kové stavy kráv zvýšiť o 13 000 a z toho vlastnou reprodukciou stáda a medzisektorovým rozmiestnením na jednotných roľníckych družstvách až o 52 600, zatiaľ došlo k celkovému poklesu stavov kráv viac ako o 5000. Spoločné chovy jednotných roľníckych družstiev majú východiskové stavy do roku 1961, a tým aj do tretej päťročnice len na 83 %.
Je to dôsledok nedostatočnej starostlivosti predstavenstiev JRD a funkcionárov a pracovníkov národných výborov zodpovedných za riadenie poľnohospodárskej výroby.
V spoločných chovoch jednotných roľníckych družstiev na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy chovajú v Západoslovenskom kraji 18, 6 kráv, v Stredoslovenskom len 12, 7 a Východoslovenskom 12, 9 kráv.
Je najvyšší čas docieliť obrat v chove hovädzieho dobytka, najmä kráv. Ak by sa aj v roku 1961 v starostlivosti o rozvoj kráv ďalej stagnovalo, ohrozilo by to plnenie úloh v produkcii a nákupe mlieka v celej tretej päťročnici. Preto v roku 1961 musí sa prvoradá starostlivosť venovať chovu kráv.
Základným opatrením v tomto smere bude podstatne zvýšená starostlivosť o odchov jalovíc, ich včasné zapúšťame a telenie. Odchov jalovíc v našich spoločných chovoch patrí v súčasnom období medzi najzanedbávanejšie úseky živočíšnej, ba možno povedať, celej poľnohospodárskej výroby na Slovensku.
Dôkazom nízkej starostlivosti o chov jalovíc je súčasný stav. K 1. januáru 1961 bolo na Slovensku viac ako 40 000 nezapustených jalovíc vo veku nad dva roky, z ktorých v spoločných chovoch JRD bolo takmer 30 000. Značná časť našich jednotných roľníckych družstiev je dnes už vybavená kvalifikovanými zootechnikmi a mnohí z nich sú platení štátom. Núka sa tu otázka: čo správy JRD a títo pracovníci doteraz urobili, že je stav takýto? Pravda, nemožno obísť ani pracovníkov odborov pôdohospodárstva ONV a pracovníkov plemenárskej správy, ktorých hlavnou náplňou a povinnosťou je starať sa o reprodukčný proces v chove hovädzieho dobytka.
Okresné národné výbory mali by poznať a kriticky prehodnotiť prácu týchto pracovníkov a priviesť ich k cieľavedomému zaisťovaniu rozvoja stavov kráv, najmä zvýšenou starostlivosťou o telenie jalovíc. Len takto môžeme vytvoriť priaznivé podmienky pre úspešné plnenie úloh v chove hovädzieho dobytka a v produkcii mlieka.
Súčasný nepriaznivý stav okrem toho vyžaduje, aby krajské, okresné i miestne národné výbory úlohy v telení jalovíc sledovali na JRD a štátnych majetkoch tak dôsledne, ako sledujú ukazovatele štátneho plánu a aj týmto opatrením vytvárali podmienky pre dosiahnutie zásadného obratu v rozvoji chovu kráv a hovädzieho dobytka vôbec.
Ďalšie rezervy vo zvyšovaní trhovej produkcie mlieka sú v spôsobe ošetrovania a v správnej výžive dojníc. Je častým zjavom na našich jednotných roľníckych družstvách, že dobytok v priebehu zimného obdobia pre nedostatočnú výživu stráca na váhe až 10 %. To, pravda, nemôže priaznivo vplývať na produkciu mlieka. Dojnice, ktoré stratili cez zimu takmer 50 kg na váhe, sa v dôsledku podvýživy na jar dostávajú najprv do pôvodného kondičného stavu a len potom môžeme zabezpečovať zvyšovanie ich úžitkovosti. Strácame tak značné množstvá mlieka jednak cez zimné mesiace a jednak v začiatočných mesiacoch letného obdobia. To v nemalej miere ovplyvňuje aj hospodárske výsledky jednotlivých roľníckych družstiev.
Preto všetky doterajšie opatrenia v chove dojníc smerovali a smerujú na zabezpečenie dostatku kvalitných krmív, najmä šťavnatej a plnohodnotnej siláže, aby sa zaistila správna výživa počas celého roku, najmä však v zimnom období.
