Platnost smlouvy není ohraničena a podle čl.
17 může být ukončena jednou ze smluvních
stran šestiměsíční výpovědí.
Zahraniční výbor projednal obsah smlouvy
ve schůzi dne 4. t. m. a navrhuje, aby Národní
shromáždění vyslovilo s uvedenou smlouvou
souhlas. (Potlesk.)
Podpredseda NZ dr. Kyselý:
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme pristúpiť
k hlasovaniu.
Ak nebudú námietky, dám hlasovať podľa
prednesenej zpravodajskej zprávy.
Sú nejaké námietky proti tomuto spôsobu
hlasovania? (Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby Národné zhromaždenie
Československej socialistickej republiky vyslovilo podľa
článku 42 ústavy súhlas so Zmluvou
o obchodu a plavbe medzi Československou socialistickou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou v Sofii dňa
8. marca 1963, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné zhromaždenie
vyslovilo jednomyseľne súhlas s touto Zmluvou.
Tým sme prejednali desiaty bod programu.
Pristúpime k prejednaniu jedenásteho bodu programu,
ktorým je
11. Zpráva výboru zahraničného k vládnemu
návrhu (tlač 126), ktorým sa predkladá
Národnému zhromaždeniu Československej
socialistickej republiky k vysloveniu súhlasu návrh
na výpoveď Úmluvy Medzinárodnej organizácie
práce č. 4 o nočnej práci žien,
prijatej Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie
práce, ktorá sa konala od 29. októbra 1919
vo Washingtone.
Zpravodajcom je posl. Danielová, dávám
jej slovo.
Zpravodajka posl. Danielová: Soudružky a soudruzi
poslanci!
Mezinárodní organizace práce přijala
na svém prvním zasedání v roce 1919
Úmluvu č. 4 o noční práci žen.
Tato Úmluva byla ratifikována předmnichovskou
Československou republikou v roce 1929. V této Úmluvě
se stanoví především, které podniky
budou považovány za průmyslové, dále,
že se pod pojmem noc rozumí doba nejméně
jedenácti za sebou jdoucích hodin, v nichž
musí být zahrnuta doba mezi desátou hodinou
večerní a pátou hodinou ranní.
Článek třetí uvádí výslovně,
že ženy bez rozdílu věku nesmí
být zaměstnávány v noci v průmyslových
podnicích, ani veřejných ani soukromých,
s výjimkou těch, v nichž pracují pouze
členové rodiny.
Článek čtvrtý potom stanoví
jako přípustnou výjimku z předchozího
článku třetího jen případy
vyšší moci a zpracovávání
surovin nebo látek, které podléhají
rychlé zkáze, je-li je nutné zachránit
před nevyhnutelným zničením. V dalších
dvou článcích se pak stanoví, že
za určitých předpokladů může
být jedenáct nočních hodin zkráceno
na deset. Dále jsou ustanovení, týkající
se ratifikace platnosti a možnosti výpovědi
Úmluvy.
Tato Úmluva o noční práci se stala
nepružnou a byla proto revidována novou Úmluvou
č. 39 o noční práci žen, která
připouští i další výjimku
ze zákazu v tom případě, kdy to vyžaduje
důležitý zájem státu. Tuto novou
Úmluvu č. 89 ratifikovala naše republika v
roce 1950.
Ratifikací nové Úmluvy však nebyla zrušena
Úmluva č. 4 o noční práci žen
a jsme tedy za tohoto stavu vázáni oběma
úmluvami, přičemž jedna odporuje druhé.
K likvidaci tohoto nevhodného stavu je správné
vypovědět zastaralou Úmluvu č. 4.
Tuto Úmluvu také skutečně většina
států již vypověděla.
Při ratifikaci úmluv, nebo při jejich vypovídání,
je nutno míti vždy na mysli, aby taková mezinárodní
úmluva byla v souladu se stávajícím
vnitřním právním řádem
a aby vyhovovala našim potřebám. Nová
Úmluva č. 89, kterou jsme přijali, bude principiálně
v souladu s připravovaným kodexem práce,
který má vstoupit v platnost dnem 1. ledna 1964.
Mezinárodní úmluvy, obsahující
ustanovení k ochraně pracujících,
mají jiný význam ve státech kapitalistických
a jiný význam ve státech socialistických.
V socialistických státech slouží zákaz
noční práce žen k ochraně zdraví
žen a k ochraně mateřství. Zakotvení
takovéto zásady ve vnitřních normách
našeho státu je tedy samozřejmostí.
Je však nutno, aby byl vždy uveden v soulad zájem
na ochraně zdraví žen s potřebami národního
hospodářství a proto je pro nás vyhovující
Úmluva č. 89, kdežto Úmluva č.
