A zde je jeden velký úkol i pro ženy, abychom svoje syny vychovaly takové, jaké si přejeme mít své muže.

Paragraf 13 hovoří o povinnosti závodů umožnit ženám, které o to požádají, kratší pracovní dobu. Odborové orgány budou muset hledat cesty, jak toto právo ženě umožnit. Nebude to jistě lehké, vždyť tam, kde máme zaměstnáno mnoho žen, máme dvou i vícesměnný provoz, ale stojí to za to. V posledním čísle časopisu Vlasta byly názory některých žen otištěny. Spokojenost žen na pracovištích je zárukou jejich úspěšné práce.

Soudružky a soudruzi!

Od XII. sjezdu KSČ uplynulo něco přes rok. Zvýšení mateřské dovolené na 22 týdnů, jak to řekla zpravodajka, není konečným řešením, ale podle stavu ekonomiky budeme moci mateřskou dovolenou ještě prodlužovat. Je tedy jedna část usnesení XII. sjezdu strany tímto plněna.

Veliká péče naší komunistické strany, vlády a celé společnosti o ženu, bude pro všechny naše ženy pobídkou k ještě úspěšnějšímu plnění úkolů spojených s posláním matky i budovatelky naší krásné vlasti.

Proto budu s radostí pro tento návrh hlasovat. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger: Děkuji s. Marečkové. Nyní dávám slovo poslanci dr. Macúchovi.

Poslanec dr. Macúch: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci, dnes je už aj na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie všeobecne tradovaná ako objektívne preverená skutočnosť, že v ČSSR sa cieľavedomou, systematickou a vedecky podloženou starostlivosťou o dieťa vytvárajú veľmi priaznivé podmienky pre zdravý vývoj mladej generácie. Nezriedka o tom hovoria aj na rôznych zdravotníckych medzinárodných seminároch celkom spontánne i vynikajúci odborníci z kapitalistických štátov, ktorí mali možnosť navštíviť našu krajinu a zoznámiť sa s niektorými výsledkami socialistickej starostlivosti o človeka. Nie raz už o tom prednášal napr. na pravidelných jednomesačných kurzoch SZO vo francúzskom meste Soisson významný sociálny pediater svetového mena Holanďan prof. de Haas, ktorý veľmi živo sleduje všetko, čo sa u nás podniká na úseku starostlivosti o matku a dieťa. Je nesporné, že na tomto úseku sme dosiahli tak prenikavých úspechov, že tieto priamo udivili najmä odborné zdravotnícke kruhy na celom svete a doslova aj fascinovali aj niektorých objektívne vedecky uvažujúcich špecialistov pediatrov a sociálnych hygienikov i z vyspelých kapitalistických štátov.

Významnou je ovšem tá skutočnosť, že sme sa neuspokojili s dosiahnutým, ale vo zmysle uznesenia XII. sjazdu KSČ pristupujeme k upevneniu a zveľadeniu pozitívnych výsledkov v ochrane a rozvoji zdravia mladej generácie. Dva návrhy zákonov, ktoré predložila vláda k prerokovaniu a k schváleniu Národnému zhromaždeniu - zákon o zvýšenej starostlivosti o tehotné ženy a matky ako aj zákon, ktorým sa mení doterajšia právna norma o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov - sú ďalším výrečným dokladom a potvrdením socialisticko-humanistického vzťahu k človeku, pre ktorého budujeme a dotvárame našu socialistickú spoločnosť.

Predľženie platenej materskej dovolenky z doterajších 18 na 22 týždňov a zákonom zaručené právo na vymoženosť predľžiť ju až do doby, keď dieťa dosiahne veku jednoho roku, dáva tušiť podľa vedecky stanovených prognóz, že to bude mať priaznivý vplyv jak na zdravotný stav žien, tak i na zdravý vývoj detí. Predpokladáme, že nová zákonná úprava bude pozitívnym stimulom aj vo vývoji populačnej situácie, ktorá, ako je Národnému zhromaždeniu dobre známe, nie je u nás optimálna.

