o  28 %, hektárové výnosy a kvalita trávnych porastov zostali približne na rovnakej úrovni. V roku 1959 sme dosiahli na Slovensku na lúkách priemernú úrodu sena z hektára len 37, 7 q a úrodu paše na pasienkoch 44, 8 q. V roku 1960 úroda na lúkách bola 32, 1 q a na pasienkoch 47, 2 q.

Pri týchto nízkych úrodách trávnych porastov sa podieľajú lúky a pasienky na krytí terajšej kŕmnej bilancie len asi jednou štvrtinou. Tento stav veľmi jasne ukazuje na nutnosť rýchleho a zásadného obratu v zúrodňovaní lúk a pasienkov.

V horských a podhorských oblastiach okrem zabezpečenia krmovinovej základne je zúrodňovanie lúk a pasienkov naliehavé aj z vodohospodárskeho hľadiska. Búrlivý rozvoj priemyslu a prudké stúpanie nárokov na elektrinu vyžadujú spustiť sieť hydrocentrál. Ich ďalšia výstavba si bezpodmienečne vyžaduje racionálne hospodárenie s povrchovou vodou. Vieme však. že neošetrené lúky a pasienky s nedostatočnou mačinou zachytávajú omnoho menej zrážkovej vody ako kvalitné trávne porasty. Z takýchto lúk a pasienkov najmä pri výdatnejších zrážkach voda rýchlo odteká a často spôsobuje aj záplavy. Okrem toho takéto pôdy sú vystavené vodnej erózii a rýchlej degradácii. Výsledkom toho všetkého potom je zmenšovanie výmery poľnohospodárskej pôdy a potreba veľkých investičných prostriedkov na zalesňovanie takejto devastovanej pôdy.

Aké sú hlavné cesty zúrodňovania lúk a pasienkov v našich podmienkach

Na prvom mieste treba zdôrazniť, že základným agrotechnickým opatrením, ktoré zabezpečuje stále a vysoké úrody na lúkach a pasienkoch, je správna výživa trávnych porastov. Zatiaľ čo spôsoby hnojenia na ornej pôde, používanie jednotlivých priemyselných prirodzených hnojív na rozličných pôdnych typoch v rôznych klimatických podmienkach a pri rôznych druhov a odrodách poľnohospodárskych plodín sú v bežnej praxi už dosť známe, na lúkách a pasienkoch sa hnojivá ešte zďaleka nepoužívajú tak, aby ich účinok na výšku a kvalitu úrody bol čo najvyšší. V praxi sa bežne stretávame s rovnakým hnojením lúk a pasienkov, i keď vieme, že dorastanie trávnych porastov i  spôsob ich využívania si bezpodmienečne vyžadujú rozdielne hnojenie, čo do druhov hnojív i doby hnojenia.

Podobných veľkých chýb sa dopúšťa naša prax i pri výbere jednotlivých plôch pre hnojenie, ako aj pri určovaní výšky dávok jednotlivých druhov umelých hnojív. Výsledky pokusov a praxe ukazujú, že je oveľa hospodárnejšie hnojiť trávny porast väčšími dávkami a všetkými druhmi hnojív. Napríklad vo Vígľaši pri hnojení trávneho porastu dávkou 40 kg dusíka, fosforu a drasla, náklad na 1 q sena robil 30 Kčs, pri zvýšení dávky hnojív na 100 kg dusíka 80 kg fosforu a 80 kg drasla okrem zvýšenia úrody náklad na 1 q sena sa znížil na 25, 40 Kčs. Rovnako dôležité je aj vyberanie trávnych porastov pre hnojenie.

Pri hnojení drobného porastu dávka 40 kg dusíka, fosforu a drasla zvýšila hektárovú úrodu priemerne o 27 q, zatiaľ čo tá istá dávka hnojív zvýšila úrodu nekvalitného porastu len o 9 q sena. U nás priemerné dávky hnojív na lúky a pasienky sa pohybujú okolo 3-4 q na ha. Sú to dávky pomerne nízke a nemožno sa čudovať, že sa tento spôsob hnojenia len nepatrne prejavuje vo zvyšovaní úrod. Pri hnojení nízkymi dávkami hnojív zostávajú dodávané živiny prakticky nevyužité.

