K prehĺbeniu sociálneho zabezpečenia invalidných občanov zdôrazňuje návrh zákona úzku súvislosť inštitúcie invalidného dôchodku a pracovnej rehabilitácie invalidov. V budúcnosti sa bude invalidný dôchodok vymeriavať vo výške dôchodku starobného, ktorého by občan dosiahol pri dovŕšení vekovej hranice, keby mu v ďalšej pracovnej činnosti nezabránila invalidita. Týmto opatrením sa zlepšujú dôchodkové nároky mladých invalidov.

V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že závody a odborové organizácie by mali venovať väčšiu pozornosť zlepšovaniu podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a neuspokojovať sa odškodňovaním úrazov. Mali by se tiež snažiť o to, aby pracujúci, ktorí sa stali čiastočne invalidnými, našli vo svojom závode prácu, ktorá by odpovedala ich zdravotnému stavu.

Pokiaľ ide o zabezpečenie pozostalých, prenáša sa ťažisko zaopatrenia z dôchodku vdovského viac na dôchodok sirotský tým, že sa výmera nových vdovských dôchodkov mení zo 70 na 60 % dôchodku zomrelého a výmera dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa sa zvyšuje z 25 na 30 % dôchodku zomrelého. Minimálna výška dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa sa zvyšuje zo 120 Kčs na 180 Kčs; u obojstranne osirelých detí bude sa poskytovať dôchodok v jednotnej výške 450 Kčs mesačne na každé dieťa. Na tieto čiastky sa zvýšia tiež dosiaľ vyplácané sirotské dôchodky. Na druhej strane ak by boli v niektorých prípadoch vyššie čiastky, nebudú sa znižovať.

Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia o sociálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl. Doterajší výsluhový dôchodok, ktorý bol tak často kritizovaný, sa ruší a dôchodkové nároky príslušníkov ozbrojených síl sú prispôsobené zásadám sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Odchylky od týchto zásad sú plne odôvodnené mimoriadnymi nárokmi, ktoré na príslušníkov ozbrojených síl kladie zabezpečovanie obrany štátu.

Novo priznávané dôchodky účastníkov odboja budú v zmysle nových predpisov zlepšené hlavne výhodnejším zápočtom odbojovej činnosti a jej hodnotením pre výšku dôchodku.

Vážené súdružky a súdruhovia, teraz by som chcel uviesť niektoré skutočnosti k novej úprave sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov.

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov, ktorého základ bol položený až v roku 1948, bolo s ohľadom na rozdielne ekonomické a sociálne podmienky založené na úplne odlišných princípoch, než sociálne zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere. Rozsah ich sociálnych nárokov bol podstatne menší. V nemocenskom poistení si družstevní roľníci mohli voliť rozsah liečebnej starostlivosti a podľa toho platili poistné. V dôchodkovom poistení si taktiež mohli voliť výšku dôchodku z niekoľkých stanovených pásiem, a platili tomu odpovedajúce poistné. V najnižšom pásme činil základný dôchodok 230 Kčs mesačne, v najvyššom pásme 440 Kčs mesačne. Nevýhodou bolo to, že roľníci si prevážne na základe dobrovolnosti volili najnižšie pásmo dôchodku.

S rozvojom družstevnej výroby prestalo toto usporiadanie vyhovovať sociálnym potrebám družstevných roľníkov a nepodporovalo dostatočne získavanie a štabilizáciu mladších pracovníkov v roľníckych družstvách.

V roku 1960 stanovila celoštátna konferencia KSČ, že s upevňovaním a rozvojom poľnohospodárskej výroby a zdokonalovaním formy odmeňovania v roľníckych družstvách, má sa postupne zlepšovať sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov. K tomu došlo vydaním zákona č. 32 z roku 1962, ktorý priniesol družstevným roľníkom podstatné zlepšenie zabezpečenia v nemoci a zabezpečenia matky a dieťaťa. Týmto zákonom sa prešlo i u družstevných roľníkov od princípov poisťovacích k uplatneniu socialistických zásad sociálneho zabezpečenia.

XII. sjazd KSČ potvrdil líniu dosiahnuť ďalšieho zbližovania sociálnych nárokov družstevníkov a pracovníkov v pracovnom pomere cestou postupného prechodu družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia.

V zmysle rokovania a uznesenia januárového pléna ústredného výboru KSČ bolo s účinnosťou od 1. apríla 1964 zlepšené u všetkých JRD podľa rovnakých zásad ako u zamestnancov poskytovanie prídavkov na deti a predĺžená materská dovolenka na 22 týždňov. Poskytovanie nemocenského z prostriedkov sociálneho zabezpečenia sa rozšírilo i na niektoré skupiny členov tých družstiev, ktoré doteraz neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. Doterajších 6 dôchodkových pásiem bolo rozšírené o ďalšie 2 pásma s dôchodkom vo výške 500 Kčs a 560 Kčs a ešte o tretie pásmo pre odborných a popredných pracovníkov vo výške 650 Kčs. Novo bol upravený spôsob stanovenia a odvodu príspevku družstiev na čiastočnú úhradu výdavkov na sociálne zabezpečenie. Podmienky pre uznávanie JRD za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia boli upravené tak, aby odpovedali potrebám ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby.

