Ešte rýchlejším tempom ako základný mzdový fond rastú prostriedky prémiového fondu. Podiel prémiového fondu sa zvyšuje vo výrobných hospodárskych jednotkách stavebnej výroby z 2, 8 % v roku 1960 na 3, 08 % v roku 1961 a v priemyselných podnikoch z 2, 26 % na 2, 46 %. Národným podnikom sa týmto umožňuje ďalej rozšíriť a prehĺbiť osobnú hmotnú zainteresovanosť na splnení kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh plánu.
Je potrebné uviesť, že viaceré podniky ešte neúplné využívajú možnosti, ktoré sa im poskytujú prostredníctvom normatívov prémiového fondu Nedostatky sa vyskytli už pri rozpise smerných čísel plánu na rok 1963 na vnútropodnikové útvary. Mnohé podniky vykonali rozpis len v obmedzenom rozsahu, a tým nevyužili možnosť zabezpečenia celopodnikových kvalitatívnych úloh návrhmi a záväzkami zo stavieb a závodov. Pri rozpise prémiového fondu po schválení celoročného plánu len v malej miere sa využíva možnosť hmotného zaintresovania pracujúcich na včasnom splnení kvantitatívnych ukazovateľov plánu, ako napríklad v stavebnej výrobe na splnení čiastkových termínov stavieb, na znížení rozostavanosti a v priemyselnej výrobe na splnení menovitých úloh plánu a pod.
Ďalším nedostatkom vo využívaní prostriedkov prémiového fondu je ich nerovnomerné rozloženie medzi jednotlivé kategórie podnikových pracovníkov. Vyskytujú sa prípady malého zainteresovania robotníkov z prostriedkov prémiového fondu, neúmerne vyššie podiely technicko-hospodárskych pracovníkov podnikových riaditeľstiev než majú pracovníci na stavbách, stavebných správach, závodoch a pod.
Znižovanie vlastných nákladov v stavebnej a priemyselnej výrobe je popri raste produktivity práce jednou z hlavných úloh podnikov v oblasti kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Hlavnými zdrojmi úspor na nákladoch bude zvýšenie produktivity práce, a tým pokles podielu mzdových nákladov, ďalej zníženie materiálových nákladov, ako i znižovanie režijných nákladov.
Zásluhou rastu produktivity práce poklesne podiel mzdových nákladov v stavebnej výrobe z 34, 9 % v roku 1960 na 32, 5 % v roku 1961 a v priemyselnej výrobe z 34 % na 31, 2 %.
Nemenej dôležitou zložkou znižovania nákladov v stavebnej výrobe sú náklady na materiál, ktoré v roku 1960 predstavuje okolo 48 % z celkových nákladov.
V záujme zníženia materiálových nákladov zorganizovalo bývalé Povereníctvo stavebníctva "Hnutie za znižovanie materiálovej spotreby v investičnej výstavbe". Účinky hnutia a socialistickej súťaže na znižovanie spotreby materiálu priniesli v tomto roku pekné výsledky. V spotrebe základného materiálu dosiahli stavebné podniky za I. až III. štvrťrok 1960 oproti plánu úsporu v celkovej hodnote 56 miliónov korún. Dobré výsledky sa dosiahli širokým zainteresovaním všetkých zúčastnených partnerov na spoločnom úsilí splniť plán investičnej výstavby z pridelených fondov.
Napriek celkove priaznivým výsledkom v úspore materiálových nákladov sú ešte stále podstatné rezervy v projektoch a na stavbách. U viacerých podnikov sa ešte plán vlastných nákladov v položke základný materiál prekračuje.
Preto je potrebné, aby pre rok 1961 a ďalšie sa v oblasti materiálovej spotreby sústredila pozornosť všetkých orgánov a organizácií zainteresovaných na investičnej výstavbe predovšetkým na
technický rozvoj a zlepšenie organizácie výstavby počnúc investorom, projekciou a končiac stavebnou organizáciou, ktoré sa stanú hlavnými zdrojmi a nástrojmi na zabezpečenie zníženia spotreby materiálov, na trvalú podporu "Hnutia za znižovanie materiálovej spotreby v investičnej výstavbe", ktorým sa má rozvíjať široko založená masovo-politická práca a organizovať účasť pracújúcich v socialistickej súťaži na zaistenie lepšieho hospodárenia s materiálom.
