tok pokladáme skutočnosť, že sa nám dosiaľ nepodarilo dostať rozvoj novej techniky a technológie v poľnohospodárskej výrobe na masovú základňu. V každom okrese kraja máme nejaký vzor. Niekde vo voľnom ustajnení mladého dobytka, inde v ustajnení kráv, niekde v suchom, mokrom, či kombinovanom odchove ošípaných, v odchove hydiny, alebo dvojfázovom či trojfázovom zbere obilovín. Pre napísanie článku do novín alebo pre záber do zpravodajského filmu a televízie to síce stačí. Ale nestačí to už vonkoncom pre plánovaný a najmä nie pre potrebný rast poľnohospodárskej veľkovýroby, pre tak prepotrebný obrat v poľnohospodárskej výrobe.

Preto krajský výbor strany i krajský národný výbor prijali uznesenie, aby sa problémy novej techniky a technológie v poľnohospodárstve preniesli z oblasti propagandy do oblasti kon krétnej organizátorskej práce straníckych orgánov i národných výborov v obciach, družstvách a na štátnych majetkoch. Vzájomné presviedčanie sa len funkcionárov národných výborov a jednotných roľníckych družstiev ukázalo sa ako málo efektívne. Preto v rámci diskusie k V. sjazdu JRD prešli sme jednak na stanovenie konkrétnych úloh v zavádzaní novej techniky a technológie v okrese, v jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch, jednak na prerokovanie jej výhod v masách družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov. Pre rozvoj techniky a zlepšovateľského a vynálezeckého hnutia sme vypísali niekoľko tematických úloh, ktoré treba v mechanizovaní rastlinnej a živočíšnej výroby riešiť predovšetkým. Vypísali sme i odmeny na ten ktorý zlepšovací návrh.

Očakávame, že toto nám pomôže dostať novú techniku a technológiu v rastlinnnej a živočíšnej výrobe na masovú, a teda želateľnú úroveň.

Sú, pravda, aj iné problémy, s ktorými v Západoslovenskom kraji zápasíme, napríklad problém Záhoria, kde by sme veľmi potrebovali pomoc. No tieto tri, o ktorých som hovoril, sú rozhodujúce.

Pousilujeme sa ich riešiť a vyriešiť. Objektívne podmienky máme. Všetko záleží iba na nás, na našej organizátorskej a presviedčacej práci. Preto pokladáme plán rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1961 i pre náš kraj za reálny a splniteľný. (Potlesk. )

Podpredseda Benada:

Ďakujem poslancovi súdruhovi Brenčičovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi súdruhovi Vladimírovi S t o j e.

Poslanec Stoje:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Prerokovanie návrhov plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v pléne Slovenskej národnej rady je vždy slávnostným okamihom. Je to chvíľa, keď si znova a znova dokumentujeme uskutočňovanie veľkých cieľov, ktoré naša strana vytýčila vo svojom základnom programe na hospodárske povznesenie Slovenska.

Dnes môžeme ešte hlbšie nazrieť do tohto programu strany preto, lebo rokujeme o pláne prvého roku tretej päťročnice v období, keď úspešne završujeme plnenie úloh druhého päťročného plánu. Výsledky, ktoré splnením a v mnohých prípadoch prekročením plánu na rok 1960 a za celú druhú päťročnicu dosiahneme, sú opätovným potvrdením dôsledného uskutočňovania politiky socialistickej industrializácie Slovenska v procese socialistickej výstavby našej vlasti. To sa dosahuje predovšetkým rýchlejším rastom priemyselnej výroby. Keďže táto výroba na Slovensku vzrástla o 87 % pri celoštátnom vzraste o 66 %, podieľa sa priemyselná výroba na Slovensku v tomto roku na celoštátnej výrobe už so 17, 7 % oproti 16, 1 % v roku 1955 a 7, 3 % v roku 1937.

