sov, najmä však z popredných JRD, aby im poradili, ako správne a hospodárnejšie využiť krmivá vo výkrme ošípaných.

Tam, kde v jednotnom roľníckom družstve nie sú vytvorené podmienky pre zabezpečenie časových úloh v nákupe jatočných ošípaných v spoločnom chove, treba ihneď prikročiť k organizovaniu nákupu jatočné zrelých ošípaných zo záhumienkových hospodárstiev. Je nanajvýš správne, keď všetci družstevníci budú plne cítiť zodpovednosť za zabezpečovanie výroby a nákupu mäsa v spoločných chovoch. Sezóna domácich zakáľačiek, pravda, už prakticky pominula, no chlievy družstevníkov nezostali prázdne. Teda sú tu i naďalej možnosti pre nákup mäsa do štátnych fondov.

V našom štáte, súdružky a súdruhovia, pripadá na obyvateľa 56 árov poľnohospodárskej pôdy, z toho 38. árov ornej pôdy. Poľnohospodárske výrobky vyprodukované na tejto pôde majú zhruba uspokojiť všetkých našich pracujúcich potravnými článkami. Preto, kto chce dnes obhospodarovať pôdu, musí sa nevyhnutne podieľať aj na zásobovaní obyvateľstva poľnohospodárskymi produktami, a to úmerne k výmere pôdy a cestou štátnych podnikov pre zásobovanie obyvateľstva. Nemôžeme sa ďalej uspokojovať s takým stavom, aký bol v predchádzajúcich rokoch, keď takmer polovica jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa s dodávkami produktov pre verejné zásobovanie nevyrovnala. Len v minulom roku zostali jednotlivo hospodáriaci roľníci dlžní verejnému zásobovaniu vyše 6000 ton jatočných ošípaných, čo je takmer polovica z celkovej minuloročnej zaostalosti. V tomto roku musí byť naša politicko-organizátorská práca medzi jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi oveľa účinnejšia, aby každý roľník mal už teraz vo výrobe vytvorené podmienky pre splnenie celoročných dodávok mäsa, a to tak bravčového, ako hovädzieho. V mnohých okresoch súdruhovia hneď od začiatku roka vyvíjali správne úsilie, aby súkromne hospodáriaci roľníci v I. štvrťroku odpredali pre verejné zásobovanie aspoň 40 % svojich celoročných úloh tržnej výroby jatočných ošípaných. V priebehu januára sa ich snahy sľubne prejavili, keď sa od súkromného sektoru nakúpilo vyše 1400 ton ošípaných. Vo februári, ako ukázali výsledky, táto aktivita už poľavila: roľníci v tomto mesiaci odpredajom už len niečo vyše 700 ton splnili mesačná úlohu iba na 90 %.

Ako som už spomenul, okrem ošípaných na záhumienkoch sa chová ďalších vyše štvrť milióna ošípaných u chovateľovbezzemkov a držiteľov pôdy do pol hektára, ktorí sa alebo vôbec nepodieľajú, alebo len vo veľmi malej miere podieľajú na odpredaji ošípaných pre verejné zásobovanie. Tieto dve skupiny chovateľov mali na začiatku roka viac ako 120 000 ošípaných starších ako pol roka. Podľa predpisov o výdaji zakáľacích povolení môžu títo chovatelia poraziť na domácu zakáľačku za rok iba jednu ošípanú. Je však nemálo prípadov, že chovajú dve i viac ošípaných, ktoré v súčasnom období sú v jatočnej zrelosti. Pri zaisťovaní nákupu jatočných ošípaných pre verejné zásobovanie nemožno obísť ani týchto chovateľov, najmä v prípadoch, keď výdajom zakáľacieho povolenia boli už uspokojení. Tu máme ďalšie rezervy, ktorými je možné zlepšiť plnenie plánu nákupu. Ak nájdeme k týmto chovateľom správny prístup a vysvetlíme im, že chceme len to, aby naši pracujúci v mestách a priemyselných centrách nestáli na mäso vo frontoch, tak ako oni, poľnohospodárski producenti nemusia čakať pri nákupe obuvi, textilu a ostatných priemyselných výrobkov, som presvedčený, že sa aj u nich stretneme s plným porozumením.

