pri plánovanej príprave, ako aj pri realizovaní projektov, čo rozhodne prispeje ku skvalitneniu a urýchleniu melioračnej výstavby

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Úlohy v treťom päťročnom pláne na tomto úseku sú mimoriadne náročné a na ich splnenie treba naozaj vynaložiť všemožné úsilie nás všetkých. Ich uskutočnenie bude mať blahodarné účinky na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby, na zlepšenie zdravotných podmienok obyvateľstva v našom kraji a konieckoncov pre celú našu socialistickú republiku, lebo znamená ďalšie jej posilnenie, a tým aj významnejšie postavenie v tábore socializmu, usilujúceho sa o to najušľachtilejšie v živote ľudí o svetový mier. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem poslancovi súdruhovi L e c o v i za prejav.

Dávam slovo poslankyni súdružke Magdaléne Putiškovej. Poslankyňa Putišková:

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Podstatný a rýchly vzostup poľnohospodárskej výroby je jednou z najvážnejších úloh nášho ľudu. Pôdny fond vyžaduje sústavné zvyšovanie intenzity, jeho využitia pre dosiahnutie maximálnej úrodnosti z každého hektára. Na dosiahnutých výsledkoch sme sa presvedčili, že melioračné a vodohospodárske úpravy s nutnými biologickými a agrotechnickými zásahmi sú jednou zo základných podmienok pre zveľadenie poľnohospodárskej výroby. Ich úspešné vykonávanie a využitie sú zaručené prevahou socialistickej ekonomiky v našom poľnohospodárstve. Veď ona umožňuje plánovité a cieľavedomé regulovanie vodného režimu, nielen podľa miestnych potrieb, ale i z hľadiska potreby výroby v záujmových oblastiach.

Na zvýšenie intenzity, iniciatívy a aktívnej účasti jednotných roľníckych, družstiev a štátnych majetkov pri realizovaní melioračných úprav založili sa a ďalej sa zakladajú medzidružstevné organizácie melioračných družstiev.

Dovoľte niekoľko slov k tej časti referátu povereníka Slovenskej národnej rady, súdruha Chudíka, v ktorej poukázal na činnosť melioračných družstiev.

V okrese Lučenec sú 3 melioračné družstvá na ploche 37 270 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je len 30 % z celkovej pôdy okresu, teda podstatne menej, než je celoslovenský priemer. Táto úloha sa plní nedostatočne, avšak i tu nastane v čo najkratšom čase podstatný obrat.

Spracovaný vodohospodársky program okresu ukázal na rozsah úloh, ktoré budeme riešiť. Úlohy bez priamej pomoci obyvateľstva a pracujúcich v poľnohospodárstve by boli nezvládnuteľné. Tým sa potvrdila nutnosť urýchlene rozšíriť a dobudovať melioračné družstvá na také organizácie, ktoré by boli schopné samostatne riešiť všetky problémy súvisiace s komplexným zúrodňovaním pôdy. Priaznivý vplyv svojpomocnej melioračnej výstavby organizovanej melioračnými družstvami prejavil sa aj v našom okrese tohto roku.

Melioračné družstvá do konca novembra splnili plán uvedenej výstavby na 100 %, keď v rámci okresu podieľajú sa na tejto výstavbe 83 %. Ďalšia výhoda sa prejavila v tom, že náklady na 1 hektár budovaných zariadení v rámci melioračných družstiev sú podstatne nižšie.

Uvediem príklad. Melioračné družstvo Ipeľ v Lučenci dosiahla náklad na 1 hektár odvodnenia len 6171 Kčs a na 1 hektár hnojovicovej závlahy iba 3780 Kčs, čo oproti rozpočtovacím nákladom znamená vysoké úspory. Úspešne si počína aj Melioračné družstvo v Tomašovciach.

Dosiahnuté výsledky však plne nevystihujú možnosti, ktoré možno dosiahnuť dobrou organizáciou práce, dôslednou prípravou plánu a včasným zabezpečením materiálových potrieb pre upravované akcie.