V tejto súvislosti aj naďalej veľmi vážne vystupujú do popredia opatrenia na zvyšovanie výroby silážnej kukurice vo voskovomliečnej zrelosti, ktorá vytvára veľmi priaznivé predpoklady pre rýchle zvyšovanie krmovinových zdrojov. Ani v tom smere sme ešte nedosiahli žiadúcu úroveň. Značná časť jednotných roľníckych družstiev sa síce už presvedčila o výhodnosti jej pestovania, avšak v minulom roku sa dosiahlo v priemere len asi 300 q silážnej kukurice z hektára, čo je iba na úrovni predchádzajúcich rokov.
Obrovskú krmovinovú rezervu pre hovädzí dobytok tvoria naše lúky a pasienky, ktorých máme na Slovensku vyše 900 000 hektárov. V priebehu rokov 1934 až 1938 dosahoval priemerný hektárový výnos sena z lúk 37 q. V roku 1955 bol hektárový výnos len 26 q a v roku 1960 už iba 20 q. Teda nielenže nedosahujeme úroveň predvojnových rokov, ale výnosy na lúkách ďalej klesajú. Je to preto, že pri výrobe sena z lúk ako najvyššej rezervy bielkovín v krmovinách, sa neuplatňujú zásady správneho hnojenia, ošetrovania a zberu. Vznikajú tak veľké straty na krmovinových hodnotách, ktoré sa, pravda, nepriaznivo prejavujú potom v živočíšnej výrobe.
Socialistický sektor poľnohospodárstva obhospodaruje na Slovensku vyše 80 % pôdy a pritom chová len polovicu hospodárskeho zvieratstva. Krmovinové zdroje za daného stavu by mali byť vo všetkých našich spoločných chovoch dostatočné, ba prebytkové. Situácia je však taká, že z roka na rok v jarných mesiacoch zápasíme s nedostatkom krmív. V tomto roku by sme už mali skoncovať s doterajšími nedostatkami v krmivách. V prvom rade treba zaviesť poriadok do zabezpečovania krmovinových zdrojov už v samom výrobnom pláne a plánovať výrobu krmovín nie ako doplnok rastlinnej, ale ako základnú potrebu živočíšnej výroby.
A teraz na jar, súdružky a súdruhovia, je tu čas, aby sme urýchlene dokončili ošetrovanie lúk a pasienkov. V ďalšom nám treba vykonať dobrú organizačnú a technickú prípravu na včasný a kvalitný zber krmovín, ich správne konzervovanie a uskladnenie, aby si každý poľnohospodársky závod vytvoril aj potrebné rezervy krmovín. Zber krmovín z lúk a z ornej pôdy vyžaduje takú starostlivú organizačnú a materiálovú prípravu a vykonanie, ako sama žatva.
Vážená Slovenská, národná rada!
Najväčší problém pri zaisťovaní výživy obyvateľstva v súčasnom období máme s nákupom mlieka.
V tomto roku máme nakúpiť v Západoslovenskom kraji 316 miliónov 90 000 litrov mlieka, v Stredoslovenskom 130 290 000 a vo Východoslovenskom 125 670 000 litrov mlieka. Celkom teda na Slovensku 572 050 000 litrov mlieka. Oproti skutočnosti vlaňajšieho roku znamená to nakúpiť viac o 95 241 000 litrov.
Ako však plníme tieto zvýšené úlohy doteraz?
V Západoslovenskom kraji sa nakúpilo do 20. marca o 2 300 000 litrov mlieka menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pritom stavy kráv v porovnaní s minulým rokom sú tu vyššie o 3000. Aj v Stredoslovenskom kraji nakúpili oproti rovnakému obdobiu minulého roku menej o 862 000 litrov mlieka. Najhoršia situácia je však vo Východoslovenskom kraji, ktorý časove plní nákup len na 65 % a oproti rovnakému obdobiu minulého roku nakúpil menej o 3136000 litrov mlieka. Príčiny neplnenia plánu nákupu mlieka sú jednak v nedostatkoch vo výrobe, ale i v slabej politicko-organizátorskej práci predstavenstiev jednotných roľníckých družstiev, národných výborov, ich poľnohospodárskych komisií a najmä mliekárskych podnikov a závodov.
