Plánované prostriedky na zúrodnenie pôdy v tretej päťročnici sú dostatočnou zárukou, že v priebehu týchto rokov bude možné vyriešiť všetky naliehavé problémy. Veď v tretej päťročnici sa preinvestuje len v rámci štátneho plánu na úpravu vlahových pomerov vyše 3 miliardy Kčs a mnohé oblasti sa vyriešia komplexne. Ide najmä o oblasti Východoslovenskej nížiny, Moldavskej nížiny, Medzičilízia, Slanej, Ipľa, Záhoria, Medzibodrožia a ďalších.
Doterajšia prax ukazuje, že investičné prostriedky na melioračné práce sa nie vždy účelne používajú. Projektanti a investori pri navrhovaní melioračných zásahov nehľadajú vždy najefektívnejšie a najlacnejšie spôsoby riešenia a pri projektovaní postupujú šablónovite, bez prihliadnutia na miestne pomery.
Technická kontrola a schvaľovanie projekčnej dokumentácie orgánmi národných výborov sa vykonávajú často formálne a obyčajne sa v plnom rozsahu akceptuje návrh projektanta. Tieto nedostatky vyplývajú mnohokrát z malej zainteresovanosti a iniciatívy priameho investora, JRD, či štátneho majetku a z nízkej odbornosti riadiacich orgánov.
V dôsledku toho často dochádza k nesprávnym zásahom do pôdy. Tak napríklad projekčná dokumentácia na odvodnenie pozemkov Jednotného roľníckeho družstva v Chocholnej v okrese Trenčín rieši odvodnenie systematickou drenážou na výmere49 ha, celkovým nákladom 505 712 Kčs. Projektová dokumentácia je však v rozpore s investičnou úlohou a najmä s hydropedologickým rozborom pôdy, podľa ktorého je spodnou vodou zamokrená iba plocha 9 ha. Zostávajúcu výmeru 40 ha pôdy tento zásah bude presušovať, lebo hladina spodnej vody sa nachádza v hĺbke viac ako 150 cm. Pri správnom riešení stavba mohla byť lacnejšia o 300 000 Kčs.
Podobne nesprávny postup riešenia je na Štátnom majetku Telka v okrese Lučenec, na Štátnom majetku Zborov v okrese Bardejov a na ďalších stavbách, najmä v podhorských oblastiach na svahoch s prameňmi vody. Pri odvodnení pozemkov na JRD Prievaly zbytočne nákladné sa riešili spádové pomery v odvodňovacích kanáloch. Nesprávne tiež postupovali pri navrhovaní odvodňovacích odpadov na Štátnom majetku v Sobranciach (oddelenie Krysty) a inde. Naproti tomu na Štátnom majetku v Bajči, oddelenie Landor, kde investor správne uplatňoval požiadavky voči projektantovi, veľmi účelne a lacno odvodnili sústavou otvorených kanálov 800 ha pôdy. Náklad na jeden hektár odvodnenia činil 4700 Kčs, pričom celá sieť odvodňovacích kanálov slúži tiež ako prívod vody pre závlahy.
Uvedené skúsenosti ukazujú, že investori majú venovať kontrole a schvaľovaniu projekčnej dokumentácie oveľa väčšiu starostlivosť. To bude možné docieliť predovšekým skvalitnením odbornej kvalifikácie príslušných pracovníkov.
Plošné meliorácie, najmä odvodnenia, vyžadujú nadväznosť na toky riek, bystrín a na sústavy na odvedenie vnútorných vôd. Závlahy zasa na mnohých miestach potrebujú vodné nádrže. Správny postup melioračných prác predpokladá teda súlad medzi týmito dvoma zásahmi, ktoré tvoria jeden celok. Pritom je potrebné, aby úprava odtokových pomerov bola v určitom predstihu. Ak sa v praxi táto zásadná požiadavka nedodrží, dochádza k celému radu škodlivých zjavov. Napríklad v povodí neupraveného Ipľa sa budovala závlaha lúk na JRD v Ozdíne. Závlahové náhony však veľká voda Ipľa úplne zničila. V stavbe nemožno pokračovať prv, kým nebude Ipeľ na príslušnom úseku upravený.