Tento rýchlejší rast priemyselnej výroby predpokladá aj tretí päťročný plán, ktorý vláda schválila v auguste tohto roku. Vychádzajúc z neho, počíta predkladaný návrh rozvoja v roku 1961 naďalej s rýchlym tempom rastu výroby o 12, 3 %, zatiaľ čo celoštátny vzrast bude o 9, 3 %. Z takého zorného uhla možno tiež hodnotiť doterajšie úsilie strany a vlády o zabezpečovanie rozvoja zaostalých oblastí na Slovensku. Medzi takéto ekonomicky zaostalé oblasti patrí nesporne aj Orava.

I.

Orava, najsevernejšia časť Slovenska, leží mimo hlavných komunikácií. Jej hornaté územie zaberá 3, 4 % plochy Slovenska, na ktorom žijú 2 % obyvateľov Slovenska.

Vo svojom príspevku chcem predovšetkým hodnotiť riešenie problému ekonomického vyrovnania Oravy, ako typického príkladu horskej oblasti, s ostatnými časťami nášho štátu, chcem hodnotiť ako predkladaný návrh rozvoja národného hospodárstva na rok 1961 a celú tretiu päťročnicu toto postupné vyrovnávanie ďalej napomáhajú.

Dovoľte mi predovšetkým ukázať, čo všetko sa zmenilo na Orave, zvlášť v rokoch druhého päťročného plánu, kedy sa natrvalo odstránili dôsledky kapitalistického panstva v tejto oblasti a položili sa základy jej ďalšieho rýchleho rozvoja.

Vráťme sa ďaleko do minulosti. Náš spisovateľ Ján Kalinčiak vo svojej próze "Orava" vkladá do úst svojim zemanom takúto latinskú slovnú hračku: "Arva f uisti, arva eris et in Arva morieris", čo v slovenčine znamená: "Sirota si, sirota budeš a na Orave aj zomrieš". To bolo v 17. storočí, kedy na dnešnom území Oravy žilo asi 13 000 ľudí odkázaných v svojej obžive len na to, čo im dala pôda. A chudobná skalistá pôda tejto hornatej oblasti dávala málo. Prešiel feudalizmus. V polovici 19. storočia sa počet ľudí na Orave už päťkrát zväčšil, no pôda ostala tá istá. Hlad a bieda sa len zväčšovali. Priamym dôsledkom toho bolo, že ľudia boli nútení sťahovať sa do bohatších oblastí a mnoho ich odchádzalo aj za hranice, do celého sveta.

Prešlo i 20 rokov predmníchovskej republiky. Nenašiel sa kapitalistický fabrikant, ktorý by sa bol zľutoval nad oravskou biedou a postavil tu hocijakú väčšiu fabriku, lebo honba za ziskom mu bola viacej ako zlepšenie životných podmienok oravského človeka. Dôkazom zúfalej biedy je napríklad zápisnica obecnej rady našej obce Párnice, odoslaná na vtedajší okresný úrad. Prečítam jej doslovné znenie:

"Zápisnica napísaná v Párnici, dňa 6. januára 1933. Obecná rada obce Párnica uzavrela o podporu soli nasledovne chudobných roľníkov, nakoľko obecná rada sa uzniesla, že v Párnici sme všetci jednakí a v terajšej ťažkej kríze si nemá ani jeden za čo soli kúpiť a vieme, že všetci jednako stojíme a preto nemôžeme z toho vyňať ani jedného maloroľníka. Podpísaný Ján Hauko, starosta a ďalší členovia obecnej rady.

Tieto slová, písané ťažkou zodratou rukou, hovoria, že vtedy nebolo ani na soľ, a sú hroznou obžalobou vtedajšieho režimu.