Tým, že nový systém nákupu direktívne neukladá výrobné a najmä nákupné úlohy členom jednotných roľníckych družstiev, sa často družstevníci vyhýbajú zodpovednosti za plnenie nákupu mlieka. Smernice o zabezpečovaní nákupu poľnohospodárskych výrobkov do štátnych fondov však jasne stanovujú, že v prípade, ak družstvo plnenie plánu nákupu nemá spoločnou výrobou zaistené, je povinné schodky vyrovnať z produkcie záhumienkových hospodárstiev svojich členov. Predstavenstvá jednotných roľníckych družstiev si však tieto povinnosti plnia veľmi nedostatočne a mnohé národné výbory nerobia nápravu.
Aj v prípadoch, keď jednotné roľnícke družstvá určili jednotlivým členom, akým podielom sa majú zúčastňovať na trhovej produkcii za družstvo, predstavenstvá JRD zber mlieka neorganizujú, nesledujú a nezhodnocujú, ako si družstevníci tieto úlohy plnia. Aj v Západoslovenskom kraji ešte značná časť družstevníkov produkuje tržné množstvo mlieka, ktoré sa snažia speňažovať inými cestami ako prostredníctvom mliekárskych podnikov. Do konca februára dodali družstevníci od 33 900 kráv chovaných na záhumienkoch v tomto kraji iba 1 773 000 litrov mlieka, čo je priemerne 52 litrov na kravu. Horší stav je v Stredoslovenskom kraji, kde od 38 900 kráv dodali za dva mesiace len po 18 litrov na kravu a potom najmä vo Východoslovenskom kraji, kde družstevníci chovajú 60 700 kráv na záhumienkoch a dodali verejnému zásobovaniu iba 164 000 litrov mlieka, teda za dva mesiace v priemere na kravu len 2, 5 litra mlieka.
Napríklad v obci Sírnik v okrese Trebišov družstvo plní časové dodávky mlieka len na 12 % a členovia družstva, ktorí chovajú na záhumienkoch 101 kráv, nedodali doteraz ani deci. V obci Novosad v tom istom okrese, kde družstvo plní časove dodávky len na 6, 6 %, a je to jedenásťročné družstvo, družstevníci dodali od 133 záhumienkových kráv len 96 litrov mlieka.
Pravda, sú aj dobré príklady, kde členovia JRD majú záujem na tom, aby ich družstvo sa so svojimi povinnosťami voči spoločnosti čestne vyrovnalo. Družstevníci z obce Jarovce, okres Bratislavaokolie dodávajú v súčasnom období denne od kravy, ktorú chovajú na záhumienku, vyše 4 litre mlieka a - ak zachovajú túto úroveň - dodajú do konca roka od každej záhumienkovej kravy po 1500 litrov. Podobne príkladne si vedú družstevníci z JRD Báč v okrese Dunajská Streda, a z celého radu ďalších družstiev, kde si iste uvedomujú, že keď oni majú dostatok produktov priemyselnej výroby, ktoré zabezpečujú pre nich pracujúci v závodoch, musia sa starať o to, aby naši robotníci a ostatní pracujúci v mestách a priemyselných strediskách mali dostatok mäsa, mlieka a iných poľnohospodárskych výrobkov.
Na Slovensku sa od družstevníkov nakúpilo za 2 mesiace od jednej kravy priemerne len 19, 7 litrov mlieka. Naproti tomu družstevníci v českých krajoch dodali za to isté obdobie na záhumienkovú kravu v priemere vyše 156 litrov mlieka. Keby sme na Slovensku nakupovali od záhumienkových kráv toľko mlieka ako v českých krajoch, znamenalo by to zvýšenie o 20 miliónov litrov doteraz, takže plán nákupu by sa časove plnil. Zvlášť by si to mali uvedomiť súdruhovia vo Východoslovenskom kraji. Keby od záhumienkovej kravy nakupovali denne len 1, 5 litra, čo je zhruba polovica toho, čo sa nakupuje v českých krajoch, nemal by tento kraj žiadne resty a bol by v nákupe mlieka na prvom mieste v republike a nie na poslednom.