V súvislosti so zabezpečovaním plánu nákupu jatočných ošípaných od jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných drobných chovateľov treba kriticky hodnotiť aj doterajšiu prácu pracovníkov poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikov a závodov. Pracovníci poverení organizovaním nákupu nemajú dostatočný prehľad o dodávkových úlohách jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ani o tom, aké ošípané sa u jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných chovateľov nachádzajú. Nákup ošípaných teda vlastne neorganizujú, ale preberajú jatočné zvieratá na závodoch a odvážajú ich do mäsospracujúcich závodov. Súdruhovia v poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikoch a závodoch si musia už konečne uvedomiť, akej veľkej cti sa im dostalo tým, že strana a vláda schválením nového systému nákupu práve im zverila zabezpečovanie produktov pre verejné zásobovanie, ako aj poskytovanie pomoci poľnohospodárskym závodom pri plnení výrobných úloh. Je potrebné, aby vedúci pracovníci týchto podnikov a závodov urýchlene zrevidovali doterajšiu prax a zabezpečovali nákup mäsa a ostatných produktov s dôslednosťou svedčiacou o plnom pochopení významu organizovania nákupu produktov pre výživu všetkého nášho pracujúceho ľudu.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Jednou z hlavných príčin neplnenia úloh poľnohospodárskej výroby a nákupu je slabá riadiaca a masovo-organizačná práca národných výborov a ich orgánov. Mnohé národné výbory napriek značnému časovému odstupu od rozšírenia ich právomoci ešte nepochopili a neuvedomujú si, že sú plne zodpovedné za riadenie, plánovanie a rýchly rozvoj poľnohospodárskej výroby, za vytváranie predpokladov na plnenie a prekračovanie plánov výroby a na rovnomerné plnenie plánu nákupu.

Národné výbory v nových podmienkach nenašli ešte účinné metódy riadiacej práce. Pracujú často starým spôsobom. Okresné národné výbory často "riadia" poľnohospodársku výrobu obežníkmi, zbieraním štatistických údajov a mnohí odborní pracovníci namiesto konkrétnej a cieľavedomej živej práce pri zaisťovaní úloh vo výrobe a v riešení zložitých problémov JRD vysedávajú v kanceláriách a zostavujú zprávy, rozličné materiály, referáty, ba v nemálo prípadoch i diskusné príspevky a vystúpenia pre funkcionárov.

Takáto práca sa potom priamo odzrkadľuje v neplnení plánu poľnohospodárskej výroby a nákupu.

Veď ako inak možno vysvetliť nezodpovedné šafárenie s naturáliami v jednotných roľníckych družstvách, trpenie súčasného stavu v nákupe mlieka a jatočných ošípaných, rozbujnievanie rozličných špekulačných súkromnovlastníckych tendencií na našich dedinách a podobne.

Ruka v ruke s takýmito elementárnymi nedostatkami v organizátorskej práci národných výborov prejavuje sa aj veľmi škodlivá benevolencia a poľavenie, možno povedať, štátnej disciplíny. Nevyvodzujú sa závery z neplnenia výrobných a nákupných úloh. Národné výbory nevolajú na zodpovednosť funkcionárov JRD a štátnych majetkov, ako aj jednotlivo hospodáriacich roľníkov pre neplnenie úloh vo výrobe a nákupe.

Rozličnými spôsobmi sa obchádzajú predpisy o domácich zakáľačkách. Niektorí tajomníci svojvoľne vydávajú sprievodné listy na ošípané bez toho, aby skúmali dôvod predaja - aj keď vo väčšine takýchto prevodov ide, samozrejme, (a oni to veľmi dobre vedia) - o čierne zakáľačky.

Nie je to nič iné, ako svojvôľa a nezodpovednosť, keď sa trpí stav, že si družstevníci i niektorí pracovnici štátnych majetkov zriaďujú súkromné výkrmne ošípaných. Keď napríklad v obci Svätoplukovo 18 družstevníkov chová po 3-8 ošípaných. Pritom takzvaný družstevník, ktorý pôdu odovzdal do JRD, Štefan Tóth, číslo domu 51, chová 8 ošípaných, z toho jednu prasnicu a štyri ošípané v jatočnej váhe, ďalej 7 kusov hovädzieho dobytka, z toho 3 kravy. Na verejné zásobovanie, prirodzene, nedal ani deci mlieka. Pri tejto výkrmni ošípaných potrebuje, pravda, aj záprah, preto si chová dva kone.