Všetky tieto úpravy preberá predložený návrh zákona v plnom rozsahu. Ďalej rieši dôchodkové zabezpečenie členov JRD s vyššou úrovňou hospodárenia podľa rovnakých zásad ako u pracovníkov v pracovnom pomere s odchylkami odôvodnenými rozdielmi v ekonomických podmienkach. Podstata tejto úpravy spočíva v tom, že výška dôchodku bude priamo závislá na výške priemernej pracovnej odmeny a dĺžke pracovnej činnosti. Tým dochádza k vyrovnaniu sociálnych nárokov členov JRD s vyššou úrovňou hospodárenia s pracovníkmi v pracovnom pomere.

U členov družstiev, ktoré doteraz neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, zostává aj naďalej zachovaný pásmový systém dôchodkov, rozšírený úpravou platnou od 1. apríla 1964.

Tieto úpravy umožňují, aby sa odstránenie doterajších rozdielov v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a vyrovnanie ich sociálnych nárokov s pracovníkmi v pracovnom pomere, dosahovalo v súvislosti s ďalším rozvojom poľnohospodárskej výroby, charakterizovaným postupným prechodom stále väčšieho počtu roľníckych družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia.

Vo svojom celku predstavuje nová úprava sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov významné zlepšenie ich sociálnych nárokov oproti doterajšiemu stavu.

Vážené súdružky a súdruhovia, účelom všetkých navrhovaných opatrení v sociálnom zabezpečení je lepšie, účelnejšie usporiadanie tohto významného úseku spoločenskej spotreby. Preto jednotlivé opatrenia nemožno posudzovať izolovane, ale iba v súvislosti so všetkými ostatnými. Prehĺbenie sociálnej funkcie tohto zabezpečenia, zápočet všetkých dôb zamestnania, stávok, výluk z práce, nové spravodlivejšie hodnotenie vykonávanej práce podľa jej zložitosti, výraznejšie hodnotenie účasti v boji proti fašizmu, spravodlivejšia úprava socálnych nárokov žien, zlepšenie sociálneho zebezpečenia družstevných roľníkov, to všetko sú veľmi závažné pozitívne opatrenia, ktoré pdestavujú významný sociálny pokrok v našej krajine. Prostriedky na tieto opatrenia budú získané úpravami niektorých nárokov, ktoré v súčasnej dobe nie sú primerané.

Ďalší vývoj dôchodkového zabezpečenia sa bude vyznačovať rastom počtu dôchodkov z 2,6 mil. v roku 1964 na asi 3,1 mil. v roku 1970. To znamená, že podiel dôchodcov na celkovom počte obyvateľov sa ďalej zvýši. V pomere k 1000 obyvateľom v produkčnom veku zvýši sa podľa odhadu počet dôchodcov z 270 v roku 1962 zhruba na 330 v roku 1970. Rast počtu dôchodkov a ich rastúca priemerná výška povedú v tomto období k zvýseniu nákladov na sociálne zabezpečenie zhruba o 38 %. Preto bude dôchodkové zabezpečenie klásť veľké nároky na fond spoločenskej spotreby a tvorbu národného dôchodku.

Správne plnenie úloh sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplývajú z nových úprav bude však závisieť tiež od iniciatívy a praxe našich závodov, národných výborov, odborových organizácií a všetkých ďalších činiteľov. Najmä realizácia zásady predĺžovania pracovnej aktivity bude vyžadovať od všetkých orgánov, aby cieľavedome vytvárali predpoklady pre vhodné pracovné uplatnenie našich starších občanov a obnovenie pracovných schopností u invalidov v produkčnom veku.

Vážené súdružky a súdruhovia, práve tak ako pre celú oblasť životnej úrovne platí i pre sociálne zabezpečenia, že jeho ďalší vývoj bude závisieť, od toho, ako rýchlo sa nám podarí vyriešiť výrobné úlohy, zvyšovať produktivitu práce a celkovú efektívnosť nášho hospodárstva.

Teraz pôjde o to, aby sme sa spoločne pričinili o správne a zodpovedné objasňovanie týchto opatrení a zabezpečili tak dosiahnutie cieľov, ktoré vytýčila strana a vláda republiky.