Prešlo i šesť rokov tzv. slovenského štátu a ani za túto dobu sa nič nezmenilo, len neľudská bieda tohto kúta Slovenska sa ešte zhoršila. Len za roky 1926 - 1946 muselo odísť vyše 17 tisíc obyvateľov tejto oblasti za prácou do všetkých kútov buržoáznej republiky a do cudziny. Ešte v roku 1945 pracovalo v priemysle sotva 700 ľudí, čo je menej ako 1 % obyvateľstva Oravy. O nízkej životnej a sociálnej úrovni svedčí napríklad to, že na celej

Orave bolo v tomto čase iba 27 nemocničných lôžok a len 10 lekárov, z toho v bývalom Námestovskom okrese iba 1 lekár na 10 000 obyvateľov. Nemocnosť a úmrtnosť bola zastrašujúca. Zomieralo takmer 15 % detí do 1 roka. Nerozvinuté školstvo neumožňovalo väčšine oravských detí získať ani základné školské vzdelanie. Na celej Orave boli len tri kiná. Iba polovica obcí bola elektrifikovaná. Niet sa čo diviť, že ľuďom neostávalo iné aka čakať spásu od boha a že sa často stával aj obeťou politickej reakcie.

II.

Obdobie krátkych 15 rokov, no hlavne obdobie druhého päťročného plánu znamená zásadný obrat aj v hospodárskom a kultúrnom živote Oravy. V súlade s úlohou socialistickej industrializácie Slovenska vyrástli 4 veľké, moderné závody, a to Závod Kovohuty v Istebnom - jediný československý závod na výrobu ferrozliatin, závod práškovej metalurgie Kovohuty v Mokradí, závod elektrotechnického priemyslu Slovenské elektrotechnické závody v Dolnom Kubíne a dnes už najväčší československý závod na výrobu televíznych prijímačov Tesla Orava v Nižnej. Tieto 4 rozhodujúce závody zamestnávajú vyše 5 tisíc ľudí. okrem toho v ostatných menších výrobniach pracuje ďalších viac ako tisíc zamestnancov, čiže v priemysle je zamestnaných 8, 1 % obyvateľstva Oravy. Ďalších zhruba 4 tisíc osôb odchádza za prácou do okolitých oblastí, predovšetkým do Ostravy.

Popri značných investíciách do rozvoja priemyslu, ktoré za 15 rokov od oslobodenia činia takmer pol miliardy korún, vytvorili sa v tomto období materiálne podmienky aj pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Prejavilo sa to vo vybavovaní poľnohospodárstva základnými mechanizmami. Kým v roku 1945 nebol na Orave ani jeden traktor, ani jeden samoviazač a len 17 vyorávačov zemiakov, zatiaľ majú dnes len JRD a STS už desiatky traktorov, 39 samoviazačov a 70 vyorávačov zemiakov. No nedosiahol sa však slovenský priemer strojového vybavenia na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy a - čo je vôbec najhoršie nedosiahol sa nijaký pokrok vo vývoji a vo vybavovaní Oravy strojmi pre podhorské a horské oblasti, čo nepriaznivo vplýva na proces mechanizácie jednotných roľníckych družstiev, ktoré hospodária v ťažkých horských oblastiach v podstate starým spôsobom. Tento a ďalšie nedostatky, ako ďalej ukážem, majú bezprostredný vplyv aj na nízky stupeň socializácie poľnohospodárskej výroby, lebo zatiaľ družstevná základňa dosahuje len 27 % celého pôdneho fondu. kladu horskej oblasti, s ostatnými časťami nášho štátu, chcem hodnotiť ako predkladaný návrh rozvoja národného hospodárstva na rok 1961 a celú tretiu päťročnicu toto postupné vyrovnávanie ďalej napomáhajú.

Dovoľte mi predovšetkým ukázať, čo všetko sa zmenilo na Orave, zvlášť v rokoch druhého päťročného plánu, kedy sa natrvalo odstránili dôsledky kapitalistického panstva v tejto oblasti a položili sa základy jej ďalšieho rýchleho rozvoja.

