Předání Domu kultury v Ostravě hospodářské organizaci není výjimkou. Předán byl dále Klub pracujících v Porubě (hodnota 12 miliónů Kčs), kulturní dům v Popradě (6 mil. Kčs), v Komárně (7 mil. Kčs) a další. Připravujeme předání kulturních domů pracujících v Žilině, Jihlavě a v Ústí nad Labem. Hodnota každého tohoto zařízení se pohybuje mezi 20 až 40 milióny Kčs.

Nyní je možnost předávání některých objektů ROH do dočasného nebo dlouhodobého užívání v osnově zákona v ustanovení § 350 výslovně upravena. Účelnost úpravy spatřujeme hlavně v tom, že při převodech majetku ROH jde o značné hodnoty, které se převádějí na státní hospodářské organizace, a proto je nutné vycházet při nakládání s tak velikými hodnotami ze zákonné úpravy.

Při úpravě vlastnictví společenských organizací vychází osnova ze zásady, že majetek společenské organizace je ve vlastnictví určité organizace jako celku, a že nižší organizační složky mají tento majetek ve správě v rozsahu určeném stanovami společenské organizace.

Majetek, který je ve vlastnictví společenské organizace, představuje zvláštní formu socialistického vlastnictví, neboť jde o významné prostředky naší společenské spotřeby dosahující miliardových hodnot.

Ve vlastnictví společenských organizací jsou tedy zásadně předměty společenské spotřeby. Výjimečné to mohou být i výrobní prostředky, avšak jen tehdy, jestliže je společenská organizace potřebuje k zajištění vlastní činnosti.

Společenské organizace hospodaří především s vlastním majetkem, který je vytvářen z největší části z příspěvků členů a z činnosti organizace.

Také otázky majetku společenských organizací nebyly dosud právně upraveny a nedostatek úpravy v tomto směru byl v praxi pociťován. Mimo hospodaření s vlastním majetkem mohou společenské organizace spravovat i majetek národní, který jim byl státem odevzdán do trvalého nebo dočasného užívání. K odevzdání národního majetku státem společenské organizace do užívání dochází v souvislosti s převedením některých úkolů státních orgánů na společenské organizace, zejména na Revoluční odborové hnutí. Poskytnutý národní majetek je v takových případech určen k zajištění předeveného úkolu, a musí být také k určenému úkolu společenskou organizací výhradně použit. V této souvislosti chci upozornit na to, že hospodářský zákoník, což je podle mého názoru správné, neupravuje vztahy na úseku nemocenského pojištění, které vznikají mezi Revolučním odborovým hnutím ve funkci správce, na něhož stát přenesl správu nemocenského pojištění na jedné straně a socialistickými organizacemi zaměstnávajícími pojištěné pracovníky na straně druhé. V těchto vztazích, i když mají částečně hospodářskou povahu, jako je tomu například při odvádění pojistného, nejde o činnost, jejímž přímým účelem je plnění hospodářských úkolů, ale o zabezpečení pracujících při nemoci, úrazu a mateřství a poskytování přídavků na děti.

Účelem vztahů mezi Revolučním odborovým hnutím jako správcem nemocenského pojištění a socialistickými organizacemi je opatřovat zákonem stanovené prostředky k plnění úkolů nemocenského pojištění, udržovat pořádek v hospodaření s těmito prostředky a působit na socialistické organizace, aby plnily řadu úkolů většinou nikoli hospodářských při provádění nemocenského pojištění.

Přitom Revoluční odborového hnutí, jako správce nemocenského pojištění, má ve věcech nemocenského pojištění z pověření státu autoritativní rozhodovací pravomoc, kterou by jinak vykonávaly státní orgány. Působnost orgánů Revolučního odborového hnutí dopadá také na vztahy, které v poměru Revolučního odbororového hnutí k socialistickým organizacím vyplývají z provádění nemocenského pojištění, jako je například vykazování pojistného a dávek, předpisování a vymáhání pojistného, penále, ukládání přirážky k pojistnému atd. Tyto vztahy jsou upraveny právními předpisy o nemocenském pojištění a důvodová zpráva správně uvádí, že hospodářský zákoník ponechává speciální předpisy o nemocenském pojištění v platnosti.

Z podobných důvodů byla ponechána též vlastní úprava takzvaných regresních nároků při úrazech a nemocech z povolání obsažená v zákoně č. 150/1961 o náhradách při úrazech a nemocech z povolání a v prováděcí vyhlášce č. 8/62 Sb. o regresních náhradách.

