Pokračovanie 3. schôdzky Slovenskej národnej rady 30. decembra 1960 o 8. hodine
Predseda Strechaj: Súdružky a súdruhovia poslanci!
Pokračujeme v prerušenej schôdzke Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Nasleduje zpráva člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady a povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha Michala Chudíka o rozbore skúseností a zhodnotení výsledkov celonárodného hnutia za zvyšovanie úrodnosti pôdy a o opatreniach na zabezpečenie úloh v roku 1961.
Prosím povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo súdruha Michala C h u d í k a, aby sa ujal slova.
Povereník Chudík: Vážené súdružky, súdruhovia!
Na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady máme zhodnotiť skúsenosti a výsledky celonárodného hnutia za zvýšenie úrodnosti pôdy a prijmeme opatrenia na zabezpečenie úloh v roku 1961. Dovoľte hneď úvodom zdôrazniť, že všestranné zúrodnenie a plné využitie nášho pôdneho fondu sa právom dostáva tiež na rokovanie pléna Slovenskej národnej rady. Veď melioračné a iné úpravy a dôsledná ochrana poľnohospodárskej pôdy majú popri iných významných úlohách vytvoriť podmienky pre zásadný obrat v poľnohospodárstve. Sú súčasťou opatrení Komunistickej strany Československa a vlády našej socialistickej republiky na zabezpečenie stále rastúcich potrieb spoločnosti a na sústavné zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu.
Na celkovom zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva sa významne podieľa poľnohospodárska výroba. Veď značná časť maloobchodného obratu pripadá na nákup potravín. Na základe rozvoja celého národného hospodárstva sústavne rastú príjmy, a tým aj kúpna schopnosť obyvateľstva. Za obdobie budovania socializmu zvýšila sa u nás v roku 1959 v porovnaní s rokom 1936 spotreba potravín na jedného obyvateľa napríklad pri mäse z 34 kg na 54 kg, to znamená o 59 %, spotreba cukru z 23, 2 kg na 35, 6 kg, vajec zo 138 na 169 kusov, tukov a jedlého oleja o 28 %.
Aj keď stupeň uspokojovania potrieb potravinami v Československej socialistickej republike je pomerne vysoký a dosahuje úroveň popredných štátov na svete, nebol plne zabezpečený rastom poľnohospodárskej výroby, ale aj zvyšovaním dovozu poľnohospodárskych produktov. Za posledných 10 rokov poľnohospodárska výroba vzrástla v celoštátnom priemere o 17 %, ale predaj potravín obyvateľstvu za to isté obdobie o vyše 88 %.
V roku 1959 kryla naša poľnohospodárska výroba spotrebu mäsa len na 85 %, masla na 81 %, chlebového obilia na 66, 4 % a spotrebu rastlinných tukov iba na 24 %.
Potrebu textilného priemyslu zabezpečovala poľnohospodárska výroba vo vlne na 6, 2 % a v ľane na 38 %.
Nemožno, pravda, nevidieť tú skutočnosť, že v terajšom období sme v poľnohospodárstve splnili jednu z najdôležitejších a najobťažnejších politicko-ekonomických úloh - združstevňovanie poľnohospodárstva. Aj popri týchto historických premenách sa intenzita poľnohospodárskej výroby nielen udržala, ale zvýšila. Súčasne došlo k prenikavému zvýšeniu produktivity práce, takže státisíce pracovníkov mohli prejsť z poľnohospodárstva do ostatných odvetví národného hospodárstva, čo prispelo k rozsiahlemu rozvoju týchto odvetví.
Tretí päťročný plán ukladá zvýšenie spotreby potravín v porovnaní s predpokladanou úrovňou roku 1960 zhruba o 30 %
Spotreba mäsa vzrastie o 16 %, mlieka o 54 %, vajec o 17. %,
ovocia o 46 %. Tento vzostup spotreby sa dosiahne z vlastných
zdrojov a bude hradený prírastkom z poľnohospodárskej výroby hlavne pri tých výrobkoch, pre ktoré máme vhodné výrobné podmienky.