Vráťme sa ďaleko do minulosti. Náš spisovateľ Ján Kalinčiak vo svojej próze "Orava" vkladá do úst svojim zemanom takúto latinskú slovnú hračku: "Arva f uisti, arva eris et in Arva morieris", čo v slovenčine znamená: "Sirota si, sirota budeš a na Orave aj zomrieš". To bolo v 17. storočí, kedy na dnešnom území Oravy žilo asi 13 000 ľudí odkázaných v svojej obžive len na to, čo im dala pôda. A chudobná skalistá pôda tejto hornatej oblasti dávala málo. Prešiel feudalizmus. V polovici 19. storočia sa počet ľudí na Orave už päťkrát zväčšil, no pôda ostala tá istá. Hlad a bieda sa len zväčšovali. Priamym dôsledkom toho bolo, že ľudia boli nútení sťahovať sa do bohatších oblastí a mnoho ich odchádzalo aj za hranice, do celého sveta.

Prešlo i 20 rokov predmníchovskej republiky. Nenašiel sa kapitalistický fabrikant, ktorý by sa bol zľutoval nad oravskou biedou a postavil tu hocijakú väčšiu fabriku, lebo honba za ziskom mu bola viacej ako zlepšenie životných podmienok oravského človeka. Dôkazom zúfalej biedy je napríklad zápisnica obecnej rady našej obce Párnice, odoslaná na vtedajší okresný úrad. Prečítam jej doslovné znenie:

"Zápisnica napísaná v Párnici, dňa 6. januára 1933. Obecná rada obce Párnica uzavrela o podporu soli nasledovne chudobných roľníkov, nakoľko obecná rada sa uzniesla, že v Párnici sme všetci jednakí a v terajšej ťažkej kríze si nemá ani jeden za čo soli kúpiť a vieme, že všetci jednako stojíme a preto nemôžeme z toho vyňať ani jedného maloroľníka. Podpísaný Ján Hauko, starosta a ďalší členovia obecnej rady. "

Tieto slová, písané ťažkou zodratou rukou, hovoria, že vtedy nebolo ani na soľ, a sú hroznou obžalobou vtedajšieho režimu.

Prešlo i šesť rokov tzv. slovenského štátu a ani za túto dobu sa nič nezmenilo, len neľudská bieda tohto kúta Slovenska sa ešte zhoršila. Len za roky 1926 - 1946 muselo odísť vyše 17 tisíc obyvateľov tejto oblasti za prácou do všetkých kútov buržoáznej republiky a do cudziny. Ešte v roku 1945 pracovalo v priemysle sotva 700 ľudí, čo je menej ako 1 % obyvateľstva Oravy. O nízkej životnej a sociálnej úrovni svedčí napríklad to, že na celej Orave bolo v tomto čase iba 27 nemocničných lôžok a len 10 lekárov, z toho v bývalom Námestovskom okrese iba 1 lekár na 10 000 obyvateľov. Nemocnosť a úmrtnosť bola zastrašujúca. Zomieralo takmer 15 % detí do 1 roka. Nerozvinuté školstvo neumožňovalo väčšine oravských detí získať ani základné školské vzdelanie. Na celej Orave boli len tri kiná. Iba polovica obcí bola elektrifikovaná. Niet sa čo diviť, že ľuďom neostávalo iné ako čakať spásu od boha a že sa často stával aj obeťou politickej reakcie.

II.

Obdobie krátkych 15 rokov, no hlavne obdobie druhého päťročného plánu znamená zásadný obrat aj v hospodárskom a kultúrnom živote Oravy. V súlade s úlohou socialistickej industrializácie Slovenska vyrástli 4 veľké moderné závody, a to Závod Kovohuty v Istebnom - jediný československý závod na výrobu ferrozliatin, závod práškovej metalurgie Kovohuty v Mokradi, závod elektrotechnického priemyslu Slovenské elektrotechnické závody v Dolnom Kubíne a dnes už najväčší československý závod na výrobu televíznych prijímačov Tesla Orava v Nižnej. Tieto 4 rozhodujúce závody zamestnávajú vyše 5 tisíc ľudí, okrem toho v ostatných menších výrobniach pracuje ďalších viac ako tisíc zamestnancov, čiže v priemysle je zamestnaných 8, 1 % obyvateľstva Oravy. Ďalších zhruba 4 tisíc osôb odchádza za prácou do okolitých oblastí, predovšetkým do Ostravy.