My na našom JRD Československo-sovietskeho priateľstva na dvore Ploštín máme celkom 220 ha lúk a pasienkov. Priemerne ročne hnojíme 70 ha dávkou 4, 5 q priemyselných hnojív. Úrody sena na lúkách sa pohybovali okolo 27 q a na pasienkoch 14 až 15 q. Na hnojených plochách sme v posledných rokoch zvýšili hektárové výnosy o 5-7 q. Do roku 1965 plánujeme zvýšiť výnosy lúk až na 50 q z jedného hektára.

Okrem hnojenia priemyselnými hnojivami treba zvýšenú pozornosť venovať vápneniu lúk, ako aj prihnojovaniu kompostami a maštaľným hnojom. Väčšina našich lúk a pasienkov je kyslá. Vápno na týchto pôdach je nielen živinou, ale aj dôležitým faktorom pôdnej úrodnosti. Pravidelné vápnenie každé 4 roky, ako aj hnojenie kompostami a organickými hnojivami sa musí stať nedeliteľnou súčasťou plánov na zúrodňovanie lúk a pasienkov v každom JRD a ŠM.

Ďalšou cestou na zúrodňovanie lúk a pasienkov je ich rozorávka, zapájanie do krmovinových alebo do osevných postupov. Možno povedať, že toto je jedna z najrýchlejších ciest na zvyšovanie produktívnosti orateľných lúk a pasienkov. Svedčia o tom príklady JRD a ŠM zo všetkých výrobných oblastí. V ostatných rokoch sa rozoralo na Slovensku niekoľko desaťtisíc hektárov lúk a pasienkov. Len naše JRD dvor Ploštín pred zlúčením za posledných 5 rokov rozoralo 30 ha. A aké boli výsledky? Kým čo napríklad na hone Jamy sme pred rozorávkou dosahovali 25-26 q nekvalitného sena, po rozorávke sme tam dosiahli 27 q ovsa a jačmeňa, 30 q ľanových stoniek a podobne. Po znovuzatrávnení dosahujeme tam 60 až 65 q hodnotného ďatelinotrávneho sena. Ešte výraznejšie sa nám ukáže efektívnosť rozorávok, keď si to vyjadríme v stráviteľných bielkovinách, ktoré sú najužším profilom v kŕmnych bilanciách. Kým pred rozorávkou sme vyprodukovali z jedného hektára 112 kg stráviteľných bielkovín, po rozorávke a znovuzatrávnení sa produkcia stráviteľných bielkovín zvýšila na 360 kg z hektára.

Rozorávanie lúk a pasienkov v horských a podhorských oblastiach je správne a nutné aj z hľadiska organizačnovýrobného. V týchto oblastiach totiž hlavným výrobným odvetvím je chov hovädzieho dobytka, pre ktorý treba zaistiť nielen dostatok sena a paše, ale aj potrebné množstvo stelivovej slamy. Toto možno dosiahnuť len čo najväčším zúrodnením pôdneho fondu. Samozrejme, že i tu treba postupovať rozumne a plánovite. V prvom rade vyberať pre rozorávku lúky a pasienky s málohodnotným porastom. Z rozorávky vylúčime plochy s vysokou hladinou spodnej vody, ako aj plochy zaplavované a ohrozené eróziou. Súčasne s rozorávkou musíme zabezpečovať aj zvýšenú produkciu maštaľného hnoja a kompostov, ako aj výrobu potrebných semien ďatelinovín a tráv. Bez týchto predpokladov nemožno úspešne riešiť rozorávku a znovuzatrávnenie.

Mu na našom JRD Československo-sovietskeho priateľstva do roku 1965 budeme každoročne rozorávať 20 ha lúk a pasienkov, takže v tretej päťročnici zúrodníme týmto spôsobom vyše 100 ha lúk a pasienkov.

