Zpravodajka posl. Litvajová: Vážené Národné zhromaždenie, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Národnému zhromaždeniu je predložený na prerokovanie jeden z veľmi významných zákonov - nový občiansky zákonník.

Príprava nového občianskeho zákonníka vzbudila u našich pracujúcich značnú pozornosť. Vyvolala zvýšený záujem o občiansko-právne vzťahy, čo treba len privítať. Veď návrh nového občianskeho zákonníka zakotvuje a vymedzuje práva a povinnosti občanov i socialistických organizácií, práva a povinnosti, ktoré vznikajú v oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb, chráni tieto práva a zabezpečuje dôsledné dodržiavanie socialistickej zákonnosti v občiansko-právných vzťahoch. Príprave nového občianskeho zákonníka bola venovaná mimoriadna starostlivosť. Práce na novom občianskom zákonníku trvali prakticky viac ako dva roky. V priebehu tohto obdobia sa návrhom osemkrát zaoberal ústavne právny výbor, ktorý skúmal predovšetkým, či návrh občianskeho zákonníka plne rešpektuje Ústavu ČSSR. Podrobne boli prediskutované a vyjasnené otázky týkajúce sa osobitného vlastníctva, náhrady za jeho vyvlastnenie, problémy individuálnej výstavby spoločných domov a s tým spojené otázky vlastníckych vzťahov (tieto však majú byť riešené osobitným zákonom), ďalej problémy služieb, otázky dedičstva a ďalšie.

K vypracovaniu nového občianskeho zákonníka sa pristúpilo preto, lebo doterajší občiansky zákonník, schválený Národným zhromaždením v r. 1950, už zastaral. V tomto období hospodárska základňa našej republiky bola charakterizovaná tým, že spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov zahrňovalo predovšetkým oblasť priemyselnej výroby. Popri socialistickom sektore, založenom na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, jestvovali v tomto období aj formy hospodárstva zdedené z minulosti a založené na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov. Takýto stav bol hlavne v poľnohospodárskej výrobe, kde socialistická prestavba sa uskutočnila v tom období len na 22 %. Občiansky zákonník vychádzal teda z týchto spoločenských pomerov a v ich zmysle vyjadroval i občiansko-právne vzťahy. Konštatoval existenciu socialistického spoločenského vlastníctva vo forme štátneho a družstevného vlastníctva a osobného vlastníctva občanov na predmety osobné potreby. Okrem toho konštatoval, že popri týchto vlastníckych typoch dožíva ešte typ súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Treba však povedať, že občiansky zákonník neuskutočnil výrazné rozlíšenie v úprave vzťahov, vychádzajúcich z týchto vlastníckych typov. Obmedzil sa len na spoločnú úpravu, do ktorej začlenil niektoré ustanovenia zvýhodňujúce v konkrétnych prípadoch socialistické vlastníctvo. Doterajší občianský zákonník pri úprave zmluvných vzťahov neprihliada na to, či ide o vzťahy medzi občanmi a socialistickými organizáciami, alebo o vzťahy medzi občanmi navzájom. Do úpravy zmluvných vzťahov boli prevzaté všetky zmluvné formy tak, ako jestvovali v minulosti (napr. kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo, príkazná zmluva, zmluva sprostredkovateľská a pod.).

Už i týchto niekoľko príkladov k základným problémom občianskeho zákonníka jasne ukazuje, že doterajší občiansky zákonník pre súčasné podmienky v našej ČSSR nevyhovuje, že zastaral.

Za 13 rokov od schválenia doterajšího občianskeho zákonníka došlo na všetkých úsekoch spoločenského života k podstatným zmenám. Vo všetkých odvetviach výroby jestvuje socialistické zospoločenštenie výrobných prostriedkov. Socialistické výrobné vzťahy zvíťazili i v poľnohospodárstve. V oblasti osobnej spotreby sa rozvinuli socialistické vzťahy tak medzi občanmi a socialistickými organizáciami, ako aj medzi občanmi navzájom. A úprava týchto vzťahov v občianskom zákoníku z r. 1950 už zďaleka nevyjadruje rozmanitosť a rôznorodosť týchto vzťahov v súčasnosti.

Pri vypracovávaní nového občianskeho zákonníka sa muselo k týmto novým pomerom v živote našej spoločnosti starostlivo prihliadať. Návrh vychádza z toho, že základom občianskych práv v ňom upravených je socialistické spoločenské zriadenie, v ktorom práva občanov sú v súlade so záujmami spoločnosti.

Rozvíjajúca sa spoločenská výroba je založená na socialistickom spoločenskom vlastníctve, ktoré je zdrojom blahobytu pracujúcich a preto je každý povinný toto vlastníctvo všestranne upevňovať, rozvíjať a chrániť.