Soudružky a soudruzi poslanci!

Odlišnost socialistických společenských vztahů od společenských vztahů v období přechodu k socialismu si vyžádá přestavbu podstatné části právního řádu, jak o tom hovořil ministr spravedlnosti. Byl vydán občanský zákoník, který vychází z jednoty socialistické ekonomiky. Dnes je předkládán hospodářský zákoník, základním pracovním právem Československé socialistické republiky se stane zákoník práce. Zákoník práce vyjádří vůli pracujícího lidu upravit socialistické vztahy v souladu se zájmy společnosti, a tím i každého jednotlivce, upevňovat a postupně rozvíjet jejich přechod ve vztahy komunistické.

Zákoník práce se zároveň stane aktivním činitelem v rozvoji socialistických výrobních vztahů.

Po schválení hospodářského zákoníku všechny odborové orgány, zejména odborové orgány v závodech musí plně podporovat úsilí hospodářských vedoucích, aby se jeho zásady uváděly v život a napomáhaly tak přechodu od extenzívního hospodářství k intenzívnímu rozvoji našeho národního hospodářství i splnění usnesení XII. sjezdu KSČ. (Potlesk.)

Podpredseda NZ Valo:

Dávam slovo posl. Kuropkovi.

Posl. Kuropka: Vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Cieľom celej spoločenskej výroby je stále dokonalejšie uspokojovať potreby socialistickej spoločnosti. Tento cieľ, ktorý je vlastný samozrejme len socialistickému zriadeniu, obsahuje v sebe požiadavku nielen kvantitatívne zabezpečovať potreby socialistickej spoločnosti, ale znamená tiež, že výrobky musia byť po kvalitatívnej stránke v plnom súlade so spoločenským a technickým rozvojom, že musia mať zodpovedajúcu technickú úroveň, užitkové vlastnosti a estetické hodnoty.

Pri rozvoji našej socialistickej spoločnosti otázkam kvality venovalo sa už veľa pozornosti. Napriek tomu s kvalitou výrobkov, prác a výkonov nemôžeme byť v každom prípade spokojní. Otázka kvality toho času je zvlášť dôležitá, a to nielen z dôvodov kvalitatívne lepšieho uspokojovania vlastnej výrobnej i nevýrobnej spotreby, ale aj z dôvodov medzinárodnej výrobnej kooperácie a deľby práce v rámci RVHP a z dôvodov rozhodnejšieho presadenia sa našich výrobkov na zahraničných trhoch vôbec.

Z týchto postulátov vychádzali i posledné opatrenia vlády ako vládne uznesenie č. 491 z minulého roku a uznesenia príslušných štátnych orgánov. Je prirodzené, že o kvalite sa rozhoduje ve výrobe, počnúc jej prípravou až po vyhotovenie výrobku, nie je možné však opomenúť skutočnosť, že výrobky sa vyrábajú pre spotrebiteľský trh, alebo sa použijú v ďaľšej výrobe a že teda na materiálnu výrobu priamo nadväzuje oblasť hospodársko-právnych vzťahov, ktoré obeh výrobkov organizujú.

V materiálnej výrobe môže i pri najúčinnejších opatreniach dôjsť k vadnej produkcii, správnou organizáciou hospodárskych vzťahov však se dá zabrániť ďalším škodám, ktoré by mohli vzniknúť ďalším spracovaním nekvalitného výrobku, alebo tým, že spotrebiteľ obdrží neplnohodnotný tovar. Z tohoto hľadiska právo, právne predpisy, vtelené do hospodárskeho zákonníka a jeho vykonávacích predpisov, najmä predpisy upravujúce zodpovednosť dodávateľa za vady dodávok, predpisy o odberateľskej prebierke, o postupe pri reklamaciách, o reparácii vadných dodávok, môže zohrať veľkú úlohu.