Vážené súdružky a súdruhovia, chcem sa ešte zmieniť o ďalšom spôsobe zúrodňovania lúk a pasienkov, a to o hnojovicovom systéme hospodárenia. Hnojovicový systém hospodárenia je v súčasnej dobe najintenzívnejší spôsob zúrodňovania a využívania trávnych porastov. O jeho výhodách môžeme sa presvedčiť už nielen na zahraničných výsledkoch, ale aj na desiatkach našich JRD a ŠM. Napríklad na JRD Podlavice, okres Banská Bystrica, kde si vybudovali hnojovicové hospodárstvo v minulom roku, zvýšili už v tomto roku výnos o 25 q, na JRD Velčice, okres Trenčín, zvýšili už v prvom roku hnojovicovania výnos z 20 q na 40 q. Podobné príklady by sme mohli uviesť aj zo ŠM Veľká Lomnica, Jelšava a iných.

Pri výstavbe hnojovicových hospodárstiev treba však dbať na maximálnu hospodárnosť. Stavať stavby ľahké a lacné a pokiaľ možno pre postrek využívať samospád. Takto je možné dosiahnuť návratnosť investícií za 2 až 3 roky. Žiaľ, situácia u nás je taká, že tento spôsob zúrodňovania lúk a pasienkov sa len veľmi pomaly dostáva na naše JRD a ŠM. Na niekoľkých desiatkach JRD a ŠM ležia nevyužité a nenamontované strojné zariadenia pre hnojovicovanie a takto poľnohospodárom unikajú veľké možnosti zvyšovania úrody krmovín. Preto bude potrebné v rokoch tretej päťročnice oveľa rýchlejšie ako doteraz všade tam, kde sú na to podmienky, budovať hnojovicové hospodárstva.

V tejto súvislosti treba však kriticky poukázať aj na ťažkopádnosť nášho priemyslu. My poľnohospodári už niekoľko rokov sa dovolávame výroby ľahkého potrubia, čo by značne uľahčilo prácu pri hnojovicovaní. No zatiaľ na túto požiadavku okrem prísľubu sme nič nedostali.

Rovnako by bolo dobré pristúpiť k výrobe pojazdných hnojovicových súprav, ktoré by vlastnili JRD, ŠM alebo strediská pre výživu pri STS. Takýmto systémom by sa hnojovicové súpravy lepšie využili a zlacnila by sa aj celková prevádzka hnojovicovania.

Keď hovoríme o využívaní rezerv na lúkách a pasienkoch, nemožno obísť ani otázku techniky pasenia. Na tomto úseku máme najväčšie nedostatky. U nás ako nepatrná výnimka sa naďalej praktizuje voľný spôsob pasenia. Naproti tomu pasienkárstvo v poslednom čase sa uberá prudkým vývojom. O výške produkčnej hodnoty pasienku rozhoduje nielen úroveň agrotechniky, ale aj správne využívanie pasienkového porastu, najmä správna technika pasenia. Pokusy, ktoré sa robili na viacerých pasienkových hospodárstvách ukázali, že pri organizovanom pasení sa z jedného hektára pasienku vyprodukovalo priemerne 8780 kg mlieka a na inom hospodárstve s rovnakým typom pôdy, s rovnakými klimatickými podmienkami, ale s nesprávnou organizáciou a zlou technikou pasenia sa dosiahlo z hektára len 4300 kg mlieka. Znamená to teda, že dobrou organizáciou a správnou technikou pasenia možno produkčnú schopnosť pasienku zvýšiť až dvojnásobne. Zavádzanie správnej techniky pasenia pomocou elektrických ohradníkov je potrebné aj z hľadiska zverozdravotného. Každoročne nám na pasienkoch uhynú stovky kusov dobytka, v dôsledku parazitálnych nemocí. Aj proti tejto pliage ako najúčinnejší spôsob boja sa ukázal prechod od voľného pasenia na organizované pasenie. My na našom JRD máme v prevádzke už tri elektrické ohradníky pre teľce, mladý dobytok a pre výkrmový dobytok. Na dvore Mikuláš v minulom roku pri pastevnom výkrme mladého dobytka pomocou elektrických ohradníkov dosiahli priemerný denný prírastok vyše 1 kg a náklady na 1 kg mäsa predstavovali len 3, 60 Kčs.