Návrh nového občianskeho zákonníka v druhej časti upravuje vzťahy, súvisiace so socialistickým spoločenským vlastníctvom a osobným vlastníctvom. Hlavnou formou, v ktorej sa v socialistickej spoločnosti realizuje uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov, je osobné vlastníctvo. V návrhu občianskeho zákonníka je toto vlastníctvo zoširoka upravené v §§ 125-135. Doterajší občiansky zákonník mu venoval len jedno ustanovenie. Nová úprava zdôrazňuje tri hlavné znaky osobného vlastníctva:

1. jeho nerozlučnú spojitosť so socialistickým spoločenským vlastníctvom,

2. jeho spotrebný charakter,

3. poctivosť zdrojov jeho nadobudnutia.

V § 131 návrhu nového občianskeho zákonníka hovorí sa o nedotknuteľnosti osobného vlastníctva. V odstavci 2 tohoto paragrafu sa hovorí, že vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, je možné len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za úhradu. Náhradou má byť ekonomická protihodnota za vec, ktorú mal občan v osobnom vlastníctve, tak ako to uvádza i dôvodová zpráva.

V rámci úpravy osobného vlastníctva je vytvorená nová forma spoluvlastníctva, ktorú upravuje § 143 a ďaľšie, a to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Doteraz majetkové vzťahy medzi manželmi upravoval zákon o rodinnom práve vo forme majetkového spoločenstva, ktoré však nemalo charakter spoluvlastníckych vzťahov.

Nový občiansky zákonník upravuje tieto vzťahy tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky veci nadobudnuté niektorým z manželov počas trvania manželstva, avšak s výnimkou vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom, a vecí, ktoré slúžia výhradne len potrebe jedného manžela alebo výkonu jeho povolania. V § 154 a nasledujúcich je v návrhu občianskeho zákonníka upravené osobné užívanie bytov. Osobné užívanie bytov je časove neobmedzené právo, ktoré nezaniká ani smrťou uživateľa. Táto nová úprava nahradzuje nájomnú zmluvu z doterajšího občianskeho zákonníka, ktorá nevyjadruje socialistický charakter týchto vzťahov. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy je osobitne upravené spoločné užívanie bytu manželmi, a to i užívanie družstevného bytu. Právo osobného užívania bytu je v novom občianskom zákonníku upravené v súlade s úpravou, ktorá je v zákone o hospodárení s bytmi a nebytovými priestorami. Pokiaľ ide o zrušenie práva užívať byt, občiansky zákonník presne rozlišuje kompetenciju súdov a národných výborov.

§§ 198-221 upravujú právo osobného užívania pozemkov. I toto právo je časove neobmedzené a prechádza na dediča užívateľa a nahradzuje sa ním právo stavby a nájomná zmluva, ktoré v súčasnej dobe vôbec nevyhovujú. Právo osobného užívania pozemkov umožňuje, aby občania nemuseli pre stavbu rodinného domku, rekreačnej chaty, garáže alebo tiež k zriadeniu zahrádky pozemky kupovať. Toto právo za úhradu zriaďuje národný výbor.

Nový občiansky zákonník určuje i maximálnu výmeru pozemkov pre tieto učely a to 800 m² k výstavbe rodinného domku, 400 m² na výstavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie záhradky. Na výstavbu garáže môže byť uvoľnená len výmera nevyhnutne nutná. Určené výmery môžu byť prekročené len vtedy, keď to vyžaduje charakter terénu a pod. Stavby, ktoré sa na pozemku postavia, stávajú sa osobným vlastníctvom uživateľa, ktorý môže s nimi voľne narábať. Keď je vlastníctvo prevedené na nového nadobudateľa, prechádza naňho i právo osobného užívania pozemku, na ktorom je stavba postavená. Nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s predcházdajúcim uživateľom pozemku tak, aby výška úhrady zodpovedala tomu, čo bolo za užívanie pozemku zaplatené a nákladom, ktoré prípadne uživateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku.

V ďalšej časti nový občiansky zákonník v §§ 222-383 široko upravuje vzťahy, ktoré vznikajú pri uspokojovaní hmotných a kultúrnych potrieb občanov. Ide o služby, ktoré občanom poskytujú socialistické organizácie. Jednotná úprava služieb doteraz nebola uskutočnená. Nový občianský zákonník venuje službám rozsahom najväčšiu časť. Nová úprava obsahuje jednak všeobecné ustanovenia o poskytovaní služieb a právnu úpravu služieb, ktorá sa nevzťahuje len na služby, ktoré upravuje priamo občiansky zákonník, ale i na služby upravené v niektorých iných predpisoch, ak ide u nich o občiansko-právne vzťahy. Platí tiež pre služby poskytované na základe zmlúv a tiež pre služby, poskytované na základe iných skutočností, určených právnymi predpismi, hlavne na základe rozhodnutia orgánov, ako napr. rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia o umiestnení do domova dôchodcov, rozhodnutie advokátnej organizácie o určení obhajcu a pod. Nový občiansky zákonník vychádza tiež zo zásady, že niet dôvodu, aby pre neplatené služby platilo niečo zásadne iné, ako pre služby platené. Záujem spoločnosti vyžaduje, aby i služby, ktoré sú poskytované bezplatne, boli poskytované s takou istou starostlivosťou, ako u služieb platených.