Popri značných investíciách do rozvoja priemyslu, ktoré za 15 rokov od oslobodenia činia takmer pol miliardy korún, vytvorili sa v tomto období materiálne podmienky aj pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Prejavilo sa to vo vybavovaní poľnohospodárstva základnými mechanizmami. Kým v roku 1945 nebol na Orave ani jeden traktor, ani jeden samoviazač a len 17 vyorávačov zemiakov, zatiaľ majú dnes len JRD a STS už desiatky traktorov, 39 samoviazačov a 70 vyorávačov zemiakov. No nedosiahol sa však slovenský priemer strojového vybavenia na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy a - čo je vôbec najhoršie nedosiahol sa nijaký pokrok vo vývoji a vo vybavovaní Oravy strojmi pre podhorské a horské oblasti, čo nepriaznivo vplýva na proces mechanizácie jednotných roľníckych družstiev, ktoré hospodária v ťažkých horských oblastiach v podstate starým spôsobom. Tento a ďalšie nedostatky, ako ďalej ukážem, majú bezprostredný vplyv aj na nízky stupeň socializácie poľnohospodárskej výroby, lebo zatiaľ družstevná základňa dosahuje len. 27 % celého pôdneho fondu.

Rýchly rozvoj materiálnej výroby a investičná výstavba na úseku spoločenskej spotreby umožnili výrazné zvýšenie životnej f úrovne oravského obyvateľstva. Napríklad maloobchodný obrat sa za uplynutých 5 rokov zvýšil o 40%. Príznačné je, že toto zvýšenie bolo z plných dvoch tretín podložené rozšírením zárobkových možností v priemysle. V zdravotníctve pracuje dnes 78 lekárov a k dispozícii je 289 nemocničných lôžok. Následkom zvýšenej starostlivosti o zdravie obyvateľstva poklesla jeho úmrtnosť na polovicu a detská úmrtnosť na menej ako tretinu povojnového stavu. Výrazným dôkazom o vzostupe životnej úrovne je aj bytová výstavba. Za posledných 10 rokov sa bytový fond nielen v značnej časti obnovil, ale aj ďalej rozšíril o 2379 bytových jednotiek, čo je viac ako sa získalo za predchádzajúcich 70 rokov. Dnes má už každá obec zavedený elektrický prúd, rozvíja sa činnosť osvetových zariadení, každá obec má ľudovú knižnicu. Budovanie priemyslu a s tým spojený rast robotníckej triedy majú rozhodujúci vplyv na rozvoj politického a kultúrneho života oravského ľudu.

Uvedený krátky prehľad dokazuje, že na ceste rozvoja Oravy v súlade s celoštátnymi potrebami a možnosťami sa dosiahol, výrazný pokrok. Treba však povedať, že sa ešte nepodarilo za ten krátky čas úplne odstrániť stáročné krivdy páchané na oravskom ľude a že ekonomická, a tým aj životná úroveň najmä v severozápadnej časti okresu je ešte hlboko pod celoslovenským priemerom.

Je to predovšetkým ešte stále nízka zamestnanosť obyvateľstva v priemysle, ktorá je na polovici dnešnej celoštátnej úrovne, najmä však nízka produktivita poľnohospodárskej výroby, ktorá podobne ako na Slovensku celkom aj v tomto roku hlboko í zaostala za plánom. To sa nepriaznivo odráža na príjmoch poľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré predstavuje stále ešte viac ako 60 % všetkého pracujúceho obyvateľstva okresu. O nízkej úrovni poľnohospodárskej výroby na Orave svedčí aj dosahovaná hodnota hrubej výroby na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorá napriek veľkej štátnej pomoci dosahuje len nie celé dve tretiny slovenského priemeru a dokonca len jednu polovicu celoštátneho priemeru.