Odvodňovacia sústava, vybudovaná Melioračným družstvom vo Vlčanoch, tiež nepriniesla predpokladaný ekonomický prínos.
Je zaústená do Gútskeho odpadu, ktorý bol zanesený a vyžadoval prečistenie, prehĺbenie a rozšírenie. Podobný stav je aj na JRD v Likieri, kde odvodnenie zaúsťuje do neupravenej Rimavy. Aj na Záhorí je celý rad stavieb zaúsťujúcich do vzdutej hladiny recipientov. Správna požiadavka koordinácie plošných meliorácií a úpravy odtokových pomerov sa v praxi teda často nedodržiava.
Doterajšie skúsenosti z priebehu celonárodného hnutia ukazujú, že zúrodnenie pôdy nebolo ešte všade pochopené ako súhrn komplexných opatrení. V mnohých prípadoch vykonávajú sa len základné melioračné zásahy a ďalšie nevyhnutné zúrodňovacie opatrenia sa zanedbávajú, i keď od nich, práve od nich je v značnej miere závislý efekt predchádzajúcej investície.
Bez následných agrotechnických opatrení stáva sa v mnohých prípadoch nákladná investícia na úpravu vodného režimu pôdy samoúčelná a nemôže plniť svoje poslanie. Naopak, jej efekt sa znižuje a investícia postupne stráca svoju funkciu.
Tak napríklad v oblasti ľavobrežnej hrádze Latorice bola na JRD v Zatíne, Lelese, Poľanoch, Soľničke a ďalších družstvách proti záplavám ochránená plocha 3598 ha lúk a pasienkov okrem ornej pôdy. Dosiaľ však na ploche 1564 ha zostala pôvodná kultúra - málovýnosné lúky a pasienky. Podobná situácia je aj v povodí upravenej Žitavy, kde sú ešte veľké rezervy v rozširovaní a skvalitňovaní fondu ornej pôdy agrotechnickými zásahmi, ako napríklad na JRD v Húli, Dolnom Ohaji a v Dvoroch nad Žitavou.
Tam, kde správne vykonali následné opatrenia, je efektívnosť predchádzajúcich vodohospodárskych úprav vysoká. Tak je to napríklad na JRD vo Veľkých Ripňanoch, kde na predtým zamokrených lúkách a pasienkoch vypestovali z jedného hektára 373 q cukrovej repy a 26 q jarného jačmeňa. Na JRD v Boroch z 54 ha rozbahnených lúk získali po odvodnení, nasledujúcej rozorávke a vápnení kvalitnú ornú pôdu, na ktorej dosiahli v priemere 35 q kukurice v zrne z každého hektára. Podobne je to na JRD v Bardoňove, Kostolišti, Rači. Mengušovciach a na desiatkach ďalších JRD a štátnych majetkoch.
Podobne ako následným agrotechnickým opatreniam, mimoriadna starostlivosť sa má venovať údržbe a riadnej prevádzke vybudovaných melioračných stavieb. Úlohou národných výborov je zabezpečiť, aby okresné vodohospodárske správy plánovali potrebné sumy na údržbu hlavných, a JRD aby počítali v celoročných výrobno-finančných plánoch s potrebným počtom pracovných jednotiek na údržbu detailných melioračných zariadení.
V našom poľnohospodárstve venujeme ešte malú pozornosť rozvoju závlah. Mnohé jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky nevyužívajú plne svoje závlahové súpravy ani ostatné závlahové možnosti. Iba na niektorých popredných štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách stali sa závlahy poľnohospodárskych plodín, krmovín a okopanín popri závlahách zeleniny jedným z hlavných spôsobov zásad modernej agrotechniky pri zvyšovaní hektárových výnosov.
Na JRD a štátnych majetkoch na Slovensku máme závlahové súpravy a zariadenie na zavlažovanie asi 50 000 ha plodín. Ďalšie kapacity vybudujeme v nasledujúcich rokoch.