4 se přežila
Provedení výpovědi Úmluvy č.
4 není vázáno v současné době
pro nás jakýmkoli termínem a je jí
možno vypovědět kdykoli.
Zahraniční výbor doporučuje Národnímu
shromáždění vyslovit se shora uvedenou
Úmluvou souhlas. (Potlesk.)
Podpredseda NZ dr. Kyselý:
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme pristúpiť
k hlasovaniu.
Ak nebudú proti tomu námietky, dám hlasovať
podľa prednesenej zpravodajskej zprávy.
Sú nejaké námietky proti tomuto spôsobu
hlasovania? (Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby Národné zhromaždenie
Československej socialistickej republiky vyslovilo podľa
článku 42 ústavy súhlas s vládnym
návrhom na výpoveď Úmluvy Medzinárodnej
organizácie práce č. 4 o nočnej práci
žien, prijatej Generálnou konferenciou Medzinárodnej
organizácie práce, ktorá sa konala od 29.
októbra 1919 vo Washingtone, nech zdvihne ruku! (Deje
sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné zhromaždenie
tento vládny návrh jednomyseľne schválilo.
Tým sme prejednali jedenásty bod programu.
Pristúpime k prejednaniu dvanásteho bodu programu,
ktorým je
12. Zpráva výboru zahraničného
k vládnemu návrhu (tlač 127), ktorým
sa predkladá Národnému zhromaždeniu
Československej socialistickej republiky k vysloveniu súhlasu
Úmluva Medzinárodnej organizácie práce
č. 87 o odborovej slobode a ochrane odborového práva
prijatá Generálnou konferenciou Medzinárodnej
organizácie práce dňa 9. júla 1948
v San Francisku.
Zpravodajcom je posl. Chlebec, dávam mu slovo.
Zpravodaj posl. Chlebec: Súdružky a súdruhovia!
Zatiaľ čo nami prejednávaná medzinárodná
Úmluva č. 87 o medzinárodnej organizácii
práce, o odborovej slobode a ochrane odborového
práva má byť v kapitalistickom svete významnou
pomocou v boji odborov za právo na ich existenciu, v boji
za to, aby vôbec mali možnosť vyjadriť svoje
stanovisko v otázkach životných a pracovných
podmienok pracujúcich, majú u nás odbory
legislatívne i materiálne zabezpečenú
rozhodujúcu účasť pri úprave
všetkých otázok, týkajúcich sa
dôležitých záujmov pracujúcich.
Také práva, aké majú u nás
odbory na základe uznesení IV. všeodborového
sjazdu o závodných výboroch, základných
organizácií ROH, ktorým dalo Národné
zhromaždenie všeobecnú záväznosť
zákonom č. 37/1959, sú vo svete ojedinelé
a v kapitalistickom svete naprosto nepredstaviteľné.
Tento vývoj v našej spoločnosti však ide
ďalej a prehlbuje sa. Dôkazom toho je aj to, že
odbory u nás pripravujú návrhy všetkých
pracovne-právnych zákonných predpisov. Najvýznamnejším
takým návrhom je v súčasnej dobe pripravovaný
prvý zákonník práce, v súvislosti
s ktorým súdruh Novotný na V. všeodborovom
sjazde povedal, že odbory majú byť u nás
i organizátorom a strážcom socialistického
pracovného poriadku a poriadku vo výrobe.
Úmluva č. 87 v podstate stanovuje, že pracujúci
a zamestnávatelia majú právo ustavovať
bez predchádzajúceho schválenia organizácie,
že sa môžu stať členmi týchto
organizácií a že verejné orgány
sa musia zdržať akéhokoľvek zásahu,
ktorý by obmedzoval právo organizácii pracujúcich
vypracovávať svoje stanovy, slobodne voliť svojich
zástupcov, organizovať svoju činnosť a
formulovať svoj program. Ako som už ukázal aspoň
zhruba, tieto požiadavky Úmluvy sú u nás
všestranne zabezpečené.
Hlavné dôvody, pre ktoré vláda republiky
predkladá k ratifikácii úmluvu Medzinárodnej
organizácie práce č. 87 z priameho podnetu
Ústrednej rady odborov, sú medzinárodne-politické.
Takáto úmluva a jej ratifikácia je nutná
najmä z hľadiska medzinárodnej solidarity robotníckej
triedy.