Vo Východoslovenskom kraji sa chová ešte vyše 10 000 kráv u chovateľov - bezzemkov, ktorí sa tiež na predaji mlieka štátu nepodieľajú. Súkromne hospodáriaci roľníci plnia časové dodávky mlieka len na 80 % a dodávajú menej ako pol litra od kravy denne.
V okrese Poprad je napríklad 5022 jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí chovajú 10 357 kráv. Doteraz začalo dodávať mlieko pre verejné zásobovanie len 2807 roľníkov, t. j. 56 %. Roľníci z obce Kravany v tomto okrese doteraz vôbec nezačali s dodávkou mlieka, a to je dedina neďaleko okresného sídla. V obci Chmelnica zo 132 roľníkov dodáva mlieko doteraz len 27. Dokonca ani jeden z členov miestneho národného výboru, ktorí majú dodávkové úlohy mlieka, doteraz nezačal ich plniť.
Povážlivý stav v plnení plánu nákupu mlieka vo Východoslovenskom kraji zapríčiňuje, že sa do kraja musí mlieko a mliečne výrobky presúvať z iných krajov, aby sa mohli uspokojiť potreby pracujúcich v priemyselných strediskách tohto kraja.
Keď kriticky hodnotíme nákup mlieka od záhumienkárov a zvyšujúcej časti jednotlivo-hospodáriacich roľníkov, neznamená to, žiaľ, že v spoločných chovoch jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov je s nákupom mlieka všetko v poriadku.
V našich družstvách je na jednej strane neúmerne vysoká vnútropodniková spotreba, a na druhej strane sa prejavujú nezriedka špekulačné tendencie.
Ako inak, ako hrubým porušovaním štátnej disciplíny a benevolenciou nazvať prípad Jednotného roľníckeho družstva v Sásovej v okrese Banská Bystrica, o ktorom hovoril i prvý tajomník ÚV KSČ a prezident republiky súdruh Novotný na porade krajských a okresných funkcionárov. Toto známe a vysoko intenzívne hospodáriace družstvo vyprodukovalo za prvé dva mesiace 15 061 litrov mlieka. Z toho skŕmilo 10 259 litrov, na pracovné jednotky družstevníkom vydalo 4597 litrov, v obci odpredalo 21 litrov s štátu dodali iba 724 litrov. A Sásová je, súdružky a súdruhovia veľmi blízko krajského sídla i okresného sídla. Vydávalo sa mlieko derme aj takým družstevníkom, ktorí chovajú kravy na záhumienku. Jednotné roľnícke družstvo v Podolinci - to je opäť popradský okres Východoslovenského kraja - vyrobilo vo februári celkom 7219 litrov. Z toho 1 754 litrov dodalo do mliekárne, 1826 litrov predalo členom JRD a 3639 litrov, teda viac ako polovicu, skŕmilo. V priemere na kravu sa v obci nakupuje denne štvrť litra mlieka a časový plán sa plní len na 22, 3 %. Pri dennom nákupe 150 litrov mlieka do obce sa dováža 450 litrov konzumného mlieka z mliekárskeho závodu.
Naskytá sa otázka, ako uplatňujú v týchto obciach štátomocenskú funkciu miestne národné výbory, keď takýto protizákonný stav trpia. A prečo takéto zjavy trpia aj pracovníci mliekárskych závodov, ktorí sú na jednej strane nákupcami a na druhej strane zásobovateľmi nášho trhu mliekom a mliečnymi výrobkami?
Doterajšia prax ukazuje, že pracovníci mliekární nie všade sú organizačne pripravení na zvládnutie úloh za nového systému nákupu. V niektorých obciach prevažne družstevných poverili organizovaním nákupu mlieka od členov JRD a bezzemkov jednotné roľnícke družstvá, vo väčšine prípadov však na vykonávanie nákupu mlieka majú súkromných nakupovačov. Ani v prvom, ani v druhom prípade však nakupovači nie sú dostatočne hmotne zainteresovaní na tom, aby sa starali o plenie plánu nákupu mlieka v obci organizačnou prácou medzi chovateľmi.