Veľkým nedostatkom je, že mnohé jednotné roľnícke družstvá vo svojich celoročných výrobno-finančných plánoch nepočítajú so závlahami. Nevenujú pozornosť ani vytvoreniu a vyškoleniu špeciálnych závlahárskych skupín, ktoré by mali na starosti prevádzku závlah v celom vegetačnom období. JRD a štátne majetky nedostatočne zavlažujú najmä následné plodiny a strniskové miešanky. Úroda týchto plodín je tak v celom rozsahu závislá len od zrážok, ktoré sú v mesiacoch júli a auguste veľmi nepravidelné.
Malú starostlivosť venujú JRD a štátne majetky aj využitiu vybudovaných starých závlahových zariadení a ich obnove. Tak napríklad závlahová sústava Sekule -Kúty v Západoslovenskom kraji sa opravuje už takmer 3 roky. Ďalej sú to staré závlahy v Ondrochove, Chyzerovciach, Ostrej Lúke, Budulove, pri rybníkoch v Hroboňove a podobne, kde sa vyžaduje ich urýchlená rekonštrukcia, lebo sa dajú veľmi účelne využiť.
V podmienkach južného Slovenska vzniknú veľké desaťtisíchektárové závlahové sústavy, ktoré budú okrem iného vyžadovať špecialistov-závlahárov. Tých si musíme vyškoliť na vybudovaných závlahových objektoch v Novom Trhu a Somotore tak, aby závlahové sústavy od začiatku prevádzky riadili kvalifikovaní pracovníci. Na týchto objektoch musia naši výskumní pracovníci overovať najnovšie technické poznatky v závlahách a ich vývoj odborne usmerňovať tak, aby prax používala z nich tie najmodernejšie a najlepšie. V tomto smere bude treba obnoviť vývoj výkonných diaľkoprúdnych postrekovačov, vyriešiť v celom rozsahu problematiku podzemného rozvodu vody, využitia spodných vôd pre závlahy a čo najúčelnejšiu ekonomiku výstavby a prevádzky závlahových zariadení. Taktiež bude treba vyriešiť základnú organizáciu veľkých závlahových sústav či už cestou špeciálnych melioračných družstiev, alebo inou medzidružstevnou formou. Aj v tomto smere dnes už právom očakávame výsledky od nášho vodohospodárskeho a melioračného výskumu.
Veľmi neuspokojivá situácia je vo výstavbe hnojovicových závlah. JRD a ŠM nevenujú tomuto významnému článku pri zvyšovaní úrod, najmä krmovín, žiadúcu pozornosť. Ich bezprostrednou úlohou je v najkratšom čase zabezpečiť zabudovanie všetkých doteraz dodaných hnojovicových súprav a pre prevádzku vyškoliť potrebných pracovníkov.
V roku 1961 pôjde o zabudovanie 202 hnojovicových súprav. To predstavuje plochu najmenej 11000 ha zavlažovanej pôdy. na ktorej možno zvýšiť úrody krmovín až o 100 %. V horských a podhorských oblastiach, kde hnojovicové závlahy majú pri zvyšovaní úrod a úžitkovosti hospodárskych zvierat veľký význam, treba odstrániť doterajšie nedostatky v ich budovaní a zabezpečiť ich plné využitie.
V tretej päťročnici vybudujú sa na Slovensku závlahy na ploche 77 000 ha, z toho závlahy hnojovicové na ploche 34 000 ha. Výstavba závlah je úzko spätá s otázkou vhodnosti vody pre závlahy a jej množstva vo vegetačnom období.
Značná časť potreby závlahovej vody bude sa môcť zabezpečiť z odvodňovacích odpadov a podzemných vôd, čerpaných zo studní, najmä v oblasti Žitného Ostrova. Ďalšiu časť vody bude možné získať využitím jestvujúcich rybníkov a nádrží i štrkových jám so spodnou vodou.