Nič nám nebráni, aby sme v budúcom roku prešli v širokom rozsahu na organizované pasenie dobytka. Priemysel nám dodal a bude naďalej dodávať potrebné množstvo elektrických ohradníkov, s ktorými je manipulácia veľmi ľahká. Bude len na našich JRD a ŠM, ako túto pomoc nášho priemyslu prijmú a využijú.

Súdružky a súdruhovia, opatrenia, ktoré sorn vo svojom diskusnom príspevku uviedol, nevyžadujú zvláštne investičné prostriedky a nie sú ani materiálne nijako náročné. Ich realizovanie závisí skôr od organizátorskej a propagačnej práce národných výborov, poľnohospodárskej správy a odborníkov v poľnohospodárstve. Táto pomoc však nesmie mať charakter všeobecnosti, ale musí byť konkrétne špecifická pre tie ktoré podmienky.

Len takto bude možné dosiahnuť zásadný obrat v zúrodňovaní našich lúk a pasienkov, od čoho v prvom rade závisí zdravie hospodárskych zvierat, ich úžitkovosť, dĺžka veku, a tým nielen zvyšovanie, ale aj zlacňovanie výroby mäsa a mlieka. (Potlesk. )

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslancovi súdruhovi Martinovi Mikulášovi za prejav.

Prosím ďalšieho rečníka, poslankyňu Martu Slezákovú, aby sa ujala slova.

Poslankyňa Slezáková: Vážení poslanci, súdružky a súdruhovia!

Súdruh Chudík, povereník Slovenskej národnej rady vo svojom referáte urobil rozbor a zhodnotil výsledky celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy v roku 1960 a súčasne navrhol opatrenia na zabezpečenie úloh v budúcom roku.

Dovoľte mi zaujať stanovisko k tej časti referátu, kde sa hovorí o účasti mládeže pri zúrodnení pôdy. Veľmi som rada, že môžem hovoriť o týchto otázkach na dnešnom zasadnutí, lebo vďaka priamemu straníckemu vedeniu a každodennej starostlivosti straníckych organizácií o naše sväzácke organizácie, dosiahla mládež pri zúrodňovaní pôdy pozoruhodné úspechy. Výzva strany, aby zúrodňovanie pôdneho fondu stalo sa celonárodnou úlohou, našla široký ohlas medzi mládežou. Na túto výzvu odpovedali organizácie ČSM konkrétnymi Činmi. Možno povedať, že na rôznych formách zúrodňovania pôdy sa podieľala väčšina základných organizácií Československého sväzu mládeže na Slovensku. Vďaka takémuto rozsiahlemu hnutiu účasti a iniciatívy mládeže sú hrdé výsledky, ktoré mládež dosiahla v tomto roku pri uskutočňovaní melioračných prác, kompostovaní, úprave lúk a pasienkov a pri vysadzovaní ovocných stromkov.

Presvedčivo o tom hovoria dosiahnuté výsledky v roku 1960. Z celkove odpracovaných brigádnických smien pri melioráciách mládež odpracovala 544 439 smien, čo predstavuje 58 %. V tomto roku svázáci na Slovensku pracovali na 9 krajských, 74 okresných a 284 miestnych stavbách mládeže. Na týchto stavbách sa zúčastnilo 49 196 chlapcov a dievčat. Svojou uvedomelou prácou vytvorili hodnotu za 9 560 800 Kčs. Vykonaná práca bude mať vplyv na zvýšenie úrodnosti 9808 ha pôdy.

Účasť mládeže na melioračných stavbách mala značný vplývaj na formovanie charakteru a čŕt nového človeka, človeka s novým vzťahom a pohľadom na prácu a prehĺbenie pocitu zodpovednosti za rozvoj nášho poľnohospodárstva.