Pri súčasnej napätosti v uspokojovaní pracujúcich mliekom a mliečnymi výrobkami s takouto nedostatočnou organizačnou prácou pri zaisťovaní nákupu mlieka nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Ide nám o to, aby sa všetky tržné množstvá mlieka vyrobené či už v poľnohospodárskych podnikoch socialistického sektoru, u členov JRD, jednotlivo hospodáriacich roľníkov, držiteľov pôdy do 0, 5 ha alebo aj bezzemkov dostali do štátnych fondov práve tak, ako odovzdávajú celú produkciu pre potrebu spoločnosti pracujúci v priemysle. Všade tam, kde sú predajne mlieka v obci, nesmieme pripúšťať rozličné špekulačné tendencie v rozpredávaní mlieka alebo mliečných výrobkov priamo z poľnohospodárskych závodov. A tam, kde predajne mlieka nie sú, na priame zásobovanie obyvateľstva ponechávať iba odôvodnené množstvá mlieka a postupne organizovať zásobovanie mliekom cez predajne spotrebného družstevníctva "Jednoty".
Našou úlohou, súdruhovia a súdružky poslanci, bude vo volebných obvodoch účinne pomáhať národným výborom a predstavenstvám JRD v politickej práci, vo výchove občanov, aby všetci plnili svoje povinnosti a aby sa upevňoval ich vzťah k spoločnej kovú kravu v priemere vyše 156 litrov mlieka. Keby sme na Slovensku nakupovali od záhumienkových kráv toľko mlieka ako v českých krajoch, znamenalo by to zvýšenie o 20 miliónov litrov doteraz, takže plán nákupu by sa časove plnil. Zvlášť by si to mali uvedomiť súdruhovia vo Východoslovenskom kraji. Keby od záhumienkovej kravy nakupovali denne len 1, 5 litra, čo je zhruba polovica toho, čo sa nakupuje v českých krajoch, nemal by tento kraj žiadne resty a bol by v nákupe mlieka na prvom mieste v republike a nie na poslednom.
Vo Východoslovenskom kraji sa chová ešte vyše 10 000 kráv u chovateľov - bezzemkov, ktorí sa tiež na predaji mlieka štátu nepodieľajú. Súkromne hospodáriaci roľníci plnia časové dodávky mlieka len na 80 % a dodávajú menej ako pol litra od kravy derme.
V okrese Poprad je napríklad 5022 jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí chovajú 10 357 kráv. Doteraz začalo dodávať mlieko pre verejné zásobovanie len 2807 roľníkov, t. j. 56 %. Roľníci z obce Kravany v tomto okrese doteraz vôbec nezačali s dodávkou mlieka, a to je dedina neďaleko okresného sídla. V obci Chmelnica zo 132 roľníkov dodáva mlieko doteraz len 27. Dokonca ani jeden z členov miestneho národného výboru, ktorí majú dodávkové úlohy mlieka, doteraz nezačal ich plniť.
Povážlivý stav v plnení plánu nákupu mlieka vo Východoslovenskom kraji zapríčiňuje, že sa do kraja musí mlieko a mliečne výrobky presúvať z iných krajov, aby sa mohli uspokojiť potreby pracujúcich v priemyselných strediskách tohto kraja.
Keď kriticky hodnotíme nákup mlieka od záhumienkárov a zvyšujúcej časti jednotlivo-hospodáriacich roľníkov, neznamená to, žiaľ, že v spoločných chovoch jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov je s nákupom mlieka všetko v poriadku.
V našich družstvách je na jednej strane neúmerne vysoká vnútropodniková spotreba, a na druhej strane sa prejavujú nezriedka špekulačné tendencie.