Už z týchto hľadísk vyplýva nutnosť dostať z každého obnospodarovaného hektára pôdy čoraz väčší objem produkcie.
Na Slovensku máme v rovnakých výrobných podmienkach dosiahnuť v tretej päťročnici úroveň výroby českých krajov, čím tempo rozvoja poľnohospodárskej výroby bude rýchlejšie ako v celoštátnom priemere. Na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy sa vyrobí v roku 1965 - 161 kg mäsa, 643 litrov mlieka a na hektár ornej pôdy 502 vajec. Oproti skutočnosti z roku 1959 v rokoch tretej päťročnice vzrastie výroba mäsa na hektár o 42 %, mlieka o 68 % a vajec až o 89 %.
Takýto výrazný rozvoj živočíšnej výroby je závislý od podstatného zvýšenia intenzity rastlinnej výroby, pretože okrem zvýšenia tržnej produkcie rastlinnej výroby má sa prírastok živočíšnej výroby zabezpečiť vlastnými krmivami a navyše sa majú vytvoriť dostatočné rezervy krmív pre prípadné výkyvy v ich výrobe, spôsobené klimatickými podmienkami.
Rastlinná výroba vzrastie v tretej päťročnici o 26, 2 %. K splneniu tejto náročnej úlohy bude potrebné zabezpečiť zvýšenie hektárových výnosov tak, aby oproti úrovni z roku 1959 boli v roku 1965 vyššie pri pšenici zhruba o 5 q, pri cukrovej repe o 35 q, pri zemiakoch až o 81 q, pri viacročných krmovinách o 14 q a pri sene z lúk o 11 q z hektára. Najväčšie úlohy sú vo výnosoch kŕmnych plodín, ktoré sa majú zvýšiť v priemere o 42 %.
Splniť tieto dôležité a veľké úlohy poľnohospodárstva je možné len ďalším upevňovaním socialistických výrobných vzťahov na našej dedine. Socialistické výrobné vzťahy v poľnohospodárstve poskytujú všetky možnosti pre plný rozvoj výrobných síl najmä uplatňovaním veľkovýrobnej techniky a technológie tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe.
Uznesenie XI. sjazdu KSČ ukladá zavádzať vo všetkých odvetviach národného hospodárstva novú pokrokovú techniku a technológiu ako nevyhnutný predpoklad pre ďalší rast spoločenskej produktivity práce a pre plánovité znižovanie vlastných nákladov. Zvýšenie produktivity práce v poľnohospodárstve v tretej päťročnici o 64 % zvýrazňuje nutnosť podstatne urýchliť zavádzanie novej technológie a modernej techniky, čo vyžaduje komplexnú mechanizáciu poľnohospodárskych prác a popri ďalších významných opatreniach pozdvihne úroveň poľnohospodárskej výroby na úroveň priemyselnej výroby. Pôjde v prvom rade o komplexnú mechanizáciu zberu obilnín rozšírením dvojfázového a trojfázového zberu, o komplexnú mechanizáciu pestovania kukurice na zrno a siláž a o mechanizovanie zberových prác pri krmovinách a okopaninách.
Nutnosť rýchle zavádzať novú techniku a technológiu sa prejavuje aj na úseku živočíšnej výroby. Špecializácia na základe koncentrácie jednotlivých odvetví živočíšnej výroby pri uplatnení novej techniky a technológie umožňuje zvýšiť produktivitu práce v našich poľnohospodárskych závodoch niekoľkonásobne. Napríklad pri výrobe mlieka najmenej trojnásobne, pri výkrme hovädzieho dobytka štyri a pri výrobe vajec až sedemkrát.
Zavádzanie komplexnej mechanizácie a používanie najvýkonnejších odrôd osív a sadby v rastlinnej výrobe a v živočíšnej výrobe zavádzanie voľného ustajnenia hovädzieho dobytka i kráv, suchého a mokrého samovýkrmu ošípaných, chovu hydiny na hlbokej podstielke a v klietkach stalo sa v rozvoji nášho poľnohospodárstva zákonitou nutnosťou.