Avšak aj za predpokladu využitia všetkých týchto vodných zdrojov je potrebné rátať aj s využitím menších vodných tokov. Zabezpečiť závlahovú vodu z týchto tokov je možné iba vybudovaním nádrží, ktoré by zachytávali vodu z jarných prebytkov a prívalov a akumulovali ju pre závlahy. Dobré skúsenosti s výstavbou malých nádrží i na najmenších povodiach sa dosiahli v Sovietskom sväze a v Bulharsku. V roku 1957 zavlažovali v Bulharsku napríklad z takýchto malých nádrží plných 200 000 ha pôdy, t. j. 40 % všetkej zavlažovanej plochy. V tretej päťročnici počítame s výstavbou nádrží najmä v okresoch južného Slovenska, kde pravdepodobnosť suchých rokov je najčastejšia.
V posledných troch rokoch vybudovalo sa v okresoch Nitra a Nové Zámky niekoľko takýchto vodných nádrží. Hoci ich kvalita z hľadiska technickej úrovne a hospodárnosti je rozdielna, niektoré z postavených nádrží už v súčasnosti veľmi dobre plnia svoju funkciu, ako napríklad nádrž v Jarku a Výčapkách.
Príprava a výstavba nádrží je dôležitou úlohou národných výborov, ktoré majú zoznamovať s ich významom, najmä JRD a štátne majetky a venovať tejto otázke zvýšenú pozornosť pri vypracúvaní programov vodohospodárskej výstavby a zúrodnenia pôd, ktoré sa v súčasnej dobe zostavujú v okresoch.
Súdružky a súdruhovia!
Je len prirodzené, že prevažná časť melioračných a vodohospodárskych opatrení je v rovinných oblastiach južného a východného Slovenska, kde je ťažisko našej poľnohospodárskej výroby. Sú to územia v povodiach Laborca, Uhu, Latorice a ich prítokov, ďalej Slanej, Ipľa, Hrona, Hornádu, Bodvy, Idy, NitryŽitavy, Váhu a Malého Dunaja a dolnej časti Moravy. Tieto územia s najlepšími prírodnými podmienkami pre poľnohospodársku výrobu po vodohospodárskych úpravách sa v pravom slova zmysle stanú najvýznamnejšími producentmi tak jedlých, ako i kŕmnych zrnín, živočívnych výrobkov, ovocia, zeleniny i technických plodín.
V roku 1960 boli vo výstavbe:
1. ľavobrežná hrádza na Latorici, ktorá po úprave 20 a pol kilometrového úseku hrádze ochraňuje už 8000 ha poľnohospodárskej pôdy;
2. úprava odtokových pomerov na Východoslovenskej nížine. Po úprave zabezpečí sa ochrana 36 000 ha poľnohospodárskej pôdy proti záplavám a z plochy 64 000 ha odvedú sa vnútorné vody;
3. odvedenie vnútorných vôd na Medzibodrodží upraví poľnohospodársku pôdu vo výmere 32 000 ha;
4. úprava odtokových pomerov na Moldavskej nížine ochráni a zároveň odvedie prebytočné vody z plochy 10 000 ha.
5. Oprava Malého Dunaja, ktorá zabezpečí stály prítok pre plánované závlahy a súčasne upraví čistotu vody;
6. úprava odtokových pomerov na Slanej pomocou hrádze ochráni 2500 ha poľnohospodárskej pôdy;
7. odvodnenie stredného Žitného ostrova a Medzičilízia. Touto investíciou sa prebuduje odvodňovací systém tak, aby nespôsoboval škody poľnohospodárstvu a zároveň aby sa kanálová sústava použila ako zdroj vody pre závlahy;
8. čerpacia stanica Zohor, pomocou ktorej odvodníme viac ako 10 000 ha pôdy;
9. úprava Nitry a Žitavy v celkovej dlžke 40 km, čím sa ochráni 7600 ha poľnohospodárskej pôdy.