V priemyselnej výrobe sa kladie osobitný dôraz na zhospodárnenie výroby ľahkých stavebných hmôt a prefabrikátov, aby sa tak vytvorili podmienky pre ďalšie zníženie cien stavebných dielcov, ako i na odstránenie stratovosti tehliarskej výroby.
Úlohy plánu na rok 1961 tak v objeme výroby, ako i v kvalitatívnych ukazovateľoch zabezpečujú ciele stanovené tretím. Treba sa hlavne zamerat na podstatné zlepšenie práce komisií pre výstavbu na krajských národných výboroch a okresných národných výboroch, aby komplexne zabezpečovali včasné riešenie všetkých problémov pri prekonávaní náročných úloh investičnej výstavby v krajoch a okresoch.
Tu treba dosiahnuť zlepšenie úrovne riadenia, zlepšenie koordinácie a hlavne prerokovanie koncepčných otázok rozvoja výroby stavebných hmôt, špecializácie a kooperácie stavebnej výroby v kraji. Komisia SNR pre výstavbu môže v tomto smere mimoriadne účinne pomôcť komisiám KNV pre výstavbu pri zvládnutí náročných úloh investičnej výstavby. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak: Ďakujem poslancovi súdruhovi Vyletelovi za prejav.
Dávam slovo národnému umelcovi poslancovi súdruhovi Andrejovi Bagarovi.
Poslanec Bagar:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Dobudovanie vyspelej socialistickej spoločnosti je nemysliteľné bez ďalšieho napredovania kultúrnej revolúcie, bez ďalšieho prevratu v myslení ľudí v duchu marxisticko-leninského učenia. Pri plnení úloh kultúrnej revolúcie stavia naša strana na prvé miesto školskú výchovu. Hlavnou úlohou a poslaním našej školy sa preto musí stať príprava všestranne vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú základné poznatky vedy a techniky a sú súčasne spôsobilí ku kvalifikovanej fyzickej práci a pripravení vedome sa zúčastniť na budovaní komunistickej spoločnosti.
Pre zaistenie úloh vytýčených XI. sjazdom strany prijal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa v apríli 1959 uznesenie "O úzkom spojení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania v Československu". V zmysle tohto uznesenia ide o revolučnú prestavbu nášho školstva. Našou úlohou je pretvoriť doterajší obsah, formy a metódy výchovy a vzdelania mládeže, a to z hľadiska nielen súčasných, ale aj perspektívnych potrieb a požiadaviek našej spoločnosti.
Čoskoro vstúpi v platnosť nový školský zákon, v ktorom bude nová organizačná štruktúra školského systému pevne zakotvená. Podľa tohto zákona budú všetky školy a výchovné zariadenia tvoriť jednotnú sústavu, upravenú tak, aby výchova a vzdelávanie v jednotlivých typoch škôl na seba organicky nadväzovali a vzájomne sa doplňali. No nielen jednotlivé typy škôl, ale i rozmanité mimoškolské výchovné zariadenia budú tvoriť organickú súčasť jednotnej školskej sústavy a budú postupovať podľa rovnakých výchovných zásad ako školy.
Neodlučiteľnou zložkou všetkej výchovnej a vzdelávacej činnosti našej socialistickej školy je sústavná pracovná výchova a priama účasť dospelej mládeže na výrobnej práci. Tomuto novému obsahu výchovy a výučby musí zodpovedať aj potrebná materiálna základňa, ktorú náš pracujúci ľud vďaka jeho nadšenému a úspešnému plneniu budovateľských úloh vytvoril a neustále ju rozširuje. Naše deti na všeobecnovzdelávacích a odborných školách dostávajú všetky učebnice a učebné pomôcky zadarmo. Deti z mnohodetných rodín s nižším príjmom v materských škôlkach sú vychovávané a opatrované úplne zdarma. Prednosti našej socialistickej školy prevyšujú i najvyspelejšie krajiny sveta.
Uznesenie celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa k tretiemu päťročnému plánu rozvoja národného hospodárstva Československa určuje osobitnú úlohu tak závodom, ako aj školskej správe zvyšovať starostlivosť o štúdium pracujúcich popri zamestnaní. S organizovaním štúdia pracujúcich popri zamestnaní začalo sa na odborných školách v roku 1952. Od tých čias sa tento spôsob štúdia každým rokom rozširoval, počet frekventantov sa zvyšoval. Počet študujúcich popri zamestnaní na odborných školách sa od školského roku 1953/1954 zvýšil z 2703 študujúcich na 16 488 v školskom roku 1959/1960. Podľa zamerania odboru najviac študuje na odboroch strojárskych, elektrostrojárskych a stavebných. Pokiaľ ide o formu štúdia, najviac frekventantov študuje večernou formou.