Rozvoj výrobných síl v našom poľnohospodárstve popri rýchlom zavádzaní veľkovýrobných spôsobov práce a organizácie, popri posilnení jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov kvalifikovanými odborníkmi vyžaduje v prvom rade zúrodnenie a plné využitie všetkej poľnohospodárskej pôdy.
Celoštátna konferencia Komunistickej strany Československa osobitne zdôraznila, že (citujem) "rozhodujúcou otázkou rozvoja poľnohospodárskej výroby je zvýšenie starostlivosti o pôdu. To vyplýva už z toho, že u nás pripadá na jedného obyvateľa len niečo vyše pol hektára poľnohospodárskej pôdy. Aj vzhľadom na sťažené pôdne podmienky, nízky obsah humusu a pomerný nedostatok vody, je obrat v poľnohospodárskej výrobe do značnej miery závislý od dosiahnutia obratu v starostlivosti o pôdu... " (koniec citátu).
Stav nášho pôdneho fondu neumožňoval taký rozvoj poľnohospodárstva, aký vyžadujú potreby našej spoločnosti a aký je umožnený úrovňou pracovníkov v poľnohospodárstve, úrovňou mechanizácie, chemizácie a najmä skutočnosťou, že v Československej socialistickej republike už 87 % a na Slovensku 80 % poľnohospodárskej pôdy ' obhospodarujú štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá. Preto Komunistická strana Československa rozvinula široké celonárodné hnutie za zúrodnenie celého pôdneho fondu.
Osobitne významné a veľké sú úlohy vo všestrannom zúrodnení pôdy na Slovensku. Preto aj Slovenská národná rada v svojej každodennej práci venuje tejto významnej úlohe v rozvoji poľnohospodárstva sústavnú starostlivosť.
Prv, kým prikročím k rozboru skúseností a zhodnoteniu komplexného zúrodňovania pôdy, dovoľte, súdružky a súdruhovia, stručne uviesť niektoré skutočnosti o stave pôdneho fondu v nedávnej minulosti.
Obdobie kapitalizmu sa na Slovensku, tak ako všade, prejavovalo triednym rozkladom dediny. V dôsledku toho sa veľká väčšina roľníkov zbedačovala, proletarizovala a len malá skupina prešla do triedy kapitalistov. Agrárna buržoázia podporovala a posilňovala statkárske a kulacké hospodárstva.
Dôsledky sa prejavili v tom, že napríklad v roku 1930 poľnohospodárske podniky s výmerou nad 50 ha vlastnili 53 % pôdy, hoci predstavovali len 1, 6 % z počtu poľnohospodárskych závodov a 38 % malých a drobných roľníckych usadlostí s výmerou do 2 ha vlastnilo ani nie 3, 5 % všetkej pôdy. Svedčí to o nesmiernej rozdrobenosti poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa ďalej drobila dedičným a iným delením. Ďalší vývin pôdneho fondu v bývalej ČSR mal tú istú tendenciu. Za tzv. slovenského štátu sa v podstate nič nezmenilo, pretože tento fašistický režim uskutočňoval tak isto statkársko-kulackú politiku.
Statkári a kulaci obhospodarovali pritom z hľadiska prírodných podmienok najkvalitnejšiu pôdu a veľká časť drobných roľníkov lopotila na pôde menej kvalitnej, ba obhospodarovala aj takú pôdu, ktorá sa pre trvalú poľnohospodársku produkciu nehodila. Aby sa vzrastajúci hlad po pôde ukojil, došlo v kapitalistickej ČSR k odlesňovaniu lesných pôd, ktoré časom degradovali a pustli. Takto sa najmarkantnejšie prejavoval koristnícky pomer kapitalizmu i k prírode.
Dôsledky tohto vývinu pociťujeme veľmi vážne nielen v poľnohospodárstve, ale aj vo vodnom a lesnom hospodárstve. Škodlivým odlesňovaním súvislých horských svahov a premenou týchto plôch na pasienky postupne stratilo na Slovensku úrodnosť 140 000 ha a ďalších 120 000 ha poskytuje len minimálne výnosy, aj to len v priaznivých rokoch.