Najhoršie na tom je však to, že nízka úroveň poľnohospodárskej výroby prenáša sa i do jednotných roľníckych družstiev, ktoré dosahujú len asi polovičnú úroveň intenzity poľnohospodárskej výroby Slovenska. Nízke hospodárske výsledky jednotných roľníckych družstiev na Orave spôsobujú nízku pracovnú jednotku, ktorá sa dosahuje v našich družstvách podstatne nižšia, ako je celoslovenský priemer. Osobitnú pozornosť zasluhujú výsledky hospodárenia a príjmy družstevníkov vo viacerých zaostávajúcich družstvách, keď viac ako 45 % družstiev v okrese je v tomto roku preplatkových, a to v úhrnnej sume 2 milióny 300 tisíc korún.

Takýto stav nielenže nepôsobí na materiálnu zainteresovanosť na rozvoji poľnohospodárskej výroby, ale vytvára prirodzene i veľmi nepriaznivé podmienky pre socializáciu dediny v tejto oblasti. V čom treba hľadať hlavné príčiny tohto stavu?

Je to predovšetkým nedostatočná starostlivosť o zúrodňovanie pôdneho fondu, o zvyšovanie úžitkovosti hospodárskych zvierat, o znižovanie nákladov, o zvyšovanie odbornej úrovne a nie v poslednej miere o správne zameranie a štruktúru poľnohospodárskej výroby. Veľmi vážnou príčinou nedostatočnej zainteresovanosti na práci v poľnohospodárstve je i nízke využitie pracovných síl počas celého roka, vysoká sezónnosť hlavne pre nedostatok mechanizačných prostriedkov pre horské oblasti a krátka vegetačná doba.

Jednou z príčin pomalého rozvoja poľnohospodárstva na Orave je i to, že v tejto oblasti nebolo a ani doteraz niet jediného príkladu veľkovýroby v poľnohospodárstve. Doteraz v okrese Dolný Kubín niet totiž ani jedného vzorového štátneho majetku, ktorý by mohol byť príkladom rentabilnej socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Nízka hodnota poľnohospodárskej produkcie nepriaznivo ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva nielen v celom okrese, ale hlavne v severozápadnej jeho časti, kde celoročné príjmy na jedného obyvateľa dosahujú podľa hrubého odhadu sotva 40 % celoslovenského priemeru.

Pokiaľ ide o lesné hospodárstvo samotné, treba o ňom povedať podobne ako o poľnohospodárstve, že neplní celkom svoje poslanie na Orave. Spôsobuje to najmä nízka lesnatosť Oravy (37, 5%), čo nepriaznivo vplýva na vodohospodárske pomery Oravy a prejavuje sa najmä na veľkej rozkolísanosti riek a potokov, v častých zhubných povodniach a odnášaní pôdy. Susedné okresy Oravy majú lesnatosť oveľa vyššiu - cca 60 %. Nízka lesnatosť Oravy a jej nepriaznivé dôsledky sú pozostalosťou drancovania lesov tohto územia súkromnými majiteľmi lesa ešte v nedávnej minulosti. Situáciu tu zhoršuje i veľmi rozšírené pasenie dobytka v lese.

Nielen poľnohospodárstvo, ale aj niektoré ostatné odvetvia zaostávajú ešte ďaleko za celoslovenským priemerom. Zvlášť sa to prejavuje na úrovni poskytovaných služieb obyvateľstvu.

Napriek výraznému zlepšeniu v zdravotníctve je lôžkový fond f nemocníc len na polovičnej úrovni priemeru Slovenska a zaostáva aj počet pracovníkov v zdravotníctve. Naďalej ostáva neuspokojivý aj stav vo vybavení školskými a kultúrnymi za- í riadeniami a v neposlednom rade aj zásobovanie obyvateľstva j potravinami a priemyselným tovarom. Vybavovanie jednotlivých obcí vodovodnými a kanalizačnými sieťami je iba na samom začiatku.

III.