Na JRD v Mojmírovciach chová 40 družstevníkov 133 ošípaných, pritom družstevník Adam Taškár chová 8 ošípaných, z toho jedmi prasnicu, ďalej chová i 2 kusy hovädzieho dobytka. Družstevník Škrabák chová 4 ošípané a 5 kusov hovädzieho dobytka, atď., atď. Sám predseda JRD v Andači, okres Nitra, chová 6 ošípaných, z toho 1 prasnicu a tiež 2 kusy hovädzieho dobytka, aby, prirodzene, nezaostával za celkovou líniou. 25 zamestnancov Štátneho majetku v Alekšinciach chová 60 kusov ošípaných.

Funkcionári národných výborov okolo toho chodia, akoby bolo všetko v poriadku. Kontrolný odbor ONV vykonal previerku, ale takto sa "gazduje" veselo ďalej.

Všetky tieto i ďalšie nedostatky majú spoločnú príčinu a jedného menovateľa, a to nedostatočnú masovo-organizátorskú a prísnu kontrolnú prácu národných výborov, ich komisií a poslancov. Keby národné výbory a všetci poslanci dôsledne plnili svoje významné poslanie, ktoré im ľud zveril, nebolo by takého stavu v plnení nákupu poľnohospodárskych výrobkov, akého sme dnes svedkami.

Tieto a ďalšie nedostatky, ktoré zapríčinili v minulom roku nesplnenie nákupu niektorých dôležitých poľnohospodárskych výrobkov, pri nástupe do tohto roku na mnohých miestach sa ešte prehĺbili, - nekvalitne, ba možno povedať, priam nezodpovedne vykonaným rozpisom úloh tak na tretiu päťročnicu, ako aj na tento rok.

Nový systém plánovania výroby a nákupu vytvára dobré predpoklady na využívanie miestnych prírodných a ekonomických i ostatných podmienok na zvyšovanie a zlacňovanie výroby. Možno to však dosiahnuť len uplatňovaním veľkovýroby a podnikovej, postupne podnikovej špecializácie výroby. Mnohé národné výbory túto zásadu nerešpektovali a pri rozpise naďalej uplatňovali malovýrobné hľadisko podľa zásady: všetky zvieratá a všetky plodiny do všetkých JRD.

Z hľadiska primeranosti úloh v trhovej produkcii treba kriticky hodnotiť nielen rozpis na jednotlivé oblasti a výrobné obvody, ale aj rozpis na jednotlivé sektory. Tak napríklad pri jatočných ošípaných rozpísali v Stredoslovenskom kraji ústredne plánovaným závodom v porovnaní so skutočnosťou roku 1960 nižšie dodávky o 54 % a jednotným roľníckym družstvám na druhej strane vyššie dodávky o 33 %. V Západoslovenskom kraji rozpísali štátnym majetkom nižšie dodávky ošípaných oproti skutočnosti v roku 1960 o 764 ton a v družstvách sa úlohy v roku 1961 oproti skutočnosti roku 1960 zvýšili takmer o 28 %. Takáto prax je chybná, pretože robí plán na jednej strane demobilizačným a na druhej strane často tvrdým.

Závažných chýb sa dopustili okresné národné výbory pri rozpise úloh i v nákupe mlieka na jednotlivé sektory a obce. Na jednej strane sa jednotným roľníckym družstvám a štátnym majetkom určili úlohy príliš vysoké, nezodpovedajúce výrobným možnostiam, a na druhej strane niektorým obciam a JRD nižšie, ako bola docielená skutočnosť v roku 1960. Najmä súkromnému sektoru určili niektoré okresy úlohy v dodávkach na jednu dojnicu nižšie ako je polovica vlaňajšej skutočnosti. Napríklad v okrese Komárno rozpísali dodávku na kravu 126 litrov oproti dodaným 613 litrom v roku 1960, v okrese Levice predpísali 314 oproti vlani dodaným 690 litrom, v okrese Nové Zámky 256 litrov oproti vlani dodaným 526 litrom.

