U některých vedoucích hospodářských
pracovníků se projevuje malá kritičnost
a náročnost vůči podřízeným
i sobě samému, smířlivost k nedostatkům
a snaha je omlouvat nebo i zakrývat a naproti tomu zase
dosažené výsledky nafukovat.
Vycházejí jen ze své pozice a ze snahy udržet
dobrou pověst podniku nebo závodu za každou
cenu a ne ze zájmu celé společnosti. Je přirozeně
pohodlnější vymlouvat se na různé
potíže, než je překonávat, odhalovat
příčiny nedostatků, ukazovat lidem
správnou cestu a získávat je pro iniciativní
práci. Po této stránce myslím, že
budeme mít opravdu co dělat a bude to jeden z našich
hlavních úkolů v roce 1964. (Potlesk.)
Místopředseda NS Pospíšil: Dávám
slovo posl. Žiakovi.
Posl. Žiak: Súdružky a súdruhovia
poslanci!
Poslanie československého zdravotníctva vyplýva
zo základných zásad nášho socialistického
zriadenia. Starostlivosť o zdravie nášho občana,
o rozvoj a udržovanie alebo navrátenie jeho fyzických
a duševných síl, je významným
príspevkom našej spoločnosti a nášho
zdravotníctva nielen k ľudskému šťastiu,
ale aj dôležitým príspevkom k rozvoju
výrobných síl, v ktorých je človek
najdôležitejšou súčasťou. Zdôraznenie
a uplatňovanie prevencie je zásadným rysom
našej starostlivosti o zdravie ľudu. Prevencia však
neznamená len účelne predchádzať
chorobám, ale tvoriť podmienky zdravia, také
podmienky, v ktorých sa najpriaznivejšie rozvíjajú
telesné a duchovné schopnosti človeka. Ak
v štátnom rozpočte uzákoníme
vyše 6 miliard Kčs na účely zdravotníctva
a v nemocenskom poistení počítame s nákladom
vyše 8 miliard Kčs, je na mieste zdôrazniť,
že tak od Ministerstva zdravotníctva, zdravotných
činiteľov v národných výboroch,
pracovníkov v zdravotníctve, ROH, ČSTV, ČsČK,
ako aj od všetkých ostatných hospodárskych
a kultúrnych činiteľov žiadame, aby aktívne
a cieľavedome budovali a tvorili zdravé podmienky
na pracovisku, v škole, v prírode, v doprave, jednoducho
na každom úseku života.
Naše socialistické zdravotníctvo v uplynulom
roku zaznamenalo tak kvantitatívny, ako i kvalitatívny
rozvoj.
Dosiahlo značné úspechy v boji proti infekčným
nemociam, najmä ochranným očkovaním.
Poklesla nemocnosť na záškrt a dávivý
kašeľ, priaznivý stav nemocnosti na detskú
obrnu sa udržal, nevyskytol sa totiž žiadny nový
prípad doliečujú sa len staré prípady.
Dobré sú výsledky v boji proti tuberkulóze.
V českých krajoch možno postupne rušiť
niektoré zastaralé protituberkulózne liečebne,
ale na Slovensku sme k takému stavu ešte nedospeli.
Na úseku preventívnej a liečebnej starostlivosti
v roku 1963, sa venovala pozornosť ambulantnej starostlivosti
v zdravotných obvodoch. Lekári - odborníci
bezprostredne spolupracujú s obvodnými lekármi
v preventívnej i v liečebnej praxi. Rozšírila
sa prevencia zhubných nádorov, najmä aktívnym
vyhľadávaním a dispenzarizáciou podozrolých
onemocnení. Prehĺbila sa i psychiatrická starostlivosť
posilnením ambulantnej psychiatrickej liečby a rozširovaním
posteľového fondu a kvality liečenia v týchto
zariadeniach.
S potešením treba konštatovať, že v
uplynulých mesiacoch stúpla pôrodnosť
nielen na Slovensku, ale aj v českých krajoch. Pred
niekoľkými týždňami sme privítali
štrnásťmiliónteho občana našej
republiky. Vzrast počtu živo narodených detí
je v nemalej miere odzrkadlením priaznivej skutočnosti,
že poklesol počet potratov, najmä počet
potratov umelých. Treba veľmi pozitívne hodnotiť,
že poklesol i počet podaných žiadostí
o umelé potraty.