Na mládežníckych stavbách sme videli okrem budovateľského nadšenia aj bohatú výchovnú a zábavnú činnosť. Tábory mládežníckych stavieb, najmä v blízkosti obcí boli čulým kultúrnym a výchovno-zábavným strediskom pre brigádnikov aj pre obyvateľov. Mládež po vykonanej práci spievala, športovala, usporadúvala rozličné zábavné hry a súťaže, besedy o aktuálnych medzinárodných a vnútropolitických otázkach. V nejednej obci svojím estrádnym programom obohacovala kultúrny život na našich dedinách. Ešte dnes s radosťou spomínajú obyvatelia z Čaky, Veľkého Grobu a ďalších obcí na radostný a veselý život mladých budovateľov melioračných stavieb. Veď akoby aj nie. Mládežnícka brigáda v Čake zlikvidovala od nepamäti jestvujúcu veľkú barinu pozdĺž obce, ktorá svojím zhubným vplyvom znepríjemňovala život obyvateľom. Najmä v letnom období bola množiteľom rozličného hmyzu, ktorý šíril aj infekčné choroby. Dnes malý potôčik preteká pozdĺž obce vo vybudovanom odpadovom kanáli a už v nastávajúcom roku umožní družstevníkom na zúrodnenej pôde pestovať zeleninu a iné kultúry.

Nie menšie výsledky sa dosiahli i pri zakladaní kompostov. Záväzky vyhlásené krajskými organizáciami ČSM na ustavujúcich konferenciách stanovili úlohu, založiť do konca roku 1960 600 000 m3 kompostov. Vďaka vysokej aktivite a iniciatíve organizácií ČSM a veľkého porozumenia a podpory vedúcich pracovníkov krajských a väčšiny okresných národných výborov mládež založila 952 278 m3 kompostov, čo predstavuje takmer 1/3 z celkového množstva založených kompostov na Slovensku. Na mnohých dedinách sväzácke organizácie ČSM pomáhali straníckym organizáciám prebojúvať myšlienku zakladania kompostov. Tak to bolo v okresoch Komárno, Michalovce, Prievidza, Trebišov i v ďalších okresoch, najmä v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji.

Pekné výsledky sa dosiahli aj v úprave a ošetrovaní lúk a pasienkov. Mládež a pionieri upravili a ošetrili 70 632 ha lúk a pasenkov. Na týchto prácach sa podieľalo 93 985 pionierov a sväzákov z 2451 základných organizácií ČSM a pionierskych skupín. Mnohé organizácie a pionierske skupiny ošetrené lúky zobrali pod patronát a pomáhali i pri sušení a zbere sena.

Pozoruhodná je aj iniciatíva sväzákov z Banskej Bystrice, ktorí v rokoch 1959-1960 vybudovali dve hnojovicové hospodárstva. Prvé vybudovali v Ponických Lazoch, druhé v Gočaltove. Zaujímavá pritom je tá skutočnosť, že vykonávali samí nielen všetky brigádnické, ale aj väčšinu odborných prác, ako sú práce tesárske, betonárske a iné.

Hnojovicové hospodárstvo na Ponických Lazoch už prinieslo družstevníkom prvé dobré výsledky. Ustajnili v ňom 120 kusov mladého hovädzieho dobytka.

V   rámci celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy a za využitie neúrodnej pôdy rozšíril ČSM svoju účasť na rozvoji ovocinárstva. Už dlhší čas na tomto úseku sväzácke a pionierske organizácie dosahujú pekné výsledky.

Ďalším povzbudením mládeže pri rozvoji ovocinárstva stalo sa uznesenie byra ÚV KSS, ktoré ukázalo na veľké úlohy na tomto úseku v budúcich rokoch. Na základe toho predsedníctvo SÚV ČSM schválilo dlhodobú koncepciu účasti sväzáckych organizácií a pionierskych skupín na rozvoji ovocinárstva. Sväzácke organizácie a pionierske skupiny prijali predsavzatie do konca roku 1965 vysadiť 2 000 000 ovocných stromčekov, čo predstavuje jednu tretinu z celkového počtu ovocných stromčekov, ktoré majú byť v rokoch tretej päťročnice vysadené na Slovensku.