Rozsiahla melioračná výstavba v tretej päťročnici vyžaduje aj u nás plánovitý prístup k jej zabezpečeniu a organizačnému zvládnutiu. To však predpokladá urýchlené dobudovanie melioračných družstiev zo stránky kádrovej, hospodárskej, materiálovej a mechanizačnej. Z týchto otázok riešime už teraz najmä kádrové dobudovanie, avšak niektoré problémy, ako je plánovanie, financovanie a vybavenie nutnými mechanizačnými prostriedkami riešiť nevieme a nazdávam sa, že tieto veci vyžadujú jednotné celoštátne usmernenie.

Za jednu z prvoradých úloh pokladám kádrové upevnenie melioračných družstiev. Melioračné družstvo Ipeľ v súčasnej dobe má 4 technikov, 6 majstrov, ekonóma, plánovača a platenéhopredsedu. Družstvo plán už v novembri splnilo a svojimi technickými pracovníkmi projektuje všetky akcie s rozsahom do 50 ha. Melioračnú výstavbu riadi u členov suverénne, pričom priaznivo ovplyvňuje i kvalitu práce. Dobrá situácia je aj v melioračnom družstve Kriváň.

Družstvá, ktoré nemali technikov, nezačali činnosť a prakticky zanikli.

Druhou dôležitou úlohou je plánovanie. Najväčšie ťažkosti sa nám vyskytli v tom, že jednotné roľnícke družstvá vo svojich výrobno-finančných plánoch na rok 1960 neplánovali práce súvisiace so zúrodnením pôdy, nezabezpečili v pláne potrebné pracovné jednotky, finančné a materiálové krytie, čo vlastne spôsobilo rozpor medzi celoročnými výrobnými finančnými plánmi a plánmi melioračných družstiev. Tým sa stalo, že melioračné družstvá v tomto roku zamerali sa na investičnú melioračnú výstavbu a neriešili drobné zúrodňovacie zásahy neinvestičnej povahy, ako je napríklad rekultivácia pozemkov, vápnenie, výroba kompostov a ďalšie zúrodňovacie zásahy. Samotné výrobné plány melioračných družstiev tieto zásady nezohľadňujú. Nazdávam sa, že zmeny v metodike plánovania sú nutné a bude potrebné zmeniť cesty a doplniť spôsob zostavovania plánu o ďalšie naliehavé ukazovatele. Pôjde najmä o správne plánovanie agromelioračných úprav, zohľadnenie potrieb materiálových, pracovných síl a finančného krytia.

Na druhej strane od plánovania niektorých položiek sa môže upustiť, keď nevystihujú činnosť a zameranie melioračných družstiev. Ide tu najmä o podrobné plánovanie jednotlivých pracovných položiek, ktoré melioračné družstvá nemajú k dispozícii, a plánujú len odhadom, a to je nepresné a nie podstatné.

Tak ako jednotné roľnícke družstvá, ktoré vypracovali päťročné plány rozvoja činnosti a poznajú svoju perspektívu, i melioračné družstvá by mali spracovať päťročné plány činnosti, v ktorých vyjadria svoj vývoj a celkové zameranie. Melioračné družstvá zostavujú iba ročné plány, ale nemajú ujasnenú perspektívu a vyhliadky hospodárskeho upevnenia v najbližších rokoch. Chýba im celková koncepcia činnosti. Upevnenie koncepcie vyrieši u jednotlivých členov dôveru v melioračné družstvá.

Celonárodné hnutie za zúrodnenie pôdy budeme rozvíjať i v ďalších rokoch. Dôležitá úloha pri organizovaní tohto hnutia pripadá práve melioračným družstvám. Dosiaľ sme tejto úlohe aj u nás venovali málo pozornosti. Celonárodné hnutie sme organizovali cez národné výbory a len v malej miere sme zapojili melioračné družstvá do tejto akcie. To nebolo správne. Chyby chceme napraviť tak, že umožníme melioračným družstvám uzatvoriť patronátne zmluvy s poprednými priemyselnými podnik-

mi v okrese, ktoré im vypomôžu mechanizačnými a dopravnými prostriedkami, brigádnikmi a odbornou i technickou radou.