Úmrtnosť po výkyve v dôsledku chrípkovej
epidémie roku 1962 sa znova priblížila nízkej
úrovni z r. 1960-1961 na 9,6 ‰ promile), na Slovensku
8,1 ‰. Zlepšenie populačnej bilancie sa prejavilo
v raste prirodzeného prírastku obyvateľstva
na hodnotu 7,7 ‰, SK 11,7 %. Dojčenská úmrtnosť
klesla na doteraz najnižšiu zaznamenanú hodnotu,
na 21,2 ‰, SK 25,2 ‰.
I keď počet umelých prerušení tehotenstva
je stále vysoký, spomenuté určité
zlepšenie je svedectvom, že naše rodiny začínajú
vážne chápať svoje vznešené
poslanie, dávať národu deti a s láskou
vychovávať to najcennejšie - novú socialistickú
generáciu.
Oproti týmto radostným pozitívnym výsledkom
nezatvárame oči ani nad nedostatkami, ktoré
sa na úseku zdravotníctva vyskytujú. Aj nášho
zdravotníctva sa citeľne dotkli dôsledky ťažkostí
v národnom hospodárstve. Ukazuje sa to predovšetkým
v investičnej výstavbe, v ktorej plán výstavby
nových zdravotníckych zariadení od januára
do novembra 1963 splnil sa len na 72,4 %, SK 90,1 %. Nesplnenie
investičného plánu v zdravotníctve
má svoj odraz i v plnení zdravotníckych služieb.
V našom zdravotníctve nemôžeme spúšťať
zo zreteľa potrebu správneho rozmiestnenia siete zdravotníckych
zariadení na území celého štátu.
Ako príklad na porovnanie uvediem počet nemocničných
postelí v Stredoslovenskom kraji.
Celoštátne na 1000 obyvateľov pripadá | 7,8 | lôžka, |
na Slovensku na 1000 obyvateľov priemer činí | 5,92 | lôžka, |
v Stredoslovenskom kraji je to | 5,77 | lôžka. |
V perspektívnom pláne rozvoja zdravotníckej
služby na Slovensku do roku 1970 sa predpokladá prírastok
11,287 postelí, z toho v nemocniciach 5 380 lôžok.
Ak by sa tento minimálny plán realizoval, vybavenosť
nemocničnými posteľami na Slovensku by dosiahla
v pomere k 1000 obyvateľom len taký stav, aký
bol v českých krajoch v roku 1946. Aj výstavba
kúpeľov na Slovensku v perspektívnom pláne
nejaví sa dosť priaznivo.
Nerovnomerne rozdelená sieť zdravotníckych
zariadení sa citlive dotýka pacientov, ktorým
prevoz do vzdialených nemocníc pôsobí
nemalé ťažkosti a slabosti. Správne rozmiestnenie
siete zdravotníckych zariadení musí byť
sústavnou a plánovitou úlohou tak Ministerstva
zdravotníctva, ako i ŠPK a celej našej spoločnosti.
Aj pri upozorneniach na niektoré relácie kvitujem,
že rozmach zdravotníckej starostlivosti na Slovensku
v socialistickom zriadení dosiahol skutočne vysokú
úroveň.
S prekonávaním mnohých ťažkostí
budujeme nové nemocnice, nové jasle, nové
ambulancie. Chceme zdôrazniť, že naproti tomu
niekde až trestne sa zanedbáva údržba
a opatera starých a starších zdravotníckych
objektov a ich modernizáciu, pokiaľ ide o ich vybavenie.
Bolo by možno vypočítať celý rad
zanedbaných, chátrajúcich budov, ktoré
si naliehavo žiadajú generálne alebo základné
opravy.
Súdruh prezident Novotný na XII. sjazde KSČ
sa nie bez príčiny zmienil o potrebe dobrej údržby
a modernizácie našich zdravotníckych zariadení.
Faktom je, že v zariadeniach preventívnej a liečebnej
starostlivosti technické a prístrojové vybavenie
zaostáva. Modernizácia týchto zariadení
sa javí ako naliehavá úloha niekoľkých
rokov, ale začať treba neodkladne.
V ambulantnej starostlivosti sú živé viaceré
problémy. Lekárske pracoviská nie sú
sústredené, technické vybavenie ambulant.
pracovísk, ako som spomenul, nie je na žiadúcej
úrovni, nároky občanov na zdravotnú
službu zo dňa na deň rastú, lekári
sú preťažení, zavalení administratívnou
prácou, nervózni, často s byrokratickým
pomerom k nemocným.