Už tohoročné výsledky ukazujú, že vytýčené úlohy budú splnené. Svedčia o tom dosiahnuté výsledky. V roku 1960 sväzáci a pionieri na Slovensku vysadili 410 378 ovocných stromčekov a 50 000 kusov bobuľovín. Založili 170 ha nových sadov, vysadili aleje v dĺžke 62 km, založili 204 cvičných ovocných škôlok a podobne. Všetky novovybudované sady, sväzácke a pionierske skupiny prevzali pod patronát a starajú sa o ich ošetrovanie počas celého vegetačného obdobia. Veľkú pomoc nám poskytuje naše školstvo, za čo patrí vďaka pedagogickým pracovníkom.

V  niektorých JRD, ako je to v Malých a Veľkých Trakanoch, sa vytvorili stále mládežnícke kolektívy, ktoré sa zaoberajú intenzívnou ovocinárskou a zeleninárskou činnosťou.

O veľkom ohlase, ktorý našlo uznesenie byra ÚV KSS o rozvoji ovocinárstva na Slovensku svedčia jesenné manifestačné nástupy mládeže na realizáciu svojich dlhodobých plánov a záväzkov v rozvoji ovocinárstva. Len v Prievidzi, Michalovciach a Trenčíne pri tejto príležitosti boli založené okresné sady mládeže. Získané dobré skúsenosti z účasti mládeže pri rozvoji ovocinárstva v budúcich rokoch uplatníme v ďalších sväzáckych organizáciách a pionierskych skupinách.

Okrem uvedených výsledkov, ktoré hovoria o účasti mládeže pri zúrodňovaní pôdy, pomáhali mnohí sväzáci a organizácie ČSM i v príprave projektov pre niektoré melioračné stavby miestneho významu.

O čom svedčia tieto výsledky? Svedčia o tom, že účasť mládeže v celonárodnom hnutí za zvýšenie úrodnosti pôdy v roku 1960 ukázala na iniciatívu, obetavosť a oddanosť našej mládeže socializmu, jej lásku k strane a k pracujúcemu ľudu.

Súdruh Chudík zdôraznil, že nebývalá pomoc pracujúcich zo závodov a miest a najmä mládeže umožnila plniť štátny plán melioračnej výstavby už začiatkom septembra a k celoštátnej konferencii KSČ splniť celoročnú úlohu vo výrobe kompostov. Pre nás mladých je povzbudzujúce, keď počujeme od najpovolanejších takéto hodnotenie našej práce.

Dosiahnuté výsledky však nevyčerpali všetky naše možnosti. Sme si vedomí toho. že organizácie ČSM sú schopné v tomto smere urobiť oveľa viac Napriek výsledkom nevyužili sa všetky rezervy a možnosti rozvoja účasti mládeže na zúrodňovaní pôdy. Nedokázali sme sústrediť pozornosť a iniciatívu mládeže v masovom rozsahu na využívanie techniky pri zúrodňovaní pôdy. Najmä pri zakladaní kompostov mechanizácia bola nedostatočne využitá. Možno povedať, že väčšina práce pri zúrodňovaní pôdy sa robila ručne. Túto otázku chceme vyriešiť už v jarných mesiacoch v úzkej spolupráci s národnými výbormi, aby sme maximálne využili techniku pri ďalšom zúrodňovaní pôdneho fondu. Opodstatnená je kritika súdruha Chudíka, na adresu niektorýchokresných a miestnych národných výborov, že veľkú celonárodnú úlohu organizovali veľmi ťarbavo. Často sme to pociťovali aj my. A v dôsledku tejto ťarbavosti sa na mnohých miestach nevyužila iniciatíva a energia mládeže. Napríklad v Stredoslovenskom kraji boli pripravení brigádnici na 25 stavieb, avšak pracovné podmienky boli vytvorené len pre 14 stavieb mládeže. Na stavby budované Krajským podnikom poľnohospodárskych a lesotechnických meliorácií bolo pripravených 2150 brigádnikov z radov vysokoškolákov, ktorí mali pracovať na 23 objektoch. V dôsledku nepripravenosti stavieb pracovalo len 620 brigádnikov na 13 objektoch. Vysoký počet brigádnikov musel byť preradený na iné práce, pretože niektoré ONV a melioračné družstvá odmietli uzavrieť zmluvy a prijať brigádnikov pre organizačno-technickú nepripravenosť stavieb i objektov. Domnievame sa, že v budúcom roku tieto nedostatky sa už nebudú opakovať a že sa o to pričinia národné výbory a ich komisie pre zúrodňovanie pôdy.

