, no spotreba mesta bude okolo 30 miliónov litrov mlieka. To značí, že mestské družstvá dodávajú mestu iba necelých 7 % potrebného mlieka. Je to pomerne málo a nie je dobre možné rátať 5 podstatným zvýšením. S pokračujúcou výstavbou mestské družstvá strácajú pôdu, a tým i krmovinovú základňu pre hovädzí dobytok. Pritom však i naďalej zostane pre ne chov hovädzieho dobytka nutnosťou a jedným z hlavných odvetví. Špecializácia na zeleninu, vinice a ovocie bude vyžadovať mnoho hnojív a hovädzí dobytok je ich hlavným dorábateľom.
Vzhľadom na blízku dopravu mali by sa mestské družstvá venovať výrobe čo najkvalitnejšieho mlieka a zvýšiť percento kráv na najvyššiu možnú mieru. Toto si však bezpodmiečne vyžaduje, aby sa zmenila doterajšia prax pri rozpise výrobných úloh. Rozhodne treba vypracovať špecializáciu zamerania poľnohospodárskej výroby pre prímestskú oblasť a pre jednotlivé JRD. Doteraz je situácia taká, že sa o špecializácii mnoho hovorí, ale do praxe ju nemožno dôsledne uvádzať.
Súdružky a súdruhovia!
Toho času je plnenie výkupu pomerne nerovnomerné. Zatiaľ čo Karlova Ves splnila za február dodávku viac ako na 200 percent a Prievoz na 150 %, štyri družstvá plán nesplnili, z nich Dúbravka dodala iba 64 % plánovaného množstva. Je to dané ošetrovaním dobytka, organizáciou práce a hlavne krmovinovou základňou. Až si všetky družstvá zabezpečia na zimu dostatok kvalitnej siláže a sena-lucerky, až zabezpečia všade starostlivé ošetrovanie, potom prispejú k tomu, že Bratislava bude mať opäť plnotučné mlieko a dostatok masla.
V rámci spätnej dodávky majú mliekárske závody vracať 17 percent vykúpeného mlieka vo forme odstredeného mlieka, prípadne cmaru na prikrmovanie ošípaných a teliec. Podľa výsledkov za február odovzdali družstvá 136179 litrov mlieka, no dostali iba 14 475 litrov odstredeného mlieka, čo je 10, 5 %. Mestský národný výbor jednal niekoľko ráz s riaditeľom podniku, aby navštívil jednotlivé družstvá a zistil tak stav, no nedošlo k tomu. Nedostatočná dodávka odstredeného mlieka je zapríčinená nedostatkom plnenia dodávok mlieka.
Vážené súdružky a súdruhovia! Rok 1961 je prvým rokom tretej päťročnice a splnenie výkupných úloh v tomto roku veľmi ovplyvní priebeh celej päťročnice. Je nevyhnutne potrebné, aby na jednej strane výroba využila všetky možnosti na plnenie a zvýšenie dodávok, a na druhej strane, aby výkup podchytil všetku výrobu a zaistil tak plynulosť zásobovania všetkého obyvateľstva. (Potlesk. )
Predseda Strechaj:
Ďakujem poslancovi Jánovi Macúchovi za prejav. Slovo má ďalší rečník, poslanec Štefan H r u b í k.
Poslanec Hrubík:
Vážená Slovenská národná rada!
V mojom volebnom obvode Modrý Kameň sa neuspokojivo plnia úlohy štátneho plánu nákupu živočíšnych výrobkov, a to tak na jednotných roľníckych družstvách, ako aj v závodoch súkromného sektoru. Tak napríklad JRD plnia úlohy nákupu mäsa na 82 % mlieka na 75 % a vajec na 98 %. Súkromne hospodáriaci roľníci plnia mäso celkom na 99 %, mlieko na 70 % a vajcia na 148 %.
Neuspokojivú situáciu v nákupe mäsa spôsobuje zaostávanie plnenia dodávok bravčového mäsa, ktoré plnia JRD na 78 % a súkromne hospodáriaci roľníci dokonca len na 68 %. Celkove nákup bravčového mäsa plníme neuspokojivo - len na 76 %. Príčiny neplnenia sú viaceré. Na JRD sa nevenuje náležitá pozornosť stavom a pripúšťaniu prasníc. V druhom polroku 1960 prasnice JRD pripúšťali len v malom rozsahu a teraz sa prejavuje nedostatok odstavčiat. Tieto JRD teraz hľadajú odstavčatá a chceli by ich nakúpiť, hoci finančné prostriedky si neplánovali.
