K tomu, aby občanský zákoník skutečně společensky působil, bude třeba i to, aby se s ním všichni naši občané seznámili. Vždyť občanský zákoník neobsahuje proklamace; jeho ustanovení jsou určena k tomu, aby podle nich lidé jednali. Půjde proto o to, aby v běžném životě skutečně byla jeho ustanovení dodržována, aby se jimi každý řídil a považoval je za samozřejmost. Občanský zákoník upravuje vztahy, k nimž každodenně v životě dochází. Jeho dodržování bude proto věcí každého z nás. V této souvislosti musím odmítnout názory těch právníků, kteří usilovali, aby občanský zákoník upravil podrobně jen takové vztahy, v nichž podle zkušeností z praxe dochází ke konfliktům, aby byl tedy jen návodem k řešení sporů. Občanský zákoník samozřejmě musí být základem, podle něhož lze řešit spory. Daleko důležitější je však otázka, jak těmto sporům předcházet, jak zajistit uvedení občanského zákoníku v život nejen v praxi soudů, notářství a prokuratury, ale v životě celé naší společnosti.

Proto značný význam bude mít právě seznámení občanů s ustanoveními občanského zákoníku. Zákony, které člověk nemá v krvi, jsou pro nás bezcenné. V buržoazní společnosti byl paragraf bičem, který je namířen proti pracujícím. V naší společnosti je právo nástrojem dalšího pokroku. Chceme, aby všichni pracující dokázali tohoto nástroje dovedně užívat.

Občanský zákoník otvírá cestu budoucímu vývoji společenských vztahů, dává předpoklady pro tento vývoj. V tom spočívá jeho aktivní úloha.

Význam občanského zákoníka je dán i tím, že znamená upevnění socialistické zákonnosti. Tím je v podstatě také splněno to, co uložilo usnesení ÚV z prosince 1960, které právě tento cíl mělo především na mysli.

Nové pojetí občanského práva má význam z hlediska právního i z hlediska vědeckého. Podařilo se nám překonat strnulost staré civilistiky a otevřít tak dveře novému rozvoji občanského práva.

Konečně význam občanského zákoníka je i politický. Bude dokladem toho, čeho již socialismus v naší vlasti dosáhl. Občanský zákoník míří i do budoucna. Bude důkazem toho, jakou budoucnost si představujeme, k jakému cíli spějeme, jaké jsou naše snahy. Občanský zákoník je dalším a důležitým krokem na naší cestě vstříc komunismu. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger: Děkuji ministru dr. Neumanovi za jeho projev.

Nyní přerušuji schůzi na 15 minut.

Předseda NS Fierlinger:

Soudružky a soudruzi! Zahajuji přerušenou schůzi.

Do rozpravy k vládnímu návrhu občanského zákoníku se při. hlásili posl. Perkovič, Nepomucký, Červinka a Šubrt.

Dávám slovo prvému přihlášenému řečníkovi posl. Perkovičovi.

Posl. Perkovič: Vážené Národné zhromaždenie, vážení poslanci!

Chcel by som vo svojom vystúpení pohovoriť o tom, podľa akých hľadísk je vo vládnom návrhu občianského zákonníku upravené vlastníctvo.

Ustanovenia o osobnom vlastníctve v navrhovanom občianskom zákonníku tak čo do rozsahu právnych subjektov, ktorých sa tieto ustanovenia budú dotýkať, ako aj čo do ich samotného významu treba považovať za jednu z najdôležitejších častí zákonníka.

Pracujúci v celom období príprav nového občianského zákonníka prejavovali neobyčajne veľký záujem práve na okruh otázok týkajúcich sa osobného vlastníctva. Treba povedať, že návrh občianskeho zákonníka veľmi správne rieši tieto otázky, lebo sa dôsledne opiera o našu socialistickú ústavu.

Naša socialistická ústava jednoznačne zakotvila socialistickú zásadu uspokojovania potrieb v tom, že mieru odmeňovania jednotlivca dáva do priamej závislosti na množstve, akosti a spoločenskom význame jeho práce v prospech spoločnosti.

V článku 10 ústavy se výslovne ustanovuje, že osobné vlastníctvo občanov k spotrebným predmetom, najmä k predmetom osobnej a domáckej potreby, rodinným domčekom, ako aj k úsporám nadobudnutým prácou je nedotknuteľné. Dedenie osobného majetku je zaručené.

Občiansky zákonník tento ústavný článok podrobnejšie rozvíja v §§ 123 až 151 - v týchto ustanoveniach sa vymedzuje:

- vzťah osobného vlastníctva k socialistickému spoločenskému vlastníctvu,

- zdroj a účel osobného vlastníctva,

- predmet osobného vlastníctva,

ďalej obsah a ochrana osobného vlastníctva,

- spôsob nadobúdania osobného vlastníctva

a osobné spoluvlastníctvo podielové, resp. bezpodielové u manželov.

Nový občiansky zákonník vymedzuje okruh predmetov osobného vlastníctva jednak všeobecne tým, že popisuje základné znaky osobného vlastníctva a jednak tým, že konkrétne určuje jednotlivé predmety, prípadne skupiny predmetov. V právnej praxi a v praktickom živote bude sa môcť veľmi ľahko posúdiť, či ide o predmety osobného vlastníctva, podľa týchto troch základných znakov:

1. Pri osobnom vlastníctve pôjde predovšetkým o nerozlučnú spojitosť so socialistickým vlastníctvom. To hlavne znamená, že čím viac a čím lepšie budú občania zvelaďovať a rozvíjať spoločenskú výrobu v socialistických podnikoch, tým viac sa získa hodnôt pre spoločnosť, ako aj pre jednotlivca, ktorý si ich bude môcť obstarať z odmeny za svoju prácu. Keď to postavíme opačne, tak odmena ako mzda bude prirodzene tým vyššia, čím viac sa vyrobí hodnôt.

Druhým znakom osobného vlastníctva je jeho spotrebný charakter, t. j. jeho účelom je uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o predmety krátkodobej alebo dlhodobej spotreby. Z toho však vyplýva dôležitý záver, že osobné vlastníctvo nemôže byť využívane alebo zneužívane ako výrobný prostriedok, na prekupníctvo alebo iný účel odporujúci charakteru osobnej spotreby vlastníka. Spotrebný charakter predmetov osobného vlastníctva nemení možnosť prevodu osobne nepotrebných predmetov, ich prenajatia alebo darovania inej osobe.

Tým sa osobné vlastníctvo zásadne líši od súkromného vlastníctva, ktoré návrh občianskeho zákonníka zakotvuje v záverečných ustanoveniach v duchu socialistických zásad.

Ďalej v občianskom zákonníku v zmysle socialistickej ústavy je prevedené dôsledné rozlíšenie medzi osobným a súkromným vlastníctvom najmä v tom zmysle, že na súkromné vlastníctvo sa zásada nedotknuteľnosti nevzťahuje. Toto rozlíšenie je napríklad vyjadrené zvýšením poplatku pri prevode vecí v súkromnom vlastníctve alebo pri ich dedení a je ďalej zvýraznené aj v tom, že občiansky zákonník nestanovuje čo má byť súkromnému vlastníkovi poskytnuté ako náhrada pri vyvlastnení vecí spadajúcich do súkromného vlastníctva. Je iste na mieste, aby táto náhrada neprevyšovala čiastku, ktorá sa zhruba rovná hodnote použitého materiálu.

Tretím znakom osobného vlastníctva je poctivosť zdroja pri jeho nadobúdaní. Ako poctivý zdroj zákon pozná: obstaranie si predmetov osobného vlastníctva z odmeny za prácu občana v prospech spoločnosti, čo bude prevážnym zdrojom nadobúdania osobného vlastníctva, ďalej dedenie, dar, zmluva, alebo iná skutočnosť stanovená zákonom. Osobnému vlastníctvu nadobudnutému v týchto formách zákon poskytuje plnú ochranu, čo vyplýva z jeho nedotknuteľnosti.

Nepôjde tu len o súdnu ochranu podľa § 132 v takých konkrétnych prípadoch, keď je občanovo vlastnícke právo neoprávnene obmedzované (napr. keď niekto bezdôvodne nechce vydať vec patriacu inému občanovi), ale mám tu na mysli aj širokú a obsiahlu ochranu spoločenskú. Podľa § 4 túto ochranu neposkytujú občanom len súdy, ale aj iné štátne orgány, najmä národné výbory, ako aj spoločenské organizácie. Ich úlohou je dbať, aby nedochádzalo k ohrožovaniu práv vyplývajúcich z osobného vlastníctva a pôsobiť k tomu, aby prípadne rozpory boli odstránené predovšetkým dohodou. V tomto zmysle občiansky zákonník vykonáva ústavný článok 17, ktorým sa ukladá všetkým štátnym a spoločenským organizáciam, aby dbali o plné uplatnenie socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti a článok 38 ústavy, ktorý stanovuje, že neodlučnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov.

Rozhodne naša spoločnosť nemôže trpieť nadobúdanie majetkových hodnôt rozličným nekalým spôsobom, ktorý spravidla súvisí s trestnou činnosťou niektorých nepoctivcov. Preto občiansky zákonník výslovne hovorí, že majetok získaný z nepoctivého zdroja nepožíva ochrany osobného vlastníctva a v zmysle § 125 ods. 2 z nepoctivých zdrojov vôbec nemôže osobné vlastníctvo ani vzniknúť.

Naši občania iste správne ocenia ustanovenia občianskeho zákonníka medzi iným aj v tom, že medzi predmety osobného vlastníctva návrh zákonníka zaraďuje rodinné domky a rekreačné chaty, pokiaľ to budú skutočné chaty a nie vily väčšie ako rodinné domky.

V uplynulom období vyskytli sa úplne bezdôvodné a falošné hlasy, že se idú zoštátňovať všetky domy. Takého opatrenie nemalo by žiadneho ekonomického a spoločenského opodstatnenia. Občiansky zákonník práve naopak rieši tieto otázky veľmi zodpovedne a spravodlivo v prospech našich občanov, možno povedať veľkoryso, keď charakter rodinného domčeka prisudzuje aj takému domčeku, ktorý má okrem kuchyne 5 obytných miestností, prípadne obytná podlahová plocha nepresahuje 120 m². To je približne rozsah viac ako 2 štátnych bytov, aké sa dnes v priemere stavajú.

Na niekoľkých číslach by som ukázal, čo pre našu spoločnosť, konkrétne pre riešenie bytového problému, znamená individuálna výstavba rodinných domčekov.

Za uplynulých 15 rokov, t. j. v rokoch 1948-1962, postavilo sa v našej republike niečo vyše 780 tisíc bytov, z toho na Slovensku zhruba 40 %. Podiel individuálnej bytovej výstavby z tohto množstva činil celoštátne 32 % a na Slovensku 52 %. Občania na Slovensku vydávali na výstavbu rodinných domčekov priemerne ročne takmer 1 miliardu korún.

Vo viacerých krajoch a okresoch, hlavne na Slovensku, tvoria rodinné domčeky polovicu i viac celkového bytového fondu. Aj v roku 1963 v okresoch Stredoslovenského kraja mala individuálna bytová výstavba prevahu oproti ostatným formám. V niektorých okresoch ako v Čadci a v Lipt. Mikuláši bola výstavba rodinných domčekov trikrát väčšia ako štátna spolu s družstevnou a podnikovou výstavbou.

Tieto faktá iste znamenajú na jednej strane úsilie občanov zamerané na zlepšenie svojích vlastných bytových pomerov ako nerozlučnú súčasť ich osobných potrieb, ale na druhej strane aj veľké odbremenenie spoločenských výdavkov nielen pri riešení bytového problému, ale aj pri správe bytového fondu.

Preto iste každý ľahko pochopí, prečo budeme u nás aj naďalej podporovať individuálnu výstavbu bytov a rodinných domčekov, čo nakoniec vyplýva aj z ducha nového občianskeho zákonníka. Jeho ustanovenia dávajú jasnú odpoveď ohováračkám, ktorých cieľom boľo zmiatnúť a znervózňovať občanov, ako by socialistický štát chcel poškodzovať práva a záujmy jednotlivca založené na čestnej práci. To je však ďaleko od pravdy a celý občiansky zákonník je budovaný na naprostej jednote a na úplnom súlade záujmov spoločnosti a jednotlivcov.

V živote však môžu nastať rozličné situácie, ktoré budú mať dosah na osobné vlastníctvo. Návrh občianskeho zákonníka počíta aj s takýmito prípadmi:

Zásada ochrany osobného vlastníctva sa dôsledne zabezpečuje aj v takých prípadoch, keď záujmy jednotlivca musia ustúpiť naliehavým a dôležitým záujmom spoločnosti. Takéto prípady môžu nastať najmä pri výstavbe priehrad a iných veľkých investičných celkov, ktoré rozvíjajúca sa socialistická spoločnosť bude potrebovať, a kedy bude musieť sa pripustiť vyvlastnenie rodinných domčekov postavených v tejto oblasti. Návrh občianskeho zákonníka v § 131 ods. 2 nielen že zdôrazňuje, že takéto vyvlastnenie možno previesť len na základe zvláštnych zákonných predpisov, ale výslovne a bezpodmienečne stanovuje, že za vyvlastnenú vec je treba poskytnúť náhradu. Ako náhrada musí byť občanovi poskytnutá ekonomická protihodnota za vec, ktorú mal v osobnom vlastníctve, či už bude táto protihodnota vyplatená v peniazoch, alebo poskytovaná v inej forme.

Ak si teda dôležitý záujem spoločnosti vyžaduje, aby občan vyvlastnením stratil napr. rodinný domček, ktorý mal v osobnom vlastníctve potom zásade nedotknuteľnosti tohto vlastníctva zodpovedá, aby pritom občan neutrpel žiadnu majetkovú stratu. Preto treba uvítať, že táto zásada vyslovená v občianskom zákonníku dala podnet k tomu, aby vláda pozmenila vyhlášku Ministerstva financií č. 18/63 Zb., ktorou sa stanovovali ceny, ktoré nezodpovedali skutočnej hodnote veci a vyvolávali v mnohých prípadoch oprávnené sťažnosti zo strany občanov.

V budúcnosti bude treba zabrániť rôznym neodôvodneným demoláciam bytového fondu. Z toho však vyplýva pre národné výbory povinnosť, aby venovali zvýšenú pozornosť schvaľovaniu územných plánov - stavebných obvodov, zabezpečovali ich dodržiavanie a kontrolu, aby nedochádzalo na tomto úseku k veľkým spoločenským stratám.

Považujem ďalej za vhodné povedať niekoľko slov aj o stanovenej zásade, že v osobnom vlastníctve môže byť len jeden rodinný domček.

Táto zásada v prevažnej časti prípadov odpovedá skutočnosti a má byť smernicou pre štátne orgány (napr. pre štátnych notárov a národné výbory) podľa ktorej majú v odbore svojej činnosti postupovať a konkrétne prípady riešiť.

Ak napr. predmetom dedičstva bude rodinný domček a dediči sú dvaja bratia z ktorých jeden už rodinný domček vlastní má štátny notár pôsobiť k tomu, aby domček z pozostalosti pripadol tomu dedičovi, ktorý rodinný domček ešte nemá a potrebuje ho pre svoju rodinu. Preto prípady, že v jednej rodine sú vo vlastníctve dva rodinné domčeky budú ojedinelé.

Chcel by som sa ďalej zmieniť o tom, že existujú domy, ktoré síce nevyhovujú zákonným podmienkám rodinného domu aj napriek tomu vzhľadom k svojmu stavebnému usporiadaniu alebo okruhu svojich užívateľov plní účel rodinných domkov.

Tieto obytné domy sa neprevádzajú do socialistického vlastníctva a nevzťahuje sa na ne zákon č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného majetku, najmä pokiaľ ide o ich údržbu. Tieto domy väčšinou nie sú v dobrom stave. Ak sa po ekonomickom prieskume prikročí k úprave osobného vlastníctva k bytom domnievam sa, že by bolo účelné, aby se toto vlastníctvo vzťahovalo i na byty v takýchto domoch, lebo za pomoci vlastníkov bytov by mohla byť údržba týchto domov značne zlepšená.

Ďalej sa domnievam, že podľa situácie a možnosti národného hospodárstva by bolo účelné individuálnu bytovú výstavbu účinnejšie podporovať zo strany štátu.

Mám na mysli primerané subvencovanie najmä v takých prípadoch, keď je výstavba rodinných domčekov správne organizovaná z hľadiska zásad koncentrácie osídlovania a budovania združenej výstavby domkov s viacerými bytmi, a to najmä v strediskových obciach a v mestách.

Záverom chcel by som poukázať na to, že aj keď osobné vlastníctvo je hlavnou formou uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb občanov, nie je jedinou formou, ktorá je v občianskom zákoníku upravená. Je to napr. požičiavanie spotrebných predmetov, ktoré je upravené ako jeden typ služieb poskytovaných občanom socialistickými organizáciami v § 257 a nasledujúcich.