Dlhotrvajúca nízka úroveň obrábania poľnohospodárskej pôdy a pestovanie nevhodných plodín spôsobili zhoršenie stavu štruktúry pôdy. Nastal tlak na les, rozmohla sa "lesná pastva", znižovala sa horná vegetačná hranica lesov. Takto sa narušila nielen prirodzená ochrana poľnohospodárskej pôdy, ale poškodil sa vážne aj vodný režim krajiny i lesné hospodárstvo.
Dnešný stav pôdneho fondu nesie stále ešte škodlivé dôsledky minulosti. Okrem 260 000 ha obnažených a v podstate neúrodných plôch, znížila sa horná vegetačná hranica lesa priemerne o 200 až 300 m, miestami až o 500 m. Pasenie dobytka v lese poškodzuje 12 % z celkovej výmery lesov, znižuje ich retenčnú a vodoregulačnú schopnosť a znemožňuje v nich správne pestovanie. Nevhodné rozloženie poľnohospodárskych kultúr, pastvín, lúk i ornej pôdy a miestami aj ich nesprávne obhospodarovanie brzdí plánovitý rozvoj poľnohospodárstva a škodlivo sa prejavuje aj vo vodnom hospodárstve.
Napríklad len škodlivý živelný odtok vody - erózia poškodzuje na Slovensku milión 200 000 ha plôch, odnáša ročne 2 milióny 300 tisíc ton splavenín, obsahujúcich väčšie množstvo minerálnych živín, ako dostalo naše poľnohospodárstvo v roku 1950 v umelých hnojivách. Priamym dôsledkom tohto stavu je aj rozkolísanosť našich riek, prejavujúca sa z času na čas i katastrofálnymi povodňami. Voda, ktorej máme nedostatok, odteká tak bez úžitku sprevádzaná značnými škodami.
Aby sa zabezpečili všestranné záujmy a potreby národného hospodárstva, osobitne potreby poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva, uložila vláda v rámci generálneho plánu zveľadenia poľného, lesného a vodného hospodárstva vykonať delimitáciu pôdneho fondu.
Výsledky delimitácie pôdneho fondu ukazujú, že sa na Slovensku môže výmera ornej pôdy rozšíriť o 149000 ha, z toho v prvej etape o 92 000 ha a v druhej etape o 57 000 ha. Rozšírenie ornej pôdy sa prevažne dotýka oblastí rovín, kotlín a údolí, pričom nová orná pôda sa získa z terajších pastvín a lúk.
Výmera lúčnych plôch sa má vo výhľade znížiť. V prvej etape má dôjsť k zníženiu o 167 000 ha, v druhej o 61000 ha. Časť doterajších lúk sa preradí do ornej pôdy a časť, hlavne v hornatých polohách severného a stredného Slovenska, do kategórie neorateľných mačín a na zalesnenie.
Celková výmera pastvín sa na Slovensku navrhuje znížiť, a to v prvej etape o 79 000 ha a v druhej o 132 000 ha. V prevažnej miere ide o plochy devastované a neúrodné, ktoré sa preradia do lesného fondu a zúrodnia zalesnením. Podľa výsledkov delimitácie sa z teraz evidovaného poľnohospodárskeho fondu predpokladá zalesniť celkove 275 tisíc ha. Správne usporiadanie pôdneho fondu v podmienkach socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby sleduje čo nejefektívnejšie jej využitie.
Uskutočnením delimitácie pôdneho fondu a rozsiahlymi opatreniami na všestranné zúrodnenie pôdy definitívne odstránime nežiadúce dedičstvo po kapitalistoch.
Súdružky a súdruhovia!
Uznesenia marcového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z minulého roku k ďalšiemu rozvoju socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby uložili v súlade s úlohami XI. sjazdu strany prvoradú pozornosť venovať rastlinnej výrobe, zvyšovaniu jej intenzity a plnému využitiu pôdneho fondu. Oveľa účelnejšie využívať investičné prostriedky na rozhodujúce úseky výroby, predovšetkým na zvýšenie úrodnosti pôdy, na melioračné a zavlažovacie práce.