Na niektorých z týchto významných vodohospodárskych stavieb sa plány v tomto roku nesplnia. Okrem daždivého počasia a najmä záplav príčiny neplnenia plánu sú najmä v nedostatočnom projekčnom predstihu, v nevyužívaní mechanizácie a v nedostatkoch organizácie práce. Keďže úlohy vodohospodárskej výstavby v budúcom a v ďalších rokoch sa ďalej zvyšujú a napríklad v roku 1963 dosiahnu 317 917 000 Kčs, je potrebné, aby investorská organizácia Riaditeľstva vodohospodárskeho rozvoja i stavebné podniky venovali príprave týchto stavieb čo najväčšiu pozornosť.
Z hľadiska zúrodňovania pôdy osobitnú starostlivosť zasluhujú horské a podhorské oblasti, ktoré zaberajú plochu vyše jedného milióna hektárov, čo je 39 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Charakter výroby horského a podhorského zamerania dotýka sa 20 okresov s vyše 1480 obcami. Viac ako 44 % tejto pôdy sú lúky a pasienky, na ktorých sa dosahujú veľmi nízke hektárové výnosy. V týchto oblastiach má rozšírenie výmery ornej pôdy osobitne dôležité miesto. Malý podiel ornej pôdy neumožňuje vypestovať pre živočíšnu výrobu potrebné množstvo krmív a steliva, čo je brzdou najmä pre zvyšovanie stavov hovädzieho dobytka. Pri delimitácii pôdneho fondu sa zistila možnosť rozšírenia fondu ornej pôdy asi o 45 000 ha v horských a podhorských oblastiach. Tak napríklad len v okrese Liptovský Mikuláš možno rozorávkou, a to skoro okamžite, získať 7000 ha ornej pôdy.
Netreba osobitne zdôrazňovať, že ochrana a zlepšenie pôdneho fondu, správne výrobné zameranie a plné využitie poznatkov poľnohospodárskej vedy a techniky i v horských a podhorských podmienkach je možné len v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe.
Rodzšírenie plôch ornej pôdy pre intenzívne hospodárenie vyžaduje značné rekultivačné a melioračné zásahy. Ide hlavne o odstránenie kríkových porastov, balvanov, vyrovnávanie výmoľov, klčovanie pňov, terasovanie, odvodňovanie i zavlažovanie hnojovicou a celý rad protierozívnych opatrení.
V horských a podhorských oblastiach treba odvodniť drenážou 44 800 ha, otvorenými odpadmi 12 300 ha a hnojovicové závlahy vybudovať tu na ploche takmer 50 000 ha. Pre skvalitnenie pôdy je ďalej potrebné rozšíriť bázu organických hnojív širokým využívaním miestnych rašelinísk tak na podstielky, ako aj na výrobu kompostov.
Tam, kde nie je možné rozšíriť fond ornej pôdy zúrodňovacími zásahmi, využijeme pôdu na výsadbu ovocných stromov a bobuľovín. Veľmi dobré podmienky sú najmä v okolí Myjavy, Nového Mesta nad Váhom, Krupiny, Novej Bane, na celom Gemeri, v okolí Prievidze, Sabinova atď.
Do úvahy prichádzajú predovšetkým svahovité terény s priaznivou expozíciou. Terasy na svahoch sú pre ovocné stromy ideálnym stanovišťom. V katastroch horských oblastí terasy zaberajú 5 - 10% pôdy. Napríklad v obci Veľké Rovné až 50 ha je husto terasovitých pozemkov, čo predstavuje možnosť výsadby okolo 6000 kusov jabloní, ktoré môžu dať ročne najmenej 25 vagónov kvalitného ovocia.
Rovnako dobré možnosti sú tu pre výsadbu plantáží bobuľovín, najmä čiernych a červených ríbezlí. Na Jednotnom roľníckom družstve Pribylina napríklad vysadili 10-hektárovú plantáž ríbezlí a vo výsadbe budú ďalej pokračovať. Pri predpokladanom priemernom hektárovom výnose 50 q by družstvo získalo z každého hektára príjem 17 000 Kčs. Dobré skúsenosti s výsadbou plantáží v horských podmienkach má konzervárenský národný podnik Karpatia v Prievidzi, ktorý obhospodaruje v Klačne 42-hektárovú plantáž bobuľovín a ďalej ju rozširuje. Aj pasienky v horských a podhorských oblastiach umožňujú výsadbu ovocných stromov v riedkych sponoch. Na týchto stanovištiach ovocný strom plní aj funkciu protierozívneho činiteľa a poskytuje chládok pre dobytok.