Jedna z príčin zaostávania výroby a nákupu bravčového mäsa je aj v tom, že v mojom obvode sa veľmi pomaly rozširuje nová technika a technológia v chove ošípaných, lebo ani na jednom JRD nemáme zavedený suchý alebo kombinovaný výkrm ošípaných, ktorý by slúžil za vzor.
Príčina toho je aj neuspokojivá sieť miešarní krmív. Na 68 JRD pripadá len jedna miešáreň, ktorá je zriadená v obci Slatinka. Táto miešareň, napriek tomu, že pracuje denne 12 hodín, vyrobí len 80 q kŕmnych zmesí. Vyrobené kŕmne zmesi postačujú len pre 4000-4500 kusov ošípaných a my by sme ich potrebovali aspoň 5-6-násobne viac. Niektoré JRD od tejto miešárne sú vzdialené 40-45 km. Prirodzene, že tieto JRD nebudú na túto vzdialenosť voziť svoje zrniny do miešární na výrobu zmesí. Skúsenosti so skrmovaním zmesí máme dobré, veď na JRD, ktoré ich odoberajú a tieto skrmujú, dosahujú denný prírastok 40-60 dkg, ako napr. v JRD Vinica, Dolinka, Nová Ves, Veľký Krtíš a pod. Tu máme značné rezervy vo výrobe bravčového mäsa, využitím ktorých by sme mohli úspešne plniť plán nákupu bravčového mäsa.
Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik musí však skvalitniť výrobu kŕmnych zmesí a nedopustiť, aby sa dlhšie skladovali, a tak vyhnúť ich znehodnoteniu, čo niekedy vážne ovplyvňuje žravosť ošípaných a celkový zdravotný stav i prírastky.
Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik robí už teraz isté opatrenia na zvýšenie výroby a kvality kŕmnych zmesí pre jednotné roľnícke družstvá v mojom obvode tým, že miešáreň krmív v Starej Haliči vyrába kŕmne zmesi, dodáva ich do skladu v Priemstave a odtiaľto sa budú zmesi ihneď dodávať pre JRD. Týmto sa zmenší vzdialenosť asi o 30 km, čo značne pomôže jednotným roľníckym družstvám. Ďalej uvažuje poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik zriadiť miešáreň krmív v obci Vinica a Malý Krtíš. Toto riešenie by i našim JRD značne pomohlo a je potrebné miešárne urýchlene vybudovať a ich sieť ešte viac rozšíriť, aby každé JRD bez ťažkostí mohlo dostať kŕmne zmesi, najmä pre ošípané vo výkrme.
Na výrobu bravčového mäsa má veľký vplyv správne odmeňovanie podľa dosiahnutých prírastkov. Toto sa na niektorých JRD u nás dôsledne nevykonáva a JRD, ako napríklad Kleňany, Kosihy, Ďurkovce, Širákov a pod., ošípané pravidelne nevážia v priebehu výkrmu a odmeňujú len paušálne. Takto sú kŕmiči málo zainteresovaní na plnení výroby bravčového mäsa. Tieto JRD plnia plán nákupu bravčového mäsa len na 45-60 %.
Podobná situácia je aj v nákupe mlieka. Socialistický sektor sa podieľa na výrobe mlieka 80 % a súkromne hospodáriaci roľníci 19 %. Podiel na dodávkach mlieka má socialistický sektor 90 a súkromne hospodáriaci roľníci 9 %. Tento stav ukazuje, že kým jednotné roľnícke družstvá pri uplatňovaní veľkovýrobných foriem dosahujú značne vyššie množstvá v produkcii, zatiaľ súkromne hospodáriaci roľníci vykazujú veľmi nízku úžitkovosť. Ukazuje to skutočnosť, že JRD dodávajú na 1 ha poľnohospodárskej pôdy za prvé dva mesiace 17 litrov mlieka, na dojnicu 154 litrov, súkromne hospodáriaci roľníci na 1 ha dodávajú len 11 litrov mlieka a od jednej dojnice len 60 litrov.