Štátny plán určil v roku 1960 na Slovensku odvodniť 9 097 ha, vybudovať závlahy na ploche 1841 ha a upraviť malé toky v dĺžke 18 km. Na počesť 15. výročia oslobodenia Československej socialistickej republiky Sovietskou armádou rozvinulo sa široké hnutie za zvýšenie poľnohospodárskej výroby a zúrodnenie pôdy.
V rámci tohto hnutia prijali pracujúci záväzky vodohospodársky upraviť ďalších 6488 ha pôdy, upraviť a prečistiť toky v dĺžke 757 km a vykonať základné rekultivačné úpravy na ploche 12 000 ha. Úlohu vyrobiť dva a pol milióna m3 kompostov zvýšili záväzkami na 2, 747. 000 m3.
Celonárodné hnutie za zvýšenie úrodnosti pôdy v roku 1960 ukázalo vysokú morálno-politickú vyspelosť a budovateľskú iniciatívu nášho ľudu. Pracujúci popri obrovskej pomoci pri záchrane úrody v letných a jesenných prácach odpracovali pri zúrodňovaní pôdy do konca októbra t. r. vyše 1 milióna brigádnických smien. Nebývalá pomoc pracujúcich zo závodov a miest a najmä mládeže umožnila splniť štátny plán melioračnej výstavby už začiatkom septembra a k Celoštátnej konferencii Komunistickej strany Československa splniť celoročnú úlohu vo výrobe kompostov.
Do 28. decembra odvodnilo sa 11 496 ha, vybudovali sa závlahy na ploche 3427 ha a upravilo sa 796 km tokov a kanálov v celkovej hodnote vyše 238 miliónov Kčs. Tým sa štátny plán 132 miliónov Kčs splnil na 180 %. Úlohy štátneho plánu a prijaté záväzky spolu sú splnené na 95, 7 %. Založením 3, 422. 000 m3 kompostov sa úspešne na 124 % prekročili prijaté záväzky v tejto pre zúrodnenie pôdy takej významnej úlohe.
Popri dosiahnutých úspechoch v tomto roku ukázali sa aj vážne nedostatky v organizátorskej práci národných výborov, na ktorých spočíva ťažisko riadenia a kontroly plnenia úloh celonárodného hnutia. Národné výbory majú tieto náročné úlohy riešiť najmä prostredníctvom komisií pre zúrodnenie pôdy. Komisie však vo väčšine okresov a krajov až do augusta tohto roku len čiastočne plnili svoje organizátorské poslanie. Mnohé záväzky, hlásené krajskými národnými výbormi, boli nekonkrétne a neboli podložené záväzkami obyvateľstva a pracovných kolektívov. V dôsledku toho sa ani neplnia. Takýto stav je najmä v okresoch Liptovský Mikuláš, Prievidza, Prešov, Košice a ďalších.
Dobré výsledky sa dosiahli v okresoch, kde správne pochopili význam opatrení a pomoci strany a štátu v zúrodňovaní pôdy ako napríklad v Nitre, Trnave, Nových Zámkoch, Martine, Poprade, Bratislave-okolí, Michalovciach a aj inde.
V iných okresoch sa však pri zúrodňovaní pôdy neposkytovala nijaká organizátorská a odborná pomoc.
Hnutie za zvýšenie úrodnosti pôdy nestalo sa všade predmetom sústavnej starostlivosti a každodennej masovo-organizačnej práce národných výborov.
Revolučné odborové hnutie, krajské a okresné odborové rady a závodné výbory Revolučného odborového hnutia poskytli tohto roku poľnohospodárstvu, najmä v období žatvy neoceniteľnú pomoc. Bolo by žiadúce, aby s rovnakou aktivitou pristúpili aj k organizovaniu záväzkov a pomoci závodov na zúrodňovanie pôdy. V tomto smere je cenná iniciatíva krajskej odborovej rady v Západoslovenskom kraji, ktorá prevzala melioračné práce na 13 stavbách na Záhorí. Patronát nad jednotlivými stavbami prevzali väčšie závody, ako Chemické závody Juraja Dimitrova, Hydrostav, Slovnaft a ďalšie, ktoré svoje záväzky aj úspešne plnia. Veľmi dobre plnia svoje záväzky pri melioračných úpravách na Záhorí aj pracovníci Krajskej správy Ministerstva vnútra, ktorí vysoko prekračujú výkonové normy.