Ako inak, ako hrubým porušovaním štátnej disciplíny a benevolenciou nazvať prípad Jednotného rolníckeho družstva v Sásovej v okrese Banská Bystrica, o ktorom hovoril i prvý tajomník ÚV KSČ a prezident republiky súdruh Novotný na porade krajských a okresných funkcionárov. Toto známe a vysoko intenzívne hospodáriace družstvo vyprodukovalo za prvé dva mesiace 15 061 litrov mlieka. Z toho skŕmilo 10 259 litrov, na pracovné jednotky družstevníkom vydalo 4597 litrov, v obci odpredalo 21 litrov a štátu dodali iba 724 litrov. A Sásová je, súdružky a súdruhovia, veľmi blízko krajského sídla i okresného sídla. Vydávalo sa mlieko denne aj takým družstevníkom, ktorí chovajú kravy na záhumienku. Jednotné roľnícke družstvo v Podolinci - to je opäť popradský okres Východoslovenského kraja - vyrobilo vo februári celkom 7219 litrov. Z toho 1 754 litrov dodalo do mliekárne, 1826 litrov predalo členom JRD a 3639 litrov, teda viac ako polovicu, skŕmilo. V priemere na kravu sa v obci nakupuje denne štvrť litra mlieka a časový plán sa plní len na 22, 3 %. Pri dennom nákupe 150 litrov mlieka do obce sa dováža 450 litrov konzumného mlieka z mliekárskeho závodu.
Naskytá sa otázka, ako uplatňujú v týchto obciach štátomocenskú funkciu miestne národné výbory, keď takýto protizákonný stav trpia. A prečo takéto zjavy trpia aj pracovníci mliekárskych závodov, ktorí sú na jednej strane nákupcami a na druhej strane zásobovateľmi nášho trhu mliekom a mliečnymi výrobkami?
Doterajšia prax ukazuje, že pracovníci mliekární nie všade sú organizačne pripravení na zvládnutie úloh za nového systému nákupu. V niektorých obciach prevažne družstevných poverili organizovaním nákupu mlieka od členov JRD a bezzemkov jednotné roľnícke družstvá, vo väčšine prípadov však na vykonávanie nákupu mlieka majú súkromných nakupovačov. Ani v prvom, ani v druhom prípade však nakupovači nie sú dostatočne hmotne zainteresovaní na tom, aby sa starali o plenie plánu nákupu mlieka v obci organizačnou prácou medzi chovateľmi.
Pri súčasnej napätosti v uspokojovaní pracujúcich mliekom a mliečnymi výrobkami s takouto nedostatočnou organizačnou prácou pri zaisťovaní nákupu mlieka nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Ide nám o to, aby sa všetky tržné množstvá mlieka vyrobené či už v poľnohospodárskych podnikoch socialistického sektoru, u členov JRD, jednotlivo hospodáriacich roľníkov, držiteľov pôdy do 0, 5 ha alebo aj bezzemkov dostali do štátnych fondov práve tak, ako odovzdávajú celú produkciu pre potrebu spoločnosti pracujúci v priemysle. Všade tam, kde sú predajne mlieka v obci, nesmieme pripúšťať rozličné špekulačné tendencie v rozpredávaní mlieka alebo mliečných výrobkov priamo z poľnohospodárskych závodov. A tam, kde predajne mlieka nie sú, na priame zásobovanie obyvateľstva ponechávať iba odôvodnené množstvá mlieka a postupne organizovať zásobovanie mliekom cez predajne spotrebného družstevníctva "Jednoty".
Našou úlohou, súdruhovia a súdružky poslanci, bude vo volebných obvodoch účinne pomáhať národným výborom a predstavenstvám JRD v politickej práci, vo výchove občanov, aby všetci plnili svoje povinnosti a aby sa upevňoval ich vzťah k spoločnej družstevnej produkcii a k spoločenskému rozdeľovaniu výrobkov. Na základe príkladu Severomoravského kraja je treba ďalej všade rozvíjať záväzkové hnutie za zvýšenie nákupu mlieka od každej kravy o jeden liter.
Posledná dekáda ukazuje na podstatné zlepšenie plnenia nákupu mlieka v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. No vo Východoslovenskom kraji k zlepšeniu ešte stále nedochádza, ba naopak, v precentuálnom plnení plánu nastáva pokles. Bude potrebné intenzívne pokračovať v doterajších opatreniach i naďalej, aby sa v najbližších dekádach nákup mlieka plnil a prekračoval, a tak sa čím skoršie vyrovnali zaostalosti vo všetkých obciach.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
nie menšiu starosť ako pri mlieku nám robí zásobovanie obyvateľstva mäsom. V súčasnom období plán nákupu mäsa neplní ani jeden kraj na Slovensku a k 20. marcu dlhujeme verejnému zásobovaniu 2519 ton. Hlavný podiel na tomto reste má neplnenie plánu nákupu jatočných ošípaných, ktorých sa nakúpilo menej o 2790 ton. Stav je o to vážnejší, že v porovnaní v rovnakým obdobím minulého roku nakúpilo sa jatočných ošípaných menej o 1690 ton, z toho v Západoslovenskom kraji menej o 1100 a vo Východoslovenskom kraji menej o 520 ton.
