Naše sociálne zabezpečenie má vysokú úroveň. Nemožno však zamlčať, že na úseku sociálneho zabezpečenia máme aj akútne problémy, ktoré chceme vyriešiť a k vyriešeniu majú práve prispieť zákony o sociálnom zabezpečení a o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

V apríli t. r. sme predĺžili materskú dovolenku z 18 na 22 týždňov. Podľa slov prezidenta republiky s. Antonína Novotného nie je to konečná úprava, ale len krok vopred na ceste, na ktorej podľa možností a dobrých výsledkov výroby budeme pokračovať. Prerokúvaním nových zákonov o sociálnom zabezpečení pracujúcich a družstevných roľníkov riešime dve skutočne závažné otázky. Vo svojej zpráve k návrhu zákona o sociálnom zabezpečení žiada sa mi predovšetkým povedať, že v novej úprave neide o zkladnú zmenu zásad, o ktoré sa doterajšie zákony opierajú. Nové zákony sa vyznačujú tým, že naplno zachovávajú socialistické principy sociálneho zabezpečenia realizované v priebehu uplynulých rokov, ale aj súčasne zlepšujú ich súlad a vzájomne pôsobenie, najmä pokiaľ ide o zásadu odmeňovania podľa práce a o zásadu uspokojovania podľa potrieb. Táto požiadavka si vyžiadala niektoré opravy doterajšieho systému a to tak, že sa zlepšujú nároky v sociálne odôvodnených prípadoch, a to na úkor nadmerných výhod, ktoré nie sú sociálne odôvodnené.

Sociálnymi a ekonomickými hľadiskami je zdôvodnené zlepšenie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov.

Vážnym dôvodom pre zmenu doterajšieho zákona je nutnosť udržovať vzrast nákladov na dôchodkové zabezpečenie v správnej a únosnej relácii k vývoju národného dôchodku. Odhaduje sa totiž, že počet dôchodkov do roku 1970 vzrastie z dnešných 2,6 milióna na 3 milióny 100 tisíc dôchodkov, to znamená o celých 28 %. O niečo rýchlejšie by rástli i náklady, ktoré sú závislé nielen na raste počtu dôchodkov, ale aj na rastúcich mzdách a na stále sa zvyšujúcej započítateľnej dobe zamestnania.

Vývoj počtu dôchodkov v podstate závisí na ťažko meniteľných demografických činiteľoch a preto jediná cesta, ako spomaliť rast nákladov na dôchodky, je taká, že sa upraví výška vyšších dôchodkov. Nie je to populárna vec, súdružky a súdruhovia, ale z ekonomického hľadiska je nevyhnutelná. Pravda, sebaväčšia úprava výšky dôchodkov, teda ich zníženie, nemôže trend rastu nákladov ovplyvniť podstatnejšie, teda tak, aby sa ich podiel na národnom dôchodku ďalej nezvyšoval. Môžem zdôrazniť, že ani po daňovom postihu vyšších dôchodkov úroveň nášho sociálneho zabezpečenia nestratí svoje popredné miesto na svete. Treba náležite hodnotiť, že u nižších a stredných dôchodkov dôjde k zvýšeniu ich priemeru, a preto vplyv nového zákona na vývoj nákladov na sociálne zabezpečenie nebude podstatný. Po prevedených úpravách tieto náklady bez prihliadnutia k výdavkom na predĺženie materskej dovolenky do r. 1970 porastú o 38 %.

Ako som už uviedol, doterajší stav sa vo svojich základných principoch a ustanoveniach zachová. Zachovajú sa menovite podmienky pre nárok na hlavné dôchodky (s výnimkou starobného dôchodku žien - tam sa, však, upraví vekový nárok na dôchodok podľa počtu detí), a výpočet alebo konštrukcia dôchodkov, ktorá je jednou z najjednodušších na svete. Pre nárok a výšku dôchodku sú rozhodujúce doby pracovnej činnosti a náhradné doby. Nová úprava prináša po prvý raz úplne zrovnoprávnenie všetkých skupín zamestnancov v tom, že zápočet týchto dôb nebude už závislý na tom, kedy sa to, alebo oné sociálne poistenie za monarchie alebo za predmnichovskej republiky zaviedlo. Východiskový čas pre zápočty je vznik ČSR 28. 10. 1918. V dôsledku toho získajú najmä robotníci a robotníčky niekoľko rokov zamestnania, čím sa urýchli ich nárok na dôchodok a čím z veľkej čiastky získajú nárok na vyšší dôchodok ako ho mali doteraz. Obdobnú funkciu má pre ženy zápočet starostlivosti o deti do troch rokov ako u pracovnej činnosti, rovnako od 28. októbra 1918. Toto bude mať veľký vplyv jednak na nároky niektorých žien, jednak na nároky bývalých živnostníkov, teda osôb, ktoré do zamestnania nastúpili po roku 1945. Predĺženie potrebnej doby je spolu s úpravou vekovej hranice žien jediným opatrením, ktoré ovplyvní počet novovznikajúcich dôchodkov, ale vcelku však v obmedzenej miere.