Neoddeliteľnou súčasťou opatrení na správne využitie pôdy a na jej ochranu proti erózii v horských a podhorských oblastiach je zalesnenie tých plôch, ktoré boli delimitáciou poľnohospodárskej a lesnej pôdy označené za pôdy nevhodné pre poľnohospodársku výrobu. Súčasne so zalesňovaním budeme zvyšovať úrodnosť poľnohospodárskej pôdy tak, aby nedochádzalo k zníženiu poľnohospodárskej výroby, ale naopak, aby výroba v súlade s plánom rástla. V niektorých obciach v súvislosti s uskutočňovaním delimitácie pôdneho fondu vznikajú pochybnosti, či na zmenšenej výmere poľnohospodárskej pôdy bude možné splniť plánované úlohy. Takéto úvahy nemajú opodstatnenia. Veď v rozhodujúcej miere ide o zalesnenie takých plôch, ktoré ani doteraz nedávali nijaký úžitok.
Dôsledné organizovanie celonárodného hnutia za zúrodnenie pôdy ako vidieť, má obrovský význam nielen v našich rovinách, ale aj na pôdnom fonde v horských podmienkach. Horské a podhorské závody sú hlavnými a možno povedať monopolnými producentmi takej významnej plodiny, ako sú zemiaky, a významne sa podieľajú tiež na výrobe mäsa, mlieka a niektorých technických kultúr. I tu popri zorganizovaní socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby zúrodnenie pôdy je hlavný predpoklad rastu tak celkovej, ako i trhovej poľnohospodárskej produkcie.
Mohutný rast investícií do pôdy kladie mimoriadne požiadavky na našich výskumných pracovníkov. Treba povedať, že výskum v odbore hydromeliorácií ešte nezodpovedá potrebám praxe.
Najväčším nedostatkom je, že výskumné problémy sa neriešia v rámci jednotlivých oblastí komplexne, ale riešia sa prevažne iba čiastkové úlohy.
Vo výskume závlah nie je ešte na Slovensku zabezpečený potrebný predstih, hoci sa už začala výstavba závlahovej sústavy v Maduniciach a pripravujú sa centralizované závlahy, veľké závlahy Šaľa-Kolárovo, Medzibodrožie, ďalej závlahy na Malom Dunaji a na Pereci. Nie sú doteraz uspokojivo riešené ani otázky prevádzky veľkozávlah, ekonomika a mechanizácia v závlahových podmienkach, spôsob závlah v jednotlivých oblastiach Slovenska, veľkosť závlahových dávok pre jednotlivé poľnohospodárske plodiny, ochranné zavlažovanie ovocných stromov, vinohradov a podobne.
Doterajší výskum sa vykonáva len na pokusných objektoch a neoveruje sa v poloprevádzkových a prevádzkových podmienkach. V súčasnom období sú už vybudované dva vzorové závlahové objekty v Novom Trhu a v Somotore, ktoré sú vhodné pre overovanie výsledkov výskumu v novej organizácii poľnohospodárskeho závlahového celku a pre praktické a trvalé školenie závlahárov.
Tiež typizácia a prefabrikácia sa pri melioračnej výstavbe dosiaľ málo alebo vôbec neuplatňujú a väčšina stavieb má takmer všetky stavebné prvky v atypickom prevedení. Tým sa výstavba melioračných akcii zdražuje a predlžuje. Napríklad na všetkých drenážnych stavbách sa projektujú a vykonávajú drenážne výuste, ktoré sa môžu robiť na základe typizačných podkladov z prefabrikátov.