Toto porovnanie svedčí o nedostatočnej starostlivosti národných výborov o plnenie štátneho plánu nákupu živočíšnych výrobkov a osobitne mlieka na obciach. Stále sa ešte vyskytujú také prípady, že do plnenia štátneho plánu nákupu u mlieka nie sú zapojení všetci chovatelia kráv, ktorí môžu odpredávať časť vyprodukovaného mlieka oprávnenému nákupcovi. Nedostatočná starostlivosť je aj v tom, že sa nerobia takmer žiadne opatrenia, aby sa mlieko v obci nepredávalo za premrštené ceny.
Ľahostajný postoj funkcionárov národných výborov je v mnohých prípadoch aj tam, kde JRD nemá vytvorené predpoklady pre plnenie zmluvných dodávok mlieka zo spoločných chovov a kde sa funkcionári i po dvoch mesiacoch takéhoto stavu neodhodlali k dôslednému zabezpečovaniu úloh nákupu mlieka od členov JRD a nepostarali sa ani o rozpis na týchto družstvách.
V obvode však sú miestne národné výbory, ktoré v spolupráci so správou JRD zabezpečili rozpis dodávok mlieka na členov JRD a postarali sa o to, aby JRD zo spoločného chovu ako aj členovia si plnili dodávky mlieka. Tieto JRD plnia a prekračujú časový plán dodávky mlieka nad 100 %, z čoho takmer 30 % dodávajú členovia družstiev. Tak napríklad JRD Opatovská Nová Ves dodalo 6225 litrov mlieka, čím plán splnilo na 108 % a z tohto množstva 2064 litrov, t. j. 30 % dodali členovia JRD. Podobne je to v JRD Záhorec, ktoré časový plán plní na 114 % a členovia sa podieľajú na dodávke 39 %, t. j. 6759 litrov mlieka. Takýchto JRD je v okrese viac, ako napríklad JRD Závada, Nenice a pod.
Kde miestne národné výbory ako aj správy JRD zle pracujú, tam sa plní plán nákupu mlieka na 50-60 %. I keď sa rozpisy urobili aj na členov JRD, neplnia si svoje povinnosti, ba ani družstvo zo spoločného hospodárstva. Tak JRD Veľký Krtíš plní dodávku mlieka na 52 % a členovia družstva dodali od začiatku roka len 295 litrov, t. j. od jednej kravy denne ani 1 dcl mlieka. Podobne je to na JRD Veľké Zlievce, Slovenské Kľačany a pod. V JRD Malé Zlievce, Modrý Kameň, Olováry a pod. dokonca členovia družstva ešte neodovzdali mlieka vôbec nič.
Ako vidíme, kde národné výbory a JRD vážne zoberú do rúk plnenie plánu nákupu mlieka, možno to dokázať. Najmä naši tajomníci MNV by mali mať väčší pocit zodpovednosti za plnenie úloh štátneho plánu vo vlastnej obci. Na JRD sa plánovaná výroba mlieka v časových obdobiach často nedosiahne len preto, že je zlá evidencia o pripustených jaloviciach a kravách. Podľa zlej evidencie o pripustení jalovíc naplánujú si družstvá otelenie kráv alebo jalovíc na príslušné obdobie a jalovice, prípadne kravy sa otelia o 1-2 mesiace neskôr. Výrobu ako aj nákup mlieka možno potom ťažko dodržať. Preto je bezpodmienečne potrebné, aby sa dôsledne a zodpovedne viedla evidencia pripúšťania kráv a jalovíc, aby sa mohli reálne určiť výrobné a nákupné plány mlieka.
V súvislosti s nákupom mlieka treba kriticky poukázať aj na prácu mliekárskych závodov, ktoré upustili od dôslednej organizátorskej práce na dedine, hoci ju predtým úspešne vykonávali. Stáva sa veľmi často, že mliekársky závod v snahe uľahčiť si prácu zameriava sa len na zvoz mlieka zo spoločných chovov a často ponecháva nepovšimnuté tie poľnohospodárske závody a chovateľov kráv, ktorí by mohli mlieko odpredávať a ktorí aj v minulosti dodávali značné množstvá mlieka do miestnej zberne.