Pri tejto príležitosti by som poďakoval výboru zdravotnému, ústavne právnemu a poľnohospodárskemu za účinnú a aktívnu pomoc pri spracovávaní a tvorbe týchto nových opatrení. Prosím tiež súdruhov poslancov, aby nám v praxi pri prevádzaní našej úlohy pomáhali. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger:

Zpravodajem k vládnímu návrhu zákona o sociálním zabezpečení je předseda zdravotního výboru posl. Žiak, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Žiak: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia!

Návrh zákona o sociálnom zabezpečení, o ktorom ideme v pléne Národného zhromaždenia rokovať, má nesporne ďalekosiahly význam v našej socialistickej spoločnosti. Na predvolebných stretnutiach s voličmi stretáme sa s veľkým záujmom našich občanov o novú zákonnú úpravu sociálneho zabezpečenia.

O sociálnom zabezpečení, o jeho úrovni a vzťahu k nášmu hospodárstvu zásadnú smernicu vyniesol XII. sjazd KSČ. Tieto smernice nás, poslancov Národného zhromaždenia, zaväzujú sociálne zabezpečenie novou zákonnou úpravou uviesť do súladu s naším hospodárskym rozvojom a držať ho v súlade s možnosťami a potrebami nášho socialistického hospodárstva tak, aby sa v ňom spravodlivo a účinne uplatnila soc. starostlivosť o občanov v starobe, invalidite i po strate živiteľa. Podľa pravdy možno povedať, že výbory NZ už pri zrode terajšej osnovy aktívne a tvorčím spôsobom spolupracovali. Pôvodne zásady zákona o sociálnom zabezpečení sme na pôde Národného zhromaždenia vecne a podrobne prerokovali ešte v auguste 1963 a povedali sme k nim svoje pripomienky. Tieto naše pripomienky prispeli k zlepšeniu osnovy zákona. Zasadnutie ÚV KSČ v januári 1964 a vláda dali konkrétne smernice pre konečnú úpravu sociálneho zabezpečenia. S týmito smernicami sme sa oboznámili na spoločnom zasadnutí niektorých výborov Národného zhromaždenia 16. apríla 1964.

K nezabudnuteľným zásluhám našej robotníckej triedy, vedenej Komunistickou stranou Československa patrí, že sa hneď po druhej svetovej vojne podujala na ťažkú úlohu, v najkratšej dobe odstrániť neblahé sociálne dedičstvo kapitalistickej minulosti, ktoré poznamenala chudoba a bieda státisícov starých a invalidných občanov hladovými dôchodkami robotníkov a nedostatkom verejnej pomoci pri zabezpečení starých a práceneschopných roľníkov.

Po februárovom víťazstve pracujúcich roku 1948 naše Národné zhromaždenie prijalo významný zákon o národnom poistení, ktorý na svoju dobu predstavoval najpokrokovejšie sociálne zákonodarstvo v povojnovej Europe. Týmto zákonom o národnom poistení sme sa zaviazali k veľkým záväzkom voči našim pracujúcim a prácou ukonaným občanom v čase, keď následky vojny ani zďaleka neboli odstránené a keď kapitalistické štáty na zlepšenie svojho sociálneho poistenia ešte vôbec nepomýšľali. Od začiatku sme venovali veľkú časť národného dôchodku na zabezpečenie našich starých a práceneschopných občanov, na zlepšenie života tých, ktorí sa stali obeťami kapitalistického vykorisťovania a útlaku fašistických okupantov. Na sociálne úlohy sme venovali veľké prostriedky aj napriek tomu, že nás pri obnove nášho vojnou rozrušeného hospodárstva a pri rozvoji socialistického priemyslu a poľnohospodárstva čakali skutočne veľké úlohy. Práve tak aj nároky na našu obranyschopnosť proti imperialistickej agresii boli nemalé a plnili sme aj svoje povinnosti v rámci medzinárodnej mierovej solidarity.

Náš hospodársky rozvoj nám umožnil v roku 1956 ďalej rozvinúť a podstatne zlepšiť sociálne zabezpečenie. Svedčia o tom takéto údaje:

S oprávnenosťou možno povedať, že v našej republike každý občan v starobe a invalidite má nárok na dôchodok.

Počet všetkých vyplácaných dôchodkov na konci marca tohoto roku činil 2,6 milióna. To je asi 1/3 všetkých osôb, činných v našom hospodárstve. Z tohto počtu bývalým zamestnancom sa vypláca 1 894 000 dôchodkov, a to 640 000 starobných, 539 000 invalidných a čiastočne invalidných dôchodkov, 517 000 vdovských a 69 000 sirotských dôchodkov. Uviedol som len tisíce. V období rokov 1957 až 1963 bývalým zamestnancom sa priznalo 1 273 087 dôchodkov.