Našou snahou bude, aby melioračné družstvá mali podrobný prehľad o záväzkoch obyvateľstva a mládeže na zúrodnenie pôdy a na základe týchto záväzkov vedeli správne spracovať harmonogramy jednotlivých prác a nástup brigádnikov na tieto práce.

To umožní záväzky nielen vyhlásiť, ale aj dôsledne splniť. Dobrá organizačná príprava stavieb a vytvorenie podmienok pre nástup brigádnikov umožní urýchliť zúrodňovacie práce za účasti všetkého obyvateľstva.

V mojom volebnom obvode značné ťažkosti melioračným družstvám spôsobuje nedostatok mechanizačných prostriedkov na zúrodňovanie pôdy. Veď len v okrese Lučenec v roku 1961 zvyšujú sa investície na melioračné úpravy oproti roku 1960 o 17 263 000 korún, to je o 139, 5 %. Zvládnutie tejto úlohy predpokladá vykonávanie melioračných prác mechanizáciou v oveľaširšom rozsahu než dosiaľ. To vyžaduje vybaviť melioračné družstvá a strojové a traktorové stanice aspoň základnými mechanizačnými prostriedkami, ako sú malé buldozéry, scrapery, melioračné pluhy, kompresory, dopravné prostriedky a podobne. Pri väčšom rozsahu zemných prác majú pomáhať melioračným družstvám krajské podniky poľnohospodárskych a lesnícko-technických meliorácií. Tieto podniky nerady uzatvárajú hospodárske zmluvy na dodávku strojných prác pre melioračné družstvá, odvolávajú sa na plné kapacitné využitie mechanizmov, ktoré vlastnia. Nazdávam sa, že to nemôže byť prekážkou, keby poľnohospodárske a lesníckotechnické meliorácie vo svojich výrobných plánoch počítali s voľnou strojovou kapacitou, najmä pri bagroch aj pre melioračné družstvá.

Rozvoju pomocných hospodárstiev melioračných družstiev sa nevenovala ani u nás pozornosť. Prax ukázala, že bez nich, melioračné družstvá nebudú môcť sústavne znižovať náklady na výstavbu. Miestne materiálové zdroje, či už kameň, štrk, rašelina i výroba drenážneho materiálu, vápenec a podobne, môžu podstatne priaznivo ovplyvniť celkové náklady na výstavbu a na zúrodnenie pôdy. Našou snahou bude podporiť vytváranie pomocných hospodárstiev na využitie všetkých surovinových zdrojov vhodných nielen na výstavbu, ale aj na ďalšie zúrodňovacie zásahy.

Ešte niekoľko slov k projekčnej príprave. Melioračné družstvá len v ojedinelých prípadoch využívajú svojich technických pracovníkov na zabezpečovanie projektov. Skúsenosti Melioračného družstva Ipeľ potvrdzujú, že je to vhodná forma na využitie pracovnej kapacity technikov najmä v zimnom období. Napomáha a vytvára sa tak dostatočný projekčný predstih v melioračnej výstavbe. Projektovanie drobných melioračných akcií pracovníkmi melioračných družstiev má mnoho výhod. Niektoré spomeniem.