Tohoročné plnenie plánu s výnimkou poľnohospodárstva vytvára celkom priaznivé predpoklady pre úspešný nástup do prvého roku tretieho päťročného plánu v priemyselnej výrobe i vo výstavbe. Úlohy plánu na rok 1960 splnili na Orave všetky dôležité závody a niektoré z nich i plán prekročia. V najbližších hodinách splní svoje úlohy aj najväčší závod n. p. Tesla Orava, ktorý ešte v polovici tohto roku dlhoval nášmu vnútornému trhu 14 000 TVP, čo bolo zapríčinené zvlášť i nedostatkom technikov a odborných robotníkov s dlhšou praxou, Toto vysoké manko sa podarilo zlikvidovať v priebehu druhého polroka a zvlášť v priebehu IV. štvrťroka vďaka mimoriadnemu í a naozaj obetavému úsiliu robotníkov a zamestnancov tohto podniku, ktorí tým dokázali nielen svoju lásku k závodu, ale aj i svoju vysokú politickú vyspelosť. Tým, že národný podnik Tesla Orava si svoje úlohy splní na 100 %, v tomto roku vyrobí o 53 a pol tisíca, t. j. o 95 % televízorov viac ako vlani. Orava teda j v tomto roku dodala polovicu z celoštátnej výroby televízorov. Na tej Orave, kde ešte pred niekoľkými rokmi ťažké mozoľnaté ruky z práce na roličkách sotva vedeli udržať v ruke pero, dnes vyrábajú kvalitné, zložité prístroje. To svedčí o veľkej zručnosti a ume oravského ľudu, ktorého nadanie sa iba v podmienkach socializmu môže naplno rozvíjať.

Tretí päťročný plán predpokladá, že priemyselná výroba na Slovensku vzrastie o ďalších 84 %. V súlade s tým bude rýchlo pokračovať aj rozvoj priemyselnej výroby na Orave, ktorá sa v budúcich piatich rokoch zvýši o viac ako 123 %, čím sa v priemyselných závodoch vytvorí nových takmer 3 tisíc pracovných príležitostí, čo je o 45 % viac, ako je v tomto roku. To bude súčasne znamenať, že už v rokoch 1964-1965 dosiahne zamestnanosť na Orave celoslovenský priemer 11, 6 % z celkového počtu obyvateľstva.

Už v pláne na rok 1961 sa predpokladá, že pri vzraste priemyselnej výroby na Slovensku o 12, 3 % zvýši sa výroba v závodoch okresu o 21 % a do zamestnania nastúpi ďalších takmer 1000 obyvateľov.

Ťažisko rozvoja sa v okrese sústreďuje do ďalšej výstavby závodu Kovohuty v Istebnom a do rozširovania závodu Tešia Orava v Nižnej, ktorý bude v poslednom roku tretej päťročnice kryť celé tri štvrtiny celkovej celoštátnej potreby v televíznych prijímačoch. V Námestove sa budujú kapacity na rozširovanie výroby odevov, kde má výhľadove do roku 1965 pracovať do 1000 zamestnancov. Využitím priestorov bývalého okresného národného výboru v Trstenej začne sa už koncom budúceho roku výroba dielcov pre automobilový priemysel a rozšírením tohto závodu ďalšou prístavbou sa dá pracovná príležitosť ďalším 500 ľudom.

Vzhľadom na doterajšie hlboké zaostávanie poľnohospodárskej výroby je návrh plánu výroby a výkupu v poľnohospodárstve pre budúci rok mimoriadne napätý. Napätosť plánu charakterizujú tieto úlohy:

Pri celkovom vzraste trhovej produkcie o cca 10 % má výroba mäsa vzrásť o 14, 4 %, výroba mlieka o 31, 9 % a vajec o 9, 6 %. Tento plán by sa mal ešte ďalej zvýšiť s ohľadom na celoštátnu a politicky mimoriadne dôležitú úlohu - splniť v poľnohospodárstve päťročnicu za 4 roky. Zabezpečenie týchto úloh predpokladá podstatné zvýšenie výnosov v rastlinnej výrobe, zvýšenie úžitkovosti hovädzieho dobytka, zvýšenie prídelov umelých hnojív a krmovín, účelné a včasné využitie investícií na zvýšenie úrodnosti pôdy a na získanie nových kapacít pre rozvoj živočíšnej výroby. Veď len na tieto úlohy sa predpokladá preinvestovať v budúcom roku takmer 39 miliónov korún.