V mojom obvode je veľa roľníckych usadlostí roztrúsených na lazoch, ktoré neplnia svoje povinnosti v nákupe mlieka. So zvozom mlieka sú tu isté ťažkosti, ale aj napriek tomu robíme opatrenia, aby tieto usadlosti plnili nákup mlieka, a preto budeme zriaďovať viac zberných stredísk v týchto oblastiach.
Pre zlepšenie plnenia nákupu mlieka v mojom volebnom obvode a pre postupné vyrovnanie zaostalosti robíme spoločne s národnými výbormi opatrenia na vybudovanie spoločných chovov kráv a na ďalšie zvyšovanie stavov kráv. Na našich JRD máme dosť jalovíc vyše 2-3-ročných, ktoré nie sú dosiaľ pripustené, pričom sa neplní plán stavov kráv. Niektoré sú i v horšej kondícii, a preto pomáhame týmto družstvám krmivami na pripúšťanie jalovíc, aby sme tak zabezpečili ich pripustenie a doplnenie stavov kráv.
V mojom volebnom obvode sa urobili i dôsledné ozdravovacie akcie hovädzieho dobytka od tuberkulózy. Časť kráv reagujúcich na tuberkulózu bola vyradená z chovu úplne a časť bola daná do izolátov, takže dnes máme len okolo 5-6 % tuberkulóznych kráv. Tak napríklad v obvode Dolné Strháre je len 3 % tuberkulóznych kráv, v obvode Dolná Strehová 3 %, Bušince 5 % a podobne aj v ostatných.
Pri zvyšovaní stavov hovädzieho dobytka, najmä stavov kráv, robia nám vážne ťažkosti ustajňovacie priestory, ktorých máme veľký nedostatok. Nové maštale nemôžeme stavať a pre adaptáciu nemáme vhodné podmienky. I v tomto smere by bolo potrebné zlepšiť pomery.
Plnenie plánu nákupu vajec v súčasnom období sa uskutočňuje v obvode na 98 %. Nemôžeme byť s ním spokojní. Zvlášť nemôžeme byť spokojní s rozmiestením stavov sliepok v jednotlivých sektoroch. Spoločné chovy JRD majú 32 % sliepok, ale dodávku vajec 79 %, zatiaľ čo členovia JRD chovajú najviac sliepok 37 % a podieľajú sa na dodávke za JRD sotva 20 %. Členovia JRD neplnia tak, ako im to určil rozpis, a len veľmi málo sa zapájajú do dodávky vajec. V tomto období musíme vyvinúť maximálne úsilie o plnenie dodávky vajec tak od individuálne hospodáriacich roľníkov, ako aj od členov JRD, aby vyprodukované vajcia v čase najväčšej znášky boli podchytené výkupnými organizáciami a neunikali inými cestami. Ak v tomto období neurobíme príslušné opatrenia, ťažko nám bude zabezpečiť i výkup vajec po znáškovej sezóne. Organizátorská práca MNV a JRD sa ukazuje dobrá na JRD Nenince, Vinica, Zelovce a pod., kde teraz plnia nákup na 124 %, lebo tu majú aj splnené stavy sliepok v spoločných chovoch a ošetrovateľov sliepok odmeňujú podľa znášky. Na JRD Ipeľské Predmestie, Modrý Kameň, Čeláry a pod. plnia dodávku na 20-30 %, lebo nemajú splnené stavy sliepok v spoločných chovoch a členovia necítia zodpovednosť za neplnenie nákupu vajec od ich družstva. Cestou Jednoty a výborov žien pri MNV robíme opatrenia na JRD, u členov družstva a individuálne hospodáriacich roľníkov, ktorí zaostávajú, aby svoje dodávky splnili. Tu tiež je potrebné poukázať na prácu tajomníkov MNV, že málo dbajú, aby JRD v ich obci malo zabezpečené stavy sliepok a budovalo intenzívne hydinárske veľkofarmy.