V zdravotnom výbore sme spomínali na svetlé
zjavy nášho lekárskeho života. Spomínali
sme na Hálka a iných, ktorí vedeli byť
lekármi - ľudomilmi, ktorí sa nedívali
na honorár, ktorý dostanú za svoju liečebnú
prax, ale ktorí vedeli obetavo navštíviť
rodinu tuberkulóznu, alebo opustených, ktorí
potrebovali bezplatnú pomoc. Nazdám sa, že
v tomto ohľade by mala byť zameraná ideologická
prevýchova a výchova našich lekárov,
menovite mladých, ako i nášho zdravotníckeho
personálu. Krytie lekárskych miest nadúväzkami
nemožno riešiť natrvalo. Lekárske miesta
treba bezpodmienečne kryť fyzickými osobami
bez nadúväzkov a to predovšetkým dôslednou
plánovitou distribúciou lekárov a zdravotníckeho
personálu všade tam, kde ľudia žijú,
pracujú, plnia socialistické spoločenské
úlohy, nech je to už pohraničie alebo východné
Slovensko.
Zubolekárska starostlivosť o chrup mládeže
sa podstatne zlepšila. Ale zuboliečba dospelých
je stále slabým článkom zdravoť.
služieb. Problém možno vyriešiť len
zvýšením počtu stomatológov,
laborantov a zdravot. sestier. Možno pozitívne hodnotiť,
že sa počet študentov pre zubné lekárstvo
a laborantskú prax podstatne zvýšil, a je možno
behom 1-2 rokov situáciu podstatne zlepšiť.
Život ľudí v modernej, technicky vyspelej spoločnosti,
s koncentráciou obyvateľstva vo veľkých
mestách a priemyslových centrách, si bezpodmienečne
vyžaduje podstatne odlišné a dokonalejšie
zdravotné a hygienické opatrenia ako to bolo v minulosti.
Sústavná ochrana zdravého prostredia a ochrana
prírody je naliehavou úlohou dňa.
Zdravotný výbor v tomto volebnom období sa
sústavne zaoberal veľmi naliehavými otázkami
životného a pracovného prostredia našich
občanov, najmä problémom čistoty ovzdušia
a vôd v konkrétnych podmienkach nášho
štátu. Zdravé prírodné prostredie,
čistý vzduch a dobrá voda sú základnou
podmienkou zdravia ľudu, preto sa týmito otázkami
zaoberajú i najvyššie naše orgány,
KSČ, vláda, NV. V prijatých dokumentoch je
zdôraznená zásada, že v našom technicky
vyspelom priemyslovom štáte je nezbytné zastaviť
ďalšie zhoršovanie čistoty vod a ovzdušia,
využíť vedu, techniku a výrobu na podstatné
zlepšenie súčasného stavu.
Vďačne podčiarknem, že toto úsilie
prinieslo už pozoruhodné výsledky. Napr. na
úseku čistoty vod od roku 1959 uviedlo sa do prevádzky
vyše 250 čistiacich staníc odpadových
vôd z priemyselných podnikov. Na výstavbu
priemyselných čistiarní sme za 5 rokov preinvestovali
661 mil. Kčs, na mestské a nemocničné
čistiarne 502 mil. Kčs, spolu 1 miliardu 163 mil.
Kčs a na kanalizácie 520 mil. Kčs.
Napriek tejto rozsiahlej a nákladnej výstavbe čistiarní
odpadných vôd a kanalizácii sa vody v našich
riekach ďalej zhoršili. Ťažká situácia
s pitnou vodou v Přerove a na celom toku Bečvy,
po výstavbe chemického závodu DEZA vo Val.
Meziříčí, je nesmierne vážnym
mementom. Likvidácia znečistených odpadových
vôd je neodkladnou nutnosťou, ak nechceme pripustiť
hrozbu epidemiologických infekčných nákaz
a ak nechceme znemožniť výrobu, ktorá
je závislá od čistej vody vo výrobnom
procese. Na ozdravenie vody v našich riekach mienime vynaložiť
od roku 1964 do 1970 zhruba vyše 3 miliardy Kčs. Možno
rátať, že tieto náklady nebudú
len na ozdravenie našich vôd, ale v zachytených
a účelne využitých surovinách
zo znečistených vôd prinesú aj značný
národohospodársky prospech.