Zvlášť výrazný je vývoj dôchodkového zabezpečenia na Slovensku. Roku 1949 sa na Slovensku vyplácalo 321 360 dôchodkov, ale koncom roku 1963 už 607 267 dôchodkov, teda takmer dvojnásobok. Ak sa v roku 1949 v uvedenom počte bývalým zamestnancom vyplácalo 199 940 dôchodkov, v roku 1963 to bolo 357 815 dôchodcov - bývalých zamestnancov.

Pozoruhodná je skutočnosť, že priemerná výška starobných a invalidných dôchodkov bývalých zamestnancov na Slovensku sa zvýšila z 373 Kčs roku 1949 na 678 Kčs roku 1963.

Všetky tieto údaje potvrdzujú, že naše zriadenie dokázalo v krátkom čase vybudovať systém sociálneho zabezpečenia životných potrieb starých a práce neschopných občanov celkom iným oveľa priaznivejším spôsobom, ako sa to robilo u nás za kapitalistického spoločenského systému. Na rozdiel od väčšiny kapitalistických štátov, kde sa nárok na dôchodok dosahuje v 65. roku alebo i v pozdejšom veku, majú naši pracujúci právo odísť do dôchodku v 60. roku, pracovníci I. kategórie a ženy ešte včaššie. Penzia činí najmenej 60 % čistých pracovných príjmov, v mnohých prípadoch aj viac. Celý systém dôchodkového zabezpečenia sa doplňuje sústavou sociálnych služieb, ktoré svojou koncepciou zodpovedajú zásadám nášho poriadku a potrebám už či starých, alebo invalidných občanov.

Pri hodnotení týchto výsledkov treba mať na zreteli, že ony sú produktom nielen nového usporiadania výrobných vzťahov, ale aj podstatného vzrastu výrobných síl. Na tomto vzostupe mali podiel nielen pracujúci v produktívnom veku, ale aj naši dôchodcovia. Veď naši dôchodci počas výstavby a rozvoja socialistickej spoločnosti usilovne spolupracovali v radoch budovateľov a mnohí vychovávali našu mladú socialistickú generáciu. Možno povedať, že niektoré pracovné úseky, najmä kampaňové práce a niektoré služby sú takmer výlučne odkázané na pomoc našich dôchodcov. Poznáme desaťtisíce obetavých dôchodcov, ktorí napriek tomu, že majú nárok na odpočinok, iniciatívne a neúnavne pomáhajú svojím závodom plniť a prekračovať úlohy, zlepšovať organizáciu práce a zdokonalovať výrobnú techniku. Myslím, že sme toto úsilie našich dôchodcov a starých občanov nie vždy a dostatočne ocenili. Pri tejto príležitosti chcem všetkým dôchodcom, ktorí sa zaslúžili o rozkvet našej vlasti, za ich uvedomelú a užitočnú prácu srdečne poďakovať, ale aj poprosiť ich, aby aj naďalej svoje skúsenosti a sily dali do služby veľkej veci socializmu a mieru.

Náš socialistický spoločenský poriadok, založený na spolupráci a vzájomnej pomoci, má vďačný a kladný pomer ku starým a práceneschopným občanom, ale to nestačí. Ide o to, aby naša celá mladá generácia na svoje povinnosti voči starým nezabúdala. Nie málo je takých, ktorý sa mylne domnievajú, že ak je v štáte široká sociálna starostlivosť zákonom zabezpečená, prestala už povinnosť detí starať sa o starých príslušníkov rodín a pestovať voči nim úprimne ľudské vzťahy. Takéto úvahy sú nesprávne a nemorálne, lebo nezodpovedajú morálnemu obrazu našej spoločnosti. Že takéto úvahy existujú, o tom svedčia početné žiadosti o umiestnenie starých rodičov v domovoch dôchodcov, aj v prípadoch, kde niet pre to sociálnych dôvodov. Ak sa rodičia do domova dôchodcov umiestnia, je zahanbujúce, že sa v mnohých prípadoch vlastné deti prestanú nielen starať, ale aj len zaujímať o svojich starých rodičov. Medzi starou a mladou generáciou vždy existovali generačné problémy, ktoré sa prejavovali a prejavujú v rôznych názoroch na životný štýl v minulosti a prítomnosti. Ale ťažkosti nie sú tak zapríčinené len konzervatívnosťou starých, ako skôr egoizmom mladých ľudí. Od mladých bude treba ešte dlhé roky očakávať pochopenie pre svojích životodárcov, ktorí ich vychovali neraz vo veľmi ťažkých a biednych pomeroch v časoch kapitalizmu. Tak by som rád povedal do srdca občanom, ktorých sa to týka, aby sa zbavili dedictva predsudkov a egoizmu. Preukazovať uznanie a úctu tým, ktorí svojím bojom za lepší život a svojou usilovnou prácou kládli základy nášmu socialistickému dnešku, patrí k morálke vzdelaných socialistických ľudí.