Aký význam pre rýchle uskutočnenie melioračnej stavby, pre jej zlacnenie a úsporu materiálu má typizácia a prefabrikácia, o tom sa presvedčili naši odborníci pri návšteve melioračných stavieb v Sovietskom sväze na závlahovej stavbe Nevinomyského kanála v Stavropolskej oblasti, ďalej na zavlažovacom systéme kanálov Pravo-Jegorlyckého a Azovského.
Mohutný rozvoj melioračnej výstavby a nutnosť doriešiť všetky problémy komplexného zúrodňovania pôdy si vyžiadali vytvoriť organizácie, ktorých poslaním je koordinovať vzájomnú spoluprácu a pomoc svojich členov pri riešení hospodárskych a investičných úloh s prihliadnutím na maximálny ekonomický efekt v prospech združených členov. Takýmito organizáciami sa stali melioračné družstvá, ktoré sme začali zakladať v roku 1959.
Praktické poznatky potvrdili, že životaschopné sú tie melioračné družstvá, ktoré sú vytvorené v rámci vodohospodárskych záujmových oblastí a združujú členov s výmerou poľnohospodárskej pôdy okolo 20 - 30 000 hektárov. Vedú k tomu predovšetkým dôvody lepšieho a plného využitia technikov, ktorých je dosiaľ nedostatok, menšie náklady na správu a riadenia melioračných družstiev, lepšia možnosť sústredenia väčších prostriedkov v rámci podielu na nákup strojov, ich plné využitie a lepšia koordinácia plánov pri riešení vodohospodárskych pomerov v záujmových územiach.
Sústredenie prostriedkov na správu a riadenie umožňuje plne odmeňovať kvalifikovaných odborníkov, čím sa uľahčuje aj ich získavanie pre prácu v melioračných družstvách.
Na Slovensku bolo ku koncu tohto roku registrovaných 78 melioračných družstiev s 1427 členmi. Tieto melioračné družstvá sa starajú o 1130 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je zhruba 41 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku a 53 percent pôdy v socialistickom sektore.
Predpokladom pre úspešnú činnosť je kádrové dobudovanie melioračných družstiev schopnými technikmi a ekonómami.
Túto úlohu sme dosiaľ nezvládli, čo je príčinou neuspokojivej práce mnohých melioračných družstiev. Tie melioračné družstvá, ktoré majú schopných funkcionárov a odborníkov, vykazujú aj dobrú činnosť. Tak je tomu napríklad v melioračných družstvách v Piešťanoch, Ipli, Letanovciach, Ladzinke, Horňanoch. Trebišove, Malackách a v Pezinku.
Cieľom celonárodného hnutia je uskutočňovať v masovom rozsahu melioračné akcie miestneho významu, kde rozhodujúcu organizačnú úlohu majú predovšetkým melioračné družstvá. Túto úlohu však dosiaľ zvládli len čiastočne.
Len málo melioračných družstiev organizovalo napríklad zakladanie kompostov, čistenie lúk a pasienkov, zakladanie ovocných sadov na plochách nevhodných pre poľnohospodársku výrobu a podobne.
Kladne treba hodnotiť v tomto smere Melioračné družstvo v Pezinku. Pracovníci tohto družstva iniciatívne zabezpečovali brigády z podnikov, závodov, škôl a od armády. V letnom období tu pracovalo pri výrobe kompostov, rekultivácii a odvodňovaní pôdy a pri údržbe melioračných zariadení denne 100 i viac brigádnikov. Zorganizovali účinnú pomoc patronátnych závodov pri zabezpečovaní projektovej a strojovej pomoci. Pezinské melioračné družstvo bolo hlavným organizátorom celonárodného hnutia vo svojom obvode. Podobne si počínali aj v melioračnom družstve v Malackách, Trebišove, v Piešťanoch, Tomášovciach, Ipli a v ďalších.