Skúsenosti z aplikácie doteraz platných právnych predpisov na úseku kvality ukázali perspektívy lepšej úpravy vzájomných dodávateľsko-odberateľských vzťahov a možnosti ako odstrániť niektoré nedostatky, ktoré sa v tejto oblasti právnej úpravy vyskytujú. Pri doterajšej právnej úprave v zákone 69/58 Zb. dodávateľ zodpovedal odberateľovi za to, že výrobky v čase plnenia majú dojednané vlastnosti. Ak dodávateľ vyrobil vadné výrobky, z chozrasčotných záujmov snažil sa tieto výrobky dodať spoliehajúc sa, že odberateľ pri odbere vadu nepozná, resp. že sa vada objaví až neskoršie, kedy už odberateľ ťažko bude preukazovať, že výrobok bol v čase plnenia vadný. V tejto súvislosti treba poukázať na všeobecne sa vyskytujúce prípady, že vstupná prebierka výrobkov sa u odberateľa vykonávala celkom nedostatočne, a to najmä z dôvodov hospodárnosti, prípadne z dôvodov praktickej nepravideľnosti takejto prebierky. Najmä u hromadne dodávaných výrobkov nebolo možné prebierku dôsledne uskutočňovať. Ako napríklad možno uviesť dodávky skrutiek, spružín atď., ktoré odberateľ kvalitatívne mohol preveriť prakticky až keď ich dával do výroby, kedy však už nároky zo zodpovednosti za vady mu zanikli. Obdobná situácia ukázala sa tiež pri dodávkach pre vnútorný obchod, najmä u textilných výrobkov.

Za danej situácie sa stávalo, že dodávateľ, ktorý i pripadne veľmi hrubo porušil technologickú disciplínu, sa vymkol zo zodpovednosti, ak odberateľ opomenul včas previesť kvalitatívnu prebierku.

Z uvedených dôvodov pri vypracovaní nového hospodárskeho zákonníka koncipovali sa nové právne ustanovenia, dotýkajúce sa kvality po dôslednej previerke najmä týchto otázok:

1. či je správna zásada uplatnená v zákone č. 69/58 Zb., že dodávateľ zodpovedá za to, že dodané výrobky majú stanovené vlastnosti len v dobe, keď sa plní,

2. či je ekonomicky a prakticky odôvodnené, aby odberateľ mal povinnosť vo všetkých prípadoch uskutočňovať prebierku a kontrolu akosti ihneď ako výrobky dôjdu na sklad pod hrozbou straty práv zo zodpovednosti za vady,

3. či terajšia právna úprava je dostatočnou zárukou, aby sa hrubé porušenia technologickej disciplíny, alebo výstupnej kontroly stávali predmetom záujmu nadriadených orgánov, prípadne i pracujúcich podniku, ktorý technologickú disciplínu porušují.

Na základe skúseností a diskusií v podnikoch úprava zodpovednosti za vady v osnove hospodárskeho zákonníka je formulovaná tak, aby dodávateľ, ktorý vyrobil a dodal vadný výrobok, zásadne vždy za vadu zodpovedal a aby sa tejto zodpovednosti nemohol zbaviť pre niektoré len formálne opomenutie na strane odberateľa. Podľa doteraz platnej právnej úpravy, ako už bolo spomenuté, dodávateľ totiž nezodpovedal za vadnú dodávku v takom prípade, ak odberateľ vady, ktoré pri stanovenom spôsobe kvalitatívnej prebierky do jedného mesiaca od uskutočnenia dodávky nereklamoval. V novom hospodárskom zákonníku odstraňujeme preto tradičné rozlišovanie vád na vady zjavné a vady skryté s rozdielnymi lehotami pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že takáto konštrukcia zodpovednosti za vady si vyžiadala odstránenie rozlišovania medzi teraz platnými právnymi inštitúciami, ako je zodpovednosť zo zákona a zo záruky. Zlúčenie zákonnej a garančnej zodpovednosti znamená, že dodávateľ v každom prípade bude zodpovedať za to, že výrobky budú mať dojednanú akosť počas 6 mesiacov, prípadne i počas dlhšie doby, ak sa strany dohodnú na zvýšenej garančnej zodpovednosti. Tieto ustanovenia iste povedú výrobcov nielen k zvyšovaniu kvality výrobkov, ale i k zabezpečeniu výrobkov proti škodlivým vplyvom počas prepravy, resp. pri ich prevádzke. Výrobca, na ktorom je dôkazné bremeno, že výrobky, ktoré dodal sú kvalitné, bude sa musieť viac zaoberať s ich funkciou, použiteľnosťou a životnosťou.

Hospodársky zákonník novým spôsobom rieši aj odberateľskú prebierku. Kvalitatívna prebierka v sklade odberateľa už nemôže predsa odčiniť spoločenské škody vadnej výroby a zo zbytočných prepráv od výrobcu k spotrebiteľovi, prípadne aj naspäť.

Terajšie technické možnosti medzioperačnej technologickej a výstupnej kontroly umožňujú akosť výrobkov natoľko preveriť u výrobcu, že podrobná prebierka u odberateľa sa javí veľakrát zbytočná.