V občianskom zákonníku z r. 1950 sa na služby vzťahovali len všeobecné zmluvné typy, ako je kúpna zmluva, zmluva o dielo, príkazná zmluva, zasielateľská, nákladná a sprostredkovateľská zmluva. Doterajšiu nedostačujúcu zodpovednosť za vady, ktorá platila všeobecne pre všetky platené služby, návrh nového občianskeho zákonníku nahradzuje zákonnými zárukami za kvalitu poskytovaných služieb a hlavne za kvalitu predávaného tovaru. Do služieb zákonník zahrňuje i poistenie, ktoré bolo doteraz upravené osobitným zákonom.

Nový občiansky zákonník vytvára v §§ 384-414 novú inštitúciu - občiansku výpomoc, ktorá ve vzťahoch medzi občanmi vyjadruje pravidlá socialistického súžitia; do popredia tu vystupuje súdružský charakter týchto vzťahov.

Do občianskej výpomoci patrí i pôžička peňazí a vecí, ku ktorej dochádza medzi občanmi. V doterajšom občianskom zákonníku sa riadili tieto vzťahy len všeobecnými zmluvami, ako na pr. pôžičkou, zmluvou o dielo a pod., ktorými sa riadili i vzťahy medzi občanmi a socialistickými organizáciami, i keď ide o vzťahy kvalitatívne rozdielne.

V úprave náhrady škody, ktorú podrobne rozvádzajú §§ 415 a ďalšie, je oproti predchádzajúcej úprave rozvedená a zdôraznená zásada, že škodám treba predovšetkým predchádzať. Zákonník určuje preto preventívnu povinnosť ako pre občanov, tak i pre organizácie, aby hroziacu závažnú škodu oznámili príslušným orgánom, alebo ak to nie je možné, aby sami zabránili škode. Rozdiel oproti predcházdajúcej úprave je tiež v tom, že sa rozlišuje všeobecná zodpovednosť občanov a všeobecná povinnosť organizácií za spôsobenú škodu. Obe tieto zodpovednosti sú založené na principe predpokladanej viny. V úprave doterajšieho zákonníka musel poškodený tomu, ktorý škodu spôsobil, vinu dokazovať. Pri ujme na zdraví, keď dôjde k zníženiu zárobku, sa určujú limity dôchodkov, vyplácaných z tohoto dôvodu. Limity sa určujú i za bolestné a tiež pre náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto limity upraví vyhláška ministerstva spravodlivosti. Popri všeobecnej zodpovednosti sú v návrhu upravené i prípady zvláštnej zodpovednosti, ako na pr. zodpovednosť ubytovacích podnikov za veci prinesené do podniku ubytovanými hosťami. Do prípadov zvláštnej zodpovednosti je zahrnutá i náhrada škody, ktorá bola spôsobená dopravnými prostriedkami, a ktorú doteraz upravoval zvláštny zákon.

Nový občiansky zákonník v § 451 a ďaľších formuluje ako novú vec postihnutie každého, kto akýmkoľvek spôsobom na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov sa obohatí. Táto inštitúcia nahradzuje predchádzajúce obohatenie, ktoré svojim obsahom a rozsahom bolo príliš úzske a nemohlo postihnúť všetky prípady, ktoré to vyžadovali. § 458 hovorí jasne, že čo bolo neoprávnene získané, musí byť vrátené tomu, kto bol poškodený. Keď toho, kto bol poškodený, nie je možné zistiť, pripadá prospech neoprávnene získaný štátu.

V úprave dedičského práva, ktoré obsahujú §§ 460-487, sa oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sprísňuje forma závete, aby sa zabránilo ťažkým a nežiadúcim sporom o dedičstvo medzi dedičmi. Pri prerokovávaní dedičstva sa dáva prednosť tomu, aby sa dediči medzi sebou vyporiadali účelne a v súlade so záujmami spoločnosti. Do úpravy je zahrnuté i dedičstvo, ktorého predmetom je poľnohospodárska usadlosť. Doteraz to bolo upravené osobitným predpisom.