S vážnym nedostatkom a problémom vody, najmä
zdravej pitnej vody, sa zaoberal aj prvý hospodár
našej socialistickej vlasti, prezident súdruh Antonín
Novotný. Jeho upozorňujúce slová a
starostlivosť o blaho a zdravie občanov mali by si
vziať k srdcu všetci zodpovední pracovníci
a celá naša verejnosť. Faktom je, že pri
mohutnej výstavbe miest a sídlisk naši projektanti
neberú do úvahy základné podmienky
života a medzi ne patrí predsa zdravá pitná
voda a užitková voda. Hrdí sme na našu
novovystavenú socialistickú Bratislavu, na nové
sídliská, na moderné byty v mnohoposchodových
obytných domoch. Ale menej hrdí sme na to, že
obyvatelia týchto domov, obyčajne od 4. poschodia
vyššie chodia s vedrami a nádobami pre vodu k
susedom v nižších poschodiach. Kúpelne
majú, ale kúpať sa nemôžu, lebo
niet vody. Do veľkého sídliska v Krasňanoch
sa vozí voda v cisternách, rovnako aj do iných
sídlisk. Reálne možno povedať, že
30 000 občanov Bratislavy trpí nedostatkom zdravej
pitnej vody. V Bratislave-Rači sa nebezpečne
rozšírila týfová epidémia. 142
pacientov je izolovaných, u 86 sa potrdila týfová
nákaza. Príčina - nedostatok zdravej pitnej
a úžitkovej vody. Naše starosti nemôže
zmierniť výhovorka, že veď aj vo Viedni
je katastrofálny nedostatok vody. V koncepcii našej
sídliskovej výstavby záruka pitnej vody a
výstavba spoločenských, zdravotných,
sociálnych a obchodných zariadení mali by
zaujať a musia zaujať popredné místo a
reálne zabezpečenie.
Přerov a Bratislava sú len 2 markantné príklady
o nedostatku zdravej vody. Podobných prípadov je
veľa.
Neradostné je to i na úseku zabezpečenia
čistoty vzduchu. Uznesenie vlády č. 494 z
roku 1960 správne nariaďuje staré zdroje znečistenia
vybaviť účinným odlučovacím
zariadením, do novobudovaných priemyselných
závodov bezpodmienečne namontovať zariadenia,
ktoré podľa súčasného stavu vedy
a techniky maximálne znemožnia vypúšťanie
škodlivých exhalácií do ovzdušia,
ukladá vede a technike sústavne pracovať na
zvýšení účinnosti čistiacich
zariadení, rezortom a národným výborom
sústavne zneškodňovať exhalácie
z menších zdrojov znečistenia.
Celkove možno povedať, že sa úlohy likvidácie
znečisťovania ovzdušia plnia horšie, ako
výstavba čistiarní odpadových vôd.
Príčiny neplnenia sú tak u Ministerstva ťažkého
strojárenstva, ako dodávateľa vzduchočistných
zariadení, ako aj u príslušných investorov.
Aj z tohoto miesta naliehave apelujem na hospodárskych
činiteľov, ktorí zodpovedajú za vytváranie
bezpečného a zdraviu neškodného životného
a pracovného prostredia, aby svoje úlohy plnili
aktívnejšie a lepšie, ako to robili doteraz.
Po prerokovaní Dokumentu o zdraví v našom socialistickom
štáte, v duchu uznesení XII. sjazdu KSČ,
bedlive sledujeme prípravu nového zákona
o starostlivosti o zdravie. Prípravné práce
pokročili tak ďaleko, že sa novým zdravotným
kodexom pravdepodobne budeme môcť zaoberať ešte
v terajšom volebnom období Národného
zhromaždenia. Naše doterajšie zákonné
úpravy v zdravotníctve, hoci ony boli pred 10-12
rokmi veľmi progresívne, dnes už nezodpovedajú
politicko-ekonomickému stupňu našej socialistickej
spoločnosti. Pripravovaný zdravotný zákon
bude súčasťou veľkej kodifikačnej
akcie, do ktorej náleží nový občiansky
zákoník, zákoník práce, hospodársky
zákon a už schválený zákon o
rodine. Nová súborná a jednotná právna
úprava starostlivosti o zdravie vytýči široké
celospoločenské úlohy a povinnosti v ochrane
zdravia ľudu, v súlade s modernými poznatkami
lekárskej vedy a do súčinnosti pri ochrane
zdravia zahrnie všetkých činiteľov, ktorí
ovplyvňujú zdravie našich občanov. Pôjde
o to, aby sa starostlivosť o zdravie stala prvoradou úlohou
nielen zdravotníkom, ale celej našej spoločnosti.