Ďalšia industrializácia Slovenska, v ktorej rozhodujúci podiel budú mať základné surovinové odvetvia hutníctvo a chemický priemysel, vyžaduje podstatne rozširovať štúdium najmä v týchto odboroch.
Celoštátna konferencia Komunistickej strany Československa ukladá podstatne zvýšiť starostlivosť o štúdium pracujúcich popri zamestnaní a postupne vytvárať predpoklady na to, aby potreba pracovníkov v štvrtej päťročnici bola krytá aspoň na 30 % absolventmi tohto štúdia. V tretej päťročnici má na odborných školách študovať popri zamestnaní 26 000 pracujúcich a v IV. päťročnici sa tento počet zvýši až na 32 000.
Pri všetkých doterajších úspechoch a kladoch štúdia popri zamestnaní treba však poukázať aj na niektoré nedostatky v tomto smere. Ešte stále sa na štúdium v dostatočnej miere nezískavajú pracovníci z manuálnej výroby. Aj podiel žien na štúdiu nezodpovedá podielu pracujúcich žien v jednotlivých odvetviach. V tomto smere hlavne závody budú musieť vyvinúť v budúcnosti väčšiu starostlivosť najmä výberu uchádzačov, vytvárať študujúcim lepšie podmienky a vychádzať im v ústrety, aj pokiaľ ide o zadeľovanie do vyhovujúcich smien, aby sa percento zameškávania štúdia stále znižovalo.
Osobitnú starostlivosť treba venovať aj stredným školám pre pracujúcich, ktoré sa veľkou časťou podielajú na plnení úlohy XI. s jazdu Ústredného výboru Komunistickej strany Českoslo-venska, aby väčšina mládeže dosiahla do roku 1970 úplné stredoškolské vzdelanie. Sieť stredných škôl pre pracujúcich sa má rozšíriť tak, aby v roku 1965 bolo do prvých ročníkov možné prijať najmenej 5000 žiakov.
Veľká pozornosť sa bude venovať vyhľadávaniu a rozvíjaniu schopností talentovaných detí. V zmysle uznesenia politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z 1. decembra 1959 majú sa postupne zriaďovať v okresoch ľudové školy umenia na báze doterajších základných hudobných škôl.
Realizácia všetkých nových opatrení na úseku školstva je pochopiteľne predovšetkým vecou učiteľov a školských pracovníkov. Môžu sa však uskutočniť len za účinnej pomoci priemyselných a poľnohospodárskych závodov, masových organizácií, mládežníckych organizácií, rodičov, národných výborov a všetkého nášho ľudu.
Rovnako naše umenie bude v budúcom roku obohacovať život našich pracujúcich, mocnejšie vplývať na ich myslenie a cítenie. Aj v našom umení najvýznamnejšou udalosťou budúceho roku bude 40. výročie vzniku Komunistickej strany Československa. V rámci rôznych umeleckých súťaží už teraz sa pripravujú nové literárne, výtvarné a hudobné diela a práve pri 40. výročí vzniku Komunistickej strany Československa vypíše vláda veľkolepú široko koncipovanú umeleckú súťaž k 20. výročiu Československej socialistickej republiky. Slovenskí umelci a celé slovenské umenie, inšpirované revolučnými tradíciami nášho ľudu, našou socialistickou skutočnosťou i perspektívami komunizmu, vydá nové, bohaté plody.
Podstatne sa rozšíria aj materiálové možnosti našich kultúrnych inštitúcií, alebo sa pristúpi k ich prípravám. Uvediem len príklad, že už v súčasnej dobe sa pripravuje novostavba Slovenského národného divadla, projektuje sa veľkolepý pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, v Bratislave sa otvorí filiálna scéna činohry Slovenského národného divadla, v krajoch sa vykoná rekonštrukcia divadiel, dokončí sa prestavba Koncertnej siene v Košiciach atď.
Podstatne sa posilní výchovná funkcia umenia a požiadavka výchovy pracujúcich umením. V zmysle uznesenia politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Československa k Sjazdu socialistickej kultúry uskutočnia sa v budúcom roku významné akcie umelcov. Ešte väčší počet umelcov ako doteraz pôjde za novými témami do závodov, do družstiev a na iné pracoviská našej vlasti.