Korene príčin tohto stavu práve tak ako pri mlieku sú v minulom roku, kedy sme zostali dlžní verejnému zásobovaniu 14 750 ton mäsa. Na konci roku sa funkcionári niektorých krajských a okresných orgánov uspokojovali tým, že nákup ošípaných sa neplní preto, lebo sa jednotné roľnícke družstvá vraj pripravujú na úspešný štart v plnení plánu nákupu v prvom roku tretej päťročnice. Dnes musíme konštatovať, že tieto teórie nezodpovedali skutočnosti a nákup bravčového mäsa, ktoré tvorí takmer polovicu našej mäsitej stravy, nám robí v tomto roku väčšie ťažkosti ako kedykoľvek v minulých rokoch.
Časový plán nákupu jatočných ošípaných plní doteraz na Slovensku len 7 okresov. Najviac zaostávajú práve najprodukčnejšie okresy ako Galanta (77 %), Rim. Sobota (77 %), Nové Zámky (80 %), Topoľčany (79 %) a ďalšie. Podľa súpisu hospodárskych zvierat bolo na začiatku tohto roku na Slovensku vyše 2 400 000 ošípaných, čo je najvyšší stav doteraz vôbec. Z nich bolo vo výkrme vyše 2 160 000. Ak berieme do úvahy, že na celoročný plán nákupu ošípaných na Slovensku 134 000 ton potrebujeme odčerpať z výroby len 1 500 000 ošípaných pri priemernej váhe 90 kg, je z hľadiska početných stavov možné plán nákupu v tomto roku nielen splniť, ale aj prekročiť, a to i za predpokladu, že národné výbory vydajú toľko zakáľacích povolení ako v predchádzajúcich rokoch. Teda z hľadiska stavov podmienky pre plnenie plánu nákupu máme. Nepriaznivejšie sa javí situácia z hľadiska rozmiestenia stavov ošípaných v jednotlivých výrobných sektoroch. Štátne majetky a ústredne plánované závody majú početné stavy prekročené. Jednotným roľníckym družstvám, ktoré sa v prevažnej miere podieľajú na trhovej produkcii, chýba viac ako 85 000 kusov. Naproti tomu u členov jednotných roľníckych družstiev stavy ošípaných a výroba bravčového mäsa neúmerne rastie. Ukážem to na príklade stavov vo vekovej kategórii nad pol roka, ktoré sú rozhodné pre zabezpečovanie nákupných úloh jatočných ošípaných v súčasnom období.
Kým v spoločných chovoch JRD bolo na začiatku roku 243 000 ošípaných vo veku nad pol roka, zatiaľ členovia jednotných roľníckych družstiev mali takýchto ošípaných vyše 213 000, teda takmer toľko ako spoločný chov. Chovatelia bez pôdy, ktorí vykrmujú ošípané tak isto prevažne z družstevnej produkcie krmív, mali ďalších 78 500 ošípaných nad pol roka. Teda spolu tieto dve skupiny chovateľov mali o 50 000 ošípaných (ktoré v súčasnom období dosahujú už jatočnú váhu) viac ako jednotné roľnícke družstvá, i keď sa na trhovej produkcii nezúčastňujú, alebo len v nepatrnej miere. Na záhumienkoch a u bezzemkov sa chová celkom vyše 633 000 a v spoločných chovoch JRD 1130000 ošípaných. Závažné je i to, že v spoločných chovoch JRD sa ošípané kŕmia často len záchovnými dávkami, možno povedať vo väčšine prípadov JRD, pretože družstvá nemajú dostatočné krmovinové fondy, kým na záhumienkoch je krmív nadostač, ba až toľko, že družstevníci môžu predávať krmivá aj chovateľom - bezzemkom na výkrm takmer 150 000 ošípaných. Pravda, takýto stav nemôže priaznivo vplývať na zvyšovanie trhovej produkcie bravčového mäsa v spoločných chovoch, kde výkrm ošípaných do váhy 90 kg trvá takmer jeden rok a v mnohých prípadoch i viac.