Ďalší rast zamestnanosti a produktivity práce v priemysle a v poľnohospodárstve vytvára priaznivé predpoklady ďalšieho rastu maloobchodného obratu. Pre zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva prispeje aj ďalšia bytová výstavba, v ktorej sa má postaviť v budúcom roku vyše 600 bytových jednotiek a za celú päťročnicu 3439 bytových jednotiek, čo je o tretinu viac ako pribudlo za ostatných 10 rokov. Znamená to teda, že za necelé 3 roky sa postaví na Orave toľko ďalších bytov, ako pribudlo za prvú a druhú päťročnicu a ako predtým pribudlo za predchádzajúcich 70 rokov.

V zdravotníctve v priebehu päťročnice vzrastie stav lôžkového fondu o 100 postelí, počet lekárov sa zvýši o 18 a počet miest v jasliach vzrastie na dvojnásobok. Celkom sa bude v tretej päťročnici investovať do zdravotníctva 19 miliónov korún, z toho v budúcom roku 2 milióny 300 tisíc korún.

V  školskej výstavbe sa nákladom viacej ako 45 miliónov korún vybuduje 21 nových všeobecnovzdelávacích škôl a 1 učňovská škola. To umožní odstrániť terajšiu obťažnú dochádzku takmer 4 tisíc cezpoľných detí a značne znížiť podiel nevyhovujúcich školských priestorov.

Tretí päťročný plán takto vytvára dobré predpoklady pre ďalší, rýchly hospodársky a kultúrny rozvoj Oravy. Z tohto hľadiska pripadá významná úloha plánu na rok 1961, v rámci ktorého treba riešiť niektoré problémy, a vytvoriť tak podmienky pre úspešné splnenie cieľov celého päťročného plánu.

IV.

V   čom teda spočívajú hlavné problémy ďalšieho úspešného rozvoja Oravy?

S ohľadom na nutnosť priblížiť sa so základnými ukazovateľmi životnej úrovne, ako sú peňažité príjmy na jedného obyvateľa a maloobchodný obrat, k celoslovenskému priemeru, ešte rýchlejším tempom pokračovať v industrializácii tejto horskej oblasti, lebo jedine vzrastom podielu obyvateľstva pracujúceho v priemysle je toto možné zabezpečiť v dohľadnom čase. Pritom nemožno zabúdať na nutnosť rovnomerného spriemyselnenia, a to zvlášť s ohľadom na severozápadnú časť Oravy, kde na veľkej rozlohe žije skoro 35 000 ľudí.

Ďalej zabezpečiť rozvoj poľnohospodárskej výroby a jej produktivity. Tento problém je na Orave o to vážnejší, že zaostávanie poľnohospodárskej výroby podstatne ovplyvňuje životnú úroveň roľníckeho obyvateľstva, ktoré v okrese vysoko prevláda, a zapríčiňuje zatiaľ nízky podiel socialistického sektoru v tomto odvetví.

V  budúcnosti je potrebné rozšíriť produkčnú základňu lesného hospodárstva na Orave zvýšením lesnatosti, a tým súčasne zlepšiť vodohospodárske a klimatické pomery tohto územia. Dosiahnuť to možno zalesnením 18 569 ha odlesnených a nateraz devastovaných plôch, ktoré sa natrvalo nehodia pre poľnohospodársku produkciu a ktoré boli aj delimitáciou pôdneho fondu určené na zalesnenie. To ovplyvní aj efektívnosť poľnohospodárskej výroby.

Prerokúvaný návrh plánu súhrnného rozvoja vytvára dostatočné materiálne a finančné zdroje pre zabezpečenie tejto úlohy v budúcom roku, ako aj pre ďalšie roky tretej päťročnice, kedy sa má len do poľnohospodárstva investovať viac ako štvrť miliardy korún.