Napriek aktivite brigádnikov z radov mládeže v letných mesiacoch sa nedosiahli v investičnej melioračnej výstavbe očakávané prírastky. Nepriaznivé počasie v priebehu žatvy zapríčinilo, že pripravené brigády mládeže pracovali na záchrane úrody a nemohli byť plne využité na melioračných prácach.
Podmienky pre vykonávanie melioračných prác v tomto roku, najmä v letných a jesenných mesiacoch, boli podstatne horšie ako v roku 1959. Spomalili tempo meliorácií práve v období, kedy sa počítalo s ich najväčším rozsahom. I samotné krajské podniky poľnohospodárskych a lesnícko-technických meliorácií so svojimi pracovníkmi a dopravnými prostriedkami sa zúčastňovali na žatevných a jesenných poľných prácach.
Rezorty a podniky neposkytovali celonárodnému hnutiu za zvýšenie úrodnosti pôdy rozhodujúcu pomoc svojimi materiálovými a mechanizačnými prostriedkami. Pomerne dobre sa však rozbehla akcia získavania finančných úspor od rezortov a krajských národných výborov. S výnimkou menších prechodných nedostatkov finančných prostriedkov, najmä v Západoslovenskom kraji, akcia zúrodňovania pôdy a zakladania kompostov bola plynulé financovaná.
Plánované a nadplánované úlohy v melioračnej výstavbe začiatkom roku 1960 neboli úplne projekčné zabezpečené. V priebehu roku za pomoci rôznych projektových ústavov, najmä vo-dohospodárskych zložiek, Vysokej školy technickej - katedry hydromeliorácií, Lesostavu a ďalších, ako aj z iniciatívy niektorých melioračných družstiev ako v Piešťanoch, Ipli, Trebišove, Pezinku, Trnave, Malackách a ďalších, sa tento nedostatok odstránil.
Aj zvýšené úlohy roku 1961 sú mimoriadne náročné na projektovú prípravu. Kým centralizovaná vodohospodárska výstavba je projekčné pripravená, nedostatky sú v projekčnom zabezpečení stavieb, plánovaných krajmi a okresmi, ktoré sú kryté čo do počtu doposiaľ iba na 73 %. Tento stav vyžaduje riešiť situáciu využitím maximálneho počtu projektantov z iných projektových ústavov, závodov a škôl, obmedzením rozostavanosti, sústredením kapacity na najefektívnejšie stavby a etapovitým vypracúvaním projektov pre rozsiahle stavby.
Obmedzením rozostavanosti jednotlivých stavieb získa sa úspora projekčných kapacít a urýchli sa výstavba jednotlivých celkov, ktoré podstatne prispejú k zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby. Je nesprávne, keď jednotliví funkcionári presadzujú nezdravé lokálne záujmy a do výstavby zaraďujú i nákladné stavby s minimálnymi ročnými nákladmi len preto, aby sa výstavba začala. Tým sa zbytočne rozptyľuje projekčná kapacita, finančné prostriedky, stavebná výroba a znižuje sa konečný efekt poľnohospodárskej výroby.
Ani v jednom kraji sa nedodŕža zásada ukončiť v priebehu jedného roku akcie v hodnote do 1 milióna Kčs. Plánovaný náklad na jednu melioračnú stavbu na Slovensku je na rok 1961 v priemere 592 000 Kčs. Pritom vyše 50 % týchto stavieb prechádza ako rozostavané stavby z roku 1960. Najhoršia situácia je v Stredoslovenskom kraji, kde priemerný náklad na jednu stavbu je 480 000 Kčs a aj tieto malé stavby sa stavajú niekoľko rokov. Tak je to napríklad pri výstavbe Kováčskeho potoka, závlah v Zolnej, Uhorskom a podobne.