Nová veková hranica pre nárok na starobný dôchodok žien sa dotkne len bezdetných žien a žien, ktoré vychovali len jedno dieťa. Ženy s viac ako dvoma dieťmi budú mať výhodnejší, alebo taký nárok na vznik dôchodku, ako bol podľa doterajšieho zákona. Ako nová vec sa zavádza pomerný starobný dôchodok v 60., alebo v 62. roku pre ženy, ktoré nezískajú 25 rokov zamestnania, ale spolu s dobou starostlivosti o deti a s nepoistenou dobou zamestnania budú mať aspoň 25 rokov započítateľnej doby.

Veková hranica pre mužov zostává bez zmeny s výnimkou hranice 58 rokov, ktorá sa zavádza pre pracovníkov I. kategórie v povrchových uholných baniach a pri povrchovej ťažbě rádioaktívných surovín.

Hlavné úpravy sa týkajú výšky dôchodkov. Podľa vládneho nariadenia so zvyšujú nízke dôchodky zamestnancov, a to v tomto roku, pokiaľ nedosahujú 400 Kčs a u manželských dvojíc 600 alebo 700 Kčs. Naproti tomu sa zavádza daň z dôchodkov, pokiaľ dôchodky prevyšujú 700 Kčs mesačne. Toto opatrenie je nutné a správne. Možno povedať, že by sa výška dôchodku mohla stanoviť aj tak, aby sa neupravovala daňou. Ale to by predpokladalo veľmi zložitú konštrukciu a neodstránilo by skutočnosť, že rovnako vysoké príjmy u pracujúcich sa zdaňujú a u dôchodkov by sa nezdaňovali aj napriek tomu, že počet závislých rodinných príslušníkov je u dôchodcov obyčajne nižší. Sadzba dane sa stanovuje veľmi sociálne a rešpektuje aj skutočnosť, či a koľko detí dôchodca živí. Od dane sa oslobodzují nielen doby získané odbojovou činnosťou, ale aj doby pracovnej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Relatívna výška starobného dôchodku sa bude výrazne diferencovať podľa dĺžky práce po vzniku nároku a nie podľa celkovej pracovnej doby získanej pred vznikom nároku na dôchodok. Zvýšenie dôchodku o 4 % zárobku ročne, tedy po nároku na dôchodok po 4-5 rokoch, sa prejaví v tom, že dôchodok dosiahne 90 % čistej mzdy, to znamená takej výšky, ako v žiadnom kapitalistickom štáte robotníci dosiahnuť nemôžu. Vo vyššom veku (u žien od 60. roku veku, u mužov zpravidla od 65. roku veku), bude možné vedľa zárobku dostávať dôchodok obmedzený sumami 600, 800 a 1000 Kčs. To znamená sumami, ktoré sú o 400 Kčs nižšie oproti predpisom podľa doterajšieho zákona. Tým sa však rešpektuje skutočnosť, že sa tieto dôchodky budú vyplácať ku mzdám, ktoré stále rastú, takže neobmedzené dôchodky vedľa zárobku neboli by sociálne odôvodnené.

Zákon prináša zrušenie doterajšieho vyplácania tretinových starobných dôchodkov, ak dôchodca po nároku na dôchod ďalej pracuje. Z hľadiska konečnej výšky dôchodku zrušenie tretinových starobných dôchodkov neznamená v podstate zhoršenie nároku. Pracovná činnosť po dosiahnutí vekovej hranice sa bude hodnotiť novým spôsobom. (tými 4 % rastu dôchodku za rok), ktorý je, možno povedať, nákladnejší, a pre dôchodcu aj výhodnejší, pretože mu zabezpečí vyšší dôchodok v čase, keď už nebude mať iného príjmu.

Zmenám vo výške starobného dôchodku sa prispôsobuje aj výpočet invalidného dôchodku, ktorý bude rovnako vysoký ako starobný dôchodok, bez ohľadu na to, či nárok vznikol v mladšom, alebo v pozdejšom veku. Túto úpravu pokladám za spravodlivejšiu ako bolo doterajšie zvýhodnenie starších invalidov.