Vo Východoslovenskom kraji stanovená ročná priemerná dodávka mlieka pri jednotlivo hospodáriacich roľníkoch je od kravy 339 litrov, pri jednotných roľníckych družstvách vrátane záhumienkov 611 litrov a pri štátnych majetkoch dosahuje 2021 litrov. V tomto kraji chovajú z celkového počtu kráv jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky len 39 % a pritom sa majú podieľať na nákupe mlieka v celom kraji 80 percentami. Naproti tomu jednotlivo hospodáriaci roľníci a záhumienkári, ktorí chovajú celých 61 % z celkového počtu kráv v kraji, majú dodať len 20 percent z celkovej plánovanej úlohy pre tento kraj.

Mnohé národné výbory už túto chybu zistili a urýchlene dávajú veci na správnu koľaj. Treba však, aby sa vo všetkých okresoch a obciach rozpis úloh prekontroloval, nezrovnalosti odstránili, lebo sú často hlavnou prekážkou v rovnomernom a stopercentnom zabezpečovaní nákupu mlieka. Ide tiež o to, aby sa funkcionári a pracovníci národných výborov už konečne vymanili z lokálpatriotských tendencii a všetko svoje úsilie zamerali predovšetkým na uspokojenie potrieb celej našej spoločnosti.

Je veľmi potrebné, aby národné výbory rozvíjali sústavnú masovo-organizačnú prácu medzi pracujúcimi priamo vo výrobe. Vonkoncom sa nemožno uspokojovať s doterajšou praxou, že o úlohách rokujeme, o ich dôležitosti sa presviedčame v rôznych orgánoch i na schôdzach, poradách, počínajúc najvyššími orgánmi a končiac miestnymi národnými výbormi, pritom však medzi pracujúcich, tam, kde sa úlohy priamo zaisťujú a realizujú, nemá často kto chodiť.

Je povinnosťou predovšetkým poslancov národných výborov, ktorých je na Slovensku vyše 60 000, aby sa so svojimi voličmi vo volebných obvodoch pravidelne schádzali, oboznamovali ich so všetkými dôležitými opatreniami, so situáciou, úlohami a ich významom a mobilizovali ich do aktívnej účasti na plnení národohospodárskeho plánu. Vyžaduje to, aby denne hovorili a radili sa s kolektívmi pracovníkov i s jednotlivými družstevníkmi, pracovníkmi štátnych majetkov, strojových a traktorových staníc, s krmičmi, ošetrovateľmi, dojičkami, traktoristami, pracovníkmi v rastlinnej výrobe atď. priamo na ich pracoviskách, na poli i v maštaliach.

K takejto správnej forme práce je však potrebné, aby každý poslanec dokonale poznal situáciu, podmienky i ľudí vo svojom volebnom obvode. Konkrétne na úseku nákupu poľnohospodárskych výrobkov aby poznal úlohy nákupu jednotného roľníckeho družstva, štátneho majetku a ostatných poľnohospodárskych závodov, sledoval a kontroloval, ako sa v súčasnej dobe plnia a ako je zabezpečené ich plnenie v nasledujúcich obdobiach. Pritom na základe konkrétnej znalosti situácie aby radil a pomáhal vedeniu poľnohospodárskeho závodu, kolektívom i jednotlivcom pri vytváraní podmienok vo výrobe pre čo najlepšie plnenie úloh.

Predpokladom toho, aby národné výbory dôsledne plnili svoje poslanie je, aby ich riadiaca práca bola založená na sústavnej pomoci priamo vo výrobe, a to na osobnej pomoci poslancov, komisií, pomocných orgánov, všetkých odborníkov a celého aparátu národných výborov.

Pri riadení poľnohospodárskej výroby a nákupu doteraz sa málo prejavuje vplyv plén a rád i pôdohospodárskych komisií národných výborov. Tieto volené orgány dostatočne neprerokúvajú a nerozhodujú o všetkých dôležitých úlohách poľnohospodárskej výroby a nákupu za spoluúčasti pracujúcich a nerobia konkrétne opatrenia na ich zabezpečenie.