Projekty sú podstatne lacnejšie a znižujú odčerpávanie úverových prostriedkov pridelených na výstavbu, zlepšuje sa ich kvalita, lebo projektant je podrobne oboznámený s lokalitou, pre ktorú vyhotovuje projekt, melioračné družstvo v projekcii prispôsobuje sa pružnejšie potrebám členov a projektant má možnosť pri realizovaní projektu overiť si správnosť vypracovania. Navrhujem zvážiť možnosť rozšírenia projekčných prác v rámci melioračných družstiev a umožniť projektovanie drobných akcií, čo pomôže urýchliť dosiahnutie vytýčeného cieľa na úseku komplexného zúrodňovania.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Melioračné družstvá sú organizácie družstevnej spolupráce svojou formou a obsahom nové, a preto ich rozvoju i ekonomickému upevňovaniu máme venovať mimoriadnu pozornosť. Výsledky, ktoré dosahujú, potvrdzujú správnosť a nutnosť tejto družstevnej spolupráce. Je na nás, aby sme účinne napomáhali družstevníkom v ich úsilí o urýchlené vyriešenie vodohospodárskych pomerov v pôde, ktorým otázkam naša strana a vláda venuje mimoriadnu pozornosť. Veď čím skôr zveľadíme pôdny fond, tým bližšie budeme k cieľu, tým skôr dosiahneme a prekročíme úlohy na úseku poľnohospodárskej výroby v tretej päťročnici za štyri roky. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem poslankyni súdružke Putiškovej za prejav. Teraz, súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem schôdzku na 30 minút.

(Prestávka. ) (Po prestávke. ) Podpredseda Benada: Pokračujeme v rozprave.

Oznamujem, že boli rozdané ďalšie návrhy uznesenia, a to návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k rozboru skúseností a k zhodnoteniu výsledkov celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy a na zabezpečenie úloh v roku 1961 a návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1961.

Prosím súdruhov poslancov a poslankyne, aby prípadné svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy k uzneseniam odovzdali poslancovi súdruhovi Žbirkovi, pokiaľ ide o uznesenie k zhodnoteniu výsledkov celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy, a povereníkovi SNR poslancovi súdruhovi Gajdošíkovi k návrhu uznesenia o rozpočte Slovenskej národnej rady.

Ako ďalší prehovorí poslanec súdruh František S e i f e r t.

Poslanec Seifert:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Vo svojom diskusnom príspevku by som chcel predovšetkýmpoukázať na niekoľko dobrých príkladov, ktoré sa v rámci celoárodného hnutia za zúrodnenie pôdy vyskytli v južných okresoch Slovenska, a to v okresoch Nové Zámky a Komárno. Zároveň by som však chcel upozorniť i na nedostatky, ktoré sa vyskytujú v plnení tejto vážnej úlohy, ktoré treba neodkladne riešiť, aby neboli prekážkou pri zúrodňovaní pôdy a aby sme mohli celé naše vodné hospodárstvo plne využívať na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby.

Niekoľko konkrétnych prípadov svedčí o tom, že celonárodné hnutie za zúrodnenie pôdy našlo veľké pochopenie jednak u samotných družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov a jednak u pracovníkov z ostatných závodov nášho národného hospodárstva. Účinná pomoc robotníkov zo Slovenských lodeníc Gábora Šteinera v Komárne, robotníkov Kovospracujúceho podniku a Traťovej dištancie v Nových Zámkoch bola príkladom pre všetky ostatné závody v tom, ako treba chápať úlohy nepoľnohospodárskych závodov pri zúrodňovaní pôdy. Naši mládežníci na mnohých stavbách, či už mládežníckych, alebo iných, vykonali kus záslužnej práce a mnohokrát to bola práve mládež, ktorá bola iniciátorkou v akciách zúrodňovania pôdy. Treba ďalej oceniť veľkú pomoc miestnych jednotiek našej armády pri zúrodňovaní pôdy. Pri zabezpečovaní projektovej dokumentácie a odbornou radou pomáhali miestni odborníci, najmä z okresnej vodohospodárskej správy a detašovanej skupiny Riaditeľstva vodohospodárskeho rozvoja.