Osobitná pozornosť sa bude venovať vytváraniu dostatočných kŕmnych fondov, ktoré nám umožnia zvýšiť celkovú výrobu živočíšnych produktov, najmä mlieka a bravčového mäsa. Ešte vždy sa nezaisťuje dostatok viacročných krmovín, keď sa v obvode pestujú len na 14 % pôdy, hoci v plánoch sa uvažuje s 18-20 %, prípadne i viac. V JRD sa prejavuje nedostatok sena, tiež siláže, čo ovplyvňuje i výrobu mlieka. Dôsledky z nedostatku krmív si čoraz vážnejšie na JRD uvedomujú, preto v tomto jarnom období robíme vážne opatrenia na zabezpečenie dostatku krmív, i keď je nedostatok semien viacročných krmovín. Plochy určené na krmoviny, ktoré sa nebudú môcť ďatelinou alebo lucerkou obsiať, obsejú sa strukovinovo-obilnými miešankami, kukuricou a cukrovou repou na kŕmne ciele. Miestne národné výbory majú vypracované plány politicko-organizačných opatrení na úspešné zvládnutie jarných prác v agrotechnických termínoch, najmä na zabezpečovanie krmovinovej základne, úpravu lúk a pasienkov. Pasienky a lúky v mojom obvode zaberajú takmer 50 % poľnohospodárskej pôdy, a preto sú dôležitým zdrojom krmovín. Pre zvýšenie hektárových úrod lúk a pasienkov organizovali sme od 13. do 19. marca týždeň vzornej úpravy lúk a pasienkov, ktorý na mnohých družstvách prebiehal úspešne.
Pri tejto príležitosti chcel by som ešte poukázať, ako nedostatočne sa využíva pôdny fond u nás v obci Čeláry v osade Kirt, kde leží takmer 108 ha prvotriednej pôdy neobrobenej, a to len preto, že toto organizačne nevedel zabezpečiť ONV v Lučenci. Túto pôdu nepričlenili k štátnym majetkom a držiteľov pôdy upozornil národný výbor, aby pôdu neobhospodarovali, a tak ešte dodnes na pôde nikto nepracuje.
Záverom treba zdôrazniť, že bude potrebné veľmi dôsledne pristupovať k zabezpečovaniu nákupu mlieka aj od ostatných kráv, ktoré sa v obci nachádzajú, a organizačnú prácu usmerňovať tak, aby sa denný plán nákupu v jednotlivých obciach plnil.
V súčasnom období, i keď sa úlohy mlieka v mojom volebnom obvode neplnia, predpokladáme, že urobené opatrenia nám pomôžu postupne zvyšovať denný nákup mlieka a vyrovnávať resty tak, aby sme do konca prvého polroka plnili úlohy štátneho plánu rovnomerne. (Potlesk. )
Predseda Strechaj:
Ďakujem poslancovi Štefanovi Hrubíkovi za prejav. Ako ďalší prehovorí poslanec Ondrej S ú 1 e t y. Dávam mu slovo.
Poslanec Súlety:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci !
Vo svojom diskusnom príspevku budem sa zaoberať s prácou národných výborov a nákupných organizácií na úseku zabezpečovania poľnohospodárskej výroby a nákupu ako i so situáciou vo Východoslovenskom kraji a v mojom volebnom obvode.
Východoslovenský kraj, ako o tom vo svojom referáte hovoril aj povereník súdruh Chudík, splnil najhoršie zo slovenských krajov v uplynulom roku plánované nákupné úlohy. Nebol splnený plán ani jedného z hlavných druhov živočíšnych výrobkov, a to ani takých druhov, pri ktorých boli vo výrobe vytvorené priaznivé podmienky pre splnenie plánu, ako napríklad pri vajciach a hydine. Tieto produkty nesplnil náš kraj ako jediný kraj v republike.
Z minuloročného neplnenia nákupných úloh nevzali si však pracovníci národných výborov a nákupných organizácií poučenie, nevyvodili z nich patričné závery, a to hlavne tým, že sa nevytvárali podmienky na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby už v priebehu roku 1960 a dôsledok toho je zlý štart v nákupe do prvého roku tretej päťročnice, veľké zaostávanie úloh v prvých mesiacoch tohto roku. Do 20. marca tohto roku dlhovali poľnohospodári Východoslovenského kraja 818 ton mäsa celkom, z toho 579 ton jatočných ošípaných. Nákupné úlohy mäsa splnil len okres