Na Slovensku pracuje t. č. 7552 súborov a krúžkov Ľudovej umeleckej tvorivosti. Je to najväčší počet súborov a krúžkov v doterajšom rozvoji Ľudovej umeleckej tvorivosti na Slovensku. O veľkom rozmachu svedčia najrozličnejšie prehliadky, slávnosti, festivaly, usporiadané nielen ústredne, ale aj v krajských a okresných mestách, na ktorých sa zúčastňujú každý rok stovky súborov. V roku 1959 len vystúpenia divadelných súborov na Slovensku videlo 2 309 698 našich pracujúcich. Vystúpenia ostatných súborov - hudobných, tanečných, speváckych - sledovalo 2 068141 pracujúcich. Len na jednej celoslovenskej výstave amatérskej fotografie v roku 1960 v Bratislave zúčastnilo sa vyše 22 000 pracujúcich a mládeže.
Veľké politicko-výchovné poslanie plnia najmä predstavenia divadelných súborov, ktorých počet sa pohybuje do roka okolo 10 000. Počet vystúpení súborov a sólistov v rámci činnosti spoločenských organizácií, činnosti závodných klubov, pri rozličných slávnostných zhromaždeniach, brigádach atď. je ešte výraznejší.
V súčasnom období sa sústreďuje starostlivosť o zlepšenia práce súborov a krúžkov Ľudovej umeleckej tvorivosti najmä na dedine. Dedinské súbory sú často hlavnými iniciátormi kul- túrneho života na dedine a oporou činnosti osvetovej besedy.
To sa týka najmä súborov divadelných, ktorých je na dedinenajviac. Stav Ľudovej umeleckej tvorivosti na dedine celkove zodpovedá revolučným zmenám, ktoré sa uskutočňujú dnes na vidieku. Preto aj všetky hlavné opatrenia v rozvoji Ľudovej umeleckej tvorivosti dotýkajú sa predovšetkým rozšírenia a skvalitnenia činnosti súborov a krúžkov, ktoré pracujú na dedinách.
Celoštátna konferencia o ĽUT určila zdvojnásobiť počet súborov a krúžkov do konca roku 1963. Úloha to nie je malá, ani nie ľahká, najmä ak k nej pripočítame otázku sústavného skvalitňovania práce v týchto súboroch a krúžkoch. Bude tu záležať predovšetkým na národných výboroch, ako prostredníctvom aktívov Ľudovej umeleckej tvorivosti rozpracujú všetky hlavné úlohy, ktoré budú zvýraznené aj v dokumente o ĽUT. Na národných výboroch bude záležať, ako rýchlo sa rozšíria na Slovensku stále ochotnícke scény, ktorých úlohou je zvýšiť snahu divadelných súborov po stále stúpajúcej umeleckosti ich práce a urobiť z nich činnosti sústavne pôsobiaceho činiteľa pri výchove našich pracujúcich.
Vydavateľská činnosť na Slovensku dosiahla v poslednom období viaceré úspechy a dopomohla k tomu, že sa širokým vrstvám pracujúcich sprístupnili poklady vedy a umenia. Našim pracujúcim sú k dispozícii v bohatom výbere základné diela marxizmu a leninizmu, diela o najdôležitejších otázkach ideologických, z odboru politickej ekonómie, histórie, filozofie. Vyšiel rad publikácií, ktoré napomáhajú upevňovať vedecký svetonázor, ktoré objasňujú problémy súčasného vývoja našej spoločnosti.
V nebývalých nákladoch vychádzajú knihy pre deti a mládež, vybrané diela domácich i svetových klasikov a často stále nepostačujú uspokojiť dopyt čitateľov. Významný rozvoj zaznamenáva aj vydávanie odbornej literatúry technickej a poľnohospodárskej, ktorá pred oslobodením na Slovensku skoro vôbec nevychádzala.
Vcelku sa splnili úlohy vo vydávaní učebníc pre všeobecnovzdelávacie a odborné školy v súvislosti s uznesením strany a vlády o bezplatnom poskytovaní učebníc, i keď vznikli problémy so zabezpečovaním papiera a polygrafickej kapacity.
Dovŕšenie výstavby socializmu a s tým nerozlučne spojené dovŕšenie kultúrnej revolúcie vyžaduje ďalšie zvýšenie kvality vydávaných kníh, aby cela knižná produkcia bezvýhradne a jednoznačne slúžila výchove človeka politicky vyspelého, všestranne vzdelaného a kultúrneho, človeka s vysokou odbornou kvalifikáciou.