Československý sväz mládeže aj naďalej chápe úlohu zúrodnenia pôdy vytýčenú KSČ ako úlohu veľmi dôležitú a vlastnú, preto účasti mládeže v celonárodnom hnutí venuje veľkú pozornosť. Svedčia o tom výsledky vykonanej práce a vyhlásené záväzky organizácií ČSM na počesť 40. výročia založenia KSČ. Mládež na Slovensku v jubilejnom roku našej strany si dala záväzok zúrodniť ďalších 10 000 ha pôdy, založiť 1 milión m3 kompostov.

Účasť mládeže na zúrodnení pôdy je súčasťou veľkého hnutia "Splniť úlohy tretej päťročnice za štyri roky", rozvinutého v poľnohospodárstve na základe listu ÚV KSČ. Na Slovensku už vyše 400 organizácií a 500 mládežníckych kolektívov prijalo konkrétne záväzky, ako sa budú podieľať vo svojich JRD na splnení úloh tretej päťročnice za štyri roky. Organizácie ČSM v tomto hnutí okrem otázok zúrodnenia pôdy venujú veľkú pozornosť zavádzaniu novej techniky, technológie a zvyšovaniu odbornej kvalifikácie. Slovenský ústredný výbor vidí najväčší problém v tom, ako získať mládež pre stálu prácu v JRD. Z tejto práce má aj dobré skúsenosti. Na južnej časti Slovenska v JRD, kde sú dobré ekonomické podmienky, je aj dostatočný počet mladých ľudí. Radi tu ostávajú aj ďalší pracovať v poľnohospodárstve. Nedostatočne sa nám darí v horských a podhorských oblastiach v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji zabezpečiť, aby mladí ľudia ostávali pracovať na poľnohospodárstve. Známe sú nám príčiny tohto stavu, ktoré sú najmä v ekonomických otázkach i v nedostatočnej starostlivosti funkcionárov na dedinách. Niekde sa tieto otázky už vyriešili a niekde sa riešia. Zabezpečiť zvýšené úlohy v poľnohospodárstve je možné len využitím novej techniky a veľkovýrobnej technológie. Vychádzajúc z tejto zákonitej skutočnosti a z prirodzených vlastností mládeže, a zo záujmu o všetko nové, najmä o novú techniku a technológiu budeme riešiť na pléne Slovenského ústredného výboru ČSM ešte v prvom štvrťroku otázku účasti mládeže na prebojovaní novej techniky, technológie, zvyšovania kvalifikácie a vzdelania poľnohospodárskej mládeže. V mnohých okresoch v družstevných školách práce a v rôznych technických krúžkoch mladí poľnohospodári podľa príkladu mládeže zo závodov sa pripravujú zvládnuť viac profesií mechanizátora.

Náročné sú úlohy pred naším poľnohospodárstvom v rokoch tretej päťročnice. Naše organizácie ČSM a mladí ľudia pričinia sa všetkými svojimi silami, aby tieto úlohy boli v poľnohospodárstve predčasne splnené, ako to stanovil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa. (Potlesk. )

Podpredseda Benada: Ďakujem poslankyni Marte Slezákovej za jej prejav.

Viac rečníkov nie je prihlásených.