Doteraz najslabším článkom národných výborov v riadení poľnohospodárstva sú ich pôdohospodárske komisie. Mnohé z nich pracujú iba náhodne, alebo sa vôbec neschádzajú. V poslednom období to bol napríklad i rozpis plánov poľnohospodárskej výroby a nákupu na tento rok, do ktorého sa pôdohospodárske komisie účinne zapájali. Na mnohých okresných národných výboroch, ako napríklad v Považskej Bystrici, návrh plánu a jeho rozpis na komisii ani neprerokovali.

Jednou z úloh pôdohospodárskych komisií miestnych národných výborov je najmä pravidelné dekádne hodnotenie plnenia nákupných úloh za účasti zástupcov štátnych majetkov, družstiev a miestnych nakupovačov mlieka a vajec. Tu by mala komisia hodnotiť plnenie nákupu podľa jednotlivých poľnohospodárskych závodov, odhaľovať príčiny neplnenia, vykonávať opatrenia na vyrovnanie zaostalostí a na rovnomerné plnenie úloh v nasledujúcich obdobiach, a to jednak vo vlastnej pôsobnosti, jednak predkladaním návrhov nápravných opatrení rade miestneho národného výboru. Pôdohospodárske komisie však túto úlohu plnia veľmi nedostatočne, a tým umožňujú mnohým jednotným roľníckym družstvám, štátnym majetkom, najmä však jednotlivo hospodáriacim roľníkom neplniť úlohy bez toho, aby sa vyvodzovali akékoľvek dôsledky. Donedávna pomerne malú pozornosť dekádnej kontrole plnenia plánu s nákupnými organizáciami venovali aj okresné a krajské národné výbory.

Komisie nedostatočne zameriavajú svoju pozornosť na prácu medzi obyvateľstvom, na využívanie skúseností, podnetov a pripomienok občanov a na úzku spoluprácu s organizáciami pracujúcich. Je naliehavo potrebné rozvinúť činnosť týchto orgánov, aby sa za spolupráce širokého aktívu vzorných pracovníkov a poľnohospodárskych odborníkov plne zapojili do riešenia otázok poľnohospodárskej výroby a nákupu, preverovali činnosť poľnohospodárskych závodov, kontrolovali plnenie uznesení strany a vlády, národných výborov a vykonávali sústavnú masovo-organizačnú prácu medzi pracujúcimi v poľnohospodárstve podľa príkladu dobre pracujúceho ONV v Žiari nad Hronom.

Nemôžeme sa uspokojiť ani s doterajšou činnosťou tajomníkov miestnych národných výborov. Tajomník národného výboru je veľmi dôležitý činiteľ riadenia, organizovania práce celého národného výboru, poslancov, pléna, rady, komisie, výboru žien i ostatných pomocných orgánov národného výboru v obci, pravda, ak zverenú funkciu vykonáva svedomite. Nemožno však hovoriť o svedomitej práci tajomníkov národných výborov v tých obciach, kde dochádza k hrubému porušovaniu štátnej disciplíny a tajomník miestneho národného výboru sa na tento stav pozerá nečinne.

Právom sa dovolávajú členovia a poslanci našej pôdohospodárskej komisie Slovenskej národnej rady na našich zasadnutiach, tlmočiac požiadavky národných výborov i pracujúcich, aby tajomníci MNV i niektorí ďalší funkcionári a pracovníci MNV boli materiálne zainteresovaní na plnení plánu nákupu poľnohospodárskych produktov.

Okresné národné výbory by mali preskúmať metódy práce tajomníkov miestnych národných výborov, či nie sú zaťažovaní zbytočnými administratívnymi prácami natoľko, že nestačia na zabezpečovanie a plnenie politicko-hospodárskych úloh a na organizovanie a rozvíjanie masovo-organizačnej práce národného výboru, čo je ich vlastným a hlavným poslaním.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

upevňovanie zväzku robotníkov s roľníkmi sa najvýraznejšie prejaví vtedy, ak sa národohospodárske úlohy budú plniť obapoľne a dochvíľne, aby si robotníci v mestách a priemyselných centrách mohli nakúpiť dostatok potravín a roľníci výrobky priemyslu. V tomto období, pravda, tieto úlohy uspokojivo plní len robotnícka trieda.