Napokon dôjde aj ku zmene dôchodkov pozostalých. Nová výmera vdovského dôchodku, a to 60 % dôchodku zomrelého, minimum 360 Kčs, berie zreteľ na to, že stále viac vdov má vlastný pracovný príjem alebo vlastný dôchodok, takže vdovský dôchodok spravidla už nie je jediným, ale len doplňkovým príjmom. Túto skutočnosť rešpektuje aj teraz zavádzané krátenie vdovských dôchodkov v čase pracovnej činnosti vdovy. Naproti tomu výmera sirotského dôchodku u jednostrannej siroty sa zvyšuje z 25 % na 35 % dôchodku zomretého živiteľa. Významnou skutočnosťou je, že zákon o sociálnom zabezpečení obsahuje aj dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl z povolania a príslušníkov bezpečnostných sborov a ich dôchodkové zabezpečenie prispôsobuje ostatným pracujúcim.

Z úvodnej časti zákona pokladám za vhodné spomenúť podstatné črty, ktoré vystihujú obsah celého návrhu zákona.

Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri neschopnosti v práci.

Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva.

Socialistická spoločnosť na základe neustáleho rozvoja výrobných síl a zdokonaľovania výrobných vzťahov vytvára stále priaznivejšie predpoklady k zlepšovaniu životných a pracovných podmienok a k všestrannému uspokojovaniu hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich. To sa prejavuje nielen v zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj v predlžovaní pracovnej aktivity.

Zavádzaním modernej techniky sa odstraňujú a budú odstraňovat namáhavé a ťažké práce, skracuje s a bude sa skracovať pracovný čas a zlepšuje sa liečebne preventívna starostlivosť.

Systém sociálneho zabezpečenia má podporovať uvedomelé predlžovanie pracovnej aktivity a prispievať k tomu, aby aj pracujúci, ktorí získali právo na dôchodok, podľa svojich síl a schopností prispievali k ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti.

V sústave dôchodkového zabezpečenia sa viacej uplatňujú hľadiská sociálne, a to hlavne zmenšením rozpätia medzi vyššími a nižšími dôchodkami. To sa dosiahne zdanením vyšších dôchodkov a zvyšovaním dôchodkov nízkych, najmä zvýšením dôchodkového základu pri ďalšej práci. Pravda, platnou zostáva zásada, že nároky na dôchodkové zabezpečenie všetkým pracujúcim sa zabezpečujú na základe ich práce.

To je stručná charakteristika, súdružky a súdruhovia, tohto zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý z poverenia výboru ústavnoprávneho a zdravotného predkladám na schválenie.

V závere chcem poukázať na toto: Ak máme dosiahnuť, aby sa predlžovala celoživotná pracovná aktivita a aby dôchodok nedostávali tí, ktorí sú plne výkonní, treba preto vytvoriť a sústavne vytvárať vhodné podmienky. To je predovšetkým úloha závodov a odborových organizácií, ale aj orgánov, ktoré zodpovedajú za plánovanie pracovných síl a dorastu pre rôzne pracovné úseky. Často sa stávalo a stáva, že pracovníkov pri získaní nároku na dôchodok prepúsťujú často proti ich vôli na odpočinok, hoci oni sú ochotní a schopní pokračovať v práci. Tak sa počet dôchodkov zbytočne zvyšoval a treba len ľutovať, že sa tak stalo aj na takých úsekoch, kde práca nekládla zvláštne nároky na fyzickú zdatnosť. Napríklad v školstve a v zdravotníctve. Sú oprávnené obavy, že aj zníženie počtu administratívnych pracovníkov sa uskutoční prepustením tých, ktorí majú nárok na dôchodok, čím sa z finančného hľadiska nedosiahnu žiadne úspory, ale sa len nahradí jeden druh platu priamo iným. V mnohých prípadoch mohlo by formálne plnenie uznesenia vlády viesť k veľmi škodlivým dôsledkom.

Súdružky a súdruhovia,

ústavnoprávny a zdravotný výbor na svojich schôdzkach prerokovali vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení - tlač 193 - a odporúčajú urobiť doplňky alebo zmeny v texte vládneho návrhu tak, ako je to uvedené v tlačenej zpráve z výborov - tlač 199, ktoré ste dostali každý do rúk.

Ako zpravodajca odporúčam plénu Národného zhromaždenia, aby predložený vládny návrh zákona s odporúčanými zmenami z výborov uzákonilo. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger:

Děkuji s. poslanci Žiakovi, nyní požádám zpravodajku poslankyni Hejlovou o přednesení zpravodajské zprávy k zákonu o sociálním zabezpečení družstevních rolníků.

Zpravodajka posl. Hejlová: Soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté!

Přistupujeme dnes k projednání vládního návrhu zákona o sociálním zabezpečení družstevních rolníků. Ústava naší socialistické republiky zabezpečuje našim občanům nejen právo na práci, ale i na hmotné zaopatření při nezpůsobilosti k práci a ve stáří.