Oblasť najjužnejšej časti Slovenska má mimoriadne priaznivé klimatické a pôdne podmienky pre rozvoj všetkej poľnohospodárskej výroby. Vzhľadom na dĺžku vegetačnej doby, najvyššiu priemernú teplotu v ČSSR, možno dosahovať na tomto území vysoké úrody všetkých poľnohospodárskych plodín a docieliť i dve úrody za rok. Jediným nepriaznivým faktorom je nedostatok vlahy vo vegetačnom období, čo spôsobuje najmä v suchých rokoch zníženie úrody. Preto je prvoradou úlohou zabezpečiť dostatok vlahy pre všetky pestované plodiny a pomocou závlah docieľovať maximálne hektárové výnosy.

I keď v tejto oblasti pretekajú rieky Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Dunaj, predsa je veľká časť územia nedostatočne zásobená vodou. Ako treba tento problém riešiť a zabezpečiť potrebnou vodou pre závlahy, to nám môže ukázať niekoľko príkladov z okresov Nové Zámky a Komárno.

Na zachytanie jarných vôd v menších potokoch a menej užitočných plochách, začalo sa na mnohých miestach s budovaním menších všeužitočných vodných nádrží. Takto sa dosiaľ iba v novozámockom okrese vybudovalo sedem vodných nádrží, z ktorých si zasluhujú pozornosť najmä nádrže v Rastislaviciach a v obci Čechy. Z nádrže v Rastislaviciach, ktorá má plochu 11 ha sa priemerne zavlažuje 40 - 60 ha zeleniny a závlahy možno ešte rozšíriť i na poľné kultúry. Okrem toho sa nádrž využíva na chov vodnej hydiny, rýb, na rekreačné ciele a na skrášlenie okolia. V tomto roku JRD odchovalo na tejto nádrži 12 000 kačíc o priemernej váhe 2, 30 kg a len za ne družstvo utŕžilo vyše 200 000 Kčs, čo spolu s predpokladaným výlovom kaprov v množstve 50 q predstavuje značné zvýšenie príjmov a zvýšenie produkcie družstva. Zavlažovaním okolitých pozemkov sa podstatne zvýšia hektárové výnosy všetkých plodín, najmä krmovín, čo bude mať priaznivý vplyv na celú živočíšnu výrobu a JRD môže chovať viacej dobytka.

Podobné výsledky sú i v obci Čechy, kde sa vodná nádrž taktiež všestranne využíva.

Na základe týchto dobrých skúseností OV KSS v Nových Zámkoch spolu s okresnou melioračnou komisiou iniciatívne rozpracovali návrh na ďalšie budovanie všeužitočných nádrží. Návrh ráta s výstavbou 32 vodohospodárskych nádrží, z ktorých sa budú zavlažovať plochy, ktoré nemožno zavlažovať z riek a potokov. Bude potrebné, aby všetky ONV, MNV a JRD venovali výstavbe takýchto nádrží a ich všestrannému využívaniu zvýšenú pozornosť.

Názorným príkladom komplexného hospodárskeho a spoločenského využitia je výstavba vodohospodárskej nádrže na Štátnom majetku Bajč na hospodárstve Nový Diel. Pre využitie jarných vôd sa vybudovala nádrž o rozlohe 4, 5 ha. Súčasne s nádržou sa vybudoval odvodňovací kanál o dĺžke 2, 5 km, ktorý odvodňuje zamokrené pozemky a privádza vodu do nádrže. Vodou z nádrže bude možné zavlažovať 150 ha pôdy, v nádrži sa zavedie chov rýb a vodnej hydiny, aby sa využila všestranne. Nánosový humusový materiál získaný zo zatopenej plochy sa použil na pohnojenie piesčitých pôd a takto sa spolu získalo 20 ha ornej pôdy, ktorá bola doteraz neplodná. Vkusnou výsadbou okolia nádrže sa spríjemní prostredie a nádrž sa využije i na rekreačné a športové ciele. Pri tejto akcii treba ešte kvitovať tú skutočnosť, že nádrž sa budovala ako mládežnícka stavba, na ktorú vypracovali zadarmo projekt sväzáci z Hydrometeorologického ústavu v Bratislave a kde počas letných prázdnin bola zriadená Krajská melioračná stavba mládeže. Táto účinná pomoc mladých projektantov a brigádnikov znamenala úsporu vo výške 74 000 Kčs a skrátenie doby výstavby o jeden rok.