Edičné plány na rok 1961 zabezpečujú v súlade so smernicami prednostný rozvoj vydávania politickej literatúry a vydávania učebníc pre všetky druhy škôl. V oblasti krásnej a detskej literatúry sa uprednostňuje vydávanie umeleckých diel čerpajúcich zo súčasného života. Vo vydávaní prekladovej literatúry hlavný podiel má sovietska literatúra. Zvýšená pozornosť sa venuje správnemu výberu prekladov krásnej a umeleckej literatúry.
Vydávanie odbornej, technickej a poľnohospodárskej literatúry sa bude ešte užšie primkýnať k aktuálnym potrebám priemyselnej a poľnohospodárskej výroby v tretej päťročnici.
Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru starostlivo a kriticky sleduje rozvoj edičnej činnosti na Slovensku. Dbá, aby edičné plány vydavateľstiev konkrétne rozpracúvali úlohy vyplývajúce z celoštátnych smerníc a aplikovali ich na špecifické podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja slovenských krajov.
Nedeliteľnou súčasťou hospodárskeho a kultúrneho rozvoja našej spoločnosti je trvalý vzrast vydávania periodickej tlače. Z roka na rok stúpajú náklady denníkov a ostatných časopisov.
V roku 1959 vychádzalo na Slovensku 360 časopisov v ročnom náklade 298 600 000 výtlačkov. V roku 1961 bude vychádzať 272 časopisov v ročnom náklade 370 200 000 výtlačkov. I keď sa počet časopisov znižuje v dôsledku zlučovania závodných časopisov územnou reorganizáciou oproti roku 1959, náklady sa podstatne zvyšujú, a to najmä pri straníckej tlači, denníkoch, detských a mládežníckych časopisoch a pri niektorých obrázkových časopisoch.
Súdružky a súdruhovia,
návrh plánu a rozpočtu národného hospodárstva na Slovensku na rok 1961 zabezpečuje rozvoj školstva a kultúry v plnom rozsahu. Z celkovej sumy určenej pre národné hospodárstvo na Slovensku sa na úsek školstva a kultúry v roku 1961 plánuje viac ako 2 miliardy 924 miliónov korún. Pri porovnaní s návrhom plánu a rozpočtu na rok 1960, je návrh plánu na úseku školstva a kultúry na rok 1961 vyšší o 489 miliónov korún, t. j. o 20 %.
Na čerpaní týchto prostriedkov určených pre školstvo a kultúru sa najviac podieľajú národné výbory, ktoré z celkovej čiastky 2 miliardy 924 miliónov korún odčerpávajú 2 miliardy 421 miliónov korún, t. j. takmer 83 % a ďalej jednotky ústredne plánované Ministerstvom školstva a kultúry, včítane vysokých škôl. ktoré odčerpávajú 404 miliónov korún, t. j. 13, 8 %. Zvyšok prostriedkov čerpajú jednotky ústredne plánované odborom SNR pre školstvo a kultúru, t. j. 99 miliónov korún.
Rok 1961 je významný aj tým, že v tomto roku sa zavedie povinná 9 ročná školská dochádzka, v dôsledku čoho vzrastie počet tried o 1259.
Popri rozvoji škôl na Slovensku je aj nebývalý rozvoj kultúrnych a osvetových zariadení. V roku 1961 bude na Slovensku 1087 stálych kín plánovaných národnými výbormi, kde sa počíta so 44 550 000 návštevníkmi. To znamená, že každý občan navštívi v roku 1961 raz za mesiac filmové predstavenie.
V našich divadlách sa počíta s návštevnosťou cca 2 400 000 občanov.
Z celkovej sumy určenej na školstvo a kultúru v roku 1961 plánuje sa vydať celkom 742 miliónov korún na investičnú výstavbu škôl a na výstavbu kultúrnych zariadení plánovaných národnými výbormi takmer 651 miliónov korún. Pri porovnaní s rokom 1960 je návrh plánu investičnej výstavby vyšší o 172 miliónov korún, t. j. o 30 %.
Návrh plánu investičnej výstavby na rok 1961 má odovzdať do užívania 2200 učební všeobecnovzdelávacích škôl a ďalších 52 učební materských škôl. To znamená odovzdať do užívania taký počet učební, ako bolo vybudovaných na Slovensku za celých 20 rokov predmníchovskej Československej republiky a trikrát toľko, ako bolo vybudovaných za celé obdobie tzv. slovenského štátu.
Pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť aj na vážne nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri investičnej výstavbe škôl plánovanej národnými výbormi. Najslabšie plnenie plánu školskej investičnej výstavby vykazuje Východoslovenský kraj, kde úlohy výstavby škôl sú mimoriadne naliehavé a kde aj pre rok 1961 sú úlohy vo výstavbe škôl pomerne vysoké. Hlavnou príčinou neplnenia plánu školskej investičnej výstavby je nedostatočná príprava výstavby škôl práve zo strany národných výborov a organizácií stavebníctva, ako aj sama kontrola výstavby národnými výbormi. Školské stavby v priemere dosahujú cca 9 % z výrobnej kapacity stavebných organizácií na Slovensku a stavebné organizácie pri iných veľkých úlohách nedoceňujú túto výstavbu, hoci bez vyhovujúcich školských priestorov nie je možné zabezpečiť výučbu na školách tak, aby sa škola stala základom života pre našich mladých občanov.
Vážené súdružky a súdruhovia,
rozvoj školstva a kultúry na Slovensku je skutočne veľkolepý a nebývalý. Treba však prostriedky, ktoré naša strana a vláda na školy a kultúru vynakladá, účelne a hospodárne využívať, a to najmä na úseku investičnej výstavby, a tým umožniť našim deťom v novom prostredí školy dosiahnuť ďalšie vzdelanie a rozvoj kultúry tak, ako to predpokladá uznesenie strany, najmä XI. sjazdu a celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa. Plnením úloh na úseku školstva a kultúry vytvoria sa podmienky pre všeobecný rozvoj človeka v socialistickej spoločnosti, do ktorej vstupujeme v prvom roku tretej päťročnice. (Potlesk. )
Podpredseda Biľak:
Ďakujem poslancovi súdruhovi Bagarovi za prejav. Slovo má ďalší rečník, poslanec súdruh Michal D r ž í k.
Poslanec Držík:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky, súdruhovia poslanci!
Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k práci a k dosiahnutým výsledkom na úseku nášho zdravotníctva.
Všetci sa živo pamätáme, že v minulosti zdravotníctvo slúžilo iba záujmom buržoáznej spoločnosti, takže sa rozvíjalo podľa vôle jednotlivcov a nie podľa potrieb pracujúceho ľudu. Práve tuná vidíme, aké veľké krivdy páchal kapitalistický režim na robotníckej triede v poskytovaní zdravotníckych služieb. Celé zdravotníctvo bolo zamerané na dobré zisky jednotlivcov, a nie na to, aby slúžilo celej verejnosti a spokojnosti obyvateľstva.
Keď hodnotíme, ako zdravotníctvo vyzeralo u nás v minulosti a porovnáme so stavom zdravotníctva v súčasnom období, každý náš občan jasne vidí, že na tomto úseku nastal úplný obrat. Pod vedením našej rodnej Komunistickej strany Československa a vlády za 15 rokov novej socialistickej spoločnosti zdravotníctvo zaznamenalo veľký rozmach. Dnes už naše zdravotníctvo plní v celej šírke svoje poslanie, teda poslanie socialistického zdravotníctva. Naše zdravotníctvo budujeme podľa potrieb obyvateľstva. Možno povedať, že už dnes nie je u nás dediny alebo kopaníc, kde by nedochádzal lekár. Nie je u nás ani jednej školy, ktorá by nebola pod lekárskym dozorom. Venuje sa veľká pozornosť zdraviu matky a dieťaťa. Môžeme s istotou povedať, že naše zdravotníctvo úspešne plní svoje poslanie socialistického zdravotníctva v socialistickom štáte. Veľmi priaznivý ukazovateľ je pokles dojčenskej úmrtnosti. Tiež pokles úmrtnosti na infekčné choroby, tbc a pod. Zvýšila sa priemerná dĺžka života u obyvateľstva. Významné úspechy dosiahli sme pri likvidácii závažných chytľavých chorôb, ako bola malária a škvrnitý týfus. Vďaka dobrej preventívnej činnosti v zdravotníctve podstatne poklesol výskyt ďalších chorôb, ako je brušný týfus, paratýfus, detská obrana, záškrt, čierny kašeľ a pod.
Tieto úspechy sme dosiahli najmä v priebehu druhého päťročného plánu, ktorý sme úspešne splnili vo výstavbe nemocničných, liečebných sanatórií a rozličných zdravotníckych inštitúcií. Taktiež úsek vedeckých prác v našom zdravotníctve možno hodnotiť v priebehu druhého päťročného plánu kladne. I tuná dosahujeme v mnohých prípadoch svetovú úroveň vyspelých krajín.