Vo využívaní miestnych materiálových zdrojov je základný predpoklad pre podstatné znižovanie nákladov na výstavbu, údržbu zariadení a na zúrodňovanie pôdy vôbec. Potvrdzujú to výsledky mnohých melioračných družstiev, ako napríklad v Horňanoch, ktoré v tomto roku vybudovalo odvodnenie systematickou drenážou na ploche 80 hektárov s nákladom na jeden hektár 6582 Kčs, čo je takmer o 30 % menej oproti dosahovaným priemerným nákladom na 1 hektár plošného odvodnenia. Dobre si počína i Melioračné družstvo v Malackách ťažbou štrku a výrobou prefabrikovaných dielcov, ťažbou stavebného a dlažobného kameňa, vápencov a ich drvením pre vápnenie pôdy.
Ťažisko melioračnej výstavby postupne bude prechádzať na melioračné družstvá, preto ich treba ďalej organizačne upevniť a konsolidovať, vybaviť kvalifikovanými technikmi a ďalšími odborníkmi a zabezpečiť dôsledné metodické usmerňovanie sborov zástupcov, výborov družstiev a ich revíznych komisií. Oprávnenou požiadavkou melioračných družstiev je ich vybavenie najnutnejšou mechanizáciou pre rekultivačné práce, kompostovanie, čistenie otvorených odpadov, dopravu materiálu a podobne.
Národné výbory v budovaní melioračných družstiev musia ďalej prizerať na to, že tieto organizácie budú zabezpečovať všetku údržbu a prevádzku melioračných zariadení.
Súdružky a súdruhovia!
Rozvojom celonárodného hnutia za zúrodňovanie pôdy úspešne sme pristúpili k riešeniu jednej z hlavných úloh v boji za zásadný obrat v poľnohospodárstve. Veď na Slovensku je ešte okolo 560 000 ha pôdy vyradenej z intenzívnej poľnohospodárskej výroby, trvalé alebo občasne zaplavovanej a zamokrenej. Na vyše 400 000 hektároch pôdy treba postupne vybudovať zariadenia na zavlažovanie, a tak zabezpečiť rastlinám dostatok vody v najkritickejších vegetačných obdobiach. Ide najmä o oblasti Východoslovenskej nížiny, Záhoria, Medzibodrožia, žitného ostrova, povodia Nitry a Žitavy a ďalšie. Na Považí len na úseku od Žiliny po Madunice sa získa asi 6000 ha devastovaných plôch úpravou Váhu. Na južnom a východnom Slovensku je veľa piesočnatých pôd s malým obsahom humusu a len na Záhorí v okresoch Senica a Bratislava-vidiek vyše 16 000 ha piesočnatých máloúrodných pôd.
Odlesnené a degradované pramenné oblasti popri neupravených tokoch sa v značnej miere podieľajú na častých povodniach. Veľmi škodlivé sú účinky erózie vo viničnej oblasti malokarpatskej a toroňskej.
Tu pri usporadúvaní pôdneho fondu dochádza často k zrušovaniu medzí a terás, vinice sa vysadzujú v širšom spone a tým sa pôda vystavuje erózii.
Vo všetkých týchto oblastiach sa musí starostlivosť o pôdny fond od základu zmeniť a komplexom opatrení dosiahnuť, aby tieto rozsiahle výmery plne slúžili vysoko intenzívnej poľnohospodárskej a lesnej výrobe.
Celonárodné hnutie za zvýšenie úrodnosti pôdy v minulom a tomto roku vytvorilo reálne predpoklady pre ďalšie zvyšovanie investícií do pôdy. Rok 1961 bude znamenať ďalší významný krok vpred k vyriešeniu vodného režimu v pôde k jej zúrodneniu.
Úlohy štátneho plánu v roku 1961 sú oproti cieľom vytýčeným v roku 1960 vyššie o 16 %. Odvodní sa 11106 hektárov pôdy, závlahy sa vybudujú na ploche 11300 ha a upravia sa toky a bystriny v dĺžke 74 km nákladom 288 700 000 Kčs. Tieto investície sústreďujeme v prvom rade na ochranu poľnohospodárskych pozemkov v oblastiach postihovaných záplavami, najmä na východnom Slovensku, na Záhorí a na južnom Slovensku.