Toto právo zabezpečuje soustava sociálního zabezpečení a rozvíjí se v souladu s možnostmi a potřebami celého národního hospodářství.

Základ sociálního pojištění rolníků byl položen až po vítězství dělnické třídy v roce 1948 vydáním zákona o národním pojištění. S postupným rozvojem socialistických výrobních vztahů na vesnici bylo upravováno i sociální zabezpečení družstevních rolníků. K první z těchto úprav došlo v roce 1951 až 1952. Další úprava byla provedena v roce 1956 v souvislosti s přijetím nového zákona o sociálním zabezpečení pracovníků v pracovním poměru. Při úpravě sociálního zabezpečení v r. 1962 získali všichni družstevníci od 1. dubna 1962 nárok na léčebnou a preventivní péči ve stejném rozsahu jako pracovníci v pracovním poměru. Také poskytování dávek v mateřství a přídavků na děti bylo zavedeno ve všech JZD. Přitom v družstvech, která dosáhla vyšší úrovně hospodaření, byly dávky poskytovány v podstatě za stejných podmínek jako u pracovníků v pracovním poměru, u ostatních družstev byly, jak víme, vázány na splnění dalších podmínek. Členové družstev s vyšší úrovní hospodaření získali při této úpravě nárok na nemocenské v podstatě za stejných podmínek jako pracovníci v pracovním poměru.

V důchodovém zabezpečení byla v roce 1962 volba důchodového pásma nahrazena stanovením výše důchodu podle příjmu družstevníků ze společného hospodaření v dosavadních šesti důchodových pásmech.

Nový návrh zákona vychází ze zásad projednaných a schválených na XII. sjezdu naší KSČ. Je to součást usnesení, které stanoví jako hlavní úkol celé naší společnosti další rozvoj zemědělské výroby a vyrovnání její úrovně na úroveň průmyslu. Tuto zásadu je ovšem nutno chápat oboustranně, jednak vyrovnávat životní podmínky, ale na druhé straně pro to i v zemědělství a hlavně zde rozvojem výroby, vytvářet hmotné prostředky.

Některá opatření, která zahruje nový návrh zákona, jsou již v platnosti, tato byla projednána a schválena na minulé schůzi NS. Jedná se o přídavky na děti všem členům JZD a o mateřskou dovolenou v rozsahu 22 týdnů.

Poskytování nemocenského ze sociálního zabezpečení bylo rozšířeno na některé skupiny členů JZD, která nedosáhla vyšší úrovně hospodaření. Byla rozšířena důchodová pásma a upraveny podmínky pro uznávání JZD za družstva s vyšší úrovní hospodaření.

K 1. 7. 1964 se upravuje důchodové zabezpečení členů JZD s vyšší úrovní hospodaření podle stejných zásad, jako u zaměstnanců. Tím dochází k úplnému vyrovnání sociálních nároků členů těchto družstev s ostatními zaměstnanci.

Úpravou věkové hranice žen pro nárok na starobní důchod z 6O na 53-57 let a zápočtem doby výchovy dětí do tří let získá v roce 1963 jednorázově 12 000 žen nárok na starobní důchod. Bez této úpravy by tyto ženy získaly nárok postupně až v letech od r. 1966 až do r. 1970.

Dále byla ještě dnes ráno kladena otázka, jak bude upravena otázka starobních důchodů těch bývalých zaměstnanců, kteří jako důchodci nyní pracují v JZD.

Podle vyhlášky, schválené vládou 6. května, pracují-li tito důchodci v JZD, která nebyla uznána za družstva s vyšší úrovní hospodaření, bude se poskytovat starobní důchod až do výše 600 Kčs měsíčně podle pracovních příjmů z družstva. Tato výhoda není časově omezena, tj. poskytuje se během celého roku. Jestliže takový důchodce bude pracovat na špičkových pracích v zemědělství nebo na kampani, bude dostávat plný nekrácený starobní důchod, vedle pracovních příjmů z družstva. Tato výhoda je omezena na 120 pracovních dnů v roce.

Jestliže pracuje takový důchodce v JZD s vyšší úrovní hospodaření, platí tu stejná úprava, jako při činnosti v pracovním poměru, to jest, že důchod se při delší práci neposkytuje, ale zvyšuje se o 4 % průměrného výdělku za každý rok. Dosáhl-li takový pracovník, který již získal nárok na starobní důchod, věku alespoň 65 let (u žen věku 60 let) vyplácí se i v těchto případech starobní důchod až do výše 600 Kčs měsíčně, vedle pracovních příjmů z družstva.