Hospodárský zákonník preto kladie hlavný dôraz na kvalitativnu prebierku u dodávateľa, čo nepochybne sa prejaví nielen v praktickej stránke prebierky, ale i v jej ekonomike. Nové zásady sú uplatnené v ustanoveniach o štatickej prebierke, o atestovaní výrobkov atď.

V záujme zdôraznenia zodpovednosti dodávateľa za kvalitu hospodársky zákonník zavádza dvojnásobné penále za vadnú akosť, ak vada bola zapríčinená hrubým porušením technologickej disciplíny. Motívom tohoto ustanovenia je to, aby hrubé porušenia technologickej disciplíny sa stali predmetom záujmu riadiacich orgánov a prostriedkom pre uplatnenie hmotnej zodpovednosti. Tento cieľ bol ešte viac dosažiteľný, ak by sa penále za kvalitu osobne evidovalo.

Z uvedeného zrejme vyplýva, že právne predpisy, ktoré si naša socialistická spoločnosť dáva na tomto úseku, nie sú samoúčelné, ale že sú prostriedkom ochrany chozrasčotných záujmov podnikov, záujmov spotrebiteľa, prostriedkom výchovy i ochrany spoločnosti proti nezodpovednosti niektorých pracovníkov.

Nové zákonné opatrenia na úseku dodávateľsko-odberatelských vzťahov sú súčasťou veľkého organického prerodu organizačnej štruktúry riadenia nášho národného hospodárstva, sú progresívnym činiteľom nových foriem a zodpovedajú preto požiadavkam súčasnej etapy vývoja našej spoločnosti.

Súhrn doterajších skúseností ukazuje, že sme v oblasti odstraňovania nekvalitných výrobkov vynaložili veľké úsilie, často však v praxi zamerané na odstraňovanie dôsledkov vyplývajúcich z vadnej výroby. Účinné boli prevážne opatrenia na zamedzenie veľkých škôd, pričom samotné príčiny vzniku nekvalitných výrobkov napriek výstižne stanovených opatreniam na mnohých úsekoch naďalej pôsobili v procese výroby.

Uplatňovanie nových metod riadenia organizácie výroby si vyžiada od nás, ktorí v oblasti materiálnej výroby pracujeme, a od tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom túto ovplyvňujú, veľké nároky na vytvorenie podmienok pre dôsledné odstránenie príčin vzniku vadných výrobkov.

Pôjde predovšetkým o vytvorenie dostatočných zásob surovín i materiálov v základných odvetviach priemyslu s cieľom pružného a včasného materiálno-technického zásobovania spracovateľských oborov.

V tejto oblasti musíme odstrániť zrychlené dobiehanie výroby vo vzťahu k termínu plnenia dodávok a zabezpečiť rovnomerné využívanie výrobných kapacít. Využitím vozových jednotiek v železničnej doprave i čiastočnú kapacitu automobilovej dopravy používanú často na presuny materiálov pri zmene výroby už nepotrebných zásob a zásob nadnormatívnych, bude možné okrem zásadných opatrení v doprave zabezpečiť pružné zásobovanie výroby potrebnej a technicky pripravenej.

V samotnej výrobe sa musíme pričiniť o účinné uplatnenie hmotnej zainteresovanosti a zodpovednosti za kvalitu výrobkov. Ďaleko pružnejšou mzdovou politikou musíme vystihnúť v reálne možnom rozsahu predchádzanie vzniku možnosti porušovania technologickej i pracovnej disciplíny.

Nové opatrenia v oblasti investičnej politiky umožnia nám technicky dobudovať laboratoria, i skušobne pre výstupnú kontrolu všade tam, kde sa nám to doteraz nepodarilo, avšak i na tomto úseku budeme zameriavať hmotnú zainteresovanosť i zodpovednosť predovšetkým na dodržiavanie záručnej doby.

Vyslovujem presvedčenie, že cieľavedomým prístupom k praktickému uplatneniu nových zásad dodávateľsko-odberateľských vzťahov, zakotvených v hospodárskom zákonníku, účinne prispejeme k rozkvetu nášho národného hospodárstva. (Potlesk.)

Podpredseda NZ Valo:

Dávam slovo posl. Šubrtovi.

Posl. Šubrt: Vážené soudružky a soudruzi poslanci!

Pro další rozvoj ekonomiky a prakticky celého života socialistické společnosti hraje nesmírně významnou úlohu společensky žádoucí a nutný rozvoj výrobních kapacit, účelových zařízení, bytové a občanské výstavby. Tyto úkoly především zabezpečuje investiční výstavba, rekonstrukce a modernizace stávajících základních fondů.