Príčiny tohto stavu treba vidieť predovšetkým v nesprávnom rozdeľovaní družstevnej produkcie. Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev určujú systém rozdeľovania, a to tak, že na prvom mieste je plnenie dodávok štátu a zabezpečenie osivových a krmovinových fondov. Prax však ukazuje, že mnohé predstavenstvá JRD nedodŕžajú tieto zásady a bez ohľadu na plnenie nákupu a na krmovinovú situáciu družstiev rozdeľujú veľké množstvá zrnín na pracovné jednotky. Veľmi často sa stretávame na našich družstvách s takými prípadmi, že družstevníci, ktorí majú odpracovaný väčší počet pracovných jednotiek, dostávajú zo spoločnej produkcie až 20 q zrnín, ba aj viac. Keď pripočítame k tomu zrniny vyprodukované na záhumienku, má niektorá družstevné rodina často k dispozícii viac ako 30 q zrnín. Preto buď chová viac hospodárskych zvierat, najmä ošípaných, ako pripúšťajú stanovy družstva, čo je v rozpore so stanovami družstva, buď rozpredáva krmivá chovateľom - bezzemkom. Teda aj v jednom, aj v druhom prípade koná v rozpore so spoločenskými záujmami. Často sa potom jednotné roľnícke družstvá domáhajú dotácie krmív zo štátnych fondov. Neuvedomujú si, že zavedením nového systému nákupu boli štátne rezervy krmív podstatne skrátené. V súvislosti s tým bol znížený štátny plán nákupu zrnín, takže zdroje štátu sú o toľko obmedzené, o koľko viac zrnín sa ponechalo v poľnohospodárskych závodoch. Nesprávne rozdeľovanie produkcie zo spoločnej výroby neposilňuje družstevné hospodárstvo, ale ho oslabuje, poškodzuje záujmy družstevníkov, znižuje ich príjmy a ochudobňuje štátne fondy o veľké množstvá mäsa. Znovu treba zopakovať starú známu pravdu, "že bohatí môžu byť trvale družstevníci len tam, kde je bohaté družstvo". A preto na adresu družstiev, ktoré nesprávne rozdeľujú družstevnú produkciu, treba povedať, že ich počínanie je nielen nesprávne, ale aj škodlivé tak pre družstevníkov, ako aj pre spoločnosť.
S takou praxou treba preto skoncovať. Do rozdeľovania družstevnej produkcie treba zaviesť vo všetkých našich JRD taký poriadok, aby boli zladené záujmy družstiev a ich členov so záujmami celej spoločnosti. Iba takýmto spôsobom môžeme čeliť rozličným špekulačným tendenciám s predajom krmív, či s predajom ošípaných a vytvárať tak priaznivejšie podmienky pre zabezpečenie krmovinových zdrojov, a tým aj trhovej produkcie jatočných ošípaných na našich družstvách.
Za najzákladnejšie opatrenia pre urýchlené zvýšenie tržnej produkcie jatočných ošípaných v spoločných chovoch JRD treba pokladať podstatné zlepšenie kŕmnej techniky. Nemožno sa ďalej uspokojovať s takým stavom, ako je napríklad na JRD Sládečkovce v okrese Nitra, kde na 1 kg prírastku ošípaných spotrebovali alebo "spotrebovali" viac ako 20 kg zrnín. Rovnako ani na JRD Kamoča v okrese Nové Zámky, ktoré má k dispozícii na každú ošípanú 4 q jadra a 2 q zemiakov, teda úplne dosť a predsa dosahuje prírastky iba 13 dkg na kus a deň, alebo JRD Budmerice, kde na 1 kg prírastku bravčového mäsa spotrebovali alebo opäť "spotrebovali" 11 kg kukurice. Súčasná situácia vyžaduje aby sme na tieto a podobné družstvá urýchlene vyslali odborníkov z okre-