Pôvodným iniciátorom prejednávania
slobody odborového združovania sa na pôde Medzinárodnej
organizácie práce bola medzinárodná
odborová ústredná svetová odborová
federácia. I keď úmluva č. 87, ktorá
je výsledkom tohto jednania, nezodpovedá pôvodným
požiadavkám Svetovej odborovej federácie, aj
tak je a bude ako medzinárodne uznaná minimálna
norma značnou pomocou robotníckej triede v jej boji
za základné odborárske práva, najmä
v tých krajinách, kde základné práva
dosiaľ nemajú. Tejto úmluve je prikladaný
na medzinárodnom fóre značný význam
osobitne zástupcami z rozvojových krajín
Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, ktoré sa vymaňujú
z koloniálneho jarma a získavajú tak slobodu,
dosiaľ im upieranú. Zástupcovia z týchto
krajín, kde im bola dosiaľ upieraná účasť
na politickom živote, si v mnohých prípadoch
len teraz, na medzinárodnom fóre vytvárajú
politickú orientáciu.
Títo stále jasnejšie vidia svoj vzor v socialistických
krajinách a v ich zriadení a v plánovanom
hospodárstve. A títo zástupcovia z rozvojových
krajín sa už teraz stávajú významným
činiteľom na medzinárodných jednaniach.
Dôkazom toho nám napríklad môžu
byť udalosti na tohoročnej konferencii Medzinárodnej
organizácie práce, kde v súvislosti s rasistickou
politikou Juhoafrickej republiky zástupcovia afrických
krajín ostro vystúpili za podpory zástupcov
socialistických krajín a donútili riadiace
orgány Medzinárodnej organizácie práce
zaujať stanovisko, ktorému sa dosiaľ vyhýbali
a ktoré svojim postojom podporovali monopolistov a kolonialistov.
Pokiaľ ide o predpokladané útoky nepriateľov,
že u nás je jednotná odborová organizácia,
jedná sa o otázku principiálnu, v ktorej
budeme zaujímať nekompromisné stanovisko. Naopak,
bude treba takých diskusií využiť k osvetľovaniu,
že jednota odborov je u nás výsledkom dlhoročných
skúseností z bojov robotníckej triedy, že
pracujúci sami nepripustia trieštenie svojich síl
do rôznych organizácií a že vysoká
úroveň postavenia odborov v ČSSR je práve
výsledkom jednoty robotníckej triedy.
Postavenie riaditeľov našich podnikov a závodov
je dané skutočnosťou, že naše podniky
sú všeľudovým vlastníctvom a že
naši riaditelia sú povinní ich viesť v
úzkej spolupráci s odborovými orgánmi
k neustálemu rozkvetu a pritom ďalej prehlbovať
starostlivosť o pracujúcich. U nás už
neexistuje vykorisťovanie pracujúcich, čo je
typické pre pomery v kapitalistických štátoch
a tým aj pre postavenie súkromných zamestnávateľov.
Túto skutočnosť bude treba na medzinárodnom
poli neustále zdôrazňovať.
Súčasne sa žiada bojovať za to, aby medzinárodné
úmluvy v budúcnosti neboli vypracovávané
len pre kapitalistické pomery ako dosiaľ, ale aby
rešpektovali nutnosť mierového spolunažívania,
ekonomického súťaženia a aby boli presadzované
zretele a záujmy socialistických krajín.
Úmluvu č. 87 doteraz ratifikovali všetky ostatné
členské socialistické štáty medzinárodnej
organizácie práce. Zahraničný výbor
navrhuje, aby Národné zhromaždenie vyslovilo
súhlas s touto úmluvou a súhlasí s
navrhovanými právnymi úpravami. (Potlesk.)
Podpredseda NZ dr. Kyselý:
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme pristúpiť
k hlasovaniu.
Ak nebudú proti tomu námietky, dám hlasovať
podľa prednesenej zpravodajskej zprávy. Sú
nejaké námietky proti tomuto spôsobu hlasovania?
(Neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí, aby Národné zhromaždenie
Československej socialistickej republiky vyslovilo podľa
článku 42 ústavy súhlas s vládnym
návrhom, ktorým sa predkladá k vysloveniu
súhlasu Úmluva Medzinárodnej organizácie
práce č. 87 o odborovej slobode a ochrane odborového
práva, prijatá Generálnou konferenciou Medzinárodnej
organizácie práce dňa 9. júla 1948
v San Francisku, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. Tým Národné zhromaždenie
tento vládny návrh jednomyseľne schválilo.
Tým sme prejednali dvanásty bod programu.
Pristúpime k prejednaniu trinásteho bodu programu,
ktorým je
13. Zpráva výboru zahraničného
k vládnemu návrhu (tlač 128), ktorým
sa predkladá Národnému zhromaždeniu
Československej socialistickej republiky k vysloveniu súhlasu
Úmluva Medzinárodnej organizácie práce
č. 98 o prevádzaní zásad práva
na organizáciu a na kolektívne vyjednávanie,
prijatá Generálnou konferenciou Medzinárodnej
organizácie práce dňa 1. júla 1949
v Ženeve.