Hospodárska aktivita žien a ich účasť na tvorbe národného dôchodku je u nás mimoriadne vysoká a presahuje 40 % z celkového počtu zamestnancov. Na 100 žien vo veku od 15 do 54 rokov pripadá celkom 69,7 % pracujúcich žien. Medzi zamestnankyňami je viacej než polovica vydatých žien a z nich asi ³/₅ sa starajú o nezaopatrené deti; v rozhodujúcej väčšine sú to matky vo veku od 25 do 44 rokov. Ak berieme do úvahy objektívnu skutočnosť, že vek plodnosti je u nás od 15 do 49 rokov a že toto rozpätie sa kryje s vekom maximálnej hospodárskej aktivity žien v našom národnom hospodárstve, ľahko nám z toho vyplynie záver, že zamestnaná matka pracuje priemerne viac než 12 hodín denne, čo nesporne redukuje možnosti jej pracovnej energie. Je ľahko pochopiteľné, že matka je pracovne i citove vystavená najnepriaznivejším nárazom najmä v období, keď dieťa dosiahne veku jedného roku. Toto obdobie je po zdravotnej stránke kritické jak pre matku tak i pre dieťa. Návrh zákona, ktorý prerokúvame, túto vedecky podloženú skutočnosť svojím obsahom rešpektuje.

Vysoká zamestnanosť žien a aktívna politická podpora ich účasti na celonárodnej hospodárskej aktivite viedla u nás, ako to vyplynulo aj z dôvodovej zprávy a zo zprávy zpravodajkyne, k nebývalému kvantitatívnemu rozvoju jaselskej starostlivosti. Veď 55 272 jaselských miest, z toho na Slovensku 15 032 miest, predstavuje značnú kapacitu i značnú pomoc, ktorú naša spoločnosť poskytuje rodinám s dieťmi v predškolnom veku. Okrem toho bolo 16 980 detí do 3 rokov umiestnených v iných zariadeniach, spravovaných školskom rezortom. Je to teda spolu 72 252 detí vo veku do 3 rokov. No napriek tomu koncom r. 1963 odhadovali KNV počet detí, ktoré nebolo možné napriek žiadosti rodičov umiestniť v jasliach na viac než 35 000. Na Slovensku je tč. asi 15 000 neumiestnených detí a z toho len v Bratislave 2738. V Košiciach došlo k nežiaducemu preplneniu jasiel nad stanovenú kapacitu miestami až o 50 % a to má prirodzene svoj nepriaznivý odraz v zvýšení chorobnosti.

Napriek tomu, že jasle splnili, plnia a i naďalej budú plniť svoju významnú spoločensko-ekonomickú a spoločensko-výchovnú funkciu, je treba triezvo, vidieť aj niektoré nedostatky, ktoré sa obzvlášť vypukle prejavovali najmä tam, kde následkom preplnenia, nekvalitného vedenia, nevyhovujúceho priestorového riešenia alebo nekvalitného ošetrovacieho personálu značne poklesla zdravotne ochranná i výchovná úroveň týchto kolektívnych detských zariadení.

Doterajšie naše skúsenosti, potvrdené objektívnymi zdravotneštatistickými rozbormi ukazujú, že chorobnosť detí do 3 rokov na nákazlivé choroby je v jasliach vyššia než u detí v domácej opatere. Ide tu najmä o choroby horných a dolných ciest dýchacích. V minulom roku bola v jasliach najmä vysoká chorobnosť na osýpky, zatiaľ čo hromadný výskyt čierneho kašľu vďaka povinnému očkovaniu značne poklesnul. V detských jasliach bolo každé dieťa priemerne 2,87 krát choré a pre chorobu vynechalo ročne 22,4 dňa. Ak uvážime, že v súvise s ochorením dieťaťa v jasliach vynechala v mnohých prípadoch zamestnaná matka prácu, tu sa nám vypuklejšie prejaví aj ekonomický dosah súčasných zdravotníckych nedostatkov v jaselskej starostlivosti.

Dlhšie ponechanie dieťaťa v priamej starostlivosti matky, ako to predpokladá návrh oboch dnes prerokovávaných zákonov, sa nesporne prejaví na zdravotnom stave detí jak v priebehu prvého roku jeho života, tak i vo veku neskoršom. Ak dieťa príde do detského kolektívu o mesiac, o dva alebo o niekoľko mesiacov neskoršie, bude odolnejšie nielen proti zápaľom dýchacích ciest, ale aj proti osýpkam, čiernemu kašľu, planým neštoviciam a niektorým ochoreniam črevným a kožným. V prípade ochorenia bude priebeh ľahší a komplikácie menej časté. Až oba návrhy zákonov budú schválené a vstúpia v platnosť, dá sa právom očakávať, že značnejšia časť detí bude prichádzať do jasiel už po povinnom preočkovaní, teda pôjde o deti odolnejšie. Dá sa právom predvídať, že chorobnosť v jasliach o niečo poklesne. Ak uvážime tú skutočnosť, že každé ochorenie a najmä infekčné, znamená značné zaťaženie organizmu hlavne u najnižších vekových skupín, môžeme v každom znížení chorobnosti detí na nákazlivé choroby vidieť veľký krok v zdravotníckej ochrane novej generácie.

Dľžka kojenia detí sa celoštátne v súčasnom období pohybuje okolo 2,5 mesiaca (niektoré čiastkové prieskumy ukazujú, že na vých. Slovensku kojí v 3. mesiaci života ešte 57 % matiek).

Umiestnením dieťaťa v jasliach hneď po 3. mesiaci jeho života nastával neraz jeho neprirodzený prechod na umelú výživu i vtedy, kde matka bola schopná kojiť. Je však všeobecne dobre známe, že kojené deti sa v prvých 4 mesiacoch vyvíjajú lepšie než nekojené.

Predľženie materskej dovolenky zlepší u veľkého počtu detí aj podmienky ich zdravého a nerušeného spánku. Dynamickým sledovaním dľžky spánku detí v jasliach a v domácnostiach bolo zistené, že deti v domácom prostredí spia podstatne dlhšie a to nielen ráno, ale aj v priebehu dňa ako deti v jasľovom prostredí. Nedokončený vývoj nervovej sústavy dieťaťa v prvých mesiacoch života si vyžaduje zabezpečenie dostatečnej dľžky spánku najmä v období prvých 4-5 mesiacoch. Je to principálna podmienka včasnej prevencie neurotických prejavov a zdravého neuropsychického vývoja.

Vedecký výskum ukázal, a dnes už neni o tom nijakého sporu, že prirodzený emocionálny úzky vzťah medzi matkou a dieťaťom je najvhodnejším stimulátorom neuropsychického vývoja dieťaťa. Nedostatok týchto sociálnych kontaktov s dieťaťom odráža sa najmä v rečovom vývoji, ktorý potrebuje časté prihováranie sa dospelých k dieťaťu. Aj tu je prvých 4-5 mesiacov trvalého kontaktu dieťaťa s matkou neobyčajne dôležitým faktorom. Obdobne je tomu aj pri pohybovom vývoji detí, kde príliš včasný a trvalý pobyt batoliat v ústavoch vedie častejšie k nežiadúcim pohybovým anomáliam, ktoré sa u detí v domácom prostredí vyskytujú oveľa zriedkavejšie.

Niektoré nedostatky v kvalite kolektívnych detských zariadení, vplývajúce na telesný a duševný vývoj detí v predškolskom veku, nie sú ovšem argumentom proti budovaniu týchto zariadení. Sú však vážným upozornením na to, aby sme ich cieľavedome skvalitňovali a využívali podľa vedecky stanovených noriem. Merné schématá potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov v jasliach boli v r. 1963 naplnené iba na 67 %, i keď schválený plán všetkých pracovníkov v jasliach bol dokonca mierne prekročený.

Návrh oboch zákonov predpokladá ďalšie predľženie platenej materskej dovolenky až na 32 týždňov, ak matka porodí 2 alebo viacej detí. Takáto úprava nebude mať u nás len teoretický význam, pretože len napr. v r. 1963 celkom 2.400 matiek v ČSSR a z nich 900 na Slovensku porodilo dvojčatá a 18 matiek trojčatá. Celkove zhruba na každých 100 pôrodov pripadá u nás pôrod dvojčat a na každých 9.000-10.000 pôrodov sa raz narodia trojčatá.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Doterajší vývoj dojčenskej úmrtnosti a novorodeneckej úmrtnosti bol u nás v posledných 15 rokoch tak impozantne priaznivý, že nemá opravdu obdoby na celej našej planéte. V r. 1937 sme v celoštátnom merítku strácali 117,4 detí do jedného roka na 1000 živo narodených, na Slovensku dokonca až 149,8. V r. 1945 bola táto bilancia ešte smutnejšia: celoštátne 136,8 ‰ a na Slovensku až 168,5 ‰. Porovnajme tieto údaje s rokom 1963, keď dojčenská úmrtnosť v celoštátnom merítku poklesla na 22 ‰, na Slovensku na 26,1 ‰. U novorodeneckej úmrtnosti je to obdobné: v r. 1937 činila celoštátne 45,8 ‰, na Slovensku 53,7 ‰, zatiaľ čo v r. 1963 došlo k poklesu celoštátne na 12,8 ‰ a na Slovensku na 13,6 ‰. Je isté, že dopad oboch zákonov, ktoré prerokováváme, bude z hľadiska ďalšieho vývoja dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti veľmi priaznivý. Pomôže nám to upevniť naše svetové úspechy v perinatálnej starostlivosti a uvoľní ďalšie rezervy pre jej prehľbenie.

Bolo by ovšem chybou, keby sme sa domnievali, že predľženie materskej dovolenky z 18 na 22 týždňov nám nespôsobí najmä v pracovných sektoroch, kde prevládajú ženské pracovné sily, nijaké ťažkosti a starosti. Konkrétne myslím na zdravotnícky rezort, kde koncom r. 1963 pracovalo zhruba 75 % žien a to prevážne mladých, vo veku plodnosti. V poslednom štvrťroku bolo z celkového počtu 142.557 zamestnaných žien 4.100 na materskej dovolenke; je to 2,88 %. Predľženie platenej materskej dovolenky z 18 na 21 týždňov bude znamenať zvýšenie doterajšej absencie z dôvodu materskej dovolenej o ďalších 22 %, t. j. asi o 900 zamestnancov. Je pravdepodobné, že ďalšie predľženie materskej dovolenky neplatenej využije zhruba asi ¹/₃ matiek. Podľa platnej plánovacej techniky je možné za ženu, ktorá je na materskej dovolenke, prijať nahradnú pracovnú silu. V zdravotníctve je však problém v tom, že ide väčšinou o vysoko kvalifikované pracovníčky lekárky, farmaceutky a zdravotnícke sestry, ktoré je možno nahradiť len rovnako kvalifikovanými silami. Doteraz sa tieto náhradné sily hľadali medzi zdravotníckymi pracovníčkami, ktoré z rodinných dôvodov opustili zamestnanie a zostali v domácnosti alebo medzi dôchodcami. Väčšina žien bola ovšem ochotná prijať prechodné zamestnanie iba s dennou službou a často len na skrátený úväzok. Nahradiť v nových podmienkach dočasne ďalších cca 1800-2000 kvalifikovaných pracovných síl nebude jednoduché. Aby nedošlo k vážnejšim poruchám v prevádzke zdravotníckych zariadení, bude žiadúce v plánoch ďalších rokov pamätať na primerané zvýšenie počtu kvalifikovaných pracovníkov pre tento účel. Pri ďalšom skvalitnení organizátorskej práce na zdravotníckom rezorte je táto úloha splniteľná dosažiteľnými prostriedkami.

Vychádzajúc z predpokladu i z presvedčenia, že vládny návrh zákona o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky bude priaznivo ovplyvňovať jak rozvoj novej generácie, tak i celú našu populačnú situáciu, doporučujem, aby ho Národné zhromaždenie v plnom rozsahu schválilo. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger:

Hlásí se ještě někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, je tedy skončena.

Dávám zpravodajce posl. Šťastné slovo k doslovu.

Zpravodajka posl. Šťastná: Soudružky a soudruzi poslanci, protože oba řečníci vyjádřili souhlas s osnovou vládního návrhu zákona o zvýšení péče o těhotné ženy a matky, nemám připomínek a doporučuji proto tuto předlohu zákona ke schválení.

Předseda NS Fierlinger:

Můžeme přistoupit k hlasování.

Kdo souhlasí s vládním návrhem zákona o zvýšení péče o těhotné ženy a matky, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění schválilo tento vládní návrh zákona.

Přistoupíme k projednání druhého bodu pořadu, kterým je

2. Společná zpráva výboru zemědělského, zdravotního a ústavně právního k vládnímu návrhu zákona (tisk 184), kterým se mění zákon o sociálním zabezpečení družstevních rolníků.

Místo původně ohlášené zpravodajky s. posl. Hejlové, přednese zpravodajskou zprávu posl. Rajtora. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Rajtora: Soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté!

Na dnešním plenárním zasedání máme projednat a schválit novelizaci zákona o sociálním zabezpečení družstevních rolníků. Tímto opatřením přistupujeme k plnění důležitého usnesení XII. sjezdu naší KSČ, a sice té části, kde se hovoří vyrovnání rozdílu mezi městem a vesnicí. Chápeme všichni, že tento úkol nebude snadný. I v příštím období budeme se musit těmito problémy zabývat a k nim se vracet. V současné době bude hlavním úkolem zintenzívnit a tím zlevnit zemědělskou výrobu. Plně využívat půdního fondu a co možná nejvíce snížit sklizňové ztráty. Ke splnění tohoto úkolu potřebujeme získat do našich JZD dostatek mladých odborně vzdělaných pracovníků. Na ta slova odborně vzdělaný, bych kladl mimořádný důraz; vždyť řídit JZD s výměrou kolem 100 ha a větší, řídit jejich rozvoj na vědeckém základě, k tomu je zapotřebí jak praktických zkušeností, tak odborné znalosti. Umět plně využít současné mechanizace a dokázat si poradit i s těmi složitými stroji, které budeme dále do zemědělství dostávat, si vyžádá nemalých odborných znalostí. Je nám všem přece jasné, že sebelepší stroj, pokud není ovládán schopným odborně vzdělaným pracovníkem, který má svou práci rád, nám očekávaný užitek nepřinese.

K udržení a dalšímu získávání mladých pracovníků ještě asi tolik: Dobře je vychovat v lásce k práci v zemědělství již v rodinách. Ve školách jim mimo odborných znalostí dát také trochu stavovské hrdosti, té nové hrdosti, že pracují na úseku, kde vyrábíme živobytí pro všechen náš lid, a to je přece velmi důležitý úsek národního hospodářství. Na druhé straně musíme v našich JZD pomáhat mladým pracovníkům najít to pravé pracoviště, kde je bude práce bavit, kde jim bude radostnou povinností. Že dále budeme chápat jejich ostatní zájmy o sport, kulturní život a budeme i tyto zájmy pomáhat uskutečňovat; však to bude i v náš prospěch.