Prosím, súdruhovia poslanci, či sa ešte niekto hlási o slovo ľ

Pretože sa o slovo nikto viac nehlási, vyhlasujem rozpravu o zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha Chudíka za skončenú.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Včera a dnes prerokovali sme na tejto našej tretej schôdzke Slovenskej národnej rady významné body programu, a to úlohy rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1961, ďalej rozbor skúseností a zhodnotenie výsledkov celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy, ako aj opatrenia na zabezpečenie úloh v roku 1961 a taktiež návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1961.

Na základe výsledkov rozpravy návrhy uznesení k prvým dvom zprávam pripravili Slovenská plánovacia komisia a Komisia Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo. Uznesenie k rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1961 navrhuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Prosím zpravodajcov, poslancov súdruhov P a u l o v i č a, Žbirku a Gajdošíka, aby oznámili, či k návrhom uznesení boli podané pripomienky, a ak boli podané, aby boli aj prednesené.

Zpravodajca povereník Paulovič: Vážené súdružky a súdruhovia!

Z poverenia Plánovacej komisie Slovenskej národnej rady predkladám pripomienky, ktoré došli k návrhu na uznesenie.

Som toho názoru, že uznesenie netreba čítať, pretože všetci súdruhovia poslanci a poslankyne ho dostali.

Na prvej strane je takáto pripomienka za tou prvou vetou v šiestom riadku za slovíčkom... "vlasti", dať novú vetu: "Vychádza zo zásad jednotného plánu hospodárskeho rozvoja Československej socialistickej republiky". Nasledujúcu vetu "Plán rozvoja hospodárstva na Slovensku" upraviť takto: "Plán rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1961 je plánom prvého roku tretej päťročnice"... ostatný text zostáva nezmenený.

Na druhej strane v štvrtom odseku, ktorý sa začína slovom "Ťažiskom", upraviť takto: "Ťažiskom rozvoja bude naďalej priemysel. Priemyselná výroba sa v roku 1961 zvýši o 12, 3 % oproti roku 1960, pričom váha tohto rastu bude v základných odvetviach, hlavne v chémii, hutníctve a strojárstve. Plánovaný rozvoj týchto odvetví je charakterizovaný rozsiahlou výstavbou veľkých stavieb, ktoré budú rozhodujúcimi pre ďalšie zvýšenie výroby už v období tretieho päťročného plánu a najmä v ďalších rokoch".

Nasledujúci odsek v prvom riadku upraviť takto: "V poľnohospodárstve je plánovaný vzrast hrubej výroby", ostatné pokračuje tak, ako je v návrhu na uznesenie.

Teraz na piatej strane "Slovenská plánovacia komisia", druhý bod uznesenia, upraviť takto: "hodnotenie predpokladov plnenia plánu poľnohospodárskej výroby (ako je napríklad zhodnocovanie súpisu hospodárskych zvierat, príprava a priebeh jarných a jesenných prác a podobne)".

Na ôsmej strane Komisia poľnohospodárstva, šiesty bod, začať slovíčkom "kooperácia a využitie"...

Na dvanástej strane vypustiť z textu v treťom riadku slová "ústrednými orgánmi", a to z hľadiska uznesenia, ktoré bolo prijaté vládou z 21. decembra tohto roku, a na druhej strane vzťahy sú určené uznesením vlády 491 tohto roku a v ďalších uzneseniach vlády a v ústave, a ďalej preto, že ide o zameranie nadol na aktivizáciu našich pracujúcich.

Poslednú časť tohto odseku v poslednej vete upraviť takto. Čítal by som celú tú vetu: "Súčasne s tým sa podporí rozvíjanie širokej iniciatívy pracujúcich pri zavádzaní novej techniky a zlepšovateľského hnutia a pri organizovaní socialistického súťaženia za splnenie", namiesto "vysokých", "významných" úloh prvého roku tretieho päťročného plánu. Bodka a začať novú vetu. "To bude najdôležitejším prejavom vďaky a lásky nášho ľudu k svojej Komunistickej strane Československa z príležitosti