Máme však aj iné prípady, ako je napríklad v obci Búč, kde je už od roku 1950 vybudovaná vodohospodárska nádrž na ploche 18 ha a slúži jedinne na chov rýb i napriek tomu, že je jediným vodným zdrojom celého búčskeho chotára. Nádrž je v držbe Štátneho rybárstva a dosahuje sa v nej ročný výlov len 36 q rýb, čo je pomerne veľmi málo. O jej plné využitie najmä na poľnohospodárske ciele sa doteraz márne usilujú družstevníci z dobre prosperujúceho miestneho JRD.

Vážené súdružky a súdruhovia! Ako vidieť z týchto niekoľko príkladov, naši družstevníci a pracovníci štátnych majetkov vedia veľmi iniciatívne využívať miestne podmienky na zvyšovanie poľnohospodárskej výroby. No na mnohých miestach nestačí len ich snaha, pretože sa vyskytuje rad problémov, ktorých riešenie nie je v ich moci. Tu by som taktiež poukázal na konktrétny príklad, ktorý ukazuje, že vynaložené úsilie nie vždy dosiahne svoj cieľ.

Na našom majetku sa v minulom roku vybudovala 800 hektárová odvodňovacia sústava kanálov o celkovej dĺžke 15 km s príslušnými objektami. Tieto kanály budú súčasne slúžiť na prívod vody pre závlahy. V letnom období sa bude časť tejto sústavy napájať vodou z odpadu Szillér, ktorý je už na tento cieľ čiastočne upravený. Celá odvodňovacia sústava je prakticky vybudovaná a mala by slúžiť v prospech poľnohospodárskej výroby. No, žiaľ, musíme konštatovať, že to tak nie je.

V súvislosti s týmto prípadom chcem povedať niekoľko pripomienok. Odvádzanie prebytočných vôd z územia južného Slovenska je riešené široko rozvetvenou sieťou odvodňovacích kanálov, ktoré vyžadujú každoročnú údržbu a sústavnú starostlivosť, aby ich účinok na zvýšenie výnosov bol čo najväčší. Skutočnosť je však taká, že spravovanie týchto vodohospodárskych zariadení je veľmi roztrieštené a dá sa len veľmi ťažko organizačne zvládnuť. Celá odvodňovacia sieť a toky sú priamo rozparcelované medzi niekoľko vodohospodárskych organizácií, a to: medzi Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja, Krajské vodohospodárske a investičné stredisko, Krajský poľnohospodársky projektový ústav, Okresné stredisko pre prípravu poľnohospodárskych investícií, melioračné družstvá a medzi jednotlivých užívateľov, z ktorých každý hospodári týmito prostriedkami podľa toho, ako mu to najlepšie vyhovuje bez ohľadu na svojho partnera. Tak je tomu i pri spomínanej akcii Lándor: Majiteľom odvodňovacej sústavy je Štátny majetok Bajč, odpad Szillér je v správe Okresného strediska pre prípravu poľnohospodárskych investícií a hlavný odpad č. 3, do ktorého vyúsťuje celá sústava i odpad Szillér, vlastní Okresná vodohospodárska správa. Momentálne je situácia taká, že odpad č. 3 je zanesený, dno tohto kanála je oveľa vyššie ako dná vyúsťujúcich odpadov sústavy a Szilléra, v dôsledku toho nemôže prebytočná voda dostatočne odtekať. Ak sa ešte na odpade č. 3 dostatočne nečerpá voda, tak kanály celej odvodňovacej sústavy sú plné vody, ba voda sa z nich na najnižších miestach vylieva, zaplavuje pozemky a robí škody. Žiadalo by sa preto, aby sa dali takéto organizačné nedostatky do súladu a zamedzilo sa tak zbytočným stratám.