Aby sme vedeli uspokojovať potreby pracujúcich produktami poľnohospodárskej výroby nie zvýšeným dovozom, lež z vlastnej produkcie, musí naša práca v tomto období smerovať k sústavnej pomoci národným výborom a k zvyšovaniu ich aktivity pri organizačnom zaisťovaní nákupu mäsa, mlieka a vajec.

Sústavnou výchovnou prácou musíme pomôcť našim družstevníkom prekonať doterajšie súkromno-malovýrobné tendencie a docieliť to, aby každému družstevníkovi bolo jasné, že nestačí, keď vyrába len pre seba. Vyrábať musí aj pre spoločnosť, a to musí pochopiť, že spoločnosť pracuje a vyrába aj pre neho. Dobudovanie našich jednotných roľníckych družstiev na roveň priemyslu neznamená len ich materiálne vybavenie. Ide predovšetkým o to, aby si naši družstevníci osvojili robotnícku morálku v práci, v nedotknuteľnosti spoločnej výroby a najmä v stopercentnom a dochvíľnom plnení svojich plánov.

Vytvorenie podmienok pre celkové splnenie tohoročných úloh v poľnohospodárstve je v nemalej miere závislé od úspešného vykonania jarných poľných prác. Priaznivé poveternostné podmienky umožnili toho roku nástup do jarných prác približne o 2 týždne skôr ako obvykle. Družstevníci a pracovníci štátnych majetkov vo veľkej miere využili vhodné podmienky na osev jarných obilovín a ošetrovanie ozimín. Koncom minulého týždňa bolo zasiate 72 % obilnín, z toho 90 % jarnej pšenice a 77 % jačmeňa. Najprodukčnejšie okresy osev obilnín ukončili.

V súčasnom období treba venovať starostlivosť ošetrovaniu slabších porastov ozimín s ohľadom na skromnejšie vlahové pomery v pôde, ako aj na predvídaný suchší apríl zabezpečovať úsporné hospodárenie s vlahou pri ďalšej príprave pôdy a kultivačných prácach.

Osobitne významnou úlohou je zaistiť pre živočíšnu výrobu v družstvách a na štátnych majetkoch dostatok kvalitných krmovín. Popri zabezpečovaní jarných miešaniek, kukurice a ostatných silážnych plodín, pôjde tohto roku o dosiahnutie obratu vo výrobe zemiakov, ktorých nedostatok už celý rad rokov bol jednou z hlavných príčin pasívnych kŕmnych bilancií a nesplňovania plánov poľnohospodárskych výrobkov. Jednou z ciest ako pozdvihnúť zemiakárstvo, je rozvíjanie "Popradského hnutia", ktoré už na niektorých družstvách a štátnych majetkoch ukázalo svoje veľmi dobré výsledky.

Význam tohoročných jarných prác, súdružky a súdruhovia, pre splnenie celej tretej päťročnice je taký ďalekosiahly, že musíme vynaložiť na ich kvalitné a včasné vykonanie všetky svoje sily a neľutovať ani dňa ani noci v boji za odstraňovanie nedostatkov a chýb.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Pred niekoľkými dňami rokoval o ďalšom rozvoji družstevného hospodárstva V. celoštátny sjazd jednotných roľníckych družstiev. Rokovanie sjazd u bolo zamerané na predčasné splnenie úloh tretej päťročnice v poľnohospodárstve a na pozdvihnutie poľnohospodárskej výroby na úroveň priemyslu. Diskusia na sjazde potvrdila, že naše družstevné roľníctvo si je plne vedomé zodpovednosti pred celým národom za podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby ako nezbytného predpokladu pre trvalé zvyšovanie životnej úrovne všetkých našich pracujúcich.

Na V. celoštátnom sjazde jednotných roľníckych družstiev vystúpil s veľmi významným prejavom prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident republiky súdruh Antonín Novotný. Zdôraznil, že všetky naše snahy budú smerovať k tomu, aby poľnohospodárstvo oveľa viac prispievalo k bohatstvu celej našej spoločnosti.