V starostlivosti o matku a dieťa pre Ministerstvo zdravotníctva
za jednu z predných úloh treba pokladať rozširovanie
siete jaslí. Počet detí zamestnaných
matiek, ktoré pre nedostatok miest nemôžu byť
prijaté v jasliach, z roka na rok stúpa. Za posledné
tri roky pribudlo vyše 12 000 miest v jasliach. To je značný
pokrok. Ale počet žiadostí sa stále
pohybuje okolo 25 000. Zvýšil sa podiel závodov
a JRD na rozvoji jaslí, ale jednako nie je taký,
aby podstatne riešil nedostatok jaselských miest.
O úlohách jaslí a ich pozitívnom význame
pre zamestnané ženy hovorí sa v našej
spoločnosti nemálo a vecne. Na jednu vec však
pokladám za potrebné upozorniť. Budovať
jasle pri závode v malopriemyselnom meste je vec nesporne
rozumná. Ale vo veľkých priemyslových
centrách, kde pracujúci bývajú rozptýlene,
z ďalekého obydlia voziť malé deti do
jaslí pri závode, je nepohodlné pre rodičov
a zdraviu neprospešné pre malé deti. Tu sa
mi javí ďaleko výhodnejšie budovať
jasle v koncentrovaných sídliskách, lebo
je to účelnejšie pre rodičov a zdravšie
pre deti.
Vážnym národohospodárskym problémom
je vývoj absencie pre nemoc a úrazy. Bude si žiadať
veľa úsilia, aby sa absencia znížila na
4 % jako to predpokladá plán a rozpočet na
rok 1964. V minulom roku, najmä vplyvom krutej zimy, nemocnosť
dosiahla 4,17 %. To znamená, že na našich pracoviskách
denne nepracuje bezmála štvrť milióna
ľudí. Je to asi 229 000 nemocných denne.
Hospodárski pracovníci nevenujú potrebnú
starostlivosť pre tvorenie podmienok pre zdravú a
bezpečnú prácu, pre predchádzanie
nemociam, úrazom a zábranám chorôb
z povolania. Vládne uznesenie 797 z roku 1963, podľa
ktorého mali byť vypracované plány ozdravných
opatrení na závodoch súbežne s plánmi
výrobných úloh, sa plní nedostatočne.
Nemožno bez záujmu prejsť okolo skutočnosti,
že rozvoj modernej techniky má značne negatívny
vplyv na nervový systém moderného človeka.
Naša socialistická spoločnosť od Čs.
akadémie vied naliehavo žiada nielen dôkladnú
vedecko-výskumnú prácu v takej oblasti, ako
je režim práce a odpočinku v rôznych
povolaniach, problém vzniku únavy a osvieženia,
sústavné otrasy na dopravných ťažných
prostriedkoch - napr. na traktoroch v poľnohospodárstve
a priemysle, hluk na uliciach a na pracoviskách, osvetlenie
pracovného prostredia a jeho vplyv na pracovnú schopnosť,
problematiku zamestnanosti žien - matiek v náročnej
fyzickej práci, ale aj konkrétne rady a návrhy,
ako preventívnymi zásahmi a opatreniami predísť
škodlivým následkom modernej techniky na zdravie
pracujúcich.
Posledné januárové zasadnutie ÚV KČS,
na ktorom sa rokovalo o národohospodárskom pláne
na rok 1964, o voľbách, a najmä o životnej
úrovni nášho ľudu, je predmetom mimoriadneho
záujmu našich občanov. Uznesenia na úseku
delenia národného dôchodku sú ekonomicky
hlboko odôvodnené a sociálne spravodlivé.
Uskutočnia sa v najbližšom čase. Dotknú
sa základných otázok našej sociálnej
politiky. Pôjde o to, správne ich pochopiť a
dôsledne uplatniť, tak aby sa stali účinným
podnetom na prekonanie prechodných hospodárskych
ťažkostí.
Som presvedčený, že pod rozvážnym
vedením KSČ rok 1964 bude nástupom do ďalšieho
mohutného rozmachu nášho hospodárskeho,
kultúrneho a sociálneho života. Zdravotníctvo
a sociálna starostlivosť sú povolané
tak plniť svoje úlohy, aby sa stali aj významným
ekonomickým činiteľom v našom budovateľskom
a mierovom úsilí. (Potlesk.)