Ďalším vážnym problémom súvisiacim so spravovaním a údržbou vodohospodárskych zariadení je mechanizácia údržbárskych prác, najmä čistenia a prehlbovania kanálov. V minuluosti sa tieto práce vykonávali ručne. V čase druhej svetovej vojny i po nej sa údržbe kanálov nevenovala dostatočná pozornosť a veľká časť týchto zariadení je v zanedbanom stave a neplní svoje poslanie. Pri dnešnom stave mechanizácie je potrebné túto ťažkú a drahú prácu ľudí nahradiť výkonnými strojmi, pomocou ktorých sa urýchli a zľacní údržba a všetky zariadenia budú stále plniť svoju funkciu. Takéto stroje sa už vyrábajú v zahraničí, avšak naša výroba sa s touto otázkou ešte nezaoberala i napriek sústavnej požiadavke vodohospodárskych odborníkov. Je preto potrebné sa rozhodnúť, či má naše strojárstvo vyrábať takéto stroje, alebo či bude účelnejšie dovážať ich zo zahraničia.

Súdružky a súdruhovia! X v tomto roku sme boli u nás svedkami dvoch veľkých povodní, ktoré nám v plnom rozsahu ukázali na mnohé nedostatky v organizácii vodného hospodárstva. Škody, ktoré boli tým zavinené, nech sú výstrahou pre budúc-nosť. Preto sa snažme urobiť všetko, aby voda, ako jeden zo základných činiteľov v celej poľnohospodárskej výrobe, v čo najväčšej miere prispievala k zvyšovaniu poľnohospodárskej produkcie a aby sa vodné hospodárstvo stalo najrozhodujúcejším pomocníkom pri plnení úloh tretej päťročnice, ktorú sme sa za              viazali splniť za štyri roky. (Potlesk. )

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslancovi Františkovi Seifertovi za prejav. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Martinovi Mikulášovi.

Poslanec Mikuláš: Vážené súdružky a súdruhovia,

súdruh povereník Michal Chudík vo svojem referáte ukázal na dôležitosť a hlavné cesty zúrodňovania pôdneho fondu. Poukázal na veľkú starostlivosť našej strany a vlády o riešenie tohto problému, ako aj na veľké finančné, materiálne prostriedky, ktoré štát na tento cieľ každoročne venuje. Prejavom tejto starostlivosti je sústavné rozširovanie melioračných stavieb na Slovensku počnúc od Záhoria až po Východoslovenskú nížinu. Tejto radostnej skutočnosti sme všetci očitými svedkami.

Vo svojom diskusnom príspevku chcem poukázať na ďalšiu monosť zúrodňovania pôdy u nás. Chcem hovoriť o zúrodňovaní lúk a pasienkov a ich správnom využívaní.

Lúky a pasienky zaberajú na Slovensku celú tretinu poľnohospodárskej pôdy, pričom v horských a podhorských oblastiach zaberajú celú polovicu poľnohospodárskej pôdy a v niektorých okresoch dokonca vyše 60 %.

Je pravda, že v ostatných rokoch pozornosť JRD a ŠM sa začala viac sústreďovať na zlepšenie trávnych porastov. Okrem bežných povrchových úprav sa rozšírilo aj prihnojovanie priemyselnými a hospodárskymi hnojivami. Priemerne sa na Slovensku ročne hnojí okolo 300 000 ha lúk a pasienkov, čo je asi jedna tretina z celkovej výmery trvalých trávnych porastov. Napriek tomu však s hospodárením na lúkách a pasienkoch nemôžeme byť spokojní. Zatiaľ čo intenzita hospodárenia na ornej pôde sa v porovnaní s predvojnovými rokmi zvýšila pri cukrovej repe o 25 %, pri kukurici na zrno o 41 %, pri ozimnej pšenici