Plniť túto úlohu v súčasných podmienkach u nás znamená ešte viac sústrediť úsilie na vyriešenie všetkých problémov poľnohospodárstva a najmä dôsledne plniť plán poľnohospodárskej výroby a zabezpečovať potravinové zdroje pre štátne fondy. Dochvíľne a stopercentné plnenie úloh nákupu poľnohospodárskych výrobkov je najlepším príspevkom k upevňovaniu zväzku robotníkov a družstevných roľníkov.

Pod dojmom významného prejavu prezidenta republiky, pod dojmom veľkých perspektív družstevného roľníctva, o ktorých súdruh Novotný hovoril, odchádzali delegáti sjazdu do svojich družstiev, aby s ešte väčším zápalom ako doteraz upevňovali a rozvíjali už vybudované základy socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Slovenská národná rada, jej komisie a my, poslanci Slovenskej národnej rady, sústreďme teraz všetky svoje sily na pomoc dedine, na pomoc pri zaisťovaní úloh a riešení problémov poľnohospodárstva. Pomáhajme, aby aj socialistické poľnohospodárstvo na Slovensku oveľa viac prispievalo k bohatstvu pracujúceho ľudu Československej socialistickej republiky, a tým k vytváraniu základov komunistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem povereníkovi Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruhovi Chudíkovi za podanú zprávu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Cez prestávku vám rozdajú návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k prednesenej zpráve, ktorý pripravila Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo. Prosím, aby ste vaše pripomienky k návrhu uznesenia odovzdali predsedovi komisie súdruhovi Chudíkovi.

Teraz oznamujem tridsaťminútovú prestávku. (Prestávka o 10. 45 hod. ) (Po prestávke o 11. 15 hod. ) Podpredseda Majling:

Pokračujeme v rokovaní.

Nasleduje rozprava k prednesenej zpráve.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci:

Imrich T ó t h,

Emil B ú š,

Amália Proksová,

Ján M a c ú c h,

Štefan Hrubík,

Ondrej S ú 1 e t y a

Pavol Tonhauser.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Imrichovi T ó t h o v i. Poslanec Tóth: Vážená Slovenská národná rada, súdruh povereník Chudík kriticky zhodnotil situáciu v doterajšom zaisťovaní plánu nákupu živočíšnych produktov pre verejné zásobovanie, ktoré sú konečným vyjadrením úrovne poľnohospodárskej výroby u nás. V referáte poukázal veľmi názornými príkladmi, aké pomerne závažné nedostatky sa ešte stále vyskytujú v zabezpečovaní a v riadení zvyšovania poľnohospodárskej výroby a tiež v samom organizačnom zaisťovaní nákupu úloh pre potreby spoločnosti. Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, aby som vo svojom diskusnom príspevku vyjadril tiež osobné poznatky na tomto úseku.

Náš okres Košice v minulom roku tiež vážne zaostával v plnení úloh. Nedosiahol sa očakávaný rozvoj stavov hovädzieho dobytka a najmä stavov kráv. Stavy hovädzieho dobytka sú k 1. januáru 1361 splnené v okrese len na 99, 6 % a stavy kráv len na 96, 3 % a ešte horšia situácia je v spoločných chovoch jednotných roľníckych družstiev, kde máme stavy hovädzieho dobytka splnené ten na 92, 6 % a stavy kráv len na 85, 2 %. Okrem toho sme v minulom roku dosahovali dojivosť na kravu v priemere za okres len 1594 litrov. To sa, pravda, prejavilo v minulom roku aj v nesplnení nákupu živočíšnych produktov, najmä pri ošípaných a mlieku.

V tomto roku sme však v okrese zvýšili pozornosť na organizačné zaisťovanie nákupu najmä pri mäse. Mäso celkom plníme do 20. marca 1961 v okrese na 102 % a v poslednej dekáde sme vyrovnali aj zaostávanie v nákupe jatočných ošípaných, ktoré plníme tiež na 100 %. Slabiny máme ešte v nákupe mlieka, kde plníme plán len na 64 %, a v nákupe vajec, ktoré plníme na 90 %. Tu sú nám veľkým poučením príklady, ktoré uvádzal súdruh povereník Chudík v referáte, ako treba pristupovať k organizačnému zabezpečovaniu aj týchto produktov, aby sa náš okres aj v tomto čestne vyrovnal.

Že je možné zlepšiť plnenie plánu nákupu v našom okrese a že sú vo výrobe ešte veľké rezervy, to ukážem na niektorých príkladoch nášho družstva v Kechneci Plneniu úloh v živočíšnej výrobe venujeme v našom družstve veľkú pozornosť. Za minulý rok sme splnili stavy hovädzieho dobytka na 115 %, stavy kráv sme tiež prekročili na 102 %, stavy ošípaných na 116 % a prasníc na 112 %. Na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy sme vyrobili 252 kg mäsa a 484 litrov mlieka pri priemernej dojivosti 2330 litrov na kravu.

Tieto výsledky sme dosiahli vďaka sústavnej starostlivosti a úsiliu našich družstevníkov o zabezpečenie vlastnej krmovinovej základne. To nám pomohlo, že od začiatku roku plníme plán nákupu jatočného hovädzieho dobytka v družstve na 120 %, jatočných ošípaných na 102 %, mlieka na 142 % a vajec na 104 %.

Od minulého roku sme zaviedli v našom družstve pevné odmeňovanie členov za vykonanú prácu. Ich hmotnú zainteresovanosť zo strany družstva plne podporujeme správne uplatňovaným prémiovým systémom odmeňovania. Preto naši družstevníci majú prvoradý záujem hľadať všetky zdroje na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby družstva, lebo sú si dobre vedomí, že upevňujú tým aj družstevnú ekonomiku. Tiež sú si vedomí toho, že my družstevníci musíme vyrábať nielen pre seba, ale aj pre spoločnosť, preto hľadáme všetky cesty, aby sme čo najviac poľnohospodárskych produktov mohli dodať na verejné zásobovanie.

V chove hovädzieho dobytka venujeme prvoradú starostlivosť odchovu jalovíc, ich zapúšťaniu a teleniu, aby sme takto zvyšovali stavy kráv a výrobu mlieka. Len v minulom roku sme previedli do stavov kráv 25 % jalovíc na 100 kráv a vyradili sme na jatočné ciele necelých 15 % kráv. Teda len v priebehu roku sme zvýšili stavy kráv o 10 % z vlastných zdrojov. Pravda, pre chovné účely nezastavujeme každú jalovicu, ale sledujeme jalovičky od kráv s najvyššou úžitkovosťou na základe presnej evidencie a týmto venujeme zvýšenú pozornosť. To nám umožňuje rýchlejším reprodukčným procesom sa vyrovnať s neúžitkovými kravami. Takto si zlepšujeme z roka na rok naše základné stádo kráv, zvyšujeme výrobu mlieka a vytvárame predpoklady na splnenie tretej päťročnice v skrátenom termíne tak, ako sme si to vyjadrili vo svojom záväzku.                                                                              

Škoda, že tento systém sa nám nepodarilo doteraz previesť aj na ostatné družstvá v okrese. Pravda, máme v okrese aj viac dobrých družstiev, ktoré idú podobnými metódami na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby ako naše družstvo. Máme však v okrese aj také družstvá, ktoré v minulom roku dosahovali a ešte aj teraz dosahujú nižšiu dojivosť od kravy na deň ako 1 liter. Napríklad JRD Šebastovce doja na kravu len 8 decilitrov. JRD Nižná Myšľá 7 decilitrov, JRD Chým 8 decilitrov, JRD Ruskov len pol litra Aj naše najväčšie družstvo Seňa, ktoré obhospodaruje vyše 2000 ha poľnohospodárskej pôdy a existuje už 10 rokov, dosahuje dojivosť na kravu a deň len jeden liter. V čom sú príčiny, súdružky a súdruhovia? V tom, že družstevníci, predstavenstvá jednotných roľníckych družstiev, miestne národné výbory z týchto obci nevenovali dostatočnú pozornosť v minulom roku zabezpečovaniu krmovinovej základne na zimné obdobie. Dnes im dobytok hladuje a teda nemôžeme od neho čakať nejaké úspechy v dojivosti. Iste že týchto družstevníkov to dnes mrzí, lebo to pociťujú aj na vlastných vreckách. Horšie je však to, že tieto družstvá, pravda, ne-