Záverečné ustanovenia nového občianskeho zákonníku upravujú nové občiansko-právne vzťahy, ktoré vznikajú z individuálneho vlastníctva vecí, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva, ale sú v súkromnom vlastníctve. I veci v súkromnom vlastníctve je možné zmluvne prevádzať a dediť. I toto vlastníctvo je chránené proti neoprávneným zásahom. Nezastavané stavebné pozemky môžu však občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu, oprávnenú k tomu zvláštnym predpisom. K zmluve o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a k zmluve o prevode alebo prenájme poľnohospodárskej pôdy je treba súhlas ONV. K prevdu rodinných domkov sa tento súhlas nevyžaduje. Nová úprava nahradzuje doterajšiu úpravu obsiahnutú v zákone č. 65/1951 Sb.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Snažila som sa ukázať, v čom spočívajú podstatné rozdiely medzi občianskym zákonníkom z r. 1950 a návrhom nového občianskeho zákonníku a zároveň vyzdvihnúť, že celý obsah návrhu nového zákonníka vyjadruje v občiansko právnych vzťahoch všetko to, čo naši pracujúci v čs. socialistickej republike doteraz dosiahli.

Nový občiansky zákonník kladie oveľa väčší dôraz na to, že z občiansko právných vzťahov nevznikajú len vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi, ale že z nich vyplývajú i práva a povinnosti vôči socialistickej spoločnosti. Nový občiansky zákonník ďalej zvýrazňuje, že občiansko-právne vzťahy sú preniknuté pravidlami socialistického súžitia.

Doporučujem Národnému zhromaždeniu schvaliť návrh nového občianskeho zákonníka so zmenami, ktoré ústavne právny výbor navrhuje. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger: A nyní se ke slovu přihlásil ministr spravedlnosti dr. Neuman.

Ministr spravedlnosti dr. Neuman: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi poslanci!

Nestává se často, aby zákonodárný sbor měl příležitost projednat a posoudit tak důležitý zákon, jakým je občanský zákoník. A není to náhoda, že právě v dnešní době potřebujeme nahradit dřívější občanský zákoník zákoníkem novým.

Životnost každého občanského zákoníku je spjata s epochou, která jej vytvořila. První občanský zákoník, který u nás platil, byl vydán roku 1811; byl spjat s panstvím buržoazního řádu v našich zemích. Jeho vznik spadá do doby, kdy kapitalismus se u nás začal rozvíjet. Tento občanský zákoník přestal být pro nás použitelný, jakmile únorovým vítězstvím pracujícího lidu - a právě včera jsme vzpomínali jeho 16. výročí - byla nastoupena cesta k socialismu. Tehdy jsme museli přebudovat všechna základní odvětví právního řádu a potřebovali jsme i nové právo občanské. V roce 1950 přijalo proto Národní shromáždění nový občanský zákoník, který platí dodnes.

Dosavadní občanský zákoník vznikl tedy v období přechodu od kapitalismu k socialismu. Toto období jsme úspěšně ukončili. Nastoupili jsme novou etapu, etapu budování socialistické společnosti. Je zákonité, že za této situace dosavadní občanský zákoník již nevyhovuje a že potřebujeme zákoník nový.

Proč občanský zákoník z roku 1950 již je zastaralý? Tento zákon vycházel z ekonomiky charakterizované třemi sektory. Socialistický sektor se tehdy teprve začínal rozvíjet a budoucí vývoj socialistické ekonomiky byl znám jen v hrubých rysech. Značnou hospodářskou váhu měl tehdy ještě i sektor malovýrobní. Sektor soukromokapitalistický, zejména na vesnici, nebyl ještě zlikvidován. Občanský zákoník z roku 1950 musel upravit právní vztahy, vznikající na půdě všech tří sektorů; jeho úprava musila být nutně vysoce abstraktní. V důsledku toho nemohl reagovat na konkrétní problémy, vznikající při výstavbě socialismu; nemohl ani regulovat budoucí vývoj socialistických společenských vztahů.

S dalším vývojem naší společnosti se občanský zákoník stal prakticky nepoužitelným. Z našeho hospodářství již vymizela řada vztahů, k jejichž úpravě byl určen; tyto vztahy byly nahrazeny novými, svou podstatou již socialistickými. Na ně se úprava občanského zákoníku ani při své obecnosti nehodí. Tato situace byla řešena dosud jen prozatímně. Místo základní právní úpravy byly vydávány nižší právní normy, směrnice, instrukce i vyhlášky, které často nebyly a ani nemohly být v souladu s občanským zákoníkem. V našem právním řádu docházelo tak k vnitřním rozporům, které ve svých důsledcích vedly k narušování socialistické zákonnosti na tak důležitém úseku našeho